Čtvrtek 8. října 1992

Ve zdůvodnění se uvádí: Ústavně právní výbor má za to, že předložený návrh zákona neřeší problémy spojené s transformací zemědělských družstev, zejména ve Slovenské republice, ale naopak, celý proces transformace pouze komplikuje. Výbory poukazují zejména na to, že návrh uvádí jako správce majetku oprávněných osob pouze družstvo, přičemž takovýto subjekt nemusí po transformaci vůbec existovat.

Dále návrh vnáší do transformace prvek dlouhodobé vlastnické nejistoty s tím, že o dalším osudu neuplatněných majetkových podílů nerozhodne valná hromada, ale nástupnické subjekty družstva.

V neposlední řadě poukazují výbory na to, že návrh řeší prodloužení lhůty, která již uplynula, a není zcela přesně vymezeno, ke kterým ustanovením zákona č. 42/1992 Sb. se toto prodloužení vztahuje.

Ve Slovenské národní radě byl návrh projednán v národohospodářském a rozpočtovém výboru a ve výboru pro zemědělství, lesní a vodní hospodářství. V usnesení národohospodářského a rozpočtového výboru Slovenské národí rady z 5. dubna 1992 se uvádí: Národohospodářský a rozpočtový výbor SNR souhlasí se zněním navrhované novely pouze s malými textovými úpravami. Ty bych snad mohl zde při tomto zpravodajství opomenout.

V usnesení výboru Slovenské národní rady pro zemědělství, lesní a vodní hospodářství naopak s předloženou novelou nesouhlasí a ve zdůvodnění se uvádí pouze "protože nezískal v souladu s § 48 zákona č. 44/1989 Sb., o jednacím řádu, většinu všech členů výborů".

Dále je zde stanovisko vlády České a Slovenské Federativní Republiky. Vláda projednala návrh zákona na své schůzi dne 29. července 1992 a zaujala k němu toto stanovisko: Nelze popřít skutečnost, že řada občanů nemohla úspěšně uplatnit svoje nároky vůči družstvu jenom proto, že nebyla bez vlastního zavinění s to prokázat vlastnické právo především k nemovitostem. Toto nebezpečí se předvídalo již v době přijetí zákona č. 42/1992 Sb.; převážil však argument o nutnosti provést transformaci v co možná nejkratší době, a proto se ani nečekalo např. na uplynutí lhůty k uplatnění restitučních nároků podle zákona č. 229/1991 Sb.

Vláda je přesvědčena o tom, že transformace družstev musí proběhnout rychle, tj. v zákonné jednoleté lhůtě tak, aby se neprodlužovala ekonomická nejistota stávajících družstev, blokaci nakládání s družstevním majetkem nevyjímaje.

Transformační proces v řadě případů značně pokročil, např. jsou běžně prodávány podíly podle § 8 , a v některých případech došlo již k schválení transformačního projektu. Přijetí novely v navržené podobě povede prakticky k zastavení transformace a vyvolá značnou právní nejistotu mezi družstvy a oprávněnými osobami. Půjde jenom o spravedlnost "pro někoho", protože pokud by se měly vytvořit všem osobám, které si nestačily opatřit příslušné doklady, stejné podmínky, musely by se anulovat dosavadní transformační kroky všech družstev.

Z formulace návrhu zákona je navíc zřejmé, že jde pouze o strohé vyjádření určitého úmyslu. Návrh začlenit příslušné prostředky do nedělitelného fondu např. zcela pomíjí skutečnost, že družstvo se může transformovat na jinou podnikatelskou formu, která nedělitelný fond nevytváří. To jsou např. obchodní společnosti.

Z uvedených důvodů vláda nepovažuje za nutné dále rozšiřovat okruh oprávněných osob. Ustanovení § 33 a) bod 2 návrhu novely reaguje na výkladové problémy spojené s režimem majetkových podílů přiznaných podle zákona č. 162/1992 Sb., o zemědělském družstevnictví.

posl.M.Kučera

Vláda se domnívá. že není vhodné, aby vlády republik podávaly v právním předpisu vydaném v jejich kompetenci výklad jednotlivých ustanovení federálního zákona. Z věcného hlediska pak vláda upozorňuje na to, že poznatky získané z praxe svědčí o značné jednotnosti postupu družstev v této otázce, do určité míry ovlivněné i společným názorem ústředních orgánů státní správy federace a republik vyjádřeném v komentáři k zákonu č. 42/1992 Sb.

Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Děkuji panu poslanci Kučerovi. A nyní zahájím rozpravu k tomuto zákonu. Jako první vystoupí představitelé poslaneckých klubů. Z těch jako první se přihlásil poslanec Anderko za klub KDH. Prosím ještě poslance Bartakovicse, aby upřesnil, jestli bude hovořit za klub Maďarského křesťanskodemokratického hnutí. Ano. Děkuji. Poslanec Anderko.

Poslanec SL A. Anderko: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci! Riešenie transformácie poľnohospodárskych družstiev bolo jedným z najväčších neuralgických bodov práce Federálneho zhromaždenia v predchádzajúcom volebnom období. Ľavicovo orientovaní poslanci mali záujem o maximálne zachovanie pôvodného stavu a privatizovať družstvá podľa zákona č. 162 s maximálnym zohľadnením majetku za prácu a minimalizovať podiel majetku a pôdy. Tým dosiahnuť zachovanie predchádzajúcich štruktúr personálnych a organizačných.

Parlamentná pravica vyvíjala snahu viac zohľadniť delenie majetku za vložený majetok pôdu a tým dať väčší priestor pre vznikajúci súkromný sektor. Sledovala sa zásada neoddeliť majetok od pôdy, aby tak nedošlo ku kolapsu poľnohospodárskych družstiev.

Tento spor bol hlboký a nebolo možné dôjsť k dohode. Riešenie sa našlo rozdelením návrhu zákona na dve časti: Na zákon o pôde, ktorý bol schválený pod č. 229 a zákon o úprave majetkových vzťahov a vysporiadanie majetkových nárokov v družstvách, takzvaný zákon o transformácii družstiev. Tento zákon bol prijatý zhruba o rok neskôr, ako zákon o pôde. Táto skutočnosť stav poľnohospodárstva poškodila, bol stratený rok času. Pri transformačnom zákone tento stav bol braný na zreteľ a boli stanovené časové termíny na prihlásenie sa oprávnených osôb do transformácie a termín pre ukončenie transformácie.

V záujme urýchlenia tohto procesu transformačný zákon vyšiel v ústrety oprávneným osobám na dokazovanie vlastníctva, kde v § 14 ods. b) umožňuje oprávneným osobám dokázať vlastníctvo viacerými dokladmi. Pod čiarou v zákone je uvedené, aké zákony to môžu byť, citujem: "Vlastníctvo je možné dokázať napríklad kúpnou zmluvou, potvrdením notárstva o nadobudnutí dedičstva, dokladom, že družstvo prevzalo majetok, členskou prihláškou do družstva, výpisom z pozemkovej knihy a podobne". To znamená, že sa nevylučovali aj ďalšie doklady.

Dokonca v novele zákona č. 229 o pôde bol zriadený inštitút tzv. "domnelého vlastníka" (§ 4a ods. 2, 3 a 4), kde domnelý vlastník dokáže vlastníctvo posledným dokladom o vlastníctve svojom alebo svojho priameho predchodcu a túto skutočnosť doplní čestným vyhlásením o tom, že je vlastníkom alebo spoluvlastníkom a že preberá všetky právne následky uvedením nepravdivých údajov.

Vlastníci, ktorí sa preukázali vlastníckym právom uvedenými spôsobmi a uznal ich pozemkový úrad, mohli sa stať účastníkmi transformácie. V transformačnom projekte sa malo pozerať na takéhoto vlastníka ako na oprávnenú osobu a mal byť pre neho riadne vypočítaný transformačný podiel, ktorý má čo robiť v rezervnom fonde družstva, pretože - tak ako to bolo uvedené, keď družstvo sa mení na iný podnikateľský subjekt, tak nie všetky podnikateľské subjekty majú rezervný fond.

Keby i napriek kontrole pozemkového úradu vlastníctva došlo k neoprávnenému prospechu, vzťahuje sa na tento neoprávnený prospech § 451 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené - citujem:

"Odsek 1: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Odsek 2: Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov."

Z uvedenej argumentácie vyplýva, že celá transformácia je právne pokrytá vrátane, uľahčenia dokazovania vlastníctva oprávnených osôb. Preto odôvodnenie navrhovateľa novely zákona č. 442/1992 Zb. nemá opodstatnenie. Akýkoľvek zásah do termínu postupu transformácie alebo štruktúry delenia majetku je predĺžením časového horizontu transformácie, spochybnením doterajšieho procesu a nutnosťou prepracovania doterajších transformačných projektov, keď aj schválených. Tento stav by predĺžil právnu neistotu družstiev, predĺžil by ich agóniu a podstatne by zabrzdil alebo zastavil privatizáciu, čo by malo nedozierne následky ekonomické a hospodárske. Nie je pravdivé zdôvodnenie, že okruh oprávnených osôb by sa nerozširoval. Keď pripustíme nové dokazovanie vlastníctva a nové delenie majetku, zákonite vzniká nový okruh oprávnených osôb. Teda navrhovateľ nemá v tomto svojom zdôvodnení pravdu.

Novela predložená skupinou poslancov, upravená návrhom hospodárskeho výboru, rieši vlastne zmocňovacie ustanovenie pre vládu Českej republiky a Slovenskej republiky, kde sa požaduje možnosť upravovať lehoty na dokázanie právneho nároku oprávnenými osobami podľa § 14 ods. b) a režim majetkových podielov podľa § 17 písmeno a), pokiaľ boli tieto majetkové podiely priznané podľa zákona č. 162 o poľnohospodárskom družstevníctve. Teda nové delenie, nové rozdeľovanie majetku podľa zákona č. 162, teda rovnako tak nový okruh oprávnených osôb.

Keby táto novela bola prijatá, bol by to hazard s transformáciou poľnohospodárstva na Slovensku, pretože česká vláda a federálna vláda túto novelu odmieta. Rovnako tak je zamietavé stanovisko Českej národnej rady a niektorých výborov Slovenskej národnej rady.

V stanovisku federálnej vlády sa doslova uvádza: "Pôjde len o spravodlivosť pre niekoho ..." a ďalšiu citáciu neuvádzam, pretože tu už zaznela v správe. Teda - len o spravodlivosť pre niekoho.

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti poslanci Kresťansko-demokratického hnutia budú hlasovať proti prijatiu tejto novely, pretože novela vracia stav riešenia do novembra a decembra, kedy sa doslova vo Federálnom zhromaždení bojovalo, aká filozofia zákona vyhrá.

Prekvapuje ma, s akou ľahkosťou sa návrh tejto novely dostal do programu tohto rokovania a hlavne, že pre zaradenie tohto bodu hlasovali poslanci ODS, keď v predchádzajúcom volebnom období vyvinuli veľké úsilie na to, aby transformačný zákon bol vo vtedajšej podobe.

Z uvedených dôvodov dovolím si varovať toto Federálne zhromaždenie pred prijatím predloženej novely, pretože je to príliš veľká zodpovednosť za ďalší stav poľnohospodárstva a je to rozkolísanie súčasného stavu do nového zneistenia a spochybnenia doterajších krokov. Ďakujem za podobnosť.

Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Děkuji panu poslanci Anderkovi, který hovořil za klub Křesťanskodemokratického hnutí. Jako další je přihlášen poslanec Pavel Delinga za klub slovenské sociální demokracie. Připraví se pan poslanec Bartakovics již za sebe.

Poslanec SN P. Delinga: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vážení prítomní tu aj vonku! Mohli by sme iste rozvinúť debatu, kto má väčšiu pravdu, kto viac zavádza a kto úspešnejšie dokáže zargumentovať to, čo chce ten, kto chce hospodáriť na pôde. Ten kto chce hospodáriť na pôde, ten kto chce vyrábať chleba, ten kto chce živiť svoju rodinu a prispievať na spoločnosť, ten má všetky možnosti na to, aby si svoju pôdu vybral, aby hospodáril podľa tých podmienok, ktoré dnes máme.

Ten, kto chce, samozrejme, podľa zákona, ktorý prijalo toto Federálne zhromaždenie, byť zúčastnený ďalšieho poľnohospodárskeho procesu, ďalšieho prerodu našich družstiev na nové subjekty, podnikateľské subjekty, na družstvá a vlastníkov, na spoločnosti, ten sa do tohto procesu musí dostať. Má sa do neho dostať na základe toho, že sa zúčastní ako oprávnená osoba rozdeľovania majetku, ktorý mu patrí či už jeho pričinením alebo pričinením ich otcov. Je to proces, ktorý sa má vykonať v čo najkratšej dobe. Tento proces je už v takom štádiu, že tí, ktorí sme v ňom zapojení ho chceme doviesť spravodlivo do konca.

Nad týmto procesom v 924 družstvách na Slovensku dohliada 924 transformačných rád a tieto rady (až na malé výnimky) čakajú, ktoré oprávnené osoby vlastne ten majetok budú mať pretransformovaný, či tie, ktoré sa len formálne prihlásili na základe prihlášok do tohto procesu do 28. apríla alebo len tie, o ktorých hovorí zákon, že súčasne (podotýkam, slovíčko "súčasne" je v zákone) predložili dokumenty, ktoré ich oprávňujú byť vlastníkmi a vlastnia pôdu a budú vlastniť aj majetok.

Pokiaľ transformačné rady a následne autoditori majú splniť literu zákona, na ktorú my máme dohliadať, tak musia vylúčiť z tohto procesu tie oprávnené osoby, ktoré sa nemôžu stať vlastníkmi a nemajú sa na základe čoho stať vlastníkmi. Existujú prípady (môžem ich doniesť a mohol som ich dnes doniesť zdokumentované), na ktoré sa tu môj predrečník odvolával, čestné vyhlásenia, ktoré dochádzajú prázdne, nepodpísané, pretože štyri - päť alebo aj osem vlastníkov - takzvaní vlastníci alebo domnelí vlastníci - sa nevedia dohodnúť, kto z nich čestné vyhlásenie dá a kto na seba vezme túto zodpovednosť. Takže nikto, to znamená že transformačné rady, ktoré sú zodpovedné zo zákona za proces transformácie musia tieto osoby zákonito podľa pravdy, podľa skutkového stavu vylúčiť z procesu transformácie. A preto nejde o žiadny okruh alebo o rozširovanie okruhu osôb, pretože ten kto sa neprihlásil, to znamená formálne do 28. 4. ten už do tohoto procesu možnosť prihlásiť sa nemá. Ale má možnosť ten, kto sa prihlásil a zdokumentuje svoje vlastníctvo zúčastniť sa procesu rozdeľovania majetku a o to práve ide. Tento proces sa má uskutočniť do 28. 1. 1993. Tento proces nemôže byť predĺžený, pretože nikto o to nestojí a nikto sa o to nezaujíma. Sme všetci pre to, aby sme v poľnohospodárskych družstvách mohli okamžite, akonáhle tento proces bude v každom družstve skončený, akonáhle sa pristúpi ku schvaľovaniu transformačného projektu, aby sme mohli pozvať všetky oprávnené osoby na členskú schôdzu, aby tam hlasovali za nové stanovy, hlasovali za nový poriadok, hlasovali za to, aby tieto družstvá pôsobili v zmysle našich nových predsavzatí v tejto spoločnosti, ktorá sa premenila po novembri 1989.

Preto by som chcel poukázať aj na to, že aj keď pre nás federálna vláda pripravila stanovisko, dovolím si tvrdiť nie úplne neopodstatnene, veľmi narýchlo dala na papier argumenty, ktoré sa rozchádzajú s tým, čo je pravda a sú v podstate do určitej miery zavádzajúce a dávajú argumenty na také vystúpenia, ktoré spochybňujú, že v našich družstvách, z týchto družstiev ktoré dnes sú, sa vlastne nemôžu dnes stať následné družstvá, ktoré by mali obrábať pôdu a nebudú to vlastne družstvá vlastníkov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci! Chcem poukázať ešte na jeden proces, ktorý tu prebieha. To je proces, ktorý prebehol podľa platného zákona 162. Podľa tohto platného zákona mali družstvá možnosť v termíne, zákonom stanovenej lehote na členských schôdzach prijať kritériá rozdeľovania majetku. Samozrejme, že kritériá rozdeľovania majetku sú rozdielne. Z toho tu vzniká určitá dilema, či tieto družstvá, ktoré tento proces nedoviedli do konca, teda nesplnili zákon, či majú možnosť a právo vstúpiť do transformačného procesu s tým, aby rozdeľovali majetok podľa zákona 162.

My navrhovatelia tvrdíme, že pokiaľ tieto družstvá tento proces neuskutočnili, nemajú právo v takomto procese postupovať. Musia jednoznačne postupovať podľa transformačného zákona, to je podľa tohto, ktorý tu dnes chceme doplniť. Aj tento zákon umožňuje týmto družstvám v § 31, pokiaľ splnili tieto podmienky, podľa zákona 162, aby rozdelili tento majetok podľa týchto kritérií, ktoré družstvá prijali na členských schôdzach. Preto tu nejde o žiadne znovurozdeľovanie a vracanie sa pred účinnosť zákona č. 42. Ide tu o to, aby v tých družstvách, kde bola takáto možnosť daná, kde sa rozhodli k tomuto procesu, aby tento proces zákonne doviedli do konca. Preto určite tí ľudia, ktorí sú zodpovední, to znamená znovu apelujem na transformačné rady, na auditorov, ktorí musia strážiť literu zákona, aby nedopustili, aby bol v tomto porušený zákon, ktorý v súčasnej dobe existuje. A že teda dôjde k rozdeleniu majetku podľa zákona č. 162, kde to podľa zákona patrí.

Preto nemôžeme prijímať takéto zovšeobecnenia a súhlasiť s tým, že dôjde k všeobecnému rozdeleniu majetku podľa zákona 162 ako je ods. 2, ktorý navrhujeme v tomto zákonnom opatrení.

Slovensko v tomto parlamente pri rozdeľovaní kompetencií zažíva a zažije ešte mnohé možno šťastnejšie i krutejšie chvíle. Istá vec je, že pokiaľ chceme nájsť spoločnú reč myslím, že je najsprávnejšie, aby sme si tieto miestne pomery riešili vo vlastných podmienkach, v tých podmienkach, ktoré poznáme. A uznali to, čo uznať je treba, že tento proces ktorý máme na Slovensku z hľadiska vlastníctva je tak zložitý, že ho musíme doviesť pre ľudí, že musíme to právo prispôsobiť ľuďom. Nemôže to byť právo pre právo, ale musí to byť právo pre občana, právo v tomto prípade pre roľníka.

Preto by som vrelo poprosil aj poslancov z vládnej koalície aby pochopili, že Slovensko chce transformáciu uskutočniť, že my za ňou stojíme. A menom klubu sociálnej demokracie by som prosil a požiadal by som vás, aby ste plané argumenty nebrali do úvahy, ale aby ste brali do úvahy skutočnosť, ktorú potrebujeme. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Děkuji. Slovo má poslanec Bartakovics. S technickou poznámkou se hlásí poslanec Anderko. Připraví se poslanec Novák.

Poslanec SL A. Anderko: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci! Mám krátku faktickú poznámku. Boli spochybňované moje argumenty. Vo svojom predchádzajúcom vystúpení som zabudol podotknúť, že zdôvodnenie navrhovateľa sa viac týkalo zákona č. 229, teda zákona o pôde, kde dokazovanie vlastníctva, ktoré už ide mimo transformáciu môže prebiehať akokoľvek dlhú dobu, pretože každý, kto dokáže svoje vlastníctvo v ktoromkoľvek období, má na naň nárok.

Potom by som chcel reagovať na pána poslanca Delingu, že naozaj rodinné spory týmto zákonom nemôžeme vyriešiť. Dohoda musí nastať svojím spôsobom v rodine. Pokiaľ ide o to, že máme vyjsť v ústrety vlastníkovi atď., ja som tu zdôvodňoval, že každý tieto možnosti naozaj má, vrátane tých možností, ktoré sú menované v zákone č. 229. Znova poukazujem na to, že pravá príčina tejto novely, ktorá je prikrytá rúškou humánnosti, je delenie majetku transformáciou družstiev podľa zákona 162.

Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Děkuji. Prosím pana poslance Bartakovicse, aby se ujal slova. Připraví se poslanec Novák.

Poslanec SL I. Bartakovics: Vážený pán predsedajúci, vážený parlament! Zlyhanie poľnohospodársko-družstevného modelu kolchozníckeho typu si vyžiadalo bezodkladnú potrebu reformy majetkovo-právnych vzťahov. Právny základ tejto reformy je daný transformačným zákonom. Je známou skutočnosťou pri tvorbe tohto zákona, koľko subjektívnych a objektívnych záujmov, koľko opodstatnených a neopodstatnených faktov stálo proti sebe práve na pôde Federálneho zhromaždenia.

Schválený zákon sa už sám nedokázal zbaviť tohto zlého tieňa. Jeho odporcovia plánovali jeho pád, resp. zánik za každú cenu.

Netvrdím, že transformačný zákon je dokonalou právnou normou, ale som presvedčený, že filozofia zákona je jasná, neobsahuje nezrovnalosti, dokáže garantovať právne poslanie v zákonných medziach, dokáže byť oporou transformačnému procesu.

Termín ukončenia tohto procesu je (ako všetci dobre vieme) 28. január 1993. Týmto dňom uplynie dvanásťmesačná lehota stanovená zákonom na vysporiadanie všetkých majetkovo-právnych a reštitučných záležitostí. Je možné povedať, že do tohto termínu má byť obsahová náplň jednotlivých paragrafov vyčerpaná a procesy majetkovej reformy v družstvách de iure ukončený. Na realizáciu prijatých právnych postupov stanoví zákon prísne časové úseky, takmer časový harmonogram a len vďaka nim (akokoľvek bol veľký odpor proti uvedeniu zákona do života) sa pokračuje v jeho realizácii. Práve v týchto prísne nariadených termínoch spočíva mobilizujúca sila nášho zákona, práve termíny ho držia na nohách. Keď pristúpime k narušeniu termínov, oslabí sa táto sila a môže dôjsť k ohrozeniu dodržania záverečnej lehoty, resp. k ohrozeniu konečného vysporiadania poškodených.

Vzhľadom na uvedené nepovažujem predložený návrh zákonnej úpravy § 33 a) za premyslený ani vtedy, i keď sa na prvý pohľad zdá, že chce slúžiť spravodlivejšiemu cieľu. Naviac nevidím možnosť ani jeho praktického včlenenia do zákona, keď trváme (a to musíme) na realizácii nasledujúcich náväzných postupov transformačného procesu.

Vo väčšine hospodárstiev došlo v auguste, septembri a októbri k prerokovaniu návrhov transformačných projektov. Podľa príslušného ustanovenia zákona, ktorý upravuje túto oblasť, je predstavenstvo družstva povinné 60 dní pred plánovaným valným zhromaždením predložiť transformačný projekt transformačnej rade. Tiež 60 dní pred valným zhromaždením je povinné vyrozumieť oprávnené osoby. Nakoniec po schválení privatizačného projektu je družstvo povinné informovať oprávnené osoby o ich majetkovom podiele.

Keď vezmeme do úvahy termín publikácie zákona, môžeme sa presvedčiť o tom, že zákonná úprava sa v žiadnom prípade nedá uviesť do súladu s harmonogramom schválenej postupnosti. Odkladanie, resp. predlžovanie termínu prerokovávania privatizačných projektov by mohlo závažne ohroziť konečný termín celého transformačného procesu.

V tomto prípade však nasleduje už len realizácia § 12, likvidácia družstva.

Keď skutočne chceme pomôcť domnelým vlastníkom - a myslím že chceme, tak im pomôžme v oblasti dokazovacích postupov a neodsúvajme ich na vedľajšiu koľaj do neistého depozita. Tu by mohli veľa pomôcť národné rady, keby prísne volali k zodpovednosti svoje vlády za pružnejšie vybavovanie majetkovo-právnych záležitostí. Verte mi, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, ktorí sa snáď týmito problémami bližšie nezaoberáte, že oneskorovanie realizácie celej majetkovo-právnej úpravy spôsobuje pomalé tempo, komplikovanosť, byrokratizmus a liknavosť postupov, ako aj bezhraničná svojvoľná pomoc - česť výnimkám - povinných osôb, z ktorých sú už znechutené aj oprávnené osoby.

Mali sme možnosť sa o tom presvedčiť aj z listu, ktorý sme pri predchádzajúcom zasadnutí našli na stoloch. Pisateľ veľmi výstižne nás na tento list upozorňuje. Pýtam sa: prečo nemá takú právnu silu čestné vyhlásenie, akú má v prípade živého a mŕtveho inventára hlavne na Slovensku alebo potvrdenie štátneho notárstva pri dokazovacích postupoch? Podľa môjho názoru len v tejto oblasti vieme pomôcť a pomôcť musíme.

Nemôžem súhlasiť hlavne s druhou časťou predloženého návrhu právnej úpravy. Prijatím tohto návrhu by sme hlboko narušili základnú stavbu zákona a čo je najdôležitejšie, nedosiahli by sme tým spravodlivejšieho riešenia.

Transformačný zákon nevylučuje členstvo v družstve bez vlastníctva pôdy z rozdelenia majetku družstva. Nepovažuje za jediný prostriedok pre vytváranie hodnôt pôdu, ale samozrejme aj prácu. Poslanci nášho hnutia MKDH presadzovali túto líniu pri tvorbe zákona a trvajú na nej aj teraz.

Nestotožňujem sa ani s názorom, že rozdelenie majetku družstva podľa transformačného zákona je protiústavné. Podľa zástancov tohto názoru by rozdelenie družstevného majetku bolo možné len v zmysle zákona 162/1990 Zb., o poľnohospodárskom družstevníctve. Vieme, že hlavne na Slovensku sa šíri táto vlna, ktorá našla odozvu aj v našom parlamente.

Ako všetci vieme, podľa tohto družstevného zákona mali poľnohospodárske družstvá do konca marca 1991 povinnosť zakotviť do vlastných stanov ustanovenie o výške a spôsobe stanovenia členských podielov. Na mnohých miestach, hlavne na Slovensku, bol tento spôsob stanovenia členských podielov spracovaný a práve na to odkazuje aj odsek 2 § 33 (tlač 22).

Za nepochopiteľné považujem text dôvodovej správy - citujem:... aby sa podiely v niektorých družstvách nepočítali duplicitne a aby sa priznané podiely nerealizovali v našom ďalšom zmysle Obchodného zákonníka." Koniec citátu.

Predstavenstvo družstva musí vedieť, že len v zmysle platnej právnej úpravy môže stanoviť majetkové podiely oprávnených osôb. Touto platnou právnou normou je transformačný zákon, ktorý je záväzný aj pre prácu transformačných rád.

Nakoniec mám zásadnú výhradu voči prerokovávaniu návrhu zákona v parlamentných výboroch. Z návrhu garančného výboru, tlač 45, sme sa dozvedeli, že o návrhu zákona rokovali len tri výbory. Ostatným nebol pridelený na prerokovanie. Pýtam sa

Predsedníctva Federálneho zhromaždenia či vie, že po dobu tvorby transformačného zákona okrem jedného, dvoch výborov tento prerokoval každý výbor. Pri takej dôležitej zmene bolo chybou vynechať ostatné výbory.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP