zabezpečenia, teda poskytovať dôchodcom a deťom v podobe štátneho vyrovnávacieho príspevku základné úpravy, ktoré sú plošného charakteru, že ich dostávajú všetci pracujúci, teda tí, ktorí pracujú, ale aj tí, ktorí poberajú platby, ktoré nahrádzajú plat, v tomto prípade i nezamestnaní. Tí vlastne nepôjdu takýmto plošným smerom. To znamená, že dnes sa zvažuje ako pomôcť rodinám, či v podobe rodinných prídavkov, ktoré by boli pre všetkých, alebo nejakým iným spôsobom. Sú možné dva iné spôsoby. Jeden je, že sa vytypujú rodiny, ktoré objektívne musia mat problémy, napríklad osamelé ženy, osamelé matky s deťmi, ľudia, ktorí napríklad obidvaja poberajú podporu v nezamestnanosti, ľudia ktorí pracujú, ale dostávajú minimálnu mzdu. To sú skupiny alebo obyvatelia, ktorí evidentne môžu mat, pokiaľ nemajú iné zdroje príjmu, problémy s udržaním určitej životnej úrovne, tej prijateľnej, na ktorej sme sa dohodli vo vzťahu k rastu životných nákladov. Je možná, samozrejme, aj iná cesta, že to necháme na individuálnu pomoc, necháme na obecné úrady a na úrady štátnej správy, t. j. útvary sociálnej starostlivosti, že budú posudzovať každý jeden individuálny prípad, budú posudzovať príjmovú úroveň rodiny a jej sociálnu potrebnosť a rozhodovať o pravidelných alebo jednorazových dávkach. Zatiaľ sa to uberá týmto smerom, pretože štátna sociálna politika i v budúcnosti by mala byt orientovaná na tých, ktorí pomoc štátu skutočne potrebujú. Čiže dnes sme na takom ráscestí, keď zvažujeme, ktorou cestou sa dát, či tou plošnou, alebo tou individuálnou, ale v každom prípade to znamená zmenu rozpočtu a zvýšenie výdavkov na sociálnu oblasť.
S tým priamo súvisí otázka úrovne pracovných príjmov, pretože od výšky pracovných príjmov v jednotlivých rodinách závisia aj ich celkové rodinné príjmy. V podstate dnes sa odsúhlasilo a vládnym nariadením to bude vydané, že sa zvyšuje smerný rast miezd z 9 % v prvom štvrťroku na 22 % v druhom štvrťroku. To je pre všetkých, ale podnikateľské organizácie nikto neobmedzuje, aby si tento smerný rast na-
plnili alebo preplnili a tým už podliehali regulácii. Druhá vec je, ako sa tento smerný rast naplní. Podniky zatiaľ, až na niektoré odvetvia, sú na tom skôr tak, že v podstate nevyprodukujú toľko prostriedkov, aby do mzdového fondu mohli dať taký objem, aby mohli naplniť tento tzv. dovolený smerný rast miezd. V podstate sa nenapĺňa, čiže to zaostávanie príjmov oproti zvyšovaniu nákladov, pretože smerný rast miezd je vlastne určovaný podlá zvyšovania nákladov, sa nám stále zväčšuje.
Na predvčerajšom zasadnutí vlády sme mali na programe aj vyhlášku o poskytovaní tzv. drahotného príplatku - tak sa to bežne medzi ľuďmi nazýva - v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Iná vec je povoliť to v podnikateľských a potom iba sledovať, či ich treba sankcionovať za prekročenie najvyššej hranice, a iná vec je v rozpočtových a príspekových organizáciách, ktoré majú rozpočtom daný objem mzdových prostriedkov, takže všetko je na papieri, ale v skutočnosti vlastne nič. Takže zásady čiastočného zmierňovania zvýšených životných nákladov boli vo vláde prijaté. Problém nastal v Rade hospodárskej a sociálnej dohody s konkretizáciou vyhlášky, či ísť nejakou pevne stanovenou sadzbou, ktorú každý pracovník rozpočtovej a príspevkovej sféry dostane, alebo ísť na volnejšie definovanie s tým, že organizácie samé rozhodnú, akým spôsobom prostriedky použijú. To ešte budeme musieť urobiť pri presnom definovaní vyhlášky. V každom prípade ministerstvo financií počíta s tým, že pri úprave rozpočtu bude musieť zvýšiť výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií tak, aby rast objemu mzdových prostriedkov dosiahol aspoň 9 % oproti decembru minulého roku, resp. oproti minulého roku, t. j. 8 % z rozpočtu a l % úsporou z nákladov organizácie. Tým čiastočne vlastne odpovedám i na veci, ktoré sú v petícii pedagogických pracovníkov, ktorí sa dožadujú toho, aby im boli valorizované platy od januára spätne. Budú im valorizované tak, ako bude mať rezort prostriedky, t. j. v rozsahu 9 %, ktoré im budú ešte z rozpočtu pridelené.
No a teraz k poslednej otázke, ktorá tu bola predmetom interpelácií, aj petícií, a to k otázke predĺženia vekovej hranice pre odchod do dôchodku.
Prosím vás pekne, nepripravuje sa žiadny zákon, ktorý by v 90-tych rokoch uvažoval o predĺžení hranice odchodu do dôchodku. Čiže ak sa v novej koncepcii sociálneho poistenia hovorí o 60 a 65 rokoch, vykladá sa to ako pohyblivá hranica, pri ktorej sa človek rozhodne, či použije svoj nárok v šesťdesiatke a odíde, alebo zostane a bude pracovať ešte ďalších 5 rokov, pretože tým môže získať maximálny dôchodok zo svojho príjmu. Prečo toto vzniklo? Nevzniklo to tým, že sa pripravuje nová koncepcia dôchodkového zabezpečenia, pretože z hľadiska tejto novej koncepcie to vôbec nie je podstatné a bude relatívne dlhé prechodné obdobie, kým sa s týmto vysporiadame. Vzniklo to preto, že vo Federálnom zhromaždení je novela zákona o sociálnom zabezpečení, ktorá ustanovuje zásadu: dôchodok alebo mzda. Z toho to vzniklo. Nie z toho, že by niekto pripravoval ustanovenie, že odchod do dôchodku bude v 65-tich rokoch. Práve tým, že sme zdôvodňovali túto novelu, argumentovali sme tým, že pre občana - netvrdím, že to je pre pracujúcich dôchodcov, ktorí sú dnes zamestnaní-, ale perspektívne práve pri nábehu na sociálne poistenie by malo byt výhodnejšie, aby sa sám rozhodol, či teda odíde v šesťdesiatke s tým nárokom, ktorý mu zo zákona vyplýva, alebo bude ďalej pracovať a zvýši si dôchodok. Vzniklo to aj z toho dôvodu, že odborári požadovali, aby sa uzákonilo, že každý, kto dosiahne dôchodkový vek, musí odísť do dôchodku. Čiže to vzniklo ako reakcia práve na túto požiadavku, kde sme povedali, že nemôžeme žiadneho občana tohto štátu diskriminovať tým, že povieme, že musí odísť do dôchodku, ale môžme dať každému na výber ako sa rozhodne, či pôjde do dôchodku a nič sa nedeje, alebo bude ďalej pracovať a zvyšovať si dôchodok 7 percentami alebo ako to ďalej bude.
Trochu iná vec je otázka zjednotenia veku odchodu do dôchodku u žien. To znamená, že tu nejde o paušálne posunutie, ako je to vykladané u mužov, ale u žien ide o zjednotenie, pretože ženy odchádzajú do dôchodku, keď dosiahnu vek 53, 54, 55, 56, 57 rokov. Ide o to, aby všetky ženy odchádzali do dôchodku tak ako muži - v jednom veku. Prečo k tomu došlo? Zase je to vec, ktorá sa netýka 9O-tych rokov a ktorá bude vlastne až po roku 2 000, presne tak, ako hovorila pani podpredsedníčka Keltošová, že sa to bude týkať tých žien, ktoré už budú môcť a využívajú výhody materských resp. rodičovských dovoleniek a hmotného zabezpečenia v nich. To znamená, že ak som sa minule vyjadrila o štyridsiatničkách, ktorých sa to nebude týkať, mala som na mysli nie tie, ktoré sa narodili v roku 1940, ale ktoré majú 40 rokov a viac, ktoré sa narodili v roku 1950 a viac. Presne tak, ako hovorila pani podpredsedníčka Keltošová, bude sa veľmi podrobne dokumentovať a dokazovať, prečo tá hranica bude niekde ročník 52 alebo ročník 51 alebo ročník 49. To v podstate bez toho, aby ste sa k tomu nevyjadrili, pretože to pôjde vo forme zákona, nemôže prejsť. čiže tam naozaj musí byť objektívne doložené, prečo tie trebárs päťdesiate ročníky už tú výhodu nedostanú. V žiadnom prípade sa to netýka žien, ktorým už nejaký nárok vznikol alebo vzniká. To je taká analógia, ako s baníkmi, kde baníci dostali výhodu odísť mimoriadne v 50-tom roku veku, ovšem s tým, že musia vyfárať z bane, ak prekročili expozičnú dobu. Sami baníci teraz proti tomu mnohí protestujú, pretože zistili, že baník má 4O rokov alebo ešte menej, expozičnú dobu už prekročil a už tam ďalej nesmie pracovať, ale získa nárok na odchod do dôchodku v 50-tich rokoch. Je to na zváženie. Je to preňho zaujímavé, keď potrebuje si dnes zarobiť a keď by vlastne v bani chcel zostať? Takže zákon, pokiaľ má železnú filozofiu, v tomto nepozná výnimky. A to presne platí i na otázku pracujúcich žien. Filozofia toho budúceho usporiadania je jednoznačná. Pracujúcim ženám treba pomáhať vtedy, keď tú pomoc potrebu-
jú, a nie po 20-tich alebo 3O-tich rokoch. Toto si musíme uvedomiť.
Ak pedagogické pracovníčky protestujú proti tomu, že budú odchádzať v 57 rokoch, pretože sú psychicky a fyzicky úplne vyčerpané, to nie je otázka toho roku alebo dvoch, ktoré získajú na odchode do dôchodku. Je to otázka, aké je ich pracovné zaťaženie počas doby, keď pracujú. Tam sa treba zaoberať hygienou a ochranou pri práci a tam hľadať nápravu. A nie tak, ako baníci, ktorí lámali rekordy, zarábali 8 až 1O tisíc a teraz tvrdia, že sú zdravotne poškodení. Ale oni to vtedy robili radi. Ibaže, samozrejme, keď sa dajú vytiahnuť nejaké peniaze zo štátneho vrecka, prečo by tým neargumentovali? Čiže toto je základná filozofia. Pomáhajme ľuďom vtedy, keď pomoc potrebujú a nie až potom hľadáme nejaké kompenzačné náhražky na to, ako im to kedysi v budúcnosti vynahradiť. Toto je vec zjednotenia odchodu žien do dôchodku. Takto je postavená filozofia, preto dávame dôraz i na predlžovanie materskej dovolenky na 3 roky, atď., budeme sa orientovať tam, ale nie na kompenzácie v budúcnosti.
Záverom chcem ubezpečiť, že naozaj sa to netýka najbližších rokov. To všetci tlmočte svojim voličom, že to sú úvahy, často možno unáhlené vyhlásenia a informácie, ktoré chcú dokumentovať logiku nových koncepcií, logiku novej sociálnej reformy, ale ktoré skutočne nie sú horúce. Tak ako pri baníkoch, tak ako pri uvažovaní o tom, že sa zrušia pracovné kategórie, vždy sa stavia jedna základná vec. To, čo už vlastne človek má odpracované resp. nárok, ktorý mu už vznikol, ten mu nikto nemôže vymazať. Zhodnime sa na tom, že skutočne nikto nechce ani pracujúce ženy ani teda starších ľudí v dôchodkovom veku nejakým spôsobom diskriminovať alebo nútiť do dlhšej práce, ale ide nám o to, aby sme už dnes postavili takú filozofiu sociálnej politiky štátu, ktorá bude negovať problémy vtedy, kedy sú, a nie teda hľadať kompenzácie v čase, keď už nemôžu vlastne nič napraviť.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem pani ministerke. Je tu viacero faktických poznámok, ale musím pripomenúť, že to bola odpoveď na interpelácie. Preto v prvom rade by som chcel, aby sa jednotliví poslanci, ktorých sa to týka, vyjadrili, či sú s odpoveďou spokojní alebo nie. Prosil by som po jednom. Pani podpredsedníčka Keltošová, ste spokojná s odpoveďou?
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová;
Áno. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďalším je pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss;
S odpoveďou som spokojný. Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa pán poslanec Cyril Ivan. Poslanec Cyril Ivan;
K problematike telesne postihnutých som uviedol celú škálu problémov. Odpovedali ste iba asi na dva, takže to bude zákonite musieť pokračovať. Mám aj niektoré písomné materiály, môžeme to prediskutovať. K otázke valorizácie platov učiteľov, ako ste uviedli, hovorila aj pani poslankyňa Kel-
Keltošová. Neviem, či budú s tým učitelia spokojní, pretože rezort je závislý na finančných dotáciách, čiže už sú vlastne vopred odsúdení na neúspech.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Ale s odpoveďami na otázky, na ktoré odpovedala pani ministerka, ste spokojný?
Poslanec Cyril Ivan:
Áno. Predseda SNR F. Mikloško:
Je niekto ďalší, na otázku koho odpovedala pani ministerka?
Poslanec M. Januš:
Vcelku som spokojný, ale prosím písomnú odpoveď, aby som si mohol tie skutočnosti overiť.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Brocka, ale obávam sa, že v tejto chvíli nemá opodstatnenie.
Poslanec J. Brocka:
Pán predsedajúci, aj včera som bol zahriaknutý s faktickou poznámkou. Dovolím si dnes aspoň jednu pripomienku.
Pani ministerka, na okresnom úrade som sa stretol s jedným extrémom. Týka sa to podpory v nezamestnanosti. Konkrétne poviem príklad. Občanovi, ktorý bol prepustený zo
zamestnania a pracoval v pridruženej výrobe s priemerným platom 8 OOO korún, sa vypláca mesačne podpora v nezamestnanosti 4 8OO korún. Zdá sa mi, že to je deformácia sociálnej pomoci a že by mala v tomto existovať horná hranica. Netýka sa to len tohoto človeka. Na okrese majú evidovaných veľa prípadov, kde ľudia boli prepustení z organizačných dôvodov, vedúci pracovníci, a skutočne ich podpora v nezamestnanosti vôbec nie je motivujúcou pri tých zamestnaniach, ktoré ponúka úrad práce. To je jedna krajnosť, a myslím si, že by sa na to malo pamätať.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Dobrovolný. Poslanec J. Dobrovolný;
Ďakujem pani ministerke za niektoré vysvetlenia chladne baníkov. Keďže som banský elektrikár, priamo sa ma to dotýka. Chcel by som oficiálne pozvať pani ministerku k nám do Slovenských uholných baní, aby sfárala, aby si mohla zistiť, aké podmienky sú v bani a či expozičná doba spĺňa to, čo by mala spĺňať.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem poslancovi Dobrovoľnému. Ďalej sa hlási pani poslankyňa Urámová.
Poslankyňa D. Uramová:
Chcela by som sa pripojiť k poďakovaniu môjho predrečníka, že pani ministerka nás na pôde parlamentu tak obšírne oboznámila so sociálnou oblasťou. Takisto by som jej poďakovala za to, že tu medzi nami priznala, že vláda vlastne nemala vypracovanú koncepciu, ani nejakú analýzu a prognózu
vývoja a tak, ako spomínala na začiatku, vlastne tento vývoj našu vládu zaskočil, prípadne, sa nepredvídali takéto dopady pri absolventoch stredných škôl a učilíšť. Dúfam, že práve v tejto novej koncepcii, ktorá sa teraz dobudováva za pochodu, budú využité všetky námety a podnety, ktoré zaznejú od všetkých strán a hnutí v parlamente a budú zúžitkované.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslankyni Uramovej. Chce ešte niekto vystúpiť k odpovedi pani ministerky? Nie. Ešte chce reagovať pani ministerka.
Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková: Vážený pán predseda,
chcela by som sa vyjadriť k hornej hranici príspevku, pretože to je vec, ktorá aj nás veľmi trápi. Hneď na svojej prvej ceste som sa s tým stretla na všetkých úradoch práce, kde poukazovali, že to v zákone nie je dobre riešené. Takže dnes už dávame podnet na novelizáciu federálneho zákona o zamestnanosti, aby sa stanovila horná hranica podpory v nezamestnanosti tak, ako je to u dôchodkov, že je síce percento, ale má to strop. Zvažuje sa to, aká má byť horná hranica. Pôvodne sme uvažovali, keďže máme dolnú hranicu zhodnú s dôchodkom, že urobíme aj hornú hranicu s dôchodkom. Svetová banka nás na to tiež upozorňovala a navrhovala priemerný plat, teda na úrovni priemerného platu, dokonca čistého, čo je ešte nižšie. Budeme zvažovať a bude záležať i na poslancoch, kde bude tá horná hranica. Takisto ešte uvažujeme o tom, ako sprísniť podmienky pre vyplácanie, pretože máme veľa náhradných dôb, keď vlastne nejde o človeka, ktorý
je uvoľnený zo zamestnania, ale má započítanú náhradnú dobu, t. j. buď sa vrátil z väzenia, z vojny, z materskej dovolenky, zo škôl - proste všetky možné prípady, kde sa náhradná doba započítava. Je teda otázne, či sprísniť niektoré skupiny alebo nie. Takže to sú dve novely, ktoré sa chystajú v zákone o zamestnanosti.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Chce ešte niekto z vlády odpovedať na interpelácie, ktoré boli vznesené včera? Pán minister Pittner.
Minister vnútra SR L. Pittner;
Vážený pán predseda, vážená Slovenská národná rada, vážený pán premiér, vláda, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som na niektoré najaktuálnejšie veci zodpovedal ústne vzhľadom na to, že by písomná odpoveď mohla byť dodaná neskôr, a tým by vo verejnosti, ale najmä u našich poslancov, mohol vzniknúť určitý informačný skrat.
Viacerí páni poslanci včera navrhovali, aby vo veci pána Demikáta sa ministerstvo vnútra zorientovalo, či tu neprišlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona alebo trestného poriadku. V tejto veci by som chcel, a to preto, že aj v novinách sa objavila informácia, že som zbavil mlčanlivosti pána kpt. Demikáta, uviesť to na správnu mieru. Na základe dožiadania predsedu vyšetrovacej komisie Federálneho zhromaždenia pre objasnenie udalostí 17. novembra som ho zbavil podlá čl. 2 ods. 2 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 34 z roku 1974 povinnosti k mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s udalosťami 17. novembra 1989 ako príslušník Policajného
zboru Slovenskej republiky. Toto zbavenie mlčanlivosti, ktoré dostal pán kapitán, samozrejme, nevytvára základ pre to, čo bolo uverejnené v masovokomunikačných prostriedkoch. Z toho dôvodu som poveril moju inšpekciu, aby začala vo veci pána kpt. Demikáta v súvislosti s jeho vyhlásením zo dňa 20. 5. 1991 preverovanie v zmysle § 158 trestného poriadku. V prípade, že bude kpt. Demikátovi preukázaná protiprávnosť jeho konania, môže byt zo služobného pomeru prepustený.
Pokiaľ ide o pána poslanca Prokeša, ktorý hovoril o situácii v bezpečnosti, a to druhýkrát, či v Petržalke alebo vôbec, situácia je naozaj povážlivá. l keď obrovský nárast kriminálnej trestnej činnosti zachytávame tým, že počet objasnenosti stúpa, aboslútny počet nárastu je naozaj momentálne nad naše možnosti, i keď v porovnaní s minulosťou a v porovnaní s Českou republikou je stav v objasnenosti stále pomerne priaznivý. Ale bez toho, aby sme nenabrali uvažované zvýšené počty príslušníkov policajného zboru, a najmä bez ich materiálno-technického zabezpečenia, môžeme sa dostať do situácie, keď by sme museli konštatovať veľmi vážny stav. Z toho dôvodu chcem informovať, že už na počiatku, pri prerokúvaní rozpočtu na rok 1991 vzhľadom na možnosti príjmov, ktoré má naše hospodárstvo, bol mi rozpočet krátený o 600 miliónov korún. Preto som v minulom mesiaci požiadal o zvýšenie tohto rozpočtu o 680 miliónov korún. Rozhodnutie vlády bolo také, že situáciu bude sledovať okrem mňa aj minister financií, a v septembri znovu predložíme vláde spôsob riešenia tohto problému cez rozpočet.
Pokiaľ ide o záležitosť týkajúcu sa vecí, ktoré tu uvádzal pán poslanec Porubec, konkrétne spievanie maďarskej hymny v Komárne pri zhromaždení z príležitosti osláv Kosúthovho povstania, chcem povedať, že po prekonzultovaní s legislatívnym odborom ministerstva vnútra sme nenašli žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo spievanie alebo hranie hymny cudzieho štátu na našom území. Z toho dôvodu nie
je možné vyhovieť poznámke alebo požiadavke pána poslanca Porubca, aby sa v tejto veci urobil nejaký zásah. Právne nie je na to dôvod.
Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Prosím jednotlivých poslancov, ktorých sa odpoveď na interpelácie týkala, aby sa vyjadrili.
Poslanec J. Prokeš;
Chcem poďakovať pánovi ministrovi, že sa zaoberal týmto problémom. Chcem hneď povedať, že netrvám na písomnej odpovedi. Som veľmi rád, že tento problém si berie pod svoje krídla. Dovoľte len, aby som ešte upozornil na problém vo Vrakuni. Dúfam, že peniaze budú uvoľnené a že situácia v bezpečnosti sa zlepší.
Ďakujem veľmi pekne. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič;
Chcel by som zareagovať na odpoveď pána ministra ohľadne pána Demikáta. Nie som s tým celkom spokojný, pretože tu nešlo o sprostenie mlčanlivosti k tomuto prípadu. Tam išlo o krádež tajných materiálov a v podstate on ich zneužil. Dokonca tam je evidentné vydieranie z jeho strany, takže sa mi nezdá taký postih, že bude len prepustený zo služieb policajného zboru. S tým nie som spokojný.
Predseda SNR F. Mikloško:
Chcel by som rozlíšiť, sú totiž kompetencie ministerstva vnútra a sú kompetencie prokuratúry.
Poslanec M. Krajčovič:
Veľmi rád by som ešte počul stanovisko prokuratúry k tomuto prípadu. Viem, že pán minister v tomto okamžiku nie je kompetentný hovoriť za prokuratúru.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán minister odpovie na to. Minister vnútra SR L. Pittner:
Prokuratúra, samozrejme, postupuje ex offo. Chcem však ešte upozorniť na inú kompetenciu, ktorá je tu významnejšia. Ministerstvo vnútra nemalo a nemá kompetenciu, pokiaľ ide o štátnu bezpečnosť. Pokiaľ ide o aktivity, ktoré súvisia s tým, čo sa dotýka materiálov štátnej bezpečnosti, v tomto smere koná Federálne ministerstvo vnútra.
Predseda SNR F. Mikloško:
Zrejme je to záležitosť inšpekcie Federálneho ministerstva vnútra. Pán poslanec Porubec.
Poslanec L. Porubec:
Ďakujem za odpoveď pánovi ministrovi vnútra. Myslím si, že mnohé zákony budú musieť byt prepracované tak, aby nemohlo dochádzať k ohrozovaniu územnej celistvosti Slovenskej republiky. Tieto veci sa budú musieť zohľadniť už aj v ústa-
vách. Bude sa musieť okrem iného musieť novelizovať aj jazykový zákon atď.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Hlási sa pán poslanec Poliak. Poslanec M. Poliak;
Po vypočutí pána ministra vnútra mám tú najprirodzenejšiu faktickú poznámku: ako je vôbec ešte možné, že pán Demikát je v služobnom pomere v policajnom zbore? V súvislosti s tým ešte na doplnenie vysvetlenia: svojho času tu pani poslankyňa Mistríková dala otázku, kým bol pán Demikát svojho času menovaný do zboru. Asi to už treba povedať otvorene, že bol menovaný rozkazom vtedajšieho ministra vnútra pána Mečiara. A ďalšia súvislosť - v istom čase na jednom konci Slovenska pán Mečiar spomenie nejaké čísla zväzkov, a o nejaký čas na to na opačnom konci Slovenska pán Demikát vytiahne zväzky s týmto číslom. Tiež je to jedna súvislosť. A ešte ďalšie doplnenie: bolo tu spomenuté meno pána Dického, ktorý je tiež ešte v služobnom pomere, a bolo tu otvorene povedané, že je to agent ŠtB. Chcem doplniť - je aj agentom KGB. Bolo to už otvorene povedané, teda meno prvého človeka, ex offo, agent KGB v našich štátnych službách.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Som rád, že Slovenská národná rada má kontrolu nad KGB. /Oživenie v sále a potlesk/. Slovo má pán minister vnútra.
Minister vnútra SR L. Pittner;
Vážený pán predseda, vážení prítomní, dámy a páni,
samozrejme, chápem a zdieľam názory pána poslanca, ale keďže chceme byt právnym štátom a keďže naozaj to myslíme úprimne, nemôžeme postupovať tak, že by sme nerešpektovali existujúce zákony. Z tohoto hľadiska pokiaľ ide o kpt. Demikáta je možné urobiť len to, čo sa urobilo doteraz, to znamená, že nie je v žiadnej rozhodujúcej veliteľskej funkcii, robí len staršieho referenta - technika skupiny kriminalistických technikov. A pokiaľ ide o jeho ďalšie ponechanie v zbore, to som práve vysvetlil, na čom je to podložené. Pokial ide o pána Dického, nám naozaj vyšetrovaním bolo známe a je nám známe len to, čo sme vyšetrili. Čiže ak by ste mali vieryhodný dôkaz o tom, že pôsobil pre KGB, samozrejme, by sme to zobrali. Takýto dôkaz nám chýba. Chcem povedať, že takisto aj v jeho prípade sme postupovali tak, ako nám to zákon umožňuje, to znamená, že nevykonáva veliteľskú funkciu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš;
Včera som tiež dával interpeláciu ohľadne pána Demikáta a moja reakcia bola taká, ako pána Poliaka. Čo sa týka právneho štátu, pokiaľ mám vedomosť, pán Demikát už vymenovaný bol protiprávne pánom Mečiarom, pretože v tom čase bol neprevereným členom ŠtB a nesmel byt vymenovaný, a ďalej v tom čase bol členom Výkonného výboru KSS - ešte v tom čase sa tak volala. Už vtedy platilo, že člen žiadnej politickej strany nesmie byt v bezpečnosti. Čiže už jeho prijatie do
zboru bolo protiprávne. Takže myslím, že tu možno postupoval razantne. /Oživenie v sále a potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Teraz sa hlási poslanec Hrnko, poslanec Strýko a poslanec Homola.
Poslanec A. Hrnko:
Celkom nesúhlasím s odpoveďou pána ministra vnútra Pittnera ohľadom spievania štátnej hymny, pretože štátna hymna patrí medzi symboly suverenity a zvrchovanosti štátu a jej používanie je upravené zákonom. Ak nie je upravené zákonom používanie symbolov cudzieho štátu, upozorňujem pána ministra vnútra, že v roku 1939 Slovenský štát prijal zákonné opatrenie ohľadom používania symbolov cudzieho štátu, kde sa príslušníkom nemeckej menšiny zakazovalo používanie symbolov "tretej ríše", takže by sa mohli inšpirovať:.
Predseda SNR F. Mikloško;
Slovo má pán poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
mám ešte jednu pripomienku k pánovi Demikátovi, myslím, že dosť závažnú. Bol menovaný do funkcie rozkazom pána Mečiara napriek ostrým protestom primátora mesta, protestom náčelníka Krajskej správy ZNB, protestom Odborového zväzu policajtov v Košiciach, protestom všetkých, opakujem všetkých politických strán, ktoré v Košiciach sú, vrátane komunistickej. Napriek protestom obyvateľstva Košíc nebolo možné s touto vecou celý čas pohnúť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Nasleduje pán poslanec Homola. Poslanec P. Homola:
Vážený pán predseda,
predsedníctvo uložilo branno-bezpečnostnému výboru vyšetrovať tieto otázky od novembra 1989, preto neviem, prečo sa tu o tom teraz bavíme. Niektoré skutočnosti možno spadajú pod zákon 102 a zbytočne sa bavíme a vyšetrujeme tu v pléne. Nechajte to, branno-bezpečnostný výbor vypracuje správu po komplexnom vyšetrení. Neviem, zbavujete tento výbor vyšetrovania a nech to vyšetruje plénum?
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, podlá rokovacieho poriadku je na interpeláciu odpoveď ministra a potom je možná rozprava, čiže v tomto smere postupujeme podlá rokovacieho poriadku. Chápem vašu pripomienku, ale, bohužiaľ, budeme musieť akceptovať ešte tri faktické pripomienky tak, ako som akceptoval vašu.
Poslanec P. Homola:
Áno, samozrejme. Potom by som prosil pánov poslancov, v branno-bezpečnostnom výbore sú zastúpené skoro všetky politické strany, nechajte to na nich.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vystúpi pán poslanec Krajčovič, potom pani poslankyňa Mistríková.
Poslanec M. Krajčovič:
Musím teraz trošku oponovať, keď sa hovorí o tom, či plénum má vyšetrovať alebo nemá vyšetrovať. Veď tu ide o skutkovú podstatu toho, že niekto sa tu oháňa v masmédiách. Začal s tým pán Demikát, že dal tlačovú konferenciu a v masmédiách boli zverejnené tajné materiály, ktoré boli nezákonným spôsobom získané z archívov Štátnej bezpečnosti. Tak nechápem, prečo by sa s tým plénum nemalo zaoberať, keď ide o veľmi vážny prípad, podlá mňa. A myslím si, že práve títo ľudia, ako pán Demikát a pán Ciklamíni majú strašne veľký priestor v novinách, robia dokonca súkromné tlačové konferencie, a to nikoho nezaujíma. A vôbec, čo sa týka právneho štátu, tiež som za to, aby tu bol konečne v plnej miere nastolený zákon ako má byt. Ale to sa mi nezdá, keď niekto verejne hovorí o tom, že vydiera ľudí a politických funkcionárov na základe ukradnutých materiálov. Nechápem, prečo títo ľudia už dávno nie sú za mrežami.
/Potlesk. / Predseda SNR F. Mikloško;
Slovo má poslankyňa Mistríková. Poslankyňa Z. Mistríková;
Myslím si, že pán poslanec Homola hovoril najmä o tom, že sa v tejto chvíli venujeme problematike pána Demikáta. Tiež by som oponovala, pretože po tom, čo sa stalo pred dvoma dňami, tento problém sa stal problémom politickým. Preto sa aj pán poslanec Strýko vrátil napríklad k tomu, že pán Demikát bol menovaný bývalým ministrom vnútra pánom Mečiarom, že bol behom týždňa dvakrát povýšený týmto istým ministrom vnútra, a že ten istý pán pred týždňom ako prvý oznámil číslo zväzku, ktoré nám pán Demikát pred dvoma dňami