je to štátna správa, firmy, súkromníci, z hľadiska kontroly výkonu štátnej správy, cenovej kontroly, kontroly akosti a podobne.

V kontrole viac ako inde musia byť jasné pravidlá hry, aby kontrolór presne vedel, aké má právomoci a vynucovacie nástroje nápravy nedostatkov. Pokiaľ máme prehľad, na terajších referátoch kontroly okresných úradov sú pracovníci, ktorí už s kontrolnou činnosťou majú svoje skúsenosti. Preto by bolo vhodné pri utváraní účinného a operatívneho kontrolného systému v okresoch, ktorého vzorom by bola niekdajšia hospodársko-kontrolná služba, počítať na túto činnosť s pracovníkmi referátov kontroly okresných úradov, prípadne cez konkurzné konania. Ak sa tieto kontrolné orgány podobné hospodárskej kontrolnej službe budú vytvárať v rámci miestnej štátnej správy, tým by sa šetrili mzdové prostriedky na financovanie ďalších úradov. Ukazovateľom účinnosti kontroly nie je počet kontrolných pracovníkov, ale kvalita, operatívnosť, preukázateľnosť a samozrejme, rýchla realizácia výsledkov kontrolných zistení.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi Miroslav Ondruš. Pripraví sa v zmysle § 19 pán Sládek.

Poslanec M. Ondruš:

To, o čom som chcel hovoriť, už tu bolo povedané, okrem jednej veci. Tiež sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Majer, aby bolo prešetrené a oznámené, či nedošlo k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súlade s narábaním s materiálmi ŠtB, bez ohľadu na to, ako sa k dotyčnému dostali, či ich ukradol, alebo ich niekde na-

šiel na ulici alebo podobne.

Ďalej ešte k pánovi Demikátovi. Generálneho prokurátora chcem upozorniť, že to nebolo prvýkrát, čo včera vystúpil. Už pred niekoľkými týždňami vystúpil v Rádiožurnále, kde tiež upozorňoval, že má materiály proti nemenovanému poslancovi Federálneho zhromaždenia. Ako je možné, že už vtedy proti nemu nebolo začaté trestné stíhanie, keď sa v Rádiožurnále priznal, že tie materiály ukradol?

Ďalej bývalý príslušník ŠtB pán Burák v novinách verejne prehlásil, že vlastní materiály proti jednému z poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorých časť, ako povedal, odovzdal pani Pačajovej z Práce. Nevravím, že je to pravda, to povedal on, a časť má na stole vtedajší pán premiér vlády Slovenskej republiky. Takže mám otázku, či je v tomto zahájené tresne konanie?

A ďalej ešte k poslancovi Majerovi. Myslím si, že nemôžeme postaviť mimo zákona príslušníkov ŠtB ako osoby, ale organizáciu ŠtB ako zločinnú a protihumánnu. Tu by som chcel iba veľmi krátko upozorniť, že ŠtB niekto riadil, takže by sme na to nemali taktiež zabúdať. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. V zmysle § 19 vystúpi poslanec Sládek, potom v zmysle toto istého paragrafu poslanec Szabó.

Poslanec V. Sládek:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

som veľmi rád, že dnešné rokovanie prebieha v takom

vecnom duchu, že hovoríme o najdôležitejších otázkach. Za najdôležitejšie považujem to, ako sa teraz utvárajú nové vlastnícke vzťahy. Myslím si, že v dobe, keď stúpa inflácia, vlastníctvo realít je najlepšou zárukou do budúcnosti. Peňažné vklady sú veľmi pochybné. Takto som to pochopil, keď sa tu hovorilo o reštitúcii kúpeľných domov. Hovorilo sa o Trenčianskych Tepliciach, ale týka sa to celoplošne aj Slovenska aj Čiech.

Padla tu myšlienka, ktorá ma naozaj prekvapila. Prvý raz som počul o tom, že kúpeľníctvo je pevnou súčasťou zdravotníctva a že má také široké funkcie a mieni slúžiť občanom tejto republiky. V časopise Nové slovo písali, že kúpeľníctvo je najväčším zdrojom devízových príjmov. Bolo vyratúvané, ako vyváža strojárstvo, že v kúpeľníctve dokážeme zrealizovať dolár - bolo to v dobe, keď som ešte čítaval Nové slovo - za 4 koruny alebo 3, 60. Možno sa mýlim, ale to je len taká reminiscencia.

Myslím si, že vytváranie akciových spoločností z hociakého majetku, je skôr záujem, aby sa súčasní správcovia nakradnutého súkromného majetku stali jeho vlastníkmi. Ale môžem všetkých kolegov, ktorých to trápi, ubezpečiť, že nemusia mat obavy. Pri prípadnej politickej zmene nebude problém aj tie kúpelne domy zoštátniť. Myslím, že je to zákon 126 z roku 1948, ktorý sa tohto týka. Možno sa mýlim v čísle, ale takisto, ako všetky znárodňovacie zákony, obsahuje generálnu klauzulu, ktorá oprávňuje použiť tento zákon hocikedy v budúcnosti, ak nastanú podmienky, podľa ktorých sa má konať. Znárodňovacie zákony Federálne zhromaždenie nezrušilo, bola iba pozastavená ich platnosť. Takže kolegovia, keď sa dostanú do nového Federálneho zhromaždenia, môžu okamžite veľmi rýchlo všetko zoštátniť.

Prečo som si o tomto dovolil hovoriť? Je to skôr taký podnet. V podstate by som chcel interpelovať pána generálne-

ho prokurátora a pána ministra povereného riadením rezortu poľnohospodárstva a výživy. Dávam to do pozornosti všetkým kolegyniam a kolegom, prípadne aj občanom Slovenska. Ak sa chcete stať latifundistami, nech sa páči, príďte do Trenčína. O čo ide? Existuje kúpno-predajná zmluva z 19. 12. 1990, je registrovaná na notárstve dňa 14. 1. tohto roku pod číslom 73. A o túto zmluvu ide. Ide tam o nehnuteľnosť. Aby ste vedeli, v akom rozsahu, je to 17 091 m2. Je to 12 parciel. Boli predané za 149 429 korún. Ak sa to preráta, je to 8, 75 korún za budúce stavebné pozemky. Chcem povedať veľmi lukratívne, kto pozná Trenčín, je to v Brezine, zhruba 300 metrov od prvého pásma, kde si mestské zastupiteľstvo aj vlastníci, ktorí tam majú nejaké reality, môžu dohodou určiť cenu alebo prenájom. Mestské zastupiteľstvo l m2 plochy na chodníku - ak by ste tam chceli dať stoličky - denne chce 80 korún za prenájom. No a tu si títo ľudia kúpili do trvalého vlastníctva l m2 za 8, 75 korún.

Podnik poviem, mená, samozrejme, nebudem hovoriť, ale dám to pánovi ministrovi, ktorý riadi poľnohospodárstvo a výživu. Najzaujímavejším faktom je, že riaditeľ a predseda správnej rady Agrochemického podniku, ktorý bol vlastníkom tejto reality, to predali pánovi doktorovi práv, ktorý pracuje v orgáne štátnej správy, ktorý je práve poverený riadením poľnohospodárstva, a teda sledovaním zákonnosti, a mal by presadzovať záujem štátu, a nie, aby sa podnik za takúto úplne smiešnu sumu zbavoval tak veľkej reálie. Myslím si, že ak niekto kúpi 1, 7 ha, počká si na vhodnú dobu a za 2 - 3 roky to bude predávať ako stavebné parcely, odhadujem, že to môže byť od 200 do 500 korún, celkom slušne tento investovaný kapitál zrealizuje a zhodnotí. A aby ste naozaj vedeli, že sa rátalo s infláciou, zacitujem poslednú vetu z tej kúpno-predajnej zmluvy: "Polovicu kúpnej ceny zaplatia kupujúci do 7 dní po registrácii zmluvy. Druhú polovicu najneskôr do 31. 12. 1991. "

Ešte raz, dámy a páni, ak sa chcete stať latifundistami, príďte do Trenčína, možno za mierny ďalší poplatok, buď registrovaný alebo neregistrovaný, vám tam predajú aj nejakých otrokov.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Vystúpi poslanec Szabó. Poslanec R. Szabó:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda,

mám jednu otázku. Adresáta neviem určiť, preto som to adresoval na pána predsedu vlády. Niekoľko samostatných právnických osôb sa dohodlo, že spoločne zriadia nadáciu za účelom rozvíjania kultúrno-osvetovej činnosti doteraz neuznanou formou výchovy a vzdelávania dospelých, tzv. ľudovej školy, na Západe tzv. dánska škola, Volksschule. V zmysle ustanovenia § 389b/ ods. 2 zákona č. 103/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník, chceli zriaďovatelia predložiť vypracovaný štatút na registráciu. Citované ustanovenie Hospodárskeho zákonníka pre platnosť štatútu nadácie ukladá zriaďovateľovi registrovať to na Okresnom národnom výbore príslušnom podľa sídla nadácie. Keďže ONV už neexistujú, obrátili sa najprv na Obvodný úrad Bratislava I. Živnostnícky odbor registráciu odmietol s tým, že po zrušení národných výborov túto právomoc neprevzali a odporučili to uskutočniť na magistráte hlavného mesta. Magistrát podobným spôsobom odmietol registráciu a navrhol finančnú správu hlavného mesta ako kompetentný orgán. Finančná správa už

známym spôsobom tiež odmietla registráciu, a ako príslušný orgán označila Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Bývalý odbor pre národné výbory ministerstva vnútra uznal nedoriešenosť tejto záležitosti, ale ako kompetentného označil ministerstvo financií. Ministerstvo financií toto tvrdenie odmietlo a ako kompetentného označilo ministerstvo vnútra. Týmto sa kruh uzavrel a ostáva zásadná otázka: kto má registrovať nadácie po zaniknutí národných výborov? Túto otázku by som ani nepredniesol, keby som nemal obavy, že nie je doriešená len táto jedna otázka a že sa nenájdu aj ďalšie otázky, čím je zdravý vývoj veľmi zbrzdený.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďalší v zmysle § 19 sa hlási poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Vystúpenie kolegu Sládka akosi evokovalo v mojej mysli jednu otázku. Vieme, pamätáme si z nedávnej minulosti, že činnosť účastníckej spoločnosti Interthermal Piešťany bola zrušená. Myslím si, že Interthermal Piešťany bola zrušená výnosom Najvyššieho súdu. Prosím vás pekne, jedna otázka: v rámci činnosti tejto účastníckej spoločnosti Interthermal Piešťany vznikli alebo neoprávnene boli vynaložené finančné položky z prostriedkov Česko-slovenských štátnych kúpeľov vo výške 58 miliónov korún. Ako sa bude riešiť celá táto problematika? Či sa to odloží ad acta, alebo konkrétne osoby budú stíhané za neoprávnené používanie finančných prostriedkov?

Ďakujem.

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Varjú. Po jeho vystúpení vyhlásime prestávku.

Poslanec SNR J. Varjú;

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda,

pri početných akciách individuálneho i skupinového prieskumu poslancov národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ako i cestou práce poľnohospodárskej komisie tohoto výboru získavame mnohé, väčšinou veľmi nepriaznivé informácie o vývoji poľnohospodárstva. S cieľom komplexnejšieho posúdenia aktuálnych problémov roľníkov sme 14. mája 1991 absolvovali poslanecký prieskum u poľnohospodárov v okrese Komárno. Stretli sme sa so zástupcami poľnohospodárskych družstiev, štátnych majektov a súkromne hospodáriacich roľníkov. Zistili sme výrazné prehĺbenie sa problémov. Považujeme preto za svoju povinnosť tieto tlmočiť aj plénu Slovenskej národnej rady a formou interpelácie výboru požiadať slovenskú vládu o vysvetlenie, ale najmä o riešenie týchto problémov.

Poľnohospodárske družstvá i ostatné poľnohospodárske podniky, ako i súkromne hospodáriaci roľníci sa postupne ocitávajú v krízovej finančnej situácii. Z 967 podnikov Slovenska, z toho 817 roľníckych družstiev, 71 štátnych majetkov, 79 spoločných poľnohospodárskych podnikov, je solventných iba 211, čo je 21 %. Iba 15 podnikov je veľmi dobrých. Do platobnej neistoty sa dostávajú najmä tí súkromní roľníci, ktorí začínajú hospodáriť z úverov na plochách 5 až 15 ha. Podľa posúdenia roľníkov hlavné príčiny krízy sú nasledovné:

Pokles odbytu poľnohospodárskych výrobkov - napríklad v porovnaní s prvým štvrťrokom vlaňajška bol nižší nákup jatočných zvierat o 27, 3 %, z toho hovädzieho dobytka o 31, 4 %, mlieka o 18, 2 %, vajec o 42 %. Pritom neistota odbytovania sa prehlbuje a rozširuje na ďalšie produkty, ako ovčia vlna, samotné jatočné ovce, víno atď.

Po ďalšie - iba mierne sa zvýšili, a v mnohých prípadoch sa aj znížili nákupné ceny produktov poľnohospodárskej výroby, i napriek výraznému zvýšeniu cien potravín v maloobchodnej sieti. Napríklad ceny sa znížili najmä u jatočného hovädzieho dobytka, a u kráv až o 40 %. Ďalej výrazne sa zvýšili ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby, palivá, energia, umelé hnojivá, stroje a zariadenia, kŕmne zmesi atď. Napríklad spotreba palív a energie, vrátane cenového rozpätia, za prvé tri mesiace u poľnohospodárskych družstiev v Slovenskej republike sa zvýšila zo 41 miliónov korún na 757 miliónov korún, teda o 716 miliónov korún - index je tu vyše l 800 %. Úroky u poľnohospodárskych družstiev stúpli v prvom štvrťroku oproti vlaňajšku o 208 miliónov korún, index 311 %. Znížil sa objem uvolnených prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rok 1991 postupne od roku 1988 o vyše 40 %, oproti vlaňajšku o takmer 30 %. Vzniká tzv. reťazová platobná neschopnosť. V januári 1991 vzrástla platobná neschopnosť v poľnohospodárstve viac ako dvojnásobne, pričom prírastok platobnej neschopnosti u potravinárskeho priemyslu plne dopadá na organizácie poľnohospodárskej prvovýroby.

Ďalej sú to reštriktívne opatrenia úverujúcich bánk. Počíta sa s nárastom úrokov z úverov o 230 %. Meškanie legislatívno-právnych riešení otázok vlastníctva pôdy a majetkových vzťahov. Nefunguje colná ochrana proti prebytočnému dovozu potravín. Napríklad na dovoz hovädzieho mäsa colná sadzba v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je 2, 2 až 4, 1 %, pritom u EHS je 16 až 20 %. U masla je to u nás

7, 5 %, v EHS 24 % atď. Pritom naopak, colné bariéry zabraňujú vývozu.

Uvedené, i ďalšie okolnosti znižujú zdroje poľnohospodárstva v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike o 69 mld korún. Tieto argumenty potvrdzujú opodstatnenosť interpelácie na vládu Slovenskej republiky, podľa ktorej žiadam:

1. Vypracovať a prerokovať vo vláde správu o realizácii ekonomickej reformy poľnohospodárstva do konca júna 1991 a predložiť ju Slovenskej národnej rade na posúdenie.

2. Účinne napomáhať pri vývoze nadprodukcie, najmä 200 tis. ton mäsa - na Slovensku 70 tis. ton, 20. tis. ton masla, 20 tis. ton sušeného mlieka atď.

3. Pri rešpektovaní zásad trhového mechanizmu zlepšiť colnú ochranu proti nadmernému dovozu poľnohospodárskych produktov a potravín.

4. Zhodnotiť príčiny veľkých rozdielov medzi nákupnými cenami poľnohospodárskych produktov a maloobchodnými cenami potravín, s cieľom zníženia rozpätia medzi týmito cenami.

Vážené dámy a páni, vážená vláda,

uvedomujem si, že riešenie niektorých z uvedených bodov patrí do kompetencie federálnej vlády. Preto by bolo žiadúce nájsť správnu cestu doručenia tejto interpelácie aj na federálnu vládu. Žiadam teda Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby si osvojilo našu interpeláciu a vhodnou cestou ju doručilo vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda SNR F. Mikloško:

Pokračujeme v rokovaní. Ďalším prihláseným poslancom je Krajčovič z VPN.

Poslanec M. Krajčovič:

Vážený pán predseda,

vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda,

dámy a páni,

možno sa vám bude zdať, že v poslednej dobe častejšie vystupujem so snahou likvidovať tzv. siete starých štruktúr. Možno sa vám bude zdať, že mi ide len o hlavy jednotlivcov. Na prvý pohľad to možno zdanlivo vytvára takúto predstavu, ale vopred vás chcem upozorniť, že mi nejde o hlavy ako také, ale veľmi by som si želal, aby sme zmenili ten systém, ktorý ešte stále umožňuje bývalým nomenklatúram a starým známostiam udržiaval stav, ktorý v tomto období prináša zatiaľ len negatíva.

Aj keď nerád, predsa len musím osloviť ministra financií, resp. v tomto prípade pána podpredsedu vlády, ktorý je poverený v súčasnosti riadiť toto ministerstvo, a položiť mu otázku, na ktorú by som prosil odpoveď.

Daňový systém je dnes podrobovaný nejednému kritickému pohľadu. Táto otázka ma však v túto chvíľu ani tak nezaujíma. Skôr by som sa rád pozastavil nad kontrolou daní. Už od

minulého roka prebiehali veľmi zložité výberové konkurzy, ktorých systém sa mi práve na tomto ministerstve pozdával. Výsledky sú však oveľa horšie, aspoň čo sa týka nášho banskobystrického okresu. Dnes a denne sa už verejne hovorí o výške 4 mld korún daňových únikov od poplatníkov. Preto by ma veľmi zaujímalo, prečo práve v takomto kritickom čase pán minister ešte stále váha s menovaním - v našom prípade Ing. Jandu do funkcie riaditeľa daňového úradu, ktorý tým pádom vlastne nemôže plnohodnotne vykonávať svoju činnosť. Menovanie pána Jandu zostalo stáť niekde vo vzduchu aj napriek tomu, že vyhral konkurz a spĺňa aj podmienku toho, že okrúhly stôl súhlasí s jeho menovaním. V tomto prípade by som bol veľmi rád, keby sa tento vleklý prípad, ktorý trvá od začiatku týchto konkurzov, ukončil menovaním Ing. Jandu.

Ďalšiu otázku, veľmi podobnú, chcem položiť aj ministrovi zdravotníctva. Aj tento prípad, o ktorom budem hovoriť, sa ťahá od začiatku roku 1991. Tento problém sa snažíme v spolupráci nielen s politickými partnermi, ale aj s odbornými kruhmi vyriešiť k spokojnosti odbornej aj laickej verejnosti v okrese Banská Bystrica.

Začiatkom tohoto roka ma Demokratický klub pri Nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici požiadal, aby som oznámil pánovi ministrovi stanovisko pracovníkov zdravotníctva ohľadom menovania JUDr. Nadeždy Haluškovej do funkcie riaditelky regionálnej zdravotníckej finančnej správy. Toto stanovisko bolo zamietavé na základe viacerých dôvodov. Prvou stránkou - morálnymi a povahovými vlastnosťami pani doktorky sa zaoberať nebudem. Nutné je však povedať aj to, že tieto skutočnosti prispeli k tomu, že pani doktorke bola po novembri 1989 vyslovená absolútna nedôvera spolupracovníkov. Všetci hlasujúci sa vyjadrili proti jej doterajšiemu zotrvávaniu vo funkcii, ktorú zastávala. Nie je podstatné ani to, že pani doktorka bola nomenklatúrnym kádrom Komunistickej strany Slovenska a jednou z najlepšie hodnotených členov pr-

vej straníckej skupiny komunistickej strany v Krajskom ústave národného zdravia a bola pripravovaná na vyššiu funkciu. Aby mi snáď nezazlieval pán poslanec Bárány, že chcem resp. napomáham honu na komunistov, budem radšej hovoriť o odborných schopnostiach menovanej pani doktorky.

Pokúsim sa ich ilustrovať na jednom prípade, ktorý mal dohru dokonca pred súdom, pretože pani doktorka nehospodárne nakladala s finančnými prostriedkami Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb na bývalom krajskom ústave národného zdravia a nebyť zrušenia § 127 Trestného zákona, myslím, že by už nebola medzi nami. Dnes boli aj pracovníci nemocnice s poliklinikou oboznámení so stanoviskom krajskej prokuratúry k tomuto prípadu pod číslom 26/1990, podľa ktorého bude menovaná povinná nahradiť škody, za ktoré je priamo a osobne zodpovedná. V tomto prípade išlo o nemalú čiastku z Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb pri zriaďovaní a budovaní chaty krajského ústavu národného zdravia. Podľa pracovníkov zdravotníctva na úrovni okresu, za ktorých momentálne hovorím, vyplýva, že u menovanej ide o jasnú stratu dôvery pre výkon vedúcej hospodárskej funkcie v súvislosti s neoprávneným nakladaním s finančnými prostriedkami.

Všetkým zúčastneným je preto veľmi nejasné a nepochopiteľné, prečo bol pracovník ministerstva Ing. Hluchý hluchý k vyjadreniu okrúhleho stola začiatkom roku, kde osem z deviatich subjektov pri tomto okrúhlom stole bolo proti jej menovaniu. Aj sám pán minister bol viackrát na tento prípad upozorňovaný, ale ešte stále verí svojím úradníkom, ktorí svojimi subjektívnymi a ničím nepodloženými argumentami rozhodujú tak, že v regiónoch vzniká zbytočné napätie a nervozita. Všetci zúčastnení v našom okrese sa cítili byť hrubo podvedení, pretože ak niekto zlyhá vo svojej predošlej funkcii a má za sebou finančné prehmaty značného rozsahu, nemôže zastávať ešte dôležitejšiu funkciu podobného charakteru,

o ktorej bezvýznamnosti sa nás snažil ministerský pracovník presvedčiť.

Aj v súčasnosti môžeme dokumentovať nie celkom prijateľné praktiky pani riaditeľky. Na prerokúvanie rozpočtu pre okresné ústavy národného zdravia v regióne boli pozvaní len riaditelia s odôvodnením, že ekonomických námestníkov nemôžu priviesť so sebou, lebo kapacita zasadačky, kde sa porada koná, je nedostatočná. Nešlo skôr o zámer nepripustiť odborníkov k polemike o rozpočtoch? Domnievam sa, že by nikto pani riaditeľke nevyčítal, keby bola prenajala väčšiu zasadačku aj za odplatu a konzultovala tieto otázky finančného zabezpečenia okresných ústavov národného zdravia aj s ekonomickými námestníkmi. Aj o tomto fakte bol pán minister informovaný. Alebo sa materiál okresného lekára k nemu nedostal, ako aj ďalšie iné materiály k tejto vleklej kauze? Aby si však pán minister nemyslel, že chcem len odvolávať, osobne mu odovzdám návrh odborných kruhov zdravotníctva v našom okrese, ktorý podporujú aj koaliční partneri, na odborníka, ktorý bude túto funkciu zastávať zodpovedne a na odbornej výške.

Pevne veríme, že po prednesení interpelácie pred plénom Slovenskej národnej rady, čo považujeme v tomto prípade za krajné riešenie, sa tento vleklý konflikt ukončí.

Vážené poslankyne, poslanci,

na záver mi dovoľte krátku polemiku o tom, "či nie je niečo choré v štáte dánskom?" Mám pocit, že je, a veľmi ťažko. Po nežnej revolúcii a po slobodných voľbách, kedy sa predpokladal raketový nástup k prevratným zmenám v našej ekonomike, v riadiacej sfére, ale aj v medziľudských vzťahoch, je stav, ktorý tomu nenasvedčuje. Ministerstvá sú preplnené ľuďmi, ktorí nemajú záujem niečo meniť alebo nie sú toho schopní. Preto mám pocit, že proklamovaná potreba kon-

tinuity systému bola zavádzajúca. Centrálne orgány sa hemžia pracovníkmi, ktorí slúžili aj bývalému režimu, resp. svojím záujmom o udržanie si vlastných stoličiek sa tejto činnosti venujú aj naďalej. Na korupciu našich úradníkov dokonca upozorňoval aj bývalý premiér Mečiar, keď zistil, ako sa nám "skvele" podarilo zredukovať štátnu správu, keď sme ju rozšírili o viac ako l 000 pracovníkov.

Navrhujem preto, aby sme vytvorili skupinu poslancov, ktorí vypracujú zmenu systému riadenia týchto ministerstiev. Redukcia je nielen žiadúca, ale najmä prepotrebná. Preto žiadam všetkých ministrov, aby do 14 dní odovzdali na Slovenskú národnú radu organizačné štruktúry svojich úradov s počtom pracovníkov a personálnym obsadením. Ak by boli námietky voči tomuto návrhu, že na interpelácie sú povinní odpovedať do 30 dní, navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení tohoto termínu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Vystúpi poslanec František Baláž. Pripraví sa Cyril Ivan.

Poslanec F. Baláž:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, Vážení páni poslanci, vážená vláda,

je azda pre dnešnú dobu charakteristické, že len pár hodín pred schválením zákona o Slovenskej televízii som nútený vystúpiť s interpeláciou týkajúcou sa spôsobu riadenia tejto inštitúcie jej riaditeľom pánom Petrom Zemanom. Podľa vyjadrenia mnohých zamestnancov Slovenskej televízie je te-

levízia pred krachom, nielen finančným, ale najmä krachom morálnym. Dlhodobo neriešené problémy narastajú, nedochádza k ich koncepčnému a systémovému riešeniu, i keď na ne dlhodobo poukazujú aj členovia kolégia Slovenskej televízie, Únia slovenských televíznych tvorcov i radoví zamestnanci Slovenskej televízie. Vo chvíľach, keď má dôjsť k riešeniu zásadných problémov, riaditeľ Slovenskej televízie sa z kolégia ospravedlní a nič sa nevyrieši. Naposledy bolo tomu tak aj na kolégiu riaditeľa dňa 17. 5. napriek tomu, že televízii ozaj reálny krach hrozí.

Nespokojnosť s nekompetentným riadením riaditeľa Slovenskej televízie artikulovali zamestnanci, odbory a únia viackrát. Ani raz im však vláda, jej jednotliví členovia, parlamentný výbor pre kultúru, vzdelanie, mládež a šport nevenovali dostatočnú pozornosť a tak za dnešnú situáciu nesú reálnu spoluzodpovednosť. Zákon o Slovenskej televízii budeme schvaľovať. Ten dáva rade práva, ale najmä povinnosti. Doposiaľ bol nositeľom práv i povinností riadiť televíziu jej riaditeľ. Je faktom, že za necelých osem mesiacov od vymenovania do funkcie nepredostrel ani jeden zo základných dokumentov nevyhnutných pre fungovanie Slovenskej televízie. Dnes chýba ucelená koncepcia filozofie Slovenskej televízie, stanovenie cieľov jej činnosti, v štádiu tvorby je štatút Slovenskej televízie, nezačali sa práce na štatúte programového pracovníka, štatúte redakcií, definitívne nebol stanovený ani pomer medzi výrobou vlastnej produkcie a nákupom zo zahraničia, čo následne znamená definovanie podstaty televízie na vysielaciu, či aj výrobnú národno-kultúrnu inštitúciu. Žiadny z týchto materiálov nebol spracovaný, i keď sa dali pripravovať aj bez schváleného zákona o Slovenskej televízii a členovia kolégia o to žiadali. Od týchto základných filozofických systémových materiálov by bolo možné odvíjať prácu na novej organizačnej štruktúre Slovenskej televízie a jej personálnom obsadení jednotlivými profesiami i konkrétnymi tvorcami.

Práca na novej organizačnej štruktúre sa napokon začala aj napriek absencii základných východísk a tak, ako bola navrhnutá, sa mohla štát predpokladom pre prechod televízie k modernej fungujúcej inštitúcii. Žiaľ, opäť prišlo zo strany riaditeľa k jej narušeniu vytvorením tvorivých skupín, ktoré už vlastne de facto všade v redakciách fungujú. Ich postavenie mimo redakcií by štruktúru absolútne zneprehľadnilo, no pod jej rúškom, so súhlasom riaditeľa Slovenskej televízie, sa do televízie vrátili mnohí tvoriví pracovníci, s ktorými sa šéfredaktori nedávno rozlúčili, napríklad dramaturg seriálu Povstalecká história a Roky prelomu, ktoré hrubým spôsobom skreslili históriu slovenského národa. Doteraz v Slovenskej televízii v Mlynskej doline pracujú tvorcovia a spolutvorcovia Kríža v osídlach moci a ďalších paškvilov televíznej tvorby. Podobným nedomysleným krokom bolo zrušenie Redakcie zábavných programov, čo po pár týždňoch riaditeľ Slovenskej televízie kompenzoval zriadením akejsi redakcie alternatívnych programov. Kroky svedčiace o nekoncepčnosti uskutočňoval riaditeľ napriek negatívnym stanoviskám členov vedenia Slovenskej televízie, odborov i programových pracovníkov, ktorí ho upozorňovali na možné negatívne dopady - zvýšenie administratívy, nepokrytie finančnými a výrobnými kapacitami, atď.

Uvedené zásahy celkom anulovali význam novej organizačnej štruktúry. Tvorcovia oprávnene poukazujú aj na to, že v súčasnej zlej ekonomickej situácii neexistujú stimulujúce podmienky pre sponzorovanie tvorby televíznych programov a od zmlúv postupne odskakujú potenciálni sponzori, keď sa dozvedia, že na výrobu programu, ktorý sponzorujú, sa z ich peňazí nedostane ani halier, ale celú sumu pohltí rozpočet Slovenskej televízie. Celková neujasnenosť hierarchizácie činnosti Slovenskej televízie má za následok čoraz silnejšie presadzovanie sa technokratických hodnôt nad hodnotami programovými a iste nie náhodou mnohé vnútropodnikové výnosy