ľovania odstupného, aj teraz bol na programe Federálneho zhromaždenia, neviem ako dopadol, zákon o odpadoch.

Sme svedkami opätovného rozbehu centralizácie via facti podobne, ako tomu bolo vždy v minulosti, keď česká politická reprezentácia ustúpila príliš slovenským požiadavkám. Zo strany Mečiarovej vlády sa aspoň formálne protestovalo, žiaľ, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady bez väčšieho rozporovania tieto opatrenia prijalo a posunulo do výborov, kde tiež, napriek tomu, že boli proti kompetenčnému zákonu, prešli bez väčších problémov, až na zákon o odpadoch, ktorý väčšina výborov Slovenskej národnej rady rozporovala. Uvedomuje si väčšina tohoto parlamentu, teda najmä poslanci koalície, aké nedozerné škody pre budúcu suverénnu slovenskú štátnosť sa týmto páchajú? Za svoju osobu, i za svojich politických priateľov proti tomuto protestujem. Protestujem proti opätovným snahám posilňovať centralizáciu, ktoré boli vyslovené i ústavnými činiteľmi - posledne sme pred chvíľou počuli pána Hofbauera - žiaľ, medzi nimi i takými ústavnými činiteľmi, ktorí majú v občianskom preukaze napísanú slovenskú národnosť.

Nuž a čo ešte dodat? Spomína si slávne plénum, ako sme napríklad schválili návrh zákona o rozdelení pôsobnosti v oblasti tlače a informácií, ako sa s týmto návrhom vo Federálnom zhromaždení i vo federálnej vláde naložilo? Spomínate si, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako sme protestovali proti zneniu návrhu zákona o ústavnom súde, ktorý predložil pán prezident? A viete, ako tento zákon dopadol vo Federálnom zhromaždení? Naše pripomienky a protesty sa v Prahe jednoducho hodili do koša a máme taký zákon o ústavnom súde federácie, ktorý bude môcť kedykoľvek, podlá svojho uváženia, zrušiť aj slovenskú ústavu. Sú tam paragrafy, ktoré to umožňujú. Na čo sa tu potom ešte hráme? Prečo nepovieme národu pravdu, prečo mu nepovieme, že koalícia chce dožičit tomuto národu len takú samosprávu, nie štátnosť, ktorú

mu dovolia pražskí federalokrati? Ináč by už dávno tento parlament prijal také opatrenia, ktoré by tento proces zastavili. Už dávno by bol tento snem suverénnym a skutočne najvyšším predstaviteľom slovenského národa a národností žijúcich na území Slovenskej republiky. To by sme tu však museli vo väčšine sedieť ľudia, ktorí skutočne vyjadrujú a rešpektujú vôľu slovenského národa a vôľu všetkých občanov Slovenskej republiky.

Pán premiér Čarnogurský na minulej schôdzi predstavil politiku, ktorú reprezentuje Slovenská národná strana, ako politiku, ktorá by vraj mohla vyústiť do takých istých dôsledkov, ako politika celých národných reprezentácií pobaltských národov resp. politických reprezentácií národov Juhoslávie. Nuž rozhodne oponujem takémuto názoru. Nie sú tu totiž žiadne historické predpoklady takéhoto vývinu. Náš národ nemá dlhodobú tradíciu partizánskych vojen, ako majú národy Juhoslávie niekoľko storočí, ani nemá vôbec tradíciu takýmto spôsobom riešiť svoje problémy. Historický príklad máme však na opačnej strane. Česká politická reprezentácia vždy, keď mala možnosť sa buď vyrovnať so Slovenskom alebo voliť diktatúru, dala prednosť diktatúre a potlačeniu Slovenska. Stalo sa tak v roku 1938, 1948, i v roku 1969. Som presvedčený, že bude opäť voliť túto cestu, len aby udržala svoju nadvládu nad Slovenskom. Aj v mene demokracie je potrebná suverenita Slovenskej republiky. Ak sa tejto otázke vyhneme, ako to robí najmä Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, hádžeme túto dôležitú otázku na plecia našim potomkom a tí nám to neodpustia.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

S faktickou poznámkou sa hlási poslanec Balún.

Poslanec F. Balún:

Možno som zle pochopil slová pána poslanca Hrnku, keď hovoril o všetkých obyvateľoch Slovenska, ale chcem sa spýtať, či ostatní členovia tohto parlamentu, okrem Slovenskej národnej strany, nie sú tu zastúpení z vôle slovenského ľudu, ak ste hovorili o vôli celého slovenského národa. Nyslím si, že aj nám dali dôveru, že aj my zastupujeme aspoň časť obyvateľov Slovenska a takisto máme právo v mene svojich voličov na svoj názor. A ešte jednu vec. Už sa tu niekoľkokrát hovorilo o vôli slovenského národa, hovorilo sa aj o tom, že Česká národná rada rokuje o niečom, čo nás prekvapuje. Myslím si, že ak o niečom takom rokuje, tak len preto, že sa tu o tom hovorí, ako sa hovorí, že výsledkom rokovania je aj postoj niektorých poslancov Slovenska.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško;

O slovo požiadal pán predseda vlády. Predseda vlády SR J. Čarnogurský;

Pán poslanec Hrnko, dve opravy vašich tvrdení: Po prvé - ústavný zákon o ústavnom súde federácie, ktorý bol prijatý vo Federálnom zhromaždení s posunom účinnosti, je formulovaný tak, že aj keby platil, ústavný súd nemá právo zabrániť prijatiu ústavy Slovenskej republiky. Po druhé - nemôže túto ústavu vyhlásiť za protiústavnú. To je jeden okruh, v ktorom som vás chcel opraviť.

Druhý okruh: pokiaľ ste tvrdili, že Slováci nemajú tradíciu bojovať partizánsky, chcel by som vás upozorniť, že

k Slovákom patria aj slovenské menšiny v zahraničí. Slovenská menšina žijúca v Juhoslávii v druhej svetovej vojne v partizánskych bojoch priniesla najväčšie obete v pomere k svojej početnosti zo všetkých národov Juhoslávie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Faktické poznámky majú pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Filipp.

Poslanec A. Hrnko:

Pánovi poslancovi len toľko, že asi ma zle rozumel, môže si prečítať stenografickú správu alebo môj referát. Čo sa týka prvej poznámky pána predsedu vlády, áno, nemôže zabrániť prijatiu ústavy, ale - žiaľ, nemám tu zákon o ústavnom súde - citoval by som paragraf, kde sa hovorí, že ústavný súd môže po vyjadrení stanoviska ústavného súdu republiky zrušiť zákony a ústavné zákony republiky, ak sú v rozpore s federálnou ústavou. Čiže nemôže síce zabrániť jej prijatiu, ale môže ju zrušiť. Právnici to vykladajú aj takto. A čo sa týka partizánov v Juhoslávii, nemôžem teraz oponovať, lebo nemám presné čísla.

Predsedajúci SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:

Vážení páni poslanci, pán Balún,

pán predseda vlády,

viete, keď jeden poslanec napadne druhého, vytýkame im to, upozorňujeme mandátový a imunitný výbor. I mne sa to stalo. Zamyslime sa skôr nad hĺbkou a čistotou myšlienok pána Hrnku.

Ďakujem. /Oživenie v sále. / Predseda SNR F. Mikloško;

V zmysle § 19 vystúpi pán podpredseda Klepáč. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi informovať vás o priebehu a výsledkoch zahraničných ciest, ktoré som z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady uskutočnil v ostatných dvoch mesiacoch. Ide o nasledovné zahraničné aktivity; zasadnutie parlamentnej dimenzie Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe konanej v dňoch 2. a 3. apríla 1991 v Madride, návšteva delegácie Slovenskej národnej rady v Spolkovej republike Nemecko uskutočnená v dňoch 13. až 16. mája 1991 a napokon stretnutie zástupcov parlamentov členských krajín Pentagonály, ktoré sa konalo v dňoch 17. a 18. mája 1991 v Bologni.

Prvé zasadnutie parlamentnej dimenzie Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe zvolal španielsky parlament do Madridu v apríli 1991. Toto rozhodnutie vychádzalo zo záverov obsiahnutých v Parížskej charte pre novú Európu, v ktorých najvyšší predstavitelia účastníckych štátov vyzva-

li k väčšiemu zapojeniu parlamentov do procesu KEBS, najmä prostredníctvom vytvorenia parlamentného zhromaždenia zloženého z členov parlamentov všetkých účastníckych štátov. Konferencie v Madride sa zúčastnili delegácie parlamentov 34 krajín, okrem toho boli prítomní ako pozorovatelia zástupcovia parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Západoeurópskej únie, Severoatlantického zhromaždenia, Medziparlamentnej únie a tiež zástupcovia Vatikánu. Delegácia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola päťčlenná, boli tam traja poslanci Federálneho zhromaždenia, jeden poslanec Českej národnej rady a jeden poslanec Slovenskej národnej rady. Vedúcim delegácie bol Ján Sokol, podpredseda Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, jeho zástupcom som bol ja.

Hlavným cieľom tejto konferencie bolo vyriešiť predovšetkým organizačné a procedurálne otázky fungovania parlamentného zhromaždenia. Bolo dohodnuté, že parlamentné zhromaždenie KEBS bude mať 245 členov. Počet zástupcov jednotlivých krajín zohľadňuje ekonomický potenciál, rozlohu a počet obyvateľov príslušnej krajiny, ako i veľkosť príspevkov odvádzaných do fondu KEBS. Najviac zástupcov, a to 17, majú Spojené štáty a Sovietsky zväz. Česko-slovensko bude mat 6 zástupcov. Zasadnutie parlamentnej dimenzie KEBS sa bude konať raz ročne vždy v prvý týždeň júla v niektorom z hlavných miest členských štátov. Bol ustanovený výbor šéfov delegácie jednotlivých štátov, bolo rozhodnuté, že pri hlasovaní v pléne bude rozhodovať prostá väčšina hlasov, kým pri hlasovaní vo výbore šéfov delegácií sa závery musia prijať konsenzuálnym spôsobom. Toto parlamentné zhromaždenie bude posudzovat celé spektrum procesu KEBS, vrátane aktuálnych otázok, a predkladať zodpovedajúce návrhy jednotlivým vládam a najvyšším zákonodarným zborom a inštitúciám KEBS. Ďalšie zasadnutie parlamentného zhromaždenia KEBS bude v budúcom roku v júli v Budapešti tak, aby sa uskutočnilo ešte pred konferenciou Helsinky II plánovanou na jeseň.

Parlamentné zasadnutie v Madride som využil aj na nadviazanie kontaktov s delegáciami rakúskeho, maďarského, poľského a nemeckého parlamentu. Stretol som sa s predsedničkou Spolkového snemu Nemecka pani Ritou Süssmuthovou, od ktorej som získal prísľub prijatia delegácie Slovenskej národnej rady na pôde Spolkového snemu v Bonne. Pobyt som využil aj na rokovanie s veľvyslankyňou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Španielsku pani Ŕezníčkovou a ostatnými pracovníkmi veľvyslanectva. Predmetom rokovania bola príprava spolupráce Slovenskej národnej rady s andalúzskym a katalánskym parlamentom a aktuálna spoločensko-politické situácia v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

Teraz k tej druhej ceste: V dňoch 13. až 16. mája tohto roku delegácia Slovenskej národnej rady pod vedením predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku navštívila Spolkovú republiku Nemecko. Ďalšími členmi delegácie boli poslanci Čarnogurský, Zemko, Klepáč, Brndiar a Huba. Úlohou návštevy bolo nadviazanie kontaktov s krajinským parlamentom Badenska - Württemberska, hospodárske rokovania, stretnutie s predstaviteľmi karpatských Nemcov a rokovanie s poslancami Spolkového snemu v Bonne. Rokovania na pôde zemského parlamentu v Stuttgarte viedol jeho predseda pán Schneider. Zistili sme, že krajinský parlament Badenska-Württemberska má celkovo 125 poslancov volených na 4 roky, ktorí sú rozdelení do 12 výborov. Predmetom rokovania bola vzájomná informovanosť o politickej situácii v oboch krajinách, vymedzenie kompetencií medzi zemskými a spolkovými orgánmi spolkovej republiky, príprava slovenskej ústavy, otázky štátoprávneho usporiadania a proces tvorby zákonov v oboch parlamentoch.

Rokovania parlamentnej delegácie otvorili dvere a pripravili pôdu pre návštevu výborov Slovenskej národnej rady. Na základe nami získaných skúseností by bolo vhodné, keby sa výmena uskutočnila najmä medzi národohospodárskymi výbormi

a výbormi pre životné prostredie. Hospodárske rokovania sme uskutočnili na ministerstve hospodárstva a technológie. Tu si treba uvedomiť, že Badensko-Württembersko je dnes vyspelou priemyslovo-poľnohospodárskou krajinou, ktorá sa 16 percentami podieľa na tvorbe hrubého národného produktu spolkovej republiky. Je v spolkovej republike na tretom mieste za Severným Porýnskom-Westfálskom a Bavorskom. Nosnými odbormi priemyslu sú strojárstvo, elektrotechnika a výroba cestných motorových vozidiel. Hospodárska filozofia Badenska-Württemberska sa opiera predovšetkým o malé podniky, ktorých je 98 %. Tieto majú menej ako 5OO zamestnancov. Druhým pilierom hospodárskej politiky je vysoká úroveň výskumu a vedy.

Nemecká strana formulovala pre nás 4 podmienky ako vstupné podmienky pre vstup nemeckých investícií na Slovensko. Po prvé - politická stabilita, po druhé - stabilita meny, po tretie - výhodnosť, návratnosť a ochrana investícií a po štvrté - vybudovaná infraštruktúra. Štátnemu tajomníkovi doktorovi Leibingovi sme odovzdali podklady a charakteristiky 3O slovenských podnikov pripravených na kooperáciu a joint-ventures a hľadajúcich partnerov v zahraničí. Len námatkovo môžem menovať Mostáreň Brezno, Sigmu Závadka, Petrochemu Dubová, Elektrosvit Nové Zámky, Calex Zlaté Moravce, VSS Košice a ďalšie. Ministerstvo hospodárstva a technológie postúpi tieto podkladové materiály príslušným podnikom a firmám v Badensku-Württembersku. Zároveň je ochotné v spolupráci so slovenským ministerstvom hospodárstva zorganizovať hospodársky deň pre naše i badensko-württemberské podniky. V rámci hospodárskych rokovaní sme navštívili aj firmu Mercedes-Benz, výrobný závod v Sindelfingene a firmu Siemens. Kým návšteva prvej firmy bola obmedzená len na prehliadku výrobného závodu, vo firme Siemens okrem prehliadky riadiacich systémov a technológií SMD sme viedli i hospodárske rozhovory. Obdobne ako pri návšteve ministerstva hospodárstva a technológie sme odovzdali podklady tentokrát štyroch elektrotechnických podnikov, konkrétne Tešia Podvysoká

Staškov, Tesla Orava Nižná, ZVT Námestovo a SEZ Dolný Kubín, s ktorými by firma Siemens mohla rozvinúť spoluprácu a zatraktívniť ich výrobný program.

Do rámca hospodárskych rokovaní spadá aj rokovanie so zástupcami technologického parku v Heidelbergu, ktorí sa zaujímali o katalógy podnikov nášho ministerstva hospodárstva a nášho ministerstva priemyslu, ktoré sme im taktiež odovzdali.

Pri rokovaní na obchodnom oddelení nášho veľvyslanectva v Kolíne sme konzultovali nové poslanie našich obchodných zastúpení, ktoré by sa mali stať piatou kolónou slovenských podnikov v zahraničí, najmä pri ich kontaktovaní a pri zbere aktuálnych obchodných informácií. S vedúcim obchodného oddelenia sme dohodli, že na naše požiadanie sa pokúsi sprostredkovat návštevu jedného až dvoch členov nemeckej priemyselnej a obchodnej komory, práve v čase, keď budeme prerokovávat rovnomenný zákon vo výboroch Slovenskej národnej rady.

Veľmi srdečné bolo stretnutie so zástupcami 150 tisíc karpatských Nemcov v Badensku, ktorí prejavili snahu pomôcť svojej bývalej vlasti najmä na poli hospodárskych kontaktov. Vyvrcholením našej návštevy boli rokovania s poslancami nemeckého spolkového snemu a prijatie predsedníčkou snemu pani Ritou Süssmuthovou. Stretli sme sa so zástupcami klubov takmer všetkých politických strán zastúpených v Bundestagu. Tieto stretnutia považujem za mimoriadne dôležité, pretože sme dostali priestor vysvetliť postoj Slovenska k štátoprávnemu usporiadaniu a na základe argumentov poslancov spolkového snemu dokázať, že na Slovensku nežije národ neukojených nacionalistov a šovinistov, ale národ, ktorý sa oprávnene hlási do rodiny suverénnych európskych národov. Presvedčili sme sa, že nemá pravdu podpredseda federálnej vlády pán Rychetský, keď tvrdí, že požiadavky slovenskej politickej reprezentácie ohľadne štátoprávneho usporiadania nemajú

v Európe obdobu. Aj Spolková republika Nemecko ctí zásadu výstavby nemeckého štátu zospodu hore, t. j. od originálnej pôvodnej suverenity jednotlivých republík odvodenej suverenite spolkového štátu.

Na základe uvedeného považujem ciele cesty delegácie Slovenskej národnej rady v Spolkovej republiky Nemecko za splnené. Naše rokovania pomohli nielen k vytvoreniu nového image Slovenska, ale dali aj impulzy rozvíjajúcej sa hospodárskej spolupráci.

Posledným rokovaním, o ktorom vás chcem informovať, je stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 17. a 18. mája 1991 v Bologni, kde sa stretli ministri zahraničných vecí a zástupcovia parlamentov členských krajín Pentagonály. Pentagonálna iniciatíva je v súčasnosti tvorená piatimi štátmi - Talianskom, Rakúskom, Maďarskom, Juhosláviou a ČSFR. Našu parlamentnú delegáciu tvorili dvaja poslanci Federálneho zhromaždenia, jeden poslanec za Českú národnú radu a jeden za Slovenskú národnú radu. Do vašej láskavej pozornosti dávam skutočnosť, že po KEBS je parlamentná dimenzia Pentagonály už druhým zhromaždením, v ktorom je Slovenská národná rada zastúpená.

Zo záverov rokovania predstaviteľov parlamentov spomeniem najzávažnejšie. Parlamentná dimenzia Pentagonály sa v týchto mesiacoch len rozbieha, preto sme sa dohodli, že pred každým zasadnutím národní koordinátori pripravia okruhy problémov, ktoré sa majú riešiť. Predstavitelia národných parlamentov prerokujú tieto otázky vo svojom parlamente tak, aby na schôdzi Pentagonálnej iniciatívy netlmočili len svoje stanoviská, ale predovšetkým stanoviská parlamentu, ktorý zastupujú. V prehlásení o situácii v Juhoslávii sa konštatuje znepokojenie nad vývojom situácie a odsudzuje sa násilie v akejkoľvek forme. V tejto otázke bolo rokovanie veľmi dramatické, nakoľko zástupcovia rakúskeho parlamentu navrhli

prijať vyhlásenie odsudzujúce Juhosláviu za policajný teror v Kosove, a z toho dôvodu pozbaviť Juhosláviu predsedníctva Pentagonály v budúcom období. Podlá princípov rotujúceho predsedníctva sa totiž predsedníctvo Pentagonály mení každý rok. Momentálne je predsedom Taliansko. Tento návrh Rakúska nebol ostatnými členmi Pentagonály podporený, dohodlo sa však, že na ďalšie zasadnutie Pentagonály bude prizvaný aj zástupca Košová.

Ďalším záverom schôdze bolo, že účastníci odporučili kladne vyriešiť žiadosť Poľska o vstup do Pentagonály. Na základe toho v júli tohto roku na stretnutí šéfov vlád členských štátov Pentagonály bude Poľsko prijaté za šiesteho člena. Tým sa Pentagonála zmení na Hexagonálu a bude v podstate kryt priestor od Baltského mora až po Jadran. Názory na žiadosti Rumunska a Bulharska o vstup do Pentagonály boli zatiaľ posudzované príliš zdržanlivo, lebo nevládne presvedčenie o plnej demokratickej línii v týchto krajinách. Spolupráca v Pentagonále sa dnes realizuje prostredníctvom deviatich pracovných skupín, ktoré spracúvajú konkrétne projekty spolupráce. Ide o pracovné skupiny pre dopravu, životné prostredie, telekomunikácie, vedu a techniku, pre malé a stredné podniky, pre informáciu, kultúru, školstvo, výmenu mládeže, pre energetiku a pre migráciu obyvateľstva. ČSFR participuje prostredníctvom rezortných ministerstiev na práci všetkých pracovných skupín a v dvoch skupinách je dokonca gestorom.

Vo svojom vystúpení na zasadnutí Pentagonálnej iniciatívy som zdôraznil, že hlavnými úlohami tohto spoločenstva je rozpracovať mechanizmy urýchlenia európskej integrácie a predovšetkým rozšírenie hospodárskej spolupráce. Vyslovil som názor, že predtým, ako budeme rozširovať Pentagonálu o ďalších členov, je potrebné preukázať životaschopnosť viacerých iniciovaných projektov Pentagonály.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, ďakujem za pozornosť.

/Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Faktickú poznámku má pán poslanec Homola. Poslanec P. Homola:

Vážený pán predseda, vážený parlament,

prosil by som predsedníctvo, aby nám v budúcnosti takúto správu dalo písomne. Ťažko mi bude informovať len z počutia voličov o krokoch predsedníctva v zahraničí. Prosil by som, aby to buď bolo v správe predsedníctva alebo nám to dalo osobitne písomne.

Predseda SNR F. Mikloško:

V zmysle § 19 sa hlási pán poslanec Huba. Poslanec M. Huba:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi, aby som tu v mene svojom, ale aj v mene ostatných členov poslaneckého klubu zelených povedal niekoľko nepríjemných viet. Z križovatky, na ktorej stála naša vláda v prípade žiarskej hlinikárne mnoho mesiacov, urobila včera rázny krok. Ale som presvedčený, že to bol krok opačným smerom, smerom do éry neblahej ekonomickej minulosti. Ak otázka pokračovania vo výrobe hliníka bola veľmi problema-

tická už pred rokom — dvoma, teda pred zdražením vstupov, dnes je jej nekonkurencieschopnosť úplne zrejmá. Preto sám podnik už musel priznať, že sám osebe nie je schopný zabezpečil efektívnosť svojej rekonštrukcie a ďalšej prevádzky. A čo na to slovenská vláda? Citujem zo včerajšieho uznesenia, ktoré citovala i dnešná tlač: "Vláda Slovenskej republiky preberá na seba záruky za krytie cenových výkyvov elektrickej energie i za preklenutie finančných tažkosti v rokoch 1991 až 1993" - koniec citátu. Čo asi takáto nenápadná veta znamená v praxi? Ide o viac ako 840 miliónov korún z vreciek našich voličov, teda daňových poplatníkov, 840 miliónov korún, ktoré tak budú chýbať v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, či podpory rozumných zmysluplných projektov, ktorých je naďalej u nás ako šafránu.

Ekonomicky a ekologicky náročné pokračovanie v prvovýrobe hliníka na Slovensku, ktoré nemá hádam okrem dočasne lacnej pracovnej sily u nás žiadne predpoklady, považujem za pokračovanie stalinskej orientácie nášho hospodárstva, ktorá nám za uplynulých 40 rokov spôsobila obrovský vnútorný dlh. Znepokojuje ma však nielen samotné včerajšie rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktoré protirečí všetkému, na čo prisahajú otcovia našej ekonomickej reformy. Nemenej ma znepokojuje postup, ktorý sa pri príprave uznesenia zvolil.

Uznesením vlády č. 176/1991 z 19. apríla toho roku bolo uložené ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s ďalšími ministrami vypracovať podkladový materiál - správa o ďalšom postupe modernizácie výroby hliníka v Závodoch SNP š. p. Žiar nad Hronom. Materiál mal v zmysle citovaného uznesenia komplexne prehodnotiť efektívnosť modernizácie výroby hliníka s sprihliadnutím na nové cenové relácie energie, dopravy, primárnych surovín a podobne. Tento materiál neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, a viaceré dotknuté rezorty mali možnosť nahliadnuť doň len takpovediac z rýchlika. Z proklamovaných alternatív sa stali pse-

udoalternatívy resp. variácie na tú istú tému - ako pokračovat v prvovýrobe hliníka. Vôbec sa nezväzovala alternatíva náhrady prvovýroby výrobou adekvátnejšou slovenským podmienkam. A to je pritom jediná reálna alternatíva, o ktorej má zmysel diskutovať.

Hlavný problém je v tom, že príprava materiálu, ktorý mal byt komplexný a objektívny, sa zverila podnikovým ekonómom zo Žiaru, u ktorých objektívny celospoločenský nadhľad logicky nemožno predpokladať. Ďalší problém je v tom, že riešenie ekologických problémov sa opäť odsúva do úzadia, pričom modernizácia a rozšírenie prvovýroby hliníka sa protizmyselné označuje za ozdravenie celého regiónu. Plačeme nad nedostatkom elektrickej energie a pritom rozširujeme kapacitu najväčšieho energožrúta. Hovoríme o nevyhnutnosti reprofilácie slovenského hospodárstva útlmom prvovýroby a posilnením finalizácie. Vláda svojím rozhodnutím včera urobila pravý opak. Hovoríme o ekonomickej nezávislosti ekonomických subjektov a odbúravaní intervenčných zásahov nezdôvodnenej pomoci štátu podnikom. Vláda Slovenskej republiky sa včera rozhodla pre opak. Ožobračujeme našich občanov striktnou redukciou dotácií do rezortov, ktoré sú v záujme občana dotované i v tej najkapitalistickejšej cudzine, a pritom ideme dotovať práve škodlivú a neperspektívnu výrobu, ktorá nemá na Slovensku žiadne opodstatnenie.

Hovoríme o orientácii Slovenska na rozvoj cestovného ruchu. Práve v okrese Žiar nad Hronom máme štyri historické mestá: Banskú Štiavnicu, Kremnicu, štiavnické Bane a Novú Baňu s chátrajúcim a nedostatočne využitým pamiatkovým fondom a priam ideálnymi predpokladmi pre rozvoj cestovného ruchu. Máme tu Sklenné Teplice, hodnotné vidiecke sídla a iné hodnoty krajiny. To je, podľa môjho názoru, jedna zo skutočných alternatív hodná diskusie, ale o nej sa nediskutuje a nikto ju ako alternatívu pre okres Žiar nad Hronom nežiadal rozpracovať.

Z uvedených i ďalších príčin považujem včerajšie nepochopytelné rozhodnutie slovenskej vlády, i neakceptovateľné okolnosti, za akých k tomu rozhodnutiu došlo, za veľmi nebezpečný precedens, ktorý môže veľmi negatívne predznamenať ďalší priebeh reformy, i celého mechanizmu rozhodovania. Definitívne rozhodnutie slovenskej vlády predbehlo mnohonásobne odkladanú diskusiu o stratégii ekonomickej reformy v orgánoch Slovenskej národnej rady. Rovnako predbehlo výsledky expertízy zahraničnej poradenskej firmy Agiplán, ktorá mala vrhnúť svetlo na túto problematiku a ktorá nás bude stáť nemálo prostriedkov v tvrdej mene.

Vážené dámy, vážení páni,

mám nepríjemný pocit, akoby sme sa včerajším rozhodnutím slovenskej vlády ocitli rovnými nohami kdesi uprostred pätdesiatych rokov. Dvojnásobne ma prekvapuje podpora stalinistickej ekonomickej koncepcie od tých, ktorí sa viac či menej oprávnene hrdia bojom proti prejavom stalinizmu v iných oblastiach nášho života.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Andráš. Pripraví sa poslanec Ján Ľupták.

Poslanec A. Andráš:

Vážený pán predseda a predsedníctvo, vážení členovia vlády,

vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

možno sa vám to bude javiť ako paradox, že práve ja, príslušník Kresťansko-demokratického hnutia, sa budem vo svojom príspevku zaoberať 70. výročím založenia Komunistickej strany Československa, ktoré sme si, chvalabohu, bez veľkých ovácií a slabomyseľných kampaní pred niekoľkými dňami v tichosti pripomenuli. Prečo chcem o tom hovoriť? Pretože vnímam v tejto súvislosti a v kontexte kontinuitu aj v súčasnom politickom pulze na Slovensku. Už vidím mnohých z vás v tichosti, ako mávajú rukou a tvrdia, že takéto výročie si radšej nepripomínajme. Môžu mať pravdu. A pravdu môžu mať aj tí, ktorí tvrdia, že by sme už mali prestať poukazovať na všetko, čo bolo v minulosti zlé a mali by sme viac hľadieť dopredu. Napriek tomu využívam túto príležitosť k rekapitulácii tých rokov, ktoré sa do našej histórie zapísali tým najčernejším písmom, ktoré tvorili dobu temná, násilia, duševného a psychického teroru. Robím tak v dobrom úmysle, ale zhrozený sledujúc náš vnútropolitický vývoj, na ktorom sa čoraz významnejšie začínajú prejavovať snahy oživiť stalinistické metódy komunistami, ktorí sa svojho presvedčenia, ani pochybných metód ovplyvňovania spoločnosti nevzdali, i tými, ktorí svoj červený erb premaľovali, ale zatiaľ sa zmohli iba na rozoštvávanie spoločnosti, zosmiešňovanie nových a v slobodných voľbách zvolených ústavných i vládnych činiteľov, spochybňovanie všetkého, čo sa za tak krátku dobu dosiahlo, a nebolo toho málo, ale i tých, ktorí pod rôznymi zámienkami, no predovšetkým v záujme svojej chorobnej túžby po moci rozbíjajú celú slovenskú, a ako sa ukázalo, veľmi krehkú demokratickú politickú scénu.

Medzi nami aj tu, v našom parlamente, žije stále mnoho svedkov neslávneho februárového puču v roku 1948, po ktorom nasledoval neuveriteľný teror a lilkvidácia tzv. triednych odporcov. Preto si myslím, že práve 70. výročie vzniku komu-