Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

dovoľte mi vyjadriť sa a zároveň interpelovať ministra školstva, ministra obchodu a ministra vnútra. Vyjadrujem sa k problematike riadenia a odbornej prípravy žiakov v stredných odborných učilištiach.

Najväčšie problémy v našom strednom odbornom učilišti služieb vidíme v súčasnom období v zabezpečovaní praktickej prípravy, ktorá sa realizovala do roku 1990 cez pracoviská praktického vyučovania, ktoré boli buď v správe a riadení stredných odborných učilíšť kompletne, t. j. i s personálnym obsadením majstrami odbornej výchovy, alebo v správe a riadení organizácií štátnych podnikov, výrobných družstiev, ktoré ich aj personálne zabezpečovali a stredné odborné učilištia ich len metodicky riadili. Novým školským zákonom č. 171/1990 Zb. rozšíreným zákonom č. 522/1990 Zb., vyhláškou Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky z 10. 10. 1990, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 245/1990 bolo zmenené právne postavenie stredných odborných učilíšť a pracovísk praktického vyučovania. Podľa uvedených predpisov stredné odborné učilištia a pracoviská praktického vyučovania mali byt v súlade so zákonom č. 522/1990 Zb. znovuzriadené podľa usmernenia ministerstva školstva z 10. 10. 1990, ktoré stanovuje podmienky znovuzriadenia stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania.

Stredisko praktického vyučovania podľa uvedeného školského zákona má svoju novú právnu podstatu, novú kvalitu. Vzniká prakticky z bývalých pracovísk praktického vyučovania a zriaďuje ho ústredný orgán. V tejto oblasti však treba

konštatovať, že niektoré ústredné orgány, ako napríklad ministerstvá obchodu, vnútra i školstva Slovenskej republiky v súvislosti s privatizáciou nemajú doriešené otázky zachovania prevádzkových jednotiek v nimi riadených organizáciách používaných do 30. júna 1990 na praktický výcvik žiakov stredných odborných učilíšť, ako im to ukladajú príslušné predpisy. Uvedenými ministerstvami riadené organizácie, štátne podniky, predovšetkým obchodné, ale i podniky riadené v bývalom riadení ONV, to znamená reštaurácie, komunálne služby, Otex Prior, uvedené právne normy nerešpektujú.

Špecifickým prípadom je Ministerstvo obchodu Slovenskej republiky, ktoré od svojich štátnych podnikov návrhy na zriadenie stredísk pracovného vyučovania obdržalo už vo 4. štvrťroku 1990, avšak s ministerstvom školstva a ministerstvom privatizácie Slovenskej republiky nenašlo spoločnú reč v oblasti zachovania obchodných prevádzkových jednotiek pre praktickú prípravu žiakov, či už formou vyňatia z privatizácie resp. náhradným riešením a zriadením stredísk praktického vyučovania. Taktiež organizácie v bývalom riadení ONV nepožiadali o zriadenie stredísk praktického vyučovania a vedome resp. nevedome porušujú zákon č. 522/1990 Zb.

Môže sa teda stať, že od 1. septembra 1991 značná časť žiakov stredných odborných učilíšť nebude mat kde vykonávať praktickú prípravu. Podobne i majstri odborného výcviku vzhľadom na to, že nevzniknú strediská praktického vyučovania, prídu o zamestnanie resp. im nebude refundovaná mzda. Odporúčam preto ministerstvám školstva, obchodu i vnútra v čo najkratšom termíne prijať účinné opatrenia, teda také, aby sa žiaci, ktorí sú v učebnom pomere, mohli doučiť, aby reprodukcia pracovnej sily bola kvalitná.

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi pani poslankyňa Nosková. Pripraví sa poslanec Miroslav Poliak.

Poslankyňa V. Nosková:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia.

s mojou interpeláciou sa obraciam na podpredsedu vlády pána Vavru. Po rozhodnutí vlád o zvýšení cien energie, palív a ďalších služieb spojených s bývaním ostala veľká nespokojnosť medzi ľuďmi. Viem, že vyúčtovanie spotreby vody a tepla bolo problematické aj doteraz, no všeobecná liberalizácia nás všetkých núti kalkulovať a brániť sa proti okrádaniu. Zamyslel sa niekto z vlády nad tým, ako asi zareagujú spotrebitelia? Čo sa stane, keď ľudia, ako sa chystajú, v masovom meradle nebudú platiť nájomné v štátnych bytoch resp. úhradu za užívanie družstevného bytu?

V podmienkach štátnych bytov je základný problém v zastaralosti vyhlášky č. 60/1964 Zb. o náhrade za užívanie bytu a služby spojené s bývaním a napokon i základného zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi. Náklady na bytový fond rástli niekoľkonásobne vyšším tempom, preto boli bytové podniky štátom dotované vo výške 0, 40 halierov na každú korunu tržieb za nájomné. Pri riešení otázky sociálnej spravodlivosti je potrebné vedieť, že napríklad pri porovnaní trojizbových bytov prvej kategórie sú užívatelia družstevných bytov v porovnaní so štátnymi bytmi znevýhodnení počas života o 190 až 200 tisíc korún. Túto nespravodlivosť treba odstrániť a nie prehlbovať. Tento, podľa mňa, kardinálny problém

musí riešiť štát, jeho vláda. Kladiem otázku, čo bude s tými nájomníkmi, ktorí nebudú platiť za byt? Myslím, že tých bude čoraz viac, veď všetky signály tomu nasvedčujú. V podmienkach bytového družstevníctva podiel neplatičov rastie. Za Slovensko predstavuje už sumu okolo 100 miliónov korún ročne.

Rozhodne by bolo treba určiť také sociálne primerané nájomné, aby ho ľudia mohli platiť a platili len za to, čo naozaj dostávajú v lokalizácii, kvalite bytu i v službách, napríklad za kúrenie. V praxi treba čím skôr uplatňovať v bytovej politike tieto aspekty: prihliadať z prípadu na prípad na primeranosť bytu, výšku nájomného a príjem rodiny. Aktuálne je to najmä pri dôchodcoch a mladých rodinách s deťmi. Kladiem otázku: Existuje legálny spôsob, akým sa môže brániť občan proti bytovej drahote?

Ďakujem za pozornosť.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Miroslav Poliak. Pripraví sa poslanec Jozef Ivan.

Poslanec M. Poliak;

Veľa rozprávame, takže v snahe urýchliť priebeh zasadania dám interpeláciu písomne.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi Jozef Ivan. Pripraví sa poslanec Černák.

Poslanec Jozef Ivan;

Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené plénum,

budem sa snažiť byt maximálne stručný. Moja interpelácia sa týka rezortu ministerstva poľnohospodárstva, teda ministra poľnohospodárstva. Pred chvíľou sme počuli interpeláciu alebo diskusný príspevok pána poslanca Varjú, ktorý okrem iného charakterizoval veľmi zlý stav v slovenskom poľnohospodárstve. K tomu nemalou mierou prispieva aj spracovateľský priemysel, nákupné organizácie, t. j. Mäsopriemysel, spracovateľský priemysel mlieka Milex a podobne. Z tohto titulu dochádza aj k častému porušovaniu dohôd medzi týmito nákupnými organizáciami a samotnými výrobcami - poľnohospodármi. Často dochádza k porušovaniu aj garantovaných cien jednotlivých výrobkov poľnohospodárskej produkcie. Okrem iného dochádza aj k veľmi zlému prístupu pri riešení tejto problematiky medzi oboma zainteresovanými stranami a prístup a jednanie riaditeľov sú neadekvátne súčasnej problematike a situácii. Toto trápi nielen družstvá a poľnohospodárske podniky, ale aj súkromníkov.

Preto interpelujem ministra poľnohospodárstva, či je pripravený projekt na demonopolizáciu týchto spracovateľských podnikov a ak je, alebo ak nie je, za aké časové obdobie sa táto náprava vyrieši. Vieme, že zriaďovateľom bolo ministerstvo poľnohospodárstva a výživy, takže v podstate to má v kompetencii.

Ďalšia moja otázka sa týka celkovej koncepcie poľnohospodárstva. Vieme, že už uplynul v podstate rok a doteraz ani poľnohospodárska komisia, ani poľnohospodárska verejnosť, ne-

vie, aká je vlastne koncepcia poľnohospodárstva, aké je zameranie, ciele a podobne.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Černák. Pripraví sa poslanec Januš.

Poslanec D. Černák:

Vážené dámy, vážení páni,

svoju interpeláciu by som odovzdal písomne, ale asi by to nikto po mne neprečítal, takže musím ju prečítať sám. So svojou interpeláciou sa obraciam na ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky. Obciam Horehoria, a iste nielen im, Ministerstvo financií Slovenskej republiky neposkytlo žiadnu účelovú dotáciu. Treba si uvedomiť, že tento horehronský región patril aj v minulosti k najchudobnejším a v súčasnom období je tiež zaostalým najmä v technickej a občianskej vybavenosti obcí. Preto žiadam urýchlene prideliť finančné prostriedky obciam na účelové, ale aj neúčelové dotácie. V opačnom prípade je ohrozené plnenie základných funkcií vnútorných organizmov miest a obcí, v ktorých žijú naši občania. Je prakticky nemožné, aby sa rozostavané investície dobudovali z daní a poplatkov občanov.

Som informovaný, že niektorým okresom finančné prostriedky boli pridelené, preto žiadam Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejniť rozdelenie finančných prostriedkov na účelové dotácie pre mestá a obce Slovenskej republiky. Z horehronských podnikov sa odvádza do štátneho

rozpočtu viac ako jedna miliarda korún a nevracia sa zatiaľ nič. Preto by som považoval za logické, aby časť odvodov, ktoré z podnikov plynú do štátneho rozpočtu, zostávala tam, kde sa tvorí. Ďalej žiadam ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce a sociálnych vecí o vypracovanie stratégie zamestnanosti a riešenie sociálnej siete tohto husto osídleného a zložitého regiónu.

Ďakujem vám. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Januš. Pripraví sa poslanec Belan.

Poslanec M. Januš:

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

chcel by som interpelovať vládu Slovenskej republiky, aby chránila občanov Slovenskej republiky od dodatočných daní na pohonné hmoty. V nedávnej minulosti nám federálna vláda ústami pána ministra Klausa a pána ministra Dlouhého sľúbila, že keď sa znížia ceny ropy na svetových trhoch, vrátime sa v trhovom mechanizme k nižním cenám. Zatiaľ to nie je pravda. Mám pocit, že minister, ktorý nevie splniť slovo, na svoje miesto nepatrí. Federálna vláda odčerpáva do konca mája asi 2, 3 mld. korún dodatočných odvodov za pohonné hmoty. Z 831 mil. korún, ktoré získala za dva mesiace, rozhodla rozdeliť do rafinérií v Českej republike 288 mil. a v Slovenskej republike 243 mil., 300 mil. na životné prostredie, z toho 150 mil. v položke na preložku ropovodu v Slovenskej republike. Myslím si, že týchto 150 miliónov už daňovníci dávno zaplatili, zaplatili to i podniky, a táto položka by nemala byť použitá na preložku ropovodu, ale na dopravnú in-

fraštruktúru, a vôbec, všetky tieto prostriedky by mali byť použité na dopravné účely. Federálna vláda, myslím si, tých 150 mil. by mala získal alebo dať slovenskej vláde z daní, ktoré sme už zaplatili v minulosti a nie z odčerpaných prostriedkov.

V podstate by som sa chcel dotknúť ešte ďalšej otázky. Pokiaľ sme v minulosti chceli nejaké dodatočné prostriedky na elektrifikáciu hromadnej dopravy v Tatrách, prípadne v niektorých mestách Slovenskej republiky, bolo nám povedané, že je to záležitosť republík. Pokiaľ som si prečítal rozhodnutie federálnej vlády, z týchto prostriedkov sa financuje elektrifikácia trolejbusovej dopravy v Ústi nad Labem. Myslím si, že je neseriózne takto postupovať voči republike. Ďalej sú to uložené prostriedky. Sú uložené v komerčnej banke. Čiže zase česká strana môže tieto prostriedky používať, i keď krátkodobo, ale predsa len pre svoje účely. Mnohým sa možno bude zdať, že cena pohonných hmôt u nás vo vzťahu k zahraničiu je lacná, ale je to otázka nezmyselnej trojnásobnej devalvácie našej koruny a ďalšej devalvácie ochranou 20-percentným, teraz 18-percentným clom. Myslím si, že tieto otázky bude treba z pozície slovenskej vlády a predsedu slovenskej vlády riešiť s federálnou vládou a dotiahnuť to tak, aby slovenská strana na tieto problémy nedoplácala.

Ďalej by som chcel interpelovať pani ministerku Wolekovú, ministerku práce a sociálnych vecí. Pri kompetenciách bola hlavným dôvodom postavenia Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí jednotná sociálna politika. Prečo potom podpora v nezamestnanosti v Slovenskej republike - i keď sme to odsúhlasili tu, v Slovenskej národnej rade, ale nebolo nám to povedané - je 60 % v prvom polroku a 55 % v druhom polroku a v Českej republike je to 65 % a 60 %? Prečo nezamestnaný v Slovenskej republike môže zarobiť 400 korún a v českej republike 800 korún? Toto by sa malo zosú-

ladiť. Ministerstvo práce a sociálnych vecí by malo dať iniciatívny návrh tak, aby došlo k zmenám a dodatočné prostriedky by sa mali získavať z tých prostriedkov, ktoré sú odčerpávané zo slovenského rozpočtu alebo slovenských organizácií.

Nedávno som bol na jednej akcii, kde zástupca federálneho ministerstva pre strategické plánovanie hovoril, že niektoré české podniky, ktoré vyvážajú, nevedia čo s peniazmi, nemajú ich kde investovať. Na druhej strane slovenské podniky, ktoré dovážajú, sa topia v dlhoch a nevedia ako sa z nich dostať. Mám dojem, že táto politika federácie a republík je absolútne neprijateľná a bude sa s ňou treba v najbližšej dobe zaoberať a riešiť ju. Preto prosím vládu a hlavne predsedníctvo a ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby tieto problémy riešili a dali na tieto otázky odpoveď.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. V zmysle § 19 dostane slovo pani poslankyňa Kondášová.

Poslankyňa K. Kondášová;

Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa v interpelácii veľmi stručne obrátila na ministerku práce a sociálnych vecí pani Volekovú. Našej verejnosti sa veľmi dotkla informácia o otázke jednotného dôchodkového veku. Dotkla sa žien aj mužov. Okres Tre-

bišov, odkiaľ pochádzam, je poľnohospodárskym okresom. Moji predrečníci spomínali, aj pani podpredsedníčka Keltošová, že ženy posielajú petície. Pani podpredsedníčka Keltošová spomínala petície z rezortu školstva. Dnes v tomto pléne poľnohospodárstvo už bolo skloňované vo viacerých pádoch, boli povedané jeho nedostatky, ktoré pretrvávajú, či na Východoslovenskej nížine alebo v iných častiach Slovenska. Keď sme už pri poľnohospodárstve, nezabudnime na ľudí v poľnohospodárstve. Keď má byť jednotný dôchodkový vek, veľmi sa prihováram za všetky ženy poľnohospodárky. Tie, ktoré pracujú na úseku živočíšnej výroby, nemajú sviatku, nemajú piatku, skoro za rána odchádzajú na hospodárske dvory, ktoré sú často veľmi vzdialené od obcí. Takisto neskoro večer sa vracajú domov. Zažili v tom poľnohospodárstve veľa, ich práca je naozaj ťažká, nemajú vytvorené nejaké extra podmienky. Sú to ľudia s podlomeným zdravím, ženy, ktoré tam pracovali už aj v minulosti, dojili ručne, často trpia reumou. A teraz to pre nich prichádza ako studená sprcha. Domáhajú sa, upomínajú, prosia: Zastaňte sa nás, povedzte, ako pracujeme, či si nezaslúžime nejaké uznanie.

Vezmime úsek rastlinnej výroby. Takisto v sezóne sa pracuje i v zlom počasí, sú nárazové sezónne práce, pracuje sa skoro ráno či neskoro večer a za akéhokoľvek počasia. Keď je vegetačný kľud, povieme, že si oddýchnu. Veď v skladoch, na poľnohospodárskych dvoroch je tiež zima, a títo pracovníci aj počas vegetačného kľudu si naozaj vytrpia svoje.

Takže prihováram sa za tieto ženy. Lenže v poľnohospodárstve máme aj mužov a jednotný dôchodkový vek sa týka aj ich. Vezmime traktoristu, ktorého na tom traktore hrká 15-20 rokov. Nie každý sa dožije dôchodkového veku, a ktorý sa dožije, ide do dôchodku už ako hotový invalid s podlomeným zdravím. Preto by som prosila legislatívu vlády, aj pani ministerku, keď sa budú tieto veci prerokovávať, aby nezabudli na našich poľnohospodárov, lebo títo nám zabezpečovali

výživu národa, aj teraz zabezpečujú, aj naďalej budú. V akejkoľvek forme bude poľnohospodárstvo, výživa národa je dôležitá a budú ju zabezpečovať poľnohospodári.

Čo sa týka druhej interpelácie, je na predsedníctvo vlády. Už o niekoľko hodín, keď nie dnes, možno zajtra budeme prijímať zákon o televízii. Nebudem teraz hovoriť o rozsahu a obsahu programov, o tom sa už tu povedalo. Chcela by som pripomenúť požiadavku rodičov, keď už bude rekonštruované vedenie televízie v zmysle nového zákona, ktorý zanedlho schválime, aby sa nezabudlo na to, /šum v sále/...

Ak to pre niekoho nie je zaujímavé, nemusí vyrušovať. Ak niekto hovorí, snažím sa byt slušne ticho. Myslím si, že keď nespôsobujem nepríjemnosť druhému - nejako sa ma dotklo, že iní zasahujú šomraním, keď ja hovorím.

... aby pri televíznych programoch, ktoré nemajú dobrý mravný vplyv na deti a sú nevhodné pre deti, boli rodičia upozornení, že sú to programy nevhodné pre deti. To je prosba televíznych divákov a najmä rodičov. Ďalej o tom nehovorím.

Okrem toho, keď sme pri televízii, musím povedať, že občania z nášho okresu, konkrétne obecné zastupiteľstvá, obecné úrady, majú veľa problémov, čo sa týka nekvality televíznych signálov. Mám pred sebou požiadavku občanov z obce Cejkov, ktorí pre poruchu zosilňovača Dubník v ich obci majú veľmi zlý príjem. Obracajú sa na obecné zastupiteľstvo, prosia, nevedia, aké tam majú signály. Už od roku 1985 tam občas boli merať signály, nevyšli im v ústrety a čím ďalej sa to viac zhoršuje. Zlý signál na prvom a druhom programe má vyše tri štvrtiny obce. Je to veľká obec. Obrátili sa na obecný úrad, obrátili sa už údajne aj na ministerstvá a takisto sa obrátili aj na mňa. Keďže sú to moji voliči, mojou povinnosťou je prihovoriť sa za nich, aby boli patrič-

ne vyrozumení, pokiaľ sa písomne obrátili na tieto inštancie. Niektorí odmietajú platiť poplatok za televíziu. Preto aj obecné zastupiteľstvo sa týmto problémom vážne zaoberalo na schôdzi s občanmi. Pretože majú zlý televízny program, zlý príjem, dávajú sa títo občania až do protestnej akcie, že odmietnu platiť. Konkrétne v obci Cejkov je to najmenej 250 domov. Preto prosím, ak je to možné, vyjsť im v ústrety nejakým posilňovacom alebo vykrývačom, alebo nejako týchto ľudí uspokojiť, keďže sa zvýšil poplatok za televíziu, aby neboli takto rozhorčení, roztrpčení a nedošlo do nejakých krajností.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Belan. Pipraví sa pán poslanec Dubovan.

Poslanec R. Belan;

Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

podľa § 90 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanci kladú členom vlády otázky ústne na schôdzach Slovenskej národnej rady a taktiež ústne uplatňujú podnety na schôdzach Slovenskej národnej rady. Keďže nemám interpeláciu, ale mám otázky a chcem dať aj podnety členom vlády, podľa rokovacieho poriadku mi nezostáva nič iné, iba ich predniesť ústne.

Nedávno som sa zúčastnil na zasadnutí obecného zastupiteľstva v Podhajskej v okrese Nové Zámky. Na zasadnutí sa rokovalo o problémoch využívania termálneho prameňa, ktorý sa nachádza v tejto obci a ktorý má nesporné liečebné účin-

ky, a využívajú ho tisíce našich i zahraničných návštevníkov. Keďže nejde, podľa mňa, o lokálny záujem, ale záujem podstatne širší, obraciam sa na ministra zdravotníctva a ministra financií našej vlády s nasledovnými otázkami. Tento ojedinelý termálny prameň má liečebné účinky najmä na choroby pohybového ústrojenstva, dýchacích ciest a kožných chorôb. Využíva sa tiež na vykurovanie skleníkov o rozlohe 4 ha, kde sa pestuje rýchlená zelenina. Problém spočíva v tom, že táto voda je príliš horúca a slaná, veľmi agresívna, s obsahom veľkého množstva minerálov. Jej vypúštanie má isté negatívne dôsledky. Jediná možná cesta na odvádzanie tejto vody tak, aby nespôsobila ekologické problémy, je podlá vyjadrenia zahraničných a našich expertov jej tzv. reinjektáž, to je spätné natlačenie vody do zeme.

Základ pre reinjektáž je už aj zrealizovaný, reinjentážny vrt je urobený a v zemi je uložená investícia asi za 15 miliónov korún. Celkove do tohto areálu je už vložených približne 58 miliónov korún. Problém spočíva v tom, že reinjektáž treba ukončiť, čo si vyžaduje ďalšie financie. V areáli sa v roku 1990 začalo s výstavbou recirkulačnej stanice. Na jej výstavbu Vládny výbor pre cestovný ruch uvolnil koncom minulého roka finančnú čiastku 2 940 tisíc korún. Tieto prostriedky už pre krátkosť času neboli vyčerpané a zostatok vo výške 2 838 tisíc bol vrátený. Dnes sa obec dožaduje, aby dostala tieto prostriedky späť. Právo hospodárenia s termálnym kúpaliskom prešlo na obec Podhájska. Obec s takýmto "darom", ako je stratové kúpalisko, nepočítala a dnes hrozí reálne nebezpečenstvo zastavenia jeho prevádzky. Domnievam sa, že by bolo potrebné hľadať riešenie a uvolniť z rezervy štátneho rozpočtu prostriedky na to, aby tento vyhľadávaný liečebný prameň bol aj naďalej prístupný čo najširším vrstvám obyvateľstva.

Využívam preto svoje právo a podľa § 91 rokovacieho poriadku dávam týmto podnet ministrovi zdravotníctva, aby vymenoval skupinu odborníkov, ktorá by opätovne preskúmala výsledky dávnejšieho rozboru termálnej vody tohto prameňa z hľadiska jeho využitia na účely kúpeľnej starostlivosti a rozšírenia jej možností na Slovensku. Voda má údajne vynikajúce zloženie. Celé tieto štúdie alebo výsledky týchto výskumov sú údajne uložené na ministerstve zdravotníctva.

Zároveň sa podlá § 90 ods. 2 rokovacieho poriadku obraciam na ministra financií resp. na pána podpredsedu vlády povereného riadením ministerstva financií, aby vysvetlil, prečo ministerstvo financií spomínanú finančnú čiastku obci Podhájska na dobudovanie rozostavenej recirkulačnej stanice, o ktorú obec žiadala, neposkytlo a vôbec, či je možné podľa pravidiel na poskytovanie účelových dotácií z rozpočtu Slovenskej republiky poskytnúť obci ďalšie prostriedky z rozpočtovej rezervy na zabezpečenie prevádzky týchto známych ľudových kúpeľov, aby ich naďalej mohli využívať najširšie vrstvy nášho obyvateľstva. Zároveň dávam pánovi podpredsedovi vlády podnet na to, aby poveril skupinu odborníkov ministerstva financií, ktorí by preskúmali finančné potreby obce z hľadiska zabezpečenia celoročnej prevádzky týchto termálnych kúpeľov, nakoľko ide skutočne o problém celospoločenský.

Ďakujem pekne.

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Dubovan. Pripraví sa poslanec Német.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán predseda, vážená vláda, pani poslankyne, páni poslanci,

svojou interpeláciou sa obraciam na vládu Slovenskej republiky. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky svojím nariadením zo dňa 3. 1. 1991 o regulačných odvodoch v mzdovej oblasti nariadila vykonávať: a/ regulačný odvod za prekročenie mzdových a ostatných osobných nákladov, b/ regulačný odvod za prírastok mzdových prostriedkov.

Vrátim sa k regulačnému odvodu zo mzdových a ostatných osobných nákladov. Tento nenúti podnik chovať sa ekonomicky, znižovať náklady a réžiu. Naviac, umožňuje bez uplatnenia regulačného odvodu zvyšovať počet pracovníkov a riešiť otázku nezamestnanosti za orgány štátnej správy. Naopak, ak by podnik znižoval zamestnancov, a tým aj tarifné mzdy, pevný celoročný podiel mimotarifných zložiek miezd zabraňuje tieto výrazne zvýšiť zostávajúcim zamestnancom, ktorí zvýšeným výkonom nahradia uvolnených zamestnancov. Podobne regulačný odvod zo mzdových prostriedkov nevytvára priestor pre efektívne hospodáriace organizácie výrazne zárobkovo diferencovať pracovníkov v závislosti na hospodárskom výsledku. Obmedzenie výplat ziskových miezd je demotivátorom pre exportujúce podniky. Bolo by už načase začať rozlišovať podniky na tie, ktoré prosperujú, stagnujú, teda prežívajú a na tie, ktoré sa neodvolateľné blížia ku krachu. Podľa tohoto rozdelenia by mali byť aj tieto podniky mzdovo diferencované. Je tragédiou, ak sú vedia seba dva podniky - jeden exportujúci, prosperujúci a druhý, ktorý stagnuje, a pritom zamestnanci oboch podnikov majú rovnaké mzdy. Vláda by v tomto smere mala aktívne pôsobiť, napríklad motivovať exportujúce podniky nepriamymi subvenciami.

Chcem upozorniť, že zvýšenie produktivity práce a zefektívnenie výroby podnikov vidíme tiež v prechode na využívanie práce drobných subdodávateľov, tzv. rodinné podniky, ako je to praxou v priemyselne vyspelých krajinách. U týchto drobných subdodávateľov dochádza k najoptimálnejšiemu využitiu pracovnej sily, pretože jediným motivačným prvkom je zisk. Daň z obratu na výrobné prostriedky pre podnikateľov neregistrovaných v podnikovom registri je závažným handycapom, ktorý nie malou mierou zabraňuje vzniku subdodávateľskej sféry. To môže mat skutočne ďalekosiahle dôsledky, nakoľko namiesto zanikajúcich neefektívnych podnikov, drobní výrobcovia nebudú vznikať v žiadnom počte. Tým sa tiež značne zabrzdí ich postupný rozvoj do väčších podnikov už s prirodzenou racionalizáciou výrobného procesu. Aj z tohoto pohladu považujeme za potrebné prehodnotiť daň z obratu na výrobné prostriedky. Je príznačné len minulému systému, že preferoval podnikom štátnu sféru pred drobnými súkromnými podnikateľmi.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Német a pripraví sa poslanec Horváth.

Poslanec J. Német:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážení prítomní,

o význame privatizácie, myslím si, nie je potrebné sa zmieňovať. Aký je však jej priebeh? Všetky jednotky, ktoré sa dostanú na dražbu, musia prejsť určitým schválením na mi-