Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, budeme sa o to usilovať. Dokument, o ktorom som hovoril, je ucelený, akurát povedzme oná nadácia Slovak Gold ešte vyjadrila svoje želanie prispieť k vyššej kvalite.
Pevne verím, že ten dokument možno na budúci týždeň, možno o dva týždne vláda Slovenskej republiky prerokuje a do leta sa rozbehneme s kampaňou, o ktorej som hovoril.
Azda by som ešte doplnil, že v rozumných, odôvodnených prípadoch prijímame opatrenia napríklad v agropotravinárskom komplexe, kde sú citlivé položky, či už sú to niektoré tekuté substráty alebo bravčové mäso, kde sa snažíme naozaj o vyvážený prístup: na jednej strane vyššia konkurencieschopnosť, na strane druhej naozaj odôvodnená ochrana domácich produktov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "S kým ste rokovali o refundácii finančných strát v dôsledku zablokovania lodnej dopravy po Dunaji vďaka bombardovaniu Srbska?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
nebolo zatiaľ ešte s kým rokovať, pretože finančné straty sa zatiaľ iba vyčísľujú na základe istých signálov, ktoré naša diplomacia získava. A takto sa správajú členské štáty Európskej únie aj asociované krajiny. Každý bilancuje, o čo prišiel týmto konfliktom, ale nielen týmto konfliktom, povedzme od marca tohto roku, ale aj predchádzajúcimi. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky urobilo už prieskum škôd, ktorý vyplýva z dobrovoľného nahlásenia firiem. Ide teda o informácie zatiaľ z jednej strany, o predbežné údaje, ktoré zatiaľ overené neboli, ale overené budú. Opäť disponuje istou tabuľkou, kde tie firmy hovoria, čo všetko mali kontrahované a o čo všetko v týchto kontraktoch prišli. Rovnako, samozrejme, aj plavebné organizácie tým, že tá plavba bola narušená.
K náhrade škôd nemôže zatiaľ prísť, pretože nejde o ukončený konflikt a k refundácii nebola prijatá príslušná rezolúcia Organizácie Spojených národov. Je predpoklad podľa medzinárodných zvyklostí, že ak sa konflikt ukončí, a pevne veríme, že sa ukončí čo najskôr, bude príslušná rezolúcia Organizácie Spojených národov prijatá a potom, samozrejme, bude prijatý aj mechanizmus, pomocou ktorého sa pristúpi k istému odškodneniu.
Ešte by som vás azda mohol informovať, že po vypuknutí konfliktu v dňoch 13. - 22. apríla rokovala Dunajská komisia, t. j. zoskupenie krajín, ktoré takpovediac plávajú po Dunaji, ale vzhľadom na stav konfliktu, vzhľadom na aktuálnu situáciu neboli tieto otázky na programe Dunajskej komisie. Tam sa hovorilo zatiaľ len o tom základnom - o stave režimu slobody plavby na juhoslovanskom úseku Dunaja a o spôsoboch, ktoré by mohli viesť k obnoveniu plavby, k obnoveniu prevádzky.
Toľko z mojej strany.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Samozrejme, keď je tu pán premiér, tak ja si neodpustím doplňujúcu otázku na neho.
Ako ste už spomínali, nakoniec aj z novín to vieme, že európske komisie vyčísľujú náklady na obnovu Kosova. Ide o odhad asi 3,2 mld. USD a zároveň aj na humanitárnu obnovu Kosova. Podotkli ste správne, že bude to mať dosah aj na naše hospodárske podniky. Vieme, že sme sa mali možnosť od vás dozvedieť vlastne to, že nič nevieme, teda že o akú sumu asi pôjde, aký to bude mať dosah na našu ekonomiku. Vymenujte nám tie podniky, ktorých sa to týka, lebo vieme o Transpetrole, tam ide o sumu 1,4 mil. USD, potom ide o komárňanské Lodenice, tam vlastne ide aj o zvýšenie nezamestnanosti, pokiaľ sa tieto lode neodoberú. Čiže keby ste nám mohli vymenovať alebo dať aj písomne v podkladoch, o ktoré tie podniky ide.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, máte jednu minútu, prosím vás.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ja už práve teraz hovorím aj otázku, pán premiér si ju zapamätal.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Už je koniec. Časový limit uplynul.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Mal som pocit, že ste sa pokúsili ju už aj zodpovedať. Ďakujem pekne za ňu. No vskutku naozaj v súčasnom štádiu nemohol som povedať viac, nemohol som povedať ináč. Konflikt je v takom štádiu, ako je, môžem potvrdiť to, čo ste povedali, ale rozšíril by som to nielen o Kosovo, o celú Juhoslovanskú zväzovú republiku, rozšíril by som to o celý Balkán. Vo svete, aj vo Washingtone, som sa stretol s tým, že sa pripravuje naozaj program obnovy Balkánu, nech to takto zjednodušene poviem. Ja sa domnievam, že čím skôr konflikt skončí, tým skôr tento program obnovy Balkánu bude na programe dňa. Vzhľadom na súčasnú úroveň však naozaj nie je možné viacej povedať, nie sú žiadne medzinárodné rokovania na túto tému, všetko má svoju postupnosť a myslím, celkom logickú. Ja tú tabuľku pred sebou mám, ale vzhľadom na to, že tie peniaze sú naozaj z jednej strany a iste viete, ako to býva, my si dáme záležať, aby to bolo overené. Ale rád by som vám vyhovel aspoň v tom zmysle, že vám poviem niektoré firmy, keď ste si to želali, s dobrým vedomím, že im azda neublížim. Okrem tých, ktoré ste menovali, je to napríklad prešovská firma ATAK, Technické sklo Bratislava, je to aj Slovnaft Bratislava, Transpetrol ste hovorili, spišskonovoveská firma Techmark, TVZ z Markušoviec, Komárno ste hovorili, Chyrana, Prema napríklad, Elektrokarbon. No a ešte zo desať by som vedel prečítať, ale myslím, že to už nie je teraz také najdôležitejšie.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Halmeša a znie: "Aký je stav príprav reformy štátnej správy?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
táto otázka je aktuálna, vysoko komplexná. V čase, ktorý mi zostáva, vás budem len krátko informovať.
Riešime to v troch etapách do dnešného dňa. V prvej etape išlo o zhromažďovanie dostupných podkladov, vytvorenie príslušných pracovných skupín, definovanie priorít a cieľov. V druhej etape marec - apríl boli urobené analytické práce, konzultácie v orgánoch štátnej správy, samosprávy, konzultácie s tretím sektorom, predloženie informácie o priebehu prác do Rady vlády pre verejnú správu. Teraz sa nachádzame v tretej etape, ktorá má termín máj 1999, ktorá má nasledujúce časti: upresnenie obsahu a rozsahu stratégie, návrh stratégie, prerokovanie s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií, dopracovanie stratégie, prerokovanie v Rade vlády pre verejnú správu a napokon odovzdanie koncepcie reformy podpredsedovi vlády pre ekonomiku a následne bude sa tým zaoberať vláda.
Chcem teda potvrdiť náš záväzok, že v máji tohto roku bude predložená stratégia reformy verejnej správy v Slovenskej republike na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Mám tu na celú stranu popísané veľké množstvo aktivít, ku ktorým za pol roka došlo. Bola napríklad konferencia v Prahe, Bratislave za účasti asi 80 predstaviteľov štátnej správy, samosprávy, mimovládnych inštitúcií, domácich a zahraničných expertov. Uskutočnilo sa 12 diskusných podujatí v Bratislave s celkovým počtom približne 600 účastníkov, medzi inými aj ministrov vlády, predstaviteľov Národnej rady, zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, miestnej správy, mimovládneho sektora. Tieto podujatia umožnili výmenu názorov, boli dobrou príležitosťou konzultovať, konfrontovať svoje predstavy, ako by sa verejná správa na Slovensku mala uberať. Samozrejme, do tejto diskusie sa zapojili aj renomované zahraničné expertné inštitúcie Know-how faunt alebo USID alebo Kanadian Urbaninstitut, British Consul a niektoré ďalšie.
Myslím, že tento proces postupuje veľmi dobre, jednak v súlade s našou predstavou, ale aj objektívnou potrebou, pretože sa ukázalo, že na strane výdavkov v štátnom rozpočte tiež je potrebné ešte hľadať isté možnosti. My sme sa rozhodli hľadať v sociálnej sfére tak, aby sa peniaze, ktoré sa do sociálnej sféry dajú, boli využité efektívnejšie. No a potom druhá veľká oblasť je úspora v štátnej správe aj prenosom kompetencií na samosprávu.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Čas určený na otázky pre pána premiéra, 15 minút je vypršaných, preto prejdeme k otázkam pánov poslancov a poslankýň pre členov vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser pánu ministrovi Palackovi. Otázka znie: "Zastavili ste dražby slovenských bytov zamestnancov Železníc Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni poslanci,
na otázku pána poslanca môžem povedať, že Železnice Slovenskej republiky nevykonávajú ani nevykonávali dražby služobných bytov. Železnice prevádzajú byty do osobného vlastníctva užívateľom bytov podľa stanoveného harmonogramu po príslušnom majetkovoprávnom vyrovnaní. V prípade služobných bytov nejde o prevod užívateľských práv. Železnice si preto musia zvážiť, či naďalej budú potrebovať tieto služobné byty pre aktívnych pracovníkov, alebo ich môžu odpredať. V prípade, ak sa Železnice Slovenskej republiky rozhodnú odpredať služobný byt, budú postupovať ako v prípade prevodu bytov do osobného vlastníctva, to znamená doterajšiemu užívateľovi bytu, resp. domu, ktorí tam majú trvalé bydlisko a zmluvu o užívaní služobného bytu.
Na vašu otázku, pán poslanec, preto odpovedám, že niet čo zastaviť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem.
Pán minister, vaša odpoveď by možno uspokojila tých, ktorí sa sťažovali a ktorí mi podali tento podnet, ale musím vám odpovedať, že Železnice Slovenskej republiky listom, ktorým som vám v prílohe k interpelácii priložil, hovoria, že oznamujú i dotyčným užívateľom služobných bytov, ktorí sú pracovníkmi železníc, že bude vypísaná verejná obchodná súťaž na odkúpenie ich bytu a že budú sa môcť prihlásiť do verejnej obchodnej súťaže. Je to konkrétne oddelenie obchodno-realitné Železníc Slovenskej republiky z Trenčína. A pritom sa odvolávajú, že takto postupujú na základe úpravy pre nakladanie s prebytočným a neupotrebiteľným majetkom, ktoré dostali z rezortu, čiže od vás. Preto tá otázka takto smerovala. Bolo by dobré, keby sa to stalo tak, ako hovoríte, ale prosím vás, aby ste vec prešetrili a aby ste naozaj zaujali také riešenie, ktoré týchto ľudí nevyhodí na ulicu. Sú to ľudia, ktorí dvadsať až štyridsať rokov pracovali v Železniciach Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Pán poslanec, keby ste boli v otázke uviedli túto záležitosť, samozrejme, by som bol na ňu okamžite odpovedal, ale vaša otázka znela, či som zastavil dražby. Tak opakujem, žiadne dražby nie sú, nebudú a neboli.
Pokiaľ ide o list, ktorý dostal pán Sanák z Melčíc-Lieskového, je pravda, že Stredisko hospodárenia s majetkom v Trenčíne ho nesprávne informovalo. Zrejme pracovníci si nesprávne vyložili smernicu, ktorú naše ministerstvo vydalo voči Železniciam Slovenskej republiky. Ja sa veľmi ospravedlňujem, že takýto list pán Sanák dostal a, samozrejme, Železnice, resp. príslušných pracovníkov usmerníme, aby informovali správne. A tak, ako som na začiatku povedal, byty sa budú prevádzať alebo predávať tým nájomníkom, ktorí v nich žijú. A smernica ministerstva je v tomto jednoznačná.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pani ministerku Schmögnerovú. Otázka znie: "Koľko finančných prostriedkov z rezervy vlády dostali poľnohospodári na východnom Slovensku v súvislosti s náhradou záplav?"
Bude odpovedať predseda vlády, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Niečo mimoriadne prišlo pani ministerke, preto mi prepáčte, ak nepoviem to na halier, ale materiál bude na rokovaní vlády s najväčšou pravdepodobnosťou v stredu na budúci týždeň. Fakt je jeden, že tých škôd sa odhaduje za vyše pol miliardy Sk. Skoro polovica je z jesene a väčšia časť z jari tohto roku. Fakt je ten, že taká veľká rezerva vlády nie je vôbec alokovaná v zákone o štátnom rozpočte. Celková rezerva vlády je 280 mil. korún. Čiže vidíte z toho, že ani celá rezerva vlády nemá šancu vlastne pokryť tieto straty, ku ktorým došlo. Fakt je jeden, že časť sa pokúsime vykryť z rezervy vlády a časť budeme hľadať v niektorých iných možnostiach, vrátane zdrojov Európskej únie, tak ako, myslím, už v tejto snemovni bola táto myšlienka vyslovená. Toľko som schopný zatiaľ povedať. Na budúci týždeň verím, že ten materiál bude hotový, tak tá informácia bude celkom presná.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Poslanec Š. Rusnák:
Som spokojný s tým, že na moju otázku odpovedal priamo premiér našej vlády. No a ja len verím a spolu so mnou všetci poľnohospodári, ktorých sa to bytostne dotýka, že vláda na budúci týždeň pristúpi veľmi zodpovedne a že tie finančné prostriedky sa dostanú tam, kam patria.
Ďakujem.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
O tom vás môžem ubezpečiť, že urobíme maximum, čo urobiť budeme môcť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Kalman pre pána ministra Černáka. Otázka znie: "Prečo sa prestali vyrábať autobusy vo Zvolene a Lučenci a miesto toho ich dovážame z Českej republiky?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán poslanec Kalman,
vy určite viete, ale dovoľte mi zrekapitulovať, že na Slovensku sú traja výrobcovia autobusov, ktorí ponúkajú mestský autobus, prímestský autobus a pripravujú ponuku na mikrobus a diaľkový autobus. V roku 1998 vyrobili títo producenti tieto počty autobusov: SAO Lučenec vyrobilo 7 kusov, Slovbus Nové Mesto nad Váhom 9 kusov a LIAZ Zvolen 51 kusov. Tieto autobusy sa vlastne overujú v prevádzke, hlavne s prihliadnutím na životnosť, distribúciu náhradných dielov a kvalitu vyhotovenia. Treba povedať, že všetci slovenskí výrobcovia sú v začiatkoch svojich výrob a kvalita sa musí preukázať v prevádzke. Nákupcom na Slovensku je jedine Slovenská autobusová doprava, tá vlastne rozhoduje o tom, aký autobus a za koľko si kúpi.
Momentálna finančná situácia v slovenských autobusových dopravách je taká, že prakticky nenakupujú autobusy, a tak nie je možné potencovať rozvoj konkrétnych výrobcov autobusov. Preto tí, ktorí majú peniaze, často siahajú po autobusoch značky Karosa. Nie je to prekvapujúce, že sa rozhodnú pre túto značku. Mimochodom, táto značka má vysoký podiel slovenskej kooperácie, až 42 %. O to viac ma mrzí, keď vidím iné autobusy, zahraničné, ako tieto, ktoré predsa len majú podiel slovenskej výroby.
Situáciou, ktorá je v autobusovej výrobe, sa zaoberala komplexne správa o realizácii programu rozvoja automobilového priemyslu, ktorú vláda prijala približne pred dvoma týždňami. Okrem iných úloh mám za úlohu rokovať s týmito privátnymi výrobcami autobusov tak, aby sa spojili, aby dokázali navzájom kooperovať, aby boli silnejší. Ale predovšetkým otázka ich rozvoja závisí od marketingu a predovšetkým od toho, ako dokážu prefinancovať dodávky svojich autobusov, pretože často naši slovenskí výrobcovia prehrávajú nie preto, že by nemali kvalitu alebo základnú cenu, ale nevedia tak prefinancovať svoje dodávky lízingovými alebo inými modernými formami ako ich konkurencia.
To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kalman, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne, pán minister.
Objasnili ste mi podstatu problému, s ktorým som sa teraz stretával, pokiaľ som chodil po danom regióne. Čiastočne som chápal situáciu aj určité súvislosti, ale otázku som položil aj v tom zmysle alebo aj preto, ako vo vzťahu k prvej otázke odpovedal aj pán premiér Dzurinda, vo vzťahu k ochrane domácich výrobkov a vo vzťahu k zabezpečovaniu zamestnanosti a riešeniu nezamestnanosti.
Ďakujem, ďalšiu otázku nemám.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem.
Doodpoviem ešte aj na toto konštatovanie. V správe o rozvoji automobilovej výroby napríklad predpokladáme, že vo výrobe osobných automobilov, keď tento rok sa vyrába objem približne za 50 mld. korún, bude produkcia stúpať tak, že v roku 1999 už objem výroby bude 51 mld., v roku 2000 103 mld. a v roku 2001 105 mld. korún. Znamená to nárast predovšetkým pri Volkswagene približne o 1 500 pracovníkov. Pri autobusoch, ak sa nám podarí skoordinovať ich aktivitu a ak im dokážeme pomôcť z pohľadu financovania ich výroby, je možné, aby v roku 1999 sa nakúpili autobusy za 270 mil. korún, v roku 2000 už skoro dvojnásobok a v roku 2001 za ďalších 700 mil. korún. Mohlo by to znamenať pri rozumnej politike našich privátnych výrobcov autobusov zamestnanosť približne 220 ľudí. Takže budeme na tom pracovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Cabaj. Keďže nie je prítomný, na túto otázku sa nebude odpovedať.
Piatu otázku zadal pán poslanec Delinga. Otázka znie: "Kedy budú splnené vami sľúbené financie a podmienky pre poľnohospodárstvo, ktoré požaduje Slovenská poľnohospodárska komora a boli vám predložené 3. 5. 1999?"
Odpovedá podpredseda vlády pán Mikloš.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Delinga,
odpoviem na túto otázku tým, že vás oboznámim so závermi toho spoločného rokovania, na ktorom som sa s reprezentantmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zúčastnil ja a minister hospodárstva pán minister Černák a pán štátny tajomník Podstránsky. Na tomto rokovaní sme sa zhodli na týchto záveroch:
1. V súlade s dohodami a praxou v krajinách WTO (Svetovej obchodnej organizácie) nie je možné presunúť kompetencie na udeľovanie dovozných a vývozných licencií na poľnohospodárske a potravinárske komodity z ministerstva hospodárstva na ministerstvo pôdohospodárstva, tak ako to požadovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Ministerstvo hospodárstva však súhlasilo s tým, aby bola v rámci ministerstva pôdohospodárstva zriadená licenčná subkomisia s vymedzenou kompetenciou pre agropotravinársky komplex, sektor, ktorej návrhy bude odsúhlasovať licenčná komisia ministerstva hospodárstva. Tiež zastúpenie v tej centrálnej licenčnej komisii ministerstva hospodárstva, dohodli sme sa na návrh pána ministra, že bude mať aj predstaviteľ poľnohospodárskej komory.
Ďalej sme sa zhodli na tom, že vláda podporuje iniciatívu samosprávy v poľnohospodárstve - liberalizovať licenčnú politiku vo vývoze agrárnych produktov. Ale v prípade strategických komodít, ktoré by mohli ohroziť potravinovú bezpečnosť krajiny, sme trvali na tom, aby sa pri prideľovaní licencií vychádzalo z bilancií vnútorných potrieb a produkcie.
Ďalej sme informovali poľnohospodárov, že neodmietame ani iniciatívu komory - stanoviť záväzne dovozné kvóty na agropotravinárske tovary. Ale ministerstvo hospodárstva upozornilo, že uplatnenie toho opatrenia vrátane maximálneho podielu dovozu na reálnej spotrebe bude potrebné posudzovať individuálne podľa komodít. Tento prístup by mal zabrániť prípadnému prudkému zvyšovaniu spotrebiteľských cien potravín.
Ďalej ministerstvo hospodárstva prisľúbilo, že podnety na ochranu domácich výrobcov bude vybavovať promptne, ale je potrebné, aby samospráva, komora a ministerstvo hospodárstva a subkomisia na ministerstve pôdohospodárstva pre licenčnú politiku podávali návrhy včas a v súlade s platnou legislatívou.
Ďalej k požiadavke komory na uplatnenie osobitnej spotrebnej dane na dovážané agropotravinárske výrobky, ktorých máme dostatok, sme síce neomietli túto požiadavku apriori, ale upozornili sme, že to treba pripraviť a posúdiť veľmi zodpovedne tak, aby to vyhovovalo aj záväzkom, ktoré máme voči medzinárodným inštitúciám.
Ďalej sme nemali námietky voči návrhu, teda súhlasili sme s návrhom komory zaviesť ekologické clo minimálne do tej výšky nákladov, ktoré sú potrebné na likvidáciu obalov z plastických a iných hmôt. Komora toto opatrenie požadovala v súlade s praxou vyspelých krajín západnej Európy a s týmto návrhom sme súhlasili.
Ďalej sme uvítali návrh na vypracovanie analýzy negatívnych dosahov na domácich výrobcov a agropotravinársky trh, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd s GATT, so Svetovou obchodnou organizáciou a z Asociačnej dohody, ktoré by mohli poslúžiť na požadovanie úprav týchto dohôd tak, aby sa odstránilo nevýhodné asymetrické postavenie Slovenska k ostatným účastníkom.
Ďalej sme z hľadiska Fondu na podporu zahraničného obchodu informovali, že končí povinnosť podnikateľských subjektov, vrátane toho aj poľnohospodárskych, prispievať povinnými poplatkami do tohto fondu.
V oblasti finančných opatrení komora požadovala riešenie starého bloku úverov, čo sme sa zhodli, že je problém zložitý. Vláda vyjadrila súhlas, aby ministerstvo pôdohospodárstva do júna predložilo návrh na ďalšie riešenie tohto problému a taktiež legislatívny zámer zákona o osobitnom úverovaní poľnohospodárstva, na príprave ktorého by sa mala podieľať aj komora s tým, že sme však uviedli, že ide o zložitú problematiku, ktorá má viaceré súvislosti, aj ústavné, ale prejavila sa, deklarovala sa vôľa venovať sa tejto problematike a hľadať východisko.
Ďalej ako zástupcovia vlády sme akceptovali zákonnú možnosť štátnych záruk za bankové úvery pre Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, ale zdôraznili sme, že predtým bude potrebné ukončiť audit tejto inštitúcie a nájsť vhodný mechanizmus realizácie. K tomu by mala prispieť, k hľadaniu toho mechanizmu by mala prispieť aj účasť zástupcu ministerstva pôdohospodárstva v skupine, ktorá pripravuje nový model kapitalizácie pohľadávok a riešenia insolventnosti v podnikovej sfére.
Ďalej sme sa zhodli v tom, že povinnosť platiť za vybrané poľnohospodárske komodity je potrebné rozšíriť aj na sféru obchodu, myslím v tom skrátenom termíne, pretože v opačnom prípade sa diskriminujú potravinári. Preto bude nevyhnutné aktualizovať Obchodný zákonník i zákon o poľnohospodárstve, čo je úlohou predovšetkým pre legislatívne odbory príslušných ministerstiev.
Ďalej sme potvrdili prísľub, ktorý predtým už dala ministerka financií pani Schmögnerová poľnohospodárom v tom zmysle, že dotácie zo štátneho rozpočtu pre agropotravinársky komplex, splatné v 3. štvrťroku, bude možné čerpať už s predstihom kvôli prekrytiu vlastne toho časového rozdielu medzi nákladmi a výnosmi v poľnohospodárskej výrobe.
Ďalej sme neodmietli ani návrh komory, aby v súvislosti s uvažovanou úpravou spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív celonavrhované zvýšenie pri technologickej nafte spotrebovanej v poľnohospodárstve sa premietlo do sadzby vratiek súvisiacej s tzv. zelenou naftou. Akurát sme upozornili a informovali, že tá realizácia je možná až s istým oneskorením dvoch až troch mesiacov.
Ďalej sme súhlasili s aktualizáciou trhových poriadkov pre mlieko, mäso hovädzieho dobytka, mäso ošípaných, potravinárske obilie, cukrovú repu, zemiakov s tým, že tieto opatrenia však spadajú do kompetencie rezortov ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva financií.
A na záver na požiadavku určenia maximálnych spotrebiteľských cien základných potravín, ktoré požadovala komora, sme oznámili, že toto je problém, ktorý je taktiež veľmi zložitý, pretože zasahovanie do toho cenového mechanizmu môže mať veľmi nežiaduce vedľajšie dôsledky. Požiadali sme však samosprávu, komoru, aby spolu s ministerstvom pôdohospodárstva pripravila návrh, a to aj s využitím skúseností z Maďarskej republiky, pretože zástupcovia komory argumentovali, že tam podobný mechanizmus existuje. Pri tomto kroku sme však upozornili, že je dôležité, aby nedošlo k porušeniu zákona o cenách a princípov voľnej hospodárskej súťaže.
Aj z toho môžete vidieť, že dobrá vôľa riešiť tie problémy a hľadať východisko z dnešnej zložitej situácie tu je a aj na oboch stranách, aj na strane komory, bol pozitívne hodnotený ten prístup, snaha a vôľa hľadať riešenie problémov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Delinga, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Chcem poďakovať za odpoveď pánu podpredsedovi vlády. Ak môžem, ešte by som sa chcel spýtať, pán podpredseda vlády: Je aj nejaký mechanizmus odpočtu a kontroly z hľadiska realizácie týchto vzájomne dohodnutých opatrení? Lebo ako vieme, časový horizont pre poľnohospodárov je to najcennejšie, čo je v tomto období, pretože každé opatrenie, ktoré nepríde včas, v podstate má strašný dosah na poľnohospodárskych prvovýrobcov.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Áno. Ten mechanizmus je taký, že po prvé bol urobený zápis a po druhé dohodli sme sa, že budú aj ďalšie stretnutia, na ktorých budeme aj kontrolovať vlastne to, na čom sme sa v minulosti dohodli.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalšiu otázku zadal pán poslanec Oberhauser pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Dokedy budete svojou politikou vo výstavbe diaľnic likvidovať slovenské stavebníctvo?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec,
dovoľte mi, aby som vás informoval, že vláda na môj návrh 24. marca schválila svojím uznesením Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry na roky 1999 až 2002. Výdavky na prípravu a výstavbu diaľnic za toto obdobie dosiahnu 32,7 mld. korún. Je to o 4 miliardy viac ako v minulom volebnom období. Neviem, prečo teda formulujete vašu otázku tak, ako ju formuluje, pretože dochádza k nárastu o viac ako 10 % oproti minulému obdobiu. Pri realizácii v tomto roku je vážnym problémom vyriešiť neuhradené faktúry za práce vykonané v II. polroku 1998. Z tohto miesta som už Národnú radu informoval, že predchádzajúca vláda nezvládla v II. polroku 1998 zabezpečenie finančných prostriedkov na výstavbu diaľnic. Tento dlh je dnes vyčíslený na takmer 2 miliardy korún a predstavuje viac ako štvrťročný objem prác na rok 1999. V týchto finančných realizáciách vzniká veľké napätie v obchodných záväzkoch Slovenskej správy ciest voči zhotovovateľským organizáciám. Ich odstránenie ešte bude trvať istý čas.
Zároveň musím povedať, že výstavba diaľnic nemá za cieľ udržiavať slovenské stavebníctvo a riadi sa v prvom rade problémami v cestnej infraštruktúre a v riešení dopravnej obslužnosti územia. Musí byť táto koncepcia v súlade s reálnymi finančnými možnosťami a stavebné firmy, samozrejme, musia sa prispôsobiť podmienkam trhu, a nie opačne. Nie koncepcia sa bude prispôsobovať možnostiam stavebných firiem.
Vážený pán poslanec, preto nesúhlasím s vašou otázkou o likvidácii. Ak niečo prispelo k likvidácii niektorých možno stavebných firiem, tak to boli nerealistické projekty stavby v minulých rokoch.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce pán poslanec Oberhauser položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem.
Pán minister, vaša odpoveď síce vysvetľuje, aká je situácia, ale z toho stavbári existovať a žiť nemôžu, z toho síce, čo je schválené vo vláde, ale je na papieri. Realita je taká, že stavbári podpísali so štátom kontrakty na výstavbu rozostavaných úsekov diaľnic, v ktorých sa štát zaviazal stavebným firmách, ktoré vyhrali verejné súťaže, na ktoré boli vypísané tendre, čiže zo strany stavebných firiem ich to nemusí zaujímať, že sú tieto problémy, ktoré sa tu stavajú ako problémy minulej vlády. Ale, rozumiete, ony jednoducho mali nakontrahované stroje, mali pripravené ďalšie zmluvy, s ktorými si najali ďalšie stavebné organizácie. Je tu reťaz stavebných spoločností, objednaný materiál, vytvorené lízingy na prevádzku strojov a tak ďalej. Jednoducho na rozostavaných úsekoch diaľnic boli stavebné firmy rozbehnuté. A ony nemôžu sa zaujímať o iné veci ako o to, čo majú napísané v kontrakte, ktorý podpísali.
Z takéhoto hľadiska dnešná situácia, ktorá prebehla tlačou, my máme iba informácie z tlače, že ste získali určitý úver, na ktorom sa pracuje, a dostanú peniaze až niekedy na konci mája alebo začiatkom júna, ale to bude len vyrovnávka za minulý rok, nevytvára predpoklady na to, aby mohli pracovať na stavebných aktivitách, na ktorých mali skontrahované objednávky. Z takého hľadiska tá otázka smerovala.
Vy ste už vo funkcii osem mesiacov, mohli byť finančné prostriedky na tento rok zabezpečené, keď nie minulý, ale jednoducho fungovať tie stavebné firmy na základe uzavretých zmlúv musia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister Palacka, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem.
Musím povedať, že som nepostrehol doplňujúcu otázku, len nejaké konštatovania, ale, pán poslanec, ak dovolíte, ja mám niekoľko otázok.
Kto podpisoval také kontrakty? Jednak za firmy a najmä za štát, za štátne organizácie? Kto naprojektoval také výstavby, ktoré neboli reálne od samého počiatku, na ktoré peniaze neboli a ani sa nikto nestaral, aby nejaké prostriedky získal? Pán poslanec, obráťte sa na tých vašich aj straníckych kolegov, ktorí toto všetko spôsobili a ich sa opýtajte.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Ftáčnikovi. Keďže nie je prítomná, na jej otázku sa nebude odpovedať.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Oberhauser pre pána podpredsedu vlády Mikloša. Otázka znie: "Kedy predložíte pozitívne návrhy podporujúce rozvoj slovenskej ekonomiky, ktoré by zastavili úpadok a priniesli Slovensku zvýšenie zamestnanosti?"
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Oberhauser,
ja osobne však musím povedať, že nielen ja za najpozitívnejší krok z hľadiska budúceho ekonomického rozvoja slovenskej ekonomiky považujem zastavenie drancovania, vykrádania a nekompetentného riadenia slovenskej ekonomiky, ktoré tu bolo počas posledných štyroch rokov. Teda počas štyroch rokov, keď aj strana, ktorej vy ste predstaviteľom, sa na takomto spôsobe ekonomickej politiky podieľala a keď my dnes žneme len dôsledky tejto politiky a veľmi ťažko, veľmi prácne a s obrovskými problémami sa vyrovnáme so zdedenou ekonomickou situáciou.
Už od prijatia programového vyhlásenia, ďalej cez vypracovanie a prijatie balíčka ekonomických opatrení a cez všetky aktivity, ktoré vláda v ekonomickej, ale aj v iných oblastiach robí, ide o kroky, ktorých základným cieľom a účelom je zvrátenie doterajšieho vývoja a vytvorenie predpokladov na udržateľný ekonomický rozvoj a na udržateľný ekonomický rast.
Ekonomický rast, ktorý sa tu dosahoval počas posledných štyroch rokov, bol totiž ničím iným, než "zázrakom na úver". Zázrakom na úkor rastu domáceho a zahraničného zadlženia, zázrakom na úkor života z podstaty a na úkor života budúcich generácií. Toto všetko dnes musíme napravovať. A v ekonomike, žiaľbohu, platí, že zotrvačnosť ekonomických procesov je značná, že keď sa štyri roky deformuje ekonomické prostredie, že ekonomické dôsledky, aj sociálne dôsledky, takejto chorej a nekompetentnej hospodárskej politiky majú tendenciu ešte značný čas pretrvávať.
Jedna z vecí, jedna z oblastí, v ktorých vláda dosiahla veľmi pozitívne výsledky, je navracanie Slovenska do sveta, je zvyšovanie medzinárodného kreditu Slovenskej republiky aj slovenskej ekonomiky. Slovenská ekonomika je malá otvorená ekonomika a cesta izolácie, do ktorej ju viedli bývalé vládne strany, je cestou k ekonomickému zaostávaniu a cestou práve aj k takým problémom, akými sme svedkami dnes.
Slovenská vláda v tomto zmysle robí veľmi aktívnu a veľmi pozitívnu politiku. Zúčastňujeme sa mnohých investičných fór a konferencií. Robíme veľmi aktívnu politiku z hľadiska vytvorenia predpokladov na návrat Slovenska do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii. Robíme veľmi konkrétne a aktívne kroky na prijatie Slovenska do OECD, čo priamo a veľmi jednoznačne súvisí s vytvorením predpokladov na dlhodobo udržateľný ekonomický rozvoj. Pripravujeme práve v týchto dňoch a týždňoch návrh koncepcie hospodárskej politiky zo strednodobého hľadiska, ktorá by mala byť materiálom a produktom, ktorý dá dlhší pohľad a perspektívnejší pohľad na celkovú hospodársku politiku a aj na koordináciu jednotlivých ekonomických politík vlády.
Ďalším problémom, ktorý sa neriešil posledné roky, naopak, kde dochádzalo k neustálemu zhoršovaniu, je rast medzipodnikovej zadlženosti a insolventnosti, kde táto narástla do úrovne stoviek miliárd korún, kde sme zriadili medzirezortnú expertnú skupinu, ktorá pripravila veľmi konkrétny návrh systémového riešenia tohto problému. Tento návrh sa dnes dopracúva aj v spolupráci s expertmi Svetovej banky.
Taktiež za pozitívne kroky a pozitívny program, ktorý sme pripravili, považujem stimuly na prilákanie zahraničných investorov. Dnes je všeobecne uznávané, že zahraničné investície sú jedným z najdôležitejších predpokladov rozvoja ekonomiky a prekonania vlastne toho zaostávania v oblasti reštrukturalizácie ekonomiky a práve vaša izolacionistická politika a v tomto prípade práve izolacionistická politika, ktorá bola a je neustále propagovaná, predkladaná Slovenskou národnou stranou, myslím si, že je veľmi škodlivá pre slovenskú ekonomiku a že v tomto smere sa tiež napáchali obrovské škody, keď zahraniční investori v posledných štyroch rokoch boli otvorene diskriminovaní. A v tomto zmysle si myslím, že aj tie stimuly, ktoré slovenská vláda prijala, ale aj celková nediskriminančná otvorená politika slovenskej vlády voči zahraničným investorom je pozitívnym krokom a je krokom, ktorý je nevyhnutným predpokladom na oživenie slovenskej ekonomiky.
Faktom je, že mnohé veci, že mnohé tie pozitívne programy idú pomalšie, ako sme si predstavovali, ako by sme si želali. Má to viaceré príčiny. Jednou z príčin je aj zložitosť problémov a zložitosť toho zdedeného stavu po posledných štyroch rokoch.
Ďalším komplexom príčin sú externé príčiny a zložité podmienky z hľadiska kosovskej krízy, predtým z hľadiska krízy v Rusku, dnes aj z hľadiska ekonomického vývoja u našich najdôležitejších obchodných partnerov, ako je Nemecko a Česká republika.
Ale musím povedať, že to, čo nás najviac zdržiava, pán poslanec, v oblasti hľadania, nachádzania a implementovania pozitívnych riešení v ekonomickej oblasti, je skutočnosť, že sa musíme dennodenne zaoberať veľmi konkrétnymi prípadmi dedičstva zo spôsobu, akým sa privatizovalo, akým sa drancovala táto ekonomika počas posledných štyroch rokov. Dennodenne množstvo energie musíme vynakladať na to, aby sme sa vyrovnali s problémom a našli riešenie pre Východoslovenské železiarne, ktoré boli najprosperujúcejšou, najziskovejšou fabrikou na Slovensku a ktoré boli vykradnuté prominentným predstaviteľom bývalej vládnej koalície. Takisto sa musíme zaoberať podnikom Nafta Gbely, ktorý bol jedným z najvyspelejších podnikov, jeden z najvyšších, ak nie najvyššou trhovou hodnotou na kapitálovom trhu, a ktorý bol zase sprivatizovaný spôsobom, akým ste privatizovali, a vykradnutý jedným z najvyšších predstaviteľov bývalej vládnej koalície.
Takže aj toto sú veci a mohol by som takto hovoriť, žiaľbohu, dosť dlho a menovať ďalšie a ďalšie konkrétne príklady. Aj toto sú príčiny, prečo tá kapacita venovať sa tým pozitívnym programom je obmedzená, pretože vyrovnanie sa s dôsledkami vládnutia bývalej vládnej koalície počas posledných štyroch rokov, žiaľbohu, ešte dlho bude traumou každej vlády, ktorá na Slovensku bude vládnuť.
Ďakujem.