Ve zdůvodnění se uvádí: Ústavně
právní výbor má za to, že předložený
návrh zákona neřeší problémy
spojené s transformací zemědělských
družstev, zejména ve Slovenské republice, ale
naopak, celý proces transformace pouze komplikuje. Výbory
poukazují zejména na to, že návrh uvádí
jako správce majetku oprávněných osob
pouze družstvo, přičemž takovýto
subjekt nemusí po transformaci vůbec existovat.
Dále návrh vnáší do transformace
prvek dlouhodobé vlastnické nejistoty s tím,
že o dalším osudu neuplatněných
majetkových podílů nerozhodne valná
hromada, ale nástupnické subjekty družstva.
V neposlední řadě poukazují výbory
na to, že návrh řeší prodloužení
lhůty, která již uplynula, a není zcela
přesně vymezeno, ke kterým ustanovením
zákona č. 42/1992 Sb. se toto prodloužení
vztahuje.
Ve Slovenské národní radě byl návrh
projednán v národohospodářském
a rozpočtovém výboru a ve výboru pro
zemědělství, lesní a vodní
hospodářství. V usnesení národohospodářského
a rozpočtového výboru Slovenské národí
rady z 5. dubna 1992 se uvádí: Národohospodářský
a rozpočtový výbor SNR souhlasí se
zněním navrhované novely pouze s malými
textovými úpravami. Ty bych snad mohl zde při
tomto zpravodajství opomenout.
V usnesení výboru Slovenské národní
rady pro zemědělství, lesní a vodní
hospodářství naopak s předloženou
novelou nesouhlasí a ve zdůvodnění
se uvádí pouze "protože nezískal
v souladu s § 48 zákona č. 44/1989 Sb., o jednacím
řádu, většinu všech členů
výborů".
Dále je zde stanovisko vlády České
a Slovenské Federativní Republiky. Vláda
projednala návrh zákona na své schůzi
dne 29. července 1992 a zaujala k němu toto stanovisko:
Nelze popřít skutečnost, že řada
občanů nemohla úspěšně
uplatnit svoje nároky vůči družstvu
jenom proto, že nebyla bez vlastního zavinění
s to prokázat vlastnické právo především
k nemovitostem. Toto nebezpečí se předvídalo
již v době přijetí zákona č.
42/1992 Sb.; převážil však argument o
nutnosti provést transformaci v co možná nejkratší
době, a proto se ani nečekalo např. na uplynutí
lhůty k uplatnění restitučních
nároků podle zákona č. 229/1991 Sb.
Vláda je přesvědčena o tom, že
transformace družstev musí proběhnout rychle,
tj. v zákonné jednoleté lhůtě
tak, aby se neprodlužovala ekonomická nejistota stávajících
družstev, blokaci nakládání s družstevním
majetkem nevyjímaje.
Transformační proces v řadě případů
značně pokročil, např. jsou běžně
prodávány podíly podle § 8 , a v některých
případech došlo již k schválení
transformačního projektu. Přijetí
novely v navržené podobě povede prakticky k
zastavení transformace a vyvolá značnou právní
nejistotu mezi družstvy a oprávněnými
osobami. Půjde jenom o spravedlnost "pro někoho",
protože pokud by se měly vytvořit všem
osobám, které si nestačily opatřit
příslušné doklady, stejné podmínky,
musely by se anulovat dosavadní transformační
kroky všech družstev.
Z formulace návrhu zákona je navíc zřejmé,
že jde pouze o strohé vyjádření
určitého úmyslu. Návrh začlenit
příslušné prostředky do nedělitelného
fondu např. zcela pomíjí skutečnost,
že družstvo se může transformovat na jinou
podnikatelskou formu, která nedělitelný fond
nevytváří. To jsou např. obchodní
společnosti.
Z uvedených důvodů vláda nepovažuje
za nutné dále rozšiřovat okruh oprávněných
osob. Ustanovení § 33 a) bod 2 návrhu novely
reaguje na výkladové problémy spojené
s režimem majetkových podílů přiznaných
podle zákona č. 162/1992 Sb., o zemědělském
družstevnictví.
posl.M.Kučera
Vláda se domnívá. že není vhodné,
aby vlády republik podávaly v právním
předpisu vydaném v jejich kompetenci výklad
jednotlivých ustanovení federálního
zákona. Z věcného hlediska pak vláda
upozorňuje na to, že poznatky získané
z praxe svědčí o značné jednotnosti
postupu družstev v této otázce, do určité
míry ovlivněné i společným
názorem ústředních orgánů
státní správy federace a republik vyjádřeném
v komentáři k zákonu č. 42/1992 Sb.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji panu poslanci Kučerovi.
A nyní zahájím rozpravu k tomuto zákonu.
Jako první vystoupí představitelé
poslaneckých klubů. Z těch jako první
se přihlásil poslanec Anderko za klub KDH. Prosím
ještě poslance Bartakovicse, aby upřesnil,
jestli bude hovořit za klub Maďarského křesťanskodemokratického
hnutí. Ano. Děkuji. Poslanec Anderko.
Poslanec SL A. Anderko: Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, vážení
poslanci! Riešenie transformácie poľnohospodárskych
družstiev bolo jedným z najväčších
neuralgických bodov práce Federálneho zhromaždenia
v predchádzajúcom volebnom období. Ľavicovo
orientovaní poslanci mali záujem o maximálne
zachovanie pôvodného stavu a privatizovať družstvá
podľa zákona č. 162 s maximálnym zohľadnením
majetku za prácu a minimalizovať podiel majetku a
pôdy. Tým dosiahnuť zachovanie predchádzajúcich
štruktúr personálnych a organizačných.
Parlamentná pravica vyvíjala snahu viac zohľadniť
delenie majetku za vložený majetok pôdu a tým
dať väčší priestor pre vznikajúci
súkromný sektor. Sledovala sa zásada neoddeliť
majetok od pôdy, aby tak nedošlo ku kolapsu poľnohospodárskych
družstiev.
Tento spor bol hlboký a nebolo možné dôjsť
k dohode. Riešenie sa našlo rozdelením návrhu
zákona na dve časti: Na zákon o pôde,
ktorý bol schválený pod č. 229 a zákon
o úprave majetkových vzťahov a vysporiadanie
majetkových nárokov v družstvách, takzvaný
zákon o transformácii družstiev. Tento zákon
bol prijatý zhruba o rok neskôr, ako zákon
o pôde. Táto skutočnosť stav poľnohospodárstva
poškodila, bol stratený rok času. Pri transformačnom
zákone tento stav bol braný na zreteľ a boli
stanovené časové termíny na prihlásenie
sa oprávnených osôb do transformácie
a termín pre ukončenie transformácie.
V záujme urýchlenia tohto procesu transformačný
zákon vyšiel v ústrety oprávneným
osobám na dokazovanie vlastníctva, kde v §
14 ods. b) umožňuje oprávneným osobám
dokázať vlastníctvo viacerými dokladmi.
Pod čiarou v zákone je uvedené, aké
zákony to môžu byť, citujem: "Vlastníctvo
je možné dokázať napríklad kúpnou
zmluvou, potvrdením notárstva o nadobudnutí
dedičstva, dokladom, že družstvo prevzalo majetok,
členskou prihláškou do družstva, výpisom
z pozemkovej knihy a podobne". To znamená, že
sa nevylučovali aj ďalšie doklady.
Dokonca v novele zákona č. 229 o pôde bol
zriadený inštitút tzv. "domnelého
vlastníka" (§ 4a ods. 2, 3 a 4), kde domnelý
vlastník dokáže vlastníctvo posledným
dokladom o vlastníctve svojom alebo svojho priameho predchodcu
a túto skutočnosť doplní čestným
vyhlásením o tom, že je vlastníkom alebo
spoluvlastníkom a že preberá všetky právne
následky uvedením nepravdivých údajov.
Vlastníci, ktorí sa preukázali vlastníckym
právom uvedenými spôsobmi a uznal ich pozemkový
úrad, mohli sa stať účastníkmi
transformácie. V transformačnom projekte sa malo
pozerať na takéhoto vlastníka ako na oprávnenú
osobu a mal byť pre neho riadne vypočítaný
transformačný podiel, ktorý má čo
robiť v rezervnom fonde družstva, pretože - tak
ako to bolo uvedené, keď družstvo sa mení
na iný podnikateľský subjekt, tak nie všetky
podnikateľské subjekty majú rezervný
fond.
Keby i napriek kontrole pozemkového úradu vlastníctva
došlo k neoprávnenému prospechu, vzťahuje
sa na tento neoprávnený prospech § 451 Občianskeho
zákonníka, kde je uvedené - citujem:
"Odsek 1: Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Odsek 2: Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný bez právneho dôvodu
plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov."
Z uvedenej argumentácie vyplýva, že celá
transformácia je právne pokrytá vrátane,
uľahčenia dokazovania vlastníctva oprávnených
osôb. Preto odôvodnenie navrhovateľa novely zákona
č. 442/1992 Zb. nemá opodstatnenie. Akýkoľvek
zásah do termínu postupu transformácie alebo
štruktúry delenia majetku je predĺžením
časového horizontu transformácie, spochybnením
doterajšieho procesu a nutnosťou prepracovania doterajších
transformačných projektov, keď aj schválených.
Tento stav by predĺžil právnu neistotu družstiev,
predĺžil by ich agóniu a podstatne by zabrzdil
alebo zastavil privatizáciu, čo by malo nedozierne
následky ekonomické a hospodárske. Nie je
pravdivé zdôvodnenie, že okruh oprávnených
osôb by sa nerozširoval. Keď pripustíme
nové dokazovanie vlastníctva a nové delenie
majetku, zákonite vzniká nový okruh oprávnených
osôb. Teda navrhovateľ nemá v tomto svojom zdôvodnení
pravdu.
Novela predložená skupinou poslancov, upravená
návrhom hospodárskeho výboru, rieši
vlastne zmocňovacie ustanovenie pre vládu Českej
republiky a Slovenskej republiky, kde sa požaduje možnosť
upravovať lehoty na dokázanie právneho nároku
oprávnenými osobami podľa § 14 ods. b)
a režim majetkových podielov podľa § 17
písmeno a), pokiaľ boli tieto majetkové podiely
priznané podľa zákona č. 162 o poľnohospodárskom
družstevníctve. Teda nové delenie, nové
rozdeľovanie majetku podľa zákona č. 162,
teda rovnako tak nový okruh oprávnených osôb.
Keby táto novela bola prijatá, bol by to hazard
s transformáciou poľnohospodárstva na Slovensku,
pretože česká vláda a federálna
vláda túto novelu odmieta. Rovnako tak je zamietavé
stanovisko Českej národnej rady a niektorých
výborov Slovenskej národnej rady.
V stanovisku federálnej vlády sa doslova uvádza:
"Pôjde len o spravodlivosť pre niekoho ..."
a ďalšiu citáciu neuvádzam, pretože
tu už zaznela v správe. Teda - len o spravodlivosť
pre niekoho.
Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti poslanci
Kresťansko-demokratického hnutia budú hlasovať
proti prijatiu tejto novely, pretože novela vracia stav riešenia
do novembra a decembra, kedy sa doslova vo Federálnom zhromaždení
bojovalo, aká filozofia zákona vyhrá.
Prekvapuje ma, s akou ľahkosťou sa návrh tejto
novely dostal do programu tohto rokovania a hlavne, že pre
zaradenie tohto bodu hlasovali poslanci ODS, keď v predchádzajúcom
volebnom období vyvinuli veľké úsilie
na to, aby transformačný zákon bol vo vtedajšej
podobe.
Z uvedených dôvodov dovolím si varovať
toto Federálne zhromaždenie pred prijatím predloženej
novely, pretože je to príliš veľká
zodpovednosť za ďalší stav poľnohospodárstva
a je to rozkolísanie súčasného stavu
do nového zneistenia a spochybnenia doterajších
krokov. Ďakujem za podobnosť.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji panu poslanci Anderkovi,
který hovořil za klub Křesťanskodemokratického
hnutí. Jako další je přihlášen
poslanec Pavel Delinga za klub slovenské sociální
demokracie. Připraví se pan poslanec Bartakovics
již za sebe.
Poslanec SN P. Delinga: Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia, vážení
prítomní tu aj vonku! Mohli by sme iste rozvinúť
debatu, kto má väčšiu pravdu, kto viac
zavádza a kto úspešnejšie dokáže
zargumentovať to, čo chce ten, kto chce hospodáriť
na pôde. Ten kto chce hospodáriť na pôde,
ten kto chce vyrábať chleba, ten kto chce živiť
svoju rodinu a prispievať na spoločnosť, ten
má všetky možnosti na to, aby si svoju pôdu
vybral, aby hospodáril podľa tých podmienok,
ktoré dnes máme.
Ten, kto chce, samozrejme, podľa zákona, ktorý
prijalo toto Federálne zhromaždenie, byť zúčastnený
ďalšieho poľnohospodárskeho procesu, ďalšieho
prerodu našich družstiev na nové subjekty, podnikateľské
subjekty, na družstvá a vlastníkov, na spoločnosti,
ten sa do tohto procesu musí dostať. Má sa
do neho dostať na základe toho, že sa zúčastní
ako oprávnená osoba rozdeľovania majetku, ktorý
mu patrí či už jeho pričinením
alebo pričinením ich otcov. Je to proces, ktorý
sa má vykonať v čo najkratšej dobe. Tento
proces je už v takom štádiu, že tí,
ktorí sme v ňom zapojení ho chceme doviesť
spravodlivo do konca.
Nad týmto procesom v 924 družstvách na Slovensku
dohliada 924 transformačných rád a tieto
rady (až na malé výnimky) čakajú,
ktoré oprávnené osoby vlastne ten majetok
budú mať pretransformovaný, či tie,
ktoré sa len formálne prihlásili na základe
prihlášok do tohto procesu do 28. apríla alebo
len tie, o ktorých hovorí zákon, že
súčasne (podotýkam, slovíčko
"súčasne" je v zákone) predložili
dokumenty, ktoré ich oprávňujú byť
vlastníkmi a vlastnia pôdu a budú vlastniť
aj majetok.
Pokiaľ transformačné rady a následne
autoditori majú splniť literu zákona, na ktorú
my máme dohliadať, tak musia vylúčiť
z tohto procesu tie oprávnené osoby, ktoré
sa nemôžu stať vlastníkmi a nemajú
sa na základe čoho stať vlastníkmi.
Existujú prípady (môžem ich doniesť
a mohol som ich dnes doniesť zdokumentované), na ktoré
sa tu môj predrečník odvolával, čestné
vyhlásenia, ktoré dochádzajú prázdne,
nepodpísané, pretože štyri - päť
alebo aj osem vlastníkov - takzvaní vlastníci
alebo domnelí vlastníci - sa nevedia dohodnúť,
kto z nich čestné vyhlásenie dá a
kto na seba vezme túto zodpovednosť. Takže nikto,
to znamená že transformačné rady, ktoré
sú zodpovedné zo zákona za proces transformácie
musia tieto osoby zákonito podľa pravdy, podľa
skutkového stavu vylúčiť z procesu transformácie.
A preto nejde o žiadny okruh alebo o rozširovanie okruhu
osôb, pretože ten kto sa neprihlásil, to znamená
formálne do 28. 4. ten už do tohoto procesu možnosť
prihlásiť sa nemá. Ale má možnosť
ten, kto sa prihlásil a zdokumentuje svoje vlastníctvo
zúčastniť sa procesu rozdeľovania majetku
a o to práve ide. Tento proces sa má uskutočniť
do 28. 1. 1993. Tento proces nemôže byť predĺžený,
pretože nikto o to nestojí a nikto sa o to nezaujíma.
Sme všetci pre to, aby sme v poľnohospodárskych
družstvách mohli okamžite, akonáhle tento
proces bude v každom družstve skončený,
akonáhle sa pristúpi ku schvaľovaniu transformačného
projektu, aby sme mohli pozvať všetky oprávnené
osoby na členskú schôdzu, aby tam hlasovali
za nové stanovy, hlasovali za nový poriadok, hlasovali
za to, aby tieto družstvá pôsobili v zmysle
našich nových predsavzatí v tejto spoločnosti,
ktorá sa premenila po novembri 1989.
Preto by som chcel poukázať aj na to, že aj keď
pre nás federálna vláda pripravila stanovisko,
dovolím si tvrdiť nie úplne neopodstatnene,
veľmi narýchlo dala na papier argumenty, ktoré
sa rozchádzajú s tým, čo je pravda
a sú v podstate do určitej miery zavádzajúce
a dávajú argumenty na také vystúpenia,
ktoré spochybňujú, že v našich
družstvách, z týchto družstiev ktoré
dnes sú, sa vlastne nemôžu dnes stať následné
družstvá, ktoré by mali obrábať
pôdu a nebudú to vlastne družstvá vlastníkov.
Vážené panie poslankyne, vážení
páni poslanci! Chcem poukázať ešte na
jeden proces, ktorý tu prebieha. To je proces, ktorý
prebehol podľa platného zákona 162. Podľa
tohto platného zákona mali družstvá
možnosť v termíne, zákonom stanovenej
lehote na členských schôdzach prijať
kritériá rozdeľovania majetku. Samozrejme,
že kritériá rozdeľovania majetku sú
rozdielne. Z toho tu vzniká určitá dilema,
či tieto družstvá, ktoré tento proces
nedoviedli do konca, teda nesplnili zákon, či majú
možnosť a právo vstúpiť do transformačného
procesu s tým, aby rozdeľovali majetok podľa
zákona 162.
My navrhovatelia tvrdíme, že pokiaľ tieto družstvá
tento proces neuskutočnili, nemajú právo
v takomto procese postupovať. Musia jednoznačne postupovať
podľa transformačného zákona, to je
podľa tohto, ktorý tu dnes chceme doplniť. Aj
tento zákon umožňuje týmto družstvám
v § 31, pokiaľ splnili tieto podmienky, podľa zákona
162, aby rozdelili tento majetok podľa týchto kritérií,
ktoré družstvá prijali na členských
schôdzach. Preto tu nejde o žiadne znovurozdeľovanie
a vracanie sa pred účinnosť zákona č.
42. Ide tu o to, aby v tých družstvách, kde
bola takáto možnosť daná, kde sa rozhodli
k tomuto procesu, aby tento proces zákonne doviedli do
konca. Preto určite tí ľudia, ktorí
sú zodpovední, to znamená znovu apelujem
na transformačné rady, na auditorov, ktorí
musia strážiť literu zákona, aby nedopustili,
aby bol v tomto porušený zákon, ktorý
v súčasnej dobe existuje. A že teda dôjde
k rozdeleniu majetku podľa zákona č. 162, kde
to podľa zákona patrí.
Preto nemôžeme prijímať takéto zovšeobecnenia
a súhlasiť s tým, že dôjde k všeobecnému
rozdeleniu majetku podľa zákona 162 ako je ods. 2,
ktorý navrhujeme v tomto zákonnom opatrení.
Slovensko v tomto parlamente pri rozdeľovaní kompetencií
zažíva a zažije ešte mnohé možno
šťastnejšie i krutejšie chvíle. Istá
vec je, že pokiaľ chceme nájsť spoločnú
reč myslím, že je najsprávnejšie,
aby sme si tieto miestne pomery riešili vo vlastných
podmienkach, v tých podmienkach, ktoré poznáme.
A uznali to, čo uznať je treba, že tento proces
ktorý máme na Slovensku z hľadiska vlastníctva
je tak zložitý, že ho musíme doviesť
pre ľudí, že musíme to právo prispôsobiť
ľuďom. Nemôže to byť právo pre
právo, ale musí to byť právo pre občana,
právo v tomto prípade pre roľníka.
Preto by som vrelo poprosil aj poslancov z vládnej koalície
aby pochopili, že Slovensko chce transformáciu uskutočniť,
že my za ňou stojíme. A menom klubu sociálnej
demokracie by som prosil a požiadal by som vás, aby
ste plané argumenty nebrali do úvahy, ale aby ste
brali do úvahy skutočnosť, ktorú potrebujeme.
Ďakujem za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji. Slovo má poslanec
Bartakovics. S technickou poznámkou se hlásí
poslanec Anderko. Připraví se poslanec Novák.
Poslanec SL A. Anderko: Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci! Mám krátku
faktickú poznámku. Boli spochybňované
moje argumenty. Vo svojom predchádzajúcom vystúpení
som zabudol podotknúť, že zdôvodnenie navrhovateľa
sa viac týkalo zákona č. 229, teda zákona
o pôde, kde dokazovanie vlastníctva, ktoré
už ide mimo transformáciu môže prebiehať
akokoľvek dlhú dobu, pretože každý,
kto dokáže svoje vlastníctvo v ktoromkoľvek
období, má na naň nárok.
Potom by som chcel reagovať na pána poslanca Delingu,
že naozaj rodinné spory týmto zákonom
nemôžeme vyriešiť. Dohoda musí nastať
svojím spôsobom v rodine. Pokiaľ ide o to, že
máme vyjsť v ústrety vlastníkovi atď.,
ja som tu zdôvodňoval, že každý
tieto možnosti naozaj má, vrátane tých
možností, ktoré sú menované v
zákone č. 229. Znova poukazujem na to, že pravá
príčina tejto novely, ktorá je prikrytá
rúškou humánnosti, je delenie majetku transformáciou
družstiev podľa zákona 162.
Předsedající první místopředseda
FS F. Šedivý: Děkuji. Prosím pana poslance
Bartakovicse, aby se ujal slova. Připraví se poslanec
Novák.
Poslanec SL I. Bartakovics: Vážený pán
predsedajúci, vážený parlament! Zlyhanie
poľnohospodársko-družstevného modelu kolchozníckeho
typu si vyžiadalo bezodkladnú potrebu reformy majetkovo-právnych
vzťahov. Právny základ tejto reformy je daný
transformačným zákonom. Je známou
skutočnosťou pri tvorbe tohto zákona, koľko
subjektívnych a objektívnych záujmov, koľko
opodstatnených a neopodstatnených faktov stálo
proti sebe práve na pôde Federálneho zhromaždenia.
Schválený zákon sa už sám nedokázal
zbaviť tohto zlého tieňa. Jeho odporcovia plánovali
jeho pád, resp. zánik za každú cenu.
Netvrdím, že transformačný zákon
je dokonalou právnou normou, ale som presvedčený,
že filozofia zákona je jasná, neobsahuje nezrovnalosti,
dokáže garantovať právne poslanie v zákonných
medziach, dokáže byť oporou transformačnému
procesu.
Termín ukončenia tohto procesu je (ako všetci
dobre vieme) 28. január 1993. Týmto dňom
uplynie dvanásťmesačná lehota stanovená
zákonom na vysporiadanie všetkých majetkovo-právnych
a reštitučných záležitostí.
Je možné povedať, že do tohto termínu
má byť obsahová náplň jednotlivých
paragrafov vyčerpaná a procesy majetkovej reformy
v družstvách de iure ukončený. Na realizáciu
prijatých právnych postupov stanoví zákon
prísne časové úseky, takmer časový
harmonogram a len vďaka nim (akokoľvek bol veľký
odpor proti uvedeniu zákona do života) sa pokračuje
v jeho realizácii. Práve v týchto prísne
nariadených termínoch spočíva mobilizujúca
sila nášho zákona, práve termíny
ho držia na nohách. Keď pristúpime k narušeniu
termínov, oslabí sa táto sila a môže
dôjsť k ohrozeniu dodržania záverečnej
lehoty, resp. k ohrozeniu konečného vysporiadania
poškodených.
Vzhľadom na uvedené nepovažujem predložený
návrh zákonnej úpravy § 33 a) za premyslený
ani vtedy, i keď sa na prvý pohľad zdá,
že chce slúžiť spravodlivejšiemu cieľu.
Naviac nevidím možnosť ani jeho praktického
včlenenia do zákona, keď trváme (a to
musíme) na realizácii nasledujúcich náväzných
postupov transformačného procesu.
Vo väčšine hospodárstiev došlo v
auguste, septembri a októbri k prerokovaniu návrhov
transformačných projektov. Podľa príslušného
ustanovenia zákona, ktorý upravuje túto oblasť,
je predstavenstvo družstva povinné 60 dní pred
plánovaným valným zhromaždením
predložiť transformačný projekt transformačnej
rade. Tiež 60 dní pred valným zhromaždením
je povinné vyrozumieť oprávnené osoby.
Nakoniec po schválení privatizačného
projektu je družstvo povinné informovať oprávnené
osoby o ich majetkovom podiele.
Keď vezmeme do úvahy termín publikácie
zákona, môžeme sa presvedčiť o tom,
že zákonná úprava sa v žiadnom
prípade nedá uviesť do súladu s harmonogramom
schválenej postupnosti. Odkladanie, resp. predlžovanie
termínu prerokovávania privatizačných
projektov by mohlo závažne ohroziť konečný
termín celého transformačného procesu.
V tomto prípade však nasleduje už len realizácia
§ 12, likvidácia družstva.
Keď skutočne chceme pomôcť domnelým
vlastníkom - a myslím že chceme, tak im pomôžme
v oblasti dokazovacích postupov a neodsúvajme ich
na vedľajšiu koľaj do neistého depozita.
Tu by mohli veľa pomôcť národné
rady, keby prísne volali k zodpovednosti svoje vlády
za pružnejšie vybavovanie majetkovo-právnych
záležitostí. Verte mi, vážené
kolegyne a kolegovia poslanci, ktorí sa snáď
týmito problémami bližšie nezaoberáte,
že oneskorovanie realizácie celej majetkovo-právnej
úpravy spôsobuje pomalé tempo, komplikovanosť,
byrokratizmus a liknavosť postupov, ako aj bezhraničná
svojvoľná pomoc - česť výnimkám
- povinných osôb, z ktorých sú už
znechutené aj oprávnené osoby.
Mali sme možnosť sa o tom presvedčiť aj
z listu, ktorý sme pri predchádzajúcom zasadnutí
našli na stoloch. Pisateľ veľmi výstižne
nás na tento list upozorňuje. Pýtam sa: prečo
nemá takú právnu silu čestné
vyhlásenie, akú má v prípade živého
a mŕtveho inventára hlavne na Slovensku alebo potvrdenie
štátneho notárstva pri dokazovacích
postupoch? Podľa môjho názoru len v tejto oblasti
vieme pomôcť a pomôcť musíme.
Nemôžem súhlasiť hlavne s druhou časťou
predloženého návrhu právnej úpravy.
Prijatím tohto návrhu by sme hlboko narušili
základnú stavbu zákona a čo je najdôležitejšie,
nedosiahli by sme tým spravodlivejšieho riešenia.
Transformačný zákon nevylučuje členstvo
v družstve bez vlastníctva pôdy z rozdelenia
majetku družstva. Nepovažuje za jediný prostriedok
pre vytváranie hodnôt pôdu, ale samozrejme
aj prácu. Poslanci nášho hnutia MKDH presadzovali
túto líniu pri tvorbe zákona a trvajú
na nej aj teraz.
Nestotožňujem sa ani s názorom, že rozdelenie
majetku družstva podľa transformačného
zákona je protiústavné. Podľa zástancov
tohto názoru by rozdelenie družstevného majetku
bolo možné len v zmysle zákona 162/1990 Zb.,
o poľnohospodárskom družstevníctve. Vieme,
že hlavne na Slovensku sa šíri táto vlna,
ktorá našla odozvu aj v našom parlamente.
Ako všetci vieme, podľa tohto družstevného
zákona mali poľnohospodárske družstvá
do konca marca 1991 povinnosť zakotviť do vlastných
stanov ustanovenie o výške a spôsobe stanovenia
členských podielov. Na mnohých miestach,
hlavne na Slovensku, bol tento spôsob stanovenia členských
podielov spracovaný a práve na to odkazuje aj odsek
2 § 33 (tlač 22).
Za nepochopiteľné považujem text dôvodovej
správy - citujem:... aby sa podiely v niektorých
družstvách nepočítali duplicitne a aby
sa priznané podiely nerealizovali v našom ďalšom
zmysle Obchodného zákonníka." Koniec
citátu.
Predstavenstvo družstva musí vedieť, že
len v zmysle platnej právnej úpravy môže
stanoviť majetkové podiely oprávnených
osôb. Touto platnou právnou normou je transformačný
zákon, ktorý je záväzný aj pre
prácu transformačných rád.
Nakoniec mám zásadnú výhradu voči
prerokovávaniu návrhu zákona v parlamentných
výboroch. Z návrhu garančného výboru,
tlač 45, sme sa dozvedeli, že o návrhu zákona
rokovali len tri výbory. Ostatným nebol pridelený
na prerokovanie. Pýtam sa
Predsedníctva Federálneho zhromaždenia či
vie, že po dobu tvorby transformačného zákona
okrem jedného, dvoch výborov tento prerokoval každý
výbor. Pri takej dôležitej zmene bolo chybou
vynechať ostatné výbory.