Federální shromáždění ČSFR, 1992 – 1992 Společné schůze SL a SN

Nepřítomní poslanciSněmovny lidu:

I. Čaronogurský, V. Filip, R. Hofbauer, J. Kincl, M. Kontra, J. Kuča, J. Lux, L. M. Molnár, J. Moravčík, V. Moric, I. Němec, M. Sládek, D. Slobodník, M. Šidík, J. Švejda, B. Trnkócy, J. Žanda

Sněmovny národů zvolení v České republice:

I. Kočárník, L. Kostya, P. Kučera, M. Macek, Z. Malina, J. Maštálka, V. Peřich, M. Ransdorf, P. Šustr, J. Veselka, V. Záhorský, J. Zvěřina

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:

P. Baco, I. Bajnok, J. Cuper, Ĺ. Dolgoš, A. Dubček, Ĺ. Gajdošíková, J. Hornyák, R. Kováč, Á. Kráľ, M. Kučera, I. Mjartan, R. Nemec, Š. Nižňanský, G. Pradová, J. Repaský, E. Spišák, E. Šimko

Schůze pokračuje: 9.15 hodin. Předsedající místopředseda FS J. Stank: Vážené Federálne zhromaždenie, vážené poslankyne, vážení poslanci! Vítam vás na 2. pracovnom dni 4. spoločnej schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov. Prajem vám dobrý deň. Vítam podpredsedu federálnej vlády pána akademika Čiča. Každú chvíľu príde pán podpredseda Filkus, ktorého potrebujeme k dnešnému programu.

Na začiatku by som vám chcel oznámiť, že včera v popoludňajších hodinách sa zišlo politické grémium, aby navrhlo termín ďalšej novej voľby prezidenta ČSFR. Predkladám vám návrh tohoto grémia, aby sa nová voľba konala v piatok 2. 10. o 9. hodine. Má niekto pripomienky voči tomuto návrhu? (Nemá.) Pripomienky nie sú, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Konštatujem, že je prítomných 89 poslancov Snemovne národov, z toho 50 zvolených v Českej republike a 39 v Slovenskej republike, a 90 poslancov Snemovne ľudu. Teda obe snemovne sú uznášaniaschopné. Budeme hlasovať súčasne o tomto návrhu, aby sa nová voľba prezidenta konala 2. 10. o 9. hodine.

Kto je za tento návrh, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!

Hlasování: 9.18

(SN 72, SL 78)

Kto je proti? (SN 0, SL 2)

Kto sa zdržal hlasovania?

(SN 11, SL 6)

Ďakujem. Šesť poslancov zo Snemovne národov a štyria zo Snemovne ľudu nehlasovali. Tento návrh bol schválený. To znamená, že termín novej voľby prezidenta bude 2. 10. 1992.

(Poznámka redakce: usnesení FS č. 52, SL č. 78, SN č. 72)

V súvislosti s novou voľbou prezidenta ČSFR, ktorá sa uskutoční - ako som už povedal - 2. 10., oznamujem, že termín predloženia nových návrhov je do pondelka 28. 9. do 24. hodiny. Návrhy sa predkladajú predsedovi Federálneho zhromaždenia, a to najneskôr 72 hodín pred stanoveným dňom voľby. Schôdza volebných komisií na overenie návrhov kandidátov pre voľbu prezidenta sa koná 29. septembra o 12. hodine. Návrhy poslanci dostanú do skriniek v stredu 30. 9. do 8.30. Volebné komisie sa zídu na kontrolu prípravy volieb dňa 2. 10. o 8.30 v zasadacej miestnosti X.

Teraz mi dovoľte, aby som vás zoznámil s programom, ktorý prerokujeme dnes. Po prvé to bude vládny návrh štátneho záverečného účtu federácie za rok 1992 s prehľadom o súhrne záverečných účtov za ČSFR za rok 1991, to je tlač 16, a návrh výborov finančných a rozpočtových SŠ a SN, tlač 81.

Ďalej správa o plnení štátneho rozpočtu federácie a súhrn štátnych rozpočtov za I. polrok 1992, tlač 52, a návrh výborov finančných a rozpočtových SŠ a SN, tlač 83. Ďalej vládny návrh, ktorým sa predkladajú Federálnemu zhromaždeniu ČSFR na vyslovenie súhlasu Dohoda medzi ČSFR a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií, podpísaná vo Washingtone 22. 10., a Dohoda medzi vládou ČSFR a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísaná v Pekingu dňa 4. 12. 1991. Všetko je to v tlači č. 17.

Môžeme pristúpiť k prvému bodu rokovania, ktorým je vládny návrh záverečného účtu federácie za rok 1991 s prehľadom o súhrne záverečných účtov ČSFR za rok 1991 a návrh uznesení SŠ a SN.

Bod programu 6:Vládní návrh státního závěrečného účtu federace za rok 1991 s přehledem o souhrnu závěrečných účtů za ČSFR za rok 1991 (tisk 16)

Pred otvorením tohto a ďalšieho bodu programu prosím, aby sme posúdili návrh, aby sa nášho rokovania zúčastnil prvý námesník ministra financií ČSFR doc. Ing. Jozef Šalák, CSc. Podľa § 17 ods. 2 Rokovacieho poriadku sa rokovania môžu zúčastniť aj ďalšie osoby, pokiaľ s tým prejavia snemovne súhlas. Navrhujem vám, aby ste súhlasili, že sa rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom záverečnom účte federácie za rok 1991 a o správe o plnení štátneho rozpočtu federácie a o vládnom návrhu dohôd medzi ČSFR a Spojenými štátmi a ČSFR a vládou Čínskej republiky zúčastní prvý námestník ministra financií pán Josef Šalák.

Sú k tomu nejaké pripomienky? Pripomienky nie sú. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

Kto je za to, aby sa pán námestník Šalák zúčastnil nášho rokovania, nech zdvihne ruku a stlačí tlačidlo!

Hlasování: 9.23

(SN 81, SL 93)

Kto je proti?

(SN 0, SL 0)

Kto sa zdržal hlasovania?

(SN 5, SL 3)

Štyria poslanci zo Snemovne národov a jeden poslanec zo Snemovne ľudu nehlasovali. Návrh bol prijatý.

(Poznámka redakce: usnesení FS č. 53, SL č. 79, SN č. 73)

Prosím pána námestníka Šaláka, aby zaujal miesto na našom rokovaní. Myslím si, že bude dobré, keď bude sedieť vedľa podpredsedu vlády pána Filkusa.

Prikročíme k prerokovaniu.

Návrh odôvodní prvý podpredseda federálnej vlády profesor Rudolf Filkus. Prosím, aby sa ujal slova. Súčasne prosím oboch spravodajcov, za Snemovňu ľudu M. Kocourka a za Snemovňu národov L. Dvořáka, aby zaujali miesta spravodajcov.

První místopředseda vlády ČSFR R. Filkus: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážené poslankyne, vážení prítomní! Uvedomujem si, že tento návrh štátneho záverečného účtu a výklad k nemu, ako aj súhrn štátnych záverečných účtov za rok 1991, ktorý je predmetom našich úvah, nášho posúdenia, predstavuje v súlade s novým trendom štátoprávneho usporiadania, s možnosťou vzniku dvoch nových štátnych celkov určitú etapu tohto procesu i v našom finančnom rozvažovaní i v našom ďalšom postupe z hľadiska toho, ako sa dostať čo najrýchlejšie k trhovému mechanizmu.

Ako vyplýva zo zákona o doterajších rozpočtových pravidlách federácie, predstavuje prerokovanie štátneho záverečného účtu federácie a súhrnu záverečných účtov vo Federálnom zhromaždení konečnú fázu, ktorou je konformná fáza celého uplynulého obdobia.

Predovšetkým by som chcel povedať, že o priebehu rozpočtového hospodárenia v roku 1991 bolo Federálne zhromaždenie priebežne informované na základe správ, ktoré mu predkladala vláda každý štvrťrok. Mali ste teda možnosť plynule sa dozvedať, ako to s rozpočtom vyzerá a tiež sa plynule dozvedať - dúfam, že cez neupchaté informačné zdroje - ďalšie informácie toho druhu, ktoré ste potrebovali.

Týkalo sa to i správy o rozpočtovom hospodárení za prvý až štvrtý štvrťrok roku 1991, ktorá bola prerokovaná vo Federálnom zhromaždení v marci 1991. Na rozdiel od týchto dokumentov predstavuje štátny záverečný účet širšiu a podrobnejšiu analýzu plnenia rozpočtu.

Súčasne však treba konštatovať, že základný rozhodovací akt, ktorý prislúcha Federálnemu zhromaždeniu, teda rozhodnutie o použití prebytku federálneho rozpočtu za rok 1991, bol už uplatnený zákonom 233 z 28. apríla 1992, aj keď za normálnych okolností sa tak deje v súvislosti s prerokovávaním záverečného účtu. Je tu jeden krok dopredu, ktorý sa v týchto podmienkach uskutočnil. Boli to predovšetkým časové dôvody, súvisiace s konštituovaním nového Federálneho zhromaždenia, ktoré viedli k uplatneniu tohto postupu.

Z prebytku federálneho rozpočtu vo výške takmer 6,4 miliardy korún bolo určené na čiastočnú úhradu schodkov v rozpočtoch republík v súvislosti s odkladom odvodov z miezd poľnohospodárskych organizácií 2,3 miliardy a ďalších 3,2 miliardy bolo určených na riešenie platobnej neschopnosti a čiastočnej úhrady úverov štátnej organizácie ČSD. Tieto prostriedky boli už v prospech príjemcov prevedené a dostali sa aj do realizačnej fázy.

Pokiaľ ide o financovanie schodkov štátnych rozpočtov republík za rok 1991, ktorými sa predkladaná správa zaoberá, predpokladá sa, že ich rozhodujúca časť bude krytá štátnymi dlhopismi, a to v Českej republike vo výške 9,9 miliárd a v Slovenskej republike 8 miliárd korún.

mpř. Filkus

V tejto súvislosti je potrebné otvorene povedať, že už v tejto ekonomike sa vyskytla aj taká netradičná situácia, že pri krátkodobom prekonávaní problémov rozpočtového charakteru, alebo - lepšie povedané - problémov s deficitom štátneho rozpočtu, sa vyskytla doteraz v našej malej porevolučnej histórii taká situácia, že keď bolo treba prekonať tento rozpor krátkodobého charakteru napríklad tým, že bolo potrebné kúpiť pokladničné poukážky a banky neboli ochotné. Došlo k tomu, že bolo potrebné presviedčať aj bankovú sféru o tom, že je nevyhnutné prekonať tento stav.

Samozrejme, to súvisí s tým, že to sú bezprostredné signály pre potreby oživovania procesu ekonomiky a na ďalšie nevyhnutné kroky v oživovacom procese. To si treba všimnúť a to bezprostredne súvisí s tým, že s rozpočtom a s tým, čo tu predpokladáme - že rozhodujúca časť bude krytá štátnymi dlhopismi - nie je také jednoduché.

Aj keď o uvedených otázkach rozhodli zákonodarné zbory vo svojom predchádzajúcom personálnom zložení, nepochybujem o tom, že poslanci Federálneho zhromaždenia majú svoj názor na vlaňajšie rozpočtové hospodárenie už pre jeho vzťah k doterajším výsledkom hospodárenia s rozpočtom v tomto roku, ktoré je tiež na programe tejto spoločnej schôdze oboch snemovní.

Predložený návrh štátneho záverečného účtu za minulý rok v podstate potvrdzuje hodnotenie a závery vlády ČSFR o hospodárskom a finančnom vývoji v roku 1991, ktoré boli prerokované ešte pred voľbami do zákonodarných orgánov. V minulom roku došlo v československej ekonomike k výrazným kvalitatívnym a s tým spojeným kvantitatívnym zmenám, základom ktorých bol započatý proces rozsiahlej trhovej transformácie. V tejto súvislosti boli liberalizované ceny, zahraničný obchod - povedal by som - pozitívne sa realizovala snaha o dosiahnutie vnútornej konvertibility meny, bol započatý proces privatizácie. A, samozrejme, k tomu treba pripočítať ešte reštrikčnú makroekonomickú politiku rozpočtového a menového charakteru.

Sú to štyri kroky, o ktorých je potrebné ešte povedať, že tie isté kroky - nazvime ich krokmi ekonomickej reformy alebo krokmi, ako sa dostať čo najskôr k trhu - mali celkom iný dopad v podmienkach ekonomiky Slovenskej republiky ako v podmienkach ekonomiky Českej republiky, s ohľadom na hlbšie sociálne dopady, s ohľadom na vyšší prepad výroby, mieru nezamestnanosti, mieru inflácie a vám všetkým ďalšie známe veci.

V každom prípade treba povedať, že sa podarilo týmito krokmi do určitej miery stabilizovať ekonomiku. Odhliadam od toho a nechcem urobiť predmetom úvah, či napríklad intenzita, postup krokov, nadväznosť krokov, respektíve analýza jednotlivých krokov bola či nebola nevyhnutná,aby sme ju urobili ihneď po ďalšom kroku, než aby sme dokázali ovplyvniť ďalší krok. Od toho v tejto súvislosti abstrahujem, ale chcem povedať, že si myslím, že to bude v budúcnosti nevyhnutné, pretože keby sme boli skutočne jednotlivé kroky hneď rozanalyzovali, vezmime napríklad reštriktívnu makroekonomickú politiku rozpočtového a menového charakteru, pravdepodobne by sme boli vychytali určité biele miesta pri ďalších krokoch, súvisiacich s procesom liberalizácie cien, obchodu atď., čo sa dialo ešte v monopolnom prostredí.

V tejto súvislosti len upozorňujem, že si - samozrejme - uvedomujem, aký význam to malo pre stabilizáciu ekonomiky, ale súčasne si uvedomujem aj skutočnosť, že v budúcnosti bude nevyhnutné kroky po určitých etapách analyzovať a nenechať ich až po určitom - povedal by som - globálnom krokovom procese, ktorý vedie k určitému vytýčenému cieľu, ale že čiastočné kroky bude treba analyzovať najmä preto, aby sme mohli ovplyvniť postup, intenzitu, nadväznosť týchto krokov.

Celkovo možno konštatovať, že napriek výraznému zhoršeniu vonkajších ekonomických podmienok sa tento zámer v zásade podarilo realizovať. Na konštatovaní nič nemení ani to, že oproti pôvodne prognózovanému pohybu niektorých makroekonomických charakteristík došlo k odchýľkam. Ekonomika ČSFR prestala byť v minulom roku agregátne ponukovo obmedzená, jej rozvoj je teraz determinovný dopytovou stranou.

Ročná miera inflácie vo výške 57,9 bola zhruba zo dvoch tretín výsledkom v podstate jednorázového zvýšenia cien na začiatku roka. Od druhého štvrťroka bol vývoj cien mierny a stabilizovaný. Z tohto hľadiska bolo veľmi dôležité, že mzdy sa nestali faktorom inflačného vývoja. To je, myslím, skutočnosť, ktorú si treba uvedomiť - najmä v súvislosti, keď hovoríme o procese liberalizovania cien a obchodu - a pritom premýšľať o určitom procese liberalizovania miezd. Nehovorím bez akejkoľvek regulácie. Ale napriek tomu je to fakt, ktorý si treba uvedomiť, že mzdy sa nestali faktorom inflačného vývoja.

Výrazné obmedzenie vnútorného a vonkajšieho dopytu sa prejavilo v poklese hrubého domáceho produktu, ktorý sa v reálnom vyjadrení znížil o 16 %. S tým súvisí aj rast nezamestnanosti, ktorá koncom roka dosiahla 524 000 osôb, teda 6,6 % práceschopného obyvateľstva. Samozrejme, toto je údaj, ktorý je bezprostredne konformný s koncom roka 1991. V tejto súvislosti treba povedať, že nožnice v miere nezamestnanosti sa naďalej roztvárajú, pokiaľ ide o podmienky v ekonomike Slovenskej republiky a v ekonomike Českej republiky, napriek tomu, že je potrebné pozorovať určitý pokles miery nezamestnanosti, ale teraz predstavuje viac ako štvornásobok medzi podmienkami Slovenskej republiky a Českej republiky.

Za úspešný považuje vláda vývoj vo vonkajších ekonomických vzťahoch, kde sa podarilo dosiahnuť prebytok platobnej bilancie takmer 900 miliónov dolárov a udržiavať devízový kurz koruny na stabilnej úrovni po zavedení vnútornej zmeniteľnosti. Hrubá zadĺženosť sa zvýšila menej, než sa očakávalo, a to o 1,3 miliardy na 9,4 miliardy dolárov. Devízové rezervy sa zvýšili o 0,9 miliardy na 1,4 miliardy dolárov.

Pozitívne hodnotenie výsledkov z makroekonomických hľadísk neznamená, že by si vláda nebola vedomá existencie radu problémov v podnikovej sfére i v odvetviach, financovaných zo štátneho rozpočtu. Pokles dopytu na všetkých základných trhoch viedol k poklesu výroby, ktorý bol značne odvetvovo diferencovaný, čo zostrilo problém platobnej neschopnosti. Súviselo to však aj s celkovou pomalou adaptáciou na nové podmienky, prejavujúce sa okrem iného aj pokračovaním výroby nezaistenej odbytom, sústredením sa na riešenie úloh krátkodobej povahy a na otázky budúceho usporiadania majetkových vzťahov.

Samozrejme, že aj v tejto súvislosti odznel rad kritík a rad kritických postrehov mnohých ekonómov, ktoré je potrebné vziať do úvahy a reálne zhodnotiť počas ďalšieho vývoja.

Místopředseda vlády ČSFR Filkus

Z radov kritikov hospodárskej politiky vlády sa neraz vystupovalo z pozície, že vláda - respektíve vlády - sa sústredili v roku 1991 predovšetkým na makroekonomickú stabilizačnú politiku a prehliadali zložité problémy mikrosféry. Zjednodušene povedané, že nechali podnikateľskú sféru alebo podniky ich osudu.

Aj keď rozpočty svojím zameraním boli reštriktívne a v tomto zmysle - aj to treba povedať - do určitej miery protiinflačné, je potrebné zdôrazniť, že v prvom rade transformácie ani iné nemohli byť, počítalo sa v nich aj pri ich úprave v polovici roka 1991 v rámci daných možností s riešením niektorých závažných problémov, spojených s týmto procesom.

Prioritne bolo treba riešiť sociálne dopady a situáciu v odvetviach, poskytujúcich v podstate bezplatné služby obyvateľstvu. Konkrétne mám na mysli predovšetkým dávky sociálneho zabezpečenia, výdavky na zdravotníctvo a školstvo. Táto skupina výdavkov bola v podstate jedinou časťou rozpočtových výdavkov, podiel ktorých na celkových výdavkoch sa zvýšil, a to zo 49,1 v roku 1990 na 55,7 v roku 1991. V tejto súvislosti chcem len pripomenúť dvojnásobnú valorizáciu dôchodkov, zvýšenie podpory pri narodení dieťaťa, zvýšenie hranice miezd pre výpočet nemocenského a zvýšenie štátneho vyrovnávacieho príspevku pre niektoré skupiny obyvateľov. Nové investičné výdavky na školstvo sa v minulom roku zvýšili o 29 % a na zdravotníctvo o 20,8 %, teda viac než dvojnásobný prírastok v porovnaní s celkovými rozpočtovými výdavkami.

V záujme zachovania objektivity je však tiež potrebné povedať, že v podmienkach inflačného vývoja roku 1991 toto zvýšenie len čiastočne kompenzovalo rast cien, takže reálna úroveň výdavkov na tieto dve odvetvia bola trocha nižšia, než v predchádzajúcom roku. To si treba všimnúť, všetky tieto pozitívne tendencie je skutočne potrebné dať do bezprostredného vzťahu k pohybu cien, lebo inak je to veľmi jednoznačné a - povedal by som - málo objektívne.

Vo vzťahu k rozpočtovej sfére bolo zámerom rozpočtovej politiky znížiť celkový objem hlavne neinvestičných dotácií, čo sa podarilo realizovať predovšetkým v rozpočtoch republík. Naopak, v porovnaní s rokom 1990 sa zvýšili dotácie z federálneho rozpočtu, čo súviselo s posunom termínu úpravy cien palív a tepelnej energie z pôvodne uvažovaného začiatku roka na 1. máj 1991. Na dotácie na teplo bylo vynaložené 13,5 miliardy korún a je teda potrebné povedať, že tieto dotácie, poskytnuté výrobcom tepla, boli v skutočnosti dotáciami v prospech obyvateľstva.

Okrem toho bolo z federálneho rozpočtu uvoľnené ďalšej 1,4 miliardy na riešenie sociálnych dopadov cien palív a 0,5 miliardy na zaistenie vyššej spotreby tepla.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť ešte otázku konverzie. Na riešenie závažného problému konverzie zbrojnej výroby na civilnú bolo vynaložené 1,5 miliardy korún. Z toho pre podniky na území Českej republiky 0,5 miliardy a na území Slovenskej republiky takmer 1,2 miliardy korún. Ďalšia čiastka vo výške 0,5 miliardy korún bola použitá zo štátnych finančných aktív federácie na odkúpenie nepotrebných zásob od podnikov so zbrojnou výrobou.

Akútnym problémom roku 1991 bolo aj riešenie finančných dopadov na podniky, vyplývajúcich z vyhlásenia embarga voči Iraku. Na tento účel boli z rozpočtových prostriedkov vynaložené viac ako 2 miliardy korún.

Je pravda, že v roku 1991 boli výrazne obmedzené rôzne formy cenových dotácií, poskytované poľnohospodárskym organizáciám. Súčasťou novokoncipovaného režimu dotácií v tomto odvetví sa stala regulácia trhu vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, uskutočňovaná formou trhovej regulácie v republikách. Počas roka vznikol tento fond na federálnej úrovni. Výrazne sa v súčinnosti so Správou federálnych hmotných rezerv uplatňoval predovšetkým intervenčným nákupom a predajom obilia a mliekárenských výrobkov. Na náklady, spojené s intervenčnými nákupmi, a na straty z vývozu mliekárenských výrobkov bolo vynaložených 838 miliónov korún. Okrem tejto nepriamej formy pomoci agrokomplexu boli poľnohospodárskym organizáciám fakticky povolené nižšie odvody z objemu miezd na rok 1991 vo výške 2, 3 miliardy korún. Pravda, zníženie týchto odvodov z objemu miezd malo prispieť ani nie tak k oživeniu poľnohospodárskej výroby, ako k tomu, aby mohla poľnohospodárska výroba ďalej existovať a produkovať. Bolo by možné, samozrejme, vymenovať ešte ďalšie čísla, ale nechcem vás tým zaťažovať, môžete si to nájsť aj v materiáloch, ktoré máte pred sebou.

Čomu ešte treba venovať pozornosť, je problematika oddlženia. Nie je možné zabudnúť ani na čiastočné oddlženie podnikov na vrub Fondu národného majetku, ktoré robí v celej ČSFR vyše 40 miliárd korún. Hoci viete, že v súčasnosti ide o viac ako dvestomiliardovú čiastku, ktorá predstavuje platobnú neschopnosť podnikov, je to v podstate jedna pätina, s ktorou sme sa vedeli takto vyrovnať.

Uvedenými príkladmi som chcel dokumentovať, že aj napriek celkovo vyššiemu tlaku štátneho rozpočtu na podniky, hlavne v oblasti znižovania dotácií, štát v určitých konkrétnych situáciách fakticky pomáhal podnikom prekonávať ich problémy. Nebolo však možné akceptovať názory, smerujúce v podstate k expanzii dotačnej politiky, pretože by to vo svojich dôsledkoch znamenalo vyššie schodky v rozpočtoch a vyššiu infláciu. Práve takémuto vývoju bolo treba v roku 1991 zabrániť.

Zo súhrnného hodnotenia výsledkov rozpočtového hospodárenia vyplýva, že sa nepodarilo realizovať zámer dosiahnuť rozpočtový prebytok. Naopak, súhrn troch štátnych rozpočtov vykázal schodok - vám už známy - v celkovej výške 17,5 miliardy a miestne rozpočty prebytok 7,1 miliardy. Konkrétne: štátny rozpočet Českej republiky skončil schodkom 13,6 miliardy, štátny rozpočet Slovenskej republiky 10,2 miliardy a federálny rozpočet prebytkom takmer 6,4 miliardy.

Rozbor týchto výsledkov ukazuje, že príčinou vzniku schodkov v zásade nebolo prekročenie predpokladaných výdavkov, ale nižšie celkové rozpočtové príjmy. Samozrejme, táto situácia je typická tým, že sme všeličo robili pre to, aby sme obmedzili výdavky. Niektorí to nazývajú "salámovou metódou", že sme teda odkrajovali výdavky na to, aby sme zlepšili postavenie rozpočtu, na druhej strane tieto negatívne dôsledky, ktoré teraz uvádzam, boli predovšetkým spôsobené tým, že sa neplnili príjmy, že sa upchali dôchodkové kanály do štátneho rozpočtu príjmov - daň zo zisku, daň z obratu a tak ďalej. Toto všetko hovorí o tom, čo bezprostredne súvisí s oživovacím procesom, že je teda nevyhnutné dosiahnuť v budúcnosti výsledky najmä tým, že keď oživíme ekonomiku, naplníme aj príjmy a dôchodkové kanály do štátneho rozpočtu by mali takto plynúť najmä prostredníctvom procesu oživovania. Môže byť diskutabilné, či toto vzniklo naozaj preto, že sme ovplyvnili dopyt makroekonomickou politikou reštriktívneho charakteru - menovou aj rozpočtovou. Dnes to už nie je také zlé, ale zoberme si pár mesiacov dozadu - a to platí pre obdobie, ktoré hodnotíme - že došlo vlastne k situácii, že ani jednotlivec nemal peniaze, ani podnikateľská sféra, ani štát. Je predmetom diskusie, či preto, že sme tak ovplyvnili dopyt touto reštriktívnou makroekonomickou politikou alebo inými vplyvmi. Samozrejme, to môže byť predmetom úvah, predmetom diskusií. Každopádne z toho plynie jeden zámer, že je nevyhnutné na každom kroku sa zaoberať tým, ako oživiť proces ekonomiky.