proces, podlá mojej mienky, z politického hľadiska nemožno, alebo potom by skonštatovali, že k dohode v tejto politickej konštelácii nemohlo dôjsť, a odporúčalo by sa riešiť tento problém ďalej v budúcom volebnom období.
Vzhľadom na to, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady dostalo mandát od pléna, posledné slovo k celému tomuto procesu musí zaujať plénum. Navrhujem, aby to bolo najbližšie plénum po skončení tohto pléna. Preto dovoľte, aby som vám po tejto informácii - je to politická, nie odborná informácia, ktorá by polemizovala s jednotlivými bodmi zmluvy - prečítal návrh uznesenia, ktoré by som odporúčal, aby plénum Slovenskej národnej rady prijalo. Ešte kým ho prečítam, odporúčam - samozrejme, je to vecou vás všetkých -, aby prípadná politická rozprava na túto tému sa presunula do rozpravy o aktuálnych spoločenských a politických problémoch, a tým by sme tento problém, ktorý je sám osebe svojím spôsobom kontraverzný, uzavreli jedným konštruktívnym uznesením. Potom si viem predstaviť, že v rozprave sa môžu k tomu poslanci vyjadriť a môžu si vymeniť aj názory na jednotlivosti. Ale toto je všetko vecou vášho rozhodnutia. To je moje odporúčanie. Teraz prečítam návrh na uznesenie. Pán Húska kýva, že nie, ale, pán Húska, môj hlas má takú váhu ako tvoj.
Návrh uznesenia: Slovenská národná rada berie ne vedomie správu o rokovaniach v Milovách a rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 12. 2. 1992 o neprijatí návrhu textu zmluvy, ktorý bol v Mílovách spracovaný. Slovenská národná rada odporúča poslaneckým klubom Slovenskej národnej rady, aby do 28. 2. 1992 odovzdali predsedovi Slovenskej národnej rady svoje stanoviská k tomuto návrhu, ktorý ich poskytne Predsedníctvu Českej národnej rady. Slovenská národná rada očakáva takýto postup aj od poslaneckých klubov v Českej národnej rade. Slovenská národná rada odporúča Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby sa čo
najskôr stretlo s Predsedníctvom Českej národnej rady a na základe stanovísk poslaneckých klubov spoločne posúdili možnosť uzavretia zmluvy. Slovenská národná rada posúdi celkový proces prípravy zmluvy a riešenia štátoprávneho usporiadania na najbližšej schôdzi Slovenskej národnej rady.
Toto je návrh uznesenia, ktorý predkladám po konzultácii s politickým grémiom Slovenskej národnej rady, to znamená predstaviteľov všetkých politických strán a hnutí v Slovenskej národnej rade. Je to návrh, ktorý sme dnes ráno v zásade prijali. Týmto považujte moju informáciu za skončenú. Ak má k tomu niekto závažné pripomienky, prosím. /Potlesk. /
Pán Okres má faktickú poznámku, potom pán Brňák. Chcel by som len upozorniť, že Klub HZDS zastupoval pán Sečánsky, čiže bolo to robené i v prítomnosti Klubu HZDS.
Poslanec P. Okres:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som vyjadril k návrhu uznesenia svoju pripomienku. V podstate dá sa povedať, že to, čo pán predseda predniesol, obsahovo je nanajvýš zaujímavé, je tam kopa slov a spôsobov, ako ďalej postupovať. Preto by som chcel, aby sme to uznesenie mali písomne na stole, a prípadne k nemu zaujali stanoviská tak, ako k ostatným materiálom, ktoré sa predkladajú na rokovanie.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Odovzdal som ho predsedom všetkých poslaneckých klubov. Možno teraz urobiť obedňajšiu prestávku, ak vôbec teraz
môžeme obedovať, ak máme čas, a po tejto prestávke sa môže znovu stretnúť politické grémium, vec uzatvoriť a potom dať pripadne hlasovať. To znamená, že môžeme hlasovať o ukončení politickej rozpravy. Ešte sa hlásil pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Neviem, pán predseda, či navrhovaný text nie je v rozpore s istým usmernením predsedníčky Českej národnej rady pani Dagmar Burešovej, ktorá sa včera pre ČSTK vyjadrila v tom smere, že plénum Slovenskej národnej rady by sa malo vyjadriť iba k faktu, či návrh zmluvy o štátoprávnom usporiadaní vypracovaný spoločnou komisiou národných rád v Mílovách pokladá za základné východisko na ďalšie rokovanie.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pokiaľ viem, zatiaľ na čele Slovenskej národnej rady je pán Mikloško a nie pani Burešová. /Potlesk. / Po tejto stránke dávam návrh ako spravodajca. Beriem to ako faktickú poznámku. Hlási sa pán Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Navrhujem nasledovný postup: prerušiť rokovanie, urobiť kluby, politické grémium nech sa stretne o trištvrte na dve alebo o pol druhej, a o druhej začať schôdzu.
Predseda SNR F. Mikloško;
Navrhujem, aby sa teraz stretli kluby, a aby sa o pol druhej stretlo politické grémium v mojom salóne. V rokovaní pokračujeme o druhej.
/Po prestávke. / predseda SNR F. Mikloško.
Prosím, aby ste zaujali svoje miesta, pokračujeme v rokovaní.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
po skončení predpoludňajšieho rokovania sa stretlo politické grémium Slovenskej národnej rady a pripravilo návrh uznesenia Slovenskej národnej rady, ktorý máte všetci predložený. Z formálnych dôvodov ho prečítam.
"Slovenská národná rada berie na vedomie informácie predsedu Slovenskej národnej rady o rokovaniach v Mílovách a rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 12. 2. 1992 o neprijatí návrhu textu zmluvy, ktorý bol v Mílovách spracovaný.
Slovenská národná rada odporúča poslaneckým klubom Slovenskej národnej rady, aby do 2. 3. 1992 odovzdali Predsedníctvu Slovenskej národnej rady svoje stanoviská k tomuto návrhu, ktoré spracuje súhrnnú informáciu o pripomienkach.
Slovenská národná rada sa obracia na Predsedníctvo Českej národnej rady, aby spracovalo rovnakú informáciu tak, aby si ich predsedníctva mohli vzájomne vymeniť.
Slovenská národná rada odporúča Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby sa čo najkôr stretlo s Predsedníctvom Českej národnej rady a v súlade s doteraz prijatými uzneseniami Slovenskej národnej rady a so zohľadnením stanovísk poslaneckých klubov spoločne posúdili možnosť uzavretia zmluvy.
Slovenská národná rada posúdi celkové riešenie štátoprávneho usporiadania na najbližšej schôdzi Slovenskej národnej rady.
Bratislava 25. 2. 1992. "
Je to spoločný návrh politického grémia Slovenskej národnej rady. Pýtam sa, či niekto z poslancov má k nemu pripomienky?
/Pripomienky neboli. /
Keď nie, prosím, aby sme hlasovali o tomto uznesení.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 128 poslancov. /
Kto je za tento návrh uznesenia?
/Za návrh hlasovalo 97 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. /
Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia Slovenskej národnej rady.
Môžeme prejsť k ďalšiemu bodu rokovania, a to je Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam.
Do rozpravy sa na minulej schôdzi prihlásilo 19 poslancov, ďalšie prihlášky som dostal v priebehu rokovania. Ako prvý sa podlá § 19 prihlásil poslanec Vladimír Sládek. Pripraví sa poslanec Paučo.
Poslanec V. Sládek;
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
dámy a páni,
s blížiacim sa "výročím" 14. marca bol som oslovený občanmi, a predpokladám, že všetky politické strany aj kluby v Slovenskej národnej rade budú oslovené touto výzvou, aby som podporil tento text. Predpokladám, že svoju stranu nebudem musieť presviedčať, a k tomuto textu sa pripojíme.
"Vyzývame všetky politické subjekty v Slovenskej republike, aby protestovali proti nadchádzajúcim oslavám 53. výročia vzniku Slovenského štátu, ktorému predchádzalo rozbitie Československej republiky nacistickým Nemeckom a jeho prisluhovačmi. Ktokoľvek, komu ide o zvrchovanosť slovenského národa, nemôže, a predpokladáme, že ani nechce túto zvrchovanosť dosiahnuť nedemokratickým činom z vôle cudzieho štátu alebo cudzieho národa.
Slovenský štát z rokov 1939 až 1945 neznamenal pre svojich občanov slobodu. Jeho čelní predstavitelia sa netajili tým, že pracujú hitlerovskými metódami. Jeho prezident, od roku 1940 oficiálne titulovaný "vodca", nesie spoluzodpovednosť za smrť desaťtisícov spoluobčanov, prevažne civilných osôb. Dodávame, že išlo aj o "rasovo čistých" Slovákov s politicky nepohodlnými názormi. Navyše, Slovenský štát vyhlásil vojnu protihitlerovskej koalícii na čele so Spojenými štátmi severoamerickými, Veľkou Britániou a Sovietskym zväzom. Za týchto okolností argumentácia širokým medzinárodným uznaním Slovenského štátu nie je poctou, ale hanobením Slovenska. Argumentovať prosperitou slovenského národno-socialistického hospodárstva s vysokým kurzom slovenskej koruny v čase, keď Európa bojovala na život a na
smrť proti zvráteným mýtom nacistického novodobého pohanstva, pokladáme za neslýchaný cynizmus. Z týchto dôvodov považujeme tradíciu Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945 za nehumánnu, antidemokratickú a nezlučiteľnú s kresťanskou vierou.
Pokiaľ politické subjekty proklamujúce zvrchovanosť demokratického Slovenska neoddelia myšlienku zvrchovanosti od spomenutej tradície, budeme ich považovať za pokračovateľov tejto tradície. Preto opätovne žiadame všetky politické subjekty, štátne inštitúcie a občianske organizácie v Slovenskej republike o verejné odsúdenie osláv tohto druhu, ako i oslavovanie vojnového zločinca Jozefa Tisu, ktoré podliehajú paragrafu trestného zákona o propagácii fašizmu. Žiadame zodpovedných činiteľov miest a obcí, zvlášť primátora Bratislavy a starostku Starého mesta, ako aj ministra vnútra Slovenskej republiky, mestského prokurátora Bratislavy a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby z vyššie uvedených dôvodov predišli trestnému činu zamedzením konania týchto osláv v súlade so zákonom o zhromažďovaní. "
Plne sa pod tento text podpisujem. Ďakujem. /Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, nerozumiem, ako mám chápať tento text. Je to tvoje osobné vyhlásenie, áno?
Poslanec V. Sládek:
Áno. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Myslím, že pán poslanec Sládek sa mal takto šancu vyjadriť aj pri hlasovaní o štátnom sviatku Slovenskej republiky, a takisto politické strany, ktoré sú v tomto parlamente, mohli prejaviť svoj názor na apartheid, ktorý vládol v Slovenskej republike. Myslím, že príležitosť ešte bude, a nič nemohlo dokonalejšie vyjadriť naše dištancovanie sa od týchto metód a foriem, ako práve schválenie štátneho sviatku Slovenskej republiky, a to Slovenské národné povstanie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Chcem len podotknúť, že prvé, čo urobila Slovenská národná rada, keď sa táto garnitúra dostala do jej vedenia, že zriadila dve komisie dvoch historických ústavov akadémie, ktoré majú skúmať históriu Slovenska 20. storočia. Jeden je ústav akadémie pod vedením dr. Kováča, druhý je ústav akadémie pod vedením dr. Jablonického. Gestorom všetkých týchto akcií je Slovenská národná rada, ktorá finančne prispieva. Doteraz boli dve konferencie. Práve v apríli bude konferencia o židovských deportáciách, aj keď tá nesúvisí celkom s touto komisiou, a v máji bude konferencia priamo k postave prezidenta dr. Jozefa Tisu. V tomto zmysle si myslím, že Slovenská národná rada postupuje presne tak, ako postupujú všetky vlády a parlamenty sveta, totiž necháva problém historikom.
Ďalší sa do diskusie prihlásil Ján Paučo. Poslanec Paučo tu nie je. Prosím pána Moravčíka z HZDS. Pripraví sa pán Trepáč.
Poslanec J. Moravčík;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
do diskusie som sa prihlásil k zmluve, to znamená k meritu tohoto problému. Podlá prijatého uznesenia sme to presunuli na aprílové plénum. Predsa len v tejto súvislosti, keď mám slovo, by som chcel vzniesť jednu námietku, a síce k spôsobu, ako sa interpretoval priebeh rokovania v Mílovách, najmä pokiaľ ide o záver tohoto rokovania. Pán Ivan Čarnogurský, ktorý viedol podstatnú časť tohoto rokovania, sa vyjadril, že všetky strany a hnutia, ktoré boli zastúpené, s výnimkou Slovenskej národnej strany, vyjadrili súhlas s týmto návrhom zmluvy, a pokiaľ mali nejaké pripomienky, boli to iba drobné poznámky. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom vyjadril počudovanie nad tým, že sa niektorí poslanci, ktorí pracovali v tejto komisii, vyjadrovali takým spôsobom, ako sa vyjadrovali proti textu tejto zmluvy. Musím pripomenúť, že to je ďaleko od skutočnosti, a neviem si to inak vysvetliť, hľadám slová, ale musím povedať, že to je klamstvo. Pretože napríklad ja - iné je, ako sa vyjadria ostatní poslanci, ktorí sa v priebehu rokovania nevyjadrili v prospech zmluvy, - som povedal jednoznačne, keď som vystúpil po pánovi Brndiarovi, že nemôžem vyjadriť tak, ako to on vyjadril, súhlas s touto zmluvou, že túto zmluvu nebudeme podporovať.
Povedal som tiež dôvody. Predovšetkým boli dvojakého druhu. Prvý dôvod sa týkal kompetencií, pretože kompetencie, ktoré boli riešené v tomto návrhu dokumentu, podlá nášho názoru predstavujú návrat do modelu, ktorý bol prijatý v sedemdesiatom roku. Počas rokovania, keď bol predložený návrh expertnej skupiny, ktorú viedol pán Klaus a v ktorej sa zúčastnili aj ostatní ministri federálnej vlády, som jednoznačne povedal, že pre nás sú tieto návrhy, ten záver abso-
lutne neprijateľný, a povedal som aj prečo. Odôvodňoval som to postupne v priebehu rokovania. Takisto som sa jednoznačne vyjadril aj pokiaľ ide o charakter zmluvy. Namietal som, že postavenie subjektov nemá nijakú právnu relevanciu. Nepoužíval som presne tieto slová, ale vyjadril som to takýmto spôsobom. Ak by niekto chcel skonfrontovať moje tvrdenie, môže to veľmi lanko, pretože o priebehu celého rokovania sa viedol stenografický záznam.
Pokiaľ ide o stanoviská, pripomínam pánovi Čarnogurskému, že v priebehu rokovania, keď sa riešila otázka ako prezentovať priebeh rokovania navonok v masovokomunikačných prostriedkoch, povedal som, že to je vecou predsedu, jeho politickej zodpovednosti, akým spôsobom to bude prezentovať. My budeme prezentovať svoj návrh resp. svoje stanoviská. To sme napokon aj jednoznačne prezentovali. Robím to už druhýkrát, pretože obdobná situácia nastala aj po rokovaniach v Papiernické, keď komisia pracovala na návrhu textu ústavy. Vtedy som takisto upozornil na dezinformáciu. Je to už druhýkrát, považujem to skutočne za problém, ktorý by sa nemal opakovať. Ak niekto na základe toho, čo som povedal, posudzuje to ako súhlas, svedčí to o nedostatočnom právnom vedomí, a je veľmi zle, ak ťarcha rokovania spočívala práve na osobe, ktorá takéto nedostatočné právne vedomie preukázala.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou sa hlási prvý podpredseda Čarnogurský. Potom pán poslanec Tatár.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
v žiadnom prípade nemienim viesť, polemiku a vysvetľovať tú či onú verziu výrokov, ani to, čo hovoril pán poslanec Moravčík. Považujem len za potrebné upozorniť alebo pripomenúť niekoľko skutočností. O celom priebehu rokovania z Mílov je urobený stenografický záznam, dokonca značné časti sú nahrávané, možno veľmi presne overiť, kto aký postoj kedy zaujal, takže nemôže byť v žiadnom prípade pochybnosť, ak pán poslanec Moravčík, či ktokoľvek iný zaujal negatívny, kladný alebo umiernený názor. Je to zachytené. To po prvé.
Po druhé - celé rokovania sa niesli presne v takom pracovnom duchu, ako sa nesú všetky podobné multilaterárne rokovania, kde je 20 účastníkov, kde prakticky ani jeden z nich nemá možnosť uplatniť do textu niečo radikálneho, s čím by ostatní 19 nesúhlasili. Samozrejme, prostá väčšina umožňuje prijímať aj texty, s ktorými časť prítomných nesúhlasí, ale neumožňuje zase prijímať texty, ktoré by boli v rozpore s celkovým vedomím prítomných. Presne tak sa zrodil aj text z Mílov, ktorý má v sebe určité čiastkové nedostatky, ale ktorý bol vždy aj vecne argumentovaný, konfrontovaný a hľadalo sa také kompromisné riešenie, ktoré by predsa len ešte prijateľne veci formulovalo. Čiže ani ako predsedajúci som nemal možnosť do textu mílovského návrhu zmluvy zapracovať čo len slovo alebo vetu len preto, že by som si to prial a ostatní by boli proti. Ak áno, potom presne takú istú možnosť tam mal aj pán poslanec Moravčík, aj ostatní poslanci, pretože naozaj sa to dávalo dohromady. Text, aký vznikol, je naozaj takým klasickým parlamentným koktailom, ale stanovisko je tam zachytené objektívne z celkového prierezu.
Na záver, keď sme sa vrátili, pokiaľ som sa už niekoľkokrát k celému priebehu vyjadroval a hovoril som o súhlase, opäť je to v tlači. Upozorňoval som, že na záver predsedajúci pani Burešová a pán Mikloško sa jednotlivo pýtali jednotlivých zástupcov, ktorí tam boli, či zásadne odmietajú to, čo sa tam urobilo, alebo aké stanovisko zaujmú. Zásadne odmietavé stanovisko zaujala jedine SNS, ktorá jasne povedala, že sa od zmluvy ako celku dištancuje. U všetkých ostatných, aj u pána Moravčíka boli vznesené vážne výhrady. Nepamätám sa, že by takto jednoznačne an blok zmluva ako celok bola okrem SNS ešte aj niektorou inou stranou tam odmietnutá. V tom duchu som sa aj vyjadroval, v tom duchu sa aj teraz vyjadrujem. Čiže vôbec netvrdím, že pán Moravčík tam prejavoval nadšenie so zmluvou, alebo prejavoval súhlas s každou jej formuláciou. Prosil by som, aby sa nepoužívalo na moju stranu také slovné spojenie, že moje vyjadrenia sú klamstvá. Myslím si, že informácie, ktoré som doteraz o rokovaniach dal, či už do televízie alebo potom aj do tlače, sa snažili atmosféru, ktorá tam bola, maximálne objektívne priblížiť aj ostatným, či už divákom alebo čitateľom.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
moja reakcia na prvé vystúpenie o zmluve v tejto všeobecnej rozprave nemá byť osobnou polemikou, ale znovu upozorňujem, že je stenografický záznam. Text, ktorý v Mílovách vznikol, sa dá porovnať so všetkými ústavnými dokumentami, ktoré máme od roku 1960, 1968, 197O, 1990, čiže táto polemi-
ka je medzi pravdou a nepravdou. Takto to treba jasne nazvať. Keď sa povie paušálne, všeobecne, že kompetencie sú modelom 1970, už len fakt, že tam nie je vedúca úloha komunistickej strany, toto tvrdenie maximálne spochybňuje, a nim aj všetky ostatné nasledujúce tvrdenia. Myslím, že netreba vymenovať všetky posuny kompetencii, ktoré nastali od roku 1970 až po návrh textu zmluvy z Mílov z 8. februára tohto roku. Je to v oblasti medzinárodno-právnej subjektivity, v hospodárskej sfére, v mediálnej politike a v ďalších oblastiach. Nie je potrebné ani veľmi zdôrazňovať posuny v politickej sfére. Je to zmluvný princíp, je to princíp ratifikácie, je to senát, je to úplne nový historický základ Česko-Slovenska, Českej republiky a Slovenskej republiky.
Znova hovorím, že toto je polemika medzi pravdou a nepravdou, ktorú tu vediem. Zhrnul by som to jednoducho tak, že kto chce stabilizovať politickú situáciu, kto chce stabilné Česko-Slovensko, hľadá spôsoby. Kto toto nechce, kto chce destabilizovať, kto nechce dovŕšiť cestu, ktorú sme nastúpili, kto chce robiť prekážky, ten hľadá dôvody.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Ďalej sa hlási do diskusie pán Trepáč. Pripraví sa pán poslanec Buday.
Poslanec J. Trepáč:
Vážené poslankyne, poslanci,
teraz trochu zmením tému od štátoprávneho usporiadania. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na trochu inú oblasť, a to oblasť odborov. V súčasnom období prechodu našej spo-
ločnosti na trhové hospodárstvo sa stretávame s rozdielnymi názormi na pôsobenie odborov. Z medzinárodných skúseností však vyplýva, že v pluralitnej spoločnosti nadobúda význam sociálne, ekonomické a politické partnerstvo. V súvislosti so spomenutým pôsobením odborov v našej spoločnosti chcem upriamiť vašu pozornosť na význam tripartity, ktorá by mala byt vyjadrením politickej, ale predovšetkým ekonomickej a sociálnej demokracie.
Spomedzi niekoľkých funkcií tripartity spomeniem jednu z najdôležitejších, a to je vytváranie sociálneho zmieru. Spomínam to preto, lebo v poslednom období z dôvodu neplnenia generálnej dohody uzavretej zamestnancami, zamestnávateľmi a štátom, pričom neplnenie sa prejavilo zo strany vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, bol narušený sociálny zmier. Zatiaľ porušenie sociálneho zmieru nemalo veľké ekonomické dôsledky, v nastávajúcom období však protest proti neplneniu gentlemanskej dohody by mohol mat i ekonomické, ale najmä politické dôsledky. To nám v tomto období nemôže byt ľahostajné. Žiada sa v tejto súvislosti dať právny rámec pravidlám tripartity, a tým stanoviť aj dôveryhodný a neformálny prístup k plneniu záväzkov subjektov tripartity. Týmto by sa mal neodkladne zaoberať team legislatívcov spolu s odbormi, ktoré takýto postup iniciovali.
Po získaných skúsenostiach z demokratických európskych štátov sa aj u nás inštitucionalizovala tripartita vytvorením Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Tento tripartitný orgán však vznikol mimoprávnou cestou - dohodou z 3. 10. 1990. Odbory predpokladali nepriaznivý vývoj vzťahov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, avšak vyvolaním jej legislatívnej úpravy nepochodili. Vývoj pôsobenia dal odborom za pravdu, že ani to, čo sa dohodne, nie je plnené. Vznikajú nejednotné čiastkové konfliktné situácie, vyúsťujúce v náznaky porušenia sociálneho zmieru. Takýto vývoj je nebezpeč-
ný a vyvoláva nestabilitu a nespokojnosť u veľkej časti odborárov, ktorí tvoria drvivú väčšinu obyvateľov v produktívnom veku.
Stabilizácia vývoja v spoločnosti, precizovanie krokov trhového hospodárstva a s tým súvisiace sociálne aspekty skutočne vyžadujú dosiahnutie žiadúcej autority subjektov tripartity. Javí sa preto potrebnou legislatívna úprava tripartitných vzťahov tak, ako je to naznačené v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Spôsob riešenia právnej úpravy pôsobenia tripartity by mohol by realizovaný takto:
Variant I - doplnením zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, variant II - prijatím samostatného zákona a variant III - zakotvením základných princípov tripartity do Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky i obidvoch republík.
Varianty možného riešenia právnej úpravy pôsobenia tripartity, ktoré som navrhol, nech sú chápané ako iniciatívny návrh pre legislatívny program vlády Slovenskej republiky. Preto žiadam predsedu vlády Slovenskej republiky o zabezpečenie prípravy príslušnej právnej úpravy na riešenie uzákonenia výsledkov tripartity, aby boli záväzné pre všetky zúčastnené strany, t. j. vládu, odbory i zamestnávateľov. Nerobím tak samoúčelné. Taká veľká sila, akou sú odbory, môže pri realizácii zámerov ekonomickej reformy urobiť veľa. Legislatívna úprava tripartitných vzťahov by iste posilnila autoritu jej subjektov a stala by sa po rozpačitom úvode fungovania tripartity šancou pre systémové napĺňanie demokracie vo všetkých spoločenských vzťahoch.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Trepáčovi. Slovo má pán poslanec Ľupták. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec J. Ľupták:
Vážená vláda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zo získaných poznatkov v závodoch konštatujem, že v textilnom, obuvníckom a strojárskom priemysle je ekonomická výrobná situácia zo strany vedenia závodov vyčerpaná. Naproti tomu zriaďovateľ nevyvíja takú činnosť, aby podniky a závody boli prosperujúce, prípadne ich výroba bola priebežne námetovo orientovaná do budúcna. Situácia v týchto podnikoch a závodoch je neúnosná najmä pre robotníkov, či už po stránke ekonomickej - klesajúce mzdy - alebo po stránke zamestnanosti. Jednoznačným dôkazom toho je i najvyššie percento nezamestnaných robotníkov. Je len samozrejmé, že táto situácia priamo súvisí s rozbitím zahraničných, ale i domácich trhov, ako aj s poklesom kúpyschopnosti obyvateľstva.
Vzhľadom na to som vo svojich vystúpeniach na pôde parlamentu stále zdôrazňoval opatrnosť a časovú rezervu pri odchode z jednotlivých trhov uvedomujúc si, že vstupom zahraničného kapitálu sa ostro otvorí otázka odbytu našich výrobkov. Dostali sme sa tam, že v textilných a kožiarskych závodoch robotníci vykonávajú pracovné úkony, ktoré sú platené halierovou mzdou. Zarábajú približne 2 000 až 2 200 korún. Podotýkam, že je to hrubý zárobok. Ich výrobky sú radené medzi špičkové. Odbyt na západný trh nie je realizovaný a robotníci sa stávajú lacnou pracovnou silou. Je mi nepochopiteľné, i keď som stavbár, že minister uzatvorí kontrakt s Čínskou ľudovou republikou na vývoz textilnej tech-