Pôsobnosť rušených ôsmich federálnych
ústredných orgánov štátnej správy,
v čele ktorých stoja doposiaľ členovia
vlády ČSFR, by mala prejsť čiastočne
na uvedené federálne ministerstvá a čiastočne
prechádzajú navrhovanou novelizáciou ústavného
zákona o česko-slovenskej federácii do pôsobnosti
republík. Z toho teda vyplýva, že prakticky
ide jednak o delimitáciu pôsobností v rovine
horizontálnej, na úrovni federálnej, a súčasne
o delimitácii pôsobností, najmä ak ide
o výkon štátnej správy v rovine vertikálnej.
Navrhovaný článok VII potom rieši i
prechod majetkových práv a práv a povinností
z pracovnoprávnych a iných vzťahov.
Vážené panie poslankyne, vážení
páni poslanci!
Dovoľte mi iba krátku zmienku o tom, že na rokovaniach
vo výboroch Federálneho zhromaždenia, a najmä
potom na rokovaniach ústavnoprávneho výboru,
mnohé otázky sa vyjasnili. Ja som k nim zaujal i
svoje stanovisko alebo stanovisko za navrhovateľa. Samozrejme,
že v tomto mojom vystúpení som sa o týchto
postojoch nezmieňoval, pretože moja povinnosť,
ako dobre viete, je držať sa predloženého
návrhu a stanoviska k návrhom, ktoré zaznejú
jednak v spoločných správach ústavnoprávnych
výborov a uzneseniach, zaujmem pri rokovaniach o jednotlivých
otázkach.
Dovolím si ešte jednu krátku poznámku,
pretože môže vzniknúť celkom logická
prirodzená otázka: Prečo, keď rokujeme
o návrhu ústavného zákona o spôsobe
zániku federácie, súčasne vláda
predkladá návrh o zmenách ústavného
zákona o česko-slovenskej federácii a o zmenách
v ďalších zákonoch, ktoré s toutou
problematikou súvisia?
Chcem povedať, že dátum, ktoré predpokladajú
politické dohody (ale i v bežných rozhovoroch
predstaviteľov vlád, predstaviteľov parlamentov)
- 31. 12. 1992, je prirodzene obdobím krátkym, ale
táto navrhovaná koncepcia, ktorú vláda
predkladá, pokiaľ ide o zmeny kompetencií česko-slovenskej
federácie, spočíva predovšetkým
v záujme a vôbec táto filozofia asi spočíva
v tom, aby sa vytvárali predpoklady pre postupnosť
procesu v prípade, že by došlo k zániku
spoločného štátu, a aby tu nebola obrovská
kumulácia problémov v oblasti štátnej
správy, ale i v oblasti zákonodarnej a aby sa zmiernil
tento tlak na prácu koncom roka, eventuálne začiatkom
budúceho roka.
Hovorím to veľmi otvorene, aby tu nevznikali akési
podozrenia z úskokov alebo z taktizovania. Tento zámer
je vyjadrený veľmi jednoznačne tak, ako som
ho povedal. Prosím, aby ste ho i takto pochopili.
Vážené panie poslankyne, vážení
páni poslanci!
Prosím, aby ste posudzovali tento návrh z tých
pohľadov, ktoré som tu uviedol, že ide o návrh
zmien, ktoré by mali nadobudnúť čo najskôr
účinnosť v záujme fungovania, ak je
to možné takto povedať, predovšetkým
republikových orgánov, ale i samotnej federácie,
aby bolo jasno, v ktorých otázkach federácia
má ešte svoju kompetenciu, pretože (ako veľmi
dobre viete) vláda predložila trinásť
návrhov zákonov Federálnemu zhromaždeniu
na rokovanie ešte v tomto roku.
(posl. Čič)
Sú to návrhy zákonov, ktoré boli pôvodne
predložené ešte predchádzajúcou
vládou. Existujúca vláda ich stiahla, osvojila
si ich a predložila ich k ďalšiemu rokovaniu. Dnes
vláda okrem iného rokuje i o zmenenom alebo upravenom
návrhu legislatívnych úloh, pretože
na rokovaní Predsedníctva Federálneho zhromaždenia,
asi pred týždňom alebo desiatimi dňami,
bolo prijaté uznesenie, aby sa vláda pokúsila
o veľmi dôslednú aktualizáciu plánu
legislatívnych úloh na tento polrok, aby ich bolo
možné celkom reálne zvládnuť ešte
v tomto roku.
Potom by mohla vzniknúť otázka, prečo
by ešte malo Federálne zhromaždenie aj v tomto
období a za tejto situácie prijať niektoré
zákony. K tomu chcem povedať (neviem, či to
bude stačiť ako odpoveď na vašu eventuálnu
otázku), že nám nič neprekáža,
aby sme prijali také zákony, ktoré bude možné
prijať z princípu alebo ako celok republikovými
orgány, resp. tak, ako to predpokladá napríklad
Ústava Slovenskej republiky, že budú recipované
všetky ústavné zákony, zákony
a iné právne predpisy do republikového právneho
systému a výnimku bude tvoriť iba taká
právna norma, ktorá bude v rozpore s toutou Ústavou.
Okrem iného to má zmysel i z hľadiska celkových
tendencií v celej Európe, že sa dbá
o určitú harmonizáciu právnych systémov.
Nechcem povedať, že sa dbá o unifikáciu,
ale mnohé otázky budú analogicky, alebo celkom
podobne, upravované v budúcnosti jednou i druhou
republikou.
To je ďalší dôvod, ktorým chcem
odôvodniť aj potrebu riešiť tieto otázky,
resp. prerokovávať a schvaľovať na úrovni
federácie. Ďakujem vám za pozornosť a
prosím vás o podporu tohto návrhu.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem podpredsedovi vlády za odôvodnenie
návrhu ústavného zákona. V súlade
s Rokovacím poriadkom bol tento návrh prikázaný
všetkým výborom obidvoch snemovní, okrem
výborov mandátových a imunitných a
výboru iniciatívneho a petičného.
Predsedovia snemovní svojimi opatreniami poverili zhrnutím
výsledkov a prípravou stanoviska, vrátane
návrhu uznesenia obidva výbory ústavnoprávne,
ktoré predkladajú svojim snemovniam návrh
obsiahnutý v tlači 100. Tieto návrhy zdôvodní
spravodajca výborov Snemovne ľudu, pán poslanec
Petr Reček a spravodajca výborov Snemovne národov,
pán poslanec Ján Cuper. Prosím obidvoch spravodajcov,
aby zaujali svoje miesta za predsedníckym stolom. Ako prvý
bude hovoriť poslanec Reček.
Dovoľte ešte jednu organizačnú poznámku.
Predseda Federálneho zhromaždenia upresňuje
zahájenie schôdze Predsedníctva na 12. hodinu
vzhľadom k ďalším povinnostiam členov
Predsedníctva. Dnešná poludňajšia
prestávka bude od 12 hodín. Presne o 12-stej hodine
začne rokovanie Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia v miestnosti 214. Prosím všetkých
členov Predsedníctva, aby sa o 12-stej hodine dostavili
do miestnosti č. 214. V tej dobe bude mať Federálne
zhromaždenie poludňajšiu prestávku.
Teraz má slovo pán poslanec Reček so spravodajskou
správou k predloženému vládnemu návrhu
zákona.
Společný zpravodaj výborů SL P. Reček:
Vážený pane předsedo, pane předsedající,
vážené dámy, vážení
pánové, dovolte mi, abych přednesl zprávu
k předloženému a projednávanému
tisku 73, tedy k vládnímu návrhu ústavního
zákona, kterým se mění a doplňuje
ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé
federaci ve znění pozdějších
ústavních zákonů a některé
další ústavní zákony.
V rámci této předložené zpravodajské
zprávy vás nejprve seznámím se stanovisky,
které zaujaly k předloženému a projednávanému
tisku 73 příslušné výbory obou
národních rad, dále s názorem právního
konzultanta a s projednáváním ve výborech
tohoto zákonodárného sboru.
Pokud jde o Českou národní radu, rozpočtový
výbor ČNR, hospodářský výbor,
dále výbor ČNR pro sociální
politiku a zdravotnictví a výbor ČNR pro
vědu, vzdělání, kulturu, mládež
a tělovýchovu vyslovily s tímto vládním
návrhem ústavního zákona souhlas bez
připomínek.
Zemědělský výbor ČNR doporučuje
schválit vládní návrh ústavního
zákona s těmito připomínkami: v článku
I, bod 11, článek 17, se navrhuje vypustit bod b).
Na konci zákona připojit článek 10
tohoto textu: "Tento ústavní zákon pozbývá
platnosti dnem 31. 12. 1992."
Ústavně-právní výbor ČNR
doporučuje Federálnímu shromáždění,
aby tento návrh projednalo a schválilo až po
stanovení data zániku federace ústavní
cestou.
Výbor petiční, pro lidská práva
a národnosti ČNR, výbor ČNR pro veřejnou
správu, regionální rozvoj a životní
prostředí, jakož i zahraniční
výbor ČNR nedoporučují Federálnímu
shromáždění vyslovit souhlas s vládním
návrhem ústavního zákona, kterým
se mění a doplňuje ústavní
zákon č. 143/1968 Sb., o československé
federaci, ve znění pozdějších
ústavních zákonů.
Dále zde mám stanoviska jednotlivých výborů
ve Slovenské národní radě. Výbor
SNR pro petice, právní ochranu a bezpečnost
tento vládní návrh neprojednával.
Národohospodářský a rozpočtový
výbor SNR souhlasí s tímto vládním
návrhem ústavního zákona s těmito
připomínkami:
Za prvé. V článku 14, bod 4 za současný
text doplnit nový odstavec 5 v tomto znění:
"Rozdělením podle bodu 4 zaniká Státní
banka československá."
Za druhé. V článku 21 za text doplnit slova
"do doby vzniku příslušných republikových
orgánů".
Za třetí. V článku 17 vypustit text
pod bodem b).
Dále v SNR projednával tento návrh výbor
pro životní prostředí a ochranu přírody.
Tento výbor souhlasí s vládním návrhem
ústavního zákona beze změn.
Zahraniční výbor SNR souhlasí s vládním
návrhem ústavního zákona s tím,
že v čl. I bod 2 čl. 7 odst 1 písm.
b) legislativně upravit tak, aby bylo jednoznačné,
že se jedná jen o bezprostřední ekonomické
zabezpečení činnosti armády nebo jejích
složek, aby se tím předešlo extenzívnímu
výkladu tohoto pojmu.
Dále výbor SNR pro zdravotnictví a sociální
věci souhlasí s vládním návrhem
ústavního zákona bez doplňků.
Výbor SNR pro státní správu, územní
samosprávu a národnosti souhlasí s vládním
návrhem ústavního zákona, tisk 73,
a konečně výbor SNR pro vzdělávání,
vědu a kulturu taktéž podporuje přijetí
vládního návrhu ústavního zákona,
tisk 73.
Při projednávání ve výborech,
zejména v ústavně-právních
výborech byla zároveň vzata v úvahu
a zohledněna stanoviska právního konzultanta,
který byl k tomuto tisku, pana doktora Kovaříka.
Jednalo se především o určité
legislativně technické otázky, které
byly při projednávání ve výborech
zohledněny.
Ve Federálním shromáždění,
jak již konstatoval pan předsedající,
byl tento tisk 73 projednáván ve výborech
pro životní prostředí, ve výborech
finančních a rozpočtových, ve výborech
sociálních, dále ve výborech branných
a bezpečnostních, ve výborech hospodářských
a v zahraničních výborech.
Mám tady usnesení všech těch výborů,
kde byl vládní návrh ústavního
zákona projednáván. Myslím, že
by bylo nadbytečné tato usnesení jednotlivě
číst, předkládat.
Mám zde před sebou tisk 100, který vám
všem byl v dostatečném časovém
předstihu rozdán, měli jste možnost
se s tímto tiskem seznámit. Je to návrh výborů
ústavně-právních. Tady konstatuji,
že výbory ústavně-právní
SL a SN ve smyslu § 39 odst. 4 zákona č. 56/1991
Sb., o jednacím řádu Federálního
shromáždění, po projednání
uvedeného návrhu ústavního zákona
na společné schůzi výborů konané
ve dnech 17. a 20. září 1992, při
kterém byly shrnuty výsledky projednávání
ve výborech SL a SN a stanoviska z ČNR a SNR, navrhují
Sněmovně lidu a Sněmovně národů,
aby předložený návrh ústavního
zákona schválily ve znění, které
je obsaženo v tisku 100. To je tedy i můj návrh
jako jednoho ze zpravodajů k tisku 73.
Děkuji vám za pozornost. Nyní pan doktor
Cuper.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem aj ja pánovi poslancovi Rečkovi
a prosím pána poslanca Cupera, aby predniesol spravodajskú
správu za výbory Snemovne národov.
Společný zpravodaj výborů SN J. Cuper
: Vážený predsedajúci, milé panie
poslankyne, milí poslanci! Na úvod by som chcel
zdôrazniť, že sa nebudem zaoberať podrobnosťami,
pretože úvodná správa predkladateľa
bola vyčerpávajúca, podrobná, detailná.
Výbor ústavnoprávny, ako garančný,
pri prerokovaní vládneho návrhu ústavného
zákona o zmene a doplnení ústavného
zákona č. 143 o česko-slovenskej federácii,
v znení ďalších neskorších
predpisov predovšetkým konštatoval, že táto
novela tvorí vážny zásah alebo rozsiahly
zásah do už tak komplikovaného ústavného
systému česko-slovenskej federácie. Samozrejme,
že predovšetkým posudzoval novelizáciu
ústavného systému v rovine horizontálnej,
pretože novela sa dotýka iba novely ústavných
zákonov.
Dobre vieme, že ústavné zákony v systéme
právneho poriadku tvoria tu najvyššiu rovinu.
Novela, vzhľadom k tomu, čo už tu bolo povedané,
čo súvisí so zánikom česko-slovenskej
federácie, sa nezaoberá alebo nerieši problém
náväznosti nižších právnych
predpisov resp. nižších zákonných
úprav. V tom je jej špecifikum. To sa konštatovalo
i v ústavnoprávnom výbore a bralo sa to ako
fakt, o ktorom je možné diskutovať, ale nie je
ho možné, vzhľadom na krátky časový
úsek, riešiť. Ďalší problém,
ktorý bol pertraktovaný v ústavnoprávnom
výbore súvisel s otázkou, či je ešte
federácia v takejto "zoštíhlenej"
podobe funkčná alebo nie je funkčná.
Ústavnoprávny výbor po diskusii dospel k
záveru, že i po takom presune kompetencií z
federálnych orgánov na republikové orgány
ešte funkčný. Samozrejme, veľmi dôležitá
otázka, ktorú ústavnoprávny výbor
posudzoval v tejto súvislosti smerom do budúcnosti
bola i otázka, nakoľko novelizácia ide za rámec
zániku spoločného štátu. To znamená,
nakoľko vytvára východiská pre budúci
možný stav, to znamená vytvorenie, či
už colnej alebo menovej únie.
Súčasne ústavnoprávny výbor
posúdil náväznosť novely na Listinu základných
ľudských práv a medzinárodné
právo vôbec, v náväznosti na rozsiahle
pasáže, týkajúce sa zmeny koncepcie
zahraničnej politiky a čiastočného
presunu z federácie na republiky, čo už tu
bolo i podpredsedom federálnej vlády zdôvodnené.
Diskusia sa týkala predovšetkým otázok
opatrení vo veciach organizácie niektorých
činností spoločného štátu,
vo veciach dopravy, spojov a výkonu práce. Bola
najmä kritizovaná otázka neúmerného
presunu kompetencií v tejto oblasti na republiky. Ďalej
bola prediskutovná otázka devízovej a menovej
politiky, predovšetkým v súvislosti s vytvorením
emisných centier v republikách. Výbor nakoniec
po diskusiách a vysvetleniach podpredsedu federálnej
vlády navrhovanú koncepciu schválil.
Ďalej bola prediskutovaná otázka a boli vyslovené
pochybnosti o tom, či sa vláda nevzdáva príliš
mnohých kompetencií v prospech republík a
či vôbec neprekročila rámec svojich
oprávnení, keď navrhla tak rozsiahly presun
kompetencií.
Samozrejme, bolo vysvetlené, že v súlade s
presunom demokracie a vôbec so zavedením anticipovanej
demokracie zdola je žiadúce, aby boli kompetencie,
ktoré federácia nutne nemusí vykonávať,
presunuté na republiky.
Najrozsiahlejšia diskusia sa rozvinula okolo otázky
zverenia výkonu kompetencií v oblasti republiky
na ministerstvo financií. Je potrebné povedať,
že to nie je vôbec dobré riešenie. A svojím
spôsobom neobvyklé. Konštatovalo sa, že
kontrolu v oblasti federálnej štátnej správy,
najmä vo vzťahu k rozpočtu, by mal vykonávať
nezávislý kontrolný orgán, ktorý
by nepodliehal dokonca ani vláde, ale zákonodarnému
zboru. Po vysvetlení podpredsedom federálnej vlády,
že toto opatrenie je na prechodnú dobu, do zániku
federácie, a republiky si výkon kontrolnej činnosti
upravia po svojom, napr. v slovenskej Ústave je zriadený
zvláštny kontrolný úrad, ktorý
vykonáva kontrolu, bola i táto otázka posúdená
kladne.
Ďalej bola diskutovaná otázka v súvislosti
s článkom 75, ktorým sa v prípade
rovnosti hlasovania vo federálnej vláde priznáva
rozhodujúci hlas predsedovi vlády. Niektorí
poslanci konštatovali, že táto navrhovaná
právna úprava je zásahom do princípu
parity a preto ju neodporučovali. Hlasovaním o uznesení
bola nakoniec v ústavnoprávnom výbore schválená.
Vážené poslankyne a poslanci! Toto by boli
z mojej strany všetky vysvetlenia, ktoré som vám
bol povinný povedať, čo sa týka toho,
čo sa udialo v ústavnoprávnom výbore.
Ak budú otázky, odpoviem na ne vo všeobecnej
rozprave. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. Môžeme pristúpiť
k rozprave. Zatiaľ sú do nej prihlásení:
S. Hošek, R. Hofbauer, Z. Jičínský,
I. Lenský, Z. Čejka, K. Kobes a M. Adamčíková.
Pani poslankyňa Adamčíková je prihlásená
za klub Demokratickej ľavice, ostatní poslanci nevyznačili
na prihláškach, že by chceli hovoriť za
svoj klub. Takže z toho vyplýva, že ako prvá
vystúpi pani poslankyňa Adamčíková
za klub Strany demokratickej ľavice a po nej pán poslanec
Stanislav Hošek.
V prípade, že by rozprava skončila týmito
prihláškami, to znamená zhruba asi o hodinu,
mohli by sme po poobedňajšej prestávke opäť
prerokovávať zákon o spôsobe zániku
federácie, ktorý pán predseda Benda ohlásil
pôvodne na zajtrajšok. Domnievam sa, že by však
vznikol časový priestor pre to, aby sme to mohli
prerokovať už dnes poobede. Samozrejme, vychádzame
z toho, že ste všetci dostali do lavíc pozmeňovacie
návrhy tak, ako sme to včera prisľúbili,
to znamená, že je tu podklad, aby sa mohlo rokovať
v kluboch, medzi klubmi a aby sa mohla dokončiť rozprava.
Pokiaľ by bola potom požiadavka, aby sa vytvoril priestor
na stretnutie klubov, je potrebné, aby ste s takou požiadavkou
vystúpili a sme pripravení taký priestor
z pozície Predsedníctva, predsedajúceho,
vytvoriť.
Prosím pani poslankyňu Adamčíkovú,
aby si vzala slovo.
Poslankyně SL M. Adamčíková: Pán
predsedajúci, vážené dámy a páni,
milí hostia! To, že sme teraz prerokovali zákon
o spôsobe zániku federácie by sa mohlo zdať
trochu paradoxné, že dnes sa zaoberáme novelou
zákona 143/68 Zb., o česko-slovenskej federácii,
takzvaným kompetenčným zákonom, tlač
73. Avšak návrh predmetného ústavného
zákona vyplynul ako úloha z programového
vyhlásenia vlády ČSFR, čím
tieto zámery podriadila realite politického vývoja.
Napriek zdanlivému tlaku vládnych strán ODS
a HZDS vzniká otázka, či prijatie predmetného
zákona nenapomôže procesu zániku federácie.
K predloženému návrhu zákona sme vyjadrili
svoje vecné pripomienky, ktoré boli predložené
najmä v ústavnoprávnom výbore.
Pozitíva zákona vidíme v snahe riešiť
naliehavé otázky zmien a to napríklad reorganizáciu
ústredných orgánov štátnej správy,
priblíženie ústavného stavu smerom k
spolupráci Českej republiky a Slovenskej republiky.
Chápeme to ako určitý záujem o transformáciu,
respektíve zachovanie aj keď zoštíhlenej,
avšak predsa len federácie.
Bolo by však žiadúce, aby tieto ústredné
orgány štátnej správy sa viac venovali
svojmu skutočnému poslaniu a nie, ako to bolo i
vo včerajšej rozprave o zákone o zániku
federácie naznačené, len a len tomu, ako
ukončiť svoju činnosť.
Nedá mi, aby som okrem povedaného nevyjadrila svoj
názor na zloženie ústredných orgánov
štátnej správy. V žiadnom prípade
by bývalé ministerstvo kontroly nemalo spadať
do pôsobnosti ministerstva financií. Je paradoxné,
ak také ministerstvo ako ministerstvo financií má
kontrolovať samo seba, keď vieme, že jednou z hlavných
úloh ministerstva kontroly bola práve kontrola ministerstva
financií.
Za sporné ďalej považujem i navrhovanú
zmenu článku 75 Ústavy, ktorá zabezpečuje
privilegované postavenie predsedovi vlády pri rozhodovaní.
Tento návrh je iba prepisom politickej dohody a reaguje
na konkrétny stav, čo by v prípade Ústavy
nemalo byť. Do platnej ústavnej konštrukcie nezapadá,
pretože Ústava vychádza z postavenia premiéra
primus inter pares - prvý medzi rovnými. Z týchto
dôvodov navrhujem ponechať článok 75
v pôvodnom znení.
Súčasne prerokovávaný ústavný
zákon podmieňuje niekoľko ďalších
ústavných zákonov, ktoré ho majú
pomôcť uviesť do života. Napríklad
zákon týkajúci sa dopravy, spojov, majetku
atď. Nakoniec o tom hovoril aj pán podpredseda Čič.
Je žiadúce, aby tieto zákony boli urýchlene
prerokované a schválené, aby svojou účinnosťou
napomohli fungovaniu zoštíhlenej federácie.
Strana demokratickej ľavice išla do volieb s predstavou
štátneho zväzku s výrazným posilnením
republík. Naďalej trvá na obsahu svojej štátoprávnej
koncepcie, súžitia Českej republiky a Slovenskej
republiky, ktoré sa premietne do nových zmluvných
vzťahov medzi republikami.
Vychádzajúc z toho Strana demokratickej ľavice
považuje za opodstatnenú transformáciu federácie
do nového chápania súžitia dvoch zvrchovaných
republík. Z tohto dôvodu budú poslanci SDĽ
predložený návrh zákona podporovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem pani poslankyni Margite Adamčíkovej
a udeľujem slovo poslancovi Stanislavovi Hoškovi.
Poslanec SN S. Hošek: Vážený pane předsedající,
mám jen jednu připomínku k navrhovanému
zákonu, a to vyplývající z toho, že
zákon bude mít dopad na pracovněprávní
vztahy určité skupiny pracovníků a
tyto pracovněprávní vztahy jsou věcí
každodennosti.
Kolize je zde v tom, že navrhovaná účinnost
zákona je citována dnem jeho vyhlášení.
Z hlediska pracovněprávního je to trochu
sporný termín a z hlediska některých
odborníků je to dokonce nepřijatelné,
protože uvedeným dnem zanikne pracovněprávní
vztah mezi zaměstnavatelem a zaměstnancem a následně
přejde na nástupce. Po tomto datu, které
je nesporně významné pro nároky mzdové,
vztahy vyplývající z oblasti náhrady
škod, úrazů a podobně, budou v reálné
době vlastně neexistující zaměstnavatel
i jeho právní nástupce. A stejně tak
druhá smluvní strana, protože se to mohou dovědět
prakticky až ex post, aniž bude potom existovat možnost
nezbytného předání nutných
informací.
posl. Hošek
Z těchto důvodů navrhuji, aby termín
byl stanoven přesně. Navrhuji 1. listopad 1992.
Vím, že může být námitka,
že sbírka zákonů nebude v té
době vydána, ale mám zkušenost z počátku
roku 1991, když je zájem obou stran stejný,
tak se to dá zajistit, a protože sám osobně
jsem v jednom takovém zákoně, který
se týkal těchto problémů, si zajistil,
aby ta sbírka vyšla do doby, která byla vyznačena
termínem.
Obracím se na vás, protože zde opravdu jde
o konkrétní lidi. Víme ze zkušenosti,
že pak se soudní spor eventuální prodlužuje
na měsíce, a někdy dokonce na léta,
a proto bych vás opravdu žádal, abyste odsouhlasili
tento termín, čili stanovení přesného
data. Přitom se omlouvám gesčním výborům,
že jsem jim nedal tu připomínku včas.
Odborníci na pracovněprávní vztahy
mi to předali teprve před několika dny.
Takže ještě jednou se obracím na vás,
protože jde o prakticky prosté lidi, uvědomme
si, že vychovat dobrého správního úředníka,
neutrálního k politické scéně,
dobrého odborníka trvá někdy 8 až
10 let a zasluhují si, abychom se k nim chovali jako k
poctivým pracovníkům. Odevzdávám
tento návrh.
Předsedající místopředseda
FS J. Stank: Ďakujem. To bol poslanec Stanislav Hošek.
Teraz vystúpi v rozprave, ako ďalší prihlásený,
pán poslanec Roman Hofbauer. Prosím, máte
slovo, pán poslanec. Po ňom sa pripraví Zdeněk
Jičínský.
Poslanec SL R. Hofbauer: Vážený pán
predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, milí
prítomní! Dovolím si predložiť
niekoľko pozmeňovacích návrhov k jednotlivým
článkom kompetenčného zákona
a to predovšetkýmm v náväznosti na profesiu
a na rezort, ktorý vediem.
Na strane 3 článok 17. Odporúčam vypustiť
bod b), ktorý do kompetencie pôsobnosti ČSFR
dáva i tvorbu a koncepciu bytovej politiky. Bytovú
politiku materiálovo, finančne a koncepčne
riadia republikové ministerstvá, preto nevidím
dôvod, prečo tvorba a koncepcia by sa mala nachádzať
na úrovni federácie, ktorá za to nemá
zodpovednosť a ani neprideľuje žiadne finančné
a investičné prostriedky.
Na strane 4, v článku 19 v bode a) odporúčam
doplniť "právna úprava vo veciach dopravy
vo vzťahu k medzinárodným normám".
Vysvetlenie k tomu: Deklarovať právnu úpravu
dopravy je pojem nesmierne široký a prakticky každá
právna úprava, zákonná i podzákonná,
by spadala vo všetkých sférach dopravnej problematiky
iba do kompetencie na úrovni federácie. To sa javí
nenáležité, pretože by v podstate išlo
o rozšírenie súčasného stavu.
To isté sa týka aj článku 20 bodu
a) v oblasti spojov, kde odporúčam doplniť
odsek a) článku 20 nasledovne: "Zákon
o úprave vo veciach pôšt a telekomunikácií
vo vzťahu k medzinárodným normám..."
a dôvod je rovnaký.