riešiť. Netvrdím, že všetko, čo tam je, rokovací poriadok rieši dobre, ale je to zákon, ktorému sa podriaďujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš;
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,
chcel by som len pripomenúť, že každý poslanec môže v rozprave predniesť svoj prejav a v ňom uskutočniť určité návrhy, ale § 27 hovorí o kreovaní predsedníctva celkom jednoznačne. Jednak tam ide o tajnú voľbu a myslím, že tento paragraf zakladá voľbu členov predsedníctva jednotlivo, takisto členov výborov jednotlivo. Môžeme mat, samozrejme, taký výklad, ako predniesol pán Brestenský, ale chcem upozorniť, že tu to ustanovenie je. Myslím, že by mala pokračovať ďalej rozprava a potom na základe nej by sme sa mohli dopracovať k nejakému záveru. Chcel som upozorniť: na rokovací poriadok.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. V tomto zmysle hovoril už včera aj pán podpredseda Klepáč.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Krajčovič. Poslanec M. Krajčovič:
Vážení kolegovia, teraz tu začíname hovoriť o hlasovaní. Včera pán poslanec Hamerlík otvoril istý problém, takže by som si dovolil teraz pred týmto plénom povedať taký malý
inzerát: "Hľadá sa čestný poslanec zo šiesteho radu, ktorý stlačil pri hlasovaní viac ako jedno tlačidlo. "
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem aj ja. Slovo má pán poslanec Húska. Poslanec A. M. Húska;
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som zaujal stanovisko k tomu, že bola reorganizovaná vláda a v rámci toho aj rezort, ktorý som do predvčera viedol. Dozvedel som sa iba nepriamo, aj to len z takých úchytkových informácií, že pán Kňažko bol odvolaný z politických dôvodov a ja z vecných. Neviem, čo sú to vecné dôvody, možno, že som profesionálne nie kompetentný. Rád by som poznamenal, že som vyše 35 rokov robil v oblasti ekonomiky, analýz, kybernetiky, a teda v oblastiach, ktoré boli spojené tak s praxou - napríklad implementácia systému - ako aj s analýzou tejto praxe, ale aj s teóriou. Napriek tomu pokúšam sa rekonštruovať, o čo vlastne ide.
Predvčerom totiž v televízii bolo povedané, že sa privatizácia oneskoruje. Myslím, že je to pravda. Oneskoruje sa 42 rokov. 42 rokov bolo Slovensko vytrhnuté z kontextu vývoja trhovej ekonomiky a z privátnej iniciatívy. To je naozaj pravda. Ale ak ide o to, čo sa urobilo, a to vás môžem ubezpečit, že práce pri zakladaní - kto pozná môj režim, vie, že to boli každý deň 18-hodinové práce, bez soboty a nedele - postupujú dobre a v porovnaní s Českou republikou, ako to objektívne konštatovali Hospodárske noviny - v predstihu.
Napríklad do minulého týždňa v rámci malej privatizácie už bolo privatizovaných cez pol miliardy, napriek rôznym odporovým tlakom a napriek tomu, že samotný zákon má svoje kazy a bol prijatý nie celkom šťastne. V porovnaní s odhadom, pretože v Českej republike nemajú systém elektronizovaný tak ako u nás, sa hovorilo o 600 až 700 utŕžených miliónoch, to znamená, že v podstate to malo byť v porovnaní s veľkosťou našej slovenskej ekonomiky asi l milión a viac. Takže v tejto oblasti to asi nie je.
Treba však naozaj čosi robiť. K tomu by som povedal, že sa v rezorte pripravovalo aktualizovanie zákona o malej privatizácii, v ktorom je rad rôznych nedostatkov, medziiným takých, ktoré sa doň dostali počas prerokovávania vo Federálnom zhromaždení, kde napríklad bol návrh na pätročné nájomné lehoty, ale postupne boli redukované na dvojročné a podobne. Nejdem do detailov. Pokiaľ ide o veľkú privatizáciu, naozaj sa urobilo veľa. Môžem vás ubezpečiť, že sme zviedli jeden z najťažších zápasov s federálnymi orgánmi, ktoré mali predstavy napríklad v oblasti kupónovej akcie o jednom fantastickom spôsobe skoro lotérneho alebo ruletového spôsobu prideľovania kupónov pomocou tzv. dopytu a ponuky, kde by sa bolo stalo, že za 2 000 korún kúpených kupónov sa mohlo u jednej spoločnosti, keď sa v nej zhromaždilo príliš veľa záujemcov, získať za 20 alebo 200 korún účastín. Teda v podstate opačný stav, aký treba dosiahnuť, aby sme dosiahli jednu tretinu majetku zo štátnych prostriedkov, teda z monopolu vlastníctva, do rúk našich obyvateľov, dospelých ľudí. To bol zápas, v ktorom sme postupne presadzovali určité úpravy, ktoré sa už dosť približujú našim predstavám, ale ešte zďaleka nie sú také, aké by mali byť, riešené pomocou profesionálneho riešenia v tzv. investičných trustoch. Nechcem ísť do detailov, ale skutočne to bola nadmerná práca.
Vykonala sa aj veľká práca v spolupráci pri analýze a reštrukturalizácii podnikov. Viete, že je to veľmi tažké, ale treba sa na to jednoducho pripraviť, pretože všetky podniky boli štruktúrované netrhovo, to znamená v podstate veľmi autarkčne, vybudované do seba veľmi komplexne. Pretože nemohla dobre fungovať externá kooperácia, museli sa budovať takto. To všetko stálo pred nami a spoločne s rezortami sme tento veľmi ťažký problém rozuzľovali. Samozrejme, ešte je veľa a veľa pred nami.
Ďalej bola vybudovaná sieť tzv. detašovaných pracovísk, ktoré majú ako inkubátory zabraňovať detskej úmrtnosti malých novozakladaných firiem a pomáhať im v riešení. To je tiež originálny prístup, ktorý sme sa pokúšali u nás na Slovensku realizovať, pretože mladé podnikateľské sily boli veľmi nezrelé. Čiže toto všetko sa urobilo.
Ale rád by som ešte pohovoril k programu ekonomickej reformy, pretože o tom sa hovorilo. Myslím, že mám právo k tomu hovoriť už aj preto, že som naozaj bol spoluautorom prípravy a pri zrode programu - jednak VPN a jednak ekonomickej časti. Už vtedy sme celkom vedome uvádzali princíp sociálno-ekonomického pilieru, pretože sociálne je neoddeliteľné od ekonomického a nemôžeme ho ani týmto jediným vysvetliť. Treba jednoducho pochopiť, že trh je evolučná akvizícia, je to priestor voľby. Pán poslanec Huba veľmi správne upozornil, že v mnohých oblastiach bude treba robiť korekcie aj na Západe. Viete, že zjav sociálne regulovaného trhu je akvizícia iba posledných štyridsiatich-päťdesiatich rokov. Taký trh nebol. Pôvodne bol bezjadrový, nemal princíp správcu trhu, to znamená nemal dobre vyvinuté regulatívne funkcie. A takisto trh na celom svete stojí ešte pred jednou veľkou inováciou, aby zakomponoval nielen sociálny prvok, ale aj ekologický prvok. Napríklad situácia je ešte taká, že je rentabilné nivočiť prírodu, a to aj na Západe. I keď sa už v mnohých vyspelých ekonomikách veľa v tento prospech
urobilo, v zásade mnohé záležitosti, prenášanie tzv. externálií industrializácie do iných svetov, celé sústavy stratégii nie sú ešte dokonalé a treba ich zdokonaliť.
Treba si uvedomiť, čo je to v rámci slovenskej ekonomiky. Slovenská ekonomika je doplnková ekonomika. Takto bola zámerne stavaná. To znamená, že ako taká nutne nesie veľkú záťaž hlavne vstupov. Preto napríklad rozsiahla devalvácia, keď spracovávame najmä vstupy, aby sme ich odovzdávali ako polotovary predovšetkým do českej ekonomiky, nás zasahuje viac. A ak nás zasahuje viac, a to miliardami viac, je jasné, či sa nám to páči alebo nie, že vlastne slabší hradí adaptačné procesy silnejšieho. Jednoducho, taká je pravda. A ak sa o tom nebudeme sporiť, ak nebudeme hľadať naše autentické riešenia, zvrchované riešenia tejto ekonomiky, ktorá sa musí zmeniť /potlesk/ z doplnkovej ekonomiky na zvrchovanú nie preto, že máme v sebe ošial nejakého šovinizmu, ale preto, že iba vykomplexovaná môže zabezpečiť rovnoprávnu deľbu práce s ostatnými, bude stále ťahať za slabší koniec. Toto všetko sme sústavne zdôrazňovali.
Ďalšia záležitosť, vecná. V českých krajinách - v klausovských kruhoch sa stále viac presadzoval všeliek monetarizmu, i keď sa slovami hovorilo, že ide o komplexnú ekonomiku. Ale potrebujeme napríklad riešiť aj vecnú stránku problematiky, to znamená potrebujeme vybudovať napríklad celý rozsiahly crisis management, odborníkov, ktorí budú chodiť do týchto chorých podnikov. Nemožno len jednoducho povedať, nech chorý podnik skrachuje, lebo choré podniky sú vlastne skoro všetky. Veď všetky nemôžeme nechať skrachovať. To znamená, že musíme vlastne pripraviť ľudí. Na tom sa nepracovalo.
Treba otvorene povedať, že sme kritizovali, podľa mňa správne, že napríklad rozsiahla vedecko-výskumná základňa nie dosť pracovala. Samozrejme, v starom systéme - sám som
tam pracoval - bolo najťažšie prežiť tak, aby si človek našiel zmysluplnú prácu, pretože sme v podstate sústavne robili na úlohách, ktoré nemali zmysel. Dostávali sme zadanie, aby sme zdokonalili nezdokonaliteľné systémy. Je samozrejmé, že to devalvuje človeka, že to rozvracia psychiku aj morálku človeka, a niektorí sa pustili ľahšou cestou, že jednoducho kamuflovali. Ale mnohí predsa len pracovali aspoň na sebe, aby sa naučili a mohli v príhodnom čase svoje mozgy, svoje dispozície, svoje schopnosti odovzdať tomuto národu, tomuto štátu, a aby mohli naozaj pracovať. Preto si myslím, že z vedecko-výskumnej základne rýchlo treba vybrať, čo je z nej použiteľné, dať ľudí na stáže, aby sa rýchlo pripravili na osvojenie si praktík crisis managementu, teda managementu na záchranu krízových oblasti, aby mohli prísť do podnikov a ako usilovní mravčekovia tam pracovali na záchrane toho, čo sa zachrániť dá a na oddelení toho, čo sa zachrániť nedá. Preto musia byť vybudované cielené regulačné programy.
A ešte jedna záležitosť, ktorá je mimoriadne dôležitá a na ktorú sa zabúda, a to je tzv. kalibrácia. To znamená, že keď niekoho liečim, musím stanoviť, akými dávkami liečim. Môžu byť podprahové, čiže dám málo lieku, a to je neúčinné, nemoc ďalej pokračuje, môžu byť prahové, keď dávka je v stave odolať chorobotvorným procesom a zastaviť ich, a sú nadprahové, pri ktorých každý systém ľudovo povedané "zdochne" pod takou dávkou, hoci je liečiacou dávkou. A táto záležitosť nie je dokonale zvážená. Každý čaká na samohybnosť a samovývoj v trhovej situácii, kde naopak, treba dávkoval, kalibrovať a riešil problémy naozaj veľmi citlivo. Bez takéhoto postupu nemáme šancu dostal sa naozaj k lepším výsledkom.
Ďalej treba rýchlo a vážne zvážiť napríklad postup pri rozpade a rozklade niektorých nezachrániteľných štruktúr a stavaní nových štruktúr, ako zároveň budovať infrasieť pre nové štruktúry. Veď nie je možné, aby sme teraz povedali, že
z dôvodov reštitučného rozpočtu nejdeme sa vôbec zapodievať infrasieťou. Predsa nemôžeme vybudovať zdravé prvky, ktoré zachránime z toho umierajúceho hospodárstva takým spôsobom, že infrasieť začneme budovať potom. Práve infrasieť je podmienkou dokonalého trhu, dokonalého prieniku a príchodu zahraničného kapitálu, ktorý nám bude aktívne pomáhať zdokonalovať náš systém. Samozrejme, že potrebujeme zahraničný kapitál, ale nie pasívny, nie v úveroch, ktoré potom nevieme splatiť, ale tak, že príde, vloží časť akciového kapitálu k nám a pomocou týchto rozvojových impulzov nám pomôže rozhýbať ekonomiku. Tieto antikrízové postupy musíme rýchlo uskutočniť. Ale zase sa namieta, že na to nemáme zdroje. Vecí kto hovorí, že to musíme vlastnými zdrojmi? Mali sme ponuky a stále sa to odročuje, na finančné konzorciá, ktoré sú ochotné prísť a dobudovať napríklad našu diaľničnú sieť, dobudovať naše vertikálne produktovody, ktoré by zachraňovali cez systém sever - juh našu veľkú zraniteľnosť systémami východ - západ, ktoré máme. A toto všetko je možné robiť. Ďalej je možný cielený program cestovného ruchu. Rád by som upozornil, že do roku 1989 nás napríklad v kúpeľníctve výťažnosť jedného dolára stála 4, 8O až 5, 20 korún. Keď porovnáme, koľko výťažnosti získame z iných odvetví, kde to je? Ale ukážme si, aké programy v tomto smere robíme.
Toto treba rýchlo stanoviť, ale k tomu potrebujeme vlastné koncepcie, nie sústavne sa pýtať. Potrebujeme koncepcie a inštrumentárium zvrchovanej ekonomiky, ktorá nebude riadená nijakými povoleniami a dišpenzami federálu. To nie je preto, že je to šovinizmus, verte mi, to nemá s tým nič spoločné. To je proste otázka funkčnosti a záchrany tohoto hospodárstva. A my sme za to zodpovední. Preto by som naozaj rád upozornil, že sa musíme s tým zapodievať. Pán kardinál Tomko citoval jeden krásny výrok Solženicyna, že rozmanité národy, to sú rozmanité tváre Boha. Aj náš národ je teda tvárou Boha. Materiálnym vyjadrením tejto tváre je v podstate hospodárstvo, je to jeho materiálny základ, jeho bytie.
Sme zodpovední za to, aby to bola naša identická tvár a nie rozmazaná tvár fúzovanej ekonomiky v nejakej unitárnej podobe, v nejakom spoločnom jedinom riešení, ktoré hovorí, že nepozná národné ekonomiky, že pozná len česko-slovenskú ekonomiku, že pozná len riešenie unitarného typu. Toto je prakticky celá politika, ktorá bola derivovaná od pána Klausa a ktorá sa kriticky málo preberala. Bolo ju potrebné dôkladne zvážiť a stanoviť našu vlastnú koncepciu. Celý zápas, ktorý sme vo vláde robili, bol tento zápas. Veľmi silne nás stravoval zápas o to, aby sme mohli nájsť vlastnú tvár, vlastné inštrumentárium a vlastné koncepcie. Prajem novej vláde, aby to naozaj našla. Ak nenájde, nesie na sebe veľkú zodpovednosť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Húskovi. Slovo má pán poslanec Kaňa. Pripraví sa pán poslanec Sabo.
Poslanec A. Kaňa:
Vážená vláda, poslankyne, poslanci,
záležitosti, ktoré sa dejú okolo pána Mečiara, už dávno prekročili rámec tejto osoby a ide tu nielen o pána Mečiara. Pán Mečiar si mnohé veci zapríčinil sám - napríklad postoj k Matici slovenskej pri jazykovom zákone, spor o ministra vnútra, postoj k zahraničným Slovákom a podobne. Ale keď išlo o postavenie Slovenskej republiky a obranu suverenity v spore s federálom, vývoj dal a dáva za pravdu pánovi Mečiarovi. Nejde teda len o osobu Mečiara, ale o slovenskú politiku ním reprezentovanú. Hrad vsadil všetko na upevnenie
moci federálu. Slovensko s pánom Mečiarom a Kňažkom a s podporou veľkej väčšiny obyvateľstva sa stavia za upevnenie štátnej suverenity Slovenskej republiky a za ekonomickú nezávislosť Slovenska. Tento smer, môžeme povedať, nie je osamotený. Takmer všetky vážne politické sily na Slovensku, okrem Galovej skupiny, stoja na tejto strane. Pán Mečiar hľadal dobré vzťahy k Maďarom, Poliakom, Rusom, Rusínom a Ukrajincom. Aj pomer k pražskému federálu chcel upraviť na základe rešpektovania štátnej suverenity Slovenskej republiky. To je tromf v rukách Mečiarových. V politike je každý nahraditeľný, aj pán Mečiar. Ale ani jeho nástupca nebude môcť obísť Mečiarovu skúsenosť s Prahou i s VPN. Kampaň, ktorú niektoré české masmédiá a niektoré zahraničné rozhlasové stanice vedú proti pánovi Mečiarovi, jeho popularitu len zvyšujú.
Slovenská politická scéna ukazuje, že VPN zostáva jedinou silou na Slovensku, ktorá nemá podporu u obyvateľstva a je úplne závislá na Prahe. A cez tieto kanály idú potom do sveta aj také nezmysly, ako napríklad o Mečiarom ľavičiarskom puči. Zazlievajú sa mu služobné cesty do Nemecka, Talianska, Sovietskeho zväzu. Služobné cesty pána Mečiara sa musia šetriť, ale to, že počas posledného pléna Slovenskej národnej rady si odíde predseda Slovenskej národnej rady a podpredseda vlády na súkromnú návštevu do Viedne, to je v poriadku.
Hrad si musí konečne uvedomiť, že Slovenská republika je raz tu, že je to politická realita v minulosti, dnes a v budúcnosti a že cez ňu sa Slováci chcú predstaviť svetu aj sami. Na to máme právo, ktoré nám nemôže uprieť ani federál. Ba čo viac, slovenské historické skúsenosti Slovákom priam prikazujú, aby za seba hovorili sami, lebo hlas federálu je doteraz hlasom českým, ktorý má síce česko-slovenskú uniformu a firmu, ale nerešpektuje slovenské záujmy. Federálne zákony sú šité českou ihlou, na českú mie-
ru a na české pomery. Pred chvíľou sme práve počuli od kardinála Tomka, ako chápe národ a myslím, že máme v živej pamäti ešte chápanie národa podľa pána Kusého. Hovorí sa, že revolúcia požiera svoje deti, a na Slovensku je to tiež pravdou v Mečiarovi. Po Mečiarovi a Kňažkovi bude nasledovať Dubček. Títo pánom na Hrade nesedia, ale Čalfa, Bakšay áno, lebo vedia slúžiť. /Potlesk. /
Federál a jeho kompetencie, okolo čoho sa vlastne krúti každá kríza v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, budú stále kameňom úrazu, lebo to je prekážka politického vyrovnania dvoch rovnoprávnych národných štátov, ktoré nemôžu vedia seba existovať inak ako úplne rovnoprávni partneri. Naši slovenskí politici si musia uvedomiť, že tlak zdola, ktorý sa šíri na celom Slovensku - niektorí poslanci tento tlak nazvali hlasom ulice, ktorý si netreba všímať, vieme dobre, ktorí poslanci to boli - je tlakom uvedomovania si svojho národného povedomia. Stále viac sa otvárajú nožnice medzi terajšou politickou reprezentáciou a verejným názorom. Vážení, chcem vám povedať, že takéto ponímanie politickej situácie na Slovensku je nielen v Bratislave, ako sa to niekedy uvádza, ale tak je politická situácia chápaná aj v oblasti Spiša, Šariša, Zamaguria, odkiaľ pochádzam, a myslím, že i v ostatných oblastiach Slovenska.
Končím slovami veľkého Slováka Štefana Boleslava Romana, ktorého nedožité sedemdesiate narodeniny sme si práve pripomenuli 17. apríla. Citujem: "Dožadujeme sa slobody, demokracie a sebaurčovacieho práva národa. Dožadujeme sa rovnoprávnosti s inými národmi, aby Slováci sami boli tvorcami svojich osudov, aby si sami vládli a hovorili za seba. Nechceme viac ako majú iní, ale nemôžeme ani súhlasiť s menej a uspokojiť sa s osudom, ktorý nám diktovali iní. "
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Sabo. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.
Poslanec P. Sabo:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,
dovoľte mi pripomenúť, že z tohto miesta v minulosti neraz odzneli príspevky poslancov, ktorí kritizovali nedostatok demokracie a tolerancie, asociálny a antiekologický kurz pôvodnej Klausovej ekonomickej reformy, nedostatočnú kontrolu vlády slovenským parlamentom, zákulisnú a netransparentnú politiku Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Táto kritika bola vždy tvrdo odmietnutá, prípadne bola označovaná za demagógiu. Po mesiacoch ubezpečovaní, ako je všetko v poriadku, sa priznala farba s tým, že v poriadku je máločo - od stavu hospodárstva až po demokraciu - a tak nečudo, že aj v tomto parlamente nám dnes hrniec prekypuje.
Je evidentné, že dnešnú situáciu podstatnou mierou zavinili postoje vládnej koalície. Napriek tomu som presvedčený, že v tejto chvíli sa treba pokúsiť hľadať riešenie, ktoré by mohlo byť spoločné a ktoré by sa mohlo pokúsiť túto spoločnosť vyviesť z marazmu v kontexte toho, ako to veľmi pekne hovoril na začiatku pán poslanec Kvietik. V žiadnom prípade to však neznamená, že sa máme uspokojiť s riešením problému v podobe nepresvedčivých presunov vo vláde, prípadne v nájdení a usvedčení vyhliadnutého vinníka, ako to uskutočnilo naše predsedníctvo.
Dovoľujem si pripomenúť, že okrem kontextu národnej polarizácie a nedemokratických postupov sú korene dnešnej krízy aj v priebehu ekonomickej reformy. Som veľmi povďačný pánovi poslancovi Húskovi, že dnes spomínal práve tie aspekty, na ktoré sme viackrát v minulosti upozorňovali, to znamená sociálne a ekologické rozmery a ľutujem, že v tejto chvíli nie je vo vláde Slovenskej republiky, aby ich mohol presadzovať. Nechcem sa púšťať do podrobnej analýzy tejto reformy, nie som na to povolaný, ale môžem povedať len pohľad ľudí. Ľudia, ktorí neboli, ktorí sa necítili chudobnými a totálne zbedačenými ani v komunistickom režime, sa dnes dostali do tejto polohy a fyzické prežitie im majú vlastne zabezpečiť iba nedokonalé, a dovoľujem si tvrdiť, že nedôstojné sociálne siete. To je niečo, čo ľudí demoralizuje, jednotlivých občanov, celú spoločnosť a rozhodne im nedáva nijakú motiváciu do budúcnosti. Naviac, ľudia nie sú ochotní si stále viac uťahovať opasky v situácii, keď chýbajú jasné a dlhodobé koncepcie a predstavy, kam kráčame a kam chceme Slovensko dostať.
Domnievam sa, že včerajšie hlasovanie parlamentu o dôvere pánovi podpredsedovi vlády Kučerákovi, ktorý bol zástancom Klausovej teórie ekonomickej reformy, otvorilo cestu k tomu, aby bola táto reforma modifikovaná, aby bola podrobená prísnej a vecnej analýze, aby boli zohľadnené chyby, ktoré sa stali a aby na základe analýzy bola uskutočnená korekcia a prípadne sa pristúpilo k ďalším zmenám vo vláde, ktoré by odrážali kurz reformy, ktorý bude pre Slovensko prijateľný a bude preň vhodný. Samozrejme, myslím, že okrem tejto reformy sa treba vrátiť aj k problematike zloženia Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Problematiku otvárali poslanci predo mnou. Nechcem sa zaoberať podrobnosťami, chcem len upozorniť na fakt, že tak, ako je ťažká reforma, aj doba, v ktorej dnes sme, tak nás všetkých, aj Slovensko,
ešte skutočné skúšky z demokracie len čakajú. A o to väčšia je zodpovednosť všetkých politikov, aby spoločnosti vytvorili určité pevné demokratické štruktúry a garancie, o ktoré sa možno oprieť. Žiaľ, zatiaľ sme to nedokázali. Ak dnes niečo silnie, tak je to skôr pocit sklamania a dezilúzie. Demokratické mechanizmy sme poriadne ani nevytvorili, nieto ešte, že by boli zažité. Netvárme sa teda, že demokratický vývoj je vec nezvratná. Nemusím vám to ilustrovať známou vecou, ktorú všetci poznáte, ktorou sa stal doslova útok na slobodu tlače zavedením federálnej 22-percentnej dane. Tieto demokratické zmeny, tak ako tu už viacerí spomínali, nie sú možné bez zmeny Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Dovolím si navrhnúť postup, ktorý by snáď nemusel byť konfrontačný a ktorý by mohol viesť k novému zloženiu predsedníctva. Zhodujeme sa všetci v tom, že terajšie zloženie predsedníctva neodráža skutočné zloženie parlamentu. Prosím predsedníctvo, aby dobrovoľne odstúpilo a tým vytvorilo priestor, aby dôstojným a korektným spôsobom mohlo byť zvolené nové predsedníctvo, ktoré bude odrážať pomerné zloženie parlamentu. /Potlesk. / V prípade Strany zelených sa žiadne, ani kvantitatívne ani kvalitatívne zastúpenie nemieni zmeniť, čiže nie je to žiadny záujem tejto strany, je to ako jeden predložený návrh riešenia.
Dovoľte na záver povedať stručne len toľko: to, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady využilo ústavný zákon, je v jeho kompetencii a nám ostáva ho akceptovať. To, že to urobilo bez konzultácie s plénom, je, samozrejme, nedemokratické. Dovoľujem si ale tvrdiť, že do histórie tohto parlamentu vojde ako čierny politický humor, keď sa bude hodnotiť, kto koho odvolával, aké boli skutočné dôvody a ako znela oficiálna argumentácia. Už menej humorne, o to však čiernejšie bude veľmi pravdepodobne hodnotený zrejmý rozdiel
medzi názormi voličov a názormi nimi zvolenej parlamentnej reprezentácie v tejto otázke.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán minister a poslanec Snopko.
Poslanec L. Snopko;
Vážené predsedníctvo, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Sabo,
chcel by som vás len poprosiť, keby ste sa presnejšie vyjadrovali. So mnou ste sa o ničom nedohodli, tak neviem prečo vravíte, že všetci sme tu zajedno.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa pán poslanec Blažko.
Poslankyňa G. Kaliská; Vážení prítomní,
je rozhodnuté o rekonštrukcii slovenskej vlády. Myslím si, že dávno to už bolo rozhodnuté. O spôsobe, akým sa viedla rekonštrukcia, nemôžem povedať nič iné, len to, že s ním nesúhlasím. Táto rekonštrukcia začala zásahom zvonku, a to
zásahom jedného politického hnutia. Hnutia, ktoré vyhlasuje, že je garantom demokracie, tolerancie, stability a budúcnosti Slovenska. Ale napríklad jeden z jeho členov vo vládnom poste už v dostatočnom predstihu a mimo hraníc našej republiky vyhlásil, že odvolanie premiéra je hotová vec. Nebudem toto hnutie rozoberať ani hodnotiť, nie je to moja úloha. Položím však niekoľko rečníckych otázok.
Dnes výsledkom vyšetrovania Predsedníctva Slovenskej národnej rady sa prišlo na skutočnosti, ktoré neboli dovtedy nikomu známe? Alebo boli? Alebo len vládna koalícia sa dohodla na lojalite? Čo vie toto plénum, teda my, obyčajní poslanci, o faktoch napríklad vo veci Interthermal? Ako šikovne a bez následkov pre členov slovenskej vlády sa vyriešil prípad Tatragate? Čo vieme o spore bývalého ministra vnútra pána Andráša a bývalého premiéra pána Mečiara? Kde bola vtedy láska k pravde a k poznaniu? Ako mohli členovia Predsedníctva slovenskej národnej rady po čine ministra spravodlivosti pána Košťu uvádzať argumenty, ktoré uviedli? Rokovací poriadok v paragrafoch 13, 24, 25 jasne hovorí o nadpolovičnej väčšine prítomných poslancov. Hádam sme nedospeli tak ďaleko, že stačí tu byť už prítomný len duchom? Uvidíme my, obyčajní poslanci, závery terajšieho prešetrovania, alebo to zase ostane vecou Predsedníctva Slovenskej národnej rady? Viem, že podľa platného rokovacieho poriadku prináleží Predsedníctvu Slovenskej národnej rady odvolať vládu. Ale domnievam sa, že hádam stálo za to s týmto plénom sa aspoň o tom porozprávať, viesť dialóg a baviť sa o vecných argumentoch.
Pýtam sa, či sa predsedníctvo nemalo radšej zaoberať rokovacím poriadkom a novelizovať ho? Alebo či si myslíme, že sme dali demokracii zadosť tým, že sa viedli rokovania s predstaviteľmi politických strán a tým sme vyriešili problém, že v pléne sme o tom nemuseli rokovať? Ak podľa nového premiéra pána Čarnogurského má byť metódou slovenskej vlády
pravda, apelujem na členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady: majte úctu k pravde. Zhodnoťte si sami, či všetka vaša doterajšia práca bola v súlade s ňou. Dovolím si vám aj ja navrhnúť, aby ste sa sami dobrovoľne vzdali svojich postov v predsedníctve a tým umožnili jeho rekonštrukciu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Slovo má pán poslanec Blažko. Pripraví sa pán poslanec Filipp.
Poslanec V. Blažko:
Ctihodné Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vážené poslankyne a poslanci,
atakovaný udalosťami posledných dní i pripravovanými ústavami, ktoré už máme na stole, považujem si za povinnosť, aby som prejavil svoj názor, ktorý súčasne vyplýva z názoru našej slovenskej evanjelickej cirkvi, ktorý naša cirkev tlmočila vo svojom vyhlásení dňa 30. novembra minulého roka na svojom generálnom konvente takto: "Generálny konvent slovenskej evanjelickej cirkvi v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike jednomyseľne vyhlasuje, že sa stavia za zachovanie jednoty Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v duchu našich najlepších spoločných tradícií. Sme za svojbytnosť slovenského národa v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a za bratskú spoluprácu s českým národom a národnosťami, ktoré žijú v našej vlasti. " Koniec citátu.
Moje postrehy. Všetky emotívne nacionálne prejavy, ktoré sa vôkol nás prejavujú, nemajú v sebe zdravého ducha úcty, tolerancie a porozumenia. Aj preexponované hlásenie sa