Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za jeho vystúpenie.
Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca výborov.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec F. Šebej:
Budem veľmi stručný. Diskusné príspevky, ktoré odzneli v rozprave o správe o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1998, v mnohom prekročili rámec správy, pretože sa svojou značnou časťou obracali skôr k súčasnosti a budúcnosti, čo je ale pozitívne, nakoľko zahraničná politika je účinná len vtedy, keď predstavuje určitú kontinuitu.
Ako spravodajca nepovažujem za potrebné vyjadrovať sa k faktickým poznámkam. Faktické poznámky patria k obrazu slovenského parlamentu, najmä niektoré, a k meritu samotnej diskusie veľa nepriniesli. Tiež by som chcel podporiť názor, ktorý bol vyslovený, že súčasťou dobrej zahraničnej služby Slovenskej republiky sú aj vojenské misie pri medzinárodných organizáciách a že je užitočné pre krajinu, ak sú kvalitné a dobre obsadené. Dovoľte mi preto, aby som požiadal ctený parlament, aby zobral správu o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1998 na vedomie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca.
Prosím, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti na hlasovanie. Pán spravodajca uviedol návrh na uznesenie, ktorý zopakoval v podstate už po druhýkrát, takže budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prosím, páni poslanci, poslankyne, hlasujeme.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Pokúsime sa hlasovať ešte raz. Zopakujeme ešte raz hlasovanie o návrhu na uznesenie, ktoré bolo predložené.
Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1998. (Potlesk.)
Nasledujúcim bodom programu je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 142. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 142a, súčasťou ktorej je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.
Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
o čo som bol obšírnejší s materiálom, ktorý som uvádzal predtým, o to budem stručnejší v tomto prípade. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý ste dostali ako parlamentnú tlač číslo 142.
Slovenská republika je v dôsledku sukcesie alebo nástupníctva oznámeného generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov zmluvnou stranou relevantných dohovorov zameraných na problematiku ľudských práv. Dosiaľ však neratifikovala II. Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Rok 1998 prebiehal v znamení pripomenutia si dvoch významných jubileí: 50. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a 5. výročia konania Svetovej konferencie ľudských práv. Jednou z aktivít, ktorými si členské štáty pripomenuli uvedené výročia, bolo aj posúdenie možnosti uzavretia základných dohovorov týkajúcich sa ľudských práv, ktorými štáty neboli dosiaľ viazané. Podpis II. Opčného protokolu schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. júla 1998 a vykonaný dňa 22. septembra 1998 počas minuloročného zasadania Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov bol preto príspevkom Slovenska do uvedených snáh medzinárodného spoločenstva realizovaných v roku, ktorý bol vyhlásený za rok ľudských práv.
Z hľadiska Slovenskej republiky je uzavretie protokolu potvrdením neprípustnosti trestu smrti garantované článkom 15 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v tejto súvislosti nepripúšťa žiadnu výnimku, a to ani v čase vojny. Rovnako ani Trestný zákon v žiadnom ustanovení, ani v časti o trestných činoch vojenských v hlave 12 osobitnej časti neumožňuje uloženie trestu smrti. Právny poriadok Slovenskej republiky teda presahuje rámec daný II. Opčným protokolom a nejestvuje žiadna právna prekážka, ktorá by mohla brániť Slovenskej republike v uzavretí protokolu. Tým, že sa Slovensko stane zmluvnou stranou II. Opčného protokolu, povýši svoj medzinárodný záväzok prevzatý pristúpením k VI. Protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na univerzálnu úroveň, čo je v súlade s aktuálnymi snahami medzinárodného spoločenstva o všeobecnú ratifikáciu dohovorov v oblasti ľudských práv. Ratifikácia II. Opčného protokolu predstavuje potvrdenie úsilia Slovenskej republiky o vytvorenie podmienok na naplnenie základných práv a slobôd. Meritórna rozprava o otázke trestu smrti preto nie je účelná, nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky túto otázku jasne rieši.
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
na základe uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou predmetného medzinárodnoprávneho dokumentu v zmysle priloženého návrhu uznesenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Branislava Oravu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedeného opčného protokolu.
Poslanec B. Orava:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
ako spoločný spravodajca predkladám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, tlač číslo 142.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená gestorským výborom dňa 12. mája 1999. Správu gestorského výboru máte k dispozícii ako tlač 142a. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (tlač 142).
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že sa hlási pán poslanec Fico, ďalej nikto. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy o tomto bode programu.
Pán poslanec Fico, máte slovo v rozprave, nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného alebo fakultatívneho protokolu k Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Je celkom pochopiteľné, že táto téma z pohľadu medzinárodného práva spadá do rezortu ministerstva zahraničných vecí, ale obsahovo ide o tematiku, ktorá skôr patrí ministrovi spravodlivosti alebo ministrovi vnútra. Dovolím si preto povedať niekoľko poznámok, ktoré sa týkajú skôr obsahovej záležitosti ako záležitosti medzinárodnoprávnej, teda pokiaľ ide o procedúru pristupovania a podpisovania ratifikácie príslušného protokolu.
Návrh, ktorý je predložený do Národnej rady, v podstate nadväzuje na ďalšie medzinárodné záväzky, ktoré už Slovenská republika, pokiaľ ide o trest smrti, prijala. Najvýznamnejší záväzok, ktorý dnes bráni Slovenskej republike, aby sa vrátila späť k trestu smrti, je podpísanie ratifikácie VI. dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Okrem toho Rada Európy, Organizácia Spojených národov a ďalšie medzinárodné inštitúcie poprijímali celý rad odporúčaní, rezolúcií smerom k zrušeniu trestu smrti, ale najvýznamnejšie dokumenty sú len dva. Je to návrh, ktorý máme dnes na stole a VI. dodatkový protokol k európskemu dohovoru.
Ak sa Slovenská republika vybrala cestou zrušenia trestu smrti v roku 1990 a dnes je na stole návrh na ratifikáciu II. Opčného protokolu, asi nie je veľký dôvod proti tomu protestovať, pretože ťažko dnes možno prekonať medzinárodnú prekážku v podobe VI. dodatkového protokolu. Chcem však povedať niečo iné, a to sa týka postoja verejnosti k trestu smrti. Chcem poukázať na problémy, s ktorými sa Slovenská republika veľmi skoro môže stretnúť. Ako príklad by som použil krajiny, ktoré vstúpili do Rady Európy len nedávno, mám na mysli krajiny, ako je Rusko a Ukrajina. Rusko a Ukrajina pri vstupe do Rady Európy dobrovoľne na seba prevzali niekoľko záväzkov vrátane záväzku zrušiť de iure a de facto trest smrti. Avšak vzhľadom na prudký nárast kriminality, najmä nárast vrážd, teroristických útokov a ďalších trestných činov neboli schopní politici ani v Rusku, ani na Ukrajine bezprostredne potom, ako uplynula lehota na splnenie týchto záväzkov, záväzky dosiahnuť, a preto sa dostali pod paľbu kritiky Rady Európy. Rusko a Ukrajina sú dobrým príklad toho, čo sa môže stať u nás na Slovensku.
Keď sme v roku 1990 zrušili trest smrti, tak sme ho rušili v príkrom rozpore s verejnou mienkou. Verejná mienka bola, je a vždy bude na prospech trestu smrti a posledné výskumy verejnej mienky, ktoré máme k dispozícii, hovoria, že to je až 80 - 85 % občanov Slovenskej republiky, ktorí by si vedeli predstaviť trest smrti v našom trestnom systéme. Tu nejde o trest smrti za bežné trestné činy, ale za výnimočné trestné činy vrážd spáchané za priťažujúcich okolností, resp. trestné činy teroristických vrážd a organizovaného zločinu. Dnes stojíme pred otázkou, ktorá nás môže čoskoro stretnúť, a spočíva v tom, že ak sa v blízkej budúcnosti na Slovensku objaví nejaká masová vražda, objaví sa niečo také, ako bolo napríklad v Dunajskej Strede - hoci Dunajská Streda je špecifická v tom, že išlo o vybavovanie si účtov medzi mafiami -, ak sa stane obeťou vraha viacero ľudí, som presvedčený, že na Slovensku začne pôsobiť obrovský tlak smerom k návratu trestu smrti.
Cítime tento tlak nielen na Slovensku, ale cítime ho aj v Rade Európy, cítime ho v ostatných európskych krajinách, kde si politici uvedomujú, že je veľmi ťažké odrážať názor verejnej mienky, ktorá je hlboko presvedčená o tom, že trest smrti by mal byť súčasťou trestného zákonodarstva. Preto chcem urobiť z tohto môjho krátkeho vystúpenia iba jeden jediný záver. Ak chceme byť úspešní v politike zrušenia trestu smrti, môj názor veľmi dobre poznáte. Som presvedčený, že trest smrti je efektívny trest, ktorý by sa mal používať, ale pritom rešpektujem medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, lebo si uvedomujem, že nie je jednoduché vrátiť sa k takémuto trestu. Rešpektujem tento záväzok, ale súčasne vyzývam, ak sme sa vybrali cestou zrušenia trestu smrti, Slovensko by malo urobiť viac, pokiaľ ide o výchovu verejnej mienky k tomu, že trest smrti by nemal byť súčasťou nášho právneho systému. A politici a ďalší, ktorí sú presvedčení o tom, že trest smrti nepatrí do trestného práva, mali by viesť na Slovensku aj primeranú kampaň, aby o tom presvedčovali verejnosť, pretože sa naozaj stane, že dôjde k veľkému rozdielu medzi názormi politikov a názormi verejnej mienky, a toto nám v budúcnosti môže spôsobiť naozaj veľmi veľa problémov.
Toto bol jediný dôvod, prečo som chcel vystúpiť, pretože ako právnik v plnej miere rešpektujem medzinárodné záväzky. Som rád, že Slovenská republika pristupuje k tomuto opčnému protokolu, lebo pristupujú k nemu aj iné krajiny. Ale môj osobný názor zostáva nezmenený. Myslím si, že trest smrti je efektívny trest.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlási pán poslanec Šebej. Zároveň končím možnosť uplatnenia faktických poznámok na jeho vystúpenie.
Pán poslanec Šebej, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem, pán predsedajúci.
K diskusnému príspevku pána poslanca Fica by som povedal len veľmi stručne toto. Keďže právny poriadok Slovenskej republiky, Ústava Slovenskej republiky a ďalšie záväzky, ktoré už Slovenská republika má, návrat k trestu smrti neumožňujú, považujem za veľmi cynické a veľmi škodlivé, ak sa politici otvorene k trestu smrti hlásia vediac veľmi dobre, že pre Slovenskú republiku, pre jej právny poriadok je cesta návratu k tomuto trestu v podstate zarúbaná a je nielen právnym, ale aj morálnym záväzkom. Čas ratifikácie schvaľovania opčného protokolu považujem za veľmi zlý na otváranie diskusie o treste smrti. Pán poslanec Fico má pravdu, že väčšina verejnej mienky bude vždy zastávať trest smrti. Z toho dôvodu všetci tí, ktorí tvoria filozofiu práva a etické základy práva a vôbec celé právne prostredia civilizovanej Európy, vedia, že niektoré veci nie je možné opierať o verejnú mienku. Verejná mienka nie je zdrojom morálky, verejná mienka je len zdrojom na podporu politikov, na nič iné, a to sa týka aj trestu smrti. Samozrejme, že je nevyhnutné nevyhýbať sa verejnej diskusii o tej téme, ale bolo by veľmi žiaduce, aby diskusia nebola jednostranná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Kukan. Nie, nechce.
Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nie.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec B. Orava:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, tlač číslo 142.
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (tlač číslo 142)."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s ratifikáciou II. Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali, páni poslanci a poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998.
Správu Národnej banky Slovenska ste dostali ako tlač 172 a spoločnú správu výborov ako tlač 172a, ku ktorej máte pripojený aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimíra Masára, aby správu uviedol.
Nech sa páči.
Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
je to siedma správa, ktorú predkladá Národná banka Slovenska ohľadne hospodárenia. V súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska vám na rokovanie predkladáme správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 vrátane audítorskej správy.
Predkladaný materiál je pomerne rozsiahly a podrobný, preto mi dovoľte, aby som výsledky v hospodárení Národnej banky Slovenska za minulý rok uviedol stručne niekoľkými základnými údajmi a poznámkami.
Prioritou Národnej banky Slovenska v roku 1998 bolo udržať vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny a zabezpečiť plnenie ďalších funkcií banky, ktoré pre ňu vyplývajú zo zákona. Hospodárske výsledky Národnej banky Slovenska boli preto vo výraznej miere ovplyvnené realizáciou menovej politiky, uplatnením konkrétnych menových nástrojov a menových opatrení, ako aj operáciami v bankovo-obchodnej činnosti.
Výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 bol vytvorený zisk v sume 3,4 mld. Sk, čím sa výrazne prekročili pôvodné, to znamená rozpočtované zámery približne o 1 mld. Sk. Vývoj v hospodárskom výsledku počas sledovaného obdobia bol však značne nerovnomerný, pričom Národná banka Slovenska sa do stabilnej ziskovej pozície definitívne dostala až v auguste a predovšetkým k ultimu roka 1998, keď sa do výsledkov premietli kurzové vplyvy. Výnosy v hodnotenom období rástli dynamickejšie v porovnaní s nákladmi a dosiahli úroveň 44,6 mld. Sk, čo znamená splnenie na 100,4 % ročného rozpočtu. V štruktúre výnosov pripadal rozhodujúci najvyšší podiel 86,9 % na finančné činnosti, na použitie rezerv a opravných položiek pripadlo 12,9 % a na ostatné prevádzkové a mimoriadne výnosy pripadlo len 0,2 % z celkových výnosov.
Náklady v hodnotenom období predstavovali sumu 41,2 mld. Sk a čerpali sa na 97,8 % ročného rozpočtu. V štruktúre nákladov pripadal na finančné činnosti podiel 50,9 % a na tvorbu rezerv a opravných položiek podiel 45,8 %. Všeobecné prevádzkové náklady predstavovali len 2,7 % a ostatné prevádzkové náklady a mimoriadne náklady len 0,6 % z celkových nákladov. Úroveň a výsledky hospodárenia, predovšetkým výnosovosť Národnej banky Slovenska za rok 1998, rozhodujúcim spôsobom priaznivo ovplyvnili finančné činnosti v salde sumou 17,8 mld. Sk. V rámci nich bol výrazne priaznivý vplyv zaznamenaný v devízových operáciách, kde bolo saldo + 8,5 mld. Sk, najmä v dôsledku oslabenia slovenskej meny s následným zrušením režimu fixného nominálneho výmenného kurzu s fluktuačným pásmom koruny a zavedením nového plávajúceho kurzu koruny.
Ďalej priaznivý vplyv sa zaznamenal tiež v pokladničných a medzibankových operáciách, kde saldo predstavovalo 5,9 mld. Sk a v operáciách s cennými papiermi, kde saldo predstavovalo 4,3 mld. Sk. Na druhej strane nákladovosť banky bola ovplyvnená predovšetkým tvorbou a použitím rezerv a opravných položiek, ktoré v salde predstavovali sumu 13,1 mld. Sk. Potreba tvoriť takýto druh nákladov vyplývala z nevyhnutnosti zabezpečiť prostriedky na krytie opravných položiek na rizikové úvery, ďalej tvorbu a rozpustenie rezerv na swapové operácie so zlatom pri ich začatí, resp. skončení, a ďalej potreby tvorby rezervy na krytie kurzových strát zo zmeny fluktuačného pásma pri stanovení oficiálneho výmenného kurzu slovenskej koruny.
Ďalej na celkové výsledky a nákladovosť banky mali svoj vplyv aj všeobecné prevádzkové náklady a ostatné náklady, ktoré predstavovali v salde 1,3 mld. Sk. Pokiaľ ide o tento druh nákladov, tak bezprostredne súviseli so zabezpečovaním všetkých funkcií a úloh banky, jej prevádzkou a správou vrátane mzdových nákladov a zákonných daňových a odvodových povinností. Pritom všeobecné prevádzkové náklady a ostatné náklady predstavovali podiel len 3,4 % z celkových nákladov. Takmer vo všetkých položkách týchto nákladov bola skutočnosť v čerpaní nižšia, ako predpokladal rozpočet. V štruktúre prevádzkových nákladov banky podstatný podiel 50,1 % nákladov tvorili priame a nepriame náklady na prevádzku banky, to znamená materiálové náklady, energie, nakupované služby, odpisy a dane. Ďalej to boli mzdy zamestnancov, ktoré predstavovali podiel 37,6 %, a sociálne náklady, ktoré tvorili podiel 12,3 % z prevádzkových nákladov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, napriek problémom a zložitému vývoju v minulom roku, ako aj niektorým odchýlkam oproti rozpočtu banky boli prevládajúce pozitívne tendencie v hospodárení za rok 1998. Možno konštatovať, že Národná banka Slovenska splnila všetky dôležité parametre a rozhodujúce položky rozpočtu banky. Preukazuje to aj skutočnosť, že úlohu zapísanú v rozpočte banky, t. j. zabezpečiť odvod zo zisku do štátneho rozpočtu v sume 1,2 mld. Sk v skutočnosti za rok 1998 Národná banka Slovenska preplnila, keď realizovala odvod do štátneho rozpočtu v sume takmer 2,3 mld. Sk napriek tomu, že hospodárenie Národnej banky Slovenska nie je zamerané na maximalizáciu zisku, ale na plnenie úloh a priorít, ktoré jej stanovuje zákon číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladané a dosiahnuté výsledky hospodárenia, resp. účtovné stavy a operácie boli predmetom auditu a boli potvrdené bez výhrad, ako je to zrejmé z predloženého materiálu. Na základe predloženého materiálu, ktorý ste dostali pod parlamentnou tlačou číslo 172, a môjho stručného zdôvodnenia, ako aj doloženého auditu firmy ERNST & JUNG AUDIT spol. s r. o., si vám dovoľujem navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem guvernérovi Národnej banky Slovenska pánu Masárovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán guvernér,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 (tlač 172).
Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 rozhodnutím číslo 171 z 31. marca 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v termíne do 5. mája 1999. Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz vás informujem o priebehu rokovania výborov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Správa bola schválená bez pripomienok vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 99 z 11. mája 1999, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 34 zo 4. mája 1999 a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 60 zo 4. mája 1999.
Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998 schváliť. Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať odporúčania vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky a vo vzťahu k Národnej banke Slovenska. O týchto odporúčaniach potom budeme hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 100 z 11. mája 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o hospodárení Národnej banky Slovenska za rok 1998 a určil zároveň aj mňa za spoločného spravodajcu výborov. Výbor mi uložil predložiť a poveril ma predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.
Zároveň Výbor navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predpokladám, že pán guvernér sa nechce vyjadriť, ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť. To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu na uznesenie.
Prosím, pán spravodajca, aby ste ho uvádzali.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci, máme dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktoré boli prijaté vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a musíme o nich hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím poslancov, aby prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať, páni poslanci.
Prosím, pán spravodajca, uveďte pozmeňujúce návrhy.
Poslanec P. Farkas:
Navrhujem hlasovať osobitne o týchto návrhoch. Najprv budeme hlasovať o návrhu pod bodom číslo 1, kde Národná rada žiada vládu po a) a po b), máte to pred sebou s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Je to návrh, ktorý môžeme schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.
Poslanec P. Farkas:
Ide o spôsob kontroly nebankových inštitúcií a stanovenie presného rámca pôsobnosti pri výkone nútenej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, všetkých, ktorí sú prítomní. A predsedov výborov žiadam, aby prišli do rokovacej sály.
Pán spravodajca, prosím vás, aby ste ešte raz zopakovali pozmeňujúci návrh, aby poslanci vedeli, o čom budú hlasovať.
Poslanec P. Farkas:
Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom číslo 1, v ktorom žiadame vládu, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie právne úpravy zákona o Národnej banke Slovenska, ktoré upravia:
a) spôsob kontroly nebankových inštitúcií pri operáciách, ktorými tieto vykonávajú činnosť prislúchajúcu bankovým subjektom pri zhromažďovaní a zbere peňažných vkladov od obyvateľstva, fyzických a právnických osôb,
b) stanovenie presného rámca pôsobnosti pri výkone nútenej správy nad komerčnými bankami s cieľom obmedziť súčasné právomoci núteného správcu, aby nevznikli škody Národnej banke Slovenska a prostredníctvom nich štátnemu rozpočtu.
Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Prosím, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Tento návrh je schválený.
Uvádzajte ďalej, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom číslo 2, kde žiadame Národnú banku Slovenska, aby znížila všeobecné prevádzkové náklady v roku 1999 v rovnakej miere ako na úseku ústrednej štátnej správy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať o tom, že tento návrh nie je až taký opodstatnený. Ak by sme chceli dosiahnuť, aby Národná banka Slovenska čerpala prevádzkové náklady do výšky, ako to čerpajú štátne orgány, tak by mali ísť vyššie s čerpaním prevádzkových nákladov. Teraz čerpanie nedosiahne ani 1 % z celkových nákladov. Tento návrh nie je až taký opodstatnený. Chcem vás len informovať, nechcem vás ovplyvňovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať. Nech sa páči, páni poslanci, hlasujeme. Prosím, aby ste zatiaľ neodchádzali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Prosím ďalej, pán spravodajca.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci, teraz nám ostáva hlasovať o uznesení ako o celku s prijatým pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy pod číslom 1. Návrh uznesenia máte pred sebou. Ak je potrebné, môžem vám ho prečítať.
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov
schvaľuje správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998, ktorá vykazuje súhrn nákladov 41 200 mil. Sk, súhrn výnosov 44 600 mil. Sk, odvod zisku do štátneho rozpočtu 2,2 mld. Sk,
žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie právne úpravy zákona o Národnej banke Slovenska, ktoré upravia:
a) spôsob kontroly nebankových inštitúcií pri operáciách, ktorými tieto vykonávajú činnosť prislúchajúcu bankovým subjektom pri zhromažďovaní a zbere peňažných vkladov od obyvateľstva, fyzických a právnických osôb,
b) stanovenie presného rámca pôsobnosti pri výkone nútenej správy nad komerčnými bankami s cieľom obmedziť súčasné právomoci núteného správcu, aby nevznikli škody Národnej banke Slovenska a prostredníctvom nich štátnemu rozpočtu."
Môžeme dať hlasovať o tomto návrhu uznesenia.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Áno, budeme hlasovať o tomto návrhu na uznesenie. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1998.
Páni poslanci, poslankyne, chcem vás poprosiť, aby sme skutočne vydržali dnešný rokovací deň, aby sme odkrojili naozaj z toho programu čo možno najviac a prípadne na zajtra nám ostali už len niektoré body tak, aby sme mohli prípadne zajtra skončiť. Nedá sa to skutočne robiť tak, pokiaľ sa budeme 15 minút stále zháňať na hlasovanie.
Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov v roku 1999 a úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 206 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 206a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.