Ján Rezník, nadporučík Viliam Pavlík, práporčícka Anna Pinková, Dr. Jozef Mikšík, Miloš Jelínek,

c/ za protiprávne jednanie príslušníkov na Okresnej správe ZNB a oddelení ŠtB Trenčín: Dr. Patrnčiak a Ján Mano.

Vyšetrovanie branno-bezpečnostného výboru, Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Správy Federálneho policajného zboru pre vyšetrovanie, referáty v Bratislave a v Prahe, bolo zamerané na objasnenie podnetov z podozrenia trestnej činnosti funkcionárov a príslušníkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Federálneho ministerstva vnútra vo vzťahu k Okresnej správe ZNB v Trenčíne.

V prvom rade išlo o podozrenie z protiprávneho zrušenia služobného pomeru príslušníka ZNB Jána Manu, ktorého odôvodnenie bolo v rozpore so zákonom o služobnom pomere príslušníkov ZNB, kde sme sa snažili zistiť hlavnú motiváciu pre tento protiprávny akt. Najzávažnejšie sa ukazuje zneužitie právomoci pri protiprávnom vniknutí príslušníka Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do objektu ŠtB v Trenčíne, ktorá patrila Federálnemu ministerstvu vnútra, a odcudzenie časti dokumentov z archívu ŠtB. Získali sa aj nové poznatky na objasnenie vytrhnutia strán z registrov ŠtB bývalej XII. správy v Bratislave u osôb zaevidovaných na týchto stranách.

Priebeh vyšetrovania bol silne poznamenaný záujmom novinárov a niektorých politikov o výsledky a výpovede predvolaných. Je evidentná snaha všetko zneužívať v rámci politického zápasu. Zverejnenie niektorých mien viedlo viacerých pozvaných k tomu, že odmietli prísť pred Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady vypovedať. Ako prvého sme pozvali pána Ivana Horňáka. Prijal pozvánku a prisľúbil účasť na vyšetrovaní, ale v sobotu v ten istý týždeň nám oznámil, že nemôže v pondelok prísť na Slovenskú národnú ra-

du, nakoľko dostal ponuku pacovať v zahraničí, kam odchádza v nedeľu a vráti sa až o tri mesiace. Druhý pozvaný svoju neochotu vypovedať pred Branno-bezpečnostným výborom Slovenskej národnej rady odôvodňuje tým, že v televízii bol spomínaný, že má podať dôležité svedectvo k osobe pána Mečiara, a v týchto súvislostiach má obavy o svoju rodinu.

Podlá poznatkov, ktoré máme, protiprávne konanie príslušníkov na Okresnej správe ZNB v Trenčíne a niektorých funkcionárov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nie je na Slovensku ojedinelým javom. Likvidácia archiválií ŠtB sa takmer všade robila ešte po rozkaze generála Lorenca zo dňa 6. 12. 1989 č. NZ-131/88, ktorým nariaďoval s okamžitou platnosťou zastaviť vytrieďovanie a ničenie všetkých písomností v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra. V tomto období, i po ňom bol vytvorený priestor pre krádeže spisov, najmä z tzv. živých zväzkov spolupracovníkov ŠtB. Toto obdobie využili mnohí ľudia na likvidáciu tých dokladov, ktoré ich kompromitovali a ktoré by im zabránili robiť politickú kariéru. Ako ukazujú doterajšie výsledky vyšetrovania v Trenčíne, bolo to aj obdobie, v ktorom sa vybavovali osobné účty formou úradného úkonu, a to aj za cenu porušenia zákonov.

V prípade protiprávneho postupu pri dočasnom pozbavení výkonu služby a súčasne pri komplexnom služobnom hodnotení príslušníka ZNB Jána Manu, ktorého dôsledkom mal byt dôkaz, že nie je spôsobilý byť ďalej príslušníkom VB, sme zistili toto: Nadpráporčík Ján Mano, naposledy služobne zaradený na Obvodné oddelenie VB v Trenčíne, bol rozkazom č. 3 zo 14. 2. 1990 Okresnou správou ZNB Trenčín pozbavený dočasného výkonu služby. Ako dôvod k tomuto rozhodnutiu Dr. kpt. Leonard Čimo uviedol, že v zmysle § 171 ods. l písm. c/ Trestného zákona je dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Pán Mano sa proti tomuto rozkazu odvolal 27. 2. 1990, na základe čoho odvolací senát pri Krajskej správe ZNB v Bratislave jeho odvolaniu vyhovel po tom, ako zistil, že ide o vykonštruovanú a tendenčnú záležitosť, ktorá nie je v súlade s právnymi normami. Nakoľko tým boli vylúčené právne dôvody na takýto postup voči pánovi Maňovi, musíme pripustiť, že jediným dôvodom takéhoto postupu inšpekčnej skupiny Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo to, že pán Mano začiatkom januára 1990 napísal list, ktorý odoslal pánovi Dubčekovi, pánovi Čičovi a na prezidentskú kanceláriu. V tomto liste uvádzal, že sa dozvedel, že pán Vladimír Mečiar má byt menovaný ministrom vnútra, čo by sa, podľa jeho mienky, nemalo dopustiť. Na tento list sa pána Manu vypytovali členovia inšpekčnej skupiny Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kapitán Čimo, kapitán Krajca a major Lastovka, a tento list pán Mano spomína v ďalšom liste zo 14. 2. 1990, ktorý zaslal tým istým adresátom. Otvorená výhrada voči menovaniu pána Mečiara ministrom vnútra Slovenskej republiky bola zrejme dôvodom pre jeho prepustenie zo služieb VB, ako to v závere komplexného služobného hodnotenia navrhoval pán Čimo.

Je dôvodné podozrenie, že pán Mečiar ako minister vnútra Slovenskej republiky zneužil svoju právomoc a viedol členov Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k protiprávnym rozhodnutiam so zámerom pomstiť sa príslušníkovi VB, ktorý mal výhrady voči jeho menovaniu ministrom. Pán Mano k tejto záležitosti vypovedal pred vyšetrovateľmi Správy Federálneho policajného zboru, kde predložil aj fotokópiu všetkých dokladov vzťahujúcich sa k výpovedi, a vypovedal aj pred Branno-bezpečnostným výborom Slovenskej národnej rady. Protiprávnosť jednania inšpekcie potvrdil major Dr. Ladislav Vranka, predseda odvolacej komisie pri Krajskej správe ZNB, na ktorého bol robený nátlak, aby potvrdil rozhodnutie náčelníka Okresnej správy ZNB v Trenčíne.

Oveľa závažnejšie sú záležitosti protiprávneho vniknutia príslušníka Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do objektu Federálneho ministerstva vnútra a odvezenie archiválií ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

Podlá všetkých doterajších zistení dňa 26. 1. 1990 bol starší inšpektor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kapitán JUDr. Leonard Čimo pozvaný k ministrovi vnútra pánovi Vladimírovi Mečiarovi, ktorý ho informoval, že v Trenčíne v tzv. Tisovej vile, kde bolo pracovisko oddelenia Štátnej bezpečnosti, sú skartované nejaké písomnosti. Povedal, že túto informáciu dostal od poručíka Dr. Jozefa Škultétyho, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pri stretnutí s pánom Mečiarom začiatkom roka 1990 mu hovoril aj o skartácii spisov ŠtB. Uviedol aj podrobnosti, a to, že dvoma autami odviezli písomnosti do Bobot, kde ich zošrotovali v papierni. Časť sa spálila neďaleko Trenčína a zbytok sa skartoval na skartovacom stroji v priebehu dvoch dní a dvoch nocí.

Pán Čimo odišiel do Trenčína spolu s vodičom práporčíkom Jánom Rezníkom na aute značky Volga štátnej poznávacej značky BAP 68 13 okolo 21. 30 hodiny. Do Trenčína prišli okolo 22. 30 hodiny. Najprv sa zastavili na Okresnej správe ZNB, kde cez operačného dôstojníka pán Čimo nechal zavolať povereného náčelníka Okresnej správy ZNB pána podplukovníka Kuchárika a neskoršie kapitána Dr. Viliama Cvorenkára, nadporučíka Jaroslava Svrbíka, nadporučíka Viliama Pavlíka a poručíka Rudolfa Beláka.

Vilu komisionálne otvorili 27. 1. 1990 o 00, 05 hodine. Kľúče od dverí jednotlivých kancelárií a iných priestorov boli v zapečatenom puzdre, pod pečaťou č. 029, ktorá bola na meno kapitána Jozefa Mateja. Pri kontrole sa nezistili žiadne závady, ani žiadne stopy po šrotovaní papierov. Po prehliadke bol urobený zápis, ktorý podpísali všetci prítomní a ktorý je uložený v archíve Inšpekcie Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky. V zápise však nie je uvedené, že pán Čimo našiel v zámku plechovej skrine v kancelárii náčelníka ŠtB kľúče a po otvorení skrine našiel v nej písomné materiály. Bolo tam okolo 18 obalov so spisovým materiálom tajných spolupracovníkov ŠtB. Všetky spisy odovzdal svojmu vodičovi pánovi Rezníkovi, ktorý ich odniesol do auta. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj nadporučík Viliam Pavlík a práporčík Ján Rezník. Za prítomnosti pána Kuchárika pán Čimo všetkým povedal, že tieto materiály odovzdá ministrovi vnútra pánovi Mečiarovi. Všetci to len vzali na vedomie.

Pán Čimo s pánom Rezníkom odišli z Trenčína o 5. 00 hodine do Bratislavy. Po ceste sa nikde nezastavili. O 7. 00 hodine odovzdal pán Čimo tieto materiály vo vile Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Partizánskej ulici pánovi Mečiarovi. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vodič práporčík Ján Rezník. Z Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa tejto akcie nezúčastnil nikto iný.

Proti týmto získaným informáciám neboli doposiaľ vznesené žiadne presvedčivé argumenty.

Aj keby sme prijali tvrdenia pána Mečiara, že pána Čimu do Tisovej vily neposielal, že to bola jeho osobná iniciatíva, fakty hovoria o tom, že pán Škultéty dokázateľne informoval len pána Mečiara o ničení archívu ŠtB v Tisovej vile, a potvrdené je aj to, že pán Mečiar spisový materiál prijal, a nezistili sme, že by bol dal príkaz pánovi Čimovi tieto materiály bezodkladne vrátiť tak, ako to predpisuje § 5 zákona č. 1O2/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva. Nezistili sme ani to, že by bol pán Čimo za tento čin potrestaný, ale naopak v nasledujúcom období bol povýšený a 15. februára bol vymenovaný za náčelníka Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Z uvedeného je jasné, že pán Čimo na príkaz resp. so súhlasom ministra vnútra Slovenskej republiky pána Mečiara vnikol do objektu patriaceho Federálnemu ministerstvu vnútra, odtiaľ odniesol spisový materiál patriaci k dokumentácii spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti v Trenčíne. Tento tajný materiál odovzdal osobe, ktorá nebola určená na manipuláciu s takýmto materiálom.

Podlá výpovede pána nadporučíka Viliama Pavlíka z Tisovej vily sa odnášali písomnosti aj v nasledujúce dni, kedy začala svoju pôsobnosť skupina inšpektorov Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Plánovaná previerka Okresnej správy ZNB v Trenčíne začala 29. 1. 1990 a bola zameraná na objasnenie udaní na bývalého okresného náčelníka Okresnej správy ZNB podplukovníka Dr. Jána Patrnčiaka a na riešenie prípadu nadpráporčíka Jána Manu.

Doposiaľ nebola uspokojujúco vysvetlená záležitosť vytrhnutia strán z archívnych a registračných protokolov bývalej XII. správy v Bratislave. Požiadali sme Federálnu bezpečnostnú informačnú službu v Bratislave, aby nás priebežne informovala o nových zisteniach. Obdržali sme správu, že na Federálnom ministerstve vnútra vo fonde Z sa našli dve evidenčné karty na meno JUDr. Vladimír Mečiar.

Prvá karta dokazuje, že je na meno menovaného, ktorý bol v roku 1970 trestne stíhaný podlá § 9 ods. 2 Trestného zákona za hanobenie republiky a jej predstaviteľa. Išlo o rozširovanie letákov po auguste 1968, ktoré sa pánovi Mečiarovi dostali na stôl záhadným spôsobom. V protokole sa uvádza obhajoba pána Mečiara týmito slovami: "Tieto letáky som našiel na svojom stole. Po mojom odchode bola kancelária otvorená. Volný prístup do nej mali všetci pracovníci OV ČSM, ako aj časť členov Predsedníctva Okresného výboru KSS. Dal som okamžitý príkaz na ich spálenie. "

Trestné stíhanie bolo 8. 11. 1971 zastavené pre nedostatok dôkazov a na menovaného bol založený pozorovací zväzok registračné číslo 12398 s krycím menom Satelit, ktorý bol v roku 1973 zrušený. V roku 1974 bol na oddelení ŠtB v Trenčíne založený nový pozorovací zväzok registračné číslo 0874724, ktorý bol v roku 1976 archivovaný pod archívnym číslom 26 313 a menovaný bol vyradený z evidencie nepriateľských osôb.

Druhá karta dokazuje, že oddelenie ŠtB v Trenčíne založilo zväzok s registračným číslom 31048 na osobu Vladimíra Mečiara, ktorý bol neskôr archivovaný pod č. 97472 v Bratislave. Keďže toto archívne číslo je číslom z archívneho protokolu spolupracovníkov, vieme, že išlo o zväzok niektorého typu spolupráce - agent, dôverník, kandidát tajnej spolupráce, prepožičateľ bytu.

Z počítačovej databázy CRS /Centrálny register zväzkov/ vedenej na Federálnom ministerstve vnútra vyplýva, že tento zväzok bol zväzkom kandidátov tajnej spolupráce v problematike pravicových oportunistov pod heslom "DOKTOR". Bol založený 1. 3. 1985 a archivovaný 1. 9. 1986. Riadiacim orgánom Vladimíra Mečiara bol kapitán ŠtB Ivan Horňák.

Týmto zistením sa doplnili naše poznatky o osobách, ktoré sa nachádzali v evidencii na vytrhnutých stranách zväzkov v Bratislave, a zužuje sa aj okruh tých, ktorí mali eminentný záujem na ich vytrhnutí a vybraní vlastných zväzkov z dokumentácie ŠtB.

Pri rekapitulácii doterajších poznatkov môžeme zatiaľ uzavrieť, že na chýbajúcej vytrhnutej dvojstrane z registra zväzkov s registračnými číslami od 14351 do 1437O bol pod číslom 14358 evidovaný pán major Dr. Štern, riaditel personálnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorého prostredníctvom pána Borodovčáka na túto funkciu menoval pán Mečiar. Na chýbajúcej vytrhnutej dvojstrane s regis-

tračnými číslami od 19491 do 19530 bol pod číslom 19508 evidovaný pán plukovník Dr. Svěchota, od februára 1990 náčelník XII. správy ZNB, až do 14. 8. 1990 námestník riaditeľa Úradu Federálneho ministerstva vnútra pre ochranu ústavy a demokracie a od 15. 8. 1990 prvý námestník ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý pracoval a zodpovedal za tieto spisy ŠtB. Napokon na vytrhnutej dvojstrane s registračnými číslami 31031 až 31060 bol pod číslom 31048 zaevidovaný Dr. Vladimír Mečiar, od 11. 1. 1990 do 26. 6. 1990 minister vnútra Slovenskej republiky a od 27. 6. 1990 do 21. 4. 1991 predseda vlády Slovenskej republiky. Taktiež na chýbajúcich vytrhnutých stranách v protokoloch archívnych zväzkov sa nachádzajú spomínané osoby.

Ked'že strany s údajmi o tomto zväzku spolupráce Vladimíra Mečiara boli vytrhnuté z registračného protokolu, ako aj z protokolu archívnych zväzkov, a keďže registračná karta s registračným aj archívnym číslom tohoto zväzku sa nachádzala vo fonde Z, t. j. priamo u federálneho ministra vnútra, a to už v prvej polovici roku 1990, Vladimír Mečiar nemohol byť pozitívne vylustrovaný napríklad komisiou 17. novembra, ani nikým iným. Od tohoto konštatovania je už len krok k vysvetleniu, kto mal záujem o vytrhnutie chýbajúcich stránok v registroch ŠtB a kto je za túto činnosť aj právne zodpovedný.

Toto sú teda najnovšie poznatky o činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v predchádzajúcom období, teda za obdobie od 17. novembra 1989 do 26. júna 1990.

IV. obdobie

Vymenovanie novej koaličnej vlády 27. júna 1990 a menovanie pána Ing. Antona Andráša za ministra vnútra dávalo nádej, že bezpečnostný úsek ministerstva bude budovaný v intenciách politiky, ktorú sledovala vládna koalícia. To sa

však mohlo realizovať len za predpokladu, že osobné zámery a ambície predsedu vlády a ministra vnútra ustúpia pred vyššími záujmami. Pre pochopenie tejto etapy v činnosti ministerstva vnútra je potrebné zrekapitulovať, s akými predstavami o jeho pôsobnosti vstupovali obaja protagonisti.

Pán Vladimír Mečiar ako predseda vlády v dňoch 11. a 13. júla k budúcej koncepcii činnosti vnútra povedal nasledujúce: "Všetky ministerstvá sú predsa celkom rovnocenné. Sú to ústredné orgány štátnej správy. Postavenie ministrov ako členov vlády je rovnocenné a rovnaké, môže sa rozlišovať len v tom, že niektorí ľudia budú svoje funkcie vykonávať lepšie a niektorí horšie, ale nie v tom, aby sa už v zárodku vytvárali nejaké diferencie, ktoré ministerstvo je ako dôležité. Je bezpochyby jedna výnimka, a to je ministerstvo vnútra, ktoré zabezpečuje bezpečnosť krajiny, zabezpečuje vnútornú správu štátu, je jeho orgánom, ktorý koncentruje na seba celú súčinnosť. To bolo aj veľkým objektom koaličných bojov. Skončilo sa to kompromisom, že minister je z KDH, predseda vlády z VPN. Navzájom môžeme celú činnosť dobre koordinovať a kontrolovať. To nenaruší hierarchiu. "

Dalo sa predpokladať, že personálna práca na bezpečnostnom úseku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bude aj naďalej neuralgickým bodom pre hodnotenie doterajšej činnosti rezortu a pri vypracovaní takej koncepcie, ktorá bude korešpondovať so zámermi a predstavami nového ministra.

K tejto oblasti pán Mečiar povedal: "Môže niekto povedať, že som prijal málo ľudí, ktorí by boli vhodní pre prácu v nových podmienkach a takých som našiel. Sú tam ľudia, o ktorých bude ešte Slovensko počuť, vynikajúci odborníci. Budem sa vždy hlásiť k tomu, že som bol ten, ktorý im tie dvere otvoril. Možno ma uspokojovalo to, že nový minister, ktorý príde, bude mi priamo podriadený ako predsedovi vlády. Nebudem však nového ministra obchádzať, naopak, budem ho podporovať, no budem dohliadať aj na to, aby to, čo sa zača-

lo, pokračovalo ďalej. V takom rezorte ako je vnútro nemôže byt každú chvíľu iná koncepcia. "

V duchu týchto vyjadrení sa viedol aj prvý rozhovor pána premiéra s ministrom Andrášom, len s tým dodatkom, že žiadal, aby poodvolával niektorých ľudí z funkcií, a to aj tých, ktorých si celú dobu svojho pôsobenia na ministerstve ponechával. Je pochopiteľné, že minister Andráš potreboval určitý čas na to, aby sám mohol zhodnotiť jednotlivých ľudí, aby podlá vlastných predstáv a kritérií mohol rozhodnút o tom, či ich odvolá z funkcie.

Minister Andráš otvorene prejavoval nesúhlas s koncepciou budovania bezpečnostného úseku ministerstva vnútra, ktorú mal pán Mečiar, ale ktorú nestačil zrealizovať. Mal vyhranenejší vzťah k zotrvávaniu bývalých príslušníkov ŠtB na dôležitých funkciách. Rozkazom č. 15 z roku 1990 stanovil podmienky, podlá ktorých môžu v službách VB zotrvať tí príslušníci ŠtB, ktorí napríklad nepracovali v tejto zložke viac ako dva roky, nepracovali po línii vnútorného nepriateľa, atď. Uplatnenie tohoto rozkazu sa dotýkalo aj niektorých funkcionárov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorí boli zo svojich pôvodných postov preložení na iné a mohli tam nerušene pôsobiť ďalej, a to s tichým súhlasom predošlého pána ministra. Pán predseda vlády pripomínal ministrovi Andrášovi aj na zasadnutiach vlády, že ako predseda vlády preberá zodpovednosť za riadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to aj za personálnu politiku v tomto rezorte. Pri takýchto vyhranených názoroch a postojoch na personálnu politiku ministerstva vnútra bola len otázka času, kedy sa vytvoria aj ďalšie trecie plochy v ich vzájomných vzťahoch.

V tomto hodnotenom období sa činnosť bezpečnostného úseku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zamerala na realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky predneseného na 2. schôdzi Slovenskej národnej rady 29.

6. 1990. Pri realizácii bezpečnostnej politiky chcelo ministerstvo predovšetkým pôsobiť na obmedzovanie kriminality a zabezpečovanie verejného poriadku, garantovať bezpečnosť, občanov, ich majetku a ochranu verejných záujmov, a to najmä pred trestnou činnosťou recidivistov, narušenej mládeže a amnestovaných osôb. Vláda sa zaviazala napomáhať pri zvyšovaní akcieschopnosti Verejnej bezpečnosti, posilňovaní jej materiálno-technickej základne, ako aj pri posilňovaní pôsobnosti republík na úseku vnútorného poriadku a bezpečnosti.

Všestrannú podporu si vyžadovala verejnobezpečnostná situácia na Slovensku v I. polroku, ktorá bola sprevádzaná viacerými problémami. Došlo k podstatnému nárastu kriminality, najmä trestných činov proti bezpečnosti, právam a oprávneným záujmom občanov, ich života, zdravia a majetku. Výrazný podiel na tejto trestnej činnosti mali recidivisti a narušená mládež, z nich najmä Rómovia. Problémy boli aj s trestnou činnosťou amnestovaných osôb. Za päť mesiacov roku 1990 sa počet zistených trestných činov a prečinov na Slovensku zvýšil o 4 788 skutkov, t. j. o 16, 8 %. Počet zistených trestných činov bol vyšší o 27, 8 %. Vzrástla nebezpečnosť a brutalita konania páchateľov. Bolo spáchaných napríklad 46 vrážd, 397 lúpeží, krádeží vlámaním. Príslušníci z úseku hospodárskej kriminality preverovali viac ako 2 000 oznámení, podnetov a poznatkov závažnej trestnej činnosti.

Nie najlepšia bola situácia pri dodržiavaní zákona u samotných príslušníkov bezpečnosti. Podlá výsledkov šetrenia inšpekčnej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo za I. polrok zaevidovaných 248 oznámení a podozrení z trestnej činnosti príslušníkov ZNB. Trestná činnosť bola preukázaná 104 príslušníkom ZNB, ktorí spáchali 142 trestných skutkov. 19 príslušníkov bolo amnestovaných. V popredí bola trestná činnost zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona. Za túto trestnú čin-

nosť bolo stíhaných 44 príslušníkov, z ktorých bolo 14 náčelníkov.

O opatreniach zameraných na zníženie trestnej činnosti príslušníkov ZNB a na odstránenie jej príčin a podmienok sa rokovalo na operatívnych poradách ministra vnútra Slovenskej republiky v dňoch 2. 7., 16. 7., 20. 8. a 30. 9. 1990. Okrem toho na zasadnutí kolégia ministra vnútra Slovenskej republiky dňa 25. 10. 1990 predložila Inšpekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s personálnou a školskou správou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky analýzu hlavných príčin trestnej činnosti príslušníkov ZNB.

Zaujímavé sú aj názory obyvateľov Slovenskej republiky na vybrané problémy vtedajšej bezpečnostnej situácie, ako ich v informácii o výskume verejnej mienky predložil Branno-bezpečnostnému výboru Slovenskej národnej rady Slovenský štatistický úrad. V nej sa konštatuje, že kľúčovým článkom, ktorý zásadne ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu na Slovensku, je Verejná bezpečnosť, jej preventívne a represívne pôsobenie. Bezpečnostná situácia na Slovensku bola charakterizovaná všeobecným poklesom občianskej disciplíny, uvolnením morálky a prudkým nárastom kriminality, predovšetkým majetkovej trestnej činnosti.

Aktivizácia činnosti príslušníkov bezpečnosti prebudila novú vlnu kritiky voči Verejnej bezpečnosti ako inštitúcii, jej jednotlivým predstaviteľom, ale aj radovým príslušníkom. Naplno sa obnažila existujúca nedôvera verejnosti v dodržiavanie zákonnosti pri vyšetrovaní, nedôvera v objektívnosť, nezaujatosť a humánnosť postupov policajných orgánov.

Pred novým vedením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky stála teda veľmi náročná úloha obnoviť dôveru občanov Slovenskej republiky vo Verejnú bezpečnosť ako základnú zákonnú inštitúciu bezpečnostného systému republiky. Treba poukázať, že existovali tu aj určité bariéry subjektívneho

charakteru, ktoré spôsobovali neistotu časti pracovníkov Verejnej bezpečnosti. Iniciovali ich neprimerané postoje obyvateľstva k ZNB, očakávanie personálnych zmien v riadiacich štruktúrach polície a podobne. Nepriaznivo vplývali i nevyhnutné zmeny v organizačnej štruktúre pri prechode polície na dvojstupňový systém riadenia a z toho plynúca obava časti pracovníkov polície pred stratou postavenia a podobne. U niektorých príslušníkov polície zohrávalo významný vplyv aj vedomie slabej profesionálnej úrovne, ale aj ich mravné a morálne názory a postoje k výkonu služby.

Aspoň heslovite chceme ešte poukázať na ďalšie príčiny vtedajšieho nepriaznivého vývoja kriminality. Výrazným oslabením akcieschopnosti kriminálnej služby bolo zmrazenie využívania špeciálnych metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, vrátane spravodajskej techniky. Určitým spôsobom negatívne zasiahla do výslednosti práce aj novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku, nárast počtu vyšetrovaní, čím sa oslabil výkon služby na uliciach, a to v období, kedy sa nedarilo získavať nových príslušníkov. V polovici roka bolo neobsadených 370 miest príslušníkov VB.

V dôsledku zvýšenia páchania lúpeží, ako aj uličnej kriminality, musela byt posilnená hliadková služba VB vojakmi pohraničnej stráže. Zvýšili sa požiadavky na posilnenie stavu pyrotechnikov na vyhľadávanie nastražených výbušných systémov, na zvýšenie kontroly páchateľov v súvislosti so zvýšeným rozvojom turistického ruchu, rozvojom podnikateľskej činnosti a nelegálnym predajom a nákupom finančných prostriedkov cudzích štátov uskutočňovaných v rozpore s devízovým zákonom.

Ako je zrejmé z dokumentácie činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v sledovanom období, minister vnútra s prevažnou časťou funkcionárov a veliteľov polície

vypracovali legislatívne podklady a organizačne pripravovali najmä tieto zámery:

1. Vybaviť okresný článok riadenia príslušnými kompetenciami zodpovedajúcimi za úplné samostatné riešenie bezpečnostnej problematiky na svojom teritóriu.

2. Organizačnými zmenami vytvoriť podmienky na účinné posilnenie priameho výkonu služby na ulici.

3. V rámci organizačných zmien vytvoriť špecializovanú zložku polície zameranú na program preventívnej výchovy.

4. Vytvoriť špeciálnu skupinu pracovníkov na posilňovanie nezákonného obohacovania sa, najmä v súvislosti s nelegálnym obchodovaním valutami.

5. Zaviesť nový systém výkonu hliadkovej služby, ktorý zabezpečí väčšiu mobilnosť.

6. Zintenzívniť hliadkovú službu v teritóriách zvýšeného výskytu trestnej činnosti rómskeho obyvateľstva.

7. Skvalitniť výber nových príslušníkov polície.

8. Reorganizovať rezortné školstvo.

9. Zvýšiť úroveň teoretickej prípravy riadiacich pracovníkov.

10. Zabezpečiť jazykovú prípravu pracovníkov na všetkých úrovniach.

11. Iniciovať urýchlené vypracovanie.

a/ návrhu nového organizačného usporiadania ministerstva a policajného aparátu v Slovenskej republike,

b/ pripraviť riadiace akty ministra o zrušení okresných správ ZNB a zriadení okresných správ polície a útvarov vyšetrovania a návrh vzorového organizačného poriadku okresných správ polície,

c/ pripraviť návrh štatútu ministerstva a návrhy organizačných poriadkov útvarov ministerstva,

d/ pripraviť návrh novelizácie predpisov o personálnej a disciplinárnej právomoci služobných funkcionárov, ako i predpisov upravujúcich služobný pomer,

e/ pripraviť návrh novelizácie základných predpisov upravujúcich oblasť finančného, materiálno-technického, zdravotníckeho zabezpečenia, spojovacej služby a na ďalších úsekoch vytvoriť nové podmienky výkonu služby,

f/ pripraviť návrhy na delimitáciu síl a prostriedkov medzi Federálnym ministerstvom vnútra a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

g/ posúdiť dislokáciu obvodných oddelení VB a predložiť návrhy na zmeny,

h/ pripraviť návrh programového zamerania činnosti bezpečnostného úseku ministerstva vnútra a policajného aparátu v Slovenskej republike do konca roka 1992,

i/ pripraviť návrh tabuliek zloženia a počtov útvarov ministerstva a útvarov bezpečnostnej polície,