Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca, nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
využívam túto formu na to, aby som pripomenul poslancom mandátového a imunitného výboru, že dnes o 19.00 hodine v miestnosti číslo 147 pokračuje prerušená 11. schôdza výboru. Prosím o účasť. Zvolávam mandátový a imunitný výbor na 19.00 hodinu do miestnosti číslo 147. Budeme pokračovať druhým bodom pôvodne schváleného programu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.
Zároveň končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k vystúpeniu poslanca Cabaja.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Niekoľko poznámok k vystúpeniu pána poslanca. Chcela by som sa vyjadriť, prečo riaditeľ Slovenskej informačnej služby nezbavil mlčanlivosti vyšetrovateľov. V zmysle § 24 zákona číslo 100/1996 Z. z. o štátnom tajomstve: "Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o štátnom tajomstve, ak má osoba vypovedať v konaní pred štátnym orgánom, môže vedúci ústredného orgánu, do ktorého pôsobnosti podľa zoznamu skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva štátne tajomstvo patrí. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o služobnom tajomstve môže pre uvedený účel vedúci organizácie." Tým chcem povedať, že v tejto skutočnosti, keďže ide o utajené skutočnosti a štátne tajomstvo Slovenskej informačnej služby, môže zbaviť mlčanlivosti riaditeľ Slovenskej informačnej služby.
Druhá poznámka. Osočovanie vyšetrovateľov nie v tom, že písali na jednom počítači, pretože si myslím, že to nie je písací stroj, jeden počítač môže slúžiť na takúto vec. Ale to, čo bolo. Pýtali ste sa ich, páni poslanci, kedy boli povýšení? Natiahli vás do niečoho, čo budete ľutovať, čiže to je vyhrážanie. Načo ste tu prišli? Mysleli ste si, že sa budeme baviť o počasí? Toto sú podľa vás otázky na vyšetrovateľov? A v prípade pána poslanca Lexu hovoríte, pán poslanec Cabaj, že platí prezumpcia neviny, čiže sme ho medializáciou osočili. Ale pre Michala Kováča mladšieho, ktorého ste zatiahli do kauzy Technopol, preňho prezumpcia neviny nepatrí? Áno, pretože vy ste hovorili, že sa ho týka táto kauza, takisto ako sa týkajú tieto kauzy pána poslanca Lexu. Potom platí rovnaké pravidlo pre jedného a pre druhého.
Ešte jedna poznámka. Triptych. Áno, je to umelecká pamiatka, ale nebolo to v zozname, ako ste to predčítavali. Ale je podstatný rozdiel a ja poviem ten rozdiel. Originál je skladačka, kópia je pevná doska. Je tu podstatný rozdiel medzi týmito dvoma obrazmi...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci prihlásení členovia za kluby. Pokračujeme v rozprave.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Kačic. Pripraví sa pán poslanec Palko.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
dámy poslankyne, páni poslanci,
v poslednom období sme svedkami, ako vládna moc porušuje zákony, či už v prípade pána Krajčiho, alebo pána Lexu. Vyplýva to z cieľov a programov súčasnej koalície, ktorá spôsob boja proti Hnutiu za demokratické Slovensko i jeho predsedovi začala už pred niekoľkými rokmi. Viete, že veľa času na ďalšiu diskreditáciu nie je, pretože fungovanie vlády a zabezpečenie predvolebných sľubov je skutočne už pri konci. Ako inak zakryť pred ľuďmi neschopnosť ako tým, že budú národ zamestnávať výkrikmi o neschopnosti politikov Mečiarovej vlády? Je to cieľ, ktorý chcete za každú cenu dosiahnuť. No som presvedčený, že sa vám to nepodarí. Ukazuje sa, že básnenie Mikuláša Dzurindu o Víťaznom februári malo hlboký základ. On i jeho vláda idú po ceste totality. Terorizujú politických oponentov a vyhadzujú zo zamestnania ako vtedy, keď platilo, nech je hlúpy, len nech je náš. A neskoršie poučenie z krízového vývoja dnes vydali vo forme čiernych kníh. Inscenujete politické procesy a myslíte celkom vážne posadiť niekoľkých politických oponentov do väzníc. Teraz je na rade poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS Ivan Lexa. V tomto prípade je potrebné uvedomiť si, že zastupujúci prezident predseda vlády porušil zákon tým, že protizákonne zrušil amnestiu.
V ďalšom je potrebné uviesť, že neurologickým bodom rokovania poslancov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zbavení poslaneckej imunity Ivana Lexu bola kontroverzná rozprava o tom, či sa môžu poslanci oboznámiť s vyšetrovacím spisom. Vyšetrovatelia najprv predložili žiadosť o zbavenie imunity a potom sa tvárili, že nemôžu nič povedať, lebo ich Mitro nezbavil mlčanlivosti. Nepredložili však celý spis, ktorý je potrebný na to, ak sa chce Národná rada Slovenskej republiky objektívne vo veci rozhodnúť. Argumentácia, že Národná rada Slovenskej republiky podľa Trestného poriadku má právo byť oboznámená iba s tým, čo predloží vyšetrovateľ, je veľkým omylom. Existuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom konštatoval, že ústava neoprávňuje prezidenta ani Národnú radu Slovenskej republiky na takýto postup. Vydal však rozhodnutie, že pri udeľovaní milosti musí mať prezident celý spisový materiál, lebo prezident pri udeľovaní milosti tak rozhoduje s konečnou platnosťou. Rovnako sa to týka aj Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o zbavenie imunity poslanca. Ak Národná rada Slovenskej republiky odmietne zbaviť poslanca imunity, s konečnou platnosťou rozhodne o tom, že už takýto poslanec trestne stíhaný v tejto veci nie je.
Preto, vážení poslanci, aby sme mohli takéto rozhodnutie urobiť, potrebujeme nahliadnuť do celého spisu. Prečo nemôžeme nahliadnuť do celého spisu? Pretože nič závažné v ňom nie je. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zistil, že poslanec Ivan Lexa vo svojich vyjadreniach prejavil nespokojnosť s tým, že na rokovanie výboru neboli predložené kompletné spisy k jednotlivým skutkom a že vyšetrovatelia neodpovedali na niektoré jeho otázky z dôvodu neoslobodenia od povinnosti mlčanlivosti.
Ďalej výbor zistil, že poslanec Ing. Ivan Lexa vylučuje, že sa dopustil uvedených trestných činov, skutočnosti uvádzané v jednotlivých prílohách k žiadosti pokladá za všeobecný zhluk nezmyslov a umelej konštrukcie absolútne nevhodnej na to, aby sa nimi Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v rámci svojich rokovaní vôbec zaoberal. Áno, v plnej miere s týmto súhlasím a som osobne presvedčený, že tento celý cirkus je len a len dobrý na politickú objednávku. Je to obyčajný politický proces. Preto vás, vážení poslanci, prosím, aby sme túto tzv. kauzu odložili a ďalej o nej nerokovali. Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prerokúvame bod - návrh na zbavenie pána poslanca Ivana Lexu imunity, aby mohol byť trestne stíhaný v súvislosti s podozreniami zo spáchania závažných trestných činov, ako i násilného charakteru. Z týchto trestných činov hrá vo vedomí slovenskej verejnosti prím podiel na únose syna bývalého slovenského prezidenta. Už od samotného spáchania tohto trestného činu sa objavovali dôkazy o účasti Ivana Lexu na jeho schápaní. Týchto dôkazov sa odvtedy nazhromaždilo viac a ja by som nerád dnes strácal čas ich opakovaním. Podozrenie z násilného trestného činu samo osebe je dostatočným dôvodom na zbavenie imunity a umožnenie trestného stíhania.
Chcel by som však zdôrazniť ešte aj iné argumenty, prečo by sme všetci, dokonca aj poslanci opozície a možno zvlášť poslanci Hnutia za demokratické Slovensko mali hlasovať za zbavenie pána poslanca Lexu imunity. Pán Ivan Lexa je členom poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Týmto hnutím bol aj navrhnutý do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby a predtým bol, ak sa nemýlim, ústredným tajomníkom HZDS. HZDS samo seba vždy označovalo za garanta slovenskej štátnosti.
Vážené dámy, vážení páni, prečo som zmienil toto posledné? Pred niekoľkými týždňami sme si pripomenuli 60. výročie vzniku vojnovej Slovenskej republiky. V súvislosti s návrhom, ktorý prerokúvame, a v súvislosti aj s týmto výročím mi napadá niekoľko historických paralel. Za predvojnovej Česko-slovenskej republiky sa časť slovenskej politickej reprezentácie právom snažila o posilnenie postavenia Slovenska a Slovákov, najmä požiadavkou slovenskej autonómie, pričom vo výhľade sa kalkulovalo aj so slovenskou samostatnosťou. Medzi týmito politikmi boli umiernení i radikáli. Ale niektorí radikáli sa začali v marci 1939 brániť myšlienke samostatnosti, len čo videli, že samostatné Slovensko bude ovplyvňované Hitlerovým Nemeckom. To bol napríklad známy postoj predsedu autonómnej vlády Sidora 11. marca 1939. Po 14. marci 1939 sa stalo to, že politická reprezentácia slovenského štátu síce stála pri zrode vtedajšej slovenskej štátnosti, ale sama potom nebola garantom tejto štátnosti, a to preto, lebo nebola schopná hľadať inú alternatívu, ako bola spolupráca s Hitlerovým Nemeckom, čo malo za následok i mnohé excesy, napríklad spomeniem deportácie za všetky ostatné. Skrátka táto reprezentácia nebola schopná hľadať pre Slovensko reálne východisko.
Vážené dámy, vážení páni, v roku 1992 sa Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré v parlamente zastupujem, nepridalo na stranu Hnutia za demokratické Slovensko pri vyhlásení Slovenskej samostatnosti, pretože KDH vtedy predpokladalo, že Hnutiu za demokratické Slovensko sa prihodí to isté ako reprezentácii slovenského štátu, teda že bude stáť pri zrode slovenskej štátnosti, ale že nebude schopné byť jej garantom. To sa neskôr aj potvrdilo. Neustále porušovanie zákonov, konkrétne napríklad pána Ivana Lexu, spôsob privatizácie, politický izolacionizmus, to všetko boli veci, ktoré slovenskú štátnosť ohrozovali.
Vážené dámy, vážení páni, ďalšia historická paralela je v tomto. Od konca druhej svetovej vojny, od tragického konca slovenského štátu každý slovenský vlastenec, ktorý to myslel úprimne so slovenskou štátnosťou, musel ísť prinajmenšom na aký-taký dištanc od excesov režimu slovenského štátu, a to preto, aby potvrdil, že štátnosť je niečo viac ako jeden konkrétny režim. A každý, kto obhajoval slovenský štát, bezvýhradne len preukázal úplnú stratu politického realizmu a sám seba vytesňoval mimo reálnej politiky. A to isté platí aj dnes, v bode, ktorý prerokúvame. Podozrenie z účasti významného predstaviteľa HZDS na spáchaní závažného trestného činu, a to dokonca práve preto, že HZDS stálo pri zrode slovenskej štátnosti, vrhlo také zlé svetlo na Slovenskú republiku, že každý, kto to myslí úprimne so slovenskou štátnosťou, tak v záujme tejto slovenskej štátnosti by mal prispieť k tomu, aby sa Národná rada Slovenskej republiky dištancovala od excesov nedávno minulého obdobia, v tomto prípade od excesov lexovských. A tí, ktorí budú bez výhrady obhajovať Ivana Lexu, takisto budú dokazovať, že stratili zmysel pre politickú realitu, a postupne sami seba vytesnia mimo reálnej politiky.
Ak poslanci zbavia Ivana Lexu imunity, dištancujú sa tým od hrubého násilia, od hrubého porušovania zákonov a tým dokážu, že slovenskej štátnosti nechýba ani taký potrebný atribút, ako je dodržiavanie zákonov všetkými občanmi vrátane tých najmocnejších. Je v tom snáď aj nejaká šanca pre HZDS. Obávam sa, že nie pre väčšinu súčasných poslancov, tam už je asi neskoro, ale pre HZDS ako také. Ako túto šancu využije, to už je jeho vec.
Vážené dámy, vážení páni, prosím vás, aby ste láskavo zvážili argumenty, ktoré som uviedol, a aby ste potom hlasovali za návrh na zbavenie pána poslanca Ivana Lexu imunity.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Takže faktické poznámky: pán poslanec Cuper, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Kačic, pán poslanec Tarčák, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Husár, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Prečítam znova všetkých, aby sme mali jasné: pán poslanec Cuper, poslanec Slobodník, Delinga, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Zlocha, poslanec Cabaj, pani poslankyňa Podhradská, poslanec Kačic, poslanec Tarčák, pani poslankyňa Keltošová, poslanec Gajdoš, poslanec Husár, pani poslankyňa Tóthová.
Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku, prosím.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Palko,
človek so zmenenou identitou, človek, ktorý vyrástol v Čuňove, môže sotva hovoriť o vlasteneckom cítení a proslovenských postojoch. To sa dá pochopiť, samozrejme. Aj my niečo vieme o vašej minulosti, tak ako vy viete veľmi slabo o minulosti slovenského štátu a jeho východiskách. KDH nechcelo z iných dôvodov samostatnú republiku. Nie preto, že vedelo, že ju Hnutie za demokratické Slovensko nebude schopné viesť. To je tak hlúpa a prostoduchá filozofia, ktorej môžu snáď naozaj veriť iba babky kádéháčky v kostole, ale ich o tom musia páni farári veľmi tvrdo presviedčať. KDH vtedy bolo jednoducho nerozhodné, nemalo nijaký program, ktorý by sa dotýkal samostatného Slovenska, nemalo ten program preto, lebo sa vždy spájalo s Demokratickou stranou a internacionalistickými silami, ktoré nikdy necítili proslovensky, nemali vlastenecké postoje. KDH priviezlo aj do tohto parlamentu celú bývalú VPN-ku, do ktorej ste vy, pán Palko, tiež patrili. A to sú ľudia, ktorých tu Slováci vidia, ako vystupujú. To je ten povestný rad vedľa pána Langoša. Takže nehovorte vy o tom, prečo Hnutie za demokratické Slovensko nebolo schopné viesť Slovenskú republiku. Bolo schopné a bude ju schopné, pán Palko, viesť, pretože ľudia budú mať možnosť porovnať vašu, pána Dzurindu, pána Čarnogurského a ďalších politiku a potom, ak sa ukáže tá hlúpa, prostoduchá filozofia vášho vládnutia, ktoré je opreté, alebo bolo vždy opreté o medzinárodné politické sily, nikdy nie o tento národ.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Slobodník, potom pán poslanec Delinga.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Palko, vy ste svoje neschopnosti prejavili už niekoľkokrát a naozaj teraz ste sa predstavili ako "historik" slovenskej štátnosti a vytvorili ste tézu, pod ktorú by sa otec tu prítomného a práve bojujúceho so svojimi susedmi, pána poslanca, nepodpísal. Slovensko v roku 1939, to nie je obhajoba slovenského štátu - čo hovorím - takého, aký bol. Jeho chyby poznám, uznávam, a to nechcem hodnotiť. Ale vy ste sa opovážili vo svojej takej laickej historickosti tvrdiť, že Slovensko malo v roku 1939 iné možnosti. Slovensko malo len dve možnosti. Alebo prijať ten štát, vazalský štát, dobre, dohodnime sa, alebo byť rozdelené medzi Poľsko a Maďarsko. Tieto vaše analógie krívajú na obidve nohy.
A už ma tu predbehol pán poslanec Cuper so svojou správnou argumentáciou, že vy ste predsa nemohli vedieť dopredu, aké bude Slovensko. Vy ste ho nechceli preto, lebo váš veľký šéf, zhodou okolnosti tu sediaci, že sa to nezrodilo v jeho hlave, tak odmietol ústavu a odmietol všetko, čo s tým budúcim štátom súviselo. Je paradoxné, že teraz sa objavujete vy a vaši kolegovia ako najväčší obhájcovia tejto ústavy atď. Mali by ste sa venovať svojim veciam, v ktorých ste odborník. Ale obávam sa, že asi niet nijakej takej veci, v ktorej ste vy odborník. Bohužiaľ, preukázali ste to svojou naivnou historickou paralelou medzi dvoma štátmi - útvarmi tohto národa. Ale ako to povedal môj kolega, keď ste z takej oblasti, kde na slovenskom štáte nezáležalo, nuž čo vy môžete o tom hovoriť? Nehnevajte sa, pán Palko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Delinga. Po ňom pani poslankyňa Belohorská.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda výboru Palko, čakal som od vás, že rozšírite správu mandátového a imunitného výboru o veľmi dôležité a potrebné dôkazy, na základe ktorých ste nás upozornili, že my poslanci HZDS sa máme zvlášť rozhodnúť pre to, aby sme Ivanovi Lexovi vzali imunitu. Spomínali ste v úvode, že už dávno sa tu objavovali dôkazy o trestnej činnosti pri únose Kováča ml., že s tým má niečo spoločné pán Lexa. Keď bolo toľko dôkazov, prečo sa vyšetrovatelia obávali, alebo prečo vyšetrovatelia mlčali, prezradiť tieto dôkazy v mandátovom a imunitnom výbore. Prečo teda, keď sú tak dávno známe vám a inej verejnosti, neboli spomenuté, ale zakrývali sa za mlčanlivosť a za rôzne iné príkazy, na základe ktorých nemohli v mandátovom a imunitnom výbore nič povedať a prezradiť.
Druhá vec. Analógia, ktorú ste použili voči nám, ktorí nesieme zodpovednosť za vznik štátnosti, je správna. Áno, aj v tom, aj v tých historických rokoch, keď vznikol prvý slovenský štát, niekto niesol zodpovednosť za štátnosť. A boli tí druhí, ktorí, samozrejme, niesli zodpovednosť za to, že ich odsudzovali a robili s nimi veci, ktoré potom sa dostali do analógie iným spôsobom. Takže aj na základe tohto sú teraz ľudia, ktorí nesú zodpovednosť za štátnosť, za Slovensko, a sú tí druhí, ktorí nás týmto spôsobom chcú dostať tam, kde vlastne nepatríme, tam, kde za nesenie tej štátnosti nemáme čo hľadať. A tí druhí, pán Palko, to ste práve vy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Belohorská.
Po nej pán poslanec Zlocha.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som vás veľmi pekne prosila, pán predsedajúci, beriem ohľad na to, že predsa ste v predchádzajúcom funkčnom období nemali skúsenosti z vedenia schôdzí, ale predsa len už pri posledných schôdzach ste dokázali, a konkrétne aj na mojom prípade, koľkokrát mi bolo odobraté slovo, aby ste vedeli upozorniť aj rečníka, ktorý reční pri pulte, že niekedy odbieha od témy. Uznám istú možnosť, že môže trochu ubehnúť, ale nebudem ako moji predchádzajúci rečníci polemizovať s pánom Palkom o vzniku slovenského štátu alebo o spojitosti s prvou Slovenskou republikou. Ja by som ho skôr prosila, aby - možno to vysvetlí a ja prijmem aj vysvetlenie, ktoré dodá možno neskôr v nejakej poznámke -, aby mi vysvetlil, či teda chce rozšíriť túto správu, lebo ja som si overila, že my rokujeme o správach mandátového a imunitného výboru číslo 175 a 191 a tých ďalších a že nerokujeme teraz o platnosti mandátu poslancov HZDS, či sme prijateľní pre pána poslanca Palka alebo či odobrí našu ďalšiu existenciu tu, alebo či, nedajboh, sa budeme obávať o vlastnú imunitu tu. Bola by som veľmi rada, keby to mohol pán poslanec Palko potom vysvetliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni.
Ďalej pán poslanec Zlocha. Po ňom pán poslanec Cabaj.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
pán poslanec Palko si skutočne zobral veľmi zlý príklad, keď porovnával slovenský štát a Slovenskú republiku, ktorá vznikla po januári 1993. Môžem povedať, že pán poslanec preukázal hlboké nevedomosti o slovenskom štáte. Mal by vedieť, slovenský štát vznikol z nutnosti a bolo to v podstate to najvhodnejšie riešenie, aké bolo. Slováci prvýkrát dokázali, že si vedia robiť poriadok vo svojej krajine a že sa vedia postarať aj o svojich ľudí. Veď je všeobecne známe, ak by Tiso nebol súhlasil so vznikom, s vyhlásením slovenského štátu, tak si nás rozdelia. Maďari dokázali odtrhnúť 10 % územia - 10 tis. km2. Po 1. 1. 1993 vznikol nový samostatný slovenský štát. Chcem vás ubezpečiť, že keď by to záležalo na vašich predstaviteľoch, na Kresťanskodemokratickom hnutí, tak to samostatné Slovensko nikdy nie je. Vy ste snívali o dvoch stoličkách a o dvoch hviezdičkách. Možnože by ste potrebovali tú malú stoličku, aby ste utierali tú veľkú pod zadkami niektorých iných alebo aby ste sa dostali k nejakým odrobinkám, ktoré by vám tam zostali. Ja sa skutočne čudujem, máte tam veľa ľudí s vysokoškolským vzdelaním, veď si, preboha, zájdite do Parlamentného inštitútu, zoberte si tam štatistické prehľady a zistíte, že to Slovensko, ktoré sme my založili, Hnutie za demokratické Slovensko, ktorému sme robili základy, sa úspešne vysporiadalo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
ja chcem reagovať na kolegu Palka, ale nebudem robiť exkurziu do minulosti, pretože mohlo by to dopadnúť možno ešte horším spôsobom, ako povedal on. A nerád by som urobil to isté. Len ho chcem poprosiť a možno aj požiadať, nemusí mať vôbec obavy o HZDS. On je tiež funkcionárom jednej politickej strany, aj keď tá sa nedostala do parlamentu. Vytvorila určitú výhybku, aby dostala tu aj tých ľudí, ktorí sa dve funkčné obdobia pokúšali dostať do parlamentu. Len mu chcem povedať jednu vec. Teraz počas Veľkonočných sviatkov som mal možnosť s mnohými ľuďmi debatovať a tam jeden starší pán mi hovorí, že povedzte tam zástupcom KDH, že pre KDH neboli najväčším nepriateľom komunisti, ale najväčším problémom KDH sú liberáli. Takže bolo by dobré, keby sa do vlastných radov pozrel a hľadal si tieto riešenia, ktoré sa dotýkajú svojej strany, a nebral do úst hnutie, pretože hnutie si svoju pozíciu obráni. A tým, že do určitej paralely dáva to, že sme boli pri vzniku Slovenskej republiky. Na rozdiel od neho môžem povedať, že v živote som mal to šťastie, že skutočne som bol pri tom, keď sa hovorilo o deklarácii, keď sa prijímala prvá ústava, keď vznika Slovenská republika, a nedokážem a ani nikdy nebudem robiť takým spôsobom, že by som znevažoval prácu tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispejú a pomôžu k rozvoju Slovenskej republiky. Ale ak to chce hrotiť takýmto spôsobom, ako to on začal, a možno, že sa usmieva teraz s veľkým úsmevom, pretože podarilo sa mu vyvolať vlnu faktických poznámok, obyčajné faktické poznámky bývajú preto, že ak predchádzajúci rečník natrepe niečo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som si dovolila k vystúpeniu pána poslanca Palka jednu poznámku. On nám tu predvádzal určité historické paralely a ja mu za to ďakujem, lebo som si uvedomila vlastne na základe toho, čo tu povedal, prečo boli určité politické sily vrátane KDH proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Použil tu taký príklad, že v roku 1939 aj tí autonomisti, ktorí boli za autonómiu Slovenska a neskôr za jeho samostatnosť, sa toho zľakli, lebo si uvedomili, že nebudú môcť garantovať to, že tá Slovenská republika, ktorá vznikne, sa ubráni diktátu zo zahraničia. Vieme, aký to bol diktát. Bol to diktát hitlerovského Nemecka. Zrejme aj KDH si uvedomovalo v roku 1993, že nemôže súhlasiť so vznikom samostatnej Slovenskej republiky práve preto, že nedokázalo garantovať suverénnu politiku tohto štátu. KDH to nedokázalo garantovať, rovnako ako to nedokáže garantovať súčasná vládna koalícia. Tým, ako vlastne táto vláda pracuje, ako pracujú napokon aj poslanci vládnej koalície v tomto parlamente, len dokazujú, že oni garanciou štátnosti v žiadnom prípade nemôžu byť a nemôžu byť práve z toho dôvodu, že sa nedokážu brániť diktátu, v súčasnom prípade určitého imaginárneho medzinárodného spoločenstva, ako to oni nazývajú, a jednoducho poslušne plnia príkazy. Nedokážu robiť suverénnu politiku, tak ako to dokázalo HZDS. A aj to, že tu dnes rokujeme o pozbavení imunity poslanca Lexu, vlastne svedčí o tom, že za to, že to bola schopná robiť minulá vláda, teda vláda pána Mečiara, že bola schopná robiť suverénnu politiku, dnes vymýšľate pohon na čarodejnice. Dnes chcete zbaviť pána poslanca Lexu imunity práve kvôli tomu, že vy tu zvrchovanosť nášho štátu neviete garantovať.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda mandátového a imunitného výboru,
vážený pán predseda ústavnoprávneho výboru a
vážený pán predseda výboru pre životné prostredie,
ďakujem vám veľmi pekne, že ste tu, pretože, myslím si, je to taká banálna vec, o ktorej teraz rokujeme, že tu ani nie je potrebné, aby poslanci sedeli. Škoda, že odišiel pán predseda KDH, minister spravodlivosti, aj pán poslanec Palko, pretože som veľmi rád, že najmä pán poslanec Palko uznal, že HZDS je garantom slovenskej štátnosti. Musím upozorniť ešte ďalej, že otcom slovenskej štátnosti je Dr. Vladimír Mečiar. Ak poznáte, pán poslanec Palko, možno ma počuje niekde v bufete alebo na chodbe, inú krajinu vo svete, ktorá sa takto normálne rozdelila, tak nám to povedzte. Nepredložili ste žiadny argument, jedine ak beriem do úvahy včerajšie vyjadrenie vášho predsedu KDH pána Čarnogurského, že KDH bolo to, ktoré zhodilo komunizmus v Česko-Slovensku a ktoré zhodilo aj Mečiara. Vy ste nikdy nechceli Slovenskú republiku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Neprítomný poslanec pán Palko to vystúpenie, ktoré tu prezentoval, presne zapadlo do celého koloritu materiálu, ktorý prerokúvame, ktorého podkladom je, a upozorňujem ho, spoločná správa 175 a potom rozhodnutie pána predsedu Národnej rady 134. To je materiál, ku ktorému sa treba vyjadrovať, to je podklad, ktorý prerokúvame. Samozrejme, vaše vystúpenie bolo od veci a nehovorilo a neobohatilo túto správu alebo tieto materiály v ničom. To svedčí o tom, že celé to obvinenie je postavené na vode, že nemá racionálne a vecné jadro a že to má iba politický, tvrdo politický podtón. A hovoriť tu o tom, ako o istých faktoch, že dochádzalo k porušeniu zákonov, tak z týchto materiálov, ktoré som povedal, dôjsť k tomu jednoznačnému tvrdeniu, že pán Lexa porušoval zákony, no tak to chce poriadne bujarú fantáziu. To skutočne snáď dokáže jedine pán Palko. Ja viem, že pre pána Palka možno osobne a pre KDH je veľkou traumou, že skutočne oni neboli, hoci ich pán predseda sníval o hviezdičke, neboli pri tom, keď sa dávali základy slovenského štátu. Ale s tým sa vy musíte vyrovnať sami a budete sa ešte vyrovnávať dlhé, dlhé obdobie do budúcnosti. Čo sa týka schopnosti HZDS, chcem ubezpečiť nielen predstaviteľov KDH, ale všetkých členov vládneho zoskupenia, že HZDS tu je, bude a verte, skôr či neskôr, ale ten čas sa blíži, keď budeme mať roly vymenené.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som aj ja hovorila trošku od veci, ako pán poslanec Palko, vo všeobecnej rovine. Pán poslanec vyzýval HZDS, že je tu šanca pre HZDS, aby sa dištancovalo od svojich členov, aspoň časť, ako povedal, zrejme myslí to tzv. zdravé jadro, o ktorom píše SME. Ja by som to chcela obrátiť naopak, túto výzvu by som chcela adresovať KDH. Ja chápem z politologického hľadiska, že túžba po moci je legitímna u každej politickej strany, a ako sa hovorí, účel svätí prostriedky.
Vy ste už štyri roky pred voľbami kŕmili svojich voličov kriminalizáciou členov HZDS, bez akýchkoľvek dôkazov. Rozprávali ste o tom, ako všetkých nás postavíte pred súdy, začali ste Krajčim, pokračujete Lexom a ešte neviem koľko tzv. káuz je pripravených. Ja viem, že v boji o moc sa používajú rôzne prostriedky a toto bola zrejme šanca pre KDH, ako sa dostať k moci. Dostali ste sa k moci a čo teraz? Teraz vlastne splácate daň za svoje predvolebné sľuby. Preto vyrábate jednu kauzu za druhou, pretože už ste pri tej moci a chcete sa pri nej udržať. Otázka je, ale o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení, či poslanci HZDS pristúpia na takúto špinavú hru vašej koalície a najmä KDH a či vydajú svojich členov do rúk polície a súdom len preto, lebo vy ste svojim voličom niečo nasľubovali a vaši voliči teraz na vás tlačia, aby ste sľuby z predvolebnej kampane plnili. V žiadnom prípade to nepovažujem za morálne a už vôbec nie za kresťanské.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
poslancovi Palkovi sa ani exkurzom do histórie Slovenskej republiky nepodarí zakryť ani zmierniť dedičný hriech KDH, a to nechcenie Slovenskej republiky. Ani vtedy, ani teraz to so Slovenskou republikou nemysleli vážne ani úprimne. Účasťou v nesúrodom zlepenci SDK, ktorý je pripravený zapredať Slovenskú republiku za judášsky groš, len potvrdzujú svoju neschopnosť vziať na seba zodpovednosť za veci rozhodujúce v tomto štáte.
Pán poslanec Palko - určite ma niekde počúva -, žijete z toho, že donekonečna budete hádzať špinu na HZDS, pritom ste nikdy neprijali ponúknutú ruku na spoločné riadenie tohto štátu. Vaším osobným prínosom v tomto parlamente je atmosféra permanentnej konfrontácie, ohliadanie sa do minulosti, dozadu, pranie špinavej bielizne na účet HZDS. Váš cynizmus nemá nič spoločného s kresťanskou morálkou. Vlastne pán poslanec Palko žiadnu morálku asi nemá, pretože nakydal a odišiel. Nepridal ani jeden argument, ktorý by mal presvedčiť poslancov súčasnej vládnej koalície, že sú, že existujú dôvody na zbavenie imunity pána poslanca Lexu. Ony totiž žiadne vecné dôvody neexistujú. Existujú len dôvody politické.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
Pre mňa bolo vystúpenie pána poslanca Palka prinajmenšom zaujímavé a priznám sa, že prekvapivo slušné. Pretože stále čakám, kedy nám začnete vysvetľovať, že ten, kto sa zastáva zločincov, je sám zločinec, kto podporuje zločin, ani keby ho vykonal.
Ale k tomu, čo povedal pán kolega Palko. Áno, k tomu, čo povedal o slovenskom štáte, treba dodať iba jednu drobnosť. Slovenská politická garnitúra nedokázala udržať ani štátnosť, ani byť jej garanciou, pretože tak chceli silnejšie vonkajšie okolnosti, ktoré v tom čase existovali. A zabudol pripomenúť jeden drobnučký výsledok toho, čo sa udialo, že z celej tej slovenskej a nielen slovenskej, ale aj českej, aj inej politickej garnitúry existoval jeden jediný človek, ktorý sa volal Tiso, ktorého nakoniec obesili.
Vážení priatelia, pochopte nás. My nemáme dôvod, aby sme dnes v záujme akéhosi pritakávania tomu, čo podľa vás je morálka a právo, dovolili nášho kolegu Lexu symbolicky tiež obesiť. Je našou povinnosťou ho brániť, tak ako je jeho povinnosťou vo vzťahu k štátnosti, k Hnutiu za demokratické Slovensko sa brániť všetkými prostriedkami nielen tu, ale aj v budúcnosti. A ja verím, že v záujme tej štátnosti a budúcnosti HZDS, ak sa to nepodarí nám, Lexa sa dokáže obrániť. A výzvy toho typu, tie záchranné pásy, ako nám ich hodil pán poslanec Palko, bohužiaľ, musíme odmietnuť. Skúste to ináč.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová - posledná faktická poznámka.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Budem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Palka, kde hovoril o slovenskej štátnosti.
Pán poslanec Palko, ja som hrdá na to, že som bola pri vzniku Slovenskej republiky. Ja som hrdá na to, s akou vysokou kultúrou vznikla táto štátnosť. Všade, kde som bola v zahraničí, túto kultúru oceňovali. Ja som hrdá na to, že Hnutie za demokratické Slovensko bolo schopné túto krajinu ekonomicky postaviť na nohy, či sa to niekomu páči, alebo nie, Hnutie za demokratické Slovensko postavilo Slovensko ekonomicky na nohy, pretože vízie, ktoré boli robené z ekonomických východísk tejto krajiny, veštili pomer 1:5 slovenskej koruny k českej. Nič sa nesplnilo, slovenská koruna si držala svoju pozíciu. Jeden čas bola lepšia v porovnaní s českou. Až po prevzatí vašej vlády slovenská koruna padá. Slovenská legislatíva, aproximácia bola vysoko pozitívne hodnotená. A, žiaľ, pán poslanec Palko, vaša vláda vedie Slovensko k ekonomickému krachu a ja sa obávam, že s tým aj k elegantnému zániku slovenskej štátnosti, pretože bez dobrých ekonomických základov nie je štátnosť. Pri vypredaní ekonomiky nemôže byť silná štátnosť. A 6-7-ročná štátnosť je ešte veľmi mladá na to, aby vláda mohla robiť takú kolenačkovú politiku, ako robí vaša.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Danko. Po ňom pán poslanec Húska.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dnes prerokúvame opäť jeden z prípadov, o ktorom som rozprával vo svojom minulom vystúpení, keď sme prerokúvali zbavenie imunity pána poslanca Krajčiho. Ja som vás pozorne počúval, i keď som stále tu nesedel, priznám sa, a rezonovalo vo vašich vystúpeniach to, čo ste mi aj v kuloároch povedali. Prečo sa, Jano, vy bránite tomu, aby ste súhlasili s tým, že pán poslanec bude postavený pred nezávislý súd a nech dokáže svoju nevinu? Je to veľmi zaujímavá myšlienka a, samozrejme, lákavá a veľmi som sa ňou zaoberal a poviem vám, k čomu som dospel. Dospel som k tomu, že keby môj priateľ Ivan Lexa ma požiadal, že buď tak dobrý a hlasuj za moje vydanie objektívnemu nezávislému súdu, ja budem proti. A poviem vám prečo.
Čo je to nezávislosť súdu a nezávislosť rozhodovania? Musíte so mnou súhlasiť, že v demokratickej spoločnosti celý proces obvinenia a vynesenia rozsudku prebieha tak, že niekto podá akési podozrenie, orgány činné v trestnom konaní vznesú obvinenie, prokurátor obžalobu, asi tak to ide približne, a súd zvažuje, či je vina, alebo nie je vina. Dobre, ale pýtam sa vás potom: Prečo bolo treba urobiť takzvanú - vo vojenskej terminológii - delostreleckú prípravu, že nezávislé médiá pol roka predtým, kým sa spustil celý proces v parlamente, hovorili o tom, že pán poslanec Lexa spáchal, pán poslanec urobil, ani si nedali námahu hovoriť o tom, že pán poslanec Lexa je podozrivý z niečoho. Nie všetci, ale aj takí boli, čo to robili. Pýtam sa vás: Prečo toto predchádzalo tomuto procesu? Samozrejme, pýtam sa aj seba a pýtam sa najmä, či toto neovplyvnilo nezávislosť súdu a či neovplyvňuje a aký to má dosah na samostatnosť a nezávislosť sudcu. Musím vám povedať, že ten, kto vymyslel tento proces - a dospel som po veľmi dôkladnej analýze k tomu, že tu pravdepodobne nepôjde o hľadanie spravodlivosti, ale pôjde o politickú pomstu, kolegyňa. A poviem vám prečo. To je môj názor, samozrejme, s tým nemusí nikto súhlasiť, ale ja chcem povedať prečo.
(Reakcia z pléna.)
Nemusím, ale môžem, pán poslanec.
Verejná mienka je, možno povedať, najväčším vynálezom 20. storočia. Vplyv verejnej mienky na postoje občanov - a sudca, sudcovia sú občania -, je nesporné, že tento vplyv pôsobí. Predpokladom nezávislosti a objektívnosti súdu je to, aby informačné pole, ktorým sú títo ľudia sýtení, nebolo jednostranné, vyťažené, zaujaté, ale objektívne. Pýtam sa vás: Koľkokrát sa dal poslancovi Lexovi priestor v médiách, aj keby sa mu dalo viac, čo sa mu nedalo, ako môžete brániť svoju nevinu? Ale pritom absolútne novinárom neprekážalo, že existuje v demokratickej spoločnosti rešpektovanie prezumpcie neviny, že v demokratickej spoločnosti sa na každého človeka pozeráme ako na nevinného, kým nevynesie súd rozsudok. Prehodnoťte si médiá a vyjadrenia v médiách. Ja si dovolím tvrdiť, že toto je úplne zdeformované informačné pole, ktoré pôsobilo na každého občana v tejto spoločnosti. A dokonca pán Malchárek to vo svojom vystúpení povedal a všimol si tento fakt. To je jedna vec.
Druhá vec. Pýtam sa vás: Prečo bolo treba, alebo kde je záruka nezávislosti sudcov, keď bol predložený do parlamentu návrh na zbavenie imunity štyroch sudcov, pretože vyslovili svoj právny názor a mali byť trestne stíhaní. Na základe čoho? Nebol to náhodou zdvihnutý prst nad nezávislým súdnictvom, aby si nezávislé súdnictvo uvedomilo, v ktorom štáte a ktorá štátna moc tu má skutočne moc?
A ďalší argument, ktorý ma presvedčil o tom, že nemôžem súhlasiť hlasovať za vydanie pána Lexu, pretože nemám záruku tohto dobrého úmyslu sledovať ciele spravodlivosti. Pamätáte si dobre, v tejto snemovni pán poslanec Palko predložil, keď sme prerokúvali tajnú správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, čím mala vyvrcholiť naša diskusia a debata, návrh uznesenia, teraz vás poprosím, dobre ma počúvajte, v ktorom by sme my, Národná rada, zákonodarný zbor, skonštatoval, že Slovenská informačná služba porušovala zákon, presne znenie nie, ale v tom zmysle. Dobre si všimnite, o čo tu išlo. Pýtam sa vás: Ako by nezávislý sudca mohol nezávislo rozhodovať, keby už začínal proces, kde Národná rada skonštatovala vinu, porušenie zákona zo strany Slovenskej informačnej služby? Nie je tam náhodou implicitne povedané, že aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby je vinný? Čo by potom robil ten nezávislý súd, keď o vine by bolo rozhodnuté? Nič iné, len by pridelil trest. To je záruka nezávislého súdneho procesu? To je nezasahovanie do nezávislej súdnej moci, ktorá je jedným zo základných atribútov demokratického štátu a trojdelenia moci v ňom?
Ďalej vás poprosím, aby ste ma počúvali a budem vám klásť iba otázky a zamýšľajte sa sami, lebo ja vás chcem vyzvať, ja viem, čo vám už povedali vaši šéfovia strán, dali vám politické stanovisko, ako to treba urobiť, ale chcem vás upozorniť na jednu vec, na jednu vec vás chcem upozorniť. Podľa ústavy poslanec jedine a výhradne sa rozhoduje podľa svojho svedomia a nikto z nás všetkých, ktorí budeme o tom hlasovať, nikto z nás nezmyje to, čo urobíme, len my individuálne sme za to zodpovední. Teraz sa vás pýtam ďalej, samozrejme, musíte uznať, že nie je to celkom korektné prostredie na rozhodovanie súdov. Sú tu evidentné náznaky ovplyvňovania nezávislej súdnej moci. A teraz ešte čo k tomu chýba? No chýba k tomu to, že predsa podmienkou toho, aby sa súdny proces začal, je súhlas Národnej rady. A režiséri tohto predstavenia si dobre uvedomovali, že keď nedáte vy súhlas na začatie trestného stíhania, nič z toho sa neuskutoční. Ale preto potrebovali vám zinscenovať toto, čo nemá obdobu v histórii tajných služieb a čoho svedkami ste tu boli.
Dobre si pamätáte, keď pán Mitro vystúpil v správe o Slovenskej informačnej službe, ktorá mala byť tzv. tajná, ale na druhý deň ju zverejnili v SME, a povedal tu niečo, čo sa nikdy nestalo. Riaditelia tajných služieb, samozrejme, riadia tajné služby a sú zaviazaní mlčanlivosť zo zákona. Aké motívy mohli viesť riaditeľa Slovenskej informačnej služby k tomu? A keď sa urobí v tajných službách tzv. preval, dobre to hovorím, prevalí sa nejaká akcia, tak sa správajú tak, že obyčajne riaditeľ služby nemôže povedať, že to tak bolo všade na svete a štáty sa voči sebe správajú pritom tak, že buď si vypovedia niektorých diplomatov, alebo si to nejakou tichou nótou uhladia. Ale čo sa nestalo v tomto parlamente, a preto to spomínam v súvislosti s tým, lebo ja tam jasne vidím jasný zámer a jasnú tendenciu ovplyvniť vaše rozhodovanie, pán riaditeľ informačnej služby Mitro vyhlásil, že Slovenská informačná služba aktívne pôsobila proti záujmom iných štátov, konkrétne Maďarska a Českej republiky, v akciách Omega a Dežo, myslím, tak sa to malo volať. Ale čo sa nedozviem? Minister pre tajné služby Maďarskej republiky pán Kövér povie, že oni monitorovali, maďarská kontrarozviedka monitorovala celú činnosť našej spravodajskej služby, ale nič z toho sa neuskutočnilo. Český šéf tajných služieb poprel, že sa niečo z tej akcie Dežo, ktorá sa mala realizovať, uskutočnilo.
Ja sa vás pýtam: Kde na svete sa stalo, aby riaditeľ tajnej služby prezradil aj informáciu o aktivitách, ktoré sa neuskutočnili? Nie je to ťažké poškodenie štátnych záujmov a vôbec poškodenie tajnej služby tohto štátu ? A teraz sa pýtam: A prečo to urobil? No preto to urobil, lebo potreboval pripraviť vás a vaše postoje na to, aby sme dnes, keď budeme rokovať, a zajtra, aby ste hlasovali za vydanie poslanca Lexu.
Dámy a páni, keď si všetko skladám, tak dospievam k tomu názoru, že nie je tu záruka objektivity tohto procesu, všetko nasvedčuje tomu, že sa vyvíja nátlak cez verejnú mienku, cez rozhodovanie Národnej rady, aj priamo cez informácie, ktoré sa skreslene poskytujú Národnej rade na to, aby sa ovplyvnil váš postoj smerom k tomu, čo chcú, aby ste prijali rozhodnutie o vydaní poslanca Lexu na trestné stíhanie.
Dámy a páni, keď som si preštudoval teraz, nazvem to obžalovací spis alebo ako, ten podklad výboru mandátového a imunitného, správa, čo tam bolo povedané, v troch prípadoch má byť pán Lexa trestne stíhaný za to, že nezbavil mlčanlivosti dotyčné osoby. Prosím vás pekne, preštudujte si poriadne zákon o Slovenskej informačnej službe. Každý riaditeľ Slovenskej informačnej služby nemá povinnosť zbaviť mlčanlivosti, ale má právo. Je tam povedané slovo môže, ale nemusí. A vy ho chcete trestne stíhať za to, že on využil svoju rozhodovaciu právomoc? Prečo idete nad rámec zákona? Pýtam sa.
A nakoniec, dámy a páni, minister môže žiadať, vyšetrovateľ môže žiadať, tu je suverénna Národná rada, ktorá sa rozhoduje samostatne a nikto ju nemôže ovplyvňovať. Čo nás vedie k tomu, aby sme tak rýchlo prijali uznesenie o tom, že vydávame poslanca Lexu na trestné stíhanie, keď všetci tvrdíme, že sme demokrati a nechceme počkať na rozhodnutie toho, kto je najväčším garantom ústavnosti v tomto štáte, nechceme počkať na rozhodnutie Ústavného súdu? Predsa dobre viete, že sa tu vytvoril precedens nebývalý v európskych parlamentných demokraciách, že prezident zrušil amnestiu prezidenta. Dobre som to právne definoval? Presne. Toto sa ešte nestalo. Ja si neviem predstaviť, ako môže Ústavný súd, samozrejme, hovorím svoj názor, nevyniesť rozsudok, v ktorom povie, že to je protiústavné. A, samozrejme, môžeme konštatovať, že právny stav je teraz taký, že nikto z nás nemôže povedať. Preto sa pýtam: Prečo nepočkáme na rozhodnutie Ústavného súdu? A prečo s takým vážnym uznesením, ako sa nám teraz predkladá a žiada sa od nás prijať, nepočkáme dovtedy? Pýtam sa vás, keď dnes rozhodneme o vydaní pána poslanca Lexu na trestné stíhanie a o týždeň vynesie Ústavný súd uznesenie, v ktorom zruší zrušenie amnestie, tak ako vyznie táto slovutná Národná rada?
Dámy a páni, nemal som také ambície vás presvedčiť, ale mal som také ambície, ukázať vám veci v takom svetle, ktoré nie sú jednoznačné a ktoré nasvedčujú, že toto nie je celkom proces, ktorý by smeroval k hľadaniu spravodlivosti. Toto je proces, ktorý má všetky atribúty politického procesu a je tam toľko prvkov vychádzajúcich z politických premís, ktoré, myslím, že každý, kto pozorne počúval, musí, keď je trochu objektívny, s tým súhlasiť. Preto ja nebudem hlasovať za uznesenie, ktorým by Národná rada súhlasila s vydaním pána poslanca Lexu na trestné stíhanie. A vyzývam aj vás, aby ste sa zamysleli nad tým, čo som povedal.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)