Poslanec Ľ. Fogaš:
Prosím vás pekne, keď sa kritizoval ten náš postup, tak prečo každé vystúpenie, ktoré sa nám nepáči, musí ktosi okomentovať? Urobme z toho akýsi záver, ale nechajme každého povedať si svoje stanovisko, svoj názor, ale nevystupujme k tomu s dvadsiatimi faktickými poznámkami ladenými či už politicky alebo neviem ako. Veď tým sa to stále zdržuje. Celá rozprava by už dávno bola skončila, keby nebolo ku každému bodu dvadsať, tridsať faktických poznámkovateľov. To ma na tom mrzí, pán predseda. Tento bod je na to, aby si tu každý povedal svoje stanovisko, svoj názor a potom z toho hľadajme nejaké riešenia cez kluby, cez výbory, ale rozhodne nie tu. Prosím vás o to, lebo sa fakt nedostaneme k robote.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Januš. Poslanec M. Januš:
Páni poslanci, dúfam, že mnohí z vás prehliadajú, že tu ide o špinavú politickú hru, o zneváženie niektorých poslancov. Najprv boli vybraní dvaja poslanci zo Slovenskej národnej strany, teraz ďalší dvaja. Kedy tieto špinavosti skončia?
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Poslankyňa Mistríková. Poslankyňa Z. Mistríková:
Myslím si, že pán poslanec Krajčovič navrhol, aby sme
tento problém uzavreli, ale pokiaľ sa dobre pamätám, na minulej schôdzi povedal, že existuje záznam, jednak výpis z počítača, jednak záznam televízie, že vtedy, keď sa hlasovalo, na tých miestach nikto nesedel. Takže nechajme to teda tak, lenže nechápem, že v tejto chvíli ten problém chceme uzavrieť, keď sme povedali, že mandátový a imunitný výbor sa k tomu vyjadrovať nemôže. Fakty sú na stole, a tie isté fakty stačili pred mesiacom na to, aby sme určitého človeka očiernili takým spôsobom, že sa to s ním bude ťahať ešte roky, a na druhej strane nie sme schopní sa s tým vyrovnať a povedať, vzniklo to tak alebo tak, a začíname hovoriť o manipulácii s materiálom. Neviem, ako by sa dal zmanipulovať záznam televízie.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Navrhujem, aby sme pokračovali ďalej. Predpokladám, že poslanec Krajčovič, ak má podklady, predloží ich mandátovému a imunitnému výboru.
Vystúpi pán poslanec Ivan Hudec. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
všeličo by sa dalo povedať na margo, žiaľ, i dnešnej diskusie, ale myslím si, že je rozumnejšie, keď pristúpime k práci.
Aj napriek mnohým hospodárskym ťažkostiam, ktoré len naberajú tempo, napriek pomaly postupujúcej stavbe demokratického právneho štátu, problém prijímania ústav naberá na vážnosti, celkom iste aj v súvise. Nikomu vari netreba zdôrazňovať, že ústava ako najvyšší zákon, ak už nebudeme hovoriť o Listine základných práv a slobôd, zasa nadlho určí spôsob nášho života, postavenie Slovenska v Európe i vo svete. Z doterajších poznatkov sa zdá, že slovenská politická reprezentácia, aj vďaka vynechaniu opozičných strán, vzala na svoje plecia hlavné bremená z neúspechu vládnej koalície. Prijíma hru, ktorú možno aj prehrať.
Už dnes, po akých — takých skúsenostiach s kompetenčnými zákonmi vidíme, že nedokonalo vytvorený legislatívny nástroj znemožňuje efektívnu prácu, brzdí, vyrába nepodarky. Aby som použil príklad. Rezort zdravotníctva dostal medzi inými aj dve zaujímavé ponuky, v ktorých sa predpokladá nemalá investícia zahraničného kapitálu, obe zaujímavé i z rýdzo medicínskeho hľadiska. Napríklad návrh na zriadenie polikliniky netradičnej medicíny od čínskych partnerov prostredníctvom hongkonských priemyselníkov, verím, že za účinnej kontroly našej tradičnej medicíny. Alebo prostredníctvom firmy Ekonkom návrh na vybudovanie zdravotníckeho centra v prvej fáze polikliniky, pričom zhraničný partner uvažuje so základným vkladom najmä do prístrojovej techniky vo výške 5 až 8 miliónov amerických dolárov. Prekážka? Mám informácie, že naše ministerstvo zdravotníctva postupovalo aktívne a pripravilo návrhy na zákonné úpravy, ktoré terajší zákon 20 z roku 1965 a ďalšie zákony upravujú tak, aby mohli byt napríklad uvedené projekty uskutočniteľné.
A čo sa nedeje? Naši odborníci vo vláde - a je to aj podnet pre pána podpredsedu Zászlósa - vykladajú kompetenčný zákon v otázkach zdravotníctva tak, že nám vlastne dávajú minimum právomocí, hoci výklad príslušného ustanovenia by
mohol byť oveľa širší a mohli by sme uskutočniť aj projekty, o ktorých som sa zmienil, a pravdaže, aj ďalšie iné. Pýtam sa: čo je mizerné, kompetenčný zákon alebo jeho výklad, keď neumožňuje uskutočniť projekty, ktoré sú zmysluplné, výnosné a všeobecne prospešné? Alebo sa počíta s tým, že ak Číňania nepochodia v Bratislave, otvoria im náruč v Prahe alebo v Bergu, keďže Budapešť je už rovnako drahá ako Viedeň? Nechcem tvrdiť, že je to úmysel pána podpredsedu vlády, na to nemám právo, ale poučenie som si vzal a pri tvorbe právomocí, ktoré budú patriť nám, jediným oprávneným majiteľom, by sme mali vychádzať tak, aby to vyhovovalo nám a až potom niekomu v Prahe, či v Bruseli. Máme dosť dôkazov o prirodzených osobitostiach Slovenska v poľnohospodárstve, v kultúre, v priemysle. Nemáme čo diskutovať o centre, to svoje právomoci dostane až potom, keď sa o nich dohodneme s Českou národnou radou. Alebo sme takí nedôveryhodní, že aj slovenskú ústavu musia za nás urobiť a vari aj prijať inde?
Česká a Slovenská národná rada by si mali najprv vytvoriť svoje vlastné základné zákony, ak cítia potrebu si ich urobiť. Keď si ich príjmu, potom si sadnú za okrúhly stôl a dohodnú sa na tom, čo dajú dnes zhýčkanému a premnoženému centru. Na čom sa nedohodnú, to si budú spravovať samé. Myslím, že ekonomika ich nepustí. Pravdaže, je na legislatívcoch, aby tomu dali správnu technológiu, právny rámec a postup trebárs zákonom o prijmaní nových ústav. Len prosím, aby to netrvalo nové dvadsaťročie.
Myslím, že pri rešpektovaní Listiny základných práv a slobôd nemôže prísť k neprávostiam, len aby sme mali na pamäti jedno, že niekedy menej je viac. Viem, že diskusia o merite veci môže byť dlhá, ale nemala by byť nekonečná. To pravé meritum, pani poslankyne a páni poslanci, je totiž spokojnosť našich voličov, občanov Slovenskej republiky, platičov daní, tých, ktorí sa podlá tej ústavy budú musieť
správať. Ak bude mat občan Slovenskej republiky dobrý život, bude to potvrdenie toho, že aj naša práca bola v tejto nesmierne dôležitej veci správna. Preto sa bavme o obsahu jednotlivých ústavných aktov, ktoré budú vytvárať nový ústavný systém a nie o názvoch zmluva, či dohoda, a nie o formách. Tie totiž nepochybne z obsahu vyplynú.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Hlásil sa poslanec Porubec. Pripraví sa poslanec Krajčovič.
Poslanec M. Krajčovič:
Svoju prihlášku sťahujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Krajčovič svoju prihlášku sťahuje, takže potom sa pripraví poslanec Filipp.
Poslanec L. Porubec:
Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážení poslanci,
dúfam, že poistky sú v poriadku a tak môžeme začať. Niekedy je až humorné sledovať vývody niektorých politikov tvrdiacich, že Slováci svojou nerozhľadenosťou a svojimi vraj zastaralými požiadavkami o národnú emancipáciu bránia urýchlenému vstupu ČSFR do Európy. Pravdou je presný opak. Nie Slováci niekomu bránia, ale Slovensku sa zabraňuje nad-
väzovať kontakty s Európou, a to prakticky v každej oblasti ľudskej činnosti.
Typickým príkladom je veľmi dôležitá oblasť hospodárskeho života každej národnej ekonomiky, totiž doprava. Nemôže byt pochýb o tom, že práve doprava je jedným zo základných pilierov a predpokladov rozvoja národného hospodárstva. V prípade jej nerozvoja stane sa limitujúcim faktorom hospodárskej činnosti s následným znížením životnej úrovne. Túto skutočnosť si, samozrejme, uvedomujú národohospodári u nás aj v zahraničí. Západná Európa sa vehementne snaží o zefektívnenie najmä železničnej dopravy jednak zvyšovaním rýchlosti pre osobnú a nákladnú dopravu a jednak zvyšovaním jej konfortu. Možno povedať, že zvyšovanie rýchlosti železničnej dopravy sa uberá zhruba dvoma smermi - výstavbou nových rýchlych tratí pre rýchlosti nad 200 km za hodinu a využitím terajších tratí, ale s použitím dopravných prostriedkov novej generácie. Do tejto kategórie patria aj dopravné systémy s názvom "Eurocity".
Pozrime sa teda, aké perspektívy sa tu črtajú do budúcna pre Slovenskú republiku, a teda následne aké ekonomické perspektívy každého z nás čakajú. S prognóz, do ktorých som mal možnosť nahliadnuť, plynie, že aj v ČSFR sa uvažuje s výstavbou vysokorýchlostných tratí. Odborníci na dopravu jednoznačne tvrdia - citujem z odbornej publikácie: "Ak nedôjde k včasnej realizácii vysokorýchlostných tratí, nezabezpečíme v prvých rokoch budúceho tisícročia prijateľný stav národného hospodárstva a teda nezabezpečíme primeranú životnú úroveň obyvateľstva. " Žiaľ, prognózy sú pre Slovensko v tomto smere pochmúrne. Do roku 2010 sa vysokorýchlostné železničné trate budú budovať len v Českej republike. V Slovenskej republike sa počíta len s krátkou spojkou z Kútov do Bratislavy. Samozrejme, že toto nie sú definitívne plány, ale jednoznačne ukazujú na snahy zamedziť Slovenskej republike vstup do moderných dopravných európskych sietí. Je
bezpodmienečne nutné týmto snahám čeliť. Žiaľ, na Slovensku nie je orgán, ktorý by toto dokázal. Slovensko už teraz zmeškalo, obrazne povedané, vlak rozvoja železničnej dopravy. Ako je známe/od 2. júna 1991 začne premával spoj Eurocity z Viedne cez Břeclav a Brno do Prahy. Bude sa skladať z dvoch súprav pod menom Antonín Dvořák. Tak sa Praha nápoji na doteraz najkvalitnejší európsky systém železničnej osobnej dopravy.
Ďalší citát z odbornej literatúry: "Značka kvality EC 2. júna 1991 zakresľuje ČSD do mapy medzi významné európske železnice. Musíme usilovať o to, aby sme z tejto mapy nevymizli. Ide totiž o viac než o dva rýchliky. " To je pravda. Bohužiaľ, do tej mapy sa zapísala Česká republika. Slovensko je z nej vynechané. Chcem ešte pripomenúť, že od 28. 5. 1989 premávajú dva takéto rýchle spoje do Budapešti - jeden z Viedne, druhý z Dortmundu.
Uvedenie rýchlotrate z Viedne do Prahy je pochmúrnym precedensom zatlačenia Slovenskej republiky do úzadia v rozvoji rýchlych železničných tratí. Pritom sa priam núka prepojiť Viedeň s Bratislavou takýmto spojom, a následne celé Slovensko. Pochopiteľne, k takému prepojeniu nemôže dôjsť, pretože vo federálnych úvahách hralo a hrá Slovensko vždy iba druhé husle.
K tomu chcem dodať ešte to, že železničné trate na Slovensku sú v podstatne horšom technickom stave ako v Českej republike a tak nevyhovujú požiadavkám kladeným na prevádzkovanie rýchlych železničných tratí typu Eurocity. Tento stav nespôsobil nikto iný, ako federálne orgány. Typickým príkladom je bratislavský železničný uzol s osobnou stanicou v dezolátnom stave. Stavba prílepku, ktorou sa vyvíja snaha rozšíriť nevyhovujúcu budovu železničnej stanice, je doslova výsmechom celého Slovenska, nielen Bratislavy. Tu si uvedomme, koľké miliardy sa venovali na rozšírenie železničnej
stanice v Prahe a na výstavbu metra. Myslím si, že Slováci si zaslúžili aspoň tých pár mizerných grajciarov, aby aspoň v tej Bratislave mali postavenú jednu exkluzívnu dopravnú železničnú stanicu.
Dovoľte mi ešte, aby som v skratke spomenul oblasť leteckej dopravy. Slovensku sa núka možnosť zapojenia sa do svetovej leteckej siete. Viedenské letisko ponúka úzku spoluprácu s letiskom v Ivanke, ktoré viac-menej zýva prázdnotou. Ponuka rakúskej strany je úplne konkrétna a finančne atraktívna. Vytvorili by sa okrem iného aj pracovné príležitosti pre tisícky ľudí. Tejto spolupráci bránila donedávna izolačná politika totalitného bolševického režimu. Teraz jej bráni, čuduj sa svete, "demokratická" federálna mašinéria, neschopná a neochotná dovoliť Slovensku plnohodnotný ekonomický rozvoj.
Pretože federálna dopravná politika po desaťročia spôsobovala a spôsobuje aj teraz zaostávanie rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky a následne aj zaostávanie rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky, je nutné, aby Slovensko malo svoje vlastné ministerstvo dopravy so všetkými kompetenciami, ktoré k tomu patria. Vytvorenie len akéhosi úradu spadajúceho pod ministerstvo hospodárstva je trochárskym, alibistickým riešením a prejavom slabosti a nedôslednosti predstaviteľov Slovenskej republiky pri rokovaniach s českou stranou. Ministerstvá bez plných kompetencií, bez možnosti rozvoja stykov so zahraničím, ministerstvá, ktoré sa pre každý podpis musia chodiť prosíkať do Prahy, Slovensku nepomôžu.
Slovenské ministerstvá musia dostať plné kompetencie v plnom zmysle slova, a to je možné iba tak, že zákony Slovenskej národnej rady na území Slovenskej republiky budú jasne dominantné nad zákonmi federálnymi. K tomu je ale potrebné, tak ako to vyžaduje, podlá môjho názoru, absolútna
väčšina občanov Slovenskej republiky, vyhlásiť zvrchovanosť Slovenskej republiky na úrovni medzinárodného práva. Slovenská národná rada jednoducho nemá právo zatiahnuť náš národ do ekonomickej katastrofy. Vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky by bolo v tomto smere, okrem iného, vlastne aj ekonomickým počinom a prvým krokom nástupu cesty k ekonomickej prosperite Slovenskej republiky.
Keď už mám príležitosť hovoriť do týchto mikrofónov, na počudovanie tie poistky dnes vydržali, chcem pozdraviť redakciu Kultúrneho života. Nech len zverejňuje ten zoznam odporcov vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky. Aspoň náš národ spozná mená odporcov všetkého, čo len trochu zaváňa slovenskosťou.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Porubcovi. Vystúpi poslanec Filipp.
Pokiaľ viem, pripravuje sa tiež nejaká diaľničná železničná doprava, ktorá sa má pomenovať, myslím, Gejza Dusík.
Poslanec J. Filipp.
Pán predseda, zriekam sa svojho vystúpenia. Keď dovolíte, namiesto toho by som poprosil pani poslankyne a pánov poslancov, aby sme sa minútu zamysleli nad tým, či naozaj konáme v dobrej vôli.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďalej nasleduje poslanec Peťko. Poslanec J. Peťko;
Vážený Slovenský parlament, vážená vláda,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady má význačné postavenie, je to akási kolektívna hlava štátu a má aj významné zákonodarné postavenie. Keď sme v júni minulého roku na našej prvej schôdzi Slovenskej národnej rady prehrali svoj prvý zápas o pomerné zastúpenie v predsedníctve, upozorňovali sme na dôsledky tohto smutného víťazstva. Varovali sme pred novým monopolom moci, aj pravdy. Celý rad rozhodnutí proti vôli prevažnej časti slovenských občanov, napríklad nedávny cirkus zaranžovaný týmto predsedníctvom pri zdôvodňovaní toho, prečo treba odvolať Mečiara a spol., jednoznačne dokázali, aké je nebezpečné ponechať toto predsedníctvo v súčasnom zložení. Už len skutočnosť, že toto predsedníctvo zinscenovalo vyšetrovanie ciest vlády do zahraničia, čo je obludná myšlienka, ktorá nemá obdobu, ak išlo o zisťovanie efektívnosti. Ale najviac musí plénum pobúriť skutočnosť, že z vyšetrovania vyšiel tendenčný dokument, a tento dokument nakoniec pri zmenách vôbec nebol použitý.
Príklad: vo vyšetrovacej správe sa poukazuje na hospodársky kolaps, ale otec slovenskej reformy ostával, až ho muselo vyhnať plénum. Predsedníctvo vyjadrilo neľúbosť nad takýmto počínaním pléna a deklarovalo svoju podporu tejto hospodárskej filozofii. Dnes musí byť aj poslednému optimistovi jasné, že sľubované dva-tri roky, cez ktoré sa mal slovenský národ prehladovať k prosperite, sú ilúziou. A rovnako musí byť dnes jasné, že určujúcou príčinou katastrofálneho stavu je práve presadzovanie federálnej reformy, ktorá nebe-
367
rie do úvahy odlišnosti slovenskej ekonomiky, neaktivuje ju a nerozvíja, ale naopak, vedie ju k stagnácii a zruinovaniu. Veď bývalý podpredseda predsa úplne jasne charakterizoval ekonomickú činnosť vlády tak, že nanajvýš môže vytvoriť konzultačné tímy pre podniky, čo aj urobila. Ale to je všetko. Z hľadiska vlády sa podniky môžu dať aj vypchať. Trhový mechanizmus ostatné problémy vyrieši sám od seba asi takto: silní prežijú, slabí skrachujú a prepustia zamestnacov. Prepustení prejdú inam, alebo budú nezamestnaní, čo ich podnieti k aktivite a stanú sa z nich podnikatelia. Tí, čo sa neuchytia, dostanú podporu, následkom ktorej schudobnejú, uskromnia sa a uvolnia byt pre iných, čím sa vyrieši aj bytová otázka. Niektorí slabí aj zomrú, ale to nič, taký je už trhový mechanizmus, s nikým sa nebabre. Aj za vpádu Tatárov na Slovensko bolo tak, že čo staré - nevládalo. Tí silní nahradia slabých a budú ešte bohatší. Trhový mechanizmus sa napriek všetkému vždy presadí, len treba vydržať, a ďalej nič špecificky slovenské nerobiť. Je niečo chybné na tejto myšlienke? Myslím, že nič. Myšlienka je aj napriek nepochopeniu prevažnej nacionalistickej časti slovenského obyvateľstva veľmi správna a zdravá.
Ale vrátim sa k ďalšej problematickej činnosti vlády, ktorou je legislatíva, lenže, čuduj sa svete, na zodpovedného podpredsedu vlády nepadla ani omrvinka kritiky, usmieva sa zo svojho kresla dodnes, hoci jedna tretina navrhovaných zákonov schválených legislatívnym plánom nebola tomuto plénu predložená na rokovanie ani v koncepte. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady si jednoducho urobilo z pléna "dobrý deň", a potom očakávalo, že príhovor pána kardinála Tomku, nášho veľkého a váženého Slováka, aj tak vyvolá našu národnú svornosť. Ale aká svornosť, keď v Predsedníctve Slovenskej národnej rady sedia ľudia, ktorí každému, kto presadzuje zásadné riešenie slovenskej otázky, prisúdia jediný prívlastok a jedinú rolu - byt univerzálnym vinníkom všetkých neúspechov v každom ohľade.
368
Chcem zdôrazniť, že súčasné Predsedníctvo Slovenskej národnej rady bolo vytvorené v čase, keď aj plénum Slovenskej národnej rady bolo iné. Dnešné plénum už jednoducho nie je reproduktorom protislovenských myšlienok, ktoré tlmočia zástavníci občianskeho princípu. Tajné hlasovanie dokáže, a bolo by už dokázalo, že toto predsedníctvo sa odtrhlo nielen od tzv. ulice, ale našlo odvahu odtrhnúť sa aj od pléna, a treba ho vymeniť, aby sa neodtrhlo aj od zemegule. Ako povedal pán Gál na rozlúčku - centrum VPN je desať rokov pred verejnosťou, takže treba tento nedostihnuteľný predvoj - nám sa ho asi nepodarí dostihnúť s úpadkovými snahami separatizmu a dezintegrácie, ktoré toto plénum napadlo.
V závere chcem uviesť, že ak chceme predísť prekvapeniu zo strany Predsedníctva Slovenskej národnej rady - jedným z nich môže byť napríklad aj kolektívne vyšetrovanie pléna Slovenskej národnej rady - treba bez odkladov pristúpiť k hlasovaniu podlá návrhu pána poslanca Brňáka. Mimo uvádzaných dôvodov poukážem ešte na jeden argument. V dnešnom úzkom šesťčlennom predsedníctve, ktoré tvoria predseda Slovenskej národnej rady a päť podpredsedov, nie je ani jeden zástupca Slovenskej národnej strany, VPN ZDS, Együttélés, Maďarského Kresťansko-demokratického hnutia, Strany demokratickej lavice a Strany zelených. Je to 55 % volebných hlasov slovenských občanov. Nimi zvolení zástupcovia sú takto zatlačení za oponu reálnej politickej moci a politiky. Rovnako objektívna situácia je aj v obsadení ostatných kresiel predsedníctva. Nechcem hľadať nové návrhy na obsadenie funkcií v predsedníctve. Mnoho dobrých a múdrych návrhov bolo navrhnutých na našej prvej ustavujúcej schôdzi. Chcem zopakovať a osvojiť si návrh pána poslanca Pála Csákyho z Maďarského kresťansko-demokratického hnutia, aby predseda bol zvolený z najsilnejšieho hnutia alebo strany vládnej koalície, podlá ich dohovoru, prvý podpredseda z druhej najsilnejšej zložky
a ďalší podpredsedovia podľa poradia, ako sa umiestnili jednotlivé strany a hnutia vo voľbách.
Alternatívne predkladám dve alternatívy. Ako prvú alternatívu - rozdelenie strán a hnutí v dnešnej podobe, t. j. za samostatné subjekty považovať VPN z Ventúrskej, VPN ZDS, ďalej Maďarské kresťansko-demokratické hnutie a Együttélés. Pri druhej alternatíve posudzovať iba stav a výsledky dosiahnuté vo voľbách. Pri voľbe ostatných členov Predsedníctva nežiadam nič iné, ako aplikovanie volebného zákona a počty kresiel, ktoré dosiahli jednotlivé strany adekvátne k svojim volebným výsledkom. Nech je dnes jediným východiskom voľba nového predsedníctva. Nech je jedinou podmienkou, aby sme hlasovali tajne. Nech sa ukáže pravda. Dnes ju možno obnažiť iba v podobe tajného hlasovania, pretože, žiaľ, u mnohých ešte stále platí, že máme svoj vlastný názor na veci verejné, ale verejne s nimi nemôžeme súhlasiť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Podlá § 19 dovolím si mat faktickú poznámku. Pán poslanec Petko, kardinála Tomku sme pozvali dva mesiace predtým, takže hladať v tom úmysel je trošku pochybné.
Po druhé - použili ste na adresu predsedníctva slová ako "cirkus", "obludná myšlienka", "predsedníctvo si urobilo z pléna dobrý deň", "kolektívne vyšetrovanie pléna" atď. Ako predseda Slovenskej národnej rady a predseda predsedníctva si to od vás vyprosujem. Berte to, prosím, na vedomie.
Po tretie - toto predsedníctvo bolo zvolené riadnymi voľbami a doteraz nebolo odvolané. Pokiaľ sa dobre pamätám, na poslednej schôdzi bol o to pokus, a práve plénum rozhod-
lo, že nebude žiadna rekonštrukcia. Neviem, čo vlastne máte na mysli, keď hovoríte, že predsedníctvo si tu robí dobrý deň z pléna. Predsa plénum rozhodlo o tom, že sa predsedníctvo meniť nebude.
A po štvrté - rád by som vás upozornil, aby ste si preštudovali rokovací poriadok, v ktorom sa nehovorí ani o pomernom zastúpení, ani o ničom. V tomto smere stav predsedníctva, ktorý je, nie je v rozpore s rokovacím poriadkom. Samozrejme, prijímame každý návrh na zmenu predsedníctva, budeme o ňom hlasovať. Či budeme o ňom hlasovať tajne, to nebude podlá vašej vôle, ale o tom rozhodne znovu plénum hlasovaním.
/Potlesk. /
Hlási sa poslanec Seják, potom poslanec Dobrovodský a potom poslanec Brestenský.
Poslanec L. Seják;
Tiež by som chcel zaujať stanovisko k poslancovi Petkovi. Ak si určite doteraz asi nevšimol, pojem VPN ZDS už na našej politickej scéne neexistuje.
Ďalej nechápem, prečo Slovenská národná strana robí advokáta hnutiu Za demokratické Slovensko, či je hnutie Za demokratické Slovensko na to odkázané. A v neposlednom rade by som sa chcel aj ja, tak ako pán predseda, ohradiť, aby sme sa už konečne spamätali a nepoužívali určité výrazy, ktoré, myslím si, sú prinajmenšom smiešne, ak nie trošičku prízemné - označiť to za cirkus. A včera - o tom už vôbec nechcem hovoriť. Keby sme si rozobrali, čo znamená cirkus, tak tam vystupuje zopár nacvičených a nadirigovaných zvierat alebo ľudí. /Potlesk. / Ak chceme týmto pojmom označiť naše plénum a vôbec Slovenskú národnú radu, náš najvyšší parlament, po-
tom asi sme tu nacvičení všetci, a asi všetci robíme podlá nejakej inštrukcie, paličky. Čiže sa to potom týka aj SNS, aj komunistov, aj všetkých ostatných. Takže si myslím, kroťme sa trošku vo výrazoch a majme úctu k sebe samému, pretože to, čo tu je, to si robíme sami. Kritizujme najprv sami seba ako osobu a potom sa pozrime na ostatných.
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Dobrovodský, poslanec Brestenský a potom poslanec Petko.
Poslanec D. Dobrovodský:
Pri tejto príležitosti by som chcel poprosiť, aby vedenie schôdze bolo urobené tak, ako to navrhoval už poslanec Brocka, aby každý poslanec povedal, za ktorú stranu vystupuje, aby totiž bolo jasné, kto túto schôdzu preťahuje, kto provokuje a kto len reaguje. Za červený tank predsa vystúpili bývalí komunistickí poslanci, za sociálnu politiku zase. Poslanec Moravčík vyprovokoval tiež dlhú debatu. Neviem, či si všimol, mimochodom, kto mu trikrát tlieskal - boli to zase len členovia bývalej komunistickej strany, ktorí tu sedia v rôznych stranách. Je to pravda, trikrát dostal potlesk zozadu.
Prosím vás, funkčnosť budúceho zrekonštuovaného Predsedníctva Slovenskej národnej rady - bude to vyzerať asi tak, ako to vyzerá v našom pléne. Naše plénum je zložené z demokraticky zvolených poslancov všetkých strán. Demokraticky rokujeme tak, že sa to navonok zdá, že sa tu škriepime. Ale ak už niečo vyškriepime, predsedníctvo a vláda by mali jednotne, ako jednotný kolektívny orgán plniť to, čo tu vyškriepime. Akonáhle bude predsedníctvo a vláda zložená v tom istom politickom pomere, ako plénum Slovenskej národ-
nej rady, ich činnosť bude presne taká nefunkčná, ako je dnes naša. U nás to uznávam, tam si myslím, že treba ťahať, aby všetci za jeden koniec plnili to, čo si tu dohodneme, čo si tu teda vyškriepime.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Brestenský, poslanec Peťko.
Poslanec J. Peťko:
Ospravedlňujem sa za to, keď niekto pochopil moje vystúpenie tak, že som obviňoval tento slovenský parlament. Keď som použil slovo cirkus, označil som iba jediný úkon tohto parlamentu, v žiadnom prípade som týmto slovom neoznačil tento slovenský parlament.
Predseda SNR F. Mikloško:
Iste, ale označili ste úkon, ktorý bol naprosto ústavný, ako cirkus, pokiaľ sa nemýlim.
Poslanec J. Peťko:
Slovo cirkus som použil pri vyšetrovaní pána Mečiara. Nenamietam vecnú stránku a výsledok vyšetrovania, ale namietam voči forme a spôsobu.
Predseda SNR F. Mikloško; Poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
dovolím si malú poznámku. Na predchádzajúcej schôdzi Slovenskej národnej rady som predložil návrh v súlade s § 30 ods. 2 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady, ktorý do dnešného dňa latentné spočíva, nakoľko sa o ňom nehlasovalo. Hlasovalo sa, ovšem o inom návrhu, ktorý ani v podobe znenia, ani v obsahu nebol v súlade s mojím návrhom. Preto si dovolím požiadať predsedníctvo, aby latentné spočívanie môjho návrhu nenechalo naďalej, a aby sa o ňom hlasovalo. Môžem svoj návrh kompletne zopakovať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Môžete v rozprave, teraz máte len faktickú poznámku. Poslanec R. Brestenský;
Ako faktickú poznámku som chcel povedať, pretože ak sa tu hovorí o pojme rekonštrukcia, taký pojem rokovací poriadok nepozná, a tým pádom sa vlastne bavíme o imaginárnom pojme. Je mi ľúto. Ak máme hovoril o niečom, môžeme hovoril o odvolávaní predsedníctva, jeho členov alebo všetkých členov.
Ďakujem.
*
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, máte nárok, tak ako každý iný poslanec, zaradiť svoj príspevok a svoj návrh riadne na diskusiu. Pán poslanec Trepáč svoj príspevok stiahol. Nasleduje pán poslanec Brňák.