dy, ktorého som členom, neodsúhlasil kladné prerokovanie navrhovaného zákona v Slovenskej národnej rade. Možno ste si všimli, že obdobne Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady postupoval aj v prípade návrhu zákona o Matici slovenskej, ako jediný výbor Slovenskej národnej rady, a o chviľu sa dozviete, že Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady neodsúhlasil ani kladne prerokovanie zákona o lekárskych komorách v Slovenskej národnej rade. Je to, mierne povedané, čudný stav. Chcem vás preto informovať, o čo vlastne v Zahraničnom výbore Slovenskej národnej rady ide.
Návrhy zákonov prerokúvame tak, ako ich dostaneme. Naša prítomnosť na rokovaniach výboru je spravidla vysoká, čo je osobitne dôležité, pretože sme napriek našim opakovaným upozorneniam početne najslabšia personálne vybudovaný výbor. Pri prerokúvaní spomínaných zákonov po správe predkladateľa a po správe spravodajcu, ako je obvyklé, sne prerokúvali pripomienky k jednotlivým paragrafovým zneniam a hlasovaním o navrhovaných zmenách sme rozhodovali o odporúčaných úpravách návrhu zákona. Tak po niekoľkých hodinách práce sne sa dostali k finále, k hlasovaniu o odporúčaní návrhu zákona ako celku na prerokúvanie v plene Slovenskej národnej rady. A tu čakalo prekvapenie. Všetkých členov výboru zrejme nie, no rana jednoznačne áno. Pri malej početnosti zahraničného výboru postačuje dosť svojrázna koalícia poslancov za Verejnosť proti násiliu a Együttélés, ktorá hlasovala opačne ako ostatní poslanci výboru, a záver práce, stanoviska zahraničného výboru je nulový, pretože návrh zákona nie je odsúhlasený na prerokovanie v pléne Slovenskej národnej rady nadpolovičnou väčšinou.
Vážené pani poslankyne, pani poslanci.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí 23. apríla 1991 rozhodlo, že vláda Slovenskej republiky je nefunkčná. Časť poslancov pléna Slovenskej národnej rady
je presvedčená, že nefunkčné je, naopak, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Predseda vlády Slovenskej republiky dna 25. apríla sa vyjadril o nefunkčnosti pléna slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, musím vás prerušiť, chcem vás poprosiť, aby ste sa vyjadrovali k predloženému zákonu, teda k veci. To, čo ste hovorili doteraz, nepatrí X veci. Patri to k činnosti predsedníctva alebo k činnosti jednotlivých výborov. Prosím, aby ste hovorili o tomto zákone.
Poslanec R. Hofbauer;
Hovorím presne o tomto zákone, pretože ak jeden výbor neprijme návrh zákona, domnievam sa, že je to fakt, ktorý by predsedníctvo malo zobrať, na vedomie a malo by vedieť skutočnosť, za akých okolností k tomuto stavu prialo. Ak vás to nezaujíma, tak ma to dosť prekvapuje. /Potlesk. /
Stav, ktorý som dokumentoval, preukazuje pri pretrvávaní politického trucovania v podstate nefunkčnosť Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady. Je to smiešne, aj trápna súčasne Ja to hlavne tragické, ak na báze takejto filozofie mame zasadať, márniť desiatky hodín času rokovaním, hlasovať; o pripomienkach a nakoniec neodsúhlasiť nič. Už dopredu počujem námietky oponentov, kto je vlastne tvorcom tohoto patového stavu. Považujem skutočne, mierne povedané za čudné, keď na kladnom prijatí návrhu zákonov napríklad o Matici slovenskej, či o policajnom zbore sa vedeli dohovoriť poslanci za VPN - platformy Za demokratické Slovensko a opozičných strán - Strany demokratickej ľavice a Slovenskej národnej strany, a práve naopak, proti ich prijatiu boli poalanci vládnej koalície. Konečne, nie je to až také veľmi
čudne. Kladiem si však preto otázku: Ako tento parlament vlastne hodia pracovať do budúcich riadnych parlamentných volieb? A odpoveď celkom dobre nenachádzam. No som zvedavý, ako s takýmto absurdným stavom budú spokojní naši voliči, ktorí svojim poslancom odovzdali mandát na zastupovanie v našom najvyššom zákonodarnom orgáne a ktorí si toto právo takto svojrázne interpretujú. /Potlesk. /
Vo veci návrhu zákona o policajnom zbore za svoju osobu odporúčam jeho kladne prerokovanie a po obsiahnutí pripomienok jeho prijatie na pléne Slovenskej národnej rady.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
V zmysle 5 19 vystúpi pán poslanec Kmeť. Potom má faktickú pripomienku pán poslanec Rózsa.
Poslanec V. Kmeť:
Vážení členovia predsedníctva, vážený pán minister, dámy a páni,
beriem to, čo povedal pán Hofbauer, akurát s tým, že má s tým vystúpiť vo všeobecnej rozprave. Aby som vás informoval o skutočnosti, aká je v zahraničnom výbore, predsedníctvo o tom bolo viackrát informované. To, či sme funkční alebo nefunkční, nemožno posudzovať z prijatia alebo neprijatia dvoch-troch zákonov. Ak ste si všimli počas prerokúvania viacerých zákonov, aj ostatné výbory sa dostali do takej situácie. Už dnes sme tu takú situáciu mali, teda nie je to len zahraničný výbor. Pokiaľ ide o ďalší postup, oponujem - zahraničný výbor nie je nefunkčný, dokonca trúfam si pove-
dať, že zahraničný výbor ako jeden z mala výborov nemôže mat výčitky svedomia, že by nepostupoval kontrolným spôsobom aj voči vláde.
To je všetko, to som chcel povedať, ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Nasleduje pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:
Musia informovať slovenskú národnú radu, že politické hnutie Együttélés v zahraničnom výbore nemá žiadneho člena. /Smiech v sále. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Nasleduje poslanec Porubec. Pripraví sa poslanec Bárány.
Poslanec L. Porubec::
Vážené predsedníctvo, vážený pán minister, vážení poslanci,
neustály nárast kriminality a redicívy si vyžaduje urýchlenú konsolidáciu slovenskej polície. Verím, že táto predloha zákona po schválení tej konsolidácii napomôže. Avšak početné stavy štátnej polície, podľa môjho názoru, nie sú dostatočné hlavne vo veľkých mestách. Účinná pomoc sa tu rysuje vo vytvorení mestskej polície. Tento predkladaný zákon práve mestskej polícii však neotvára dostatočný priestor na
jej činnosť, aby mohla byť účinným pomocníkom slovenskej polície.
V zabehaných policajných systémoch v západných demokraciách majú mestské polície, podľa môjho názoru, podstatne väčšie právomoci. Združenie miest a obci sa na svojom poslednom zasadaní dohodlo, že podá predlohu zákona o mestskej a obecnej polícii. Už teraz by som prosil, aby predsedníctvo aj plénum tento zákon čo najrýchlejšie prerokovalo.
K vystúpeniu pána Pirovitsa: pán poslanec Pirovits svojim návrhom chce oklieštiť, možnosti slovenskej polície v oblasti úniku ekonomických informácií. Som toho presvedčenia, že slovenská vláda potrebuje mat informácie aj z tejto oblasti. Preto neodporúčam jeho návrh zmeny predlohy zákona prijať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Báránya, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Žingor.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
pán minister pri predkladaní návrhu zákona už opísal stav a vývoj bezpečnostnej situácie na Slovensku. Snáď by sa táto dala charakterizovať ako súčasný rast kriminality, početných stavov polície, nákladov na políciu, ale aj počtu objasnených prípadov. To je situácia, aby som tak povedal, v porevolučnom období vcelku prirodzená. Nie je mojim cieľom ju kritizovať, je to vcelku nevyhnutná cena za to, čo táto
spoločnosť chce dosiahnuť. Napriek tomu však myslím, že cieľom je, pokiaľ sa dá, znížiť tuto cenu. Významne by k tomu mohol, podľa mňa, prispieť aj predložený návrh zákona. Mohol by totiž podstatne zmierniť určitý pocit neistoty, ktorý vládne v radoch polície. Verím, že čoskoro po ňom bude nasledovať. v tomto smere ešte dôležitejší zákon o služobnom pomere. Prihováram sa taktiež za prijatie predloženého návrhu zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky.
Ďalej sa budem zaoberať, iba tými jeho časťami, ktorá pokladám za potrebné zmeniť, alebo kde by bolo vhodné uvedomiť si pri rozhodovaní o nich určitú ich protikladnosť, problematičnosť.
Predovšetkým by som rád upozornil na kombináciu ustanovení S l ods. l a § 1 ods. S. § l ods. l umožňuje - podľa pôvodného znenia - stanovovať úlohy polícii aj inými právnymi normami, ako sú zákony, čiže nižšími podzákonnými právnymi normami. § 4 ods. 5 umožňuje zriaďovať služby policajného zboru aj vládnym nariadením. Ináč povedané mimo Slovenskej národnej rady je možné stanoviť úplne novú Úlohu pre políciu a vytvoriť pre jej realizáciu aj novú organizačnú zložku. To pokladám za naprosto nevhodné. Tým by sa totiž vytváral právny základ - nehovorím, že je taký zámer - ale právny základ pre značný únik - ak tak môžem povedať - polície spod kontroly zákonodarného zboru a spod právomoci zákonodarného zboru. Preto navrhujem prijať zo spoločnej správy buď pripomienku l alebo 2 a pripomienku 5 alebo prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Moravčíka. Prijatia týchto pripomienok by, myslím, situáciu riešilo.
Mali by sme si byť vedomí v súvislosti a už spomínaným § ods. 1 písm. c/, s tým - ak takto preženiem - ekonomickým spravodajstvom alebo ekonomickým ochranným spravodajstvom, že na jednej strane Slovensko potrebuje takúto bezpečnostnú službu. Preto sa aj prihováram za jej vytvorenie. No uvedom-
me si, že tu narazíme na určité kompetenčné hranice, problémy, spory.
Teraz jednu pripomienku, v ktorej sa možno prejaví moja profesionálna zaťaženosť, ako právnika. Je to pripomienka k 4 7 ods. 4. V pôvodnom znení návrhu zákona-myslím, že správne - sa umožňuje ministrovi vnútra poskytovať výnimky z dvojročnej čakateľskej doby pre vyšetrovateľov a v predchádzajúcom odseku toho istého paragrafu sa taktiež - myslím správne - umožňuje, aby sa vyšetrovateľmi stali aj nie právnici. Ide tu o určite vyšetrovanie špeciálnych trestných činnosti. Mali by sme si však byt plne vedomí, že ten, kto sa u nás nazýva vyšetrovateľom, sa vo svete spravidla nazýva vyšetrujúcim sudcom, pokiaľ ide o rozsah oprávnení. Tatko mi viem predstaviť, že by sa vo svete stal vyšetrujúcim sudcom neprávnik a ešte aj bez čakateľskej doby. Preto navrhujem prijať pripomienku 11, ktorá obmedzuje poskytovanie výnimiek z čakateľskej doby len pre právnikov.
V záujme občanov by som si dovolil odporučiť prijatia pripomienky 41 týkajúcej sa podávania stravy v celách policajného zadržania a pripomienky buď 57 alebo 60. Ide o tú pánom poslancom Filippom spomínanú povinnosť mlčanlivosti.
Vcelku by som rád podporil návrhy pána poslanca Moravčíka, ktoré do značnej miery riešia aj problém hospodárskeho Spravodajstva, hospodárskeho obranného spravodajstva. Ide predovšetkým o záver jeho pripomienok. V bode 5 jeho pripomienok však vznikla nepresnosť, zjavne preklepom. Hovorí sa tam v druhom riadku "pre", ale myslím, že tam by malo byť "od". Ak totiž schválime takýto mylný text, tažko by sa to už potom upravovalo.
Toľko z mojej strany, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Bárányovi. Vystúpi pán poslanec Žingor. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.
Poslanec R. Žingor:
Vážené dámy, vážení páni,
k prerokúvanému návrhu zákona o policajnom zbore by som mal dva pozmeňujúce návrhy.
V § 18 ods. 6 navrhujem, aby vo štvrtom riadku bol upravený text za slovom "osoby" nasledovne: "Je oprávnený informovať a vyzvať osobu o vykonanie". Ináč predložím to pánovi spoločnému spravodajcovi. To by bol jeden pozmeňujúci návrh.
Druhý návrh: v § 24 ods. 5 doplniť za slovom "majetku" slová "alebo ak ide o trestná stíhanú osobu, ktorá sa v byte zdržuje". Zdôvodňujem to tým, že hľadaná osoba sa môže skrýva t trebárs dva týždňa a byt nechce otvoriť.
To sú moje doplňujúce návrhy. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš. Pripraví sa pán poslanec Galanda, zatiaľ ako posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Prokeš;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážený pán minister,
chcel by som poprosiť, napriek neodporúčaniu spoločného spravodajcu k bodu 13 a 14 - S 9, aby tieto dva body boli spolu prijaté, pretože, ak sa v § 9 ods. l vypusti slovo "v službe" je obsahovo totožný s odsekom 2. Tým pádom odsek 2 môže vypadnúť a zákon sa zostruční. O nič iné nejde. Poprosím pána ministra, aby sa potom k tomu vyjadril.
V § 17 - to je bod 23 spoločnej správy, sa hovorí o tom, že občan sa musí hlásiť o náhradu do troch dni. Navrhujem, aby bola prijatá dikcia ôsmich dní tak, ako ju navrhol výbor pre obchod a služby v spoločnej správe, a to z jednoduchého dôvodu. Neobmedzujme občana v jeho právach. O nič iné tam nejde. To je len časový limit, dokedy sa musí prihlásiť, o náhrady alebo stratu, ktorú utrpel tým, že bol predvolaný.
Ďalej by som chcel podporiť to, čo tu hovoril pán poslanec Bárány ohľadne možnosti zriaďovať policajné zložky mimozákonnou častou, teda nechcem povedať nazákonnou, ale mimo zákonodarného zboru, aby teda bolo akceptované to, čo tu povedal a riešenie, ktoré navrhoval.
Súčasne chcem poprosiť pána ministra, aby sa podrobne vyjadril k jednotlivým návrhom, ktoré tu odzneli a ktoré sú v spoločnej správe, pretože policajný zbor potrebujeme, a potrebujeme ho funkčný, aby sa nám nestalo, že niektorá dobre myslená pripomienka, ktorá sa tu dostane do zákona, vlastne znemožni činnosť niektorej zložky policajného zboru.
Preto ho veľmi prosím, aby z tohto hľadiska nám odpovedal resp. rozobral námietky alebo pripomienky, ktoré tu odzneli.
Ďakujem veľmi pekne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Prokešovi. Faktickú pripomienku má pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Prosil by som pani poslankyne a pánov poslancov, aby si v bode 5 mojich pozmeňovacích návrhov opravili v odseku l v druhom riadku slová "pre každého" na "od každého". Nedopatrenie vzniklo pri prepisovaní. Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Bárány. Ďakuješ mu.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Galanda. Pripraví sa pán poslanec Javorský.
Poslanec H. Galanda:
Vážený pán predsedajúci,
vážene poslankyňa, páni poslanci,
vážený pán minister vnútra,
dovoľte mi, aby som k predloženému vládnemu návrhu zákona povedal pár myšlienok a pripomienok. Ak vychádzam z premisy, že väčšina slušných a normálnych ľudí zákon dodržiava, rešpektuje, je prijatie takéhoto zákona veľmi potrebné. Je tu však potrebná aj iná vec. Potrebujeme, aby policajný zbor, policajti dostali dôveru občanov, aby im občania začali veriť, aby sa určite bariéry, ktoré sú po určitých
neslávnych skúsenostiach, zmenili, aby sme došli do štádia, že policajt je priateľ a ochranca človeka, priateľ a ochranca občana. Tento vládny návrh zákona, ak bude dobre schválený, ak budú jasné a otvorené vzťahy, ak budú jasné a jednoznačné právomoci na strane policajného zboru a na druhej strane na strane občana, by mohol byť prvým krokom, ktorý nám pomôže túto neprirodzenú bariéru medzi ochrancami Zákona a ľuďmi, ktorí ten zákon potrebujú, prekonať.
Nedá mi, aby som k tomu nepovedal ešte pár myšlienok. Pozastavím sa aj ja pri službe na ochranu ekonomických záujmov. Je to problém v takom aj onakom slova zmysle. Osobne sa tiež domnievam, že Slovenská republika potrebuje určitú organizáciu, určitú zložku, ktorá bude mať na starosti štátne, služobné, hospodárske a iné tajomstvo. To ja bez problémov, o tom by nikto nemal pochybovať. Podľa mňa je v záujme každej spoločnosti, aby si určité veci takýmto spôsobom chránila. Tu trošku podporujem pána poslanca Pirovitsa, môjho kolegu z ústavnoprávneho výboru, z jedného dôvodu. Ak chcem, aby policajt bol dobrý a čistý, aby v podstate tu boli jasné vzťahy, potom to dávam na zvážania.
V Spojených štátoch amerických existuje mestská a štátna polícia. Existujú tam šerifovia, existuje tam federálny úrad na vyšetrovanie, známe FBI. Mimo toho existuje taká zložka, ako je CIA, teda centrálna spravodajská služba, existuje tam NSA, teda národná bezpečnostná služba. Každý má svoje "políčko" a v rámci tohoto "políčka" sa pohybuje, má zákonom vymedzené úlohy, povinnosti, možnosti. Porušenie týchto možnosti a právomoci znamená porušenie zákona, a tým pádom občan vie, čo sa deje a čo sa nedeje. Aby sa nepovedalo, že Sovietsky zväz už nie je náš priateľ a vzor, takisto aj v Sovietskom zväze majú milíciu a mimo milície majú KGB, a každý má zákonom vymedzené svoje právomoci a svoje povinnosti. Preto tu dávam na zváženie, do akej miery je otázka
S 27 resp. § 3 vhodná alebo nevhodná. Takže sa skôr prikláňam k názoru pána Pirovitsa, ale dávam to na zváženie plénu.
Čo sa týka prvej a druhej hlavy, podporujem stanovisko pána docenta Moravčíka a dovoľujem si povedať, že bol by som rád, keby sme o tom hlasovali. Je to jednoznačne pragmantnejšie formulovanie vzťahu v rámci štruktúry a riadenia.
Okrem toho si dovolím povedať ešte pár konkrétnych pripomienok. Konkrétne v § 3 ods. l by som bol rád, keby sa tam dostalo ešte slovíčko "život", že ochraňuje život, bezpečnosť a majetok. Osobne sa totiž domnievam, že život je prvotná ľudská hodnota a zasluhuje si takúto ochranu.
V § 45 dávam na zváženie, či by tu nemala byt dané policajtom možnosť, aby dali putá i predvedenej osobe. Nejdem to tu rozširovať, ale myslím, že je určitá známa skutočnosť, je známy prípad pána kapitána Dobiáša, ktorý vzhľadom na to, že nemal možnosti zo zákona, aby sa správal tak, ako by sa mohol správať normálny policajt, prišiel o život.
V Si 71 a 72 navrhujem, aby sa dali do súladu s § l ods. 3, aby sa tam policajný zbor písal s malým písmenom. Síce predpokladám, že aj v Českej národnej rade prijmi policajný zbor s veľkým "P", ale kým to nemajú, nedávajme to do tohto zákona.
U S 73 dávam návrh, aby sme ho vlastne vypustili. Podlá mňa v tejto formulácii by v tomto zákone nemusel byť, skôr by sa mal riešiť na úrovni dohody medzi vládami. Nemyslím si, že by to muselo byť priamo v zákone.
Potom je tu ešte § 74 - obecná alebo mestská polícia. Takisto sa prikláňam k tomu, že sme zákonom o obecnom zriadení mestskej alebo obecnej polícii nedali nič. V podstate sme premenovali komisiu verejného poriadku na obecnú poli-
ciu, ale nedali sme iní žiadne zákonné právomoci. Nemôžu vlastne robiť nič iné, ako ostatní občania. Tu dávam na zváženie, či už týmto zákonom prenesieme určité právomoci policajného zboru na tieto obecné polície, alebo či nepočkáme na zákon o obecnej polícii ako takej. To je otázne. Na jednej strane chápem, že v Bratislave alebo v iných mestách obecní policajti by už potrebovali nejako právomoci, na druhej strane dávam otázku - to je skôr kvôli právnej čistote - či by nebolo lepšie, aby to bolo vymedzené niekde inde, a tu by bol iba odkaz, že právomoci obecných policajtov budú stanovené špeciálnym zákonom.
Keď už hovorím, chcel by som povedať jednu vec. Takisto, ako už bolo spomínané, chýba zákon o služobnom pomere, lebo síce budeme mať zákon o policajnom zbore, ale nebudeme vedieť, kto tým policajtom môže byť, takže je tu určité vákuum. A keď hovorím o služobnom pomere, dovolím si položiť ešte jednu otázku pánovi ministrovi vnútra, čo s policajnou akadémiou. Pokiaľ som bol informovaný, zhruba pred rokom bola zrušená Vysoká škola ZNB v Rači. Bol by som rád, keby sna mali určitú inštitúciu, ktorá bude vychovávať kvalifikované a schopné kádre, aby zákon dodržiavali.
Mám ešte určité výhrady, ale to sú skôr problémy vzťahu tohto zákona k trestnému zákonu a k trestnému poriadku, Ktorá nevyhnutne potrebujú novelizáciu. To sa však nedá urobiť týmto zákonom. Takisto môj názor je, že niektoré vzťahy voči prokurátorovi sú tu formulované dosť nešikovne, ale ovplyvniť sa to nedá. celkovo si dovolím povedať, že po schválení týchto pripomienok to bude dobrý zákon a dobrý základ do budúcnosti pre spoluprácu policajtov i občanov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. Slovo na pán poslanec Javorský.
Poalanec F. Javorský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený predsedajúci, vážený pán minister,
iste ste postrehli aj v minulosti, že členovia brannobezpečnostného výboru pomerne málo vystupujú pri pripomienkovaní jednotlivých zákonov. Snažíme sa vecne pripomienky využiť na zasadaní výboru a tu len tam, kde ja to naozaj nutné, konkrétne zareagovať a vyjadriť alebo posilniť naše stanovisko. Tým som už navodil, že sa nechcem zaoberať, ani •a dotýkať vecných otázok tohoto zákona. Chcel by som sa trošičku zamyslieť nad niečím iným. Tvoríme zákon, o chvíľu ho budeme odsúhlasovať, ktorý by mal políciu postaviť do iných pozícii, do iného svetla aj vo vzťahu voči občanovi. Zákon je norma. Je otázne - a nad tým som sa zamýšľal - či v skutočnosti v radoch polície máme dostatok poctivých, čestných a zodpovedných príslušníkov, ktorí budú schopní realizovať to, čo im zákon bude kázať.
Čítal som kdesi pred časom, že vyspelosť štátu sa dá hodnotiť podľa toho, akú na políciu. Ministerstvo vnútra v jednom materiáli predložilo Branno-bezpečnostnému výboru zameranie činnosti bezpečnostného úseku ministerstva vnútra v zmysle programu vlády do roku 1992, kde sa hovorí - citujem: "Policajný aparát sa všetkou svojou činnosťou bude usilovať o prinavrátenie dôvery občanov, ktorá bola značne otrasená a bez ktorej nebude možné jeho úlohy dôsledne zvládnuť. Ďalej sa hovorí, že na rozdiel od predchádzajúce-
ho stavu, kedy bol bezpečnostný aparát vykonávateľom línie jednej vládnucej strany, sa ministerstvo a polícia vo všetkých zásadných otázkach plne podriaďuje vláde Vláda schvaľuje zásady organizácie polície, jej celkove početné stavy, základné zameranie práce a pravidelne hodnotí plnenie úloh bezpečnostnej politiky. Polícia svoje úlohy plní len v rámci zákona a pod kontrolou Slovenskej národnej rady. Je tu otázka, či mame nejaké zábezpeky, aby polícia ako taká znova nebola zneužitá jednou stranou či hnutím.
Rád by som poďakoval všetkým, ktorí sa od začiatku, ešte v minulom volebnom období, zapájali pri budovaní odborov polície, odborového zväzu polície na Slovensku. V tomto totiž vidím určitú zábezpeku, určitú záruku, určitú poistku, že sa tak nestane. Nebudem citovať pasáže z prehlásenia alebo zo stanovísk doposiaľ vyjadrených vedením odborového zväzu polície. Je to všetko dostupné, odporúčam vám aj tým sa trošičku zaoberať.
V poslednom čase sa ovšem často hovorí, a zamýšľame sa nad humanizáciou výkonu nielen v armáde, ale i v polícii. No a tu je práve ten problém, ktorý vám chcem predostrieť. Viac-menej ide o moje osobné pocity a názory alebo postoje. Keď hľadám typ, postavu policajta dnešných dní, premietam si prakticky až do detských čias typy policajtov, ktoré mi nejako utkveli v pamäti, a hľadám medzi nimi typ, letory by M hodil do dnešných dní. Dovoľte mi, aby som bol v tejto chvíli trošičku aj osobný. Spomínam si na policajta, vlastne na žandára, ktorý mal mimoriadny rešpekt a úctu aj napriek tonu, že v puzdre na revolver si nosil desiatu. Spomínam si na policajta, ktorý po roku 1948 v mojej rodnej obci naháňal strach všetkým triednym nepriateľom, pred ktorým si nikto nebol istý, či zajtra nebude na sedrii v Levoči. Spomínam si na ďalších, ktorí asistovali pri násilnej kolektivizácii, pri likvidovaní kláštorov, pri deportácii kňazov a likvidácii archívov, knižníc a mnohého historického bohatstva nášho
národa v záujme jednej ideológie, jednej strany. A nemôžem si nespomenúc, aj na rozporné postavy tých, ktorí v uniforme ministerstva vnútra slúžili v tej najkritickejšej a najbolestnejšej oblasti, ľudí - vyšetrovateľov, respektíve ľudí výkonných vo väzniciach a v koncentračných táboroch pätdesiatych rokov. Nechcem hovoriť, že všetci boli rovnakí. Boli takí, ktorí nás bezohľadne drezúrovali preto, že sme sa hlásili menom a nie číslom, ktoré sme mali pridelené. Boli takí, ktorí bezohľadne organizovali úteky z koncentračného tábora len preto, aby mohli potom striedať a dostávať za to povýšenia. Boli však aj takí, ktorí v roku 1955 mali toľko odvahy, že z veže ohrady koncentráku natočili film, ako hodiny stojíme v 30 stupňovom mraze, a tento film sa dostal až do sociálneho podvýboru OSN. Boli takí, ktorí v naivite zapreli vlastného otca - konkrétne jedného poznám - lebo si myslel, že keď sa dá do služieb polície, konečne sa mu podarí stretnúť s otcom, ktorý dostal 17 rokov trestu ako kulak a že mu nejako pomôže. Dovtedy si to myslel, kým mu jeden z väzňov - udavač tento jeho zámer neodhalil a odvtedy to mal valmi tažké. Bol takmer na úrovni nás - väzňov. Bol taký, ktorý, keď som mal hladovku a prešiel deviaty deň, mi ponúkol čokoládu so zámienkou, že ide dojednávať, ako budeme na pracovisku ďalej pokračovať. Na tých všetkých si veľmi rád a s vďačnosťou spomínam. Samozrejme, že boli aj takí, a sú aj takí medzi nami, ktorí v roku 1958 na rozkaz Bacilka nemilosrdne likvidovali buržoáznych nacionalistov aj vo väzeniach, ktorí pri vzbure v roku 1955 na Jáchymovsku sedemnástich chlapcov - Slovákov natiahli do vriec a bezohľadne ich bili, až na smrť. Boli aj takí, ale boli medzi nimi aj dobrí ľudia.
Novembrové dni nim urobili obraz o policajtoch takých i onakých, ale dúfajme, že to všetko je už za nami. Rád by som tonu veril. Dobrý pocit a určité presvedčenie umocnili vo mne aj tí, ktorí v predošlých dňoch stáli pred budovou Slovenskej národnej rady, ktorí na mnohých miestach nasej
republiky sa snažili udržať, poriadok bez toho, aby použili násilie, vážim si ich všetkých, lebo si viem premietnuť, aký je rozdiel medzi tými, ktorí na nás púšťali psov v koncentračnom tábore Mariánska na Jáchymovsku, keď nás zatláčali do jedného kúta tábora v čase vzbury v roku 1955. Vážim si ich a chcel by som im z tohto miesta za ich statočnosť, rozhodnosť aj citlivý prístup úprimne poďakovať. /Potlesk. /
Aj napriek tomu, že posledné mesiace som mal možnosť trochu vniknúť do problematiky polície a viem, ako vyzerá skladba, viem, že medzi policajtami sú aj takí, hlavne z bývalých riadiacich kádrov, ktorí viac-menej škodia výkonu tým, že upozorňujú mladých príslušníkov, aby sa príliš nenamáhali, lebo je len otázka času a situácia sa dostane do starých koľaji. Aj napriek tonu posledné dni kľudnejšie usínam a som si aj so svojou rodinou nejak istejší, napriek tomu, že mám výhražné telefonáty. Som si istejší, že polícia pod týmto vedením, ktoré sa toho času sformovalo, nám dokáže zabezpečiť kľudný, spokojný život. Verím, že sa dočkám dňa, kedy z vďačnosti za službu policajtov budem môcť úprimne a s vďačnosťou každého policajta pozdraviť: "Dobrý deň, pán policajt".
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Javorskému. Do rozpravy sa ešte prihlásili pani poslankyňa Mistríková a pán poslanec Košťál. Slovo má pani poslankyňa Mistríková.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Dovoľte mi, aby som len krátko vyjadrila podporu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Pirovits. Myslím si naozaj, že získavanie, sústreďovanie a vyhodnoco-