len komisiu Predsedníctva Slovenskej národnej rady, i s chladom na situáciu, ktorá tu, žiaľ, je - myslím tu, v budove. Mám na mysli aj širší politický kontext. Táto komisia Slovenskej národnej rady bude totiž zriadená práve na základe tej novely, takže to bude legislatívne zvládnuteľné.

Ďalej sa domnievam, že nie je namieste, ak naša komisia, ktorá má uskutočniť tento úkon, má spolupracovať s vyšetrovacou komisiou Federálneho zhromaždenia. Prepáčte mi, ale mne to pripadá, ako by to mal byť nejaký prívesok už existujúcej vyšetrovacej komisie. Oba parlamenty existujú samostatne, nezávisle na seba, aj suverenitu postavenia oboch republík odvodzujeme nezávisle na sebe. Domnievam sa, že niet dôvodu, prečo by mala byt zaviazaná táto spolupráca. Takže si myslím, že by to mala byt samostatná komisia Slovenskej národnej rady.

Ďalej sa domnievam - stále tomu celkom dobre nerozumiem, a opäť sa odvolávam na vecnosť diskusií vonku, aby tu nevznikol iný dojem. Neviem, ten dôverník musel tiež niečo podpísať? Ak áno, práve by som tam chcel navrhnúť, aby sa ten text spojil, aby tam nebolo a/ a b/, ale aby text normálne ďalej pokračoval. Ak aj tieto kategórie spolupracovníkov niečo podpisovali, nech to je celé v kuse. Myslím si, že to bude zrozumiteľnejšie a čitateľnejšie.

Ďalej mi nie je jasný text v predposlednom odseku, teda pred "Slovenská národná rada ukladá", ako si vlastne predstavujeme tú obhajobu. Máme na mysli, že poslanec, ktorý bude našou komisiou zoznámený s výsledkami, sa bude mat možnosť obhajovať pred ňou, a ona zmení svoje stanovisko, alebo už máme na mysli súdnu obranu? Ide mi o to, aby sa to tam zrozumiteľne vyjadrilo. Ak máme na mysli možnosť postupovať na súd, tak to tam rovno povedzme, a zase je to čistá robota. Alebo, ak máme na mysli napríklad niečo také, že by komisia predložila nejaké stanovisko a povedzme, on sa bude brániť,

a predsedníctvo by mohlo zasiahnuť do rokovania komisie a povedať áno, má pravdu, sú tu také a také dôvody, takže sa nebude nič zverejňovať, potom zase to tu treba presne uviesť, pretože text je tam veľmi prázdny. Takisto tam, kde sa ukladá predsedníctvu zverejniť pozitívne lustrovaných, chýba kde. Bude to v novinách, v televízii? Ako to vlastne chceme urobiť? Bolo by dobré, ak to má byt na zasadnutí Slovenskej národnej rady, rovno to povedať, alebo ak sa predpokladá nejaká iná forma zverejňovania, treba ju celkom jednoznačne vyjadriť.

Domnievam sa, že naozaj ide o vážnu vec. Vidíte, že máme na to rozdielne názory. Sám predseda Slovenskej národnej rady niekoľkokrát k tejto téme diskutoval. Mal som pocit, že tiež nemá vnútorne celkom jasno, ako v tejto veci postupovať. Pokúsme sa teda nájsť nejaké presné formulácie tak, aby sme urobili celý úkon korektne, a neurobili z toho doslova hon na ľudí a zbytočný rozruch v spoločnosti tak, ako to, zdá sa mi, vyplýva z rokovaní Federálneho zhromaždenia.

Ďakujem. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Ďakujem. Pán poslanec Kerti, potom pán poslanec Hudec. Poslanec A. Kerti:

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som konkretizoval tie otázky, ktoré tu väčšinou odzneli, v dvoch bodoch. Pokiaľ by bolo treba zdôvodnenie, podám ho, ale myslím si, že z tých návrhov bude jasné, o čo ide.

Na strane 2 v ukladacej časti v prvom bode navrhujem posledné dve slová "svojich zástupcov" zmeniť na "svojho zástupcu". Tým je jednoznačne dané, že ktoré hnutie chce, deleguje, ktoré nechce, nedeleguje, ale v každom prípade sme za to, aby v tejto komisii bol len jeden zástupca z každého hnutia.

Na strane 3 ods. 4 bod a/ navrhujem upraviť takto - ako končí "dôverník a" navrhujem text "vedenú spoluprácu komisia potvrdí" - a potom vypustiť celý bod b/. Vyplýva to z toho, že popisové veci, ktoré sa spomínajú, sami dobre vieme, neboli vždy preukázané.

Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Ďakujem. Nasledujú v poradí pán poslanec Hudec, pán poslanec Javorský, pán poslanec Ondruš a pán poslanec Čečetka.

Poslanec I. Hudec:

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne,

dovoľte mi, aby som mal pár poznámok, ktoré sa týkajú vecnej stránky veci. Z vystúpenia pána ministra vnútra k tejto záležitosti jasne vyplynula jedna nesmierna zložitosť problému, ktorá sa týkala jednoznačného zadelenia osôb, ktoré, povedzme, vykonávali činnosť síce v zložkách štátnej bezpečnosti, ale jednoznačne definovateľnú ako - povedzme - ochrana atómových elektrární. Preto navrhujem, aby sme aj túto skutočnosť dostali do textu. V preambule návrhu uznesenia, v jeho tretej vete by stačilo upraviť namiesto "osoby

zúčastňujúce sa na tejto spolupráci" konštatovať "mnohé osoby".

Dovolím si upozorniť na ďalší fakt. Veľmi prísne postihneme ľudí, ktorí zapríčinili mnohé krivdy, ktorí spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou v Československu. Obdobné organizácie existovali aj vo Východnom Nemecku, v Maďarsku, v Poľsku a dokonca mnohí boli spolupracovníci, ktorí robili aj s inými rozviedkami. Pýtam sa, keď sa náhodou dozvieme aj

0 týchto materiáloch, títo ľudia budú vyňatí z tejto povinnosti? Táto komisia bude pracovať podlá návrhu do 31. 12. 1992. Keď sa nám dostane do rúk materiál, že niekto bol spolupracovníkom KGB, toho sa táto situácia týkať nebude? Keď niekto vykonal čin proti republike tým, že odovzdal závažné materiály hospodárskeho charakteru, a dopustil sa takéhoto trestného činu, povedzme rozviedke západného štátu, ten takto postihnutý nebude? Preto navrhujem jednoduchými úpravami v texte doplniť tento zámer aj o tieto skutočnosti. Týka sa to prvej vety na strane 2, kde by za textom: "ktorí spolupracovali s ŠtB" nasledovala vsuvka "alebo inými podobnými organizáciami či zahraničnými rozviedkami" - a tým sa táto situácia upraví.

Podobne navrhujem upraviť na strane 2 výzvu v odseku

1 - po texte "a bývalých príslušníkov ŠtB" doplniť "ako aj s inými podobnými organizáciami, alebo inými zahraničnými rozviedkami" a nasleduje ďalší text "aby odstúpili... atď. "

V súvislosti s týmto textom v ods. 2 navrhujem, aby sa jednoznačnejšie definoval problém, v ktorom sa hovorí, "aby odišli z politického života a vedúcich hospodárskych funkcií aj tí, ktorí" - a teraz navrhujem zmenu textu "ktorí kedykoľvek v minulosti riadili zložky Štátnej bezpečnosti a vedome zneužívali výsledky jej činnosti". Treba si uvedomiť, že sa môže stať situácia, že takéto širšie chápanie tejto spolupráce môže byť lanko zneužiteľné.

A nakoniec mi dovoľte ešte jednu poznámku. Slovenská národná rada v ukladacej časti by mala mať možnosť, aby v bode l pri navrhovaní svojho zástupcu umožnila aj štatút pozorovateľa, a to by sa mohlo uskutočniť tak, že po slovách "svojho zástupcu" by bolo napísané "alebo pozorovateľa".

Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Javorský. Pripraví sa pán poslanec Ondruš.

Poslanec F. Javorský:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, vážení poslanci,

k niektorým konkrétnym bodom návrhu tohoto uznesenia by som mal takéto pripomienky:

Na druhej strane v prvom odseku, kde sa hovorí "všetkých, ktorí vedome spolupracovali s ŠtB a bývalých príslušníkov" navrhujem zmeniť poradie. V prvom rade bývalých príslušníkov ŠtB a potom spolupracovníkov. Je to, myslím, logickejšie.

Znova zopakujem, čo som tu včera povedal, a čo bolo povedané aj ústami nášho pána ministra, aj federálneho. Časť príslušníkov ŠtB z titulu potrebnej ochrany by nemala byť predmetom takejto požiadavky. Preto by som navrhoval, aby sa odsek l upravil asi takto: "Z týchto dôvodov Slovenská národná rada vyzýva bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí pracovali na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi, všetkých tých,

ktorí vedome spolupracovali s ŠtB, aby odstúpili z vyššie menovaných miest a funkcií. " Aj napriek tomu, že máme úprimnú snahu urobiť očistu spoločnosti, mali by sme vždy myslieť aj na potrebu vnútornej bezpečnosti.

Ďalej - na tretej strane v prvom odseku zhora sa ukladá Predsedníctvu Slovenskej národnej rady požiadať Federálne ministerstvo vnútra predovšetkým o zabezpečenie podmienok činnosti dočasnej lustračnej komisie a až potom o sprístupnenie registrov atď. O čo ide? Prax je taká, keď sa chceme odvolávať už na doterajšiu činnosť lustračnej komisie Českej národnej rady a federálu, že jej činnosť v prvom rade podlieha rozhodnutiu Federálneho ministerstva vnútra rozkazom, čiže predsedníctvo musí v prvom rade požiadať o poverenie týmto rozkazom a o to, aby federálny minister vytvoril podmienky pre činnosť tejto komisie. Toto je, myslím, dosť nutné. Poznám rozkazy, na základe ktorých činnosť týchto lustračných komisii začala, preto to prízvukujem.

Tiež som za to, aby sa vypustilo spojenie alebo spolupráca s vyšetrovacou komisiou pre objasnenie udalostí 17. novembra, čisté z praktických dôvodov. Naša lustračná komisia nepotrebuje chodiť do Prahy študovať materiály, dokumentáciu ŠtB. Všetko je tu, všetko je na bývalých krajských správach, na terajších úradovniach FIS. Je tam karta, je tam už vrátený register zväzkov a je tam zväzok. Lustračná komisia nič iné nepotrebuje. Čiže v tomto prípade, keby išlo len o tento dôvod, prakticky o dostupnosť materiálov, na to už nepotrebujeme spoluprácu s komisiou 17. novembra.

Ďalej tu vidím určitý rozpor v ďalších bodoch a/ a b/. V bode b/ hovoríte alebo navrhujete vedomú spoluprácu, keď vedomú spoluprácu potvrdzujú nim podpísané doklady vo zväzkoch. Ale v bode a/ uvádzate kandidáta tajného spolupracovníka a dôverníka, a vieme, že títo nepodpisovali spoluprácu, čiže bol by som rád, keby sme sa vrátili k návrhu,

ktorý bol v stanovisku predsedníctva, že sa budú lustrovať len dokázateľní spolupracovníci, ktorí podpísali spoluprácu, to znamená kategória rezident, agent a prepožičiavateľ bytu, keď sa chceme vyhnúť všetkým omylom a chybám, ktoré robili komisie pri Českej národnej rade a Federálnom zhromaždení.

Takisto by som povedal, že sa treba zamyslieť nad termínom prípadnej obhajoby, či lustrovaný sa dostáva do pozície obvineného alebo nie, či by sa nemala použiť formulácia, ktorá bola v stanovisku predsedníctva - za účelom prípadnej súdnej ochrany.

Dotkol by som sa ešte jednej záležitosti na strane 4 - zbaviť mlčanlivosti členov komisie vo vzťahu k ostatným poslancom. Neviem, čo tým bolo myslené, ale tí členovia komisie, keď budú referovať Predsedníctvu Slovenskej národnej rady o výsledkoch svojho šetrenia, myslím, že by bolo dosť neprípustné, ak sa mali možnosť s niečím oboznámiť v zmysle zákona 102 na ochranu štátneho tajomstva, potom proste boli zbavení mlčanlivosti a prípadne zneužili poznatky, ktoré získali.

Posledná veta, zdá sa mi, by tiež vyžadovala úpravu. Lustrácie v Slovenskej republike začínajú dňom zriadenia lustračnej komisie predsedníctva a končia 31. 12. 1992. Aby sme sa nejak vyhli problému, ktorý už tu bol naznačený, že po 31. 12. už by lustrácie nemohli byt - lebo takto by sa to dalo chápať - navrhoval by som takúto úpravu: "Lustrácie podľa tohto uznesenia sa v Slovenskej republike začínajú... " vtedy a končia vtedy. Proste lustrácie podlá iných kritérií, na žiadosť vedenia strán atď., sa môžu robiť permanentne.

Ďakujem.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. Prosila by som teraz, páni poslanci, chviľu o pozornosť. Ako o každom pozmeňovacom návrhu budeme musieť dať hlasovať aj o týchto pozmeňovacích návrhoch. Uznáte sami, že ťažko sa nám bude hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré budú nekonkrétne. Preto by som prosila pánov poslancov Hamerlíka, Fogaša, Kertiho, Mikloška, Hudeca, Javorského, aby veľmi stručne formulovali, a potom postupne predniesli svoje návrhy tak, aby sme o každom mohli dať osobitne hlasovať.

Slovo má pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:

Chcel by som v podstate zareagovať na druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Kertiho - ak vedomú spoluprácu komisia potvrdí. Tu by sme sa práve dostali do nebezpečenstva, do ktorého sa dostalo Federálne zhromaždenie, že komisia hlasovaním rozhodovala o tom, či niektoré meno zverejní alebo nezverejní. Tam už potom dochádza k tomu, že ten-ktorý adept na zverejnenie môže byť komisii sympatický, nesympatický, môže tam mať priateľov, nemusí tam mať priateľov. Preto si myslím, že oveľa lepšia je navrhovaná formulácia, kde je jasne napísané, že to musel podpísať. Keď podpísal, tam už niet o čom debatovať. Čiže, aby o zverejnení rozhodovala komisia hlasovaním, proti tomu protestujem.

Tu by som chcel nadviazať na pána Javorského. Vysvetľujem si to tak, že vedomú spoluprácu potvrdzujú ním podpísané doklady vo zväzkoch. Tam sú proste podpísané doklady, tam nie je napísané "viazací akt vo zväzkoch". To znamená, že síce mohol byť dôverník, nepodpísal viazací akt, alebo je tam 200 listov, ktoré podpísal, ako udával jedného za dru-

hým. Takto si to ja vysvetľujem, to je môj názor. A zase keď budú podpísané, to je potom jasné, že spolupracoval.

A potom pán poslanec Hudec povedal, že týchto ľudí prísne postihneme. Čo to je prísne postihnutie? Je prísne postihnutie to, keď niekto nemôže byt poslancom alebo ministrom alebo členom ústredného orgánu? Podľa mňa vôbec nie, veď sa môže realizovať na celom Slovensku v x zamestnaniach.

No a ďalej k zahraničným službám - ak sa náhodou dozvieme o niekom. Neviem, či sa už niekedy stalo, aby sa niekto náhodou dozvedel nejaké dokázateľné údaje z archívu KGB, CIC alebo inej služby. To sa asi nestane. Už len preto by som sem zahraničné služby nezaraďoval, že to chápem aj ako akýsi akt, že sme tu niečo mali a chceme sa s tým vysporiadať. Spoluprácu so zahraničnými službami môžeme riešiť aj keby sme tu mali 200 rokov demokraciu.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Pán poslanec Čečetka. Poslanec V. Čečetka;

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

dovoľte, aby som reagoval na niektoré vystúpenia predchádzajúcich rečníkov a vysvetlil filozofiu, ktorá je, aspoň teda členmi návrhovej komisie, tu zhmotnená. Dotkol by som sa niektorých okruhov.

Predovšetkým ide o akt dokázanej spolupráce. Áno, bolo to myslené tak, ako hovoril predo mnou poslanec pán Ondruš. Podlá skúseností komisie, ktorá mala urobiť, stanovisko

k lustráciám v Slovenskej republike, skutočne už z predchádzajúcich šetrení sa zistilo, že mnohí spolupracovníci nižšej kategórie - kandidát tajnej spolupráce a dôverník, boli mnohokrát oveľa snaživejší a snáď aj perfídnejší v niektorých udaniach ako spolupracovníci, ktorí boli vedení ako agent, rezident atď. Tu by sme sa chceli vyvarovať chýb, ktoré robila komisia, resp. tažkostí, do ktorých sa dostali komisia Federálneho zhromaždenia a českej národnej rady. Krok tejto komisie v súčasnom politickom živote treba hodnotiť ako krok pragmatický k verejnému, spoločenskému a politickému životu. Výroky takejto komisie by skutočne nemali mať charakter určovania viny alebo neviny. Nejde o tribunál. Táto komisia by mala konštatovať určité skutočnosti, ktoré na základe jej sprístupnených materiálov môže vyniesť. To znamená, že ak sa tam nenájde či už viazací akt alebo materiály takého charakteru, že tento dôverník vedome svojim podpisom niekoho udával, iné fakty by nemali byť preukázateľné, čo sa týka spolupráce so Štátnou bezpečnosťou.

Chcem sa dotknúť aj toho okruhu, o ktorom hovoril pán poslanec Javorský, či vymedziť alebo nevymedziť túto kategóriu len na boj proti vnútornému nepriateľovi. Dovoľte mi vysloviť svoj osobný názor. Myslím si, že tak, ako som povedal v predchádzajúcom, nemá ísť o akt nejakého tribunálu viny alebo neviny, ale o pragmatický krok k súčasnému politickému životu. Myslím si, že by tam mali byť zahrnutí aj ostatní spolupracovníci alebo riadiaci pracovníci ŠtB aj z iných správ, nielen z tých, ktoré pracovali na vnútornom nepriateľovi. Uvediem svoje dôvody. Nebudem konkretizovať, ale už aj v súčasnom politickom živote niektoré mená, o ktorých sa bude možno neskôr hovoriť, sú bývalými spolupracovníkmi iných správ. Musíme si položiť otázku, či je to pre náš súčasný politický život únosné. Druhou skutočnosťou, na ktorú chcem upozorniť, je, že akýkoľvek zoznam, z ktorýchkoľvek správ bývalej ŠtB, nie je len na území našej republiky. Bývalé prepojenia týchto služieb v rámci predchádzajúce-

ho politického režimu sú aj na iných miestach mimo našej republiky. Hrozí tu celkom pragmatické nebezpečenstvo možného vplyvu na osoby v politickom živote aj z iných záujmových oblastí. Toľko na vysvetlenie.

Pokiaľ ide o spoluprácu s komisiou 17. novembra, je to tak, ako povedal pán poslanec Javorský. Dali sme to do tohto textu s vedomím, že ešte v nedávnej minulosti materiály registra zväzkov boli dané k dispozícii komisii na vyšetrovanie udalosti 17. novembra, ktorá s nimi pracovala, evidovala ich a robila v tejto súvislosti záznamy. Ak sú skutočnosti také, ako ich uviedol, táto formulácia nemusí byť v tomto uznesení obsiahnutá.

Súhlasím s pánom poslancom Fogašom, formulácia v odseku na strane 3, kde poverený zástupca komisie "im umožní oboznámi t sa s výsledkami šetrenia a ich dôkazným materiálom za účelom prípadnej obhajoby" bola predmetom diskusie aj v komisií. Zdalo sa nám, že týmto vyjadrujeme aj možnosť obrany, ale súhlasím s tým, že právne to nie je relevantné, takže netrvám na tom, aby to tam bolo. Ďalší postup obhajoby zrejme musí byt zákonnou súdnou cestou.

Na záver chcem uviesť, že je tu určitý nedostatok, treba zvážiť spôsob zverejnenia. Mali by sme prijať stanovisko, že to bude zverejnené na plenárnom zasadaní Slovenskej národnej rady, pretože pôjde o okruh poslancov a členov vlády, námestníkov, ktorí podliehajú kontrole, dôvere alebo menovaniu Slovenskej národnej rady. Prepáčte, tam je nedostatok, pracovali sme v určitej časovej tiesni.

A celkom na záver - môžeme o tom diskutovať - zrejme treba tam doplniť, že lustrácie sa na základe tohto uznesenia vykonávajú v určitom časovom termíne. Myslím si, že táto formulácia bude správnejšia a presnejšia. Niektorí z mojich predrečníkov ju naznačili. Dovoľte mi povedať, prečo sme akt

lustrácií ohraničili dátumom 31. decembra 1992. Boli sme toho názoru, že trvanie takéhoto uznesenia by si mal prehodnotiť, budúci poslanecký zbor. Povedal by som, že je to variant A. Ale bol vyslovený aj iný názor, a myslím si, že aj v tomto pléne sa ním budeme zaoberať, že do budúceho volebného obdobia, či už v zákone o voľbách, v ústave alebo v zákone o poslancoch, by mali byt vypracované kritériá pre výkon poslanca, pre výkon funkcie ústavného činiteľa. Skupina poslancov hnutia Verejnosť proti násiliu už odovzdala predsedníctvu určitý návrh kódexu morálky a etiky poslanca resp. ústavného a verejného činiteľa. Myslím si, že náš poslanecký zbor by mal v týchto otázkach urobiť jasno, to znamená, pre výkon týchto funkcií by mal stanoviť jasné kritériá, prípadne nezlučiteľnosť s výkonom určitých povolaní, a medzi ne by mal byt zahrnutý aj akt lustrácií ako jeden z aktov, ktorý by mal potvrdiť spôsobilosť na výkon funkcie takéhoto činiteľa. Vychádzajúc z týchto úmyslov bol stanovený termín, ktorý sme takto ohraničili.

Ďakujem za pozornosť. Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;

Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

chvíľu som dnes pozeral prenos zo schôdze Federálneho zhromaždenia. Videl som, že v diskusii po polroku sa pohybujú asi v takom rámci, ako my po dvoch týždňoch. Je to jeden začarovaný kruh. Znovu som si uvedomil, že to môže vyriešiť nejaké jednoduché stanovisko, akékoľvek komplikovanejšie stanovisko to zamotáva a niet riešenia. V tomto zmysle sa mi

páčilo, že komisia, ktorá pripravila uznesenie, jasne vytýčila podpis, ktorým niekto podpísal spoluprácu, pripadne ktorým udával. Ovšem dnes je to znovu jeden problém. Hovorím celkom spokojne, raz som bol lustrovaný, a v tejto chvíli som ochotný nechať sa znovu lustrovať. Netýka sa to mňa, ale mám skúsenosť z nespočetných výsluchov. Na každom jednom výsluchu, už si nepamätám paragraf o Zbore národnej bezpečnosti, boli kladené otázky, na ktoré bolo treba odpovedať. Samozrejme, pri týchto výsluchoch sú podpísané výpovede, tak ako povedzme výpovede svedecké. Kto sa vracal zo zahraničných ciest, automaticky podával správu pre zvláštne úlohy. Dokument toho podpisu tu treba nejakým spôsobom špecifikovať teda kde je to už spolupráca, kde je to odpoveď na otázku, lebo tam sa vlastne dostaneme do neriešiteľnej situácie. Opakujem, v tomto smere osobne nemám problém, lebo sa pamätám, čo som kedy podpísal, ale upozorňujem, že tu môže byť veľmi šmykľavá pôda.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán poslanec Andráš. Pripraví sa pán poslanec Bárány.

Poslanec A. Andráš;

Chcem upozorniť ešte na jednu vec. Návrh na uznesenie končí dátumom, ktorý ohraničuje činnosť lustrácií dátumom 31. 12. 1992. Tento návrh by mal obsahovať aj dátum, kedy ukončí činnosť lustračná komisia. Vychádzajme z toho, že títo ľudia, teoreticky všetci členovia komisie, strácajú mandát pri nových voľbách. Za predpokladu, že bude riadne volebné obdobie, v júni 1992 môže celá komisia z titulu straty mandátu zaniknúť. Ideálne by bolo, samozrejme, keby bola zaručená kontinuita. Predpokladám, že niektorí členovia komisie budú znovu zvolení ako poslanci a budú pokračovať do toho termínu. Ďalšia vec je, že aj politické strany a hnutia,

ktoré sú zastúpené v tomto parlamente, po voľbách tu teoreticky vôbec nemusia byt. Čiže bolo by dobré, keby sme tam zakomponovali aj mechanizmus s dodatkom, že táto komisia konči činnosť zvolením nového parlamentu, alebo stratou mandátu člen komisie končí. Je nemysliteľné, aby komisia tohto parlamentu lustrovala ďalší, nový parlament.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bárány. Pripraví sa poslanec Hamerlík. Prosím znova pánov poslancov, aby presne sformulovali svoje pozmeňovacie návrhy, o ktorých bude plénum hlasovať.

Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni,

spolupráca na úseku mimo vnútorného nepriateľa by podlá môjho názoru nemala byt predmetom lustrácií z viacerých dôvodov. O niektorých pragmaticko-bezpečnostných - ak môžem tak povedať - sa tu už hovorilo. Dovoľujem si k nim dodať dôvod z inej roviny. Myslím, že postihovať by sme mali len to, čo pokladáme za hodné zavrhnutia, a ešte jedno kritérium, čo už nemienime v tomto štáte robiť. Čiže, asi nemienime - verím - bojovať bezpečnostnými metódami alebo spravodajskými metódami - aby som sa správne vyjadril - proti vnútornému nepriateľovi, ale kontrarozviedku, spravodajskú ochranu ekonomiky, tú asi budeme mať aj 10-20 rokov. Preto neviem, či by sme činnosť zameranú do týchto oblastí mali pokladať za zavrhnutiahodnú a takto ju odsudzovať.

Druhá poznámka týkajúca sa druhej otázky. Ide o možnosť odvolania sa k súdu. Chcel by som položiť otázku, kedy bude

mat možnosť ten, na koho ukázal prst lustrácií, odvolať sa k súdu. Sú v podstate dve možnosti. Ak sa v návrhu na uznesenie uvažuje so zverejnením mien pozitívne vylustrovaných, je otázka, či pred týmto zverejnením alebo po. Veľmi to zvádza k tomu, že po. Viem, uľahčí nám to situáciu. Položím však otázku: Ak súd rozhodne, že výsledok lustračnej komisie v konkrétnom prípade bol nesprávny, už žiadne finančné náhrady, žiadne verejné zadosťučinenia neodčinia to, čo sa zverejnením mena stalo príslušnej osobe. Preto by táto možnosť mala byť daná jednoznačne pred zverejnením. Môžeme namietať, že tým pádom to povedie k nekonečnosti lustrácii a k tomu, že nikdy nebude zverejnené meno pozitívne vylustrovanej osoby. Ak sme sa už rozhodli pre úpravu cestou uznesenia, táto vec nám skutočne hrozí. Ak by sme sa totiž boli bývali rozhodli pre úpravu cestou zákona, tam je možné dať aj klauzulu "súd rozhodne do 30 dní a jeho rozhodnutie je konečné". Ak sme sa však rozhodli pre túto cestu, pre cestu uznesenia, ktorá sa nám zdala byť ľahšou, musíme sa potýkať s kameňmi, ktoré na tejto ceste sú, a prijať riziko, že zverejnenie sa bude takýmto spôsobom nežiadúco oďaľovať.

Jednu poznámku, ku ktorej ma podnietil pán predseda svojím vystúpením, keď hovoril o potrebe jednoduchého riešenia. Obávam sa, že toto je veľmi zložitý problém a neviem, či je možné jednoduché riešenie pri skutočne zložitom probléme. To je ako s rozťatým gordickým uzlom. Rozťatý gordický uzol vedie najskôr k obrovskému úspechu, ale o nejaký čas aj k nemenej veľkej katastrofe.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Pán poslanec Ondruš.

Poslanec M. Ondruš:

Pán poslanec Ftáčnik tu zaviedol matematiku a nebol pochválený. Ja to znovu urobím. K tomu, čo povedal pán predseda Mikloško: medzi tým "a" a "b" je a zároveň. To znamená, že tam platí iba jedna jedna. Tam žiadna iná kombinácia nie je možná. Čiže u človeka, ktorý sa iba vrátil zo zahraničia alebo ktorý chodil na výsluchy, nestačí to, že niečo podpísal, pretože zároveň muusel byť aj niečo z toho áčka, takže, podľa mňa, to nebezpečenstvo tam asi nehrozí.

Podpredsedníčka SNR O. Keltošová:

V zmysle § 19 vystúpi pán minister Pittner.

Minister vnútra SR L. Pittner;

Vážená Slovenská národná rada, vážení kolegovia z vlády,

prepáčte, že sa ešte hlásim o slovo, budem stručný, avšak v záujme veci ide mi o to, aby sme neurobili niečo, alebo aby ste ako Slovenská národná rada neurobili niečo, čo by vás potom mohlo mrzieť.

V preambule sa o Štátnej bezpečnosti konštatuje, že konala v prevažnej miere protiústavné. Domnievam sa, že je to konštatovanie správne, ale potom sa prihováram za návrh, ktorý tu predniesol predseda branno-bezpečnostného výboru pán poslanec Javorský - všetkých, ktorí vedome spolupracovali s ŠtB na úseku vnútorného nepriateľa a bývalých príslušníkov na tomto úseku - v tom poradí ako to navrhol, pretože to, čo hovorí pán poslanec Čečetka je správne, naozaj aj tých ostatných by mohli vydierať cudzie spravodajské služby, ktoré sa k týmto zoznamom dostali, v tom má pravdu. Ale keď by komisia zistila takéhoto agenta, tým, že on tu, pred takouto komisiou, ktorá je viazaná 102-kou, takýmto spôsobom