Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Delinga, prosím.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Nadväzujem na to, na čo bolo reagované od predkladateľa tohto návrhu zákona, to znamená, že tento vládny návrh rozpočtu by mal zakladať pre našu poľnohospodársku činnosť aj impulzy, ktoré splnia všetky zámery, ktoré si rezort dal pred seba. Ešte v decembri vyhlásil ekonomický podpredseda tejto vlády, že objem agrárnych dotácií zostane zachovaný. Všetci sme tomu verili a, ajhľa, pri konkrétnom vstupe do tohto parlamentu je táto skutočnosť nižšia o 1 350 miliónov pre celý rezort v objeme. Takže vidíme, ako sa napĺňajú slová činmi a akým spôsobom sa dajú v podstate pre rezort poľnohospodárstva, pre poľnohospodárov naplniť tie zámery, ktoré vo výrobe, exporte, ale aj v celej činnosti treba dosiahnuť. Preto chcem poukázať na to, že aj koaličné denníky v marci hodnotili predkladaný štátny rozpočet, ktorý zostavilo ministerstvo financií, ako nereálny, pretože počíta s príjmami, ktoré sa s veľmi veľkou istotou nepodarí dosiahnuť. Svedčí o tom doterajší vývoj, keď vo februári mal rozpočet príjmy iba necelých 8 miliárd, a ak by to tak bolo každý mesiac, tak za celý rok by v rozpočte nebolo ani 100 miliárd korún. Rozpočet však ráta s objemom už dnes 179 miliárd, takmer 180 miliárd korún, čiže z toho vychádza, že vlastne tento rozpočet v príjmovej časti, z ktorej má rozdávať, nemá šancu naplniť ciele tejto...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Vážená snemovňa,
v posledných dňoch som niekoľkokrát musel obehnúť obchody, niečo som potreboval kúpiť. A pretože ma dosť ľudia poznajú, tak mi hovorili, že sú v ťažkej situácii a malí a strední podnikatelia nie sú schopní dosiahnuť zisk už dva mesiace. A preto navrhujem a chcem v závere navrhnúť taký návrh, aby sme urobili prestávku a umožnili pani ministerke, pretože v tom svojom vystúpení mala veľmi presvedčivé tvrdenia o úžasných úspechoch, aby sa prešla napríklad po Obchodnej ulici, po Špitálskej ulici, spýtala sa podnikateľov, ale aj obchodníkov, ako to ide so ziskom, a potom asi nám zmení tú svoju predstavu, aký bude príjem do štátneho rozpočtu. Očakávame, že bude podstatne horší, než je tam napísaný, taká je pravda, bohužiaľ. Pani ministerka, ja nemôžem ako muž povedať to, čo by som povedal chlapovi, ale prosím vás, majte trošku trpezlivosti aj s našimi nervami a nemaľujte všetko naružovo, aj to, čo sama viete, že je veľmi v zlom stave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper, prosím.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem vás trochu poopraviť, nie pán poslanec Gajdoš vyštval pani podpredsedníčku, pardon, pani ministerku financií z tejto sály. Chcem povedať...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, pokiaľ to nebude k veci, tak vám zoberiem slovo.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím k veci, k pani ministerke, neprerušujte ma.
Chcem poradiť pani ministerke Schmögnerovej, že trochu pokory pred týmto cteným snemom, o dôveru ktorého sa má uchádzať, by jej neuškodilo. Chodí sem od počiatku alebo začiatku svojho funkčného obdobia neustále tento snem provokovať, tak ako pán ministerský predseda Dzurinda.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, beriem vám slovo.
Prosím vypnúť pána poslanca.
Ďalej nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.
(Hlas poslanca Cupera z pléna.)
Nehovoríte k veci, využil som § 32/1, pán poslanec.
Pán poslanec Zlocha podľa poradia, tak prosím, pán poslanec Zlocha.
(Hlas poslanca Cupera z rokovacej sály.)
Pán poslanec, nediskutujte so mnou o tejto veci, zobral som vám slovo v zmysle rokovacieho poriadku. Provokujete ma k tomu, aby som išiel ďalej. Provokujete.
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.
Pánu poslancovi Gašparovičovi dávam slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Chcem aj ja reagovať na vystúpenie ministerky financií pani Schmögnerovej a chcem sa vrátiť aj k tomu, čo tu už bolo povedané, že včera hodnotila túto diskusiu ako niečo neproduktívne a zbytočné. Pritom v rozprave vystúpilo viac poslancov z koalície ako z opozície. To dnes zopakovala a zopakovala, že predlžujeme čas na prijatie tohto rozpočtu. Chcem vám povedať, že ja a určite aj moji kolegovia máme tiež záujem, aby rozpočet bol prijatý do toho termínu, ako ste to určili, aby bol prijatý a možno aj v niektorých otázkach, s ktorými nebudeme súhlasiť, pretože vieme, že rozpočet prijatý má byť. Ale zamyslite sa, pani ministerka, my bránime tomu, aby bol rozpočet prijatý? Kedy ste ten rozpočet predložili? Veď ste na to mali päť mesiacov. Ten mohol byť v decembri, mohol byť v januári, mohol byť vo februári. Dáte ho teraz a naháňate nás, aby sme nediskutovali a nepreberali otázky, ktoré sa tohto rozpočtu týkajú. Myslím si, že to je problém nie náš, ale teraz už váš. (Potlesk).
Chcel by som, pani ministerka, povedať aj na niektoré veci, kde ste poukázali na zlé východiskové situácie. Viete, to, čo povedal pán podpredseda vlády Mikloš o 70-percentnej devalvácii, myslím si, je to, čo bráni tomu, aby sem prišli investície. A myslím si, že to je práve to negatívne východisko slovenskej ekonomiky do budúcnosti s takouto reakciou, pretože možné zhoršenie hodnotenia krajiny od niektorých štátov...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Gašparovič.
Procedurálny návrh - pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Ani ja nemôžem súhlasiť so stanoviskom pani ministerky Schmögnerovej k...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prepáčte, pán poslanec Zlocha, nehovoríte procedurálny návrh.
Poslanec J. Zlocha:
Nie, ja som sa nehlásil na procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prepáčte, takže s faktickou poznámkou.
Dajte nový čas pánu poslancovi Zlochovi na faktickú poznámku. Je to faktická poznámka k vystúpeniu pani ministerky Schmögnerovej.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Ani ja nemôžem súhlasiť so stanoviskom pani ministerky Schmögnerovej k diaľniciam. Mala by si uvedomiť, že v roku 1993 na Slovensku bolo postavených 192 kilometrov diaľnic a všetky európske trasy nás obchádzali. Preto bolo treba prijať smelý plán, ktorý by vlastne umožnil napojenie sa Slovenska na európske trasy a aby sme sa mohli v roku 2005 napojiť na ukrajinské hranice. Na diaľniciach pracovalo viac ako 40 tisíc ľudí. Bola skutočne radosť pozerať sa, ako sa tam pracovalo, v piatok aj vo sviatok, vo dne, v noci, a určite sa to prejavilo nárastom kilometrov diaľnic, ktoré aj vy teraz zrejme úspešne využívate. Veď je to skutočne jednoduché porovnať si jazdu na diaľniciach, aj keď niekde len na polovičnom úseku, a jazdu na tých vybitých jamách, kľukatých cestách a podobne.
V januári tohto roku poklesla produkcia alebo výkonnosť stavebníctva o 21,3 %. Určite je aj vďaka tomu nezamestnanosť už teraz blížiaca sa k 17 %. Ak sme urobili takéto opatrenia, bolo treba hľadať aj náhradné práce pre týchto ľudí. V krajinách Európskej únie je hustá sieť diaľnic. Myslíte si, že oni ich stavali len preto, aby dokázali prednosti trhového hospodárstva pred socialistickým plánovaným hospodárstvom? Nie! Bola uverejnená správa, že v Maďarsku usilovne budujú diaľnicu M 3, aby sa rýchlo napojili na Ukrajinu. Hovorí sa o tom, že prinesie pracovné príležitosti zaostávajúcim regiónom. Myslíte si, že náš východ, východné Slovensko, nepotrebuje takéto impulzy a nové pracovné príležitosti? Z toho dôvodu by ste sa nad týmito zámermi mali skutočne zamyslieť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Posledná faktická poznámka, ktorá bola prihlásená.
Pán poslanec Engliš, nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Reagujem na vystúpenie pani ministerky, pretože sa vyjadrila aj k platbám do fondov. Pani ministerka, musím povedať, že vy hovoríte tak, ako vám to vyhovuje. Keď ste v opozícii, tak hovoríte tak, keď ste vo vláde, tak hovoríte úplne inak. Mám pocit, že teraz som aj pochopil, prečo radšej sklopíte zrak, keď sa má stretnúť s mojím, aby som vás pozdravil. Asi sa hanbíte za to, čo ste so mnou hovorili.
Platby štátu sú jednoducho nízke. Platby štátu sú jednoducho nízke a diskriminujúce ostatných platcov, napríklad zamestnávateľov. Štát cez kapitolu Ministerstva práce a sociálnych vecí do Sociálnej poisťovne platí len z vymeriavacieho základu 405 korún, do zdravotnej je to niečo vyše 2 000 korún. Je to spravodlivé voči tým ostatným platcom? Je to diskriminujúce. Chápem síce, že určitá úľava môže byť, ale nie taká, aby to ohrozovalo chod týchto inštitúcií. A ja sa obávam, že týmto štátnym rozpočtom sa negatívne podpisujete aj pod ďalšiu existenciu týchto verejnoprávnych inštitúcií, ak v ďalších paragrafoch ste garantom. Mám pocit skutočne, že vám nejde o rozpočet, pretože neviem si predstaviť, že vy ako ministerka financií predkladáte rozpočet pred snemovňou 20 minút, ale diskusnému príspevku pána Kozlíka sa venujete možno 40 minút. Mám pocit, že hlavne vám ide o to, aby ste očiernili minulú vládu. Prosím vás, venujte sa rozpočtu a zdôvodňujte ho tak, aby ľudia vedeli, na čo v tomto roku bude a na čo nebude.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Procedurálny návrh - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, v prvom rade protestujem proti spôsobu, akým vediete túto schôdzu.
A po druhé, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že vás je potrebné vymeniť. Pán predseda parlamentu Migaš dnes pôsobí čerstvejším dojmom ako vy. (Smiech z rokovacej sály.) Takže dajte o tom hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ubezpečujem vás, pán poslanec, že pôsobím čerstvejším dojmom ako vy osobne, lebo už ste vyčerpaný z týchto poznámok. Samozrejme, že o tomto návrhu nedám hlasovať.
(Hlasy v sále.)
Nemáš pravdu. Môžeme si to povedať aj vonku. Ďakujem.
Vážená snemovňa, páni poslanci, panie poslankyne, predkladám procedurálny návrh, aby sme teraz podľa dohody všetkých poslaneckých klubov v politickom grémiu prerušili tento bod rokovania a zaradili bod - ústna informácia ministra zahraničných vecí o situácii v Kosove.
Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, aby ste sa prezentovali.
Urobme to, aby sme to mali, ako vy hovoríte, pre históriu, páni.
Nech sa páči.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Prosím, pán minister, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
páni ministri,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol ústnu operatívnu informáciu o situácii v Kosove. Keď hovorím, že ústnu, operatívnu, to preto, že situácia je tam skutočne vo vývoji, a preto prosím, aby ste aj takto brali moje slová, pretože možno to, čo hovorím teraz, už nie je úplne platné, pretože situácia sa tam vyvíja stále.
Chcel by som informovať o niekoľkých veciach. Najskôr by som vás chcel informovať o politických stanoviskách a pozíciách, ktoré prezentovalo ministerstvo zahraničných vecí v doterajších rokovaniach s partnermi, a potom o niektorých ďalších praktických otázkach.
Chcel by som povedať, že ministerstvo zahraničných vecí vo svojej činnosti opakovane vyjadrovalo hlboké znepokojenie nad eskaláciou násilia v provincii Kosovo. V dôsledku stupňovania napätia a násilia v Kosove len v ostatných dňoch opustilo vyše 25 tisíc civilistov svoje domovy. Apelovali sme na všetkých účastníkov konfliktu, aby zastavili ďalšiu eskaláciu napätia, ktorá už teraz hraničí s humanitnou katastrofou s nepredvídateľnými dôsledkami. Vždy sme podporovali, podporujeme a budeme podporovať úsilie medzinárodného spoločenstva na zastavenie a celkové riešenie krízy politickými prostriedkami. Ministerstvo opakovane vyjadrovalo podporu Slovenskej republiky v úsilí Organizácie Spojených národov, OBSE, kontaktnej skupiny a celého medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie riešenia kosovskej krízy. Dôsledne sme odsudzovali akékoľvek násilie a terorizmus bez ohľadu na to, ktorá strana konfliktu vyvíja tieto aktivity. Sme toho názoru, že všetky strany zainteresované na riešení kosovskej krízy by mali uprednostiť zodpovedný a kompromisný prístup na nájdenie všeobecne prijateľného východiska z tejto krízy.
Podľa názoru ministerstva zahraničných vecí situácia v súvislosti s Kosovom sa nachádza na kritickom bode, na vrcholnom kritickom bode, avšak stále je tu ešte určitá nádej, že sa podarí nájsť východisko a nedôjde k vojenskému zásahu zvonku. Taká pravdepodobnosť je veľmi malá, ale ten priestor, ktorý stále ešte je aj po rozhodnutí generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Javiera Solanu, stále sa tento priestor ešte využíva. Viete, že sa dnes začal summit Európskej únie v Berlíne, ktorý vydal veľmi silný apel na Miloševiča, aby proste pristúpil na politické riešenie. Takisto sa vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Ivanov v Moskve, ktorý povedal, že čas, ktorý je, treba využiť na to, aby sa dosiahlo politické riešenie konfliktu.
V prípade, musím používať podmienečný spôsob, v prípade, že sa uvažovaná vojenská operácia Severoatlantickej aliancie uskutoční, treba ju vnímať tak, že jediným cieľom tejto krajnej alternatívy bude dosiahnutie cieľa medzinárodného spoločenstva, aby sa predišlo ďalšej eskalácii napätia a ľudského utrpenia v Kosove. Konečným cieľom by malo byť dosiahnutie kompromisnej politickej dohody, ktorá by vytvorila priaznivé podmienky na uzavretie prímeria, politické rokovania a napomohlo by obnovenie rešpektovania ochrany ľudských práv, tak univerzálnej hodnoty ľudskej civilizácie.
V rokovaniach sme vždy prezentovali otázku tak, že Kosovo chápeme ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Akékoľvek riešenie kosovskej krízy musí zabezpečiť nezmeniteľnosť jej súčasných medzinárodne uznaných hraníc. Veríme, že kompromisné riešenie problematiky štátoprávneho postavenia Kosova a dôsledné dodržiavanie občianskych, politických a menšinových práv vytvorí podmienky na obnovenie medzietnickej tolerancie a fungovania demokratickej spoločnosti. To sú stanoviská, s ktorými sme vystupovali pri medzinárodných rokovaniach.
Ďalej by som chcel informovať o tom, čo už vlastne bolo publikované, že na ministerstve zahraničných vecí bol vytvorený krízový štáb, ktorý pracuje nepretržite, udržiava kontakty s naším veľvyslanectvom a veľvyslancom v Belehrade a v ďalších krajinách. Doteraz zabezpečil evakuáciu rodinných príslušníkov, teda manželiek a detí pracovníkov nášho zastupiteľského úradu, ktorí sú už všetci doma v Bratislave. Na veľvyslanectve v Belehrade zostali iba diplomatickí pracovníci, jeden z nich požiadal o to, aby mohol byť dopravený na Slovensko. Veľvyslanec jeho žiadosti vyhovel.
Chcel by som informovať, že pokiaľ ide o túto otázku, tak juhoslovanská vláda ju vníma politicky, pretože všetky veľvyslanectvá členských štátov NATO, okrem Turecka a Grécka, už odišli kompletne, evakuovali svojich pracovníkov z Belehradu. To politické chápanie je v tom, že ak by tie ďalšie veľvyslanectvá odišli už teraz, vlastne bolo by to dopredu vyjadrenie podpory tým leteckým útokom, ktoré sa pripravujú. Podobne ako Slovensko sa správajú ďalšie krajiny, ako je Bulharsko, Rumunsko, Albánsko a podobne. Takisto ďalší slovenskí občania, ktorí boli vyslaní na územie Juhoslávie do kosovskej verifikačnej alebo overovateľskej misie, sú už doma, tí už boli kompletne takisto evakuovaní.
Hovoril som s naším veľvyslancom pánom Mojžitom niekedy pred treťou hodinou. Tak hovorí, že v Belehrade život beží normálne. Ale tam sa ani nepredpokladá, že tie útoky by boli namierené proti hlavnému mestu a je tam iba skryté napätie, pretože každý očakáva, čo a kedy sa stane.
Nechcem informovať o rôznych dohadoch, predpokladoch, úvahách o tom, čo hovoria jednotliví diplomati, že kedy dôjde k útoku, či večer alebo zajtra ráno, alebo podobne, to by bolo podľa mňa nezodpovedné. Znovu hovorím, že všetky možnosti a všetok časový priestor, ktorý tu ešte je, sa využíva na to, aby sa predišlo tomu krajnému riešeniu a v tých rozhovoroch sa aj uvažuje o tom, že aj takéto opatrenia by boli vedené takým spôsobom, aby sa po prvých opatreniach znovu dosiahlo rokovanie za rokovacím stolom.
Chcel by som ďalej informovať o tom, že NATO požiadalo verbálnou nótou slovenskú vládu o to, aby umožnila používať vzdušný priestor Slovenskej republiky na prelety systémových lietadiel, lietadiel, ktoré prepravujú pohonné hmoty, a na dopĺňanie pohonných hmôt lietadiel. Vláda sa touto otázkou zaoberala na svojom dnešnom zasadnutí a vyslovila súhlas s takouto požiadavkou.
Chcel by som ešte informovať o tom, že naša pracovná skupina na ministerstve a ten krízový štáb bude naďalej v kontakte, bude vyhodnocovať situáciu, tak ako sa bude vyvíjať, a podľa toho budeme potom navrhovať a prijímať ďalšie opatrenia. To je všetko, čo môžem seriózne dnes v tejto chvíli povedať o tejto informácii.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie.
Páni poslanci, panie poslankyne, dohodli sme vo všetkých poslaneckých kluboch, že k tejto ústnej informácii ministra zahraničných vecí nebude ani faktická poznámka, ani rozprava.
(Hlasy z rokovacej sály.)
V súlade s rokovacím poriadkom, samozrejme.
Chcem oznámiť, že zajtra o 8.00 hodine je zvolaný Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady v miestnosti zahraničného výboru, ktorý pripraví dokumentáciu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sme mohli prijať kvalifikované rozhodnutie.
Vraciame sa k rozprave k štátnemu rozpočtu. Vystúpi premiér vlády pán Dzurinda.
(Hlasy z pléna, ruch v rokovacej sále.)
Vyjadríte sa, samozrejme, v rámci rozpravy, keď budú dohodnuté materiály.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ja som bol prihlásený do rozpravy. Podľa § 28 predseda, podpredseda parlamentu, prezident Slovenskej republiky a člen vlády, čo je pán Dzurinda, okamžite sa im udelí slovo, keď o to požiadajú alebo kedykoľvek. Ja som o slovo požiadal písomnou formou, mám troch svedkov. Tu sa hrubo šliape po demokracii. Nehnevajte sa. Viete veľmi dobre, že nie som extrémista...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán podpredseda, už teraz ste porušili rokovací poriadok. Pán premiér Dzurinda sa prihlásil pred vami.
Podpredseda NR SR M. Andel:
To nie je pravda, pán podpredseda. Keby sa aj bol prihlásil, tak či tak mám právo vychádzajúc z rokovacieho poriadku.
Pán predseda, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Budú faktické poznámky. Ja som si myslel, že opozícia sa bude tešiť, keď príde premiér.
(Ruch v rokovacej sále.)
Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
štátny rozpočet býva spravidla odrazom hospodárskej politiky vlády, býva praktickým dôsledkom jej vládnutia. Je tomu tak aj v prípade návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999. Súčasná vláda sa ujala svojho mandátu 30. októbra 1998, teda v čase, keď štátny rozpočet mal byť dávno hotový. Hotový nebol, preto bolo potrebné pristúpiť k rozpočtovému provizóriu a následnej príprave štátneho rozpočtu na rok 1999. Z uvedeného jasne vyplýva, panie poslankyne, páni poslanci, že štátny rozpočet na rok 1999 po striedaní vlád v posledný októbrový deň minulého roku je omnoho viac výsledkom a dôsledkom vlády predchádzajúcej než vlády súčasnej.
Keď sme začiatkom roku 1999 zostavovali štátny rozpočet na tento rok, mohli sme teda celkom logicky iba stavať na tom, čo nám zanechala za uplynulé roky predchádzajúca vláda. Najmä príjmová stránka štátneho rozpočtu je dôsledkom hospodárskej politiky vlády za uplynulé roky. Každému nezaujatému človeku je jasné, že na príjmovej stránke štátneho rozpočtu môže vláda počítať len s tým, čo podniková sféra a podnikatelia môžu vyprodukovať.
Náš odhad hovorí, že v roku 1999 môžeme reálne počítať s príjmami vo výške 179 900 miliónov Sk. O chvíľu sa pokúsim vysvetliť, prečo to nemôže byť viac. Rukopis súčasnej slovenskej vlády sa mohol prejaviť viac iba ak, tak na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. Jeho výška je limitovaná našou snahou, myslím si výška tej výdavkovej stránky štátneho rozpočtu, aby deficit, to znamená rozdiel medzi reálne očakávanými príjmami a nevyhnutnými výdavkami nebol vyšší ako 2 percentá z hrubého domáceho produktu, teda nie viac ako 15 miliárd Sk.
Občanom Slovenskej republiky je potrebné v prvom rade odpovedať na tri základné otázky. Po prvé, prečo deficit nemôže byť vyšší ako tých 15 miliárd Sk. Ani jeden z nás, ani jeden člen vlády a som si istý, že ani jeden z poslancov a poslankýň nepochybuje, že viacej peňazí by si zaslúžili aj sudcovia, aj policajti, aj družstevníci, aj dôchodcovia, aj učitelia alebo ak chcete aj dentisti. Otázkou však je, do akej miery môžu byť výdavky vyššie ako očakávané príjmy štátneho rozpočtu. Druhou najdôležitejšou základnou otázkou je, prečo nie je možné očakávať vyššie príjmy. Deficit držme 15 miliárd a hľadajme odpoveď na otázku, či nie je možné v roku 1999 reálne očakávať vyššie príjmy štátneho rozpočtu. A napokon je tu tretia vážna otázka: Kde sú potenciálne možnosti ušetrenia nákladov, najmä ak sa preukážu niektoré dnes nepredvídané potreby. Pokúsim sa ponúknuť odpoveď na uvedené tri základné otázky.
Po prvé, prečo deficit štátneho rozpočtu nemôže byť vyšší ako 15 miliárd Sk. Deficit štátneho rozpočtu znamená, že sa vytvára vládny dlh, ktorý okrem toho, že bude musieť byť raz aj zaplatený, odčerpáva prostriedky slovenských bánk a zaťažuje krajinu aj smerom navonok, ak sa dlhopisy predávajú na zahraničných finančných trhoch. Tým, že časť prostriedkov bánk sa používa na vykrývanie deficitu štátneho rozpočtu, spôsobuje, že menej peňazí možno použiť na komerčné účely, najmä na financovanie podnikovej a podnikateľskej sféry. Čím viac si požičiava štát, tým menej zostáva podnikom, podnikateľom, občanom, ak, samozrejme, nechceme infláciu. Čím menej zostáva podnikateľom, podnikom a občanom, tým viac rastie dopyt po peniazoch, tým sa peniaze stávajú stále drahšie. Sú stále drahšie tak pre podnikateľov, pre podniky a pre občanov, ako aj následne pre samotný štát.
Pozrime sa teda na vývoj rozpočtového hospodárenia od samotného vzniku Slovenskej republiky. Pozrime sa na to, ako štát a jeho vlády ovplyvňovali cenu peňazí na slovenskom peňažnom trhu.
Vývoj rozpočtového hospodárenia sa za roky existencie Slovenskej republiky vyvíjal nasledovne. V roku 1993 to bol deficit 23 miliárd Sk, v roku 1994 temer taký istý - 22 900 miliónov korún. V roku 1995 bol pozitívny náznak, deficit bol iba 8 300 miliónov Sk. V roku 1996 bol však deficit už 25,6 miliardy Sk a v roku 1997 vývoj začal byť ešte negatívnejší...
(Ruch v rokovacej sále, hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, pokoj. Pokoj, prosím vás.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
... a nepríjemnejší. Preto vláda, v ktorej bol pán, ktorý sa tak spravodlivo rozhorčuje, zmenila metodiku. Jednoducho zmenila metodiku, aby to číslo nebolo tak strašidelne veľké. Urobila to, že od deficitu štátneho rozpočtu sa začala odpočítavať istina štátneho dlhu splácaná v príslušnom roku. Týmto opatrením deficit v roku 1997 bol 17 miliárd Sk, ale ak chceme porovnávať a použijeme metodiku, ktorá bola platná dovtedy, deficit bol až 37 miliárd Sk. V roku 1998 bol deficit ešte výraznejší, podľa novej metodiky 19 200 miliónov korún, ale pri porovnateľnej metodike s rokmi 1993 až 1996 to bolo dokonca až 65 200 miliónov Sk. Z uvedeného vyplýva, že od vzniku Slovenskej republiky vykazuje vláda a rozpočtové hospodárenie neustále deficit, pričom tento deficit s výnimkou roku 1995, ako som uviedol, neustále narastá.
V praxi to vyzeralo tak, a toto bude, myslím si, veľmi dôležité, dámy a páni, že príjmy, ktoré prichádzali na účet štátneho rozpočtu, stále viac zaostávali za vyplácaním faktúr, ktoré so železnou pravidelnosťou prichádzajú na stoly štátnych úradníkov. Aby sa faktúry mohli splácať, štát si neustále a stále viac musel požičiavať. A keďže deficit štátneho rozpočtu neustále rástol, štát si musel požičiavať za stále vyššie úroky. Fungovalo to asi takto, dámy a páni: Štát si požičal, zaplatil za pár faktúr, vybral dane, časť pôžičky zaplatil. Potom si opäť požičal za vyššie úroky, opäť zaplatil za nevyhnutné faktúry, opäť vybral trochu daní a časť pôžičky zaplatil, a takto sa to reťazilo a vzájomne prekrývalo s tým, že štát si požičiaval za stále vyššie úroky a jeho zadlženosť stále viac narastala.
To je kľúčový problém, panie poslankyne, páni poslanci. Stav je takýto, že v roku 1998 si štát, predchádzajúca vláda prostredníctvom štátnych dlhopisov požičal v slovenských bankách celkovo 34-krát celkovú sumu, takmer 68 miliárd Sk s priemerným úrokom takmer 24 %. Za úroky iba v roku 1998 štát zaplatil takmer 6,5 miliardy Sk. Toľko potrebujeme na diaľničný program roku 1999, priatelia. A len toľko zaplatili za úroky z týchto pôžičiek, o ktorých som doposiaľ hovoril. Toto bolo smerom k bankám dovnútra štátu.
Zadlženosť zo štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničí predstavovala k 31. 12. 1998 sumu takmer 38 miliárd Sk. Celkový čistý dlh vlády vzrástol len v roku 1998 o 40 miliárd Sk, dámy a páni. Takýto rast zadlženosti, samozrejme, spôsoboval, že si vláda požičiavala za stále vyššie úroky. 6. októbra 1998 si takto požičala napríklad vyše 3 miliardy Sk na jeden rok za úrok 30,81 %. Opakujem ešte raz, za úrok 30,81 % na jeden rok.
Kladiem otázku, dokedy sa takáto dýchavičná finančná a hospodárska politika dala na Slovensku ešte robiť? Dokedy takéto neskutočné zadlžovanie tejto krajiny mohlo Slovensko znášať? Kto z občanov Slovenska je ochotný požičať si na krytie bežných potrieb za vyše 30-percentný úrok? Pritom je jasné, že tieto úroky nebude splácať nikto iný než občania Slovenska zo svojich daní.
Milé panie poslankyne, páni poslanci, takto to ďalej jednoducho nemohlo a nemôže ísť. Je najvyšší čas, že sa to zastavilo tam, kde sa to zastavilo, aj keď dôsledky sú nepríjemné. Veľmi nepríjemné a veľmi bolestivé. Ľudia majú pocit, že veď nič také dramatické sa v našej krajine nestalo, nebolo ani zemetrasenie, nie je ani vojna a v peňaženke je akosi menej peňazí.
Čísla a skutočnosť po prevzatí vlády nás postavili pred zásadný rébus. Buď tento voľný pád zastavíme, alebo budú dôsledky, o ktorých nikto z nás nechce ani hovoriť, ale ktoré pozorujeme vo viacerých krajinách, ktoré menovať nebudem. Slovenská vláda sa rozhodla, že tento pád musíme zastaviť. A myslím si, že prvé pozitívne náznaky sa objavujú. Aj my si ešte musíme požičiavať, milé kolegyne, kolegovia, ale už nie za 31 %, ale jasne pod 20 %.
Konkrétne v januári 1999 sme si požičali na to isté, aby sme platili základné faktúry za plyn, za elektrinu školákom, nemocniciam, dopravákom a iným za 18,9 %, v marci za 16,9 % a včera, tak ako sme boli dnes informovaní na rokovaní vlády, za 16,79 %, pritom nie na jeden rok, ale až na tri roky. Teda porovnajme október 1998 s marcom 1999. Vtedy za 30,8 % a na jeden rok, teraz za 16,79 % na tri roky. Pretože sme sa k problému tejto krajiny postavili zodpovedne. Samozrejme, ani s týmto stavom sa nemôžeme a nemienime uspokojiť. Ale ak udržíme deficit do 15 miliárd a ja pevne verím, že je jasnejšie, prečo ho udržať chceme a my ho udržať musíme, verím, že slovenská ekonomika sa v priebehu roku 1999 stabilizuje a slovenské banky začnú požičiavať za kresťanské úroky a slovenská mena bude opäť pevnejšia.
Dámy a páni, toto bol rozbor príčin, ktoré nám bránia naplánovať vyšší deficit, ako je plánovaných 15 miliárd Sk. Ak niekto cíti, že vyšší deficit by bol na prospech občanov, platcov daní, je to len omyl, nedorozumenie, nie je to pravda. Udržanie deficitu do úrovne 2 % hrubého domáceho produktu, teda do tých plánovaných 15 miliárd Sk, preto patrí medzi priority finančnej politiky vlády Slovenskej republiky na rok 1999.
Teraz, ak dovolíte, k druhej otázke, k druhému problému. Povedzme si, prečo nie je možné alebo reálne očakávať výraznejšie príjmy už v roku 1999, a povedzme si aj to, čo vláda robí a bude robiť v priebehu tohto roku, aby boli reálne vyššie už v roku nasledujúcom, v roku 2000. Som presvedčený, že verejnosti je dobre známy stav našej ekonomiky, našej podnikovej sféry, samozrejme, česť výnimkám. Stranícka privatizácia a mohutné tunelovanie našich mnohých podnikov znamenajú, že dakedajšie lukratívne podniky sú vo veľkých ťažkostiach. Nemienim týmto firmám ubližovať ešte viac, aby som ich menoval. Stačí, keď čítate každý deň noviny.
Tieto vytunelované firmy živoria a čakajú na zásadné riešenia. Vypisujú manažmenty, vypisujú odborári, situácia nie je jednoduchá. Máme ale principiálne riešenie. Toto riešenie ešte dnes poukazuje na slabinu, ale aj potenciál slovenskej ekonomiky. Slovensko je temer na chvoste zo všetkých krajín, ktoré sa transformujú v strednej a východnej Európe z pohľadu prílevu priamych zahraničných investícií.
Principiálne riešenie teda spočíva v nastolení poriadku a v masívnejšom príleve takýchto priamych zahraničných investícií. Som veľmi rád, že vláda schválila zásadný materiál o podpore zahraničných investícií. Minulý týždeň na hodine otázok a odpovedí som vás o ňom informoval, zajtra bude mimoriadne zasadanie vlády, aby sme tento dokument pretavili napríklad do zákona o dani z príjmov, aby mohol nadobudnúť účinnosť už 1. apríla a aby od 1. apríla tohto roku sa tieto podmienky pre zahraničných investorov stali na Slovensku realitou. Členovia vlády rokujú aj individuálne s viacerými strategickými investormi, minimálne s dvoma veľmi vážnymi a veľkými o jednej mohutnej priamej investícii na západe krajiny, o jednej mohutnej zahraničnej investícii na východe našej krajiny.
Zaoberáme sa aj individuálnymi podnikmi tam, kde je nádej na konkrétny výsledok a kde majitelia alebo manažment prichádzajú s konkrétnymi námetmi, ako situáciu prekonať a zlepšiť. Spomeniem aspoň príkladmo ZSNP Žiar nad Hronom, kde je šanca na výrobu nových hliníkových prevodoviek pre firmu Volkswagen. Vláda podniká čulé zahraničné aktivity, ktorým dominujú jednoznačne ekonomické aktivity. Viete o ceste do Nemecka, pripravuje sa moje stretnutie s talianskym premiérom v apríli, s francúzskym premiérom v máji, všade tam významnú časť týchto návštev bude predstavovať kontakt s podnikateľskými kruhmi tak Talianska, ako aj Francúzska. Rokujeme so zahraničnými bankami o masívnejšej podpore malého a stredného podnikania, tento týždeň som sa stretol s podpredsedom vlády, s prvým viceprezidentom Európskej banky pre obnovu a rozvoj, rokovali sme o šiestich konkrétnych otázkach, ako prvej o masívnejšej podpore malého a stredného podnikania.
Základný prístup slovenskej vlády je teda prístup konštruktívny, ofenzívny, aby naše podkapitalizované a opakujem viaceré vytunelované fabriky dostali nových majiteľov, nové peniaze a novú šancu. Samozrejme, usilujeme sa a budeme sa usilovať, aby bol stále väčší poriadok v hospodárskej sfére ako celku. Snažíme sa o lepšiu správu daní a ciel, o boj proti colným a daňovým únikom. V jednu sobotu, dva týždne dozadu ste mohli pozorovať významné stretnutie, na ktoré som okrem ministerky financií, ministra vnútra pozval aj predstaviteľov slovenskej polície, aj finančnej polície, daňového úradu, colného riaditeľstva. V roku 1999 musíme výraznejším spôsobom prispieť, aby colná a daňová správa mohli prinášať na príjmovú stránku štátneho rozpočtu výraznejšie peniaze.
Rušíme neefektívne zmluvy, prehodnocujeme protiprávne privatizácie, snažíme sa o skontrolovanie daňových odvodov konkrétnych fyzických osôb dôvodne podozrivých, že ku svojim majetkom neprišli statočnou, poctivou prácou. Nezmierime sa s tým, aby nastolenie rovnováhy v ekonomike znášali na svojich pleciach iba občania predávajúci svoju skutočne statočnú pracovnú silu. Robíme a urobíme všetko pre to, aby sa čo najviac z nakradnutého vrátilo do spoločnej pokladnice všetkých občanov. Ubezpečujem vás všetkých, že v tomto úsilí nepoľavíme za nijakých okolností, ani pri takejto atmosfére, aká vládne počas rokovania o štátnom rozpočte v Národnej rade Slovenskej republiky.
Do konca tohto týždňa bude do Legislatívnej rady vlády predložený zákon, ktorým zrušíme akcie na doručiteľa. V apríli bude hotový zákon, ktorý bude tunelovanie firiem a konanie štatutárnych orgánov firiem, ktoré poškodzujú svoje vlastné firmy, charakterizovať ako trestný čin. Pripravujeme celý rad opatrení na to, aby sa platili dane, aby sa znižovala tieňová ekonomika, aby bolo stále menej nešvárov a aby sa stále viac presadzoval poriadok a zákon.
A napokon k tretej otázke, panie poslankyne, páni poslanci. Je potrebné sa zamyslieť, či aj na strane výdavkov štátneho rozpočtu sme nemohli byť ešte úspornejší, ešte efektívnejší.
Na jednej strane je pravdou, že vláda konštatovala, že vzhľadom na súčasnú štruktúru štátnych úradov a jednotlivých rezortov, vzhľadom na súčasnú legislatívu nebolo možné škrtiť viac. Čo ale je možné a čo aj pripravujeme, je transformácia viacerých sektorov a odvetví predovšetkým verejnej správy, ale aj systému sociálneho zabezpečenia, ale keď chcete, aj armády či zdravotníctva. Zmyslom tejto transformácie bude niekde efektívnejšie vynakladanie nákladov, niekde aj priama úspora peňazí. Zriadili sme inštitút splnomocnenca vlády pre verejnú správu, ktorý do 31. mája 1999 predloží konkrétny projekt. Chceme menej úradov, chceme menej úradníkov, chceme podporovať prácu, a nie neochotu pracovať.
Dámy a páni, som si vedomý, že prostriedky štátneho rozpočtu nepostačujú na niektoré modernizačné a nevyhnutné investičné aktivity, ako je ďalší rozvoj diaľničnej siete, modernizácia železničnej siete a oživenie bytovej výstavby. Pristavím sa pri diaľniciach, pretože v poslaneckej snemovni vládne veľa demagógie. Dnes, práve dnes sme vo vláde Slovenskej republiky prijali projekt ďalšieho rozvoja diaľničnej siete. Ubezpečujem vás, že diaľnice budeme budovať aj naďalej, ale rovnako vás ubezpečujem, že sa budeme usilovať nielen o to, aby boli diaľnice, ale aj o to, aby bolo čo po tých diaľniciach voziť. Budeme sa usilovať o to, aby konečne došlo aj na železnice a najmä, aby sme konečne mohli vložiť časť prostriedkov na oživenie bytovej výstavby. Jeden mladý človek mi povedal, že diaľnica je skvelá vec, ale že pod viaduktom sa jeho mladej rodine nebude bývať najlepšie.
Na tieto aktivity budeme hľadať efektívne úvery. Hovorím efektívne úvery, nie ako tomu bolo za predchádzajúcej vlády, ktorá si požičala za 14, 15, 16 aj viac percent. Aby sme takéto efektívne úvery získali, musíme splniť ciele stanovené štátnym rozpočtom. Krajina potrebuje stabilitu, preto potrebuje aj štátny rozpočet, preto potrebuje aj oživenie hospodárstva. Nikto z nás netají, že problémov máme dosť. Chcem vás však ubezpečiť, že máme aj dosť odvahy a dosť síl tieto problémy riešiť a vyriešiť.
Som pevne presvedčený, že rok 1999 bude rokom stabilizácie a vytvorenia podmienok na oživenie nášho národného hospodárstva. Nevidím nijaký dôvod na pesimizmus, ale vidím veľa dôvodov vypočuť výzvy roku 1999, vidím veľa nádeje pre tento rok a ďalšie roky a pevne verím, že tieto výzvy okolitého sveta, ktoré práve v roku 1999 ponúkajú šancu primknúť Slovensko k bezpečnej a prosperujúcej Európe, využijeme. Vláda Slovenskej republiky je odhodlaná tieto výzvy vypočuť.
Dámy a páni, prosím vás všetkých o podporu štátneho rozpočtu na rok 1999. Chcem vás ubezpečiť, že sa budeme usilovať o to, aby ďalšie rozpočty, ktoré bude predkladať táto vláda na ďalšie roky, boli lepšie a bohatšie.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)