poplatok za využívanie verejného priestranstva, bolo vytlačené z tohto priestoru občanmi, ktorí nemali povolené zhromaždenie a netvrdil by som, že nie konfrontačným spôsobom dosiahli svoj ciel, narušili dôstojný prejav ľudí z hnutia HUMAN. Na margo udalosti by som ešte dodal, že pred pár dňami tiež zákonnou cestou nahlásené zhromaždenie anarchistov polícia v Prahe vedela ustrážiť pred útokmi iných skupín občanov.

Ďakujem. /Potlesk/.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Krajčovič. Pripraví sa poslanec Kliman.

Poslanec M. Krajčovič;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

ako člen zahraničného výboru som chcel v prvom rade položiť zopár otázok pánovi ministrovi medzinárodných vzťahov, ale nakoľko má povinnosti a odišiel, spravím to písomne s tým, že budem žiadať, aby všetci poslanci dostali písomnú odpoveď.

Druhý problém, ktorý mám, si dovolím teraz prečítať. Na 13. plenárnej schôdzi som interpeloval ministra hospodárstva ohľadom podnikov postihnutých konverziou zbrojárskeho priemyslu na Slovensku. Zaoberal som sa najmä problémami súvisiacimi s bývalým mozgovým trustom tohto komplexu - ZŤS Martin. Hovoril som aj o probléme, ktorý som nazval "rotáciou ružových kádrov v prírode" medzi ZŤS Martin, ZŤS Dubnica,

Považské strojárne Považská Bystrica a iné podniky, a ministerstvom hospodárstva.

Okrem toho, že nezávislá slovenská tlač na túto - podlá mňa - závažnú problematiku nezávisle nezareagovala, stalo sa niečo záhadné. Ako som pri interpelácii upozornil, nepredniesol som v parlamente všetko, čo som mal pripravené, pretože som bol dohodnutý s pánom ministrom na stretnutí k riešeniu tejto problematiky. Kto však reagoval na moje vystúpenie, bol jeden z menovaných, Ing. Sedla, riaditeľ Závodov ťažkého strojárstva v Martine. Jeho odpoveď v Národnej obrode bola záhadná, pretože reagoval na svojho báječného kritika zo Slovenskej národnej rady s jeho báječnými programami. Záhadné na tom je, že pán riaditeľ reagoval na veci, ktoré som pred týmto plénom, a teda aj počas priameho vysielania Česko-slovenského rozhlasu, vôbec nespomenul, ale odovzdal som znenie celej interpelácie na ministerstve. Čuduj sa svete!

Po mojej kritickej interpelácii sa uskutočnili dve stretnutia, dnes s opozičnými zástupcami z Martina a pánom ministrom, ako aj ďalšími vládnymi a parlamentnými činiteľmi, kde sme ponúkali isté formy systémového riešenia. Zatiaľ však neviem nič o tom, že by sa niečo bolo pohlo. Písomnú odpoveď, ktorú som dostal, nemôžem považovať za odpoveď na naše otázky prednesené či už na pléne alebo pri separátnych rokovaniach. Odpoveď sa zúžila iba na osobu Ing. Sedlu, ktorý je tu vykreslený opäť ako báječný muž, ktorý veľkou mierou prispel k riešeniu rozvoja podniku a náhradnej výroby za špeciálnu techniku prevzatím licenčnej výroby motorov Lombardini a zemných strojov Hanomac.

K problematike projektu Lombardini iba toľko: Jeho perspektíva ponúka zamestnanie iba 650 zamestnancom pri investičných nákladoch 2 mld korún úveru na technológiu, ďalšia miliarda úveru na hutnú technológiu, takže z týchto

troch miliárd úveru pri splácaní s úrokmi to bude čiastka 5 miliárd korún. Súčasný majetok ZŤS Martin je 4, 5 mld korún, pričom zamestnáva viac ako 10 tisíc zamestnancov. Táto báječná akcia však nemá dodnes odbytové krytie, na čo upozorňovali aj odbory v podnikovom časopise. Vedenie podniku však aj napriek tomu hovorí o báječnosti a spásonosnosti akcie. V rámci konkurencie sa budú motory Lombardini z Martina tažko predávať, pretože nie je o ne v strojárenskom svete záujem ako o motory značky Perkinson, ktoré už dnes vyrába v licencii Slávia Napajedlá. To nás zase tí Česi previedli cez vodu v papučiach!

Ďalší okruh odpovede sa venoval akciovej spoločnosti ZŤS, ktorú som nazval pofidernou a dnes som o správnosti svojho tvrdenia presvedčený. V odpovedi sa dozvedám iba o jej legitímnosti a potrebe vzniku vynútenej podnikmi ZŤS. Skôr ako vysvetlím, prečo si myslím, čo hovorím, pozastavím sa na chvíľu pri prílohe k odpovedi, ktorou je výsledok šetrenia Úradu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a výsledok previerky odboru kontroly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, kde sa tvrdí o ľuďoch, aj od ktorých mám informácie, že sú to ľudia, ktorí sa nepresadili v konkurzoch na obsadzované vedúce funkcie v ZŤS. Miesto toho, aby sa odpoveď venovala problémom, o ktorých som hovoril, odvrátila sa pozornosť na kritikov. A naviac, bolo by veľmi jednoduché domnievať sa, že by som si dovolil predstúpiť v parlamente s informáciami, ktoré by som mal iba z jedného zdroja. Mám ich z viacerých zdrojov a mám ich viac, a navyše, sú takmer totožné.

Nemôžem, a ani nie som spokojný s odpoveďou, ktorá je postavená, akoby som bol kádrovčíkom starých štruktúr. Nie som, nebol som a nechcem byt. Pánov z vedení podnikov ZŤS osobne nepoznám a je mi jedno, či boli komunisti. Nie je mi však jedno, ak niekto naďalej premrháva štátne dotácie, ktoré budú musieť splácať v daniach ešte naši vnuci. Ide mi

o principiálne zmeny systému. O tom, že to ide aj bez tzv. špeciálu, sú už jasné a rukolapné dôkazy, napríklad v ZŤS Detva, kde znížili špeciálnu výrobu na 12, 5 % objemu výroby a ako jediní odmietli na konverziu štátne dotácie. Pritom z pripravovaných 12 nábehových programov je už 6 v plnej realizácii a ostatných 6 bude v krátkom čase. Tým však nechcem povedať, že v Detve nemajú problémy. Majú ich, ale vedia sa s nimi popasovať. Nerobia však protivládne mítingy, ako napríklad v ZŤS Vlkanová, ani nepotrebujú zvolávať podporné mítingy pre pána Mečiara. Asi práve preto sa expremiér nechodí k nim radiť po nociach, s vedením podniku a s odbormi, ako chodí do Martina, napríklad 4. 6. 1991, kde vstúpil o 22 hodine.

Prečo zástupcovia odborových orgánov a organizácií ZŤS v Martine nenaplnia svoje slová, ktoré napísali v stanovisku k pripravenému mítingu v auguste 1990, kde zo strany robotníkov a zo strany pracovníkov podniku boli požadované zásadné personálne a štrukturálne zmeny, ako aj okamžité kolektívne odstúpenie predákov odborov? Vo svojom stanovisku považovali akékoľvek hromadné akcie zamerané na ovplyvňovanie názorov a nálad medzi zamestnancami podniku za neprípustné a jediný oprávnený subjekt mal byt, podlá nich, výlučne v rukách odborovej organizácie. Určite nepoznajú zákon o odboroch, ktorý umožňuje v každom podniku existenciu aj iných odborových organizácií, na aké boli doteraz zvyknutí.

Vtedy tvrdili, že tiež nie sú spokojní so stavom personálnych otázok vedenia ZŤS, ale žiadali, aby zmeny vyplývali v prvom rade z pracovných výsledkov. Prečo sa potom radia po nociach s expremiérom Mečiarom? Či preto, že divízia na výrobu traktorov bude musieť v krátkej dobe nastúpiť na nútenú neplatenú dovolenku, pretože niet čo robiť? Lebo vedenie podniku rozpredalo, aj zahrabalo pod zem komponenty na ich výrobu v obrovskej finančnej hodnote? Aj keď bývalé ROH bolo najväčšou cestovnou kanceláriou v tejto gubernii, predsa len

rekreácie poskytovalo počas platenej dovolenky. Nie je aj toto pracovný výsledok tvorcov terajších báječných výrobných programov? Nemali by títo vstúpiť do radov nezamestnaných? Alebo ich zamestnajú kolegovia z akciovej spoločnosti, ktorí sú členmi správnej rady podniku, pretože vedúce kádre podniku prijali na oplátku členstvo v akciovej spoločnosti?

Vráťme sa teda k otázke akciovej spoločnosti. Podľa odpovede z ministerstva hospodárstva by mala byt jej činnosť zameraná na marketing vnútorného a zahraničného obchodu, stratégiu vnútornej a zahraničnej kooperácie. Prečo teda táto báječná akciová spoločnosť nepomáha pri získavaní zahraničných kontaktov aj ZŤS Detva? Nie je to náhodou preto, že tento podnik ako jediný je živým dôkazom toho, že to ide, aj keď svoju výrobu radikálne demilitarizoval?

Pravdepodobne to vyvracia tézy kapitánov zbrojárskeho priemyslu o potrebe stámiliónových dotácií, aby nemuseli prepustiť tisíce robotníkov na ulicu. V Detve sa však prémie, ani valorizácie nevyplácajú, ale robotníci to chápu, vyhrnuli rukávy a robia, lebo majú čo, a veria aj svojmu vedeniu, ktoré je schopné na svetových výstavách predvádzať a predávať svoje nové výrobky. Je paradoxné, že na svetových výstavách, kde Detva dokáže vystavovať niekoľko svojich nových výrobkov a predávať ich, naša národná expozícia bola predstavovaná pár panelmi s niekoľkými fotografiami.

Na rozdiel od Detvy sa v Martine prémie vyplácajú. Obyčajne vo vypätých politických situáciách, ako boli napríklad parlamentné voľby, komunálne voľby, či zakladanie HZDS. Vyplácajú sa valorizácie, na ktoré však už ani banka nechce dávať úvery, ale štát dáva dotácie. Pritom robotníci už nebudú mať do čoho pichnúť. Keby sa nebolo podarilo ružovým kádrom spraviť začiatkom roku 1990 rýchlu kádrovú zmenu, kedy odvolali nového riaditeľa, boli by už v týchto dňoch vychádzali z Martina prvé luxusné terénne vozy v licencii

firmy Chrysler, ktorých výroba by bola zamestnala až 8 tisíc robotníkov. Opakujem, že motory Lombardini ich zamestnajú len 650.

V tomto komplexe, ktorý dodával zbrane do oblasti, v ktorej nedávno skončila vojna, je ešte jedna problematická oblasť. Tie praktiky bývalý režim hojne využíval. Ide o systém, keď niektorého zo súdruhov, ktorý je už tŕňom v oku, alebo je už neúnosné zakrývať jeho neschopnosť, pošleme do zahraničia. Je to asi rok, čo napriek veľkému tlaku odcestovala skupina báječných odborníkov pre Kadáfiho ako piata kolóna zbrojárov. Napríklad taký nezvolený riaditeľ podniku ZŤS v Trstenej pán Beda, zväzácky funkcionár pán Winter, pán Blahušiak, ktorému bola tiež vyslovená nedôvera, sa načas stratil v zahraničí cez firmu IDUP Martin, aby sa ako nový káder vrátil na ministerstvo hospodárstva, kde dnes pracuje.

Pýtam sa preto, či sú toto práve tie principiálne systémové zmeny, ktoré majú vyviesť naše hospodárstvo z marazmu komunistického režimu. Stojí teda za zamyslenie, špekulovali sme už dosť. Treba siahnuť k radikálnemu riešeniu - prepustiť niekoľko desiatok neschopných, aj keď báječných odborníkov vo vedeniach podnikov ZŤS, nomenklatúrne kádre, ktoré by radšej vyrábali tank za tankom, z čoho určite idú tučné provízie, ale nie do štátnej kasy, prepustiť niekoľko desiatok mafiánov, aby desaťtisíce nezostali na ulici.

Nebudem už nahlas hovoriť o možných riešeniach tohto stavu. Život v politike ma naučil, že netreba chodiť s bubnom na zajace. Staré štruktúry dobre poznajú zákopovú vojnu, a dúfam, že čoskoro zahynú na zákopovú nohu.

V mene ohrozených robotníkov teda žiadam ministra hospodárstva o urýchlenú a dôslednú deboľševizáciu a demafianizáciu podnikov postihnutých konverziou, ale nielen ich. Vďaka pánovi Mečiarovi máme v tejto oblasti na Slovensku kompe-

tencie, tak ich už, preboha, konečne využime a nenechajme, aby tu naďalej prebiehalo spiknutie neschopných.

A keďže som tu už spomínal otázky zahraničného obchodovania, pýtam sa pána ministra, koľko zastupiteľstiev v zahraničí má akciová spoločnosť ZŤS a Martimex, koľko zamestnancov tam pracuje, aký bol obrat a čistý zisk z ich obchodov za posledný rok. Rád by som si urobil obraz o ich efektívnosti a opodstatnenosti. Okrem týchto informácií však žiadam aj rozpis na jednotlivé podniky, ktorým tieto organizácie sprostredkovávajú obchody.

Ďalej by ma zaujímala odpoveď na otázku, ako bol rozdelený fond štrukturálnych zmien federálneho rozpočtu, koľko korún dostali z tej 1, 5 mld jednotlivé podniky, alebo či peniaze spotrebuje len ZŤS Martin, ktorého leadry už za posledné roky prehajdákali nejeden milión určený na konverziu.

V súvislosti so zbrojárskymi podnikmi by som si dovolil položiť otázku nielen ministrovi Belcákovi, ale aj ministrovi kontroly a generálnemu prokurátorovi. Skôr ako ju položím, upozorňujem, že chcem počuť konkrétne odpovede, bez akýchkoľvek vytáčok a kľučiek. Ide mi o aféru Meluch a spol. v Považských strojárňach v Považskej Bystrici, kde sú vyšetrované machinácie s presahom okolo 6 miliónov korún. Toto vyšetrovanie malo byt ukončené v máji tohto roku, ale bolo preložené na koniec júna, a dnes už vieme, že termín bol prolongovaný na koniec júla. Pýtam sa teda, prečo kontrolná komisia v termíne tento prípad neuzatvorila, k čomu táto komisia dospela, alebo či boli zistené nitky do iných podnikov ZŤS a do Martina, a preto sa vyšetrovanie predlžuje.

Pýtam sa generálneho prokurátora, prečo ani jedna prokuratúra nebola ochotná tento prípad doposiaľ prevziať a začať na ňom pracovať? Kedy sa konečne začne v tomto štáte, ktorý chceme každú chvíľu vyhlásiť za zvrchovaný, samostat-

ný, a čo aj viem ešte aký, uplatňovať právo? Čoho sa prokuratúra bojí? Alebo tu už funguje sieť mafie, ktorá je všemožná? Na to by snáď mohol dať odpoveď aj pán minister vnútra.

Preto som nebol spokojný s odpoveďou ministerstva hospodárstva, a položil som tieto nové otázky. Ich riešenia možno poznám, ale ako som už hovoril, poviem ich až v pravý čas, lebo už neverím nikomu. Doteraz sme boli všetci iba pozdvádzaní a v našej čistote sme vždy naleteli. Aby mala naša nežná revolúcia aký-taký zmysel, musíme zmeniť tých 51 % systému, ktorý stál vyše 40 rokov za fajku dymu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Vystúpi poslanec Kliman. Pripraví sa poslanec Haťapka. Poslanec L. Kliman:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

svojou interpeláciou sa obraciam na ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána inžiniera Belcáka, a to aj napriek tomu, že nie je prítomný, pretože moja interpelácia sa týka trošku širšieho okruhu otázok.

V procese prechodu česko-slovenského hospodárstva na trhový mechanizmus sa zásadne budú meniť objemy a smery vnútroštátnej i medzinárodnej dopravy. Očakáva sa nárast prepravy tovarov, ale aj zvýšenie turistického ruchu. Otváranie sa česko-slovenskej ekonomiky Európe vytvára tlak na urýchlené budovanie dopravnej infraštruktúry európskej úrov-

ne, predovšetkým v diaľničnej sieti, ktorú by mal doplniť aj rozvoj železničnej dopravy a leteckej dopravy.

Ak chceme využívať výhody polohy našej krajiny, je potrebné budovať dopravné spojenie nielen v smere východ - západ, ale tiež prepojenie sever - juh. Súčasne s tým by bolo možné riešiť zapojenie sa do systému kombinovanej dopravy k maximálnemu zníženiu negatívnych účinkov kamiónovej dopravy na našu nedokonalú a zastaralú cestnú sieť. To navrhuje a rieši už dlhší čas spracovaný generel výstavby diaľnice Dl, ktorého súčasťou je prepojenie existujúcej diaľnice na Liptove s diaľnicou Prešov - Košice. Aby tento diaľničný ťah mohol byt funkčný a riešil by spojenie maďarskej a poľskej hranice, je potrebné ho dobudovať o úsek medzi obcou Hybe a mestom Košice v dĺžke zhruba 112 kilometrov. Vďaka iniciatíve projektových a inžinierskych organizácií pod vedením Rudného projektu Košice, prednostov okresných úradov Popradu, Spišskej Novej Vsi, Prešova a Košice, ako aj stavebným podnikom východného Slovenska, bolo už založené investičné konzorcium pre prípravu a realizáciu výstavby tohoto diaľničného úseku. Toto konzorcium navrhuje aj systém financovania.

Podlá predbežných rokovaní s potencionálnymi zahraničnými sponzormi existuje možnosť výhodnej pôžičky od svetovej banky s úrokovou sadzbou 7, 5 % a dobou splatnosti 17 rokov s počiatkom splácania po ukončení výstavby. Prostriedky získané pôžičkou možno použiť na financovanie stavby diaľnice, ktorú by budovali v prevažnej miere slovenské stavebné kapacity, i zahraničné firmy. K splácaniu tejto štátnej pôžičky konzorcium navrhuje niekoľko spôsobov, ktoré by mala garantovať slovenská vláda menovite. Z výťažku poplatkov za používanie diaľnice, z prostriedkov cestného fondu, zo zdrojov rozpočtu Slovenskej republiky, z dane za cestovný ruch v oblasti Vysoké Tatry, z dane za benzín, z poplatkov za poskytnuté pozemky infraštruktúry a vybavenie dialnice, ako sú

čerpacie stanice, motely, motoresty, z príjmov za reklamy umiestnené na diaľnici, zo zdrojov rozpočtu na vytvorenie nových pracovných miest a zo subvencie poisťovní za zníženú nehodovosť.

Výhodou tohoto systému je možnosť okamžitej realizácie stavby. Naopak, nevýhodou je dlhoročná zadĺženosť štátu a prebratie všetkých rizík štátom. Preto, aby táto pôžička bola čo najnižšia, konzorcium navrhlo, aby bolo umožnené začat prípravné a realizačné práce úverom našich bankových ústavov tomuto konzorciu. Uvedený úsek diaľnice okrem zretelných ekonomických výhod rieši i dôležitý ekologický program, predovšetkým obchvatom sídelných aglomerácií Prešov, Spišská Nová Ves, Poprad a tunelom pod Braniskom.

Tento príklad možnej aktivity našich firiem má i svoj sociálny aspekt, predovšetkým z hľadiska riešenia zamestnanosti na východnom Slovensku. Je totiž dostatočne známe, že najvyššia nezamestnanosť je práve v tomto regióne. Podlá úvah, ktoré vypracoval iniciátor tejto akcie Rudný projekt Košice, na výstavbe tohoto diela možno zamestnať počas 5 rokov v priemere 7 500 pracovníkov, a obslužné a prípravné činnosti by vytvárali pracovné príležitosti pre ďalších 10 tisíc pracovníkov.

Tieto fakty nie sú zanedbateľné a vytvárajú precedens, aby sa nimi vláda urýchlene a dôkladne zaoberala. Prosím preto, i keď neprítomného pána ministra, a odporúčam zvolať k tejto otázke poradu zainteresovaných odborníkov, ktorú by viedol osobne, alebo ním poverený zmocnenec. Pokiaľ by to bolo možné, rád by som sa tejto porady osobne zúčastnil jednak ako poslanec za Východoslovenský kraj a jednak ako stavbár.

Ďakujem za pomoc a pochopenie.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Haťapka. Pripaví sa poslanec Kaňa.

Poslanec P. Haťapka;

Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, vážené poslankyne a poslanci,

je dobre, že situácia sa v sále zlepšila v prospech poslancov, lebo jeden čas už bola trošku obava, že počet členov vlády prevýši počet poslancov a ministri nás začnú interpelovať. Napriek tomu by som rád predniesol interpeláciu na pána ministra kultúry.

Na pôde Slovenskej národnej rady viackrát zazneli obavy z ďalšieho vývoja kultúry, ktorá bola charakterizovaná ako ohrozená, a zazneli výzvy zabrániť kolapsu kultúry. Ako kritickú možno označiť slovenskú knižnú kultúru, najmä vplyvom toho, že štátne podniky Slovenská kniha, Knižná distribúcia a Slovenská kniha Bratislava nefungujú, nepreberajú knihy, a ak preberajú, tak neplatia v dôsledku niekoľkodesaťmiliónovej platobnej neschopnosti. Táto situácia ohrozuje privatizáciu a vôbec existenciu slovenských vydavateľov, ktorí na dobré a žiadané knihy nemajú odbyt, a to je na škodu celej slovenskej knižnej kultúry.

Otázka potom je - teda interpelujem - aký program urýchleného splácania dlhov knižného obchodu vypracovalo ministerstvo kultúry ako zodpovedný zriaďovateľ nefungujúcich podnikov Slovenskej knihy? Akú formu privatizácie knižného obchodu iniciuje alebo bude iniciovať ministerstvo kultúry? Bolo by vhodné, keby tento program zverejnili, lebo ide o špecifickú oblasť podnikania, ktorá musí mat národný cha-

rakter. Je totiž oprávnená obava, že zapojenie zahraničného kapitálu do privatizácie vydavateľstiev je prinajmenšom problematické, a je aj obava, že cudzí kapitál bude predávať cudziu knižnú kultúru alebo cudzie spotrebné predmety, a vôbec nie našu kultúru.

Kníhkupectvá nemajú ochranu ako potraviny, i keď ide o nezastupiteľnú duchovnú národnú potravu. Naviac, na rozdiel od výtvarného umenia, ktoré oslovuje tvarom, farbami a pododbe, dokonca aj divadla, knižná kultúra sa môže šíriť len v jazyku národa, ktorý ju prijíma.

Pýtam sa, aké opatrenia sa prijímajú na zachovanie a rozvoj slovenského knižného trhu, či je spracovaný postup privatizácie vydavateľstiev so zachovaním slovenských kultúrnych záujmov.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Chcem upozorniť na jednu doplňujúcu záležitosť. Tieto obrovské sklady kníh sú totiž zaplnené nielen ležiakmi, ktoré by sa nepredali, ale ktoré sa zrejme budú aj dobre predávať. Špekulácia s tým, že sa bude privatizovať, a tieto zásoby budú pomerne lacno zlikvidované, alebo bude znížená ich cena, vedie k tomu, že niektoré veľmi atraktívne tituly, a už ich nie je málo, ležia na skladoch a vytvárajú obrovskú sumu, ktorá zahlcuje tento štátny veľkosklad.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Pán minister Snopko. Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, vážená vláda,

je to problém, ktorý riešime dlhodobo. Návrh ministerstva kultúry na odpis týchto nepredajných zásob v našich knižných podnikoch sme sa už snažili pretlačiť federálnou vládou, parlamentami. Zatiaľ sa to nepodarilo, nie je v moci ani v kompetencii ministerstva kultúry to presadiť, takže v tomto vítam vašu pomoc.

Čo sa týka stavu v našich vydavateľstvách, je potrebné nazerať na problém zo všetkých stránok. Veľmi dobre si spomínam na stretnutie s riaditeľom fínskeho vydavateľstva Gumerus, ktorý mi povedal, že porovnateľné vydavateľstvo, ktoré vedie, teda porovnateľné čo sa týka počtu vydávaných kníh, má 14 zamestnancov. Naše vydavateľstvo ich má 80. To sú problémy, ktoré musia riešiť vydavateľstvá.

Čo sa týka nepredajných zásob, to je len jeden problém. Druhým problémom je skutočnosť, že pri privatizácii, ale aj reštitúcii a inom druhu zmeny vlastníctva sa mení aj funkcia jednotlivých predajní. Na Slovensku už je niekoľko desiatok kníhkupectiev, ktoré prestali existovať. Je potrebné vypracovať nový systém distribúcie kníh. Ministerstvo kultúry koordinuje veľa múzeí, galérií, knižníc. Tie už v spolupráci s vydavateľstvami začínajú knihy aj predávať, nielen požičiavať. Je to problém, na ktorý je však potrebné nazerať zo systémového hľadiska. Zaujímavé je, že tu bola na návšteve expertná skupina z Veľkej Británie, z ich Know how fondu,

ktorá analyzovala náš stav. Povedala, že je vážny, ale v žiadnom prípade nie katastrofický, len si musíme uvedomiť, že knihy sa dajú vydávať aj ináč ako veľkopriemyselným spôsobom, ktorý je veľmi náročný na financovanie.

Čo sa týka privatizácie, asi ste si všimli, že tu nie je pán Ing. Hykisch, ktorý ako riaditeľ Mladých liet práve sedí s pracovníkmi ministerstva kultúry a s inými riaditeľmi podobných inštitúcií, a vypracúvajú systém privatizácie kultúrnych inštitúcií, teda aj vydavateľstiev. Chceme nechať vo vydavateľstvách, teda v akciových spoločnostiach, aj percento štátneho vplyvu, aby štát takto mohol vplývať na vydávanie pôvodnej literatúry. Zároveň chceme pri štátnom fonde kultúry zriadiť fond, ktorým by sa podporilo vydávanie kníh, nie činnosť vydavateľstiev, lebo to je tiež rozdielne. Vydavateľstvá možno nefungujú aj preto, že sú neschopné. Nevravím, že sú, ale môže sa to stať. Kdežto, keď sa urobí konkurz na vydanie kníh, a toho konkurzu sa zúčastní viacero vydavateľstiev, môžeme vydať jednotlivé tituly objektívne a možno aj za lacnejšie peniaze. Takže toľko k jednotlivým témam.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem pánovi ministrovi. Vystúpi poslanec Kaňa. Prihlásil sa poslanec Kružliak, ale ako viem, nie je tu. Pripraví sa poslanec Gašpar.

Poslanec A. Kaňa:

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

narodenie dieťaťa v rodine je veľkou udalosťou. Každá

matka si želá, aby jej dieťatko bolo zdravé a krásne. Príroda sa však niekedy kruto zahrá a diéta sa narodí poškodené, odkázané na pomoc matky, najbližšieho okolia, spoločnosti. Ak sa narodí do málo vyspelej spoločnosti, stáva sa príťažou, ostáva samo, na okraji, jeho spoločníkmi sú len najbližší. Výchova zdravotne postihnutého dieťaťa je boľavým problémom. Rodič po narodení prežíva veľkú bolesť, sklamanie, a tažko sa s danou situáciou vyrovnáva. O danej problematike sa v súčasnosti veľa hovorí, ale pre uľahčenie spôsobu života takto postihnutým rodinám sa robí veľmi málo. Aby rodič so svojím dieťaťom a veľkou bolesťou nezostal sám, hľadá pomoc. Chce, aby jeho diéta napriek svojej chybe bolo rovnocenným partnerom ostatným deťom, aby neprežívalo život plný pocitov menejcennosti. Spoločnosť vo svojom prerode by mala prehodnotiť prístup k výchove a životným podmienkam zdravotne a mentálne postihnutých detí.

Uvediem príklad, ako možno pomoc realizovať. V Kežmarku 1. januára 1991 reprofilizáciou detských jaslí vzniklo detské denné sanatórium. Zariadenie navštevujú denne deti s rôznymi druhmi a stupňami poškodenia, ktoré tu prežívajú dni v integrovanom kolektíve so svojimi zdravými vrstovníkmi. Veľkou prednosťou je tiež to, že pobyt v zariadení je umožnený i matkám, ktoré tu chcú byt so svojím dieťaťom, pretože citové puto medzi matkou a poškodeným dieťaťom je veľmi silné. Starostlivosť o deti tu zabezpečuje kolektív detských a tiež rehabilitačných sestier. Zriadenie sanatória sa stretlo u rodičov s veľkým nadšením. Rodičom zariadenie poskytuje zdroj istoty v tom, že na ich deti spoločnosť nezabúda.

Zložitosť života poškodených detí vo vývine ľudskej spoločnosti je taká, že deti musíme pre život pripraviť, deti musíme naučiť myslieť, vnímať, cítiť, obohatiť ich srdce, nielen intelekt. Pripravujeme pre ne teda také inštitúcie, aby nemuseli utekať do izolácie. Všetci vieme o tomto prob-

léme, zaoberajme sa ním viac, aj keď sa ťažko vieme vžiť do situácie, keď nemáme fyzické alebo duševné zdravie. Kežmarské sanatórium je jednou z prvých lastovičiek. Vytvárajú sa aj v Starej Ľubovni a v ďalších mestách. Takýchto poškodených detí je veľa, len sa dobre pozrime okolo seba.

Najboľavejším problémom je financovanie, ktoré nie je v tomto roku doriešené, a nevie sa, akým spôsobom budú kryté výdavky na prevádzku a zariadenie sanatórií v budúcnosti. Žiadam teda vysvetlenie od ministerstva práce a sociálnych vecí, financií, zdravotníctva, ako je to s finančnými prostriedkami na prevádzku takýchto sanatórií. Bolo by kruté dať deťom a rodičom nádej, a vzápätí im ju zobrať. Aký je osud kežmarského sanatória a ďalších podobných? Bude naša spoločnosť veľkorysá a dokáže zabezpečiť chod zariadení pre najzraniteľnejšiu skupinu, alebo ju nechá radšej izolovanú? Na pomoc rodinám postihnutých detí nestačí len trpezlivosť a obeta. Treba vytvoriť také podmienky a predpoklady, aby sme nebrali nádej rodičom a nevnášali úzkosť a strach z neistoty. V zložitých spoločenských podmienkach musíme vytvoriť aspoň materiálne prostredie. Umenie života nie je plnšie a bohatšie žiť vo sviatok a v slávnostných chvíľach, ale treba sa zamýšľať nad otázkami všedného dňa. Práce sa netreba báť, aj keď diéta nie je zdravé, diéta je aj vtedy krásne a má svoje starosti, svoj svet.

Ďakujem.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Gašpar. Nie je tu. Slovo má pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa poslanec Dubovan.