lému, ktorý ja z hľadiska súčasného podnikateľského stavu na Slovensku v tejto novele kľúčový, nehovorí ani vetu, a nevravi sa nič o dôsledkoch, ktoré v tejto konkrétnej chvíli má pre Slovensko. Dopracovala som sa k informáciám, samozreJM, neviem nakoľko sú relevantné, že na Slovensku sa nachádza okolo 4 tisíc hracích automatov, z ktorých takmer 50 % tvoria kreditové automaty, že sa na území Slovenska nachádza 800 až 900 čiernych automatov, ktoré sa ešte stále nepodarilo vrátiť späť pod krídla kontroly štátu. Chcela by som poznamenať, že podľa mojich informácií tie čierne automaty sú predovšetkým mincové automaty, pretože mat kreditovú herňu, ktorá obsahuje určitý počet automatov načierno, je dosť nemožné, lebo tie sú naozaj pod silnou kontrolou, Kdežto jeden-dva mincové automaty umiestnené v rôznych pohostinstvách nie je až tak jednoduché zmapovať a kontrolovať.
Chcela by som upozorniť, že sú ľudia, ktorí vravia aj o tom, že prijatie tejto novely bude mat dopad na štátny rozpočet. Neviem, či sa počíta s tým, že 50 t hracích automatov, ktoré touto novelou zakážeme, nedodá zisky do štátneho rozpočtu, s ktorými sa na tento rok plánovalo. Vo je po prvé. Po druhé - obce, ktoré počítali s týmito automatmi, a pokiaľ viem, mnohé na tento rok už zaplatili správny poplatok 20 tisíc korún na automat, o tento svoj zisk prídu, alebo budú musieť nejak tento správny poplatok riešiť, keď kasíno po dvoch týždňoch alebo dvoch mesiacoch zavrú.
Chcela by som upozorniť ešte na jednu dôležitú vec. Myslím si, že v základných veciach by tieto zákony mali byt zhodné sO zákonmi v Českej republike, a to z jedného jediného dôvodu. Keď prijmeme túto úpravu, nevykážeme tento druh automatov z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale zisk z týchto automatov presunieme do českej pokladne, pretože sa všetky presťahujú do Českej republiky, kde sa takáto úprava nepripravuje. Takže všetky tieto argumenty treba po-
znať, treba si ich uvedomiť, a ak sa s nimi stotožnime, môžeme, samozrejme, hlasovať za zakázanie týchto automatov, ale považujem za trosku nezodpovedne o týchto veciach nehovoriť, keď máme takéto rozhodnutie prijať.
Návrh tejto novely kvitujem. Som rada, že dáva prísnejšie technické podmienky na regulovanie tohto podnikania, dokonca by som bola za to, aby tie podmienky boli ešte prísnejšie, ale prihováram sa za to, aby boli maximálne prísne po technickej, prevádzkovej a neviem ešte po akej stránke, ale aby administratívne dopredu neurčovali, že iba jeden druh je schopný týmto podmienkam vyhovieť. Preto si dovolím navrhnúť takmer zhodne návrhy s tým, čo navrhol pán poslanec Szokol. Sú to vlastne pripomienky, ktoré vypracoval odbor súhrnných informácii a analýz do výborov. Sú to body 1, 3, 4 a 6 a týkajú sa § 20, kde sa navrhuje, vypustiť odsek l, § 42a ods. 7 a § 42a ods. 8 - to je otázka riešenia toho, či uprednostníme, aby podnikateľ na území Slovenska preukázal vyšší kmeňový kapitál, a nedáme mu podmienku, aby do banky vložil 30 tisíc korún za každý automat, a tak na pat rokov umŕtvili v tejto chvíli 120 miliónov korún, keby sa to týkalo všetkých automatov na Slovensku, a aby sa to riešilo spôsobom zvýšenia kmeňového kapitálu, ktorý tu podnikateľ musí mať.
Upozorňujem, že týmto opatrením, tými 30 tisíc korunami opäť znevýhodníme miestnych, teda slovenských podnikateľov, pretože keď sa zahraničný kapitál rozhodne tu nejakým spôsobom podnikať v spolupráci s našimi, nebude pre neho až taký problém zložiť kauciu 30 tisíc korún za každý automat, ale keď to bude robiť naša právnická osoba, ktorá sa rozhodne leasingovou formou vylepšiť svoje postavenie v kultúrnych zariadeniach, divadlo, kino, kultúrne zariadenie v živote nebude mat voľný kapitál, ktorý môže na päť rokov zavrieť do banky ako istotu, keby sa niečo stalo. Takže podporujem tieto štyri návrhy. Myslím, že presne v takom istom znení ich
predložil pán poslanec Szokol. Naozaj, hovorme o všetkých dôsledkoch rozhodnutia, ktoré v tejto chvíli ideme prijať.
Ďakujem pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. V tejto chvíli nie je nikto prihlásený do rozpravy. Uzatváram rozpravu k návrhu zákona. Prosím pána ministra, ak chce, aby sa vyjadril ku rozprave.
Minister financií SR J. Dančo:
Vážené predsedníctvo,
vážení členovia vlády,
vážená Slovenská národná rada,
pripomienok, ktoré tu odzneli, bolo veľa. To len vyjadruje skutočnosť, že oblasť lotérií a peňažných hier, teda nie hazardných, ale peňažných hier, je svojím spôsobom aktuálna, že si vyžaduje, aby bola legislatívne upravená tak, aby nedochádzalo k javom, ktoré v istom zmysle demoralizujú, v istom zmysle vytvárajú sociálne problémy v oblastiach, ktoré nechceme mať.
Novela zákona nikde nehovorí o tom, že nechceme kreditné automaty, že nechceme pripustiť iné typy automatov, ale preferujeme mincové. Novela zákona hovorí o tom, že ak automat alebo hrací pristroj automaticky vydá výhru, ktorá je nemanipulovateľná, je prípustný. A to je rozdiel. Naše skúseností, ktoré máme s kreditnými automatmi a kartami, so žetónmi, sú také, že prevádzkovateľ týchto automatov si ľubovoľne stanovuje hodnotu žetónu, nie dve koruny, ale to môže byt sto i tisíc korún, ale v daňovom priznaní pri štátnom dozore deklaruje, že žetón má hodnotu dve koruny. To je už dosť podstatný rozdiel, pokiaľ ide o únik, zisky a kontrolu.
Preto si myslime, že v tejto chvíli nejde o to, aby sme popreli a nepovolili existenciu technicky dokonalejších automatov, ktoré majú naprogramovanú hru a pracujú a nejaký* algoritmom, kreditným algoritmom. Ak tento automat dokáže výhru automaticky vyplatiť, môže byť prijatý a je totožný s mincovým automatom. Ale nemôžeme súhlasiť s tým, aby hodnota tejto hry bola pohyblivá z koruny na dve koruny, na 5, na 10 a podobne, aby bola premenlivosť hodnoty mince. V tom je rozdiel. Myslím si, že v tom nejde o žiadnu tendenčnosť, nejde o to, aby sme tu sledovali prácu alebo záujem niekoho, už vonkoncom nejde o to, aby ministerstvo vedelo, že existuje nejaký sklad v Petržalke a sú tam nejaké Mincové automaty.
Máme veľmi konkrétnu skúsenosť v Bratislave I, kde starostka mesta si nevie poradiť s prevádzkovateľmi automatov, ktorí nerešpektujú ani to, že nemajú povolenia, že to nesmú prevádzkovať.. Dokonca ani asistencia polície je nepostačujúca. Takže tu treba urobiť nápravu v tom, aby prevádzky týchto prístrojov, lotérií, pod kontrolou štátu a štátneho dozoru.
Pán poslanec Szokol vo svojom úvodnom vystúpení zopakoval to, čo bolo v stanovisku legislatívneho odboru Slovenskej národnej rady. Opakuje, že tu ide o narušenie ochrany zahraničnej investície. Vo svojom úvodnom slove som už vysvetlil, že tu nejde o takúto ochranu a nejde o jej porušenie. Dokonca vyslovuje zásadu, že prijatím takéhoto zákona vzniká právna neistota. Nemyslím si, že tu vzniká právna neistota. Vzniká právna neistota ľudí, ktorí sa vyhýbali kontrolným a registračným povinnostiam.
O tom, že niekto v nejakej obci, ako je Hlohovec, zakázal automaty v predstihu, neviem. Novela zákona je pripravená od 21. novembra a čakala na schválenie. Schválenie sa preťahovalo práve pre takéto drobné legislatívne nedorozumenia alebo legislatívne spory, ktoré vznikali práve okolo
tejto hodnoty žetónu. Pokus do tohoto zákona vložiť žetón ako voľný prostriedok, ktorým sa bude hrať, je v podstate pokus o legalizovanie možného klamstva. Hovorím možného klamstva, netvrdím, že každý, kto so žetónom pracuje, klame. Možné klamstvo je práve v rozdielnej hodnote, akou žetón môže byt pri hre Identifikovaný. Preto si myslím, že pred hlasovaním by ste o tomto mali veľmi vážne uvažovať. Ak technicky nemôže dôjsť k ovplyvneniu algoritmu, spôsobu, ako sa dajú mince zo zásobníka vyberať, alebo k pokazeniu automatu, teda ak hráč nie je nejakým spôsobom klamaný, sme za to, aby tieto automaty fungovali.
Vraciam sa k tomu, po koľkých hrách, po akom čase treba automat kontrolovať. Päť hodín je dostatočná doba, keď je to v trvalej prevádzke, že algoritmus sa už môže narušiť. Hovoriť o 10 tisícoch hier je tiež možné, ale tam je už iná pravdepodobnosť, zhoršovania výhry, tej pôvodnej, algoritmicky danej. Je klesajúca, a obyvateľ je v tomto prípade klamaný. Môžete mať taký názor, že by to bolo veľmi veľké znevýhodnenie prevádzkovateľa. My si myslíme, že prevádzkovatelia by mali byť osoby, ktoré by Mali veľmi úzkostlivo dbať o technický stav automatu preto, aby nedošlo k jeho narušeniu, k porušeniu plomb, porušeniu všetkého, čo k tomu patrí. Preto si skutočne nemyslím, že nejaké mechanické nastavovanie, ktoré je v rukách prevádzkovateľa, by mohlo byť legálne prípustná. To nie je možné, to nepripúšta žiadna krajina, a my by sme to takisto nemali pripúšťať. Ak v Národnej obrode sa objavil článok, že vykrúcame krk sliepke, ktorá znáša zlaté vajíčka, som za to, nech takéto zlaté vajíčka znášajú iní a viac, ale tieto automaty nám zlaté vajíčka neznášajú. Odoberajú ľuďom z vrecka peniaze a tieto peniaze plynú niekam inam, často za hranice, a odčerpávajú naše devízové prostriedky.
Nemyslím si, že by sme sa týmto zákonom chceli hrubo dotknúť podnikateľskej zásady, dokonca podpory podnikateľ-
stva. Súhlasím s pánmi poslancami, ktorí hovorili, že život si tieto automaty sám vyselektuje - kde budú, koľko ich bude, ktoré to budú. Predpokladám, že tie kreditné, technicky dokonalejšie budú príťažlivejšie, lebo poskytujú určité väčšie vzrušenie, ako prosté vhadzovanie minci a mykanie pákami, aby nejaká výhra vypadla. Vývoj pôjde asi týmto smerom. Otázku automatov by som uzavrel tým, že ak automat bude automatom, ktorý automaticky vydá výhru, niet proti nemu námietky.
Tu bola spochybnená práca ministerstva financií, že nerešpektujeme dokonca ani názor štátnej skúšobne v Piešťanoch. To nie je pravda. Štátna skúšobňa v Piešťanoch osobou svojho riaditeľa nám pri príprave tejto novely výslovne zdôrazňovala, že nesmieme pripustiť iné ako peňažné automaty, ako mincové automaty, lebo v ostatných sa to môže adjustovat a adjustácia je proti záujmom hráča. Dnes zmenil názor, a pánov poslancov informuje opačne. Ľutujem, ale keď štátna skúšobňa nemá na to názor, a je kvalifikovaným technickým pracoviskom, ktoré nám má dávať dobrozdanie, potom nech nezavádza poslancov, ale ani ministerstvo financií. To je názor, ktorý musíme vysloviť voči takému pracovisku, ako je štátna skúšobná. Je samozrejmé, že automaty musia prejsť štátnou skúšobňou. Nemôžeme pripustiť automat, ktorý nám dováiajú z Rakúska, ktorý je poväčšine niekedy aj ukradnutý v západnej Európe, prináša sa k nám, a nevieme, aká je pravdepodobnosť výhry v tomto automate. Tento automat musíme preskúšať, či pravdepodobnosť je primeraná vkladu.
Tým som skončil otázky okolo automatov a teraz sa vraoiap. ku kasínam. Hovorili k tomu pán poslanec Strýko a pán poslanec Košický. To číslo 20 vzniklo z toho, že nás všetky krajiny okolo nás upozorňujú, že ak si niečo v týchto peňažných hrách chceme udržať v rukách, aby sme počet kasín príliô nezväčšovali, lebo kontrolne tento proces, tieto podniky nezvládneme. To totiž nie je otázka, či je v kasíne prítomný
štátny dozor. Niektorí nám dokonca tvrdia, že Štátny dozor ruší hráčov, že štátny dozor tam zhoršuje podmienky, že sa im znižuje výnosovosť a že si ho tam neželajú. Štátny dozor je tam na to, aby pohyb peňazí medzi hracím stolom a pokladnicou bol korektný, aby vyplácanie výhier bolo také, ako má byt, aby v našich kasínach nevznikali zmenárne, aby sa nehralo o cudziu menu tak, ako si to hráč chce robiť, alebo ako si to vedúci kasína organizuje. Príklad je Bratislava, kasíno v neďalekom hoteli Fórum, ktoré si z kasína urobilo zmenáreň a volne pracovalo s valutami, ako by to bola nejaká pobočka Štátnej banky. Takéto činy sa v kasíne diať nemôžu. Preto je tam štátny dozor, to je jeho funkcia.
Keď spochybňujeme, či náklady na štátny dozor zaplatí prevádzkovateľ alebo štát, môžeme to vyjadriť v percentách, môžeme to vyjadriť čiastkou. Tieto náklady sú nevyhnutné. Pracovník je tam určitý čas, nedostáva viac, ako je stravné na obyčajnú služobnú cestu mimo miesta bydliska, nemá zaplatenú dopravu, ide o minimálne náklady na jeho mzdu a náklady, ktoré tam má. Musí sa aj obliecť a na to mu treba prispieť. Osobne si myslím, že môžeme prijať. aj percento a môžeme prijať aj skutočne vynaložené náklady, ale že tieto náklady musia znášať, herne, to je snáď mimo diskusie.
Počet týchto kasín - bolo vydaných 15 licencií, leží tam 29 žiadosti. Z týchto 15 licencii je len 6 kasín fungujúcich, zvyšok sú len licencie. Súhlasím s pánom poslancom Košickým, že by bolo treba tieto licencie preveriť, či majitelia lincencií vôbec kasíno otvoria, či je potrebné, aby sme jednej organizácii dali tri a druhej organizácii nedali žiadne. Takisto nie je žiadúce, aby vlastníkom kasína bola iba jedna spoločnosť, ale aby sme majiteľov kasín rozptýlili, aby to bolo viac spoločností, ktoré medzi sebou môžu dokonca aj konkurovať. Tatry, Nitru a podobne treba podporiť, s tým súhlasím. Preto sme dali to číslo 20. V pôvodnom návr-
hu bolo číslo 15. To znavená už neísť nad dnešný počet licencii. Ak niekto licenciu vráti, môžeme vydať novú. Čiže tých 20 sme dali preto, aby sme podporili kultúrne stánky, divadla a podobne pravá v tých Mestách, ako sú Nitra, Tatry a podobne. V Tatrách by licencia mala slúžiť na to, aby sme z týchto peňazí pomohli finančne dotovať a dostavať kultúrne stredisko v Smokovci, aby to bolo jedno slušné, kultúrnospoločenské centrum Vysokých Tatier v takom stredisku, ako ja Starý Smokovec. Toto je zmysel toho čísla 20. Isteže, môžete sa rozhodnúť pre nižšie alebo vyššie číslo. Počet kasín nemusí byť limitovaný, môže ich byť viac, lenže počet pracovníkov v našich daňových kontrolných úradoch je tak malý a tak neochotne idú do týchto kasín, pretože to je pre nich riziková práca, vyhadzujú ich odtiaľ, je to práca v noci, konal v ranných hodinách, ten pracovník nemôže túto prácu vykonávať trvalé a dlhodobé, takže to je dôvod, prečo to limitujeme.
Pokiaľ pán poslanec Ondruš hovoril o stávkových kanceláriách, tam sú na mysli dostihové a iné stávkové kancelárie. Takže to nie sú kasína, to sú dostihové kancelárie. Ich miesto, povolanie a podobne musí byť nami kontrolované, nemôžeme si dovoliť, aby dostihové kancelárie vznikali ľubovoľne. Tam je potom strašne veľa podvodov a finančných únikov. Ministerstvo financií nechce na seba prebrať nijaké vysoké právomoci, ale z titulu zodpovednosti za pohyb peňazí daný daňovými zákonmi a podobne chce na seba prevziať právo povoľovať, kontrolovať a v prípade potreby aj odnímať licencie, ktoré boli na tento údel vydané.
Bol tu návrh, aby sa v lotériách zvýšila minimálna a maximálna SUMA od 60 na 80 %. Iste, že by to bolo krásne. Veľmi praktický prípad ja konkurencia Tutovky a nášho Konta nádeje, kde Tutovka má vyššie aj atraktívnejšie výhry a Konto nádeje má nižšie percento výhier, a preto je menej atraktívne. Lenže každá lotéria má svoj účel. Výťažok tejto loté-
rie ide na nejaký účel. Z Konta nádeje 90 % ide na toto konto a bude slúžiť na zdravotnícke zariadenia a ostatné účely, 10 % sú výhry a náklady, ktoré okolo tohto sú. Iste, môžete sa rozhodnúť, či toto percento zvýšite alebo nie, ale účel lotérie treba zachovať.
Pokiaľ ide o problémy okolo legislatívy, hovoril som o tom. Pred vašim rozhodovaním by som chcel ešte uviesť jednu a poslednú poznámku. Prosím vás, v tejto oblasti nezavádzajme politiku "nech sa deje ako sa deje". Politika tohoto typu by bola zlá. Štát si musí ponechať určitú kontrolu nad týmto procesom. To je pohyb peňazí. Tu nejde o zdanenie. Pani Mistríková má obavy, že štátny rozpočet príde o veľké peniaze. Nie, štátny rozpočet z tohoto titulu o veľké peniaze neprichádza, nebojíme sa ani toho, že by tieto automaty odišli do Českej republiky, že by plnili rozpočet Českej republiky. Treba sa báť čiernych podnikavcov tohoto dravého kapitálu, ktorý nerešpektuje zákony, ktorý nerešpektuje žiadne pravidlá, tých sa treba predovšetkým a na prvom mieste báť. Preto kontrolu a všetko, čo okolo tohto súvisí, zachovávame na rovnakej úrovni.
Posledná poznámka: Prosím, aby ste nevinili pracovníkov ministerstva financií, že sú do niečoho zaangažovaní. Ja nemám ani hernú, ani kasíno, ani záujem o tento druh podnikania. Mimo kupónovej knižky nemám žiadne podnikanie. Chcem povedať, že tu nepomôže obviňovanie. Áno, je známe, že v kasínach pracovnici ministerstva financií vystupovali v predstavenstve. Už nevystupujú. Boli tam, fungovali tam, ale už nevystupujú. Už nie sú tam a nemajú s kasínami nič do činenia. Pritvrdenie podmienok nás núti k tomu, že nechcene povoliť ani takýto druh štátneho dozoru, ktorý by v predstavenstve kasína dokonca mohol byť, aby nedošlo k podozreniu, že chceme podnikať. Ak niekto v tejto oblasti podniká alebo chce podnikať, a chce doniesť výhody prevádzkovateľom peňaž-
ných hier, musí sa rozhodnúť, či bude pracovať, na ministerstve financií, alebo pôjde do podnikania v peňažnej oblasti.
Ďakujem vám pekne. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím spravodajcu, keby uzavrel výsledky rozpravy.
Poslanec J. Masarik;
Chcel by som sa vyjadriť k jednému bodu. Viacerí poslanci reagovali na predloženú novelu v tom zmysle, akoby zakazovala alebo vylučovala použitie prístrojov na žetóny a kreditné prístroje. Domnievam sa, že vychádzajú zo znenia § 2 ods. 3 pôvodného zákona. Ak dovolíte, prečítam pôvodné znenie tohoto odseku a znenie z novely. Budete mať možnosť počuť, že znenie v podstate je totožné s tým rozdielom, že v novele je ešte jedna veta na konci, ktorá sa vôbec nevyjadruje ani ku kreditným prístrojom, ani k prístrojom na žetóny. V pôvodnom znení § 2 bod e/ znie takto: "stávkové hry pomocou mechanických, elektronických hracích prístrojov alebo podobných zariadení /ďalej len "hracie prístroje"/, ktoré pripadnú výhru vydajú samé". Bod 4 návrhu novely znie: "stávkové hry prevádzkované pomocou mechanických, elektronických výherných prístrojov /ďalej len "výherné prístroje"/, ktoré pripadnú výhru vydajú samé", v oboch, v pôvodnom aj v novelizovanom znení sa hovorí "ktoré pripadnú výhru vydajú samé". V novelizovanom znení je ešte navyše veta: "Viac ako pat výherných prístrojov možno prevádzkovať len v herniach zriadených osobitne na tento účel. "
K ostatným pripomienkam poslancov nemám komentár, snáď jedine k bodu, ktorý navrhol pán poslanec Petko. To je bod
62, kde navrhol v písmenách a/ a b/ pred čiastku 300 a 500 tisíc vložiť predložku "do". Chcel by som povedať, že v pôvodnom znení zákona je táto predložka zahrnutá, pretože § 48 odsek 1 znie: "pokutu do výšky", a potom nasledujú písmená a/, b/, c/, kde sú uvedené už čiastky. To znamená, že predložka "do", to maximálne ohraničenie, je už v § 48 odsek 1, ktorý v znení novely nie je uvedený.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán spravodajca, prosil by som, keby ste opravili svoj návrh, pretože z rozpravy vyplynulo, že niektoré body z hlasovania an blok by mali byt vyňaté.
Poslanec J. Masarik:
Áno. Ako som sledoval rozpravu, boli napadnute dva body, ktoré som navrhol neprijať. Bol to bod číslo 9 spoločnej spravodajskej správy a bod číslo 27 spoločnej spravodajskej správy. Ostatné body zostali nedotknuté.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Čiže o bodoch 9 a 27 sa bude hlasovať, individuálne.
Prosím, pán poslanec Košťál. Poslanec P. Košťál:
Ako je to s bodom číslo 10? Poslanec J. Masarik:
K bodom číslo 10, 13, 25 a 26 som sa nevyjadroval, tie som ponechal na vašu voľbu. Takže o bode 10, ku ktorému sa
vyjadroval pán poslanec Strýko, som sa nezmienil. Takže, či hlasovať za Košice alebo nie, to nechávam úplne na vôľu poslancov.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Páni poslanci, ak dovolíte, rád by som odporučil, aby sme aj napriek pozdnej dobe tento zákon dnes ukončili. To po prvé. Po druhé - požiadali ma dvaja zástupcovia poslaneckých klubov, aby sme pred hlasovaním urobili krátku 15 - 20 minútovú prestávku s odôvodnením, že sa po týchto návrhoch, ktoré odzneli, potrebujú zorientovať. Navrhujem, aby sa porada klubov uskutočnila do 7. 15 hodiny a potom pristúpime k hlasovaniu. Súčasne prosím tých, ktorí tieto pohnuté chvíle trávia na chodbách, aby potom priali hlasovať. Vyhlasujem teda prestávku do 19. 15 hodiny.
/Po prestávke. /
Prosím poslancov, aby zaujali miesta, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 78 poslancov. /
Prosím spravodajcu, keby pokračoval, teda prikročíme k hlasovaniu.
Poslanec J. Masarik:
Budem uvádzať jednotlivé body zo spoločnej spravodajskej správy, najskôr tie body, ktoré som navrhol prijať a ktoré nikto nespochybnil. Navrhol som prijať tieto body spoločnej spravodajskej správy: l, 2, 3, 7, 8, 12, 16, 17, 29, 33 a 34.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Budeme hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy tak, ako to navrhol spravodajca.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Kto je za prijatie bodov, ako ich navrhol spravodajca?
/Za návrh hlasovalo 82 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Nikto. /
Zisťujem, že uvedené body boli prijaté. Prosím pokračovat. Poslanec J. Masarik;
Z bodov, ktoré som navrhol neprijať ako celok, boli spochybnené body 9 a 27 spoločnej spravodajskej správy. To znamená, že tieto z bloku vypadajú. Medzi bodmi spoločnej spravodajskej správy, ktoré som navrhol neprijať, sú body 4, 11, 14, 20 až 24, 28, 30, 31, 32 a 35.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 83 poslancov. /
Kto je za prijatie týchto bodov, ako ich vymenoval spravodajca?
/Za návrh hlasovali 4 poslanci. / Kto je proti prijatiu týchto bodov? /Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov/
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. /
Konštatujem, že tieto body neboli prijaté. Poslanec J. Masarik:
Navrhujem, aby sme teraz hlasovali o jednotlivých bodoch v takom poradí, v akom nasledujú v spoločnej spravodajskej správe.
Ako prvý je bod 5, ktorý tvorí dvojicu s bodom 6. Navrhujem, aby bol prijatý bod 6 spoločnej spravodajskej správy.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán spravodajca, odporúčam, aby sme hlasovali o bode 6. Ak bude prijatý, automaticky odpadne bod 5, ak nebude prijatý, musíme hlasovať.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 6?
/Za návrh hlasovalo 80 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /
Schválili sme bod 6 spoločnej správy, tým je vylúčený bod 5.
Poslanec J. Masarik:
Ďalej nasleduje bod 10 spoločnej spravodajskej správy.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Bod 9 bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Najprv budeme hlasovať o tomto bode.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 9?
/Za návrh hlasovalo 54 poslancov. /
Kto je proti jeho prijatiu?
/Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /
Bod 9 bol prijatý. Poslanec J. Masarik:
To znamená, že tým bol schválený neobmedzený počet kasiri na Slovensku. Vypadli posledné dve vety v odseku 4. Tým je neaktuálna pripomienka uvedená pod bodom 10 spoločnej spravodajskej správy. Bod 10 je bezpredmetný.
Nasleduje bod 13. V tomto bode sa suma 50 000 nahrádza číslovkou 80 000. Ide tu o horné obmedzenie tomboly, na ktorú môže vydať povolenie obec. Navrhujem neschváliť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 85 poslancov. / Kto je za prijatie bodu 13? /Za návrh hlasovalo 52 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Bod 13 bol prijatý. Poslanec J. Masarik;
Ďalej nasleduje bod 15. To je dvojica s bodom 32. Navrhujem prijať bod 15.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 15?
/Za návrh hlasovalo 63 poslancov. /
Kto je proti jeho prijatiu?
/Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Bod 15 bol prijatý, teda bod 32 je neaktuálny. Poslanec J. Masarik;
Nasledujú body 18 a 19. Odporúčam schválenie bodu 19, To znamená, že hlasujeme o bode 19.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 85 poslancov. / Kto je za prijatie bodu 19? /Za návrh hlasovalo 65 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Bod 19 bol prijatý. Bod 18 je neaktuálny. Poslanec J. Masarik:
Zostávajú ešte tri body, a to 25, 26 a 27. Body 25 a 26 sa týkajú vlastne tej istej veci. Ide tu o náhradu číslovky 500 v bode 25 číslovkou 150, v bode 26 číslovkou 200. Odporúčam neprijať ani jeden z týchto bodov. Budeme hlasovať osobitne o všetkých týchto bodoch.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Hlasujeme o bode 26.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za prijatie tohto bodu?
/Za návrh hlasovalo 39 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Bod 25 nebol prijatý. Teraz budeme hlasovať o bode 26.
Prosím prezentáciu,
/Prezentovalo sa 88 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 26?
/Za návrh hlasovalo 45 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Bod 26 bol prijatý a tým je zrejme bezpredmetný bod 27. Poslanec J. Masarik:
Nie. V bode 27 ide o to, či budú prevádzkovatelia hradiť výkon štátneho dozoru podľa skutočných nákladov, alebo či sa určí podiel vo výške 2 % z výhier dosiahnutých prevádzkovateľom tak, ako to navrhuje bod 27 spoločnej spravodajskej správy. Navrhujem neprijať.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 88 poslancov. /
Kto je za prijatie bodu 27?
/Za návrh hlasovalo 46 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Bod 27 bol prijatý.
Poslanec J. Masarik;
Teraz nasledujú pripomienky jednotlivých poslancov. Ako prvý vystúpil pán poslanec Szokol, ktorý navrhol vypustiť § 20 odsek 1, teda časť bodu 40 návrhu novely. Navrhujem neprijať.