Správa

o schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky (16.)

konanej 15. júna 1999

(sľub prezidenta Slovenskej republiky v sieni Slovenskej filharmónie)

 

 

(Príchod čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky so štátnou vlajkou a prezidentskou štandardou za zvukov hymnickej piesne Hoj, vlasť moja.)

(Príchod prezidenta Slovenskej republiky s manželkou za zvukov prezidentských fanfár na motívy opery Svätopluk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

ctení hostia,

vážení občania Slovenskej republiky,

otváram schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som zvolal na vykonanie slávnostného ústavného aktu - zloženie sľubu prezidenta Slovenskej republiky.

Srdečne vás všetkých na tejto schôdzi vítam.

Osobitne s úctou vítam prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, ktorého po prvýkrát zvolili občania Slovenskej republiky v priamych voľbách 29. mája 1999. (Potlesk.)

Dovoľte mi osobitne privítať

prezidenta Maďarskej republiky pána Árpáda Göncza (potlesk),

prezidenta Rakúskej republiky pána Thomasa Klestila s manželkou (potlesk),

prezidenta Českej republiky pána Václava Havla s manželkou (potlesk),

prezidenta Ukrajiny pána Leonida Kučmu (potlesk)

a prezidenta Poľskej republiky pána Alexandra Kwasniewskeho (potlesk).

Dovoľte, aby som im poďakoval za prijatie môjho pozvania. Som presvedčený, že ich účasť na skladaní sľubu prezidenta Slovenskej republiky a jeho inaugurácii je dôležitým prejavom vôle štátov, ktoré reprezentujú, a to rozvíjať dobré a priateľské vzťahy so Slovenskou republikou, čo je v súlade aj s naším prianím.

Vítam členov vlády Slovenskej republiky na čele s jej predsedom pánom Mikulášom Dzurindom. (Potlesk.)

Vítam predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky pána Milana Čiča. (Potlesk.)

Ďalej vítam predstaviteľov ďalších najvyšších štátnych orgánov Slovenskej republiky, apoštolského nuncia Svätej stolice a vedúcich diplomatických misií v Slovenskej republike. (Potlesk.)

Na zložení sľubu prezidenta Slovenskej republiky sa ďalej zúčastňujú sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, predstavitelia cirkví, primátori miest a prednostovia krajských úradov, rektori vysokých škôl, predstavitelia odborov, iných významných inštitúcií, národnostných menšín, rodinní príslušníci a ctení hostia prezidenta Slovenskej republiky, ktorých úprimne všetkých vítam. (Potlesk.)

Ďalej mi dovoľte privítať predstaviteľov a zástupcov masovokomunikačných prostriedkov z našej republiky aj zo zahraničia. (Potlesk.)

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážený pán prezident,

ctení hostia,

Excelencie,

dámy a páni,

dnešný deň je štátnicky významný nielen pre novozvoleného prezidenta, ale aj pre nás všetkých - občanov Slovenskej republiky. Spolu s nami si ho prišli uctiť aj vzácni hostia zo zahraničia.

Po 470 dňoch sa obnovuje činnosť hlavy štátu a končí ústavné provizórium jej zastupovania. Uzatvára sa obdobie diskontinuity, akých sme si v našich národných dejinách užili dosť a ktoré nám vždy priniesli len ujmu. Tento významný deň je okrem toho plný symboliky. Je dobré si ju uvedomiť a pre obe strany vzťahu občan - prezident vyvodiť z nej isté ponaučenie.

Slávnostný akt inaugurácie prezidenta Slovenskej republiky by som - s vaším dovolením - prirovnal k podaniu ľudskej ruky. Tá symbolizuje nielen pracovitosť, ale aj dobrotivosť a podporu ľudí navzájom. Zložením prezidentského sľubu si životná skúsenosť nášho prvého občana podáva ruku s nádejami krajiny. Minulé sa pretavuje do posolstva pre najmladšie generácie, pričom sa rodia nové očakávania. Život naučil pána Rudolfa Schustera rozumieť logike a symbolike stretania minulosti s budúcnosťou. Som presvedčený, že pri výkone najvyššej štátnickej funkcie podá o tom presvedčivý dôkaz.

Pri každej významnej udalosti sa treba obzrieť na deje, ktoré jej predchádzali. Preto pripomínam, že v tomto slávnostnom akte vrcholí úsilie demokraticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí pred vyše dvoma rokmi petíciou iniciovali ústavnú zmenu na priamu voľbu prezidenta občanmi. Keď sa po neľahkom politickom zápase napokon podarilo zmenu uskutočniť, vysoká účasť občanov na voľbe prezidenta v oboch kolách sa stala presvedčivým dôkazom, že za týmto riešením stojí drvivá väčšina spoločnosti. Ak to vyjadrím symbolicky, naša štátnosť si tu podáva ruku s občanom a ten sa stáva jej priamym tvorcom. Táto okolnosť by mala navodiť nielen nové vzťahy medzi hlavnými piliermi štátnej moci na Slovensku, ale aj vybudiť vo verejnosti väčší rešpekt k prezidentovi.

Vzťah občana k najvyššiemu ústavnému činiteľovi - v iných krajinách naplnený prejavmi úcty - potrebuje u nás, v dôsledku politických rivalít, nový impulz a obrodenie. Bude to na osoh nám všetkým. Lebo v základoch nášho štátu spočívajú najšľachetnejšie idey moderného spolužitia národov i národností, spájajúce ľudí rôzneho vyznania a politického presvedčenia. Aby náš štát bol pevným zväzkom občanov, musíme jeho hodnotový základ kultivovať a chrániť. Viac ako doteraz dbať o psychologické korene svojej štátnosti.

V sústave vrcholných ústavných orgánov prezident Slovenskej republiky má významné a dôležité postavenie. Aj keď poslednou novelou boli zmenené a čiastočne upravené jeho právomoci, význam tejto funkcie neklesol. Naopak! Tým, že prezident republiky je do tejto funkcie volený priamo občanmi, posilňuje sa jeho nezávislosť a autorita doma i v zahraničí. Vytvorili sa lepšie podmienky, aby v záujme všetkých občanov a štátu mohol vykonávať svoje právomoci podľa svojho svedomia a presvedčenia.

Slovenská republika v posledných mesiacoch ukazuje svetu novú politickú tvár a snaží sa presvedčiť všetkých jej priateľov a sympatizantov, že sa za touto premenou odohráva hlbší prerod. Krajina má program spoločenskej obnovy. Usiluje sa o modernizáciu vo všetkých sférach života a otvára sa svetu. Náš každodenný život napĺňajú nielen politické udalosti, ale aj rázne kroky pri usporadúvaní pomerov v ekonomike, v oblasti vlastníctva, verejných financií a vôbec štátnych záujmov. Stabilizujeme politické pomery v krajine a utvárame podmienky na ozdravenie našich vzťahov so zahraničím, osobitne s našimi najbližšími susedmi. Vítame každú hodnotnú podnikateľskú iniciatívu zo zahraničia, najmä ak s ňou prichádza technický a technologický pokrok. A sami sa zapájame do riešenia otázok celoeurópskeho významu. Pomáhame pri prekonávaní kríz v ohniskách napätia a ničivého konfliktu. Pripravujeme sa na úspešné hospodárske účinkovanie v podmienkach integrujúcej sa Európy a nastupujúceho tretieho tisícročia.

Nová štátna moc - vrátane novozvoleného prezidenta - má nesmierny záujem o navodenie priaznivej spoločenskej atmosféry doma a prebudenie potrebnej sebadôvery občanov. Tomuto široko spektrálnemu úsiliu chýba už vari len jedna vec. A opäť pripomeniem symboliku podanej ruky. Po všetkých tých názorových konfliktoch a politických kolíziách žiadalo by sa, hľadiac vpred, prikročiť k zmiereniu, po ktorom sa už roky volá. Čestne a spravodlivo sa postavme k porušovaniu zákonov, lebo len ich rešpektovanie môže byť základom novej kvality občianskeho spolunažívania, ostatné prenechajme histórii. Nechcem byť hlásateľom idyly, je to výzva pre praktický život. Uchovajme si svoje odlišné nazeranie na problémy. Ale skoncujme s hľadaním nepriateľa krajiny medzi sebou. Veď len spoluprácou a spoločným úsilím dokážeme vytvoriť šťastný domov pre každého občana. Pán prezident Schuster sa k úlohe integrovať spoločnosť nepretržite hlási od oznámenia svojej kandidatúry. Som presvedčený, že správne pochopil svoju úlohu v terajšej historickej situácii krajiny, a prajem mu, aby čím skôr také predsavzatie naplnil skutkami.

Slovensko bolo veľakrát v dejinách križovatkou nových civilizačných prúdov, ale nie všetky tu zapustili hlbšie korene. Nebudem uvažovať o príčinách, boli rôzne. V novodobej histórii chceme využiť vlastný štát na to, aby sme sa čoraz viac stávali subjektom prichádzajúcich pozitívnych zmien. Teda udomácniť ich a profitovať z nich spoločne s ostatnými národmi Európy. Preto náš život organizujeme po novom, bez známok sebaizolácie, odhodlaní tvoriť nové príležitosti a využívať tie, ktoré sa nám ponúkajú. Z tohto zorného uhla pozerám na úlohy pre novozvolenú hlavu štátu, ktoré jej nadiktovala doba. Nie sú ľahké ani jednoduché a nenaplnia sa gestom, rétorikou, ale len činmi. V tomto ohľade vyjadrujem úctu k občanom našej vlasti za to, že si vybrali kandidáta, ktorý sa zo všetkých najviac vyznačoval činorodosťou.

Preto vám, pán prezident, prajem, aby sa vám podarilo odovzdať svoje šľachetné vlastnosti v prospech našej spoločnej veci, aby ste čerpali sily z podpory občanov a aby ste boli skvelým príkladom oddanosti Slovenskej republike.

Teraz pristúpime k vykonaniu sľubu prezidenta Slovenskej republiky.

Vážený pán prezident,

podľa článku 104 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zložením ústavou predpísaného sľubu pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ujímate funkcie prezidenta Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov.

Prosím vás, vážený pán prezident, aby ste pristúpili k stolu, na ktorom je Ústava Slovenskej republiky, položili na ňu pravú ruku, prečítali text sľubu, a aby ste jeho zloženie potvrdili podaním ruky predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky a text sľubu podpísali.

Prosím prítomných, aby počas konania sľubu stáli.

(Akt skladania sľubu prezidenta Slovenskej republiky.)

Prezident SR R. Schuster:

Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menších a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony. (Potlesk.)

Predseda Ústavného súdu SR M. Čič:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

Eminencie,

Excelencie,

vzácni hostia,

ako predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. osvedčujem zloženie ústavného sľubu prezidenta Slovenskej republiky pánom Rudolfom Schusterom.

Vážený pán prezident,

odovzdávam vám listinu o zložení sľubu prezidenta Slovenskej republiky.

Vyhlasujem, že od tejto chvíle sa pán prezident ujíma svojho úradu. (Potlesk.)

(Predseda Ústavného súdu SR odovzdáva prezidentovi Slovenskej republiky listinu o zložení sľubu prezidenta.)

Zaznieva štátna hymna Slovenskej republiky a súčasne zaznieva 21 delostreleckých sálv.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážený pán prezident,

zložením sľubu ste sa ujali funkcie prezidenta Slovenskej republiky. V mene poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a v mene svojom vám úprimne a srdečne blahoželám a prajem vám veľa šťastia, veľa úspechov a mnoho síl vo vykonávaní funkcie hlavy štátu na prospech Slovenskej republiky a jej občanov.

O slovo požiadal predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

(Potlesk.)

Vážený pán prezident Slovenskej republiky s manželkou,

vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky s manželkou,

vážený pán predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky s manželkou,

vážení páni prezidenti,

vážené panie manželky pánov prezidentov,

Excelencie,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vzácni hostia,

dámy a páni,

v dnešný deň sa teší celé Slovensko. V priamych prezidetských voľbách sme si zvolili svojho najvyššieho ústavného činiteľa - hlavu nášho štátu.

Vážený pán prezident,

dovoľte mi, aby som vám v mene vlády Slovenskej republiky i v mene svojom úprimne zablahoželal ku zvoleniu do funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Touto voľbou sa náš ústavný systém stáva úplným, naša demokracia stabilnejšou. Dnešným dňom je Slovensko silnejšie, pevnejšie. Slovensko potrebuje, aby bolo pevné, silné a stabilné, lebo sa vydalo na cestu zmeny. A cesta zmeny nie je ani ľahká, ani jednoduchá. Pri jej zdolávaní sa bude vyskytovať mnoho názorov, mnoho návrhov. Dôležité však je, aby sme všetci spolu kráčali po tej istej ceste a rovnakým smerom.

Vaša voľba, vážený pán prezident, dáva nádej, že takto spolu, jednotne po tejto ceste budeme kráčať na prospech občanov, aby sa zvyšovala ich životná úroveň, aby sa cítili lepšie a bezpečnejšie vo svojej vlasti.

Želám vám, vážený pán prezident, ale aj všetkým spoluobčanom, ako i sebe samému, aby sme nachádzali spoločnú reč, aby sme boli jednotní pri všetkej rôznosti a rozmanitosti, aby sa nám darilo ťahať za jeden povraz, aby sme využili vskutku historické šance, ktoré sa nám núkajú v európskych a transatlantických integračných procesoch.

Vážený pán prezident, želám vám, ale aj vašej pani manželke, vašim príbuzným v prvom rade pevné zdravie. Želám vám ale aj veľa tvorivej invencie a veľa radosti z dosiahnutých výsledkov.

Vážený pán prezident, nech vás na vašej novej ceste Pán Boh sprevádza.

(Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážený pán prezident,

v túto slávnostnú chvíľu si vás dovoľujem poprosiť o inauguračný prejav pred Národnou radou Slovenskej republiky a občanmi Slovenska.

Prezident SR R. Schuster:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

Eminencie,

Excelencie,

Magnificencie,

vzácni hostia,

vážení spoluobčania,

v našej histórii je to prvýkrát, keď občania v priamej voľbe rozhodli o tom, kto bude prezidentom. Moje zvolenie považujem nielen za prejav dôvery občanov k mojej osobe, ale aj k politike priateľstva Slovenska k iným štátom a národom. Chápem ho aj ako vyslovenie nádeje, že u nás doma nájdeme cestu k prosperite. Ďakujem všetkým, ktorí mi svojimi hlasmi vyslovili dôveru. Tých, čo hlasovali za môjho protikandidáta, sa budem úprimne snažiť presvedčiť o mojich dobrých úmysloch.

Funkciu prezidenta Slovenskej republiky budem vykonávať v súlade s ústavou. Viem, že v slovenskej mnohonárodnostnej spoločnosti má časť občanov obavy o suverenitu nášho štátu. Verím však, že spontánne diplomatické uznanie Slovenska pri jeho vzniku bolo jasným a dlhodobým signálom, že náš štát nikto nemieni deliť, lebo ho medzinárodné spoločenstvo prijalo do svojho kruhu. Je teda v našich rukách, ako sa naučíme spolunažívať s tými krajinami, ktoré nám vyslovili svoju dôveru, ako pochopíme vývojové tendencie v Európe i vo svete.

A tak je v záujme nás všetkých, aby Slovensko splnilo podmienky na prijatie do Európskej únie a aby sa stalo súčasťou kolektívnej bezpečnosti v rámci NATO. Politiku neutrality alebo špecifickej slovenskej cesty považujem za nereálnu. Jej propagovanie či presadzovanie odvádza pozornosť od riešenia súčasných nahromadených a neriešených problémov v oblasti ekonomiky, zdravotníctva, školstva a sociálneho zabezpečenia.

Preto by aj vláda mala sústrediť svoje úsilie práve do týchto oblastí a nadväzne postupne riešiť všetky naznačené problémy. Neznamená to však, že sa nebudú riešiť základné existenčné problémy konkrétnych ľudí.

Osobitnú pozornosť chcem venovať mladej generácii, sociálne odkázaným i tým, ktorí sú na zaslúženom dôchodku. Nemožno zabúdať ani na novovznikajúcu kategóriu preddôchodkového veku, ktorá začína mať problémy v spoločenskom a ekonomickom uplatnení, v dôsledku čoho u nej narastá sociálna neistota s tým, že si nevedia nájsť zamestnanie. Aj v takýchto súvislostiach je nevyhnutná cieľavedomá podpora malého a stredného podnikania. Pritom oveľa väčšiu úlohu ako doteraz musí zohrať výkonná a zákonodarná moc okrem iného aj tým, že bude pružne novelizovať i tvoriť nové zákony a tak vytvárať predpoklady na ich pracovné zaradenie, aby sa mohli znižovať náklady na podporu v nezamestnanosti, ako aj na sociálne dávky. Morálnym i spoločenským ziskom bude rast ich sebavedomia a pocit, že sú pre spoločnosť užitoční.

Za mimoriadne vážnu považujem situáciu v kultúre. Nemám na mysli len problémy finančné, ale aj narušené ľudské a umelecké vzťahy medzi tvorivými umelcami. Z hľadiska vývojovej kontinuity bude nevyhnutné zachovať jestvujúce kultúrne inštitúcie vrátane divadiel, ktoré sa dlhodobo prirodzene vyvíjali a ktoré teraz zápasia s vážnymi ekonomickými problémami, v dôsledku čoho niektoré z nich stoja nad existenčnou priepasťou. Zánik čo i len jednej tradičnej kultúrnej inštitúcie by pre celú spoločnosť znamenal nenahraditeľnú stratu. V súvislosti s ochranou kultúry treba spomenúť aj cirkvi, ktoré plnia významnú úlohu v oblasti duchovnej výchovy a v mnohých prípadoch majú vo svojej správe aj kultúrne pamiatky. Dlho pripravovaný zákon o vzťahu cirkví a štátu je potrebné dostať z roviny úvah do fázy reálnych príprav, aby sa čo najskôr dostal na schválenie v parlamente. Proces jeho prípravy treba chápať ako proces zjednocovania názorov, a to aj v spolupráci s cirkvami, pričom sa využijú aj skúsenosti z okolitých krajín. Pravdaže, v tejto súvislosti bude nevyhnutné vyriešiť i otázky súvisiace s materiálnym zabezpečením a spoločenským postavením cirkví.

Vážení spoluobčania,

slovenský národ považujem nielen za garanta štátnosti, ale aj ďalšieho rozvoja našej ekonomiky. Preto ako prezident sa budem snažiť, aby Slovensko bolo stabilnou krajinou, v ktorej žijú spokojní a šťastní občania. Máme právo i povinnosť byť hrdí na našu bohatú históriu a národnú kultúru, ktorej nositeľom bol ľud a ktorú tvorivo rozvíjali naši národní dejatelia ako napríklad Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Alexander Dubček a ďalší.

Slovenský národ v doterajšej svojej histórii vždy prechovával dobrý, úprimný vzťah k národnostným menšinám. Ich príslušníkov považoval za rovnocenných občanov. Toto spolunažívanie môže byť príkladom aj pre iné vyspelé národy a štáty. Je aj v našom záujme, aby národnostné menšiny, ktoré žijú s nami v spoločnom štáte, sa na Slovensku cítili doma. Pritom očakávam, že aj ich konanie bude smerovať k ešte lepšiemu vzájomnému porozumeniu a spolužitiu so slovenským národom.

Verím, že mnohé, často umele vyvolávané nedorozumenia a určitú politicky živenú nevraživosť, ktorej sme v poslednom období boli svedkami, sa podarí postupne odstrániť. Je to v záujme ďalšieho pokojného rozvoja nášho krásneho Slovenska.

Nemenej dôležité sú naše dobré priateľské vzťahy so susednými štátmi - Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Ukrajinou. Chcel by som využiť dobré skúsenosti našich partnerov z Vyšegradskej štvorky, ktorí majú v tomto čase lepšie šance dostať sa do euroatlantických štruktúr.

Využívam túto príležitosť, aby som oslovil prítomných pánov prezidentov a požiadal ich o podporu v našom úsilí dostať sa do prvej skupiny uchádzačov o vstup do Európskej únie.

Vážení spoluobčania,

k neuralgickým bodom našej vnútropolitickej situácie, ktoré znepokojujú aj občanov, patrí problematika privatizácie. Treba k nej pristupovať citlivo, ale dôrazne. Prípady, ktoré sa po dôkladnom prešetrovaní ukážu ako nezákonné, sa budú musieť doriešiť súdnou cestou. Len tak sa posilní dôvera občanov k zákonnosti v našej republike.

S privatizáciou u nás je spojený aj výrazný nárast hospodárskej kriminality. Zákony ani represívne zložky štátu nie sú na tento nový negatívny jav dostatočne pripravené. Tento stav musíme zlepšiť. Viem, že na adresu prezidenta prichádzajú stovky sťažností. Pousilujem sa, aby ich príslušné orgány rýchlo riešili v prospech občanov. Problémy s narastajúcou kriminalitou, s ktorými súvisí aj pocit ohrozenia bezpečnosti občanov, si vyžadujú razantné a radikálne kroky tak zo strany vlády, ako aj zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Zlepšenie situácie v tejto oblasti výrazne posilní dôveryhodnosť našej krajiny v zahraničí.

Nemenej závažné bude aj to, že naši občania sa budú cítiť bezpečne a budú mať istotu, že sa dovolajú práva. Budem sa usilovať zo všetkých síl, aby sme takýto stav dosiahli.

Ako som naznačil aj pri iných príležitostiach, chcem byť prezidentom všetkých občanov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť a náboženské presvedčenie. K svojim prvoradým cieľom zaraďujem zjednocovanie politickej scény. Vidím v tom podmienku ekonomického a sociálneho rozvoja všetkých občanov Slovenska a zvyšovania ich životnej úrovne.

Viackrát som zdôrazňoval aj to, že nechcem byť iba prezidentom koalície alebo iba tých občanov, ktorí mi dali svoj hlas. Chcem byť vskutku prezidentom všetkých občanov. Chcem sa uchádzať o vašu dôveru konkrétnymi činmi a skutkami. Chcem teda byť prezidentom, pre ktorého hlavným zmyslom všetkých jeho počinov bude blaho občanov Slovenska. V záujme tohto cieľa budem podporovať vládu i parlament, ale rovnako akceptovať pripomienky zo strany opozície, ak budú v súlade s uvedeným cieľom. Na druhej strane sa kriticky postavím ku krokom, ktoré urobí vláda a parlament, koalícia alebo opozícia, ak sa budú od tohto cieľa odchyľovať.

Vážení spoluobčania,

v rámci svojich ústavných právomocí budem zastupovať a ochraňovať vás občanov a zároveň sa budem usilovať o naplnenie životných záujmov Slovenska. Prosím vás, ale aj parlament, vládu, opozičné i koaličné strany a hnutia, skrátka všetkých o vzájomnú súčinnosť a spoluprácu. Ujímam sa tejto zodpovednej funkcie v presvedčení, že nájdeme spoločnú reč, v ktorej bude čo najmenej disharmónie a čo najviac súzvuku.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu prezidentovi Slovenskej republiky za jeho inauguračný prejav.

Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda, vážený pán predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, ctení hostia, všetkým vám sa poďakovať za účasť na dnešnej slávnostnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Vyhlasujem schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú. (Potlesk.)

(Odchod čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky so štátnou vlajkou a prezidentskou štandardou za zvukov hymnickej piesne Hoj, vlasť moja.)

Schôdza NR SR sa skončila o 12.25 hod.