neúmernému odčerpávaniu z titulu štátnej správy, súhlasíme, ale opäť opakujem, že nehľadajme príčinu v tomto type štátnej správy. Naopak, snažme sa jej, prosím vás, pomôcť.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Slovo má pán minister Tirpák. Prosím, aby sme pomaly smerovali k nejakému koncu, čo sa týka tejto otázky.
Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:
Dámy a páni,
jednak pochybujem o tom, že by sme tu tieto otázky vyriešili, ale veľmi krátko by som sa chcel k tomu vrátiť. Vyhlasujem so všetkou zodpovednosťou, že úrady pre životné prostredie ani nerozšírili štátnu správu, ani nezvýšili nároky štátneho rozpočtu. Možno to kedykoľvek prezentovať. Neberte to ako obranu. Obávam sa však jedného. Pán poslanec, určite je tu ten vzťah, a štát je tu vlastne pre občana, ale otázka uspokojenia alebo optimalizácie uspokojenia miery občana je jedna stránka veci, a druhá stránka je optimálne plnenie funkcie štátnej správy. Nejakým spôsobom sa dá nájsť rovnováha, nejaká bilancia. Ale obávam sa, že je to postoj, ktorý vyplýva len z momentálnych - určitých prechodných ťažkosti. Som napríklad presvedčený, že to, čo ste tu možno žartom alebo neviem do akej miery seriózne navrhli - toho sprievodcu cez tieto orgány - prečo myslíte, že v prvých etapách by to nebolo možné urobiť v príslušnom okrese, alebo dať určité informácie na samosprávach, na rôznych fórach, ktoré existujú. Nerozumiem, prečo by to nebolo možné.
Západné krajiny dnes tiež preverujú a robia určitú modifikáciu. Keď sme navrhovali náš systém štátnej správy, v prvom rade sme nepozerali na Západ, ale predovšetkým sme sa pozerali do problému, ktorý sa tu nakopoval, a práve to, k čomu cesta opätovne smeruje, nedokázal riešiť. Potom sme sa pozreli aj na Západ a s pomerne veľkým zadosťučinením sme zistili, že je to relevantné. Máme pre to nesmierne veľa dôkazov - o konkrétnych krajinách. Čiže obávam sa, aby sa neupadlo zase do opačného extrému, pretože ak sa niečo za tri mesiace neukázalo ako ideálne, to ešte vôbec neznamená, že je to nefunkčné a že to nemá svoje opodstatnenie - odborné, vecné a účelové.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa poslanec Košický. Poslanec M. Dziak-Košický:
Vážení páni kolegovia,
vážená Slovenská národná rada,
bojím sa, že sa ocitáme vo veľmi zvláštnej situácii. Myslíme si, že kvalitu nám zaručí úrad a zabúdame, že kvalitu nám zaručia len zákony. Dohadujeme sa tu už neviem koľkokrát na tému štátnej správy, na tému toho, či to má byt všeobecná štátna správa, v ktorej budú jednotlivé oddelenia, alebo či to majú byť špecializované štátne správy na všetky možné rezorty. Faktom je, bez ohľadu na ubezpečovanie pána ministra Tirpáka, že keď sa porovná stav úradníkov bývalých okresných národných výborov a spočítajú sa zamestnanci terajšieho okresného úradu, plus zamestnanci špecializovaných štátnych správ, ktoré vznikajú, je to v jednom okrese nárast do tohoto okamihu asi 120 ľudí. To nie je žart. Samozrejme,
tie počty pôjdu ďalej. Tam išlo o dohodnutie právomocí. Ale stále si pletieme právomoci a zákony s úradmi. Ak nebudeme mat kvalitnú legislatívu, nepomôže nám ani 36 úradov, ani 36 špecializovaných štátnych správ. Lebo čo budú tie štátne správy, na základe čoho budú riadiť? Tam je, myslím, základný problém a nie v tom, či a koľko špecializovaných štátnych správ budeme mat. Základné problémy nemôžu riešiť úradníci, to musí riešiť zákon.
Predseda SNR F. Mikloško;
Navrhujem túto diskusiu ukončiť, pretože to je už dlhodobo kontraverzný problém. Navrhujem, aby sme išli ďalej.
Odpoveď ministra hospodárstva Jozefa Belcáka na otázku poslanca Hubu.
Poslanec M. Huba;
Musím ju označiť za nekonkrétnu. Predseda SNR F. Mikloško;
Odpoveď ministra pre hospodársku stratégiu Rudolfa Filkusa na otázku poslanca Hubu.
Poslanec M. Huba:
To je problém posudzovania stratégie ekonomickej reformy, ten sa prekladá z mesiaca na mesiac, takže je stále otvorený.
Predseda SNR F. Mikloško;
Odpoveď ministra priemyslu Jána Holčíka na otázku poslanca Hubu.
Poslanec M. Huba:
Súhlasím. Predseda SNR F. Mikloško:
Odpoveď ministra kultúry Ladislava Snopku na otázky poslanca Hudeca.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem, na odpoveď to stačí. Predseda SNR F. Mikloško:
Odpoveď podpredsedu vlády Jozefa Kučeráka na otázky poslanca Prokeša.
Odpoveď ministra pre hospodársku stratégiu Rudolfa Filkusa na otázky poslanca Prokeša.
Pán poslanec Prokeš dal ešte otázky ministrovi Džatkovi, ministrovi Pittnerovi a predsedovi vlády Mečiarovi. Pán poslanec Prokeš nie je prítomný.
Odpoveď ministra školstva, mládeže a športu Jána Pišúta na otázku poslanca J. Filippa.
Odpoveď ministra školstva, mládeže a športu Jána Pišúta na otázku poslanca Černáka.
Odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Augustína Mariána Húsku na otázku poslanca Trepáča.
Odpoveď podpredsedu vlády Jozefa Kučeráka na otázku poslanca Dobrovolného.
Odpoveď ministra hospodárstva Jozefa Belcáka na otázku poslanca Horvátha.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslankyne Badálovej.
Odpoveď ministra práce a sociálnych veci Stanislava Nováka na otázku poslanca Pirovitsa.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslanca Komára.
Odpoveď ministra poľnohospodárstva Michala Džatku na otázku poslanca Jozefa Ivana.
Odpoveď ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie Ivana Tirpáka na otázku poslanca Prokeša.
Odpoveď prvého podpredsedu vlády Jána Čarnogurského na otázku poslanca Andela.
Odpoveď ministra financií Michala Kováča na otázku poslanca Prokeša.
Odpoveď ministra spravodlivosti Ladislava Koštu na otázku poslanca Masarika vo veci voľby sudcu Dušana Mačku.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslanca Gašpara.
Takisto odpoveď ministra kultúry Ladislava Snopku na otázku poslanca Gašpara.
Odpovedí ministra práce a sociálnych veci Stanislava Nováka na otázku poslankyne Marhulíkovej.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslanca Harnu.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslanca Hrnku.
Odpovedí ministra pre hospodársku stratégiu Rudolfa Filkusa na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra zdravotníctva Alojza Rakúsa na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra poľnohospodárstva a výživy Michala Džatku na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra hospodárstva Jozefa Belcáka na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra priemyslu Jána Holčíka na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra lesného a vodného hospodárstva Viliama Oberhausera na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra kultúry Ladislava Snopku na otázku poslanca Brestenského.
Odpoveď ministra zdravotníctva Alojza Rakúsa na otázku poslanca Pokorného.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslanca Paulického.
Poslanec P. Paulický:
Nie som spokojný, podám novú interpeláciu. Predseda SNR F. Mikloško:
Dobre. Toto bola otázka, na budúcej schôdzi môžete podať interpeláciu.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslankyne Bauerovej.
Odpoveď ministra financií Michala Kováča na otázku poslanca Trepáča.
Odpoveď ministra medzinárodných vzťahov Milana Kňažku na otázku poslanca Kmeťa.
Poslanec V. Kmeť:
Po konzultácii s novým pánom ministrom som s odpoveďou spokojný.
Predseda SNR F. Mikloško:
Odpoveď prvého podpredsedu vlády Jána Čarnogurského na otázku poslanca Szabóa.
Odpoveď ministra lesného a vodného hospodárstva Viliama Oberhausera na otázku poslanca Jozefa Ivana.
Odpoveď ministra lesného a vodného hospodárstva Viliama Oberhausera na otázku poslankyne Vilčekovej.
Odpoveď ministra školstva, mládeže a športu Jána Pišúta na otázku poslankyne Vilčekovej.
Odpoveď ministra kultúry Ladislava Snopku na otázku poslanca Dobosa.
Odpoveď ministra spravodlivosti Ladislava Košťu na otázku poslankyne Vilčekovej.
Odpoveď predsedu vlády Vladimíra Mečiara na otázku poslankyne Kaliskej.
Odpoveď ministra školstva, mládeže a športu Jána Pišúta na otázku poslankyne Deákovej.
Odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Augustína Mariána Húsku na otázku poslanca Januša.
Odpoveď ministra školstva, mládeže a športu Jána Pišúta na otázku poslanca Ľuptáka.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku podpredsedu Slovenskej národnej rady Jána Klepáča.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku podpredsedníčky Slovenskej národnej rady Oľgy Keltošovej.
Odpoveď ministra vnútra Ladislava Pittnera na otázku poslanca Agárdyho.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pýtam sa, či ste na posledných schôdzach vzniesli ďalšie otázky, na ktoré ste nedostali odpoveď. Hlási sa poslanec Brestenský.
Poslanec R. Brestenský;
Otázku, na ktorú som dostal odpoveď od pánov ministrov Oberhausera, Džatku a Holčíka, som položil vedúcim všetkých hospodárskych rezortov. Týkala sa tvorby prostriedkov pre platenie alebo zálohovanie odvodov a daní hospodárskymi subjektami. Moja otázka pravdepodobne ušla pozornosti ministra stavebníctva a ministra hospodárstva, pretože som nedostal odpoveď. Prosím predsedníctvo, aby v zmysle rokovacieho poriadku vo veci urobilo nápravu.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Budeme požadovať odpoveď. Ďalej sa hlási poslanec Dobrovolný.
Poslanec J. Dobrovolný;
Pán predseda, na minulej schôdzi som položil vláde otázku ohľadne výstavby obce Kanianka z titulu poddolovania obce Koš a Laskár podlá uznesenia federálnej aj slovenskej vlády z roku 198O. Prišla mi odpoveď len z ministerstva financií. V materiáli, ktorý som osobne odovzdal pánovi Kováčovi, boli zahrnuté ďalšie štyri ministerstvá, ktoré by sa mali zaoberať touto otázkou. Odpoveď som od nich nedostal.
Predseda SNR F. Mikloško;
Budeme sa tým zaoberať. Sú ešte niektoré ďalšie otázky, ktoré neboli zodpovedané?
/Neboli. /
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
k odpovediam na interpelácie, ktoré poslanci akceptovali, Slovenská národná rada prijme v tomto zmysle uznesenie. Tie, ktoré sme vzhľadom na neprítomnosť poslancov nemohli doriešiť, odložíme na budúce plénum. Čo sa týka otázok, Slovenská národná rada berie na vedomie odpovede na otázky a prípadný nesúhlas resp. súhlas poslancov. V tomto zmysle bude prijaté uznesenie, o ktorom treba hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 101 poslancov. /
Kto je za uznesenie, v ktorom Slovenská národná rada súhlasí s prijatím odpovedí na interpelácie a berie na vedomie odpovede na otázky poslancov?
/Za návrh hlasovalo 79 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že sme uznesenie v tomto zmysle prijali.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
tým sme skončili tretí bod rokovania. Ďalším bodom bude rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam. Doteraz sa do nej prihlásilo 34 poslancov. Teraz vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13. 30 hodiny.
/Po prestávke. / Predseda SNR F. Mikloško;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní štvrtým bodom, ktorým je Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam.
Ako som už povedal, prihlásených do rozpravy je zatiaľ 34 poslancov. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Homolová. Pripraví sa poslanec Kliman.
Poslankyňa Š. Homolová;
Vážená Slovenská národná rada,
medzi témy, ktoré sú v spoločnosti často diskutované, patrí nesporne proces malej privatizácie. Uplynulý týždeň vykonal náš výbor pre obchod a služby prieskum, ktorý bol zameraný na činnosť privatizačných komisií, na priebeh dražieb a získali sme informácie, aké poznatky majú z dražieb tí, ktorých sa bezprostredne dotýkajú. Pri tejto príležitosti sme si vypočuli aj názory zástupcov štátneho podniku, ktorý po skončení tohoto procesu zanikne. Teda čo so zamestnancami, ktorí v obchode napríklad odpracovali 20 i viac rokov, prečo im nemôže podnik Zelenina vyplatiť odstupné povedzme 5 mesiacov, ale iba 3 resp. dva.
Nakoľko účasť na dražbách vyplýva takpovediac z mojej terajšej pracovnej náplne, snažila som sa sporadicky zúčastňovať dražieb aspoň v našom okrese. Ubezpečujem vás, že je veľmi zaujímavé sledovať zákulisie týchto aukcií a je tiež verejným tajomstvom skutočnosť, ako sa dajú legálne prepie-
rať špinavé peniaze pod rôznymi akciovými spoločnosťami, ale tieto najmä šetriť pri kúpe nehnuteľností, a to vždy s 50-percentnou zľavou pri dražbách na holanský spôsob.
Na základe pripomienok občanov, ktorí už vopred vyslovovali svoje pochybnosti k plánovanej privatizácii, predložila som ešte vlani v auguste vláde Slovenskej republiky a Predsedníctvu Slovenskej národnej rady návrh zásad zákonnej úpravy o jednorázovom priznaní a dávke z majetku nielen doma, ale aj v zahraničí, ktorý mi bol vrátený s tým, že neobsahoval potrebné náležitosti v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. Škoda, že nebola prijatá ani iná vyhovujúca právna norma vôbec, a preto dnes tí, ktorí v minulosti nadobudli finančné prostriedky nečestným spôsobom, môžu tieto nielen beztrestne, ale najmä legálne investovať do miliónových akcií. Tu je kritika z radov čestných ľudí skutočne oprávnená. Lebo ako je možné, že dnes sú napríklad členmi privatizačných komisií ľudia, ktorých tam nenavrhla žiadna strana ani hnutie a navyše, keď o ich bezúhonnej minulosti nemožno vôbec hovoriť?
Zároveň si dovolím poznámku na adresu ministerstva privatizácie - na základe skúseností predsedu okresnej privatizačnej komisie v Žiline uvažovať o tom, že treba znížiť počty členov komisií, nakoľko podľa neho počet 21 je zbytočne vysoký, čím sa odčerpávajú vo zvýšenej miere finančné prostriedky.
Ako je všeobecne známe, malá privatizácia sa rozbieha dosť pomaly, do jej skončenia ubehne ešte veľa času, a preto je potrebné vykonať také opatrenia, ktoré zabránia špekuláciám vo veľkom, aby sme po konečnom odklepnutí licitátorovho kladivka nezistili skutočnosť, že na účte, ktorý má dva roky držať v šachu inflačné peniaze, tých miliónov až tak veľa nebude. Neboli zanedbateľné pripomienky, prečo privatizácia prebieha tak pomaly, prečo nie sú vykonávané kontroly na od-
had dražených objektov, prečo nie je možné vyvodiť postih voči závodom či podnikom, ktoré túto brzdia akýmkoľvek spôsobom, čím im narastá množstvo agendy. Boli zistené podvody s falošnými dokladmi, ako je falošný list vlastníctva a podobne.
Z celkového počtu objektov prihlásených na dražbu napríklad od štátneho podniku Zelenina Žilina v počte 42 bolo ku dňu prieskumu vydražených iba 18, čo je necelých 8 %. Aj napriek tomu, že naše výsledky sú oproti Českej republike priaznivejšie, treba hľadať dôsledky, spôsoby a riešenia, aby proces privatizácie prebiehal plynulé, čestne, a aby v konečnom dôsledku bol prínosom pre riase načisto zruinované národné hospodárstvo.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem pani poslankyni Homolovej. Faktickú poznámku má pán minister Mikloš.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte len veľmi stručne zareagovať na príspevok pani poslankyne. O nedostatkoch, ktoré spomínala, vieme. Tých nedostatkov je viac, majú rôzne príčiny. Máme za úlohu do konca mája predložiť vláde materiál, ktorý bude komplexne hodnotiť priebeh malej privatizácie, ktorý poukáže na problémy,
okrem iného aj tie, ktoré tu spomínala, a navrhne aj spôsoby ich riešenia.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Kliman. Pripraví sa poslanec Vladimír Miškovský.
Poslanec L. Kliman:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
jednou z najľahších a obľúbených metód funkčného postupu dnes je aj nekritické hanobenie minulosti ako časového celku. Sme už dnes na tieto javy akosi zvyknutí a prestali sme sa nad nimi vzrušovať. Beriem ich ako jeden z negatívnych úkazov, ale veríme, že história ich raz spravodlivo zhodnotí, kriticky a náročné poukáže na nedostatky, ale nezabudne aj na pozitíva blízkej či vzdialenejšej minulosti. Je ale mimoriadne nebezpečné aj dnes, keď dôjde k prejavom potupovania všeľudských hodnôt uznávaných v celom svete, a v dôsledku toho aj poškodenia prestíže našich národov.
Za takúto udalosť považujem natretie sovietskeho tanku v Prahe na Smíchove, ako symbolu jej oslobodenia, ružovou farbou. Bola to hanba už prvý raz, keď to urobil len jeden človek, ale je to otrasné, keď sa tak stalo znova, a keď to vykonali ľudia, ktorí by mali byt morálnym výkvetom našich národov. Tým súčasne udalosť nadobudla aj oficiálny a medzinárodný rozmer. Stalo sa to totiž v hlavnom meste nášho štátu, v sídle jeho prezidenta, dvoch parlamentov, dvoch vlád, všetkých zastupiteľských orgánov a mnohých vysokých úradov.
Praha nebola zničená ako mnohé iné veľké európske mestá, a že to bola zásluha červenej armády, na tom nezmení nič a nikdy, žiadna ružová farba. Ale z hľadiska ľudského je podstatné, že v tejto armáde bojovali a položili svoje životy aj za nás, za našu vlasť, teda aj za Prahu, milióny obyčajných jednoduchých ľudí. Títo ľudia zanechali svoje domovy, matky, otcov, bratov, sestry, synov a dcéry. V našej zemi je z nich pochovaných alebo padlo 140 tisíc. Bojovali spolu s nimi Rumuni, Bulhari, Poliaci, Juhoslovania, Francúzi. Proti fašizmu bojovali aj americkí a anglickí vojaci, i protifašistickí bojovníci z Nemecka, Talianska, Španielska a ďalších krajín. V druhej svetovej vojne zahynulo podlá ešte stále rastúceho odhadu do 50 miliónov ľudí. Bola to najstrašnejšia vojna za celej existencie ľudstva. Koho teda chceli aktéri tohto činu potupiť? Slobodu, tých čo nám ju vybojovali, alebo oboje?
Mňa tento čin hlboko urazil, pretože aj moji rodičia boli zapojení v protifašistickom odboji. V roku 1945 som mal 10 rokov. Videl som ako v prvé slobodné ráno v našej obci na križovatke Brezno-Čertovica rozmetala nemecká mína vojenský povoz s ľudmi a koňmi tak, že z nich nebolo čo pochovať. Bol a ostal to najstrašnejší zážitok môjho života.
Zamýšľam sa znova a znova nad procesom, ktorý prebieha vo vedomí ľudí, ktorí vykonali tento ohavný čin. Hľadám ich pohnútky. Zvyčajne k takýmto činom vedú egocentrické tendencie, upozornenia na seba, upútania pozornosti, výzva spoločnosti, aby si ich všimla. Snaha predvádzať sa je typická pre indivíduá s komplexami, ktoré si ich takto chcú kompenzovať. Prosím. Ale nikdy sa tak nesmie stať na úkor morálneho kreditu národa. Je opodstatnená obava, že rovnakú úroveň úcty majú títo naši kolegovia z Federálneho zhromaždenia, ktorí tento čin vykonali, ku symbolom Lidíc, Osvienčimu, Buchen-
waldu, slovenskému Kľaku, Kališťu alebo iným miestam otras-
ných drám fašistického násilia.
Ponáhľame sa zo všetkých síl do Európy, som však presvedčený, že týmto výtržníctvom prejavujúcim neúctu k vlastnej minulosti a prejavom nedostatku kultúry sme prispeli k narušeniu obrazu, o ktorý tak usilujeme. Skupina nezodpovedných ľudí urazila vlastné národy, národy Sovietskeho zväzu, a som presvedčený, že aj národy ostatnej Európy. A napokon, sme si tak absolútne istí, že naše národy už nikdy nebudú musieť zápasiť o svoju slobodu, územie a identitu? Že už nikdy od nikoho nebudú potrebovať pomoc?
Odmietam spájanie tohoto činu s rokmi vlády jednej strany. Mŕtvi, ktorých pamiatka bola potupená, zomreli počas druhej svetovej vojny a nemôžu za to, ako niekto naložil so slobodou, ktorú nám doniesli. Zrejme prevažne mladi aktéri tohoto činu nevedia, čo je vojna a fašizmus. Ja voči nim necítim žiadnu nenávisť. Dokážem to príkladom. Bol som raz svedkom nasledovnej udalosti: v preplnenom autobuse sedel na mieste vyhradenom pre invalidov bez pohnutia mladý človek. Starší okolo stojaci sa pohoršovali nad jeho neúctou. V okamihu vznikla minihystéria malého okolostojaceho davu. Asi je slepý, jedovato poznamenal ktosi. Vtedy sa k mladému mužovi naklonila žena, ktorá stála pri ňom najbližšie, a čosi mu povedala. Ihneď sa zodvihol, nahmatal za sedadlom opretú bielu paličku a odišiel bez slova, vedený svojou matkou, na druhý koniec vozidla. Všetci sme stŕpli, mladý človek bol naozaj slepý.
Analógia v oboch prípadoch je zrejmá a jednoduchá. V atmosfére hystérie a nenávisti voči všetkému minulému, v pretekoch hanobenia i toho, čo zasluhuje našu úctu, sa dnešný človek, ktorý neprežil okupáciu a front, nemôže často správne zorientovať. A tak sa prepožičia na čosi, v čom nevidí zlo, a možno si dokonca myslí, že vykonal hrdinský čin. Ozajstný vinník nie je on, ale ktosi, kto ním prostredníctvom celej súčasnej atmosféry manipuluje. Nie div, že potom
dôjde nielen k natretiu tanku, ale možno aj nevhodným nápisom na cirkevných alebo pietnych objektoch, čo je, samozrejme, takisto odsúdenia a zavrhnutia hodné.
Vážená Slovenská národná rada,
v zmysle zákona č. 45/1989 Zb. - § 12 ods. a/ podávam návrh, aby 14. zasadnutie Slovenskej národnej rady hlasovaním odsúdilo premaľovanie sovietskeho tanku v Prahe na Smíchove skupinou poslancov Federálneho zhromaždenia a odsúdilo tak aj všetky ďalšie prejavy neúcty k pietnym symbolom v našej republike. Pokiaľ môj návrh nebude prijatý, chcem toto odsúdenie vykonať za svoju osobu a ospravedlniť sa sovietskemu ľudu za tento čin.
/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško:
Faktickú poznámku má pán Ondruš, potom pani Mistríková. Poslanec M. Ondruš:
Pán Kliman, hovorili ste veľmi pekne, ale mali ste tam jeden zásadný rozpor. Na začiatku ste hovorili o nekritickom hanobení minulosti - ináč Konfederácia politických väzňov v prehlásení má na to iný názor, ďalej, že nevidíme žiadne pozitíva, a potom ste veľmi pekne opisovali, aká bola poroba fašizmu, ako nás Sovietsky zväz oslobodil. Oslobodil, lenže fašizmus a komunizmus, čo bol potom, hlavne v pätdesiatych rokoch, to bolo to isté. A s oslobodením prišli aj päťdesiate roky, aj komunizmus. Tank v Prahe môže symbolizovať oslobodenie, a môže symbolizovať napríklad rok 1968, aj vtedy prišli do Prahy tanky. Takže keby tam bol krížik s menami sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodení Prahy, to by asi nikomu nevadilo.
Ináč čo sa týka pozitíva - mohli by ste mi povedať jedno pozitívum v tejto republike, ktoré máme vďaka komunizmu a ktoré nemajú inde, kde majú komunizmus? Keď mi poviete aspoň jedno, budem vám vďačný.
Ďalej ste sa veľmi divne vyjadrili o ľuďoch, ktorí ten tank natreli, že sú to indivíduá, a neviem ešte čo. Tam bol napríklad aj poslanec Ruml, ktorý už dávno, pred 17. novembrom zložil maturitu, keď všetci, aj vy, sme boli ticho a zbabelo volili komunistickú stranu, on vydával Lidové noviny. Takže o tých individuách by sa dalo veľmi silne polemizovať. Dalo by sa hovoriť veľmi veľa, ale myslím si, že obete koncentračných táborov pätdesiatych rokov a obete fašistických koncentračných táborov sú asi rovnako smutné.
/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Nasledujú faktické poznámky v poradí: Mistríková, Zoričák, Kliman, Hrnko.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Myslím, že by sme vo svojom hodnotení nemali byt v žiadnom ohľade takí, aby sme znovu začali generalizovať a všetky veci hodnotiť len z jedného uhla pohľadu. Myslím si, že celý problém aféry, ktorá vznikla okolo ružového tanku, vznikol z jedného jediného dôvodu, že čin jedného mladého umelca nebol pochopený tak, ako bol myslený. Môžeme ho hodnotiť z právneho hľadiska, z hľadiska, akého ho myslel on. Napríklad pán poslanec Kulan, keď bol v rozhlase vysvetľovať, prečo ten čin urobili tí, ktorí ho urobili, uviedol, že v podstate reagovali na to, že primátor mesta Prahy za to, čo ten študent konzervatória urobil, podal naň trestné