Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Vážená Národná rada,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 211 zo 7. mája na prerokovanie trom výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Tento výbor ma poveril, aby som predniesol spravodajskú správu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia zákona je celkom zrejmé, čo sa ním chce dosiahnuť, a že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky náležité vyjadrenia, pokiaľ ide o súlad návrhu zákona s ústavou, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, pokiaľ ide o zhodnotenie súčasného stavu a vysvetlenie dôvodov novej právnej úpravy.
Chcel by som dodať, že novela tohto zákona je vynútená tým, že doteraz platný zákon prijatý v roku 1995 nedokázal nastoliť koncesionársku disciplínu. Občania dostanú novým znením zákona možnosť začať sa správať k svojim verejnoprávnym médiám inak, vzniká im povinnosť nielen ohlásiť vlastníctvo televízneho prijímača, ale predovšetkým platiť koncesionársky poplatok. Na druhej strane občania, ktorí by nemali príjem televízneho vysielania z technických dôvodov alebo ktorí nemajú televízny prijímač, môžu podať čestné vyhlásenie a týmto sa zbaviť povinnosti platiť koncesionársky poplatok.
Zákon obsahuje aj primerané sankčné opatrenia, ktoré umožňujú vytvoriť istý tlak na nedisciplinovaných občanov. Treba povedať, že koncesionárska nedisciplína sa vždy deje na úkor niekoho, v tomto prípade približne 25 % občanov, ktorí zo zákona koncesionárske poplatky platiť majú, si necháva platiť televízne vysielanie tými ostatnými, ktorí sú disciplinovanejší. Zákon teda uvádza aj v tejto oblasti veci bližšie k takému poriadku, aký na Slovensku chceme mať.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 spomínaného rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1995 Z. z. a o zmene zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 211), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, vrátane gestorského výboru ho prerokovali v lehote najneskôr do 5. júla 1999.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne žiadny poslanec. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Hudec, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Hudec.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
je isté, že oblasť riešenia platby koncesionárskych poplatkov je jeden z veľmi vážnych problémov, ktoré jednoznačne ovplyvňujú finančné toky Slovenskej televízie. Je isté, že tento problém treba riešiť. No predpokladám, že navrhovatelia tohto zákona nedostatočne zvážili všetky možné druhy riešení, ktoré prichádzali do úvahy. Nechcem spochybňovať tento návrh zákona tak, že ide o návrh zákona, ktorý nemá šance nič zlepšiť. Celkom určite má.
Ale chcem upozorniť na to, že opäť to bude právny predpis, ktorý bude mať niekoľko veľmi vážnych úskalí a ktorý zrejme nenavedie tú situáciu, ktorá momentálne v platbe koncesionárskych poplatkov je, a do takej správnej miery, akú si zrejme všetci želáme.
V prvom rade si myslím, že sa nemala opustiť idea platby a podpory Slovenskej televízie alebo aj iných verejnoprávnych inštitúcií formou poplatkov za odobrané kilowatty elektrickej energie. Bolo by to veľmi jednoduché riešenie, administratívne najmenej náročné a najmä, čo je najpodstatnejšie, minimálne by zaťažovalo občanov a najmä tých ľudí, ktorí aj dnes majú na svojich bedrách veľmi veľkú sociálnu záťaž. Treba si povedať, že náš právny systém poplatkov pozná, nešlo by o nič nové a najmä zúradovanie odpočtu týchto poplatkov a presun finančných prostriedkov pre verejnoprávne inštitúcie by bol veľmi jednoduchý.
Čo totiž táto novela zákona v sebe skrýva? V prvom rade to, že každý dostane vyrúbený poplatok a ten, kto oprávnene nenamietne zo zákona tento poplatok, tak ho jednoducho bude musieť platiť. V prvom rade si uvedomme, že je množstvo asociálnych rodín na Slovensku, ktoré nebudú namietať tento poplatok, ale ho ani nezaplatia. A nielen že ho nezaplatia, ale ak príde k súdnemu konaniu, ktoré bude veľmi náročné a bude to veľmi početná skupina obyvateľov, tie poplatky budú prakticky nevymožiteľné. Neviem si predstaviť, ako si to predstavovali navrhovatelia, alebo keď to konzultovali so samotnými verejnoprávnymi inštitúciami, akú efektívnu techniku chcú zvoliť na to, aby boli vo vymáhaní týchto poplatkov úspešní.
Po druhé si treba uvedomiť, že množstvo občanov nebude rozumieť tomu, že si majú vyžiadať odpustenie vyrúbenia tohto poplatku, keďže jednoducho sú v takej spôsobilosti, že to nedokážu. Opäť nastane veľmi veľa komplikácií. To si treba uvedomiť.
A po tretie je tu ešte jeden problém a ten problém sa skrýva v tom, že ani tento zákon nijakým spôsobom neodstráni chybu tých ľudí, ktorí budú udávať falošný údaj, že nevlastnia rozhlasový alebo televízny prijímač a jednoducho sa budú aj tak dožadovať toho, že nebudú musieť tento poplatok platiť. Jednoducho prijímač skryjú alebo požičajú, alebo ho dajú susedovi na tú chvíľu, keď ukážu svoj byt, že tam nič nemajú. Verte mi, takýchto rodín nebude málo.
Ešte raz by som sa prihováral za to, aby si predkladatelia zvážili, či by predsa len nebolo vhodnejšie nájsť elegantnejšie riešenie, opakujem, riešenie, ktoré by malo oveľa väčší prínos pre Slovenskú televíziu a pre Slovenský rozhlas, dalo by sa ísť finančne podstatne vyššie bez toho, že by sa občania tohto štátu sociálne zaťažovali. Dokonca si myslím, že väčšia časť týchto prostriedkov by bola získavaná od veľkoodberateľov elektrickej energie a istým spôsobom by sa v tejto ťažkej situácii - aj keď to nie je absolútne spravodlivé riešenie -, ale v tejto sociálne ekonomicky ťažkej situácii by to bolo pre väčšinu našich občanov únosné. Čiže na prechodné obdobie, možno na 8 - 10 rokov by takéto riešenie, myslím si, podstatne viac rešpektovalo súčasnú sociálnu situáciu občanov a najmä by ušetrilo veľkú administratívnu náročnosť výkonu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To bol pán poslanec Hudec.
Ako druhý ústne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Jarjabek, po ňom pán poslanec Paška.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
hneď by som prešiel k meritu veci.
Pokiaľ mám možnosť hodnotiť novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch, priznám sa, že je to pre mňa v tejto chvíli veľmi málo, málo z toho dôvodu, že vlastne tento zákon, tak ako bol - vlastne najprv to bol zákon a až potom novela -, sa takým spôsobom zoštíhlil, že dnes skutočne z toho pôvodného zostal fragment.
Po ôsmich mesiacoch opozično-koaličných debát a toľko proklamovanej pripravenosti riešiť finančné problémy Slovenskej televízie som teda čakal oveľa viac. V končenom dôsledku dostávame na stôl novelu, ktorá viac či menej akýmsi morálnym apelom na neplatiča koncesionárskych poplatkov má riešiť problémy Slovenskej televízie, resp. Slovenského rozhlasu. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas môžu oznámiť neplatiča na súd a takýmto spôsobom - hovorím to veľmi zjednodušene - od neho vymáhať povedzme v prípade Slovenskej televízie 75 Sk mesačne, no v praktickom živote si skutočne neviem predstaviť tých vyše 400 tisíc podaní každý mesiac na 75 Sk pri dnešnom zahltení a s tým spojeným tempom nášho súdnictva.
Na druhej strane, keby hneď všetci koncesionári od zajtrajšieho dňa začali platiť koncesionárske poplatky, problém financovania Slovenskej televízie by to nevyriešilo. Navyše nožnice finančného prepadu Slovenskej televízie sa hrozivo roztvárajú. Dokonca ekonómovia, interní ekonómovia Slovenskej televízie hovoria o sume 300 - 350 miliónov korún ku koncu roka. Hovorím len o tomto roku, nehovoriac o dlhoch, o tej stále sa nabaľujúcej finančnej guli, hoci aj toto vedenie má už skutočne v tomto zmysle svoje maslo na hlave. Tento problém je dlhodobo neriešeným problémom Slovenskej televízie, pod ktorý sa podpísali všetky parlamenty od vzniku samostatnej Slovenskej televízie, no a, bohužiaľ, už aj tento parlament.
Zamyslime sa skôr nad tým, prečo Rada Slovenskej televízie do dnešného dňa neschválila rozpočet Slovenskej televízie, hoci takto zo zákona o Slovenskej televízii musí spraviť. A keďže do dnešného dňa de facto nenesie zodpovednosť za rozpočet, ako môže niesť zodpovednosť za typovú vysielaciu štruktúru, ktorú schválila, a teda kto vlastne nesie zodpovednosť za program, pochopiteľne spojený s istým finančným balíkom?
Novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch obhajoval vo výbore pre kultúru a médiá pán poslanec Andrassy. Na moju priamu otázku, ako vidí účinnosť tohto zákona, povedal, že ide o prechodnú zákonnú normu a do konca roka bude predložená celkom nová zákonná norma, ktorá bude riešiť túto problematiku. Verím týmto jeho slovám a rád sa budem pri jej tvorbe podieľať na jej pripomienkovaní.
Bolo pre mňa veľmi podstatné, že zástupcovia manažmentu Slovenskej televízie tvrdia, že novela môže pomôcť Slovenskej televízii, hoci nemám celkom ten názor. V tejto chvíli podotýkam, že by som sa veľmi rád mýlil.
Túto zákonnú normu však svojím hlasovaním podporím v snahe a nádeji využiť všetky súčasné dostupné možnosti finančnej pomoci verejnoprávnej Slovenskej televízii, lebo v prvom rade u nej sa najviac prejavuje finančné nezabezpečenie a v septembri, októbri hroziaci finančný kolaps.
V tejto chvíli ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Paška, po ňom pani poslankyňa Slavkovská.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
v Slovenskej republike sa v nadväznosti na zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania začal vytvárať duálny systém, ktorý je základom vyváženého pôsobenia elektronických médií vo väčšine vyspelých európskych krajín. Základom tohto systému je odlíšenie charakteru a pôsobnosti verejnoprávnych médií od súkromných médií. Verejnoprávne médiá sú neoddeliteľnou súčasťou mediálneho systému zameraného predovšetkým na poskytovanie služieb verejnosti a na zabezpečenie ústavného práva občanov na objektívne, vyvážené a neskreslené informácie. Aj preto je základným predpokladom pozitívneho spoločenského pôsobenia duálneho mediálneho systému, predovšetkým zabezpečenie nezávislých finančných zdrojov pre verejnoprávne médiá.
Je všeobecne známe, že postavenie a pôsobenie našich verejnoprávnych médií je v súčasnej situácii v podstate určované deformovanými mechanizmami finančného zabezpečenia. Súčasný systém finančného zabezpečenia verejnoprávnych médií síce vychádza zo zákonného stanovenia koncesionárskeho poplatku ako základu financovania, no uplatnenie zákona v praxi znamená čoraz výraznejšie znižovanie objemu reálnych príjmov pre jednotlivé verejnoprávne médiá a stále viac a viac závislé od štátnej dotácie, ktorú im poskytuje vláda. Z uvedeného je zrejmé, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas v dôsledku svojej ekonomickej závislosti od vlády nie sú schopné dôsledne napĺňať svoj verejnoprávny charakter.
Ako príklad toho, ctené kolegyne a kolegovia, ako Slovenská televízia v dôsledku svojej finančnej závislosti od vlády deformuje princípy vyváženosti informovania verejnosti vám uvediem čísla z monitoringu politických vystúpení v Slovenskej televízii za 1. štvrťrok, ktorý hovorí, že vláda Slovenskej republiky mala v spravodajských reláciách, t. j. v Televíznych novinách, Aktualitách a Novinách Plus 69 % priestoru, parlamentná väčšina 19 % priestoru a parlamentná menšina pôsobiaca ako opozícia iba 11 %. Teda po celkovom vyhodnotení mala vládna koalícia v 1. štvrťroku tohto roku v Slovenskej televízii 88 % vysielacieho času vo svoj prospech, zatiaľ čo parlamentná opozícia necelých 12 %. Podobne je to v oblasti publicistiky, ktorá zahŕňa relácie ako Press club a Kroky. Tam sa vláda prezentovala v 71 % časového výmeru, parlamentná väčšina 8 % tohto priestoru a parlamentná menšina, teda opozícia, necelých 21 %. Objektívne zhodnotenie týchto pomerov potvrdzuje, že je skutočne potrebné, aby došlo k zmene financovania činnosti mediálnych verejnoprávnych inštitúcií. Predložená novela však nemení súčasný stav zásadným spôsobom a ani nie je schopná zabezpečiť z výberu koncesionárskych poplatkov také príjmy, aby boli Slovenská televízia a Slovenský rozhlas nezávislými od politickej moci v Slovenskej republike.
Predložený návrh navyše obsahuje viacero technických chýb a právnych nezmyslov. Ako príklad uvediem bod 10 predloženej novely zákona, v ktorej sa občanovi, ktorý nemá peniaze na to, aby si kúpil televízor alebo rádio, ukladá povinnosť zaplatiť štátnej správe poplatok vo forme úhrady za overenie podpisu. Občan má teda platiť za to, že si buď nemôže dovoliť alebo nechce vlastniť rozhlasový alebo televízny prijímač.
Ďalej by som chcel predkladateľov upozorniť na istú schizofréniu v kontrole platiteľov. V bodoch 16, 25, 27, 28 a 29 sa hovorí, že evidenciu platiteľov bude potom viesť Slovenská pošta, kontrolu však bude vykonávať Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Pýtam sa, kto bude niesť právne dôsledky za chyby v evidencii, keď možno žaloby budú podávať Slovenský rozhlas a Slovenská televízia a Slovenská pošta spôsobí, že v jej evidencii bola chyba.
Z týchto dôvodov navrhujem Národnej rade prijať uznesenie, aby sme v prerokúvaní predloženej novely nepokračovali v druhom čítaní, ale aby sme predloženú novelu vrátili predkladateľom na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
S faktickou poznámkou sa ešte predtým hlási pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
K vystúpeniu pána poslanca Pašku by som si dovolila povedať len jednu poznámku. Poukázal na jeden veľmi závažný okamih pri posudzovaní činnosti súčasnej Slovenskej televízie, najmä v súvislosti s verejnoprávnosťou tejto inštitúcie. Myslím si, že súčasná Slovenská televízia už dávno nie je verejnoprávnou inštitúciou, a keďže nárok na koncesionársky poplatok má STV iba vtedy, keď je verejnoprávnou inštitúciou, myslím si, že tento parlament by sa mal zaoberať najmä tým, ako je možné a čo spôsobilo, že STV verejnoprávnou inštitúciou nie je. Pán Paška tu hovoril o jasných dôkazoch, ktoré svedčia o tom, že je to tak. A ja by som pridala ešte jeden.
Minulý týždeň bola v budove Veľvyslanectva Juhoslovanskej zväzovej republiky tlačová konferencia, na ktorej mali možnosť novinári, prítomní novinári, vypočuť si najnovšie informácie o ekologickej katastrofe, ktorá je spôsobená už vyše viac ako dvojmesačným bombardovaním Juhoslávie lietadlami NATO. Dozvedeli sme sa na tejto tlačovke, že redaktorka Slovenskej televízie, ktorá sa chystala na túto tlačovú konferenciu, neprišla práve preto, že jej šéf zakázal prísť na tlačovku. Hlavná vec, že potom STV kŕmila divákov nezmyslami, archívnymi dokumentmi, ktoré boli podfarbené propagandistickým komentárom NATO, a bol to komentár, ktorý veľmi silne pripomínal goebbelsovské - tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou -, a o aktuálnych informáciách, ktoré mohli pravdivo informovať verejnosť o tom, aká je situácia v Juhoslávii, nepadlo ani slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, prosil by som, aby ste reagovali na ostatného rečníka.
Poslankyňa M. Podhradská:
Reagujem na ostatného rečníka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nereagujete na ostatného rečníka.
Poslankyňa M. Podhradská:
Myslíte si, že nereagujem, lebo ste ho nepočúvali a neboli ste tu, pán predsedajúci, je to vaša chyba.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počúval som ho, bol som tu.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vôbec nemám v úmysle spochybňovať zámer predloženej zákonnej normy. Ide tu v prvom rade o finančné zabezpečenie alebo finančnú pomoc pre verejnoprávne médiá. Nie som si však istá, či táto predkladaná právna norma splní cieľ, ktorý si položila, a to z toho dôvodu, že aj v dôvodovej správe sa objavuje úvaha, kde sa hovorí, že vlastne táto právna úprava bude mať určitý nepriamy vplyv na štátny rozpočet tým, že sa vlastne zníži výdavková položka štátneho rozpočtu, čiže bude sa dávať zo štátneho rozpočtu menej na verejnoprávne inštitúcie, pretože tieto budú mať - to citujem z tej dôvodovej správy -, tieto budú mať zabezpečené svoje hlavné zdroje z verejných príjmov a ostatné príjmy, ktoré pôjdu zo štátneho rozpočtu pre verejnoprávne inštitúcie, tak bude pri nich uplatňovaný princíp účelového určenia, čo, samozrejme, tiež nie je spochybniteľné. Len moja otázka znie, že tu vôbec nie je daná záruka, ak sa touto právnou novelou dosiahne to, že sa vyberie pre verejnoprávne médiá viac, tak že sa potom tým viac peňazí nestiahne zo štátneho rozpočtu, ktoré idú na verejnoprávne médiá a vlastne verejnoprávne médiá finančne zostanú na tej istej úrovni, ako sú teraz. Čiže to je jedna otázka. Aká je tu vlastne záruka?
Ďalej by som sa pozastavila tiež nad tým, že v dôvodovej správe sa hovorí, že tieto poplatky, ktoré sa navrhujú, majú charakter základného príjmu verejnoprávnych elektronických médií. Už tu bolo spomínané, dovolím si to zopakovť, že by skutočne bolo dobré, keby sme sa zamysleli aj nad tým, či médiá, ktorým ideme tieto poplatky dávať, sú naozaj verejnoprávne. Podľa môjho názoru nie sú a nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru odborníkov zo Štatistického úradu, ktorí podľa poslednej štatistiky naozaj vykázali percentuálne, že verejnoprávne médiá neslúžia tomu percentu opozície, aké sa vlastne vykazuje.
Ďalej je tu zaujímavý problém, ktorý je tiež rozobraný v dôvodovej správe, že verejnoprávne vysielanie je určené pre verejnosť, čím je chápaná celá populácia bez ohľadu na to, aká časť tejto verejnosti danú službu využíva. Čiže myslí sa tu na to, že dôležité je to, že takáto služba existuje a nie je dôležité to, či túto službu využíva 50, 80 alebo 100 % obyvateľstva. Samozrejme, že z hľadiska štátu je dôležité, že služba existuje. Z hľadiska obyvateľa je dôležité niečo iné. Nemusíme sa tu navzájom presviedčať, že na Slovensku existujú oblasti, kde má buď slabý dosah aj STV 1, alebo máme oblasti v okolí Kysúc, kde ani nemá dosah verejnoprávna televízia, teda STV 1. Nemyslím si, že títo občania by mali byť týmto zákonom postihnutí tak, že oni sa majú domáhať toho, že nebudú platiť poplatky. To je vecou štátu, aby ľudí od takýchto poplatkov, keďže nemôžu využívať danú službu alebo ju využívajú len veľmi ťažko, oslobodil.
Totiž s týmito vyrúbenými poplatkami bude skutočne taký problém, ako spomenul aj pán poslanec Hudec, že teda ako budeme postihovať tých, ktorí nebudú platiť. Myslím si, že percento neplatičov i napriek tejto právnej úprave bude veľké. To sa budeme so všetkými súdiť? Zdá sa mi, že by to narástlo do takých rozmerov, že znovu by to zaťažilo štát, pretože kto by asi tieto súdne spory platil? A už keď som pri tom, že zrejme budú ľudia, ktorí nebudú chcieť platiť, nájdu sa medzi nimi, samozrejme, aj takí, ktorí sa nebudú snažiť nejakým čestným vyhlásením domáhať sa toho, že oni nebudú platiť, lebo nebudú mať peniaze ani na ten kolok. Ale budú aj takí ľudia, ktorí nebudú dávať žiadne čestné vyhlásenia, jednoducho platiť nebudú. Čiže aj takí, aj takí, budeme tu mať dve skupiny a k tomuto sa môže pridať ešte tretia skupina, a to skupina, ktorá vedome podá čestné vyhlásenia, že nevlastní, neviem, trebárs rozhlasový vysielač alebo televízny vysielač. (Hlas z pléna: Prijímač.) Prijímač, pardon. Akým spôsobom, to je moja ďalšia otázka, akým spôsobom sa toto bude zisťovať? Predsa nejaké bytové prehliadky nie sú možné. Na to treba zvláštne povolenie. Na základe udania suseda, že on klame? Dnes si môže hocikto dať aj bytovú anténu, takže ju nemusí mať ani na streche, aby bolo viditeľné, že môže signál prijímať.
To sú normálne otázky, ktoré, bola by som rada, keby sa zodpovedali, aby mi ozrejmili predkladatelia tohto zákona, akým spôsobom chcú tieto veci riešiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
zúčastňoval som sa na príprave tohto poslaneckého návrhu. Aj predo mnou diskutujúci hovorili o viacerých chybách a nedostatkoch, ktoré tento poslanecký návrh má. Musím sa priznať, že je to pravda, je to oprava vlastne zlého zákona, ktorý doteraz platil, a oprava bola robená s cieľom zvýšiť finančné zdroje do verejnoprávnych televízií, do verejnoprávneho rozhlasu. Tu by som chcel povedať, čo nás k tomu viedlo. Každá politická strana, ktorá je v opozícii, sa snaží, aby verejnoprávne inštitúcie ako rozhlas a televízia boli skutočne verejnoprávne. Ak sa dostane k moci, tak prostredníctvom napojenia na štátny rozpočet sa snaží v týchto verejnoprávnych inštitúciách získať vplyv. Čiže základný spôsob a základná zmena názoru - a som rád, že táto politická garnitúra je k tomu prístupná - je to, aby verejnoprávna televízia a rozhlas boli financované z koncesionárskych poplatkov, a tým menej boli financované z rozpočtu štátu. V budúcnosti, možno o 5, o 10 rokov by sme mali prísť k cieľu, že vlastne štátny rozpočet by vôbec tieto veci nemusel financovať. To znamená, že by na tieto veci potom politické strany nemali vplyv.
Chcem povedať aj to, čo hovoril pán poslanec Hudec, že v prvej alternatíve sme sa zaoberali aj spôsobom výberu vlastne cez poplatky za elektrinu, vychádzajúc z toho, že každý jeden občan, ktorý je napojený na elektrickú sieť, má minimálne jeden rozhlasový a jeden televízny prijímač. Žiaľ, keďže ide len o úpravu existujúceho zákona, nemohli sme byť takí dôslední. Je tu však jedna veľmi dôležitá zmena, na ktorú sa doteraz ešte neupozornilo. Dosiaľ v našom právnom systéme bolo vždy to, že keď dakto dačo spravil a sa mu to nedokázalo, ako keby to nemal. Tu je tá filozofická zmena, že doteraz ste sa museli pri kúpe televízora a rozhlasu prihlásiť ako platiči a potom ste už boli povinní tento poplatok platiť. A pokles, ktorý nastal približne z 1 300 tisíc platičov v roku 1993 na súčasných 970 tisíc, zaznamenáva to, že vlastne pri náraste počtu predaných televíznych a rozhlasových prijímačov nám neustále klesal v priebehu 6 - 7 rokov výber za tieto spotrebiče. Čiže filozofia bola v tom, že vlastne ten človek, ktorý nemá televízor, rádio, dokladuje, že to nemá, a u každého jedného sa berie to, že tento prijímač vlastní.
A už len posledná zmena. Zmena nebude taká tvrdá pre skupiny, ktoré sú vyňaté zo zákona, lebo tie skupiny sú vyňaté i teraz. Sú to dôchodcovia, sú to malé rodiny, čiže štát vlastne naďalej približne 20 % vlastníkom týchto televízorov a rádioprijímačov dáva výnimku z platenia. Čiže týmto zákonom by sme chceli dovyberať tých cca 26 %, kde to je pri televízii vyše 460 mil. do jej rozpočtu a pri rozhlase okolo 230 miliónov. Čiže tento zákon, ešte raz opakujem, aj keď nie je geniálny, dáva šancu dovyberať zdroje pre verejnoprávne médiá, aby boli menej závislé od rozpočtu štátu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili celkom štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Paška.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Hudec.
Nech sa páči, pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Súhlasím s pánom poslancom Kužmom v tom, že ekonomická a finančná nezávislosť je prvým predpokladom na to, aby sa mohla stať Slovenská televízia skutočne verejnoprávnou inštitúciou. Treba však druhým dychom hneď dodať, že na to budú potrebné ďalšie legislatívne predpoklady. V prvom rade sa bude musieť určiť to, aké kritériá, aspoň približné kritériá bude musieť používať Rada Slovenskej televízie, ktorá je parlamentnou radou na to, aby posudzovala program, najmä publicistický, spravodajský, ale aj iný. A po druhé bude potrebné veľmi dôsledne dbať o to, aby sa aj licenčná rada musela riadiť istými zásadami, pretože ona kontroluje svojím spôsobom aj Slovenskú televíziu. Predpokladám však, že práve spôsob, ktorý ste navrhli a úmysel ktorého nemožno iste pokladať za zlý, neumožní takú finančnú nezávislosť Slovenskej televízie, aby sme už mohli povedať, že je finančne nezávislá od rozhodnutí štátnych orgánov. Jednoducho ešte stále bude. A predpokladám, že váš odhad je priveľmi optimistický.
Navrhoval by som, aby pracovná skupina, ktorá pripravila tento návrh, sa nevzdala svojich ambícií a naozaj doriešila túto finančnú nezávislosť do konca a nech sa pokúsi riešiť tento problém skutočne od gruntu a v celej sérii legislatívnych zábezpek verejnoprávnosti Slovenskej televízie dovŕšiť túto prácu. Je to naozaj len pokus o malé zlepšenie. Bojím sa však, nechcem byť pesimistom, že to prinesie nesmierne veľa problémov a naozaj sa nevyrieši to, čo si predkladatelia zákona predsavzali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Neprináleží mi nič iné, ako súhlasiť s pánom poslancom Kužmom, že ide o opravu nie veľmi dobrého doterajšieho zákona, ale rovnako sa obávam, že oprava, ktorá sa nám predkladá, je ešte problematickejšia. Nepochybujem o tom, že táto novela zákona sa robila s dobrým úmyslom, obávam sa, že celkom bokom, lebo napríklad v dôvodovej správe argumentácia, že pre verejnosť je rozhodujúca sama existencia tejto služby, a to má byť dôvodom na zaťaženie všetkých obyvateľov, je veľmi sporná. Veď máme rozsiahle teritóriá na území nášho štátu, je to prekvapujúce, kde nie je dobrý ani televízny, ani rozhlasový príjem. Dobre to viete a ja to, bohužiaľ, viem takisto. Napriek tomu, že je to známe, tak telekomunikácie v tomto smere robili veľmi málo a v niektorých smeroch nerobili takmer nič.
Ďalej otázka verejnoprávnosti elektornických médií je chápaná ako pre celú populáciu krajiny s tým, že verejnoprávne médiá majú poskytovať svoje zákonom stanovené služby. Obávam sa, že ani tento predpoklad sa neplní, pretože poslucháč v podstate nemá možnosť kontroly toho, čo sa servíruje, a musí konzumovať to, čo sa mu natíska. Keď zoberiem len minulý týždeň, to, čo verejnoprávne médiá poslucháčom prinášali, tak to bola premiéra jednofarebných informácií a celé bloky veľmi zaujímavých a veľmi dôležitých informácií tam jednoducho neodzneli. Mám na mysli napríklad rokovanie Slovenského zväzu spisovateľov, ktoré, myslím si, sa nekoná každý týždeň a každý mesiac, netýka sa žiadnej politickej strany a subjektu a v elektronických médiách neodznela o tom ani zmienka. Domnievam sa, že táto novela zákona nerieši základné a podstatné finančné zabezpečenie a už vôbec nie je modelom, ktorý sa tu navrhuje, že by bol optimálny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Môj predrečník pán poslanec Kužma tiež zdôraznil to, čo všetci vnímame, že cieľom právnej úpravy alebo tejto novely je zvýšiť finančné zdroje, aby sa predsa verejnoprávnym médiám dostalo viacej. Myslím si, že túto snahu by mohla podporiť aj samotná pani ministerka financií, keby vystúpila vo verejnoprávnej televízii a odvolala svoje výzvy k obyvateľom, aby neplatili koncesionárske poplatky, lebo niektorí to mohli zobrať celkom vážne, a keďže jej veria, tak poplatky neplatia. Mala by sa nad tým zamyslieť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Treba povedať, že je skutočne potrebné zmeniť systém financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Bohužiaľ, navrhovaná predloha nenaplní ciele, ktoré pán Kužma predniesol vo svojom vystúpení. Finančné prostriedky, ktoré sa dajú získať takýmto spôsobom, nie sú dostatočne vysoké na to, aby bola umožnená nezávislosť Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie od dotácií vlády. To znamená, že cieľ, ktorý si predkladatelia dali, predložená novela nenapĺňa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni poslanci,
podávam procedurálny návrh, aby spravodajcom prednesený návrh prideliť predmetný návrh zákona výborom - ústavnoprávnemu výboru, výboru pre kultúru a médiá, výboru pre financie a rozpočet - bol rozšírený aj o výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Dôvodom je skutočnosť, že predkladaný návrh svojou povahou sa dotýka podstatnej časti hospodárskych podnikateľských subjektov v celej našej spoločnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To bol procedurálny návrh, ktorý potom premietneme do celkového záverečného hlasovania o prijímaní uznesenia Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom.
Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby akceptoval a rešpektoval návrh pána poslanca Šimka.
Končím rozpravu o tomto bode programu. Vyhlasujem ju za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Áno, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcel by som sa poďakovať najmä tým, ktorí vystúpili v diskusii, za ich názory a návrhy, ktoré by sa mohli ešte v druhom a treťom čítaní zapracovať do predloženej novely. Chcem zdôrazniť a potvrdiť slová, ktoré odzneli z mojich úst aj vo výbore pre kultúru a médiá, že táto novela má len dočasne riešiť zložitú ekonomickú situáciu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a v legislatívnom pláne vlády je už príprava nového zákona, podľa ktorého by sa vyberali poplatky za služby, ktoré poskytujú verejnoprávne inštitúcie, akými sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas.
K niektorým otázkam, ktoré odzneli, chcem povedať, že to, či Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas spĺňajú požiadavku verejnoprávnosti, nie je úlohou ani náplňou zákona o koncesionárskych poplatkoch, to sa musí riešiť v zákone, ktorý presne určí poslanie a takisto aj obsahovú náplň Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Chcem povedať, že táto novela prináša zmenu, že občania Slovenskej republiky neplatia za vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača, ale platia za služby, ktoré im poskytuje Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Takisto, tak ako tu bolo povedané v diskusii, sa zachováva oslobodenie od platenia koncesionárskych poplatkov či už pre dôchodcov, alebo pre zariadenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Na rozdiel od niektorých, ktorí vystúpili v diskusii, verím občanom Slovenskej republiky a som presvedčený, že ak bude prijatá táto novela, tak väčšina, ak nie všetci občania Slovenskej republiky si začnú plniť svoje povinnosti, tak ako im táto novela bude ukladať, a že budú prispievať finančnými prostriedkami na to, aby Slovenská televízia a Slovenský rozhlas naozaj boli verejnoprávne inštitúcie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu navrhovateľovi.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Áno.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem.
Dámy a páni,
s ohľadom na to, čo bolo povedané, iba by som konštatoval, že poslanci opozície aj koalície až na jednu jedinú výnimku vyjadrili názor, že treba tento zákon odporučiť do druhého čítania. Pán kolega Paška, ktorý vo výbore hlasoval tiež za postup zákona na toto plénum, tu vyjadril iný názor, na čo, samozrejme, má plné právo.
Chcel by som zdôrazniť, dámy a páni, aj tým občanom, ktorí sledujú prijímanie tohto zákona, že zákon nezvyšuje koncesionársky poplatok, čo iste v týchto ťažkých časoch treba vnímať ako pozitívnu stránku tohto zákona. Po druhé, že nezvyšuje povinný rozsah dotknutých občanov, hoci počet tých, ktorí majú výnimku a teda nemusia platiť koncesionárske poplatky, je u nás veľmi veľký. Napriek tomu sme sa rozhodli, že počet občanov oslobodených od platenia koncesionárskych poplatkov nebudeme zmenšovať. Jednoducho tí, čo boli oslobodení od platenia koncesionárskych poplatkov doteraz, budú aj v budúcnosti.
Z rozpravy chcem reagovať, pokiaľ ide o upozorňovanie, že niektorí občania sú neznalí svojich práv v tejto veci, ako aj rozporuplné úvahy nad tým, či občan, ktorý sa zbaví povinnosti platiť koncesionárske poplatky, nie je poškodený tým, že musí podať čestné vyhlásenie, považujem to za nedôležité aspekty tohto dôležitého rozhodnutia, ktoré by som chcel, aby sme podporili všetci spoločne, a to je rozhodnutie o tom, aby občan za nie vysoké poplatky mal verejnoprávnu televíziu, ktorá ho bude nielen občas hnevať, nielen občas zabávať, ale najmä ho presvedčí, že je užitočná, že mu pomáha v každodennom živote a že je nadstranícka.
Vedenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa vlastne aj žiadaním o podporu tohto zákona obracia na vás ako poslancov, aby pomohli vyriešiť ich ťaživú ekonomickú situáciu. Vedenie oboch inštitúcií verí takisto občanom Slovenskej republiky, že si uvedomia dlhodobosť budovania našej národnej inštitúcie ako spoločnú úlohu občanov, politikov a vedenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a že disciplína koncesionárov stúpne.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.