Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, ako ho predniesol pán spravodajca.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, gestorský výbor mi dal splnomocnenie, aby som uviedol schvaľovanie tohto návrhu zákona aj v treťom čítaní. Nakoľko viacej pozmeňujúcich návrhov nebolo predložených, navrhujem, aby sme hlasovali v treťom čítaní o návrhu ako o celku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o tomto návrhu, aby sa konalo tretie čítanie o tomto zákone.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavku na deti v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predbežne sme sa dohodli v poslaneckom grémiu v súvislosti s veľkým počtom bodov programu, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine. Odporúčam, aby sme teraz urobili hodinovú prestávku do 18.30 hodiny a po večeri by sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine, maximálne do 21.00 hodiny. Ak je všeobecná dohoda o tom, že takto môžeme postupovať, nedám o tomto návrhu hlasovať. Pýtam sa, či sú iné návrhy, pokiaľ ide o môj návrh.
Čiže je všeobecný súhlas, teraz je hodinová prestávka, budeme pokračovať o pol siedmej do 21.00 hodiny.
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby prišli do miestnosti 245, bude krátke rokovanie výboru. Zároveň prosím o účasť pána poslanca Fica.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem, pán predseda.
Zvolávam schôdzu výboru pre obranu a bezpečnosť na teraz do miestnosti výboru.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predseda.
Zvolávam schôdzu výboru pre financie, rozpočet a menu do svojej miestnosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pokračovať budeme o 18.30 hodine.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenej 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalším bodom programu je návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova, tlač 279.
Keďže gestorský výbor, ktorým je výbor pre obranu a bezpečnosť, v rámci terajšej prestávky prerokoval tento materiál, odporúčam, aby sme rokovali o tomto bode programu ako o ďalšom v poradí.
(Hlasy z pléna.)
Zajtra sa o ňom malo rokovať len preto, že gestorský výbor nemal pripravenú spoločnú správu, a keďže k prerokovaniu tohto bodu programu došlo počas terajšej prestávky, tak nič nebráni tomu, aby sme mohli rokovať o tomto bode programu, pokiaľ je všeobecný súhlas.
(Hlasy z pléna.)
Ja, pán poslanec, tak urobím. Bez toho, samozrejme, nie je možné, aby sme o tomto bode programu rokovali. Ale predtým, ako by sme mohli o tomto bode hlasovať, potrebujeme, aby bola snemovňa uznášaniaschopná.
Preto ešte raz dôrazne žiadam všetkých poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, avšak nie sú v rokovacej sále prítomní, aby sa dostavili na rokovanie schôdze Národnej rady.
Predtým ešte sa s faktickou poznámkou alebo s procedurálnym návrhom hlási pani poslankyňa Malíková.
Zapnite pani poslankyňu Malíkovú.
Poslankyňa A. Malíková:
Myslím si, že už je to bezpredmetné. Ak som vás dobre rozumela, pán podpredseda, budete dávať hlasovať o tom, aby sme sa bodom 6 zaoberali až potom, ako odhlasujeme zmenu programu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno.
Poslankyňa A. Malíková:
Dobre.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ešte raz žiadam všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili na rokovanie schôdze Národnej rady, budeme pokračovať, tak ako sme si odsúhlasili program.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže chceme dodržať program, tak ako sme si ho schválili, bez toho, aby sme museli hlasovať o zmene programu a prerokovať teraz vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky, aby sme pokračovali v rokovaní ďalším bodom programu, tak ako je uvedený v schválenom programe 17. schôdze Národnej rady, a to druhým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 201 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 201a.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Robertovi Ficovi ako navrhovateľovi tohto návrhu zákona a prosím ho, aby návrh uviedol.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Účel tejto novelizácie je veľmi jednoduchý. Navrhujem rozšíriť okruh vlastníkov, ktorým bude uložená zo zákona povinnosť prevádzať byty do vlastníctva terajších nájomcov. Existujúci právny stav ukladá túto povinnosť mestám, obciam, bytovým družstvám, štátu, štátnym rozpočtovým organizáciám, štátnym podnikom. Ale táto povinnosť nie je uložená vlastníkom bytov, ktorí tieto byty získali v procese takzvanej veľkej privatizácie. A rovnako túto povinnosť neukladá roľníckym družstvám, spotrebným družstvám alebo výrobným družstvám.
Došlo tak k určitému znerovnoprávneniu nájomcov v porovnaní s nájomcami bytov obecných, družstevných alebo vo vlastníctve štátu, pretože ak hovoríme o bývalých podnikových bytoch, tak nájomcovia týchto bytov sú naozaj v situácii, keď nemajú možnosť takéto byty odkúpiť.
Preto návrh, ktorý predkladám, ako som už uviedol, rozširuje okruh vlastníkov, ktorým bude zo zákona uložená povinnosť tieto byty odpredať, a súčasne stanovuje, že tento odpredaj musí prejsť za cenu, ktorá sa vypočítava podľa zákona číslo 182/1993 Z. z.
Podľa takého predbežného prieskumu možno konštatovať, že ide asi o skupinu 300 tis. nájomcov, ktorí majú k dispozícii takéto byty. Takže Národná rada Slovenskej republiky schválením novelizácie, ktorú som predložil v druhom a treťom čítaní, by mohla vcelku pozitívne pôsobiť na vzťahy, ktoré nie sú doteraz v právnej oblasti riešené.
Chcem pripomenúť, že v praxi dochádza veľmi často k špekuláciám s bývalými podnikovými bytmi. Prichádza k špekuláciám v tom, že sa tieto byty často predávajú za ceny, ktoré sa nevypočítavajú podľa zákona číslo 182 z roku 1993. Často sa obchádza zákon a nájomcovia sú povinní tieto byty kupovať za takzvané trhové ceny, čo je v príkrom rozpore s právnym stavom.
Preto vás, vážené dámy a páni, prosím, aby sme v diskusii zvážili návrh, ktorý som predložil, a aby ste ho aj podporili v podobe, v akej je predložený.
Chcem uviesť, že k návrhu zákona, ktorý je kontroverzný, to sám priznávam, predložila pripomienky aj vláda Slovenskej republiky. Všetky pripomienky, ktoré predložila vláda, boli akceptované pri rokovaniach výborov Národnej rady a sú zohľadnené v spoločnej správe. Takže námietky, ktoré mala vláda Slovenskej republiky z pohľadu ústavnosti tohto zákona, sú vyriešené tým, že môžeme zahlasovať za pripomienky uvedené v spoločnej správe.
Opakovane vás prosím, vážené dámy a páni, aby sme naozaj zvážili potrebu prijatia tejto novelizácie a aby sme nájomcom bývalých podnikových bytov dali možnosť si tieto byty odkúpiť, aby neboli v situácii, ktorá je naozaj nezávideniahodná v porovnaní s nájomcami iných bytov.
Toľko, vážený pán predsedajúci, k obsahu predkladanej novelizácie zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi výborov a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predkladám spoločnú správu, ktorú ste písomne dostali na stôl. Chcem vás informovať, že uznesením Národnej rady z 11. mája tohto roku číslo 277 bolo poverených šesť výborov, aby túto správu prerokovali, tak ako máte v spoločnej správe uvedené.
Oznamujem vám, že gestorský výbor nedostal do 24. júna žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, a dostal stanoviská, uznesenia poverených výborov, na základe ktorých môžeme konštatovať, že predmetný návrh neodporúča schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalšie výbory návrh schváliť odporúčajú, a to je Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie so zmenami a doplnkami, tak ako ich máte uvedené v písomnej spoločnej správe.
Zároveň vám oznamujem, že gestorský výbor dostal aj stanovisko vlády Slovenskej republiky listom zo dňa 12. mája 1999 a okrem jedného bodu sme všetky body v gestorskom výbore zohľadnili.
Chcem vám oznámiť, že pokiaľ pôjde o hlasovanie, budem vám odporúčať, tak ako je v správe uvedené, body 1, 2, 3 a 4 spoločnej správy schváliť, body 6 a 7 neschváliť a bod 5, keďže sme neprijali uznesenie alebo jednoznačné stanovisko vo výbore, odporúčame vám na zváženie pri hlasovaní.
Toľko k spoločnej správe.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za oboznámenie Národnej rady o prerokovaní tohto bodu programu v gestorskom výbore.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne som dostal do rozpravy jednu prihlášku pána poslanca Sopka. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási z pánov poslancov niekto ústne.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči ako prvý písomne prihlásený do rozpravy.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia poslanci,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z roku 1993 určuje prevod vlastníctva k nájomným bytom. Umožňuje občanom, aby si byty odkúpili do osobného vlastníctva, ale priniesol do života aj určitú nespravodlivosť. Nespravodlivosť spočíva v tom, že nie všetkým vlastníkom ukladal povinnosti alebo povinnosť byty odpredať, ak o to nájomcovia požiadajú. Vznikla tým určitá krivda jednej skupine nájomcov, čo mnohí občania ťažko znášajú a mnoho rokov tento stav kritizujú. To viedlo nášho kolegu poslanca Roberta Fica k predloženiu tejto novely zákona, ktorý ja podporím, aj keď som si plne vedomý, že prichádza neskoro a že je na hrane ústavnosti.
Odporcovia tejto novely poukazujú na to, že sa tým zakladá určitá forma diskriminácie. Pripúšťam, že sčasti k tomu dochádza, ale pýtam sa, kto je viac diskriminovaný rozporuplným zákonom číslo 182/1993 Z. z. - nájomcovia alebo majitelia podnikových bytov. V každom prípade viac diskriminovaní sú nájomcovia bývalých podnikových bytov, ktorí žijú v neistote, nemajú právny nárok na kúpu bytov a oproti nájomcom v obecných či v družstevných bytoch sú veľmi znevýhodnení. Moje skúsenosti a poznatky sú také, že s podnikovými bytmi sa naozaj najviac špekulovalo aj špekuluje. Majitelia v rámci privatizácie byty lacno kúpili a s odstupom času draho ich chcú nájomcom predať. Existujú však aj výnimky, pretože tí serióznejší privatizéri vyňali bytový fond z privatizačných projektov a odovzdali byty bez odplaty obciam.
Bytový fond si teda ponechali len tí privatizéri, ktorí na odpredaji týchto bytov chceli zbohatnúť na úkor nájomcov. Žiaľ, je to aj chyba Fondu národného majetku, ktorý to mohol zmeniť a zamedziť takýmto špekulatívnym zámerom majiteľov. Takže majitelia v dobrej viere v zákon byty kúpili, ale v drvivej väčšine so špekulatívnym zámerom. Touto novelou stanovujeme obchodným spoločnostiam, ktoré byty v procese privatizácie získali povinnosť byty nájomcom odpredať. Takže postavenie nájomcov v komunálnych bytoch a v podnikových bytoch sa tým vyrovnáva, aj keď s oneskorením, aj s určitými škodami, ale náprava krívd a nerovností je vždy zložitá a často bolestivá.
Záujem nájomcov o kúpu bytov je veľmi vysoký, predovšetkým pre ich nízke ceny. Použijem len štatistický údaj ministerstva výstavby a verejných prác. Z neho vyplýva, že záujem o kúpu bytu, v ktorom bývajú, prejavuje až 70 percent nájomcov obecných a štátnych bytov. A rovnako takmer 70 percent členov bytových družstiev. Inými slovami veľmi prudko rastie bytový fond v osobnom vlastníctve napriek mnohým sprievodným negatívnym javom. Týmto krokom pomôžeme mnohým rodinám, ktoré žijú v neistote pre neúplnosť zákona, ktorý sme schválili v roku 1993. Podporujem preto návrh Roberta Fica s presvedčením, že napravujeme chyby z minulého obdobia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi. Pán poslanec Sopko bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Orosz, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som na úvod môjho vystúpenia zdôraznil, že aj keď vykonávam funkciu predsedu poslaneckého klubu za Stranu demokratickej ľavice, teraz budem vystupovať vo svojom mene a netajím, že myšlienky a názory, ktoré vyslovím vo svojom vystúpení, nemajú väčšinovú podporu v našom poslaneckom klube.
Vážené dámy, vážení páni, v praktickom živote často nastanú situácie, keď sa jedna skupina práv a oprávnených záujmov dostane do konfliktu s inou skupinou práv a oprávnených záujmov. Ak vznikne takýto konflikt, je úlohou štátu pokúsiť sa prostredníctvom legislatívy alebo inými právnymi nástrojmi riešiť tento konflikt. Základné východiská riešenia takéhoto konfliktu sa musia opierať o text ústavy, to znamená, že riešenie sa musí hľadať v priestore, ktorý vytvára základný zákon štátu. S takýmto vážnym konfliktom sa stretávame aj pri prerokúvaní poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý predložil do legislatívneho procesu člen nášho poslaneckého klubu poslanec Robert Fico.
Na jednej strane sú tu záujmy nájomcov bytov, ktorým platná právna úprava doposiaľ neumožnila odkúpiť si byty za zvýhodnenú cenu podľa právneho režimu zákona číslo 182/1993 Z. z. Na druhej strane tu vystupujú záujmy vlastníkov nájomných domov, ktorí požívajú ústavnú ochranu svojho vlastníckeho práva, najmä prostredníctvom článku 20 ústavy. Z dikcie článku 20 ods. 4 ústavy vyplýva, že k nútenému obmedzeniu ich vlastníckeho práva môže dôjsť len pri kumulatívnom, to znamená súčasnom splnení štyroch podmienok, že pôjde o obmedzenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Minimálne splnenie tej poslednej štvrtej podmienky je v tomto návrhu čiastočne spochybnené. Navyše vlastníkom týchto domov ústava zaručuje v súlade s princípom právnej istoty, že im dobromyseľne nadobudnuté práva nebudú odňaté retroaktívnym spôsobom.
Poslanecký návrh zákona vychádza z obhajoby záujmov nájomcov týchto bytov, ktorí zatiaľ nepodliehali právnemu režimu zákona číslo 182/1993 Z. z. Ide prevažne o bývalé podnikové byty, ktoré sú dnes vo vlastníctve predovšetkým obchodných spoločností, a tiež o byty patriace poľnohospodárskym bytovým, výrobným a spotrebným družstvám. Nájomníkov týchto bytov sa zákon snaží umožniť odkúpiť si byty do osobného vlastníctva za výhodných podmienok, tak ako to predtým zákon už umožnil nájomcom obecných a štátnych bytov.
Ako ľavicový demokrat sa nesporne s takýmto legislatívnym zámerom stotožňujem a principiálne s ním súhlasím. Vychádza z myšlienky rovnosti a sociálnej solidarity. Ako právnik, ktorým je aj predkladateľ tohto návrhu Robert Fico, sa ale musím zamyslieť nad tým, či je predkladaný zámer v súlade s ústavou, a najmä nad tým, či nevzbudzuje u nájomcov dotknutých bytov falošné nádeje. Navyše sa žiada posúdiť, či už platné znenie zákona číslo 182/1993 Z. z. je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Vychádzajúc z textu ústavy, ako i doterajšej judikatúry Ústavného súdu v obdobných prípadoch sa domnievam, že už platný text zákona nerešpektuje ústavný princíp rovnosti ani ústavné zásady obmedzenia vlastníckeho práva. Nejde pritom o môj individuálny názor, s týmto názorom v podstate nepolemizovali pri rokovaní ústavnoprávneho výboru ani zástupcovia opozície.
Zjednodušene je možné z ústavnoprávneho hľadiska predkladaný návrh hodnotiť ako zákon, ktorý sa snaží riešiť protiústavnosť ďalšou protiústavnosťou, i keď sa pritom opiera o šľachetné myšlienky rovnosti a solidarity. Opierajúc sa o myšlienky, ktoré som uviedol, nemôžem ani pri ich najlepšej vôli tento návrh zákona podporiť, a to z dvoch základných dôvodov. Po prvé je podľa môjho hlbokého presvedčenia v rozpore s ústavou a ani pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané, ktoré smerujú k odstráneniu protiústavnosti, nemôžu do dôsledkov tento nedostatok tohto zákona odstrániť. Po druhé, podľa môjho osobného presvedčenia tento návrh vzbudzuje u nájomníkov dotknutých bytov falošné nádeje, že si byty budú môcť odkúpiť za výhodnejších podmienok. Tá falošnosť nádejí nájomníkov týchto bytov spočíva v tom, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje vlastníkom týchto domov, respektíve bytov dostatok právnych prostriedkov na to, aby si svoje práva uchránili prostredníctvom súdnej moci, respektíve v konečnom dôsledkom prostredníctvom judikatúry Ústavného súdu. Nepochybujem, že vlastníci týchto domov tieto oprávnenia okamžite využijú a nebude odpredaný ani jeden byt podľa právneho režimu, ktorý nastoľuje tento zákon.
Vychádzajúc z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, sa pri hlasovaní o tomto zákone zdržím hlasovania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlási pán poslanec Cuper, Ambróš, Šimko a Hort. O slovo požiadal pán navrhovateľ.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
pretože boli vznesené slová, ktoré treba naozaj rešpektovať, nedá mi, aby som v tomto okamihu nereagoval na pripomienky pána poslanca Orosza. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky sa týmto návrhom zákona zaoberala a konštatovala, že bude prijateľný len vtedy, ak Národná rada Slovenskej republiky prijme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vláda odporučila. Všetky pozmeňujúce návrhy do dôsledku, ktoré vláda odporučila, sú obsiahnuté v spoločnej správe, takže vychádzame aj v ústrety požiadavkám Legislatívnej rady vlády a vlády ako takej.
Po ďalšie chcem povedať niečo iné, vážené dámy a páni. Chcem povedať, že na jednej strane sme zaviedli zákonom povinnosť byty odpredávať mestám, obciam, bytovým družstvám, štátu a ďalším právnickým osobám, na druhej strane chránime súkromných vlastníkov, takže môžem povedať, že už v tomto okamihu existuje veľká nerovnosť medzi vlastníkmi bytov. Ďalej buďme úprimní a povedzme si, za akých podmienok získavali súkromní vlastníci byty v procese veľkej privatizácie. Plne sa stotožňujem s pánom poslancom Sopkom, že by bolo korektné od všetkých privatizérov, ktorí privatizovali veľké podniky, aby okamžite bytový fond previedli na mestá a obce, ktoré potom mohli podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. tieto byty odpredávať.
Ja vám teraz uvediem jeden príklad, čo sa momentálne deje. Ak je nejaký podnik, ktorý bol sprivatizovaný, nemá podľa zákona povinnosť byty odpredávať. Ak ich chce odpredať, môže ich odpredať len za cenu, ktorá sa vypočíta podľa zákona číslo 182/1993 Z. z., čo je veľmi výhodná cena. Stáva sa, že sa na takýchto ľudí nasadí právnik, ktorý presvedčí nájomcov, aby sa vzdali práva z nájmu tohto bytu, v tom okamihu prestanú byť nájomcami v zmysle zákona číslo 182/1993 Z. z. a byty sa im predávajú v rozpore so zákonom nie za 30 alebo 40 tis. korún, ale za 700 alebo 800 tis. korún. Takéto príklady sme mali v Banskej Bystrici, v Prešove aj v Košiciach. Privatizéri nezískali byty na to, aby takýmto spôsobom s nimi špekulovali a aby jednoducho okrádali nájomcov, ktorí sú znevýhodnení v porovnaní s nájomcami obecných bytov alebo družstevných bytov. Buďme úprimní a povedzme si ďalej aj to, či sa Národná rada nepokúsila urobiť aj iné cesty, ako presvedčiť nových vlastníkov týchto bytov byty odpredávať. My sme predsa v záujme motivácie k odpredaju bývalých podnikových bytov odpustili všetkým vlastníkom vrátane súkromných vlastníkov daň z prevodu nehnuteľnosti. To sme urobili v roku 1998. Súčasne sme povedali, že ak bude pri prevode takéhoto bytu strata, lebo účtovná cena týchto bytov je vyššia ako cena, za ktoré tu musia predávať podľa zákona, táto strata ide do nákladov danej firmy. Viacej sa urobiť nedalo. Napriek tomu sa s bytmi špekuluje a nájomcovia sú stavaní do pozície, že keď tento byt nekúpiš za 700 alebo 800 tis. korún, tak z tohto bytu ťa po nejakom čase dostaneme. My si počkáme na tú chvíľu, keď prestane platiť zákon o chránenom nájme, a taká chvíľa podľa všetkého príde, a potom uvidíš, ako s tebou zatočíme ako s nájomcom podnikového bytu.
Toto všetko ma jednoducho nútilo zareagovať na situáciu, ktorá tu je. Áno, je pravda, že z formálneho hľadiska je tu ochrana vlastníctva, ale ak sme z formálneho hľadiska nerešpektovali ochranu vlastníctva obecného, štátneho, pretože sme hovorili, že aj obce, aj štát za osobitných podmienok nadobudli vlastníctvo k bytom, tak to isto môžem povedať aj pri súkromnom vlastníctve. Súkromní vlastníci bytového fondu, ktorí získali byty v procese veľkej privatizácie, nezískali štandardným spôsobom tento bytový fond. Nezískali. Hoci ja nerobím rozdiel medzi právnymi titulmi vlastníctva a všetky druhy vlastníctva požadujú rovnakú formulu ochrany. Preto si myslím, že nebude proti súkromnému vlastníctvu, pretože môžu si prípadné straty odpočítať a dať si ich do nákladov, nebudú platiť žiadne trovy, pokiaľ ide o akési dane z prevodu nehnuteľností alebo o niečo iné, myslím si, že tento zákon môže byť, môže byť prijateľný.
Ak som povedal, že sme rešpektovali návrhy vlády, treba konštatovať, že sme rešpektovali návrhy vlády v tom, že ak nastala transformácia bytového fondu po druhý alebo tretíkrát, teda že bol podnik sprivatizovaný a potom tieto byty použil na založenie ďalšej obchodnej spoločnosti alebo na iné účely, tak toto vyraďujeme z tohto zákona, rešpektujeme, že tretí alebo štvrtý dobromyseľný vlastník jednoducho nemôže za to, že získal tieto byty za takú alebo onakú cenu. Rovnako chcem povedať, že je tu návrh, ktorý je v spoločnej správe premietnutý, aby poľnohospodárske, spotrebné a výrobné družstvá, ktoré takisto získavali tieto byty za iných podmienok ako privatizéri, nemali síce povinnosť byty odpredávať, ale ak sa rozhodnú tieto byty odpredávať, aby ich odpredávali za cenu vypočítavanú podľa zákona číslo 182/1993 Z. z.
Takéto riešenia považujeme za férové, jednoducho iná cesta nie je možná. Ale je na vás, či takýto pozmeňujúci návrh schválite, je v spoločnej správe. Ak ho neschválite, tak aj poľnohospodárske družstvá budú mať povinnosť byty odpredávať v lehote dvoch rokov odo dňa podania žiadosti. Takže ústavnosť nadobúda, mám taký pocit, v slovenských pomeroch trošku iné rozmery a treba vždy, ak hovoríme o ochrane konkrétneho vlastníctva, povedať si, v čom má spočívať táto ochrana alebo v čom nemá spočívať. Ja mám za to, že v spoločnej správe sú zohľadnené všetky pripomienky vlády, legislatívnej rady a že tento zákon, ak ho prijmeme v takej podobe vrátane pozmeňujúcich návrhov, bude zákon, ktorý bude vyhovovať štandardom zákona číslo 182/1993 Z. z. a nebude preto napadnutý nikým, pokiaľ ide o jeho ústavnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Vystúpil som preto, že, samozrejme, slová predsedu ústavnoprávneho výboru sú závažné a treba na ne zareagovať okamžite, aby nezazneli prípadne vo vystúpení o hodinu alebo o dve hodiny.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Orosz, ja nie som ľavicový demokrat, som skôr poslanec stredu národnokresťanskej a ľudovej orientácie, ale napriek tomu vám chcem povedať, že vaše vystúpenie k návrhu pána poslanca Fica nemalo okrem ľavicovej demagógie nič spoločného so samotnou podstatou veci. Vy ste sa zrejme na rozdiel od pána Fica alebo odo mňa asi s tými ľuďmi nikdy nerozprávali, ktorí sú v situácii tých vlastníkov alebo nájomcov bytov, alebo tých, ktorým vlastne nájom bytu už dnes poskytujú privatizéri. Ja plne podporujem návrh poslanca Fica, týmto ľuďom je potrebné pomôcť. Pochybujem, že by tento návrh dnešný Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Mňa však prekvapuje vaša demagógia o tom, že sa tu staviate zároveň aj do pozície právnika obhajujúceho za každých podmienok ústavnosť vašich postupov. Ale budem tu osobný a pripomeniem vám vaše školenie u pána právneho experta Trimaja a stále znovu zdôrazňujem v tomto parlamente, že vaše trimajovské školenie neustále prenášate do práce ústavnoprávneho výboru, a nie raz s ďalšími poslancami vládnej koalície tam obhajujete ďalšie protiústavnosti, takže prípadná protiústavnosť, ktorá by išla v prospech tých najchudobnejších občanov tohto štátu, vám zrazu prekáža. Ale neprekážajú vám iné protiústavnosti, ktorých ste sa v ústavnoprávnom výbore nie raz dopustili. Odporúčam vám, aby ste sa už za ľavicového puncovaného demokrata nepasovali, ráčte sa titulovať právny demagóg, ale rozhodne nie právny expert.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Odpustím si tie invektívy, ktoré mal môj predrečník, ale dovolím si nesúhlasiť s pánom poslancom Oroszom, s jeho návrhom, pretože štátny príspevok bol daný aj na väčšinu podnikových bytov, ktoré boli vlastne všetky v štátnych podnikov. A privatizáciou týchto podnikov týmto prešiel aj bytový fond do vlastníctva súkromných podnikateľských osôb, vlastne došlo k tomu, že nájomníci, ktorí sa nachádzajú v týchto podnikových bytoch, sú v oveľa horšej situácii ako trebárs v bytoch, ktoré sú v obecnom vlastníctve alebo vo vlastníctve bytových družstiev. Sú príklady ako trebárs z Brezna... (Hlasy z pléna.)
To teraz nepočítam, ale ide o situáciu, ktorá je podobná trebárs v Brezne, kde súkromný podnik vyberá síce nájomné od nájomníkov, ale neodovzdáva v podstate peniaze dodávateľovi tepla a teplej úžitkovej vody, neplatí za nich a vznikajú nedoplatky.
Z tohto hľadiska jednoducho nemôžeme súhlasiť s tým, aby vlastne nájomníci boli vazalmi, aby boli vazalmi súkromných podnikateľov, ktorí vlastne tieto podniky priniesli do zániku.
Čiže osobne podporujem tento návrh pána poslanca Fica už aj z tohto dôvodu, pretože aj keď neskoro, ale treba tu navodiť spravodlivosť. Tí podnikatelia, ktorí nadobudli tieto byty, vo väčšine prípadov sa o tento bytový fond nestarajú tak, ako majú a z tohto dôvodu ešte raz hovorím, podporujem návrh, ktorý bol predložený.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážené kolegyne, kolegovia,
na rozdiel od pána poslanca Cupera budem reagovať na poslanca Orosza vo vzťahu k problematike zákona číslo 182/1993 Z. z. Chcem sa spýtať pána poslanca Orosza, aký je rozdiel v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky medzi vlastníckymi právami obcí a miest a vlastníckymi právami obchodných spoločností. Nebudeme si vysvetľovať zákon číslo 182, vieme, akým spôsobom poškodil obce a mestá. Ale naozaj vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky by ma zaujímalo, aký je rozdiel medzi vlastníckymi právami obcí a miest a obchodných spoločností.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Chcel by som nabádať k istej opatrnosti vo vzťahu k súdom, pokiaľ ide o ústavnosť tohto návrhu. Samozrejme, že tie pochybnosti o ústavnosti existujú a existovali a je to preto, lebo tá ochrana vlastníctva je veľmi citlivou otázkou, aj keď chcem veľmi upozorniť, že ak citujeme tie ustanovenia, ktoré sa týkajú vyvlastnenia, ako si ich, myslím, pán predseda, citoval, tie sa týkajú vyvlastnenia do štátneho vlastníctva, ale nemožno ich celkom využívať, pokiaľ ide o iné obmedzenia vlastníctva alebo aj povedzme iné pravidlá týkajúce sa ochrany vlastníctva. Takisto by som bol dosť opatrný, pokiaľ ide o hodnotenie zákona číslo 182 a jeho vzťahu k ústavnosti. V každom prípade tu chcem upozorniť, že existuje aj iný ústavný princíp, a to je princíp rovnosti, a pokiaľ ide o tých nájomníkov, ktorí mali možnosť za iných podmienok oveľa výhodnejšie získať byty v obecných bytoch, tak si myslím, že princíp by bol rovnako spravodlivý aj pre nájomníkov v tých iných bytoch.
Z toho dôvodu ja osobne podporujem návrh pána poslanca Fica a myslím si, že ak tu aj existuje istá pochybnosť, tak nech o tom rozhodne Ústavný súd, ale ja by som si netrúfol povedať, že to je v rozpore s ústavou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková je ďalšia prihlásená ústne do rozpravy. Ako posledný je pán poslanec Benkovský.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi vystúpiť so stanoviskom klubu poslancov za Slovenskú národnú stranu k návrhu prerokovanej novely zákona číslo 182/1993 Z. z.
S navrhovanou novelizáciou zákona plne súhlasíme. Akceptujeme hlavne tú jej časť argumentácie v dôvodovej správe, že doteraz platná zákonná úprava do režimu prevodu vlastníctva k nájomným bytom vnáša určité nerovnosti a diskrimináciu. Dá sa povedať, že súčasne platný zákon nie je spravodlivý k rôznym skupinám vlastníkov nájomných bytov. Jednej skupine vlastníkov bytových domov ukladá za podmienok stanovených v zákone nájomné byty previesť na nájomcov, zatiaľ čo druhej skupine vlastníkov týchto bytov sa táto povinnosť neukladá. To znamená, ak rozmeníme súčasný platný právny stav na drobné, to jest na dosahy na obyvateľa, že jedna skupina nájomcov je v súčasnosti platným zákonom zvýhodňovaná a druhá nevlastným zavinením znevýhodňovaná. Pritom takmer všetky tieto byty boli vystavané de facto z tých istých finančných zdrojov a dve spomínané skupiny vlastníkov sa vytvorili až po roku 1990.
Aj v diskusii odzneli isté polemiky o protiústavnosti tejto novely. Máme za to, že navrhovaná novela nie je v rozpore s ústavou, práve naopak, odstraňuje diskrimináciu určitej skupiny obyvateľov, čo sa dá hodnotiť v súčasnosti, keď diskriminácia je, ako protiústavný stav. Za protiústavnú možno skôr považovať doteraz platnú zákonnú úpravu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Na záver - klub poslancov Slovenskej národnej strany i z dôvodov, ktoré som uviedla, podporí predkladanú novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
(Ruch v sále.)