Harnu, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania návrhu Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1990 vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Slovenská národná rada,

vážený pán predseda Slovenskej národnej rady,

vážená vláda,

dámy a páni,

rozpočtový rok 1990, ktorého výsledky dnes hodnotíme, bol z hľadiska spoločenského, politického a ekonomického rokom osobitným, rokom, pre ktorý bolo charakteristické hľadanie ciest a spôsobov ako uskutočniť prechod od totalitného politického systému k demokratickému systému a od centrálne administratívne riadenej ekonomiky k ekonomike trhovej. Zároveň to bol rok závažných politických a ekonomických zmien, akými boli prvé slobodné voľby do zákonodarných zborov a konštitujúcich sa obecných samospráv, ako aj prvé nutné opatrenia k realizácii ekonomickej reformy, napríklad v oblasti cien, organizačnej štruktúry podnikov, rozvoja drobného súkromného podnikania, menovej oblasti, a podobne.

Z tohoto pohľadu treba hodnotiť aj proces a výsledky rozpočtového hospodárenia. V roku 1990 bolo upustené od riadenia ekonomiky štátnym plánom, avšak v plánoch založené štruktúry a procesy v ekonomike svojou zotrvačnosťou naďalej pôsobili. Funkciu a úlohy makroekonomického regulátora prevzal sčasti štátny rozpočet resp. štátne rozpočty. V tejto regulácii ako prioritné úlohy vystupovali zníženie agregátneho dopytu v záujme nastolenia globálnej rovnováhy a zabránenie hroziacemu inflačnému vývoju. Bolo preto nevyhnutné uplatniť razantnú reštriktívnu rozpočtovú a menovú politiku.

Z uvedeného dôvodu bol odmietnutý pripravený deficitný štátny rozpočet a po dobu prípravy nového bolo zavedené rozpočtové provizórium. Bol pripravený a schválený nový štátny rozpočet resp. rozpočty, za federáciu prebytkový o 5, 4 mld korún a republikové vyrovnané. Zároveň sa významne zmenila aj štruktúra ich príjmov a výdavkov. Čiastočne sa posilnila autonómia rozpočtov republík a znížil sa podiel štátnych rozpočtov na financovaní podnikovej sféry. Vzhľadom na veľké neistoty vo vývoji ekonomiky boli zákonom o štátnom rozpočte zmocnení ministri financií resp. vlády na vykonanie nevyhnutných korekcií v rozpočtoch. Toto zmocnenie bolo vládami využité, a došlo k úprave všetkých troch schválených rozpočtov.

Z uvedených dôvodov, ako aj vzhľadom na to, že pre tento rok, t. j. rok 1991, došlo k ďalším významným zmenám v oblasti rozpočtového hospodárenia, je potrebné hodnotiť štátny záverečný účet Slovenskej republiky z hľadiska plnenia vytýčených cieľov pri zostavovaní štátneho rozpočtu. To znamená hodnotiť, či sa dosiahla vyrovnanosť príjmov a výdavkov, teda či sa nevytvoril štátny dlh, ďalej či rozpočtová reštrikcia prispela k odstráneniu prebytku agregátneho dopytu nad ponukou, a či sa zabránilo prudkému inflačnému vývoju.

Keď hodnotíme štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1990 z hľadiska splnenia týchto cieľov, musíme konštatovať, že napriek ohromnej zložitosti podmienok, v ktorej sa ekonomika Slovenska nachádzala a nachádza, sa vcelku darilo splniť spomínané zámery, a vytvoriť tým relatívne priaznivé rozpočtové predpoklady pre spustenie radikálnej ekonomickej reformy v roku 1991. Použil som výraz "vcelku darilo" preto, lebo ako vieme, v rozpočte Slovenskej republiky sa vláde nepodarilo zabezpečiť vyrovnanosť príjmov a výdajov, to znamená nulové saldo, ale vznikol rozpočtový schodok vo výške 468 miliónov korún. Aj inflácia bola vyššia ako sa predpokladalo. Miera inflácie dosiahla 10, 4 %. Len

pre informáciu uvádzam, že štátny záverečný účet federácie je prebytkový o 4 mld korún, miesto uvažovaných 5, 4 mld a štátny záverečný účet Českej republiky je prebytkový o 232 miliónov korún, pôvodne sa uvažovalo s vyrovnaným rozpočtom.

Uvedený schodok v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky má byt podlá dohody vlád pokrytý zo štátnych finančných aktív federácie. Toto riešenie považujem ako jedine správne a spravodlivé, lebo v minulom roku nebola ešte zabezpečená samostatnosť rozpočtového hospodárenia republík, a celé odvetvia, odbory ekonomiky Slovenskej republiky boli v kompetencii federálnych orgánov a odvody z týchto podnikov tvorili príjem rozpočtu federácie.

Považujem za potrebné ešte poukázať na skutočnosť, že relatívne priaznivé rozpočtové výsledky sa dosiahli pri poklese výkonnosti ekonomiky. Vytvorený národný dôchodok poklesol o 3 % a, žiaľ, tento proces pokračuje zrýchľujúcim sa tempom aj v tomto roku.

Dámy a páni,

toľko som považoval za potrebné povedať k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky, ktorý by sme mali dnes schváliť. Dovoľte mi, aby som vás v ďalšom stručne oboznámil s výsledkami prerokovania štátneho záverečného účtu a jeho jednotlivých kapitol vo výboroch Slovenskej národnej rady. Spoločnú správu výborov ako tlač 102a ste dostali dnes. Ako z uvedeného materiálu vyplýva, a ako viete, záverečné účty jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu prerokovali gestorujúce výbory Slovenskej národnej rady a štátny záverečný účet Slovenskej republiky bol prerokovaný na zasadnutí Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady za účasti poverených zástupcov gestorujúcich výborov.

Podlá správy o výsledkoch rokovania výborov, ktorú ste dnes dostali, možno konštatovať, že záverečné účty všetkých kapitol, ako aj štátny záverečný účet Slovenskej republiky boli výbormi odsúhlasené a odporučené na prerokovanie a schválenie na 16. schôdzu Slovenskej národnej rady. Pre úplnosť treba povedať, že hoci výbory schválili záverečné účty jednotlivých ministerstiev a ústredných orgánov, často tak urobili s odporúčaniami, v ktorých pobádali k vyššej hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov štátneho rozpočtu, napríklad v prípade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pripomienky a odporúčania výborov týkajúce sa rozpočtového hospodárenia tohoto, t. j. roku 1991, napríklad Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, odporúčam do pozornosti jednotlivých ministrov. Osobne ich považujem za podnetné, avšak nie sú témou nášho terajšieho rokovania, ktorým je schválenie štátneho záverečného účtu. Odporúčam preto uplatniť ich pri hodnotení plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok 1991, ktoré sa uskutoční začiatkom jesene.

Ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady odporúčam schváliť uznesenie Slovenskej národnej rady o Štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1990 v znení, ako je uvedené vo vládou predloženom návrhu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Harnovi a otváram týmto rozpravu k prvému bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásil pán poslanec Ivan Ľupták. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec I. Ľupták;

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vážená vláda,

v mojom príspevku o návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1990 sa budem touto témou zaoberať skôr z pohľadu na budúcnosť, než na minulosť. Spôsob a metodika prerokúvania záverečného účtu je len suché konštatovanie, ktoré už nemôže na veci nič zmeniť. Máme možnosť sa zoznámiť s číslami, ktoré nám dávajú dosť hrubú predstavu o tom, kde tie-ktoré finančné prostriedky šli, bez možnosti pozitívne zasiahnuť resp. napraviť chyby. Pokiaľ parlament tieto páky nemá, je tu len pozorovateľom a nie tým, čím mám byt, to znamená inštitúciou, ktorej národ vo voľbách dal právo rozhodovať o tom, ako sa budú jeho finančné prostriedky efektívne využívať. Viem, je to pozostatok starého systému, a potrvá ešte dlhú dobu, kým sa nám to podarí zmeniť tak, aby sme mali istotu, že tento štát hospodári dobre. Mnohí si teraz asi poviete, o čom to hovorím, veď Slovenská národná rada každý rok schvaľuje zákon o štátnom rozpočte, kde sama rozhoduje, kde a ako sa peniaze použijú. To je pravda, a práve preto sa chcem zmieniť o tvorbe tejto zákonnej normy.

V budúcnosti bude potrebné, aby najmä poslanci, členovia Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady mali možnosť zoznámiť sa ešte s neoficiálnym návrhom štátneho rozpočtu, aby už v prvotnej fáze tvorby rozpočtu mali možnosť sa k nemu vyjadriť, a to nielen do ďalšej budúcnosti, ale bolo by dobré, aby sme to aplikovali už tento rok.

V návrhu štátneho rozpočtu bude potrebné rozpočtové položky rozčleniť v súlade s praxou medzinárodného menového fondu. Doterajšia malá podrobnosť výdavkovej aj príjmovej

štruktúry sťažuje kontrolu najmä v kapitole všeobecnej pokladničnej správy. Napríklad investičné dotácie sú špecifikované len do výšky 6 %. Bude potrebné ich špecifikovať do výšky približne 70 až 80 %. Ďalej bude potrebné obmedziť zmocňovacie ustanovenia o štátnom rozpočte resp. v novele zákona o rozpočtových pravidlách. Vláda bude požiadaná, aby v tomto zmysle predložila návrh novely, a v tejto novele by mal byt navrhnutý i rozpočtový výhľad a miera záväznosti jednotlivých položiek. V tejto súvislosti v súlade s prechodom kompetencií z federálu na republiky treba prehodnotiť podiel na centrálnych zdrojoch z odvodov a dani.

Už tento rok, a následne v ďalších rokoch, vláda musí pravidelne informovať parlament o vykonaných podstatných zmenách v štátnom rozpočte. Ďalej je potrebné, aby vláda na prvom jesennom zasadnutí Slovenskej národnej rady predložila výhľad plnenia štátneho rozpočtu do roku 1991.

Veľkým nedostatkom doterajšej praxe rozpočtovej politiky je otázka kontroly narábania s rozpočtovými prostriedkami, a to tak v príjmovej, ako aj vo výdavkovej časti. Terajšie ministerstvo kontroly je koncipované na veľmi široký rozsah činností, a jeho hlavným nedostatkom je, že nie je nezávislé. Je súčasťou vlády. Tým je logické, že svoju kontrolnú činnosť zameriava na potreby vlády a v prospech vlády. Parlament resp. konkrétnejšie Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady nedostáva potrebné objektívne, nezávislé informácie - povedal by som, doteraz žiadne -, na základe ktorých by mohol kontrolovať, ako sa s peniazmi daňovníkov narába, a či prostriedky idú tam, kde ich parlament zákonom určil. Tieto informácie, myslím objektívne, musí parlament dostávať priebežne, aby sa mohol kvalifikovane pýtať a kvalifikovane posudzovať. Doterajšia prax nám to neumožňuje. Musíme veriť v to, čo nám blahosklonne ten-ktorý vládny úradník povie, a ak raz začas náhodou na niečo prídeme, sú to len pletky, čo nestoja za reč.

Z toho, čo som doteraz povedal o kontrole, jednoznačne vyplýva nutnosť čo najskôr konštituovať nezávislý kontrolný úrad, čisto pre potreby kontroly rozpočtu, ktorého hlavnou úlohou by bolo dozerať na čistotu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a dodávať parlamentu dostatok objektívnych informácii. Podlá môjho názoru s tým netreba čakať na prijatie ústav, ale realizovať to v čo najkratšom čase, a ak vláda bude otálať, musí sa chytiť iniciatívy Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady.

Vážené pani poslankyne, poslanci,

myslím, že musíme si jednoznačne uvedomiť, že bez kontroly niet riadenia, a našou úlohou je kontrolovať, aj do určitej miery riadiť.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Ako poslanec sa hlási pán minister Oberhauser.

Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser;

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

mám iba krátku poznámku, nakoľko dnes bude prerokovaný tiež návrh zákona o vodohospodárskom fonde. Dávam na zváženie, či by nebolo možné takéto riešenie. Ide o zostatok fondu racionálneho hospodárenia s vodnými zdrojmi, ktorý je vo

výške 77 830 000 korún. Požiadali sme ministerstvo financií listom, aby tento fond bol presunutý do novozriaďovaného vodohospodárskeho fondu, ktorý budeme dnes prerokovávať. Chcel by som poprosiť poslancov, či by sa nezvážilo, vzhľadom na veľmi vážnu situáciu, ktorá je vo vodnom hospodárstve - viete, že zásobovanie pitnou vodu na celom Slovensku, podkanalizovanie a stavby čistiarní odpadových vôd všade meškajú - ak bude na základe nášho dnešného rozhodnutia prijatý takýto vodohospodársky fond, aby tieto prostriedky boli presunuté ako základ tohto novozriaďovaného fondu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Chmelo.

Poslanec J. Chmelo:

Vážený pán predsedajúci,

dám protinávrh. Keďže ešte sme neschválili návrh zákona o Štátnom vodohospodárskom fonde, aby peniaze, ktoré navrhol pán minister a poslanec Oberhauser, išli do fondu pre životné prostredie.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy, páni,

neviem, ale pán minister asi s tým nemal vyjsť. Už pán

spravodajca jasne povedal, že prerokúvame záverečný účet za rok 1990. Myslím si, že také presuny, ako navrhuje pán minister, by mali prejsť aspoň rozpočtovým výborom, keď už nie inými výbormi. A čo sa týka presunov v štátnom rozpočte, to bude na programe, myslím, na septembrovom pléne, kde už dostaneme výsledky hospodárenia za I. polrok 1991. Tam budeme môcť kvalifikovane posúdiť, kde, čo asi môže ísť. Takže jednoznačne navrhujem, aby sme teraz zbytočne nedávali takéto návrhy, lebo nebolo by to v poriadku, keby sme teraz takéto presuny robili.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Osobne sa s jeho stanoviskom stotožňujem. Ide o uzavreté minuloročné obdobie a toto hodnotenie považujem za významné z hľadiska realizácie štátneho rozpočtu v tomto roku.

Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? /Nikto. /

Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o prvom bode programu za skončenú. Chce sa ešte k rozprave vyjadriť minister financií pán Dančo?

Minister financií SR J. Dančo;

Vážená Slovenská národná rada,

podnet, ktorý predniesol pán poslanec Ľupták, je mimoriadne závažný, a skutočne sa tým treba zaoberať. Naše rozpočtové hospodárenie, rozpočtová skladba, celá rozpočtová

sústava je zdedená z minulosti. V roku 1993 prejdeme na iný systém rozpočtového hospodárenia založený - nechcem povedať na iných princípoch príjmy a výdavky vždy budú -, ale na inom systéme, vrátane systému členenia príjmov a výdavkov. Takže to, čo hovorí teraz, je možné. V podkladových materiáloch k štátnemu záverečnému účtu nachádza jednotlivé rozpočtové kapitoly a paragrafy rozčlenené podľa jednotlivých nositeľov. Takže tam nevidím problém, že by boli nezodpovedané otázky, pokiaľ ide o použitie alebo príjem prostriedkov štátneho rozpočtu. Iné členenie vyplynie z inej daňovej sústavy, ktorá bude platiť, to vyplynie z iných poplatkov, ktoré budú, a teda bude inak členený systém príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Jeho podnet, pokiaľ ide o všeobecnú pokladničnú správu, je úplne správny. V minulosti predchádzajúce režimy používali všeobecnú pokladničnú správu ako jednu kapitolu, ktorá zakrývala všetko a vlastne zahmlievala, akým spôsobom sa rozpočtové prostriedky používali. My to nezakrývame, všeobecná pokladničná správa je z hľadiska použitia prostriedkov otvorená, a je k dispozícii nielen poslancom, ale aj tým, ktorí sa o tieto veci zaujímajú.

Zmocňovacie ustanovenia, ktoré má ministerstvo financií na presuny a rozpočtové opatrenia, ktoré musí robiť, nie je možné celkom zrušiť, ako tu bolo navrhované. Je nevyhnutné ponechať určitú pružnosť, aby aj vláda a ministerstvo financií malo schopnosť použiť prostriedky v určitom limite, v určitom rozsahu pre potreby hospodárstva, pre potreby štátu. V opačnom prípade každá zmena by vyžadovala schválenie v Slovenskej národnej rade, čo by bolo značne nepraktické a zdĺhavé.

Takže tie-ktoré námety, ktoré nám predložil, vezmeme do úvahy. Dá sa povedať, že anticipoval očakávanú zmenu systému rozpočtového hospodárenia, tvorby štátneho rozpočtu a celého

rozpočtového procesu, ktorý by mal začať pracovať od roku 1993. Otázky fondov nemusíme rozoberať. Ďakujem za podnet, a určite ho budeme môcť využiť v našich prácach na rozpočtovej sústave platnej od roku 1993.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem ministrovi financií pánovi Dančovi. Žiada si ešte slovo pán poslanec Harna?

Poslanec Š. Harna:

Nie. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte v materiáli - tlač 102a. Je to v poradí druhá strana, návrh uznesenia Slovenskej národnej rady o Štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1990.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 100 poslancov. /

Kto je za návrh uznesenia?

/Za návrh hlasovalo 88 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že sme schválili Štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1990.

/Potlesk. /

D r u h ý m bodom nášho programu je

Informácia ministra poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky o súčasnom stave poľnohospodárstva a o opatreniach, ktoré boli prijaté na celoslovenskom aktíve poľnohospodárov 8. júla 1991.

Prosím pána ministra Kršeka, aby sa ujal slova. Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:

Vážení páni poslanci, vážený predsedajúci,

budem stručný, hovorím bez prípravy. Informáciu o situácii v poľnohospodárstve začnem tým, čo je dôvodom terajšej situácie. Sú to vlastne len následky toho, čo bolo predtým.

Problémy v poľnohospodárstve začali prakticky zvýšením cien alebo odbúraním zápornej dane z obratu v júli minulého roku. Znížila sa spotreba mäsa, mlieka a začali sa kumulovať zásoby, najmä masla a mäsa v živom. Snaha o predaj týchto prebytkov na zahraničné trhy nebola dostatočná resp. sa neprejavila. Očakáva sa zníženie spotreby na jedného obyvateľa z 24 kg na 12 až 13 kg, čo je polovica. Prebytok mäsa z druhého polroku minulého roku, ktorý bol zaokrúhlene 35 tisíc ton, sa v prvom polroku zvýšil o ďalších 70 tisíc ton, lebo spotreba v prvom štvrťroku oproti prvému štvrťroku minulého roku sa z 52 tisíc ton znížila na 38 tisíc ton. Zásoby stále rastú ešte aj dnes. Samozrejme, zahraniční obchodníci veľmi rýchlo pochopili situáciu v Česko-Slovensku a začali znižovať ceny. Kým ceny mäsa boli na začiatku 1, 40 DM za l kg živej váhy hovädzieho mäsa, dnes ponúkajú l DM, a za kravy ponúkajú dokonca len 0, 60 DM. Situácia je teda veľmi zlá.

Slovenské ministerstvo sa snažilo riešiť situáciu tak, aby sa zvýšila spotreba doma a vo februári, marci a apríli sa dotovalo mäso na vlastnom trhu sumou 10, 90 korún. Taká istá dotácia z fondu trhovej regulácie bola aj na vývoz. Keď však ponúkané ceny v zahraničí klesli, musela sa dotácia zvýšiť na 14 korún, u pinsgalského dobytka na 15 korún, samozrejme, na vývoz aj na domáci trh. Spotreba mäsa sa však napriek tejto dotácii a zníženiu maloobchodnej ceny nezvýšila. Taký je stav u hovädzieho dobytka, kde ku dnešnému dňu je na Slovensku prebytok cca 123 tisíc ton, resp. takýto prebytok sa očakáva ku koncu roku, s ktorým sa musíme vysporiadať.

Z fondu trhovej regulácie sa ďalej použili peniaze aj na dotáciu ceny mlieka. Bola stanovená maximálna predajná maloobchodná cena mlieka. Do tejto ceny, samozrejme, sa nevmestila poľnohospodárska prvovýroba. Naviac, boli garantované ceny 5, 40 Kčs za liter mlieka. Ak by sme vykúpili mlieko po 5, 40 Kčs, potom by zase spracovateľskému priemyslu chýbala zhruba koruna, aby sa mlieko vmestilo do ceny, ktorá bola určená hranicou maximálnej ceny. Čiže v prvých mesiacoch február, marec a apríl sa dotovalo mlieko, ktoré išlo do konzumu, teda modré a červené, čiže plnotučné a polotučné, a to l až 1, 40 Kčs. V máji a júni sa dotovalo 1, 20 Kčs na všetko dodané mlieko, najviac však do výšky 75 % dodaného mlieka v minulom roku. Tieto opatrenia nás stáli z fondu trhovej regulácie 1, 3 mld korún. Zásoby však nepoklesli prakticky o nič, ba povedal by som, že sa ešte zvýšili.

Dôsledkom toho, že boli zásoby mäsa v prvovýrobe, nezískali sa peniaze, tržby neprichádzali, podniky v prvovýrobe sa stávali insolventnými. Zároveň pre vysoké zásoby mäsa v mäsopriemysle a masla v mliekárenskom priemysle, ktoré sú najväčšími platiteľmi prvovýrobe, takisto sa tieto stali nesolventnými a neplatili. Situácia ku dnešnému dňu je taká,

že v Západoslovenskom kraji bývalý Milex je pred rozčlenením, prvovýrobe nezaplatil za mlieko dodané v druhej polovici apríla, v máji a júni, teda za dva a pol mesiaca. Zaplatil prakticky len 1, 20 Kčs za liter, ktorú dostal z fondu trhovej regulácie. Podobná situácia je u mäsa. O niečo lepšia situácia je v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji, kde meškanie platenia je zhruba jeden mesiac. Podobná situácia je aj v mäsopriemysle, kde sa platby omeškávajú mesiac až jeden a pol mesiaca. To teda spôsobilo obrovské problémy insolventnosti poľnohospodárskych podnikov, čo malo za následok druhotnú záležitosť, že sa museli brat pôžičky, kde úroková sadzba bola niekedy až 22 % - najnižšia úroková sadzba je 18 % -, čo prakticky tieto podniky ešte viac skláňalo k zemi.

V záujme riešenia týchto problémov som sa dožadoval stretnutia s ministrom financií, federálnym ministrom hospodárstva a s českým ministrom, kde by sme sa dohodli na ďalšom postupe. Stretnutie sa uskutočnilo prakticky pred týždňom v Židlochoviciach. Námestník federálneho ministra financií pán Kočárnik povedal, že z federálneho rozpočtu, teda z prebytku nemožno dať do rozpočtov republík žiadnu korunu, že to môže byť len ako vytvorenie tretieho fondu trhovej regulácie, teda federálneho fondu. Nevýhoda vytvoreného federálneho fondu trhovej regulácie pre Slovenskú republiku je v tom, že vlani bola neúroda obilnín, v tomto roku sme si zo slovenských štátnych hmotných rezerv vypožičali alebo odkúpili 298 tisíc ton, čím v týchto štátnych hmotných rezervách sú určité peniaze, za ktoré by sa malo na Slovensku nakúpiť obilie, t. j. cca 110 tisíc ton potravinárskej pšenice, asi 50 tisíc ton jačmeňa, asi 50 tisíc ton kukurice a snáď ešte nejaké ďalšie kŕmne obilie, teda celkom by to malo byt okolo 220 tisíc ton s tým, že cena tohto obilia je vyššia ako uskladnené obilie v Českej republike v minulom roku. To je jedna časť z toho prebytku, ktorý máme, lebo očakávame, že na Slovensku by malo byt pri dobrej úrode asi 460 tisíc ton

prebytku obilnín. To je zaokrúhlene prvých 160 tisíc ton a ostáva nám ešte riešiť ďalších 300 tisíc ton.

Každý štát vychádza z toho, že by malo byt v prvom rade zabezpečené chlebové obilie v prípade neúrody alebo hocičoho iného. Na Slovensku sme odporúčali, aby sa z fondu trhovej regulácie urobila ďalšia rezerva, lebo skladové kapacity máme. Tým že vlani úroda nebola, že boli vysoké schodky, sú prázdne sklady, môžeme nakúpiť do fondu trhovej regulácie ďalších 200 tisíc ton potravinárskej pšenice, na čo potrebujeme 600 miliónov korún. Tento nákup potravinárskej pšenice nie je možný z toho dôvodu, že pán námestník Kočárnik podmienil dotovanie alebo vytvorenie federálneho fondu trhovej regulácie tým, že peniaze sa dajú len na export a dajú sa len na rozdiel ceny z exportu. Teda napríklad, ak zaplatíme poľnohospodárom za jednu tonu pšenice 3 000 Kčs, dostaneme pri vývoze 2 400 Kčs, a z fondu trhovej regulácie sa zaplatí rozdiel 600 Kčs. To je pre Slovensko nevýhoda, pretože si potrebujeme urobiť zásoby chlebového obilia doma. Tým zostáva na vývoz 100 tisíc ton. Teda ak je prebytok všetkého obilia l 100 tisíc ton, milión zostáva v Českej republike. To je jedna záležitosť, s ktorou sme nemohli súhlasiť.

Preto sa vytvorili tri komisie, ktoré majú zistiť momentálnu možnosť odbytu najmä hovädzieho mäsa, tam kde nás to bolí najviac, odbytu kráv, snáď je už aj prebytok ošípaných, teda aj odbytu mäsa ošípaných, hydiny a ovčieho mäsa, prípadne ešte vlny. To sú problémy a snáď aj možnosť ich riešenia. Ak by sme dostali z federálneho rozpočtu do fondu trhovej regulácie Slovenska l 600 miliónov korún, všetky tieto problémy by sa dali prakticky vyriešiť. Je tu len jedna ďalšia neschodná cesta, že prebytok hovädzieho mäsa, ktorý je na Slovensku vo výške 110 až 120 tisíc ton, nie sme schopní z technických dôvodov vyviezť. Naše mraziarenské kapacity tým, že u hovädzieho dobytka všetci požadujú mrazenie v štvrťkách, sú zhruba na 60 tisíc ton na rok, čiže môžeme

vyviezť takto len 30 tisíc ton, a ostatné by sme potrebovali vyviezť v živom. S vývozom v živom sú obrovské problémy, lebo presuny na dlhšie vzdialenosti v tomto letnom období sú prakticky nemožné. Čiže sú tu de facto obrovské problémy zbaviť sa prebytku, ktorý u nás máme.

Zbaviť sa prebytku masla by nebol až taký problém, lebo na rokovaní minulý týždeň v Moskve, ktorého sa zúčastnili naši pracovníci, sa dohodlo, že od nás odoberú prakticky celý prebytok masla s minimálnou stratou. Za 20 tisíc ton, ktoré na Slovensku budú, by to bolo zaokrúhlene 200 miliónov korún, čo v porovnaní s tým, s čím sme rátali, nie je veľká strata. Naviac sa tam ukazuje aj možnosť predaja sušeného plnotučného mlieka za pomerne výhodné ceny. Čiže u mlieka a masla by problém nebol.

Nevidím absolútne žiadny problém u obilnín, čoho sa poľnohospodári najviac báli. Som toho názoru, že by sme si mali ponechať zásobu obilia doma, nevieme aký bude budúci rok, pretože predať máme ešte čas aj na budúci rok. Nestojí nás to prakticky nič, len ošetrenie obilia v mesiacoch september, október. Potom ho de facto máme len uskladnené, a jeho ošetrovanie nás nestojí prakticky nič. Silá, či sú prázdne alebo plné, stoja vždy tie isté peniaze.

Najväčším problémom je vývoz hovädzieho mäsa a druhým je insolventnosť podnikov. Aby sme z ministerstva poľnohospodárstva pomohli riešiť kolobeh peňazí, v rade fondu trhovej regulácie a vo vedení ministerstva sme sa dohodli, že za polrok vyplatíme dotácie do výšky 100 % - vyplácali sa niektoré dotácie do výšky 70 % každý mesiac - teda doplatí sa, aby sa uvoľnila zhruba necelá miliarda do poľnohospodárstva. Ďalej okrem týchto peňazí sa vyplatí záloha. Tým, že už vieme, koľko je vysadených zemiakov, osiatej cukrovej repy a koreňovej zeleniny, na tieto tri položky by sa vyplatilo