SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
11. mája 1992
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O 25. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
IX. volebné obdobie
Stenografická správa o 25. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 11. mája 1992
Program schôdze:
1. Vystúpenie predsedu Slovenskej národnej rady Františka Miklošku na záver dvojročného volebného obdobia
2. Vystúpenie zástupcov politických klubov
3. Vystúpenie doyena poslancov poslankyne Hany Zelinovej
4. Záverečné slovo predsedu Slovenskej národnej rady Františka Miklošku
Stenografická správa o 25. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 11. mája 1992
Predseda SNR F. Mikloško;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
otváram 25. schôdzu Slovenskej národnej rady. Prosím, prezentujme sa.
Konštatujem, že je prítomných 76 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná uznášať sa.
Dnes o 11. 00 hodine sa zišlo politické grémium Slovenskej národnej rady. Predložilo predsedníctvu a predsedníctvo predkladá vám nasledovný program 25. schôdze Slovenskej národnej rady:
Po prvé - Vystúpenie predsedu Slovenskej národnej rady Františka Miklošku na záver dvojročného volebného obdobia.
Po druhé - Vystúpenie zástupcov poslaneckých klubov v poradí ako to máte uvedené v návrhu programu. Poradie bolo určené podlá vylosovaných čísiel politických strán v nasledujúcich voľbách.
Po tretie - Vystúpenie doyena poslancov pani poslankyne Hany Zelinovej.
Po štvrté - Záverečné slovo predsedu Slovenskej národnej rady Františka Miklošku.
l
Po piate - Štátna hymna Slovenskej republiky. Dávam hlasovať o takomto návrhu programu.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 93 poslancov. / Kto je za takto navrhnutý program? /Za návrh hlasovalo 86 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. /
Konštatujem, že sme schválili program dnešnej schôdze.
Ospravedlňujem predsedu vlády pána Čarnogurského a podpredsedu vlády pána Vavru, ktorí sú v Prahe na stretnutí s podpredsedom vlády Ruskej republiky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som predniesol svoj záverečný prejav.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
vojna všetkých proti všetkým - tak charakterizoval spoločnosť Thomas Hobbes, alebo jeho "Homo homini lupus" bolo odrazom chaosu doby, v ktorej žil. Východisko z takto chápaného sveta a hľadanie jeho zmyslu vyvrcholilo v racionálnom ideáli právneho štátu a v jeho postupnom napĺňaní v súlade s Kantovým kategorickým imperatívom "Konaj len podľa takej maximy, od ktorej môžeš zároveň chcieť, aby sa stala obecným zákonom".
Jedným z predpokladov naplnenia ideálu právneho štátu je zvrchovanosť zákona. Zákonodarný proces, prestavba práv-
neho poriadku, k čomu sme pristúpili po voľbách v roku 1990, ktoré smelo môžeme nazvať spoločenskou zmluvou, nemá azda vo svete obdobu. Parlament sa ocitol v postavení, kedy ideály a predstavy prostredníctvom zákona menili skutočnosť a zároveň skutočnosť menila ideály a predstavy o práve. Aký bol výsledok, zhodnotí história z poznatkov jeho každodenného uplatňovania.
Rozpornosť zákonodarného procesu môžeme teda považovať za prirodzenosť súčasnej doby. Môžeme akceptovať nielen Kantovo odporúčanie, že nič nemôže byť dokázané bez ľudských ideálov mravnosti s hviezdnym nebom nad nami, ale i Nietzscheho, že len nebo je tým miestom, kde úplne naplníme svoje projekty. V istom zmysle však môžeme byť už dnes spokojní vzhľadom na to, že tento proces sa stal výsledkom záujmov a predovšetkým prejavom slobody ľudí. Ak je takýto postup ústavný a v súlade s právom, v rámci pravidiel právneho poriadku, treba ho hodnotiť pozitívne.
Nielen proces, ale aj výsledky našej zákonodarnej činnosti boli sčasti rozporné. Celkom konkrétne sa prejavovali aj v novelizácii zákonov, ktoré len pred nedávnom nadobudli platnosť a účinnosť. Novelizácie boli však, nazdávam sa, vcelku opodstatnené a sprostredkované skúsenosťou z ich aplikácie v rámci výkonnej moci. Opäť možno povedať, že v rámci náročných úloh, ktoré sme v legislatíve museli riešiť, je to celkom prirodzené. V čom niekto vidí skúsenosť, iný vidí celkom jasne chybu. Kto je kto, a kedy sa úloha obráti, v tom spočíva triumf a tragika dnešnej doby.
Slovenský parlament - Slovenská národná rada - je najmä podlá ústavy, a samozrejme, i podlá svojho zákona o rokovacom poriadku jediným zákonodarným zborom v Slovenskej republike. Zároveň sa však podieľal aj na federálnom zákonodarstve. Tým všetkým je zvýraznená úloha Slovenskej národnej rady ako jedného vrcholu štátnej moci - moci zákonodarnej
- popri výkonnej a súdnej moci. Z jej postavenia vyplývajú aj jej úlohy. Medzi tie prvoradé patrí ústavodarná a zákonodarná činnosť. Slovenská národná rada napĺňa túto úlohu najmä uznášaním sa o ústavných a iných zákonoch a zákonných opatreniach Predsedníctva Slovenskej národnej rady v období, keď parlament nezasadá. Je bez diskusie, že v tomto volebnom období bola práve táto činnosť, okrem jej nezastupiteľnosti, ťažisková.
Nemenej podstatnou úlohou z hľadiska vplyvu je a mala by byť účasť na už spomenutom zákonodarnom procese federácie. Túto časť práce považovala Slovenská národná rada vždy za mimoriadne dôležitú. Vzhľadom na všetky známe problémy spojené s uvedenou činnosťou možno len ľutovať, že procedúra participácie národných rád republík na zákonodarnom procese federácie nie je dosial ústavnoprávne upravená.
Právnu úpravu obsahuje rokovací poriadok Federálneho zhromaždenia i rokovací poriadok Slovenskej národnej rady, ktorých ustanovenia, žiaľ, sa veľmi často najmä z hľadiska lehôt nedodržiavali, čo sťažovalo možnosť zodpovedne a kvalifikovane sa k federálnym legislatívnym návrhom vyjadriť a spôsobovalo to určité stresy vo výboroch, najmä v ústavnoprávnom. Chýbala tiež spätná väzba, t. j. informovanie zo strany Federálneho zhromaždenia, ako sa uplatnili a zohľadnili pripomienky orgánov Slovenskej národnej rady. Na tieto skutočnosti sme viackrát, či už v Predsedníctve Slovenskej národnej rady, i ja osobne, v listoch upozorňovali.
Keď si uvedomíme, že Slovenská národná rada sa uzniesla počas svojho IX. volebného obdobia na 147 ústavných zákonoch, zákonoch, resp. zákonných opatreniach Predsedníctva Slovenskej národnej rady a vyjadrila sa k 280 návrhom zákonov, zásad zákonov a medzinárodným zmluvám, uvedomíme si, pod akým časovým, obsahovým a osobným náporom pracovala. Z tohoto aspektu bolo azda aj postavenie národných rád zlo-
žitejšie. Aký je pomer práce, ktorú venovali poslanci Slovenskej národnej rady plneniu legislatívnych úloh k ostatným úlohám, vyplývajúcim im z ústavy a zákonov, je presne asi tažko vyčísliť. Tendencia je však v podstate zrejmá.
Vážená Slovenská národná rada,
ako som už spomenul, náš parlament od svojej 2. schôdze, ktorej rokovanie sa začalo 29. júna 1990, po 24. schôdzu, ktorej rokovanie sme minulý týždeň ukončili, prijal 147 právnych noriem so silou zákona, pripadne ústavného zákona. Dovolím si ich začleniť do niekoľkých oblasti.
Po prvé - ekonomická oblasť. V prvom rade by som sa chcel zmieniť o zákonoch Slovenskej národnej rady, ktorými bola podmienená transformácia nášho hospodárstva, vyplývajúca z ústavného zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a z následne uskutočňovanej privatizácie v prospech vzniku trhových vzťahov v ekonomike. Boli to predovšetkým dva zákony dôležité pre realizáciu tzv. malej a veľkej privatizácie - zákon č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby a zákon č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
Samozrejme, na to, aby vôbec bolo možné zabezpečiť fungovanie novej výkonnej moci, a to nielen v oblasti transformácie ekonomiky, prijala Slovenská národná rada zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
V oblasti daňového zákonodarstva Slovenská národná rada konštituovala sústavu daňových orgánov a vo svojej kompetencii prijala zákon o dani z dedičstva, darovania a z prevodu
a prechodu nehnuteľností, ďalej zákon o dani z nehnuteľností a zákon o cestnej dani. Zákon Slovenskej národnej rady o poisťovníctve umožňuje rozvoj v tejto oblasti.
S procesom privatizácie a transformácie úzko súvisí aj tzv. reštitúcia, náprava aspoň niektorých majetkových krívd spôsobených v minulom období. Okrem hľadiska morálneho je s reštitúciou spojený aj rozvoj súkromného hospodárstva. Slovenská národná rada prijala preto zákon o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.
Na reštitúciu vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku upravenú zákonom Federálneho zhromaždenia nadväzuje prijatie mimoriadne dôležitej právnej úpravy o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorá položila základ pre vysporiadanie zložitých a problematických vlastníckych vzťahov k pôde na Slovensku. V zákonnej úprave v tejto oblasti pokračovala Slovenská národná rada uznesením sa o zákone o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike a o zákone o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.
Druhá oblasť, o ktorej by som sa chcel zmieniť, je štátna verejná správa a samospráva. Druhou veľkou oblasťou zákonov, o ktorých by som chcel hovoriť, je právna úprava štátnej a verejnej správy a vznik samosprávnych orgánov miest a obcí.
Základnými kameňmi v procese legislatívnej realizácie reformy miestnej správy, ktorej výsledkom bol zánik národných výborov a vznik samosprávnych orgánov miest a obcí, bol zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Osobitne bolo pritom upra-
vené postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice. Bol to prvý krok k fungujúcej samospráve. Nasledovali ďalšie. Slovenská národná rada prijala zákon o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V tejto oblasti, v ktorej sme však orgánom samosprávy ostali dlžní, prijala Slovenská národná rada zákon o majetku obcí. Volebné obdobie orgánov samosprávy obcí bolo upravené osobitným zákonom.
Popri samosprávnych orgánoch bolo nevyhnutné konštituovať organizáciu miestnej štátnej správy ako nástupnícku národných výborov v oblasti štátnej správy. Štátnu správu dovtedy vykonávanú národnými výbormi po ich zrušení prevzali okresné a obvodné úrady, ale i nové osobitné štátne orgány a v ustanovenom rozsahu aj obce. Túto reformu zabezpečilo prijatie zákona Slovenskej národnej rady o organizácii miestnej štátnej správy.
Popri všeobecnej miestnej štátnej správe vznikli viaceré špecializované orgány. Osobitnými zákonmi boli konštituované úrady práce, správy v školstve, správy sociálneho zabezpečenia, správy pre životné prostredie a niektoré ďalšie. K ich vzniku a organizácii bolo vyslovených mnoho výhrad. Ukazuje sa, že tieto výhrady majú racionálny základ. Preto aj vláda Slovenskej republiky zriadila komisiu na posúdenie činnosti miestnej samosprávy a štátnej správy. Posúdenie tejto tak dôležitej oblasti problémov však ostáva už len nasledujúcemu parlamentu. Podobnej revízii bude zrejme podrobený aj doterajší zákon Slovenskej národnej rady o územnom a správnom členení Slovenska.
Po tretie - je to duchovná a kultúrna oblasť. Do ďalšej veľkej skupiny zákonov, ktoré Slovenská národná rada prijala v tomto volebnom období, by sme mohli zaradiť zákony týkajúce sa duchovnej a kultúrnej oblasti života.
Vôbec prvou zákonnou normou, ktorou sa Slovenská národná rada po voľbách zaoberala, bolo schválenie zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou. Úpravu vzťahov medzi štátom a cirkvami, vychádzajúcich zo slobody náboženskej viery a ustanovenej zákonom Federálneho zhromaždenia, upravil zákon Slovenskej národnej rady o registrácii cirkví a náboženských spoločností.
V oblasti kultúry sa Slovenská národná rada zaoberala zákonnou úpravou veľkého okruhu vzťahov. Liberalizáciu a voľnosť pri vydávaní písaného slova potvrdil zákon o povinných výtlačkoch neperiodických publikácií. V centre pozornosti sa ocitli aj ďalšie masmédiá a Slovenská národná rada prijala významné konštitutívne zákony o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, ktoré boli právne sformované ako verejnoprávne inštitúcie. V rámci svojej kompetencie prijal parlament aj zákon o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky.
Podstatou a zmyslom právnej úpravy a zriadenia fondu kultúry ako štátneho fondu ustanoveného zákonom bolo napomôcť nie príliš optimistickej situácii vo financovaní kultúry. Novelizáciou zákona získal fond názov Štátny fond kultúry Pro Slovakia.
Premeny v školstve odštartované prijatím novely školského zákona Federálnym zhromaždením charakterizovalo schválenie zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Reformu vysokoškolského vzdelávania sprevádzala zákonná úprava a konštituovanie našich vysokých škôl na školy univerzitného typu. Niektoré školy prijali celkom nový názov. Slovenská národná rada schválila v tejto sfére napríklad zá-
kony o zmene názvu Vysokej školy technickej v Bratislave a Vysokej školy technickej v Košiciach, Vysokej školy lesnickej a drevárskej vo Zvolene, Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a zákony o zriadení Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, o zlúčení Pedagogickej fakulty v Nitre a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, z ktorých sa konštituovala Nitrianska univerzita a zákon o zriadení Univerzity v Trnave.
Kultúrnymi a jazykovými potrebami slovenského národa sa Slovenská národná rada zaoberala pri schvaľovaní zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike a zákona o Matici Slovenskej, pričom najmä ten prvý vyvolal búrlivú polemiku a odozvu medzi politikmi a vo verejnosti.
Významnú úlohu venovala Slovenská národná rada konštituovaniu súdnictva ako skutočne nezávislej štátnej moci. V procese jeho formovania bolo prijatých počas tohoto volebného obdobia niekoľko zákonov, ktoré boli potom zrušené a právne vztahy v tejto oblasti komplexne upravil zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o štátnej správe súdov. Súčasťou právnej úpravy justície sa stal aj dlho očakávaný zákon o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, ktorý by mal i po materiálnej stránke posilniť nezávislé postavenie nášho súdnictva. Slovenská národná rada schválila aj novú právnu úpravu súdnych poplatkov.
Súčasťou reformy justície a jej istým zavŕšením v kompetencii Slovenskej národnej rady je konštituovanie celkom nového postavenia notárov súvisiace so zmenami v občianskom súdnom konaní. Zákon o notárskej činnosti a o notároch bol schválený na našej poslednej pracovnej schôdzi.
Jedným z najdôležitejších krokov v konštituovaní súdnej moci bolo schválenie ústavného zákona Slovenskej národnej
rady o ústavnom súde, zároveň s organizačným a procedurálnym zákonom o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred nim. Úlohou zvoliť skutočne nezávislých a odborne kvalifikovaných sudcov sa bude musieť zaoberať v období po parlamentných voľbách nový zákonodarný zbor.
Po štvrté sú to tzv. konštitutívne zákony. Do poslednej oblasti by sa dali azda zaradiť zákony, ktorými Slovenská národná rada konštituovala nové subjekty záujmových či profesijných skupín. Medzi takéto zákony, samozrejme, patria i viaceré, ktoré som už spomenul. Teraz však mám na mysli tie zákony, ktoré vyjadrujú a zabezpečujú pluralitne záujmy našich občanov, prípadne právnických osôb, v ktorých sa združujú. Slovenská národná rada na zabezpečenie týchto záujmov ustanovila zákonom viacero profesijných a záujmových komôr, resp. umožnila viacerým profesiám slobodný výkon povolania. V priebehu celého volebného obdobia išlo o schválenie zákonov o komerčných právnikoch a o právnej pomoci nimi poskytovanej, o obchodných a priemyselných komorách, o súkromných veterinárnych lekároch, o Slovenskej lekárskej komore, Slovenskej komore zubných lekárov a Slovenskej lekárnickej komore, o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a Slovenskej komore zubných technikov, o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, o Slovenskej komore vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov, o audítoroch a o daňových poradcoch.
Vážená Slovenská národná rada,
samozrejme, nie je možné vymenovať dnes všetky zákony, ktorými sme sa zaoberali, a nie je to ani účelom môjho vystúpenia. Zaoberali sme sa aj takými zákonmi, ktorými sa upravil alebo konštituoval Policajný zbor Slovenskej republiky, obecná polícia, upravovali sa právne vztahy v kontrole a inšpekcii. Prijímali sme právne normy súvisiace s ochranou a tvorbou životného prostredia alebo týkajúce sa zdravia.
Slovenská národná rada schválila dôležitý zákon o priestupkoch, či miestnych alebo správnych poplatkoch a mnohé ďalšie.
Pri tejto príležitosti by som však chcel upozorniť aj na vašu aktivitu vyplývajúcu z práva zákonodarnej iniciatívy. Celá štvrtina schválených zákonov Slovenskej národnej rady bola predložená ako iniciatívne návrhy skupín poslancov, prípadne výborov.
Záverom tejto časti by som sa chcel zmieniť aj o ústavnom práve Slovenskej národnej rady, ktorým je zákonodarná iniciatíva voči Federálnemu zhromaždeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Slovenská národná rada spolu s Českou národnou radou takmer vo vzácnej zhode iniciovali prijatie ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje Listina o základných právach a slobodách. V rámci nového rozdelenia kompetencií predložila Slovenská národná rada Federálnemu zhromaždeniu návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii a návrh zákona o rozdelení pôsobnosti vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov medzi českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, Českou republikou a Slovenskou republikou. Slovenská národná rada navrhla Federálnemu zhromaždeniu aj novelizáciu zákona o rodine a prijatie ústavného zákona o poštátnení majetku bývalého Slovenského zväzu žien.
V súvislosti s legislatívnou činnosťou Slovenskej národnej rady treba ešte spomenúť proces prijímania zmluvy s Českou republikou a proces prijímania Ústavy Slovenskej republiky. Na 23. schôdzi Slovenskej národnej rady som podal správu k štátoprávnemu usporiadaniu, kde som sa obidvoch problematík podrobne dotkol. Pre úplnosť spomeniem, že aj keď sa nepodarilo ani jednu zo spomínaných úloh splniť, vý-
sledkom práce poslancov Slovenskej národnej rady sú v tejto oblasti nasledovné dokumenty:
1. Návrh Zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania spoločného štátu v tej forme, ako ju Predsedníctvo Slovenskej národnej rady 7. januára 1992 schválilo.
2. Návrh zmluvy z rokovania komisií predsedníctiev v Mílovách v dňoch 3. až 8. februára 1992 spolu s pripomienkami všetkých poslaneckých klubov Slovenskej národnej rady k tomuto návrhu.
3. Návrh Ústavy Slovenskej republiky v alternatívach tak, ako ju predložila komisia poslancov Slovenskej národnej rady na verejnú diskusiu.
K týmto dokumentom treba ešte pridať spracovanie a vyhodnotenie verejnej diskusie o Ústave Slovenskej republiky, ktoré obnášalo 2 551 podaní.
Slovenská národná rada počas celého volebného obdobia uplatňovala svoju kontrolnú činnosť voči vláde Slovenskej republiky. V júni 1991 prerokovala správu o plnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1990. V prijatom uznesení orientovala vládu na uplatňovanie dôslednej koncepčnosti a programovosti pri riešení rozhodujúcich celospoločenských problémov, pružné reagovanie na meniace sa vnútorné a vonkajšie podmienky a urýchľovanie procesov umožňujúcich transformáciu ekonomiky a celkovú demokratizáciu spoločnosti. Pritom prijala rad odporúčaní na riešenie jednotlivých oblasti ekonomicko-spoločenského rozvoja.
Slovenská národná rada prerokovala návrhy rozpočtu na príslušné roky a správy o realizácii úloh štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky. Zaoberala sa stavom a perspektívami slovenskej ekonomiky z hľadiska postupu ekonomickej reformy s osobitným zreteľom na transformáciu majetku. Dvakrát v priebehu volebného obdobia vzala na vedomie informáciu Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby o priebehu privatizácie. V súvislosti s aktuálnymi problémami poľnohospodárstva v minulom roku prerokovala informáciu ministra poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky o stave poľnohospodárstva na Slovensku.
Slovenská národná rada sa v uplynulom období zaoberala otázkami stavu a vývoja životného prostredia v Slovenskej republike, prerokovala Národný program podpory zdravia, posúdila energetickú koncepciu Slovenskej republiky do roku 2005. V súvislosti s problémami, ktoré vznikli okolo ďalšej výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros po zastavení prác na tomto vodnom diele z maďarskej strany, Slovenská národná rada prerokovala informáciu o súčasnom stave riešenia problematiky výstavby vodného diela a o ďalšom postupe vlády Slovenskej republiky s prihliadnutím na riešenie ekologických otázok.
Významnou súčasťou uplatňovania kontrolnej činnosti Slovenskej národnej rady boli interpelácie, otázky a podnety poslancov na členov vlády Slovenskej republiky. Počas celého IX. volebného obdobia boli interpelácie a otázky poslancov zaradené ako samostatný bod rokovania schôdzí Slovenskej národnej rady. Takto boli interpelácie a otázky poslancov prerokované na 19 schôdzach Slovenskej národnej rady. Interpelácie, otázky a podnety adresované vláde Slovenskej republiky a jej jednotlivým členom podávali v mene politického klubu skupiny poslancov, ale v rozhodujúcej miere samostatne. S interpeláciami a otázkami vystúpili poslanci 692-krát a predniesli 1235 interpelácií, otázok a podnetov. Z tohto bolo podaných 808 interpelácií, položených 335 otázok a predložených 92 námetov.
Na uvedené interpelácie, otázky a podnety boli poslancom v rozhodujúcej miere poskytnuté písomné odpovede. Spokojnosť s odpoveďami bola konštatovaná u 664 interpelácií. Z 808 odpovedí na interpelácie u 48 bola uznesením Slovenskej národnej rady vyjadrená nespokojnosť a interpelovaný bol požiadaný o doplňujúcu odpoveď. Najväčší počet interpelácií, otázok a námetov bol adresovaný predsedovi vlády Slovenskej republiky /133/, ministrovi vnútra /123/ a ministrovi financií /116/. V priemere na jednej schôdzi bolo podaných 65 interpelácií, otázok a podnetov a vystúpilo 36 poslancov.
Využívanie inštitútu interpelácií, otázok a námetov sa odlišovalo čo do významu a sledovaného cieľa. Rozhodujúce počtom boli interpelácie, otázky a podnety sociálno-ekonomickej povahy. Ďalší vysoký počet bol z oblasti kultúrnej, regionálnej a národnostnej problematiky.
Svoju kontrolnú činnosť voči vláde Slovenskej republiky uplatňovalo i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Pozývalo predsedu i podpredsedov vlády Slovenskej republiky na svoje zasadnutia, ktorí priebežne informovali o aktuálnych otázkach súvisiacich s činnosťou vlády. Pravidelne sa zaoberalo plnením úloh legislatívnej činnosti vlády.
V rámci kontrolnej činnosti viackrát prerokovalo informáciu o činnosti Komisie vlády Slovenskej republiky na vypracovanie návrhu územného a správneho členenia Slovenskej republiky. Zaoberalo sa vývojom bezpečnostnej situácie na Slovensku v minulom roku a predpokladmi realizácie bezpečnostnej politiky v budúcich rokoch, obsiahnutými v Bezpečnostnej doktríne Slovenskej republiky. V súvislosti s tragickými udalosťami vo väznici v Leopoldove sa zaoberalo informáciou o výsledkoch vyšetrovania týchto udalostí.