Ešte k poznámke dr. Hubu. Bolo to stanovisko nielen poslaneckého klubu Strany zelených, ale aj Predsedníctva Strany zelených, a chcem zdôrazniť, že to stanovisko sa týkalo prerokúvania deklarácie. Mali by sme si preto na pôde parlamentu vysvetliť, kto čo, pod akými pojmami chápe. Domnievam sa, že naozaj deklarácia nie je okamžité vyhlásenie samostatného slovenského štátu, a zdá sa mi to tvrdou demagógiou aj od kolegyne Mistríkovej. Stotožňujeme sa tu s predloženými návrhmi Kresťansko-demokratického hnutia, a prikladáme ešte jeden na str. 3 ods. 6, aby bodka skončila a "Českej a Slovenskej federatívnej republiky" sa vypustilo. Má sa dohadovať Česká republika a Slovenská republika.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Slovo má pán poslanec Tatár. Pripraví sa pán poslanec Miškovský.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
sme, ako tu už bolo za VPN povedané, za federáciu. Keď sa nevysloví jasná predstava o spoločnom štáte, ako to dnes bolo za klub ZDS, ale aj KDH, môže to prispievať k odďaľovaniu riešenia a vlastne k napätiu, ktoré potom môžu využiť aj niektoré extrémne skupiny.
Rád sa tu ešte v poznámke obrátim k pánovi poslancovi Fogašovi. Prosím ho, aby sa opravil v tom, že návrh ústavy
VPN nestavia federáciu zhora, pretože tento návrh nie je taký. VPN vychádza z primárnej suverenity republík.
Vrátim sa ešte k návrhu deklarácie o zvrchovanosti. V prvých marcových dňoch priniesla slovenská tlač návrh Deklarácie o štátnej suverenite Slovenskej republiky predložený niekoľkými národne orientovanými iniciatívami a spolkami. Podpísalo ho 45 predstaviteľov tvorivej inteligencie. Takto sa začína stanovisko k deklarácii, ktoré pozná podstatne menej ľudí, ako text samotnej deklarácie. Je daňou našej zvláštnej doby, že hoci bolo publikovaných už vyše 2096 mien signatárov tohto stanoviska k deklarácii, a to mien iste rovnako významných a rovnako slovenských, ako je podpísaných pod deklaráciou, ich názor zostal dobre utajený. Využívam túto príležitosť, aby som k textu verejne a na pôde tohto najvyššieho slovenského orgánu pripojil aj svoje meno a spolu so signatármi zaujal k deklarácii toto stanovisko:
Návrh deklarácie vychádzajúci z úprimného zaujatia pre vec národa pokladáme za príspevok do demokratickej diskusie. Vec národa nám takisto leží na srdci, na rozdiel od predloženého návrhu, ktorý v konečnom efekte vytvára predpoklady na zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Sme však presvedčení, že výsostným záujmom slovenského národa je práve zotrvanie v spoločnom štátnom útvare, ktorý sa vlastne len začína formovať v slobodných podmienkach. Suverénne republiky - slovenskú i českú v jednej federácii pokladáme za najlepší prostriedok proti centralizmu každého druhu, proti centralizmu ako princípu, ktorý ohrozuje demokratický vývin rovnako spoločnosti slovenskej, ako českej. Deklarácia očividne sleduje jediný ciel - vznik samostatného slovenského štátu. Odvoláva sa pritom na historický odkaz Veľkomoravskej ríše.
Chceme čo najnaliehavejšie pripomenúť, že k tomuto odkazu patrí aj symbolika Svätoplukových prútov. Je nám ľúto,
že tento zdanlivo pekný sen o samostatnosti legendárne prúty láme. Slovenská samostatná štátnosť vyzerá ako priamočiare, jednoduché riešenie všetkých problémov. Môže sa zdať príťažlivé, je však mimoriadne riskantné a jeho následky môžu byť. nepredvídateľné. Suverenita národa je predovšetkým kategória ducha. Má najlepšie podmienky v pluralitnej demokracii otvorenej svetu. Myšlienka mystickej národnej jednoty stelesnená v paternalistickom národnom štáte vedie každú spoločnosť koncom 20. storočia k izolácii, teda opačným smerom.
Sme presvedčení, že pre budúcnosť Slovenska je prvoradé rozvíjanie občianskych a ľudských práv. Sme presvedčení, že národný princíp sa môže najlepšie obohatiť a naplniť len v spolužití s inými národmi, v dovŕšení rovnoprávneho partnerského vzťahu s českým národom. Sme presvedčení, že práve toto je poslaním našej mladej a konečne slobodnej federácie. Toľko text podpísaný viac ako 2000 ľuďmi.
Keďže sme na pôde Slovenskej národnej rady, ktorá dostala historickú príležitosť pripraviť a prijať prvú demokratickú Ústavu Slovenskej republiky, vo vedomí najvyššej zodpovednosti za osudy tejto krajiny, za osudy tohto národa, za osudy všetkých ľudí, ktorí sa tu narodili a ktorí sa ešte len narodia, obraciam sa na toto plénum v súlade so svojím svedomím. Podlá platnej ústavy tejto federácie sme parlamentom zvrchovanej Slovenskej republiky. Ako taký rozhodujeme suverénne o smerovaní našej krajiny spoločne s Českou republikou v rámci nášho spoločného a azda prvýkrát v dejinách slobodného a suverénneho Česko-Slovenska. Teraz, zajtra, hocikedy, môžeme prijať akýkoľvek dokument a rozhodnúť sa slobodne. Nikomu z nás nikto nezabráni stlačiť tlačidlo. Niektorým možno nikto nezabráni stlačiť vo veci samostatného slovenského štátu hoci dve tlačidlá. /Potlesk. / To tlačidlo však rozhoduje o osudoch miliónov Slovákov a Sloveniek, aj o našich inonárodných občanoch. Osobne by som nemal odvahu stlačením tlačidla rozhodnúť o vytvorení samostatného slo-
venského štátu. Nazdávam sa, že na to jednoducho nemám právo, bol som zvolený do najvyššieho orgánu Slovenskej republiky ako súčasti federácie. A práve o vystúpení Slovenska z tejto federácie hovorí Deklarácia o štátnej suverenite Slovenskej republiky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Slovo má pán poslanec Miškovský. Pripraví sa pán poslanec Strýko.
Poslanec V. Miškovský;
Vážená Slovenská národa rada,
rovnako ako kolegyňa Kaliská, budem stručný. Doteraz som sa zúčastňoval zasadaní Komisie Slovenskej národnej rady na prípravu Ústavy Slovenskej republiky. Za Slovenskú národnú stranu som bol poverený presadzovať tzv. čistý model slovenskej ústavy. Prác sa budeme zúčastňovať, ak budeme ešte prizývaní, ale v žiadnom prípade sa asi nepodpíšeme pod taký spoločný návrh ústavy, ktorý z tejto komisie vzíde, ktorý jedným dychom hovorí v prvom paragrafe o zvrchovanosti a v druhom o tom, že sme sa dobrovoľne spojili do federácie. To je, podľa mňa, hra na republikovú suverénnu ústavu. Takto vyzerajú ústavy koloniálne podriadených krajín. Slovo dobrovoľnosť má tisíce odtieňov a interpretácií.
Myslím si, že žiaden prostriedok nebráni, aby Slovenská národná strana a jej poslanci na pôde Slovenskej národnej rady naďalej trvali na svojom pôvodnom návrhu. My svoju vlastnú filozofiu nemeníme. Najprv musíme zadefinovať vzťah k sebe, teda musíme vypracovať čistú alebo úplnú Ústavu Slo-
venskej republiky, a až potom môžeme rozhodovať o vzťahoch k iným, teda buď k federácii, konfederácii alebo únii. Prijať úplnú čistú slovenskú ústavu neznamená ešte vyhlásiť slovenský štát. Sú tu určité blokačné mechanizmy. Tieto blokačné mechanizmy obsahuje aj návrh ústavy Slovenskej národnej strany. Bohužiaľ, štáty sa dva roky po revolúcii nevyhlasujú len tak ľahko, najmä, keď sa nová moc dobre vo svojich pozíciách zákope.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Miškovskému. Slovo má pán poslanec Strýko.
Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
urobil som si len pár poznámok na základe tu prednesených prejavov. Prvou poznámkou je, že požiadavka, ktorá tu odznela o prípadnej konfederácii Slovenskej republiky s inou republikou, s iným štátom, musí mat totiž partnera, ktorý je ochotný do takéhoto konfederatívneho zväzku vstúpiť. Ako je známe, Slovensko v tejto chvíli takéhoto partnera nemá. A obávam sa, že navrhovatelia konfederácie to veľmi dobre vedia, či už sú z hnutia Za demokratické Slovensko alebo z iného. Preto sa obávam, že je to len istá formalistická obkľuka k želanému stavu - k samostatnému Slovensku.
Vážená Slovenská národná rada, skutočne si vážim úprimnosť poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí požadujú samostatné Slovensko celkom otvorene, hoci je to, podlá
môjho názoru, predstava neprijateľná. Je však zarážajúce, ak počujeme aj hlasy, že Slovensko musí byť suverénne aj preto, aby v budúcich voľbách, kde sa predpokladá v Čechách víťazstvo tzv. pravice, a na Slovensku má mimoriadnu šancu tzv. lavica, nedošlo k prenikaniu pravicovej ideológie zo Západu a Slovensko sa mohlo socializovať. Ak majú byt politické motívy dôvodom k rozbitiu štátu, je to nezodpovedné. Preto postoj Strany demokratickej lavice, ako ho predniesol pán Bárány, je pre mňa príjemným prekvapením.
Čo sa týka Deklarácie o štátnej suverenite Slovenska, hovorí sa v nej napríklad "vyjadrujúc jeho vôľu" - hovorí sa o národe - a je to naozaj vôľa občanov tejto republiky? Hovorí sa tam ďalej "v záujme slobodného života každého občana Slovenskej republiky". Spýtali sme sa občanov, pripadne v referende, či je to naozaj v ich záujme? Ak nie, takáto formulácia v tejto deklarácii je lžou. Deklarácia nie je ani zákonom, a bolo by absurdné, aby deklarácia dopredu a priori obmedzovala, vymedzovala, či predbiehala prijatie ústavy.
Hovorilo sa tu o potrebe všenárodnej diskusie. Myslím si, že takouto všenárodnou diskusiou by malo byt skutočne referendum. Zákony, či už dobré alebo iné, sa môžu časom meniť. Avšak rozbitie tejto republiky má nezvratné dôsledky, ku ktorým sa Slovenská národná rada bez takéhoto referenda nemá odhodlať. Vyhlásenie deklarácie je prvý rázny krok k slovenskému štátu a Slovenská národná rada má historickú šancu tento krok urobiť proti vôli svojich občanov.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Strýkovi. Slovo má pán podpredseda Čarnogurský.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
považujem za povinnosť pridať niektoré poznámky do tejto diskusie, pretože - ako nakoniec všetci viete - bol som gestorom pre tzv. Plankovu komisiu, teda spoločnú komisiu Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky, ktorá pripravovala prvý návrh Ústavy Slovenskej republiky, a takisto som sa zúčastňoval aj následných rokovaní medzi zástupcami poslaneckých klubov. Bol som tiež členom komisie trikrát desať resp. dvakrát desať až raz štrnásť na pôde Federálneho zhromaždenia, kde sa skoro rok robili pokusy dopracovať sa k nejakému spoločnému ústavnému riešeniu. Práve z pohľadu a prierezu všetkých týchto rokovaní, ktoré sa doteraz uskutočnili, musím považovať túto chvíľu, aj našu diskusiu na pôde Slovenskej národnej rady, nech už vyznieva akokoľvek kontraverzne a s akýmikoľvek protichodnými návrhmi, za veľmi dobrú a za pokrok v tom, čo sa v tejto problematike doteraz udialo. Všetci veľmi dobre vieme, že komisia trikrát desať na pôde Federálneho zhromaždenia za celú dobu svojej existencie prakticky nepokročila ani o milimeter. Boli to viac-menej rečnícke cvičenia, predkladania stanovísk, a nebyť jednej témy danej medzinárodnými dohodami, ako bola Charta ľudských práv, táto komisia by sa asi tažko mohla pochváliť nejakým výsledkom.
Obdobne naše rokovania s Českou národnou radou o štátoprávnom usporiadaní zo začiatku vyzerali veľmi nádejne. Ak
si spomínate na informácie zo spoločného stretnutia predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady vo Svratke, došlo k zásadnej dohode, k vzájomnému potvrdeniu zásady a princípu, že základom suverenity federácie budú národné republiky, že bude budovaná zdola hore, a že od týchto národných republík budú ďalej odvíjané a dopracovávané aj kompetencie. Toto všetko sa ovšem postupom času čiastočne strácalo, a ani iniciatíva prezidenta Havla zo začiatku neprinášala nejaké očividné výsledky. To, čo bolo dosiahnuté teraz, na poslednom rokovaní v Kroměříži, považujem naozaj za jediný múdry a rozumný kompromis a jediné múdre a rozumné východisko, z ktorého sa dá v tejto chvíli prikročiť k formulovaniu ústav, ak uvážime, že okrem rôznych komentárov, hovorcov a rôznych osobných stanovísk jednotlivých zástupcov politických strán pre televíziu alebo pre tlač, oficiálne v Kroměříži došli k záveru, že uznávajú pôvodný princíp, že základom a nositeľom suverenity a nositeľom riešenia štátoprávneho riešenia sú dve republiky, Česká republika a Slovenská republika. Považujem za veľmi múdre a rozumné, že sa túto základnú myšlienku nepokúšali ďalej doformulovávať, pretože ak by sa boli v tejto fáze pokúsili použiť ktorýkoľvek z výrazov, ktoré boli použité aj tu, či federácia, či konfederácia, či únia, či čokoľvek iné, zákonite by neboli pokročili ďalej, a boli by ostali na mŕtvom bode.
Preto si myslím, že aj v našom uznesení, ktoré dnes máme prijať, by nebolo rozumné, ak by sme chceli už dopredu prejudikovať a robiť tu závery, každý za svoju stranu a každý v domnení, že ten náš politický názor je jedine možný, a tým pred slovenskou verejnosťou a pred slovenským národom urobíme najväčší dojem. Prihováram sa za to, aby sa aj v rezolúcii maximálne stroho posúdili základné myšlienky, aby to, čo bolo v Kroměříži prijaté, bolo základom tejto našej rezolúcie. V podstate to tam je. Prosím, keď budeme hlasovať, akože musíme a budeme hlasovať o všetkých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, aby sme túto myšlienku mali na
zreteli, aby sme teda odhlasovali alebo neodhlasovali tie doplnky a v takých sledoch, aby sme nenarušili základnú kroměřížsku myšlienku.
K požiadavke, ktorá tu odznela, že v tejto rezolúcii sa nič nehovorí o čase, v akom by Slovenská národná rada mala vypracovať návrh ústavy a návrh štátnej zmluvy, dovolil som si naformulovať bod 7, a prečítam ho. "Predsedníctvo Slovenskej národnej rady bude sledovať a usmerňovať postup prác s cieľom dosiahnutia vypracovania spoločného návrhu Ústavy Slovenskej republiky a zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou ešte v roku 1991, podlá možnosti aj pred 28. októbrom 1991. Domnievam sa, že dať akékoľvek rýchlejšie, kratšie termíny by bolo samo osebe zasahovanie do práce komisie zástupcov politických klubov. Na druhej strane možno aj verejnosť by prijala pozitívne, ak by pred 28. októbrom, ktorý je štátnym sviatkom republiky, obdobím, ktoré je spájané s doterajšími ústavami, aj Slovenská národná rada sa dohodla na základných princípoch novej ústavy, ktorú potom predloží národu na verejnú diskusiu.
Na záver chcem povedať len toľko, že v rôznych straníckych, doslova straníckych postojoch treba mať na zreteli jednu skutočnosť. Na pôde tejto Slovenskej národnej rady nebude v ústavných rozmeroch prijaté ani odhlasované nič, čo neodsúhlasí väčšina, a keďže ide o ústavný zákon, mala by to byť väčšina, tých 90 poslancov. Čiže Kresťansko-demokratické hnutie - a apeloval by som aj na ostatných politických partnerov - si nerobí nejaké výhrady alebo nekladie nejaké a priori stanoviská, že iba to musí byť, čo sme povedali my. Uvedomujeme si, že z tohoto zákonodarného zhromaždenia vzíde nejaké spoločné riešenie. A bude to riešenie, ktoré prijme minimálne 90 poslancov. Bolo by vysvedčením našej politickej zrelosti, keby to, čo z nás vzíde, nebolo len vecou 90 hlasov, ale keby to bolo vecou 120, 130, nechcem byť už ilu-
zionista, 150 hlasov, teda aby to bola výrazná väčšina, aby Slovensko konečne aspoň v prípade svojej ústavy pocítilo, že tento zákonodarný orgán je naozaj slovenským orgánom.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi podpredsedovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Fogaš, potom pán minister.
Poslanec Ľ. Fogaš;
Pán poslanec Tatár ma vyzval, aby som sa poopravil. Myslím, že ste to poopravili svojím vystúpením, ale chcel by som vysvetliť, že som vychádzal jednak z vašich vystúpení v komisii a jednak z článku 3 vášho návrhu ústavy, ktorý v odseku l hovorí: "Zvrchované práva Slovenskej republiky zverené orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanovuje Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. " Predpokladal som teda, že váš filozofický prístup je taký, že federálna ústava povie, čo si zoberie, a čo teda zostane tým republikám. Preto som vystúpil v tom slova zmysle, že ide o delenie kompetencií zvrchu dolu. Myslím si, že práva alebo zvrchované práva, ktoré by mali byt zverené orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, musia byt vyjadrené niekde inde, povedzme v zásadách zmluvy, ktorá by mala byt v budúcnosti vypracovaná.
Ešte jednu drobnosť: Pokiaľ ide o čas ústavy, ja by som sa neviazal. Naopak, vyzývam všetky kluby a poslancov, ktorí majú čo do toho hovoriť, aby sme intenzívne pracovali. Akonáhle budeme v štádiu, že sa bude možné po jednotlivých hlavách zoznámiť vo výboroch so stavom prípravy ústavy, pred-
ložme ju, ale nedávajme si termíny, lebo sa obávam, že potom budeme viazaní sami sebou a budeme trošku aj psychicky pod určitým tlakom. Berte to ako určitý priestor pre to, aby sme intenzívne pracovali, a akonáhle budeme na konci s robotou, predložili to tomuto orgánu na rokovanie.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Oberhauserovi.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážené predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi vyjadriť svoje stanovisko k prerokovanému materiálu, ktorý považujem za veľmi dôležitý a vážny, a ktorý môže významne ovplyvniť naše ďalšie aktivity pri tvorbe ústavy, ako aj zmluvy o vytvorení spoločného štátu s Českou republikou. Myslím, že Kresťansko- demokratické hnutie, keď sa zamýšľalo vo svojom klube, hlboko zvažovalo vážnosť tejto chvíle a závažnosť týchto dokumentov. Pán podpredseda Čarnogurský jasne povedal, že oba dokumenty potrebujú vlastne viac ako 90 hlasov v tomto parlamente. Potrebujú veľké zjednotenie všetkých nás, ktorí tu zasadáme a rozhodujeme o budúcnosti na území Slovenskej republiky.
Chcel by som povedať, že kroky, ktoré viedli Kresťansko-demokratické hnutie k návrhom úprav, ktoré sme predložili, práve viedli k tomu, aby sme sa v našom parlamente zjednotili, ako to veľmi pekne povedal aj pán poslanec Tatár,
a práve to môže viest k riešeniu aj v ďalších krokoch pri prerokúvaní vlastných dokumentov. Máme skúsenosti z prípravy kompetenčných zákonov, máme skúsenosti z rozpracovania návrhov ústav, máme skúsenosti z praktického výkonu vlády, praktického výkonu nášho parlamentu - Slovenskej národnej rady, a vieme, že je plno problémov, ktoré nám prekážajú pri účinnej práci, pri naozaj efektívnej práci. A práve preto by sme si nemali zväzovať ruky, nemali by sme dopredu prejudikovať fakty, ktoré vlastne vyplynú z našich ďalších prác, zo spolupráce, z činnnosti s Českou národnou radou, z prerokúvania vo verejnosti. Preto by sme uznesenie Slovenskej národnej rady mali prijať v otvorenejšej forme. Myslím, že viacerí dali k tomu veľmi dobré návrhy, a my sme dali svoje stanovisko. Toto svoje stanovisko hovorím aj preto, že nebudem môcť byt pri hlasovaní, musím z vážnych dôvodov odísť, ale prosím vás, aby ste všetky tieto veci takto zvažovali, aby sme sa zjednotili a dokázali prísť k rozumnému riešeniu.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán predseda.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec nás vyzval, aby sme sa zjednotili v zmysle zásad Kresťansko-demokratického hnutia.
Podpredseda SNR M. Zemko;
V zmysle § 19 rokovacieho poriadku vystúpi predseda Najvyššieho súdu pán Karol Plank.
Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som sa niekoľkými slovami tiež vyjadril k problému, o ktorom sa tu rokuje, pričom berte moje vystúpenie ako vystúpenie experta, ktorý by chcel poukázať na niektoré problémy, ktoré súvisia s prerokúvanou otázkou. Nebol som na rokovaní v Kroměříži, som informovaný len z toho, čo som včera videl a počul v televízii. Ale myslím, že toto rokovanie bolo významné z dvoch hľadísk. Predovšetkým, že česká strana pristúpila k riešeniu, že vzájomné vzťahy v rámci federatívneho usporiadania majú byť upravené zmluvou medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou, tieto zmluvy majú byť ratifikované republikovými parlamentami a majú tvoriť základ budúcej ústavy. To nám veľmi uľahčí prácu na definitívnom znení Ústavy Slovenskej republiky. Počuli ste dnes, že je odovzdaných 6 resp. 7 návrhov. Ten siedmy návrh nie je vlastne samostatný návrh, to bol pokus o zjednotenie tých šiestich návrhov, ktoré boli odovzdané.
Najväčšie rozdiely v jednotlivých návrhoch spočívali v tom, že niektoré počítali s tým, že priamo slovenská ústava vyjadrí vzťah Slovenskej republiky k českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Bol návrh, ktorý prepustil toto právo federálnej republike, boli návrhy, ktoré počítali s tým, že tieto veci budú riešené v zmluve. Tým, že sa dosiahol politický konsenz v tejto základnej otázke, že vzájomný vzťah má byť dohodnutý v zmluve, myslím, že sa veľmi uľahčí ujednotenie všetkých týchto návrhov slovenských ústav, pretože bude možné skutočne sa priblížiť k stavu, ktorý sledujú viaceré politické strany, že to bude návrh alebo čistý návrh Ústavy Slovenskej republiky, pretože vzťah Slovenskej repub-
liky k Českej a Slovenskej Federatívnej Republike bude vlastne vyjadrený zmluvou. To je jedna dôležitá vec.
Domnievam sa, že komisia, ktorá bola tu zostavená a ktorú vedie predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško, bude mať možnosť behom krátkeho času takýto jednotný návrh vypracovať, a tento návrh odovzdať jednotlivým výborom, aby sa k tomu vyjadrili, aby z toho skutočne vyšiel návrh, ktorý bude skutočne prijateľný potrebnej väčšine v Slovenskej národnej rade, ktorá je potrebná na prijatie ústavy. Toto je jedna veľmi dôležitá vec, ktorá je obsiahnutá v návrhu uznesenia.
Chcel by som však poukázať aj na druhú dôležitú vec, o ktorej sa tam hovorí, a síce, že Slovenská národná rada má vypracovať návrh zmluvy, ktorá sa má uzavrieť s Českou národnou radou. Myslím si, že pokiaľ ide o prípravu tohoto návrhu, bolo by treba potom do jednotlivých sporných otázok pritiahnuť na pomoc jednotlivé výbory, pretože včera síce vo vystúpení prezidenta republiky sa hovorilo o tom, že táto zmluva má byt pokiaľ možno stručná, že má obsahovať len základné myšlienky, ale myslím si, že aj základné myšlienky si bude treba veľmi dôkladne rozmyslieť.
Domnievam sa, že okrem takého slávnostného vyhlásenia, že chceme žiť v spoločnom štáte, alebo že máme právo vystúpiť zo spoločného štátu, musia byť nevyhnutne ustanovenia o tom, ako má vyzerať Federálne zhromaždenie. Na minulom pléne tu odzneli veľmi kritické hlasy na tému zákona o odpadoch, kde Federálne zhromaždenie nerešpektovalo stanovisko Slovenskej národnej rady, stanovisko vlády Slovenskej republiky atď. Prečo sa to stalo? Stalo sa to jedine preto, že v terajšej ústave nemáme patričné ústavnoprávne mechanizmy, ktoré by bránili prijatiu takéhoto stanoviska, v rozpore so stanoviskom Slovenskej národnej rady. Tu skutočne budeme musieť zvoliť taký systém usporiadania federálneho zákonodar-
ného zboru, ktorý bude do určitej miery podriadený, aspoň dodatočne, vôli Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady. Dnes na to vplyv nemáme. Je síce určitá dohoda, že niektoré návrhy predpisov sa predkladajú na vyjadrenie Slovenskej národnej rade, ale myslím si, páni poslanci, že sa zbytočne rozčuľujete, keď Federálne zhromaždenie nerešpektuje naše stanovisko, lebo v terajšej ústave nemáme zakotvené právo, aby sme si presadili, že pokiaľ Federálne zhromaždenie prijme niečo v rozpore so stanoviskom Slovenskej národnej rady alebo Českej národnej rady, že by to neplatilo. Musíme sa snažiť zakotviť tam taký systém, aby Federálne zhromaždenie na jednej strane bolo samostatné, aby mohlo rozhodovať o zákonoch, ale aby pritom rešpektovalo aj stanoviská príslušných národných rád.
Myslím si, že je veľmi dobre vymyslená tá federálna rada, ktorá má byť paritné zastúpená z poslancov Slovenskej národnej rady a z poslancov Českej národnej rady, a kde stačí, ak nadpolovičná väčšina slovenských zástupcov bude toho názoru, že zákon prijatý Federálnym zhromaždením je v rozpore so záujmami republiky, a môže dosiahnuť, že sa zákon vráti a Federálne zhromaždenie bude musieť znova o tomto zákone rokovať, a tam bude platiť v plnom rozsahu zákaz majorizácie. Tam to potom závisí len od našich poslancov, ako budú hlasovať, či budú hlasovať za tento zákon v neprospech záujmov Slovenskej republiky alebo proti tomuto zákonu v prospech Slovenskej republiky.
Toto je jedna z takých dôležitých ústavnoprávnych záruk, ale to si musíme uvedomiť, a musíme to vedieť do tej zmluvy naformulovať. A takisto pôjde o otázku postavenia prezidenta republiky. Aké práva má mat prezident republiky? Určite ste sa oboznámili s návrhom zákona o referende. Tam sa prezidentovi priznávajú veľmi široké právomoci. Alebo napríklad v stave ohrozenia republiky má mat prezident veľmi
široké právomoci. K tomu sa musíme vyjadriť, či priznáme prezidentovi toto právo, alebo či priznáme prezidentovi aj právo suspenzívneho veta, ktoré bude mať aj federálna rada, alebo nie. Tu sa budeme musieť ujednotiť. Tu môže komisia poslancov vypracovať len určitú koncepciu, a myslím si, že k týmto základným otázkam sa bude musieť vyjadriť aj plénum Slovenskej národnej rady ešte predtým, než dôjde ku globálnemu hlasovaniu o celkovom návrhu zmluvy, pretože výsledok bude aj výsledkom rokovania s Českou národnou radou. Čiže tam musíme dostať také veci, ktoré vyhovujú aj nám a vyhovujú aj Českej národnej rade, pretože ku každej dohode, či to nazveme dohodou alebo zmluvou, alebo štátnou zmluvou alebo štátoprávnou zmluvou, vyžaduje sa vždy konsenz dvoch. To znamená, že to musíme naformulovať tak, aby to vyhovovalo nám a aby to bolo prijateľné aj pre druhú stranu. Práve preto by som chcel zdôrazniť, že obsahom budúcej zmluvy nie sú len kompetencie. To je iste veľmi dôležitá vec, ale tam sú aj iné otázky, ktoré majú zásadný charakter.
Teraz, pokiaľ ide o kompetencie: Pán predseda Slovenskej národnej rady hovoril, že poveril team ekonómov, aby sa k týmto otázkam vyjadril, ale myslím si, že by bolo potrebné obrátiť sa aj na vládu, na jednotlivých ministrov, aby ministri povedali, čo im podlá terajšieho kompetenčného zákona vyhovuje a čo im nevyhovuje, čiže kde pôjdeme ďalej, a kde zostaneme na tom stave, ktorý je teraz zakotvený v kompetenčnom zákone. Toto bude veľkým kameňom úrazu, pretože z českej strany sa vždy zdôrazňuje, že pri kompetenčnom zákone sa išlo príliš ďaleko, a z našej strany zase hovoríme, že nám to nestačí. Ale pýtam sa aj našej vlády, či urobila všetko na vyplnenie kompetenčného zákona. Minulý týždeň, alebo v pondelok, sme mali poradu na predsedníctve vlády, kde sme sa zaoberali práve kompetenčným zákonom v súvislosti so zákonom o odpadoch, a teraz ide zase zákon o ovzduší a ďalšie. Tam je taký nešťastný paragraf, ktorý hovorí o tom, že Federálne zhromaždenie rozhoduje o zásadných otáz-