Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za prijatia bodu 39?
/Za návrh hlasovalo 43 poslancov. /
Kto ja proti?
/Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Bod 39 bol prijatý. Poslanec Š. Taraj:
Upozorňujem, že týmto sa vylučujú body 37 a 39 spoločnej správy. Bod 41 by som nechal na zváženie pléna, skôr sa prikláňam neprijať ho.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 41?
/Za návrh hlasovalo 25 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Bod 41 sme neprijali. Poslanec Š. Taraj:
Bod 51 spoločnej správy odporúčam neprijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 87 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 51?
/Za návrh hlasovalo 26 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. /
Ani bod 51 sme neprijali. Poslanec Š. Taraj:
Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy. Prijatím bodu 29 sa vylučujú body 48 a 49, prijatím bodu 45 sa vylučuje bod 46, prijatím bodu 47 sa vylučuje bod 50 a prijatím bodu 52 sa vylučuje bod 53. Neprijatím bodov 23 a 24 sa vypúšťa bod 25. Body 37 a 39 som už hovoril.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Tým sme zrejme vyčerpali body spoločnej správy a môžeme prikročiť k pozmeňujúcim návrhom.
Poslanec Š. Táraj:
Prvé pozmeňujúce návrhy som podával ja. Môj prvý pozmeňovací návrh sa týka bodu 8 - v ods. 2 § 7 za slovo "komore" doplniť znenie "poplatok, ktorého výšku urči ministerstvo Slovenskej republiky všeobecne závažným právnym predpisom". Odporúčam prijať..
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za prijatie prvého pozmeňovacieho návrhu poslanca Taraja?
/Za návrh hlasovalo 52 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Prvý pozmeňovací návrh poslanca Taraja bol prijatý. Poslanec Š. Táral;
Druhý pozmeňovací návrh - na koniec textu v ods. 5 - 21 doplniť "a schvaľuje štatút", a doplniť novu vetu "Členstvo v orgánoch komory je vzájomne nezlučiteľné. " Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 88 poslancov. / Kto je za tento pozmeňovací návrh? /Za návrh hlasovalo 77 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Zisťujem, že aj tento návrh bol prijatý.
Poslanec Š. Táraj:
Môj tretí pozmeňujúci návrh je do § 17 ods. 2 doplniť: "Výšku odmeny daňových poradcov a spôsob jej určenia upraví ministerstvo Slovenskej republiky vyhláškou. " Ostatné odseky prečíslovať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 86 poslancov. / Kto je za tento pozmeňovací návrh? /Za návrh hlasovalo 48 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /
Zisťujem, že aj tento návrh bol prijatý. Poslanec Š. Táraj:
Ďalší pozmeňujúci návrh mal pán poslanec Kružliak, a to § 10 ods. 2 doplniť o nové písmeno c/ "porušil morálne zásady, nebezpečne užíval psychoaktívne látky /alkoholické nápoje, lieky, drogy/. Odporúčam prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za tento pozmeňovací návrh?
/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. /
Tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec Š. Táraj:
Tým odpadá jeho druhý pozmeňovací návrh. V treťom pozmeňujúcom návrhu v S 21 ods. l navrhuje zmenu sídla komory, teda na konci vety nahradiť slová "so šidlom v Bratislave" slovami "so sídlom v Banskej Bystrici". Ponechám na zváženie pléna.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 90 poslancov. /
Kto ja za pozmeňovací návrh?
/Za návrh hlasovalo 51 poslancov. /
Kto ja proti?
/Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Zisťujem, že návrh sme prijali. Ktorí ste sa zdržali alebo ste boli proti, v Bystrici nepodnikajte. /Smiech v sále. /
Poslanec Š. Táraj;
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Môžeme pristúpiť ku konečnému hlasovaniu o zákone. Odporúčam zákon prijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 90 poslancov. /
Kto je za prijatie vládneho návrhu zákona?
/Za návrh hlasovalo 80 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o daňových poradcoch a Slovenskej komora daňových poradcov. /Potlesk. /
Vážení páni poslanci, je 11. 30 hodín, myslím, že by sme mali pokračovať aspoň do 12. 30 hodiny.
Deviatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým
sa stanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcii v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore nápravnej výchovy Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač SNR Číslo 236 a spoločnú •právu výborov ako tlač 236a. Prosím ministra vnútra Ladislava Pittnera, aby návrh zákona uviedol.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 451/1991 Zb., Ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, sa nevzťahuje na bezpečnostné zbory republík. Preto Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcii v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore nápravnej výchovy Slovenskej republiky.
Pri tvorbe návrhu zákona sme dôsledne vychádzali z požiadavky, aby v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore nápravnej výchovy nepracovali ľudia, ktorých činnosť bola v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti. Nemenej dôležitou požiadavkou, nad ktorou sa musíme vážne zamyslieť, je však aj to, aby po nadobudnutí účinnosti predloženého návrhu zákona Slovenskej národnej rady bol Policajný zbor Slovenskej republiky ako aj Zbor nápravnej výchovy Slovenskej republiky plne akcieschopný a bol aj personálne pripravený na plnenie čoraz náročnejších úloh, ktoré pred nim stoja. Návrh zákona bol predložený v rámci medzirezortného pripomienkového konania všetkým orgánom, ktoré sa mali k nemu vyjadriť. Žiaden zo zainteresovaných orgánov neuplatnil k návrhu zásadné vecné pripomienky.
Predkladaný návrh zákona vychádza z koncepcie zákona liberálneho zhromaždenia číslo 451/1991 Zb. a je upravený podľa záverov vlády Slovenskej republiky. Pokladám za potrebné zdôrazniť, že v zákone sa iba v nevyhnutnej miere
prispôsobujú podmienky pre výkon funkcii špecifikám daným v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pokiaľ sa dotýka Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky.
Táto skutočnosť sa prejavuje v tom, že na jednej strane sa rozširuje okruh podmienok, ktoré sú prekážkou pre výkon funkcií v uvedených zboroch, a na druhej strane sa modifikujú podmienky pre výkon niektorých funkcii v týchto zboroch. Pri koncepcii zákona sa prihliadalo aj k návrhom prezidenta ČSFR, ktoré smerujú k zosúladeniu navrhovaného zákona s Listinou základných práv a slobôd, ako aj s medzinárodnými dohovormi. Zároveň vláda vychádzala zo skutočnosti, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej pravý pre oblasť vnútorného poriadku a bezpečnosti s výnimkou relatívne krátkeho obdobia na začiatku sedemdesiatych rokoch neriadilo zložku Štátnej bezpečnosti, v tom sa jeho postavenie výrazne odlišovalo a odlišuje od postavenia Federálneho ministerstva vnútra, ktoré malo ako svoju ťažiskovú úlohu riadenie zložky štátnej bezpečnosti. Na tieto skutočnosti pokladám za nutné pri posudzovaní predloženého návrhu zákona prihliadať. Zároveň si treba uvedomiť, že Policajný zbor Slovenskej republiky v súčasnosti plní významne úlohy pri ochrane života a zdravia občanov, majetku a verejného poriadku. Túto skutočnosť treba podčiarknuť najmä v tomto období, kedy spoločnosť, zápasí s vážnymi problémami na úseku boja s kriminalitou.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
vychádzajúc zo spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady, ako aj z mojich osobných poznatkov z rokovania týchto orgánov možno konštatovať, že i výbory si osvojili základnú koncepciu vládneho návrhu zákona. Prístup poslancov k prerokovanému návrhu svedčí o tom, že mu bola venovaná ná-
ležitá pozornosť. Dovoľte mi však za vládu vyjadriť niektoré myšlienky k predloženým návrhom. Predovšetkým chcem zaujať stanovisko k podnetu, aby ako prekážka pre výkon funkcie v policajnom zbore bolo štúdium na vysokej škole ministerstva vnútra ZSSR pre príslušníkov verejnej bezpečnosti. Pokladám za potrebné informovať vás o tom, že táto škola poskytovala vzdelanie výlučne z odbornej prípravy pre príslušníkov verejnej bezpečnosti, ako sú kriminalisti, príslušníci poriadkovej a dopravnej služby, pyrotechnici a ďalší príaluénici z odborných služieb verejnej bezpečnosti. V tom období nebola iná možnosť získať vysokoškolské vzdelanie alebo zvýšiť si kvalifikáciu v odborných kurzoch. Na tejto škole koniec-koncov študovali aj príslušníci polície z niektorých západoeurópskych štátov, napríklad z Francúzska. V tejto súvislosti poznamenávam, že podľa zákona Federálneho zhromaždenia ä. 451/1991 Zb. nie je prekážkou pre výkon funkcii napríklad v Česko-slovenskej armáda štúdium na žiadnej vysokej vojenskej škole v bývalom Sovietskom zväze, vrátane Vysokej vojenskej školy Generálneho štábu Sovietskeho zväzu. Preto odporúčam ponechať pôvodné znenie vládneho návrhu zákona.
Dovoľte mi tiež niekoľko poznámok k návrhu, aby minister vnútra nemal oprávnenie udeľovať výnimku pre príslušníkov policajného zboru, ktorí boli zaradení v ŠtB na úseku boja s vnútorným nepriateľov. Takáto výnimka je zakotvená už v citovanom zákone Federálneho zhromaždenia, a má ju tak minister vnútra, ako i minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Uvedená úprava plne zohľadňuje špeci-
fiká, ktoré tieto zložky majú. Smeruje k tomu, aby sa nenarušil dôležitý záujem výkonu služby a pritom nebol ohrozený účel navrhovaného zákona. Chcem vás ubezpečiť, že vláda si je plne vedomá, že nech túto funkciu bude zastávať ktokoľvek, bude musieť dôsledne rešpektovať tak literu, ako aj ducha zákona. Uplatňovanie tejto výnimky budú môcť kontrolovať príslušné orgány Slovenskej národnej rady.
Pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa skrátenia lehôt, som toho názoru, že nejde o zásadnú otázku. Napriek tomu odporúčam, aby navrhované lehoty boli zachované v zmysle vládneho návrhu zákona. Tým by sa tieto lehoty zosúladili so zákonom Federálneho zhromaždenia. Okrem toho pokladám tieto lehoty aj z hľadiska praktickej aplikácie za primerané.
Dovoľte mi v tejto súvislosti ešte jednu poznámku. Od roku 1989 došlo k rozsiahlym personálnym zmenám tak v policajnom zbore, ako aj na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Od roku 1989 do roku 1991, a to najmä v poslednom období minulého a predchádzajúceho roku, bolo zo služobného pomeru prepustených alebo uvoľnených 1671 policajtov. V tomto období bolo na útvaroch bezpečnostného úseku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a útvaroch policajného zboru vykonaných 180 zmien v obsadenosti riadiacich funkcii. Z tohto počtu do konca roka 1990 boli obmenené riadiace funkcie v 158 prípadoch. Išlo prevažne o funkcie veliteľov a ich zástupcov na okresných veliteľstvách policajného zboru, v obvodných oddeleniach a riaditeľov útvarov. Zároveň došlo k zrušeniu bývalých krajských správ ZNB, kde s ich zrušením boli zrušené aj riadiace funkcie. Súčasne dochádza aj k výrazným zmenám v celkovom zložení Policajného zboru Slovenskej republiky, kde len za posledné dva roky, a najmä za predchádzajúci rok, bolo celkove prijatých 3646 nových policajtov. Túto vysokú obmenu si vyžiadali jednak nové potreby služby, požiadavka posilniť priamy výkon bezpečnostnej služby a potreba skvalitniť personálne zloženie Policajného zboru Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona posúdite so všetkou zodpovednosťou a po prerokovaní vyslovíte s ním súhlas.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov Petra Haťapku, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec P. Haťapka:
Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením zo 7. januára 1992 pod číslom 695 pridelilo vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, tlač SNR 236, všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného, na prerokovania do 23. januára tohto roku s tým, že správu o výsledku prerokovania predložia Slovenskej národnej rade. Mojou úlohou ako spoločného spravodajcu je podlá § 74 ods, 2 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady podať, správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch a odôvodniť navrhované úpravy.
Dovoľte mi v úvode konštatovať, že pri posudzovaní zmyslu a cieľa navrhovaného zákona schváleného Federálnym zhromaždením sa využili získané skúsenosti z jeho počiatočného uplatňovania v štátnych orgánoch a organizáciách. Poslanci sa zväčša zhodli na tom, že vládny návrh zákona vychádza z koncepcie tzv. lustračného zákona schváleného Federálnym zhromaždením, avšak v nevyhnutnej miere prihliada na špecifické podmienky Policajného zboru Slovenskej republiky a Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky, pripadne niektoré veci upravuje odchylne. K týmto odchýlnostiam sa v rôznych súvislostiach pozitívne aj negatívne vyjadrili viacerí poslanci.
Ako máte uvedené v spoločnej správe, k tejto problematike prijal osobitné uznesenie Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy. Tiež musím uviesť, že štyri výbory Slovenskej národnej rady, ktoré návrh prerokovali, neprijali uznesenie z dôvodu, že s návrhom nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbory akceptovali závery vlády Slovenskej republiky z 27. augusta minulého roku, aby v policajnom zbore nepôsobili policajti, ktorí boli predtým zaradení v zložke Štátnej bezpečnosti na úseku boja s vnútorným nepriatelom. Na dôsledné uplatnenie tejto zásady poslanci napríklad v branno-bezpečnostnom výbore alebo aj v ďalších išli ešte ďalej, a odporúčali Slovenskej národnej rade, aby túto činnost na Úseku boja nevykonávali policajti bez toho, či vykonávali túto činnosť boja s vnútorným nepriateľom alebo nie.
Takmer vo všetkých výboroch sa diskutovalo k problematike navrhovaného oprávnenia pre ministra vnútra Slovenskej republiky uvedeného v § 2 ods. 3, podľa ktorého môže odpustiť podmienku na vykonávanie funkcie, ktorá spočíva v tom, že by neprihliadal na príslušnosť k zložke Štátnej bezpečnosti, ak občan nebol zaradený na úsek boja s vnútorným nepriateľom. Samozrejme, že ide o výnimočné opatrenie, ktoré v prípade schválenia by v rámci zamerania svojej činnosti sledoval aj Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady. Zástupcovia ministerstva odôvodňovali potrebu schválenia tohto ustanovenia v podstate v tom zmysle, že sa bude vzťahovať len na niekoľko príslušníkov a takých, ktorí pôsobili na príslušných úsekoch a len v prípadoch, kde minister svojím rozhodnutia neohrozí účel tohto zákona, čo je jednou zo zákonných podmienok.
V niektorých výboroch sa pomerne zoširoka diskutuje o lehotách, ktoré sú uvádzané vo viacerých ustanoveniach navrhovaného zákona. Aj keď sa táto problematika vysvetľovala.
dovoľte mi v nadväznosti na odôvodnenie pána ministra ešte poznamenať, za v štádiu prípravy zákona sa pri určovaní lehôt prihliadalo na obdobné lehoty ustanovované v iných právnych predpisoch, ako aj na to, aby boli reálne uplatniteľné.
Pokiaľ ide o návrhy na úpravy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktoré odporúčaní schváliť, podľa môjho názoru, nemenia zmysel a cieľ navrhovaného zákona, len ho v príslušných ustanoveniach spresňujú a doplňujú. Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, tlač. 236, ktorý práve prerokúvané, odporúčam schváliť, s týmito úpravami: body l, 2, 3, 4, 9, 12 a 16 schváliť:. Body 5, 6, 7, 8, 10. 11, 13, 15 neodporúčam schváliť. Ak sa neschváli bod 13, vypadá aj bod 14.
Nakoniec mi dovoľte niekoľko konkrétnych poznámok a upozornení k jednotlivým navrhovaným odporúčaniam.
K návrhu v bode 1 spoločnej správy, týkajúcej sa nadpisu zákona upozorňujem, že táto zmena je podmienená prijatím zákona Slovenskej národnej rady o Zbore väzenskej a justičnej ochrany, ktorý je ako tlač SNR č. 240 zaradený na rokovanie schôdze Slovenskej národnej rady v nasledujúcom bode, čiže ten budeme prerokovávať.
Zmeny v bodoch 2 až 4 spoločnej správy odporúčam schváliť, pretože presnejšie vystihujú zámer zákonodarcu.
Návrh v bode 5 odporúčam neschváliť z dôvodu, ktorý už podrobne uviedol pán Minister v úvodnou slove.
Návrh v bode 6 taktiež odporúčam neschváliť a ponechať navrhované ustanovenie z dôvodu, ktorý som už podrobnejšie uviedol.
Zmenu v bode 7 neodporúčam schváliť. Táto zmena posudzovaná v širších súvislostiach by mohla mať nepriaznivý dopad najmä v súvislosti s uznaním tretieho odboja.
Zmeny navrhovaná v bodoch 8, 10, 13 a 14 spoločnej správy sa dotýkajú lehôt. Všetky tieto zmeny neodporúčam schváliť, pričom dôvody som podrobnejšie uviedol vo všeobecnej časti spravodajskej správy. Upozorňujem však, že v prípade kladného hlasovania o návrhu v bode 13 sa vylučuje aj hlasovanie o bode 14.
Návrhy v bodoch 9, 12 a 16 odporúčam schváliť, pretože ide o zmeny, ktoré legislatívno-technický spresňujú návrh zákona.
K návrhu pod bodom 11 spoločnej správy musím uviesť podrobnejšie vysvetlenie vo vzťahu k návrhu pod bodom 6, ktorý som odporúčal neschváliť. V prípade prijatia takéhoto záveru je hlasovanie o návrhu v bode 11 bezpredmetné. V prípade schválenia návrhu v bode 6, čo bude znamenať vypustenie odseku 3 z § 2 návrhu zákona, je potrebné osobitne hlasovať. aj o návrhu v bode 11 spoločnej správy.
Návrh v bode 15 neodporúčam schváliť, nakoľko prekračuje rámec problematiky upravovanej v tomto zákone. Uvedená záležitosť je vecne upravená v zákone Slovenskej národnej rady č. 491 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Obdobné ustanovenie nemá ani zákon Federálneho zhromaždenia č. 451/1991 Zb. a jeho prijatím by sa výrazne znevýhodnilo postavenie príslušníkov policajného zboru oproti bývalým príslušníkom ŠtB prepúšťaným z pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra.
Na záver by som znovu opakoval, že po prerokovaní a zohľadnení navrhovaných a odporúčaných zmien odporúčam
vládny návrh zákona, ktorý máte predložený ako tlač 236, schváliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem spravodajcovi. Prosím, aby zaujal svoje miesto.
Otváram týmto rozpravu k návrhu podľa spoločnej správy 236a. Do rozpravy sú zatiaľ prihlásení 5 poslanci. Ako prvý vystúpi poslanec Bárány. Pripraví sa pán poslanec Kerti.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcii v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore nápravnej výchovy Slovenskej republiky, má pracovno-právne znejúci názov. Podľa terminológie zaužívanej v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike však ide o tzv. lustračný zákon a podlá medzinárodnej terminológie o zákon o zákaze výkonu povolania. Slovenská národná rada tak prvýkrát rozhoduje o zákone upravujúcom lustrácie pre inú skupinu, ako pre vlastných poslancov. Tam to tiež nebol zákon, bolo to uznesenie. Tzv. lustračný zákon Federálneho zhromaždenia zabránil realizácii časti nášho uznesenia týkajúcich sa niekoho iného, ako poslancov.
Slovenská národná rada sa však lustráciami zaoberala už viackrát. V mnohohodinových diskusiách odzneli argumenty za i proti. Nejdem ich opakovať. Všetci si ich, verím, dobre pamätáme, od predchádzajúcej diskusie na túto tému sa však objavila nová skutočnosť, myslím, že významná pre naše roz-
hodovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona. Lustrácie sa začali. Aj v tejto miestnosti sme zažili ich jedno dejstvo. Môžeme sa teda rozhodovať aj na základe, i keď obmedzenej, ale predsa vlastnej skúsenosti. Zvážme aj v jej svetle, či chceme, aby zostreným veľkým federálnym lustráciám podliehala ďalšia skupina občanov - tentokrát policajti a príslišníči Zboru nápravnej výchovy. Neriaďme sa však zásadou, že ak lustrovali nás, nech lustrujú aj iných, ktorá je len odvodeninou príslovia "Keď mne zdochla koza, nech zdochnú susedovi dve". Poznám však, žiaľ, stanoviská, aké na pléne Slovenskej národnej rady zaujala väčšina poslancov v diskusiách o lustradách. Napriek tomu dúfam, že Slovenská národná rada predložený vládny návrh neschváli.
Pre prípad, že by sa väčšina tohto pléna rozhodla prijať, upozorňujem na dve skutočnosti súvisiace s funkčnostou policajného zboru a snáď i s určitým minimom primeranosti a spravodlivosti. Hovoril o nich už pán minister Pitt-
ner. Ide o štúdium na škole v Sovietskom zväze, a to na ško-
le, kde sa skutočne študovali predovšetkým odborné predmety. Ak si policajt, predtým príslušník Zboru národnej bezpečnosti, chcel zvýšiť kvalifikáciu nad určitú úroveň, a podotýkam, ak k tomu dostal aj možnosť, mal minimálnu šancu dostat sa na takúto školu napríklad do Spolkovej republiky Nemecko alebo do Veľkej Británie. Mal šancu dostať sa na ňu keď, tak do Sovietskeho zväzu. Ak by sa uvádzal argument, že je veľká pravdepodobnosť, že ti, ktorí študovali v Sovietskom zväze, boli kontaktovaní KGB - nemôžem popriet, že táto pravdepodobnosť existuje - chcem upozorniť na jednu analógiu. Obdobná analógia sa používala v pätdesiatych rokoch, keď sa vyháňali zo štátnych služieb, predovšetkým z armády a z bezpečnosti tí, ktorí pôsobili počas druhej svetovej vojny v západnom odboji, predovšetkým vo Veľkej Británii. Bola veľká pravdepodobnosť, že tam ich naverbovali. Chcel len upozorniť na túto analógiu.
Pokiaľ ide o právo ministra udelovať výnimky, myslím, že tu opäť ide o minimum pre zabezpečenie funkčnosti a primeranosti aplikácie predloženého návrhu zákona, ak by sa stal - čo dúfam, že sa nestane - zákonom Slovenskej národnej
rady. Tieto moje pripomienky sa týkali bodov 5 a 6, ktoré zhodne so spravodajcom odporúčam neschváliť. Rovnako, a to
už na rozdiel od pána poslanca Haťapku, odporúčam neschváliť i celý zákon.
Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem poslancovi Barányovi. Poslanec Strýko - faktic- - poznámka.
poslanec M. Strýko:
Prosím vás, dá sa polemizovať, s kadečím, čo povedal predrečník, avšak rovnako hodnotiť západný odboj a konfidentstvo v ŠtB či KGB, to je naozaj povážlivosť, ktorú si neviem vysvetliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Prosím, pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Barány;
Ak pán Strýko pozorne počúval, mal si všimnúť, že som hovoril o analógii spôsobu argumentácie spočívajúcej v určitej vyššej miere pravdepodobnosti kontaktovania niekoho zahraničnou spravodajskou službou. Nezrovnával som otázky, o ktorých hovoril pán poslanec Strýko.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Kerti. Pripraví sa poslanec Ondruš. Poslanec h. Kerti;
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vám k tejto problematike prihovoril aj so skúsenosťami človeka, ktorý tieto lustrácie počas posledných mesiacov vykonával. Musím vás upozorniť, že sa pohybujeme na veľmi tenkom ľade. Problém lustrácii v Slovenskej národnej rade nie je problémom prijemným a prijímaným s ochotou. Pozrime sa na to, čo sa udialo v tejto problematike do dnešného dňa. Krátko, faktograficky by som si to dovolil uviesť.
V júni parlament prijal uznesenie č. 131. Poznáme podmienky, ktoré boli položené pre výzvu na odstúpenie poslancov, ktorí tieto podmienky spĺňajú. Toto uznesenie všetci dôverne poznáme a všetci veľmi dobre vieme, prečo má také znenie, aké má. Potom bola parlamentom ustanovená lustračná komisia, musím povedať, maximálne demokraticky, každý poslanecký klub mal možnosť nominovať tam svojho zástupcu. V priebehu činnosti tejto komisie nadobudol účinnosť federálny zákon č. 451 zo 4. novembra 1991, tzv. lustračný zákon.
Na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady pri priebežnej správe lustračnej komisie o jej činnosti bolo prijaté ďalšie uznesenie, ktorá si iste pamätáte, že vypustilo tie veci, ktoré sa nemali lustrovať:, teda vládu, kanceláriu, ostatné inštitúcie a orgány, a zostali tam len poslanci. Hlavným bodom, novým bodom tohoto uznesenia bolo, navrhol to vtedy pán poslanec Strýko, aby poslanci mali možnosť sa zoznámiť s tý-