venská národná rada nedostala. Nedostala ani návrh zlepšenia podmienky výuky v týchto zložitých podmienkach.
Moji voliči, obyvatelia Bratislavy, konkrétne mestskej časti Petržalky, pred rokom upozorňovali na katastrofálny stav preplnenosti škôl v tejto časti nášho hlavného mesta. Na úrovni radnice Bratislavy sme mali rozpracovanú koncepciu postupnej nápravy tohto skutočne katastrofálneho stavu, no prechodom tejto problematiky pod rezort ministerstva školstva nie je mi známy ďalší sled krokov. A ďalej značný počet občanov a voličov mi kladie otázku, na ktorú neviem odpovedať, preto ju tiež zahŕňam do predmetu tejto interpelácie. Teda predmetom interpelácie sú nasledovné okruhy:
1. Aká je koncepcia učňovského školstva na Slovensku, ako je zabezpečená, realizovateľná a ako korešponduje s koncepciou reštrukturalizácie zamestnanosti a radikálnou ekonomickou reformou.
2. Aká je koncepcia vysokého školstva na Slovensku, ako je zabezpečená finančne, materiálne a personálne a ako korešponduje s reštrukturalizáciou zamestnanosti a radikálnou ekonomickou reformou.
3. Aké kroky sa uskutočnia a v akých časových termínoch s cieľom zlepšenia základného a stredného školstva v severných, klimaticky náročných oblastiach Slovenska.
4. Aké kroky sa uskutočnili a kedy sa uskutoční aj ich realizácia vo veci zvýšenia kapacity a zníženia smennosti základných a stredných škôl v Bratislave-Petržalke.
Konečne 5. bod, ktorý trošku vybočuje - v ktorom roku získal poslanec Miroslav Kusý hodnosť vysokoškolského profesora, aké postavenie vtedy zastával a čo bolo východiskom
a podkladom pre udelenie hodnosti vysokoškolského profesora.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Hofbauerovi. Vystúpi poslanec Cyril Ivan. Nie je prítomný, vystúpi až nakoniec. Ďalej vystúpi poslanec Jaroslav Ivan. Pripraví sa poslanec Ivan Hudec.
Poslanec Jaroslav Ivan;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
to, čo som včera večer videl v Aktualitách, mám na mysli vystúpenie pána Demikáta, ma trochu znepokojilo. Vôbec mi teraz nejde o konkrétnu obvinenú osobu, ale o to, že príslušník ŠtB robí lustrácie a verejne manipuluje s kópiami tajných materiálov. Ako som sa dočítal v dennej tlači, má ešte aj ďalšie, ktoré zatiaľ nepoužil, takže vo vhodnej chvíli ich asi použije. Môžeme sa na takéto počínanie len prizerať? Snažíme sa tu o nejakú zákonnú úpravu lustrácií a zatiaľ na verejnosti nám akosi podivne bežia. Má vôbec príslušník ŠtB morálne právo niekoho obviňovať zo spolupráce, keď i jeho pričinením tento systém fungoval? Myslím si, a týmto dávam otázku - nie je tu síce pán generálny prokurátor - či sa tu nezakladá skutková trestná podstata. Ak áno, tak klub poslancov týmto dáva podnet na tresne stíhanie.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikoško:
Ďakujem. S faktickou pripomienkou sa hlási poslanec Krajčovič.
Poslanec M. Krajčovič:
Vážená Slovenská národná rada,
faktickou poznámkou budem reagovať na to, čo tu bolo povedané pred chvíľou. Dnešná tlač a masmédiá zverejňujú po včerajšej tlačovej konferencii pána Demikáta informácie o agentovi Štátnej bezpečnosti pod číslom 20275, pod krycím názvom "inžinier". Na slovenskej politickej scéne sa teda rysuje nová aféra. Ak si však pozorne preložíme slová pána Demikáta, že o hodnovernosti kompromitačných materiálov niet pochýb, že ich vlastní ešte oveľa viac a zverejňuje ich po odtajnení ministrom vnútra, - a teraz to hlavné, že ich získal z pozície svojej funkcie predsedu Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie Komunistickej strany Slovenska. Do tejto funkcie bol pán Demikát dosadený po novembri 1989. Z toho teda vyplýva, že bývalá komunistická strana tak, ako aj pán Demikát, disponuje ukradnutými tajnými materiálmi bývalej Štátnej bezpečnosti. Ak má možnosť vlastniť tieto materiály pán bývalý predseda ústrednej kontrolnej a revíznej komisie, stojí za zamyslenie, koľko ďalších funkcionárov bývalej Komunistickej strany Slovenska, teda terajšej Strany demokratickej lavice, má možnosť tieto materiály používať dodnes.
Dávam preto do pozornosti ministrovi vnútra tieto fakty a žiadam, aby inšpekcia ministerstva vnútra a prokuratúra Slovenskej republiky prešetrila a vyvodila patričné dôsledky tohto stavu. Nie je predsa mysliteľné, aby tajné materiály kolovali volne medzi bývalými, ale aj súčasnými funkcionármi, ktoré zneužívajú na nekalé politické účely. Mám totiž pocit, že práve dnes sedíme, ako nikdy predtým, na sude s výbušninou a takýto pocit nemám rád.
/Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktické poznámky majú pán poslanec Bárány a pán poslanec Majer.
Poslanec E. Bárány;
Rovnako, ako môj predrečník, budem veľmi rád, ak sa podrobne objasní, akým spôsobom pán Demikát získal domumenty, ktorými tvrdí, že v súčasnosti disponuje. Chcel by som pripomenúť, že pán Demikát nie je súčasným funkcionárom SDĽ, že bol funkcionárom KSS v určitom období. Nie je mi známe, že by strana, ktorú tu reprezentujem, disponovala materiálmi z archívov Štátnej bezpečnosti. Ak môj predrečník alebo niekto iný, v tomto smere má podklady zakladajúce prinajmenšom dôvodné podozrenie, verím, že o nich nebude ani tak hovoriť v parlamente, ale postúpi ich orgánom, ktoré na to naša republika má. Mám na mysli orgány bezpečnosti, prokuratúry a pochopiteľne aj orgány súdov v poslednom ohnivku tejto reťaze. O problematike lustrácií dnes alebo počas tohto rokovania ešte hovoriť budeme, tam sa vyjadrím aj k problematike lustrácií.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda F. Mikloško;
Ďakujem. Pán poslanec Majer. Poslanec J. Majer:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
v nadväznosti na mojich predrečníkov chcem dát tri ná-
vrhy.
Po prvé: aby generálny prokurátor Slovenskej republiky a minister vnútra prešetrili a zistili, či nielen v prípade Demikátovom, ale aj v iných, ktorí manipulujú s nejakými spismi, ktoré mali zostať na ministerstve vnútra, či už federálnom alebo domácom, nešlo o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Nepoznám paragraf, nie som právnik, oni to vedia.
Po druhé: ak išlo o takéto zneužitie právomoci verejného činiteľa, žiadam ministra spravodlivosti pána Poslúcha, aby podal trestné oznámenie na týchto ľudí, ktorí zneužili túto právomoc.
A po tretie: žiadam Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby dalo vypracovať do budúceho pléna návrh na postavenie všetkých príslušníkov ŠtB mimo zákona.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Vystúpi poslanec Ivan Hudec. Pripraví sa poslanec Jakuš.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,
dovoľte mi, aby som interpeloval a položil otázku predsedovi vlády Slovenskej republiky. Bude sa to týkať pripra-
vovaného 11. medzinárodného zjazdu slavistov, ktorý by mal byť v roku 1993 v Bratislave. Na 10. medzinárodnom zjazde slavistov v Sofii, ktorý bol v roku 1988, sa totiž rozhodlo, že 11. zjazd sa bude konať začiatkom jesene v roku 1993 v Bratislave.
Medzinárodné zjazdy slavistov sú najvýznamnejším fórom svetovej slavistiky, komplexu vedných disciplín zaoberajúcich sa jazykmi, literatúrou, dejinami, duchovnou a materiálnou kultúrou slovanských národov v minulosti i v súčasnosti a ich prínosom do spoločnej pokladnice kultúrnych hodnôt. Od roku 1929, keď sa v Prahe uskutočnil prvý zjazd, v súlade so stanovami sa tieto zjazdy konajú pravidelne, s výnimkou vojnových rokov, každých 5 rokov, a to postupne vo všetkých slovanských krajinách resp. metropolách jednotlivých slovanských národov. Medzinárodný zjazd slavistov prispeje významnou mierou k ďalšiemu prehĺbeniu medzinárodnej vedeckej spolupráce, a mali by sme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa stal dôstojnou reprezentáciou našej vedy a kultúry, i celej Slovenskej republiky.
Treba si uvedomiť, že toto fórum umožňuje slavistom z celého sveta dostať možnosť bližšie sa oboznámiť nielen so slovenským jazykom, ale aj s vedou a kultúrou, i so Slovenskom vôbec. Treba povedať, že musíme sa usilovať pripraviť sa na tento zjazd v koordinovanej medziodborovej spolupráci tak, aby sme mohli čo najkomplexnejšie reagovať na prekrúcania vedeckých a historických faktov v náš neprospech. Tieto prekrúcania sa vedú už dlhšie obdobie v medzinárodnom rozsahu. Popri referátoch a diskusných vystúpeniach na zjazdovom rokovaní bude potrebné usporiadať aj tzv. okrúhle stoly, napríklad o jednogenéze Slovákov, o veľkomoravskej problematike a ďalších.
Zjazd by sa mal stať záležitosťou Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky by mala zabezpečiť z materiál-
nej stránky jeho hladkú prípravu a dôstojný priebeh. Vystupujem preto, lebo na základnú informáciu a otázku, aký je postoj slovenskej vlády, dosiaľ nedostali organizátori odpoveď, a keď sa tak neuskutoční v najkratšom termíne, nebude možné zabezpečiť jeho kvalitnú prípravu a takisto jeho priebeh.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Vystúpi poslanec Jakuš. Pripraví sa poslanec Trepáč.
Poslanec J. Jakuš:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
obraciam sa s interpeláciou na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, na ministra financií Slovenskej republiky a na ministra vnútra Slovenskej republiky. Stav nášho zdravotníctva, a tým nášho zdravia, je neutešený. Pre nápravu tohoto stavu sa realizuje reforma zdravotníctva. Do sústavy nášho zdravotníctva neodmysliteľne patrí i kúpeľná liečebná starostlivosť. Príroda nás obdarila množstvom liečivých prameňov na celom území Slovenska. Je len na nás, ako tento dar prírody dokážeme zúžitkovať v prospech nás všetkých.
Naše kúpeľníctvo kvalitou poskytovaných zdravotníckych služieb patrí vo svete k jedným z najlepších. Svedčí o tom i nemalý záujem zahraničných pacientov o naše kúpele. Vzhľadom na nižšiu úroveň obslužnej časti kúpeľných areálov, mám na mysli kaviarničky, kultúru, športové aktivity, plavecké bazény, je naproblematickejšie sem prvýkrát dostať pacientov
zo zahraničia. Po prvých skúsenostiach tento problém odpadá, pacient sa sem rád vracia, predovšetkým vďaka vysokej kvalite medicínskej starostlivosti. Touto kvalitou sme pred známymi kúpeľmi v Nemecku, či v Taliansku. I ekonomický efekt nie je zanedbateľný. Naše kúpele sú významné i z hľadiska prínosu devíz, nakoľko ich produkcia v liečebnom kúpeľníctve je veľmi efektívna. V najväčšej miere blahodarný účinok pocítil a ešte stále pociťuje náš občan. Tisíce obyčajných ľudí malo a má možnosť zregenerovať podlomené zdravie v kúpeľoch. Povedal som, že malo a má, ale nemôžem povedať jednoznačne, že bude mať.
Po roku 1948 v rámci znárodňovania postihlo toto opatrenie i naše kúpele. Kúpeľné domy, dovtedy v majetku osôb, boli znárodnené. Pri krátkom návrate do histórie na príklade kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach, možno dokumentovať nelogičnosť i škody, ktoré toto obdobie napáchalo v našom kúpeľníctve. V tomto období bola tendencia spečatiť osud kúpeľov napríklad v spomínaných Trenčianskych Tepliciach, ako centra reakčnej buržoázie a malomeštiackych radovánok, ich premenou na ubytovaciu základňu pre budované zbrojárske centrum v Dubnici. Znárodnené kúpeľné domy sa stali ubytovňami pre pracovníkov v Dubnici. Unikátny dar prírody, liečivé pramene sa prestali prakticky využívať a z pôvodného počtu 2 600 pacientských postelí zostalo pre kúpeľnú starostlivosť len asi 400. Kúpele Trenčianske Teplice do roku 1948 boli akciovou spoločnosťou, kde zo 6 000 akcií, 5 856 vlastnil štát, 150 účastín malo ONV Trenčín a zvyšok vlastnili súkromníci. Toto všetko zaniklo. Našťastie v druhej polovici päťdesiatych rokov došlo k určitému vytriezveniu a rezort zdravotníctva systematicky začal rozvíjať kúpeľnú zdravotnú starostlivosť a kúpele sa postupne vracajú tomu, komu mali patriť stále - pacientovi. Štát ako jediný majiteľ kúpeľov postupne investoval do ich rozvoja a podarilo sa obnoviť ich plnú funkcieschopnosť.
Dnes sa dosahuje v kúpeľnej liečebnej starotlivosti špičková úroveň porovnateľná so západnými kúpeľnými centrami. V Trenčianskych Tepliciach sa dnes na l 600 lôžkach pravidelne striedajú v turnusoch tisíce pacientov regenerujúcich svoje zdravie. November 1989 priniesol zmeny a tie neobchádzajú ani kúpeľnú liečebnú starostlivosť. Reforma zdravotníctva uvažuje i o ďalšom využití kúpeľov. Odborná úroveň je vecou odborníkov a zdravotnej vedy a ostáva nám veriť, že dosahovaná vysoká kvalita sa zachová.
Problém kúpeľnej starostlivosti vzniká v jej finančnom a materiálnom zabezpečení. Ako najakútnejší problém, ktorý treba riešiť v najbližších týždňoch, je otázka, kde a za čo realizovať kúpeľnú starostlivosť. Opäť to budem dokumentovať na príklade Trenčianskych Teplíc. Schválením zákona o navrátení majetku a o mimosúdnych rehabilitáciách - reštitučný zákon - sa prihlásilo len v Trenčianskych Tepliciach 26 pôvodných majiteľov kúpeľných domov. Napriek tomu, že spomínaný zákon stanovuje, že pokiaľ objekt podliehajúci reštitúcii slúži zdravotníckej starostlivosti, jeho majiteľ je povinný zachovať v ňom pôvodnú funkciu ešte 10 rokov, hrozí terajšiemu vedeniu kúpeľov, že nebude mať z čoho uhradiť nájomné za tieto objekty pôvodným majiteľom.
Ďalší problém, ktorý ohrozuje funkciu kúpeľov je, že obecné zastupiteľstvo na základe zákona o majetku obcí stanovilo lokalizačný poplatok v Trenčianskych Tepliciach 14 mil. Kčs ročne. Doteraz ziskové štátne kúpele, ktoré zo svojho zisku odvádzajú, ako každý iný štátny podnik, 55 % do štátneho rozpočtu, sa stanú stratové. Hrozí obmedzenie prevádzky, prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov. Isteže, v trhovej ekonomike by bolo normálne zaťažiť týmito zvýšenými nákladmi zákazníka, teda pacienta. Teraz sú náklady spojené s liečbou hradené z fondu sociálneho zabezpečenia. V rámci reformy zdravotníctva prejde financovanie na nemocenské poisťovne. Kladiem si otázku: bude schopný občan ale-
bo poisťovňa uhradiť tieto zvýšené náklady na kúpeľnú liečbu?
Navrátenie objektov pôvodným majiteľom by znamenalo zníženie už dnes nedostatočných kapacít nášho zdravotníctva a návrat systému kúpeľnej starostlivosti do obdobia pred vojnou, kedy kúpelňa starostlivosť bola privilégiom bohatých a len výnimočnou príležitosťou pre bežného občana. Dôsledným uplatnením reštitučného zákona dospejeme k rozpadu ucelenej a efektívnej kúpeľnej liečebnej starostlivosti. Zákon o reštitúciách je však na svete a treba ho plniť. Jedným z východísk, ktoré by boli určitým kompromisom, je finančné odškodnenie bývalých majiteľov kúpeľných domov a kúpele by mohli existovať ako akciová spoločnosť s prevahou akcií vo vlastníctve štátu.
Samozrejme, že problém realizácie reštitučného zákona je len jeden, ktorý ohrozuje funkciu kúpeľnej starostlivosti. Spomenul som odvodovú 55 % daň zo zisku pre štát. Napríklad v Nemecku kúpelne zariadenia v rozsahu investícií a zveľaďovania kúpeľov sú oslobodené od tejto dane. Vychádzajú tam z jednoduchej logiky. Kúpele sú veľmi efektívnym prostriedkom reprodukcie pracovnej sily, teda prečo by mal štát ich ešte zaťažovať daňou. Vláda Českej republiky vyhlásila kúpele za verejno-prospešné podniky, čim dokumentovala ich významné postavenie v spoločnosti a ich prospešnosť pre Českú republiku. U nás, na Slovensku Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nenašlo v tomto smere pochopenie a liečebné kúpele sa stali štátnymi podnikmi, ako napríklad výrobňa klincov.
Viem, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má veľa problémov, ktoré musí akútne riešiť. Kúpele zatiaľ fungujú, ale realizácia zákona o reštitúciách klope na dvere, obce sa tiež hlásia o svoje práva a pacient potrebuje svoju starostlivosť. Preto si dovoľujem poukázať na tento
problém, aby sme sa nespamätali až vtedy, keď sa nám niečo rozsype a budeme rozmýšľať, ako to znova dať dokopy.
Apelujem preto na ministra financií Slovenskej republiky, či je únosné, aby tieto zdravotnícke zariadenia boli naďalej zaťažované 55 % daňou zo zisku a na ministra vnútra Slovenskej republiky, či je únosné, aby obecné zastupiteľstvo napríklad v Trenčianskych Tepliciach ukladalo liečebným kúpeľom také miestne poplatky, ktoré tieto kúpele môžu priviesť k bankrotu. V súčasnej dobe sa pripravuje transformácia liečebných kúpeľov do nových podmienok. Verím, že pri jej riešení sa bude postupovať tak, aby tieto liečebné zariadenia, ktoré sú vo všetkých štátoch s vyspelým kúpeľníctvom štátom podporované, mohli v nových podmienkach plniť ich jedinú a nezastupiteľnú zdravotnú a spoločenskú funkciu. Majme na pamäti, že nie na konci nášho snaženia, ale na začiatku musí byť človek.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Faktické poznámky majú pani poslankyňa Homolová a pán poslanec Chmelo.
Poslankyňa Š. Homolová:
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
s mojím predrečníkom súhlasím v poslednej vete. Na začiatku a na konci snaženia by mal byt človek - človek s veľkým "Č". Prosím vás pekne, prečo budem oponovať? Nielen kúpele, ale celé zdravotníctvo bolo k dispozícii predovšetkým
prominentom bývalého režimu. Odpusťte mi, viem, že neporiešime nič tým, keď budeme dokola rozprávať to, čo bolo. Ale pokiaľ budeme klásť otázky tak, ako ich kladieme, nedá mi len reagovať na to. Prečo boli zriadené zvláštne ambulancie pre členov komunistickej strany, prečo som ja, ako občan a ako človek, ako pacient, nemohla byť vyšetrená a ošetrená tak, ako každý iný komunista? Ale ten mal zvláštnu ambulanciu, nemusel čakať, boli zvláštne rezervy liekov, ktoré oni dostali.
Prosím vás, nepamätá si už nikto na televízne šoty, ktoré boli po novembri 1989, keď sestrička v nemocnici hovorila, že losovala, ktorému dieťaťu dá citostatiká, aby ho udržala pri živote, pretože lieky nemali? Prosím vás, kto za to môže, za túto situáciu, ktorá dnes je? Tak vás prosím, nehovorme o tom, čo bolo, že naše zdravotníctvo je také, aké je, ale hovorme o tom, čo všetci urobíme pre to, aby sa to zlepšilo. Nehľadajme vinu na tých, ktorí ju nenesú. Táto vláda za to nemôže, niekto iný za to môže. Dnes už len konštatujeme, nemôžeme to napraviť tým, že budeme donekonečna omieľať, že tí a tí za to môžu. To nám nepomôže, ani našim deťom. Každý hovorí, že nám záleží na deťoch, na občanoch, na ľuďoch. Záleží nám na nich? Prosím vás, toto nie je správne a nesúhlasím s tým, aby sme takto rozprávali. Pracujme, lebo národ čaká na činy a keď uvidí naše skutky, bude veriť, že tomuto parlamentu skutočne záleží na národe ako takom.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Chmelo má slovo.
Poslanec J. Chmelo;
Vážená Slovenská národná rada,
vrátim sa na sekundu do histórie. V Piešťanoch, najväčších kúpeľoch na Slovensku, za prvej republiky existovali Šestákové kúpele, kde sa aj ten najchudobnejší mohol ísť okúpať a preliečiť svoje kĺby. Po vojne za tých 42 rokov to neexistovalo. Podľa môjho názoru kúpele pozdvihne len privatizácia.
A ešte jednu poznámku resp. otázku na pána ministra zdravotníctva. Hovoril som to už pred trištvrte rokom, keď sme schvaľovali zákon o obecnom zriadení, kde bolo v dôvodovej správe napísané: zatiaľ sa niektoré mestá a obce musia riadiť starými zákonnými úpravami, najmä vyhláškami vlády. Apelujem a pýtam sa, kedy budú zmenené štatúty kúpeľných miest, ktoré sú v rozpore s dnes platnými zákonmi.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Jakuš, potom pán poslanec Bárány.
Poslanec J. Jakuš;
Ďakujem za vystúpenie pani poslankyne Homolovej, ale obdivujem jej schopnosť, ako dokáže faktický, vecný problém previesť na ideológiu.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány;
Bol som za minulého režimu dosť dlho členom komunistickej strany, ale žiaľ, asi som bol veľmi nepozorný, musel som chodiť do tých istých ordinácií, ako moji kolegovia z pracoviska, spoluobčania, ktorí členmi tejto strany neboli. Asi som prehliadol tú ordináciu, ktorá mne ako radovému členovi komunistickej strany bola pridelená. Nezmiešavajme výhody, ktoré vo sfére zdravotníctva mala určitá vládnuca špička, so všetkými členmi komunistickej strany. Žiaľ, k týmto výhodám som sa ako člen komunistickej strany nedostal.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:
Dámy a páni,
aby sme vniesli do posúdenia problémov súčasného zdravotníctva trošku objektivity, chcel by som vám všetkým, tu sediacim poslancom pripomenúť obrovský počet prednesených pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky, keď sa na nedostatok finančných prostriedkov poukazovalo a keď sme tu dostali veľmi kvalifikované a fundované odpovede, ako sa pre tento účel viac finančných prostriedkov vyčleniť nedá. Podľa najnovších informácií zisťujem, a nielen ja, že štátny rozpočet Slovenskej republiky za prvé štyri mesiace je prebytkový. Zamyslime sa nad tým. Skutočne sa nedalo vyčleniť viac peňazí na zdravotníctvo a sociálnu podporu?
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Trepáč. Pripraví sa pán poslanec Weiss.
Poslanec J. Trepáč;
Vážené poslankyne, poslanci, vážená vláda,
mám interpeláciu na neprítomného ministra školstva, doručím mu ju potom písomne, avšak si myslím, podľa môjho názoru, že ide o tak závažný problém, že bude zaujímať i vás ostatných.
Nový školský zákon umožňuje vznik troch typov škôl. Je to krok, ktorým sa sleduje zlepšenie úrovne vzdelania a výchovy, krok, ktorý každý víta, ale jeho uvedenie do života prináša nemalé starosti, trápenia, ba dokonca drámy. Ťažko sa rodia súkromné školy, ku ktorým sa zákon postavil macošsky, lebo zriaďovateľovi dotuje len 20 % nákladov na žiaka. Problémy však vznikajú aj pri zriaďovaní cirkevných škôl dotovaných štátom. Prečo? Dovoľte mi povedať svoj osobný názor. Pri zriaďovaní cirkevných škôl sa neberie ohľad na zákonnosť, jednotlivé osoby sa snažia presadzovať svoje osobné zámery. Namiesto toho, aby sa hľadala možnosť, ako rozšíriť a skvalitniť školskú sieť, si zriaďovatelia cirkevných škôl nárokujú na školy štátne, i napriek tomu, že tieto sú kapacitne preplnené. Pritom podľa predbežných prihlášok by tieto školy v prípade vzniku cirkevnej školy neboli kapacitne využité.
Z čoho vychádzam pri mojom názore? Ako príklad uvediem spôsob zriaďovania základnej cirkevnej školy Dona Boscu v Partizánskom. Správu o zriadení cirkevnej školy prijala
rodičovská a učiteľská verejnosť s radosťou. Nikomu neprekážalo, že má byť cirkevná. Prečo? Zákon to umožňuje, 13 % rodičov si to praje. Do školy prihlásili 502 žiakov. Dráma nastala vtedy, keď vysvitlo, že zriaďovateľ - Biskupský úrad v Banskej Bystrici, ktorý je zo zákona povinný zabezpečiť si priestory vybavené didaktickou technikou a schválené hygienikom, si nárokuje budovu štátnej základnej školy na námestí Slovenského národného povstania. Pripomínam, že farský úrad v Partizánskom nemá majetkové nezrovnalosti s mestom, ale naopak, štát postavil faru a jeden z najmodernejších a najkrajších katolíckych kostolov na Slovensku. Nie tak veľkorysý bol k evanjelikom, ktorých kostolík je v drevenej búde.
Bez pohovoru s vedením a pedagógmi, bez pohovoru s rodičmi žiakov danej školy, bolo jednoducho oznámené, že škola je od 1. 9. 1991 cirkevná, lebo o tom rozhodla Mestská rada v Partizánskom. Mestská rada skutočne prijala na svojom mimoriadnom zasadnutí dňa 28. decembra 1990 uznesenie pod podmienkou, že škola bude plne /650-700 žiakov/ kapacitne využitá. Farský úrad rozdával záväzné prihlášky do Základnej cirkevnej školy Dona Boscu v Partizánskom na námestí SNP. Tým bez mihnutia oka odrazu porušoval tri zákony - Mestská rada nemôže zrušiť školu, nemôže zakladať novú školu, zápis sa robil na neexistujúcu školu. Školu ruší ministerstvo školstva po návrhu školskej správy z dôvodov, ktoré sú zákonom presne stanovené. Napriek tomu, že zriaďovateľ si je tejto skutočnosti vedomý, núti ministerstvo školstva k nelegislatívnemu postupu.
Rodičia a pedagógovia danej školy sa začali brániť. Vyvolali niekoľko stretnutí, na ktorých požadovali vysvetliť, prečo protizákonne má ich 424 detí školu opustiť. V škole sa učí 647 detí, z toho 223 detí rodičia ponechajú v škole, aj keď bude cirkevná, 250 ich má byť rozdelených po okolitých preplnených školách, a zvyšok, 195 žiakov umiestnených v náhradných priestoroch materskej školy.
Ako je možné, keď mestu bude chýbať v budúcom školskom roku 66 učební, zrušiť kapacitne využitú školu a zriadiť v nej školu, ktorej do plnej kapacity chýba 150 až 200 miest? Prečo v takejto zlej situácii sa má privážať 29 detí z okolitých obcí? Prečo má ísť okolo 40 vysokoškolsky vzdelaných pedagógov na ulicu, keď vzhľadom k počtu detí sú potrební? Prečo nevyužije zriaďovateľ volné kapacity - boli mu ponúknuté dve materské školy - Makarenkova a Škultétyho, spolu 18 tried - a za výdatnej finančnej pomoci ministerstva školstva, umu a šikovnosti svojich veriacich, ale aj riaditeľov škôl a pedagógov, ktorí sa ponúkli, nechystá svoju školu, ktorá bude pýchou tohto mesta?
Posledné stretnutie oboch strán sa uskutočnilo 17. mája 1991, t. j. v piatok minulý týždeň, na Mestskom úrade v Partizánskom za prítomnosti zástupcov mestského úradu a školskej správy, ktoré zvolal a veľmi citlivo a taktne k obom stranám viedol námestník ministerstva školstva pán Hejný. Pozorne vypočul obe strany. Pomocou riaditeľov všetkých základných škôl v Partizánskom a riaditeľa školskej správy si zmapoval reálnu situáciu základného školstva v meste. Prítomný zástupca zriaďovateľa dekan Farkaš napriek tomu, že sledoval analýzu, opäť odmietol ponúknuté volné kapacity.
Preto ma 331 rodičov žiakov školy a 170 pedagógov z mesta Partizánske požiadalo, aby som požiadal ministra školstva o riešenie tohto prípadu v súlade so zákonom, aby pomohol riešiť ťaživú situáciu základného školstva v Partizánskom. Nejde mi však iba o riešenie tohto prípadu. Na Slovensku nie je jediný. Preto žiadam o vypracovanie takých zásad pre zriaďovanie cirkevných škôl, ktoré by zaručovali skvalitnenie školskej siete a ktoré by predchádzali vzniku napätia v jednotlivých mestách a obciach na Slovensku. Zriaďovanie cirkevných škôl podporujem, avšak som proti tomu,