SLOVENSKÁ N Á R O D N Á RADA IX. volebné obdobie

. schôdza 17. decembra 1990, 18. decembra 1990,

II časť 19. decembra 1990, 20. decembra 1990.

STENOGRAFICKÁ SPRAVA

O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Vládny návrh zákona SNR o pravidlách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami v Slovenskej republike

Vládny návrh zákona SNR o štátnej správe pre životné prostredie

Vládny návrh zákona SNR o voľbách sudcov z ľudu okresných í krajských súdov Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona SNR o sídlach a obvodoch okresných i krajských súdu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona SNR o poisťovníctve

Návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1989

Vládny návrh zákona SNR o štátnom rozpočte Slovenskej republiky za rok 1991

Návrh na odvolanie Štefana Minárika z funkcie podpredsedu najvyššieho súdu SR a zvolenie Ivana Majerika do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu SR

Správa o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 27. novembra do 17. decembra 1990

Rozprava k aktuálnym spoločenským otázkam

Vyhlásenie Slovenskej národnej rady a vlády SR k deportáciám idov zo Slovenska

Interpelácie a otázky poslancov.

Bratislava, december 1990

Tretí deň rokovania 9. schôdze Slovenskej národnej rady 19. decembra 199O

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Važené poslankyne, vážení poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991. Do rozpravy je doteraz prihlásených 13 ďalších poslancov. Skôr, ako budeme pokračovať v rozprave, prosím, aby ste sa prezentovali.

Prezentovalo sa 114 poslancov. Naše rokovanie je schopné uznášania.

Ako prvý v dnešnej rozprave vystúpi pán poslanec Miko. Pripraví sa pán poslanec Strýko.

Poslanec E. Miko:

Važené predsedníctvo, vážená vláda, páni a dámy,

chcem sa stručne a vecne vyjadriť k bodom 18 a 2O spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991. Plne podporujem vytvorenie osobitnej položky na účelovú dotáciu v rámci ministerstva kultúry na podporu detskej tvorby a tvorby národnostných menšín Ukrajincov, Maďarov a Nemcov. Nemôžem však súhlasiť s návrhom v bode ZO, aby bola redukovaná účelová dotácia pre cirkvi o 5O mil. Kčs.

Kolegovia a kolegyne, vôbec nejde o sumu, ale o princíp. Poslaním účelovej dotácie pre cirkvi v štátnom rozpočte je aspoň čiastočne napraviť škody, ktoré vznikli v časoch, keď cirkvi a náboženské spoločenstvá boli štátnou správou marginalizované a diskriminované. Pokladám tento návrh za nevhodný a netaktný, pretože dodnes nie je prijatý návrh zákona o slobode náboženského vyznania. Ešte sme iba v začiatkoch dlhého a zložitého procesu reštitúcie. Som presvedčený, že by sme mali s reštrikčnými úvaha mi čakať. Veď cirkev to sú milióny a cirkev participovala a chce ešte v širšej miere participovať na živote kultúry, zdravotníctva a výchovy. Navrhujem preto odporúčanú redukciu neprijať. Prosím parlament, aby ma v tom podporil

Ďakujem /Potlesk /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Ako ďalší vystúpi poslanec Strýko. Pripraví sa poslanec Ftáčnik

Poslanec M. Strýko:

Vážená Slovenská národná rada,

celkom v krátkosti sa zmienim o dvoch bodoch, kroré sú uvedené v dodatku, teda k bodom 18 a 19. Uvediem, prečo náš Výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské pravá ich odporúča prijať.

Ekonomické tlaky rôzneho druhu, ceny papiera a podobne, hrozia tým, že všetky menšinové, ale aj ďalšie umelecké žánre, nízkonákladová literatúra a podobne sa neudržia nad vodou. Hrozí zostup k samizdatom, kultúrnemu pod

zemiu. To, že sa dá žiť aj takto, sme mnohí spoznali pred revolúciou, a] dnešný pán minister kultúry. Objavujú sa aj hlasy o nesporných prednostiach a hodnotnej autoselekcii takéhoto života umenia. Avšak každá demokracia chráni to, čo je slabé a jeho hodnota, hoci nesporná, sa v džungli komercie nevie chrániť sama. Chráňme preto my vytvorením tohoto špeciálneho fondu, ako je to uvedené v bode 18, ktorý odporúčam schváliť.

Teraz niečo k bodu 19, ktorý spoločný spravodajca bez vysvetlenia neodporúča schváliť. Vysvetlím, čo viedlo náš výbor k tomuto návrhu. Hovorí sa v ňom, že v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky položke "Obnova národných kultúrnych pamiatok" treba vypustiť časť vety "/vrátane historického jadra Bratislavy Národne kultúrne pamiatky patria celému národu rovnohodnotne na území celej Slovenskej republiky. A uprednostňovať či posudzovať národne kultúrne pamiatky alebo historické jadra miest podlá toho, či ich naši dávni predkevia postavili ďalej, či bližšie k dnešnému sídlu ministerstvo financii, je nemorálne Nedávno sme odsúhlasili, že Spišské Podhradie sa stalo mestom. Jeho časť Spišská kapitula je skutočne nesporným klenotom celého Slovenska a je z veľkej časti doslova v rozvalinách. Ma minimálne také, snáď aj väčšie právo na našu okamžitú a výnimočnú starostlivosť, ako historické jadro Bratislavy. Národne kultúrne pamiatky a his torické jadra miest musia byt obnovovane rovnomerne. Náš výbor navrhoval alebo rozšíriť priority okrem historického jadra Bratislavy o ďalšie, o Spišskú kapitulu, Levoču, pripadne iné mesta, alebo tieto slova o Bratislave vypustiť. Neexistuje hodnotnejšia a menej hodnotná časť Slovenska. Myslím si, že mi Bratislavčania hlasovaním za bod 19 dajú za pravdu a Bratislavu tak budeme ešte radšej ako doteraz.

Ďakujem

- 310 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Agárdy.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážene poslankyne a poslanci,

dovoľte mi krátko sa vyjadriť k niektorým prioritám štátneho rozpočtu, ktorý máme predložený a potom konkrétne k niektorým bodom spoločnej správy.

Nepochybujem o tom, že naplniť štátny rozpočet tak ako je predložený konkrétnym obsahom bude určite veľmi náročné. Bude tomu tak najmä preto, že sociálno-ekonomické pohyby v budúcom roku, ako ich tu včera načrtol pán podpredseda vlády, ktoré sa bezprostredne viažu tak na príjmové, ako aj na výdavkové položky štátneho rozpočtu, je veľmi zložité odhadnúť čo najpresnejšie.

Na celkových príjmoch majú rozhodujúci podiel,

51 %, príjmy z podnikateľskej sféry. Rizikovosť rýchlej adaptácie tejto sféry na nová ekonomické podmienky je veľmi vysoká. Aby nedošlo k rozpadu ekonomiky, nestačí robiť len reštriktívny úzko monetaristickú politiku. Treba sa brániť poklesu a stimulovať rozvoj nielen dotáciami, ale napriklad celou škálou prostriedkov finančnej politiky, najmä rôznych daňových úľav. Osobitnú pozornosť si zasluhuje naplnenie príjmovej položky dane z obratu, ktorá by sa mala podieľať na celkových príjmoch štátneho rozpočtu 32 %-ani. Vývojové tendencie vo výrobnej i obehovej sfére a s ňou spojená redukcia kúpyschopnosti obyvateľstva vyvoláva napätia, ktoré môžu ovplyvniť aj výšku tejto položky.

Filozofia výdavkov štátneho rozpočtu je založená na obmedzení výdavkov do hospodárskej sféry, hospodárnom využívaní finančných zdrojov a s tým spojeným upevňovaním finančnej disciplíny. Otvára tak priestor pre trhové vzťahy v ekonomike a na druhej strane preferuje výdavky na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo. Možno to hodnotiť ako dôležitý krok vlády Slovenskej republiky pri naplňovaní jej programového vyhlásenia

čo treba osobitne zvážiť v súvislosti s dotáciou hospodárskych subjektov, aj keď nie je veľká, to je otázka nenenia konverzie zbrojárskej výroby a radu útlmových programov osobitne v slovenskom uhoľnon baníctve, tak ako to bolo hovorené včera. Slovensky rozpočet totiž neuvažuje s vydelením finančných zdrojov na tieto problémy a ostáva nám očakávať, že by to mal riešiť federálny rozpočet. Vo výbore zástupcovia ministerstva financií na konkrétnu otázku odpovedali, že v štátnom rozpočte federácie je vyčlenená suma približne 3 mld korún, ale nie je účelovo viazaná. Myslím si, že by sme mohli žiadať, keďže poslanci Federálneho zhromaždeniu budú dnes-zajtra prerokovávať štátny rozpočet federácie, aby časť týchto prostriedkov bola účelovo viazaná na problematiku konverzie a útlmových programov v baníctve.

Akokoľvek je nám sympatické zvýšenie výdavkov v nevýrobnej sfére, sme si snáď všetci vedomí toho, že z rozpočtu v tejto oblasti sme schopní kryť iba základne potreby jednotlivých kapitol, či už ide o sociálnu oblasť, školstvo alebo zdravotníctvo. Včera tu napríklad zaznela informácia, že kapitola školstvo zvyšuje svoje výdavky. To je len zdanlivý obraz situácie, pretože školstvo v roku 199O dostalo 12 mld Kčs, vrátane národných výborov, teraz je to cez 14 mld Kčs, ale delimitáciou stredných odborných učilíšť v hodnote asi 2, 2 mld Kčs fakticky ostáva, ak nie

je ešte nižšie, ako v minulom roku. Takže takto by som chápal tie zvýšenia. Podobne je na tom kultúra, kde sú premietnuté výdavky na ochranu kultúrnych pamiatok, cirkvi atď. Takže objemovo rozpočet akoby vzrástol, ale ja otazné, či to, čo sa dávalo na prostriedky v kapitola kultúra, je vôbec na tej výške ako minulý rok

Konkrétnejšie by som sa chcel vyjadriť k výdavkom na vedu a techniku ako prostriedkom na podporu jedného z dlhodobých faktorov rastu. Tyká sa to konkrétne bodov 9 a 10 spoločnej správy. Chcel by som upriamiť vašu pozornost na to, že vláda Slovenskej republiky 6. novembra 1990 prijala uznesie k zasadám štátnej politiky v oblasti vedy a výskumu Slovenskej republiky. Situáciu mám trochu ulahčenú tym, že v dnešnej Národnej obrode sú podrobne publikovane výňatky z týchto zásad alebo z prílohy k tomuto uzneseniu Keďže predpokladám, že ste všetci nemali možnost si to prečítať, chcel by som krátko citovať z tej časti, kde sa hovorí o finančnej podpore vede a výskumu Vláda vo svojom uznesení rozhodla, že priama podpora vedy a výskumu sa bude deliť na časť inštitucionálnu z rozpočtu republík a čašť účelovú z fondov vedy a výskumu. Fondy budú zriadene zákonom a výšku príspevku do týchto fondov bude každý rok schvaľovať prislušný zákonodarný orgán. To sa deje pravé teraz. Prostriedky na vedu a techniku, ako ste si všimli, boli v celkovom objeme znížené na 10 % a v oblasti škôlstva a Slovenskej akadémie vied boli rozdelene takým spôsobom, že 50 % je navrhnutých do inštitucionálnej časti a SO t do účelového fondu vedy a výskumu.

V uznesení vlády sa ďalej hovorí, že účelová časť v oblasti vedy bude mať formu grantového systému. To známena, že jednotlivé subjekty vedeckého výskumu budú žiadať o pridelenie podpory, teda grantu s tým, že výber grantov bude odborne zabezpečovať kompetentná samospráva v súčin

nosti so zahraničnými špecialistami, predstaviteľmi verejnosti a so zástupcami zainteresovaných orgánov. Ďalej vo fonde vedy a výskumu sa hovorí o podpore výskumných projektov. Rozlišuje sa teda slovo veda a výskum s tým, že výskumné projekty majú zabezpečovať rozvoj vybraných priorít štátu pri zapojení rôznorodých iniciatív, vrátane podnikateľskej a užívateľskej sféry, čiže táto časť je orientovaná praktickejšie.

Z týchto úvah, ktoré som hovoril, vlastne vyplýva bod 9 spoločnej správy, ktorý, aj keď možno nie je takto presne formulovaný, má zmysel v tom, aby sa rozčlenila suma 548 mil. Kčs účelového fondu na fond vedy - tu je to nazvane základným výskumom, ktorý by bol 378 mil. Kčs a vedeckotechnický rozvoj, t. j. 17O mil. Kčs. Nejde o náhodne vybrané čiastky. 18O mil. Kčs sa spomína na strane 43 dôvodovej správy k štátnemu rozpočtu, čiže je to aj zámer ministerstva financií. Bolo by to presnejšie vyjadrenie toho, čo schválila vláda vo svojom uznesení.

čo sa týka bodu 10 spoločnej správy, ktorý spoločný spravodajca nechal na diskusiu poslancov, chcel by som vysvetlit, čo viedlo výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport k tomu, že navrhol takýto záver resp. takéto doplnenie alebo pozmeňujúci návrh. Problém je taký, že vláda vo svojom uznesení zaviazala ministra školstva, predsedu Slovenskej akadémie vied a ministra pre hospodársku stratégiu, aby v spolupráci s predsedom Fóra vedeckých a výskumných pracovníkov vypracovali návrhy vyhlášky na udeľovanie grantov. Termín, ktorý dala vláda, je 30. apríla 1981. Ministrovi pre hospodársku stratégiu v spolupráci s ministrom školstva uložila vypracovať návrh vyhlášky na tvorbu a zadávanie vedecko-technických projektov - to je druhá čašť toho účelového fondu - tiež s termínom 30. apríla. Dostávame sa teda do situácie, že ministerstvo financií v dobrej snahe rozčleniť prostriedky na vedu a výskum na tie, ktoré budú inštitucionálne a tie, ktoré budú zadávané účelovo, predpokladá, že B týmto bude možné začať už od 1. januára. Tu sme počuli uznesenia vlády, ktoré hovoria, že vlastne do 30. apríla by mali byt tieto veci pripravene. Vo výbore sme reálne hodnotili, že by sa takýmto spôsobom mohlo pokračovať od druhého štvrťroka tohto roku. To znamená, že odvtedy sme prijali rozdelenie finančných prostriedkov na 50 % inštitucionálne a 50 t účelovo. Otázny ostal prvý štvrťrok, kedy neboli celkom v tejto podobe známe pravidlá hry ani pre akadémiu, ani pre vysoké školy.

účelom bodu 10 je vlastne situáciu v prvom štvrťroku nechal tak, aká bola doteraz, to znamená nečleniť ju, keďže nie sú známe pravidlá hry pre toto členenie. A keď tie pravidlá hry budú známe, uplatňovať od druhého štvrť roku princíp 50 a 50. To je zmyslom bodu 10 a bol by som rád, keby ste ho chápali tak, že vlastne je v súlade s uznesením vlády zo 6. novembra, ktoré nebolo možné z časoivých dôvodov zapracovať do rozpočtu v tejto podobe. Ale filozofia zodpovedá diskusii vo výbore pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport a bodu 10 tak, ako sme ho formulovali.

Poslednú moju poznámku by som chcel venovať bodu číslo 7, ktorý tiež odporučil výbor pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport. To je ta nešťastná otázka presunu proistriedkov na Slovensku filmovú tvorbu, chcem povedať, ako Brne sa dostali k tomu, že sme siahli práve na rozpočet cirkvi. Boli sme v situácii, keď ako výbor, ktorý prerokovával kapitoly školstvo, kultúra, Slovenská akadémia vied, rozhlas a televízia sa snažil v rámci svojich kapitol nájsť prostriedky na Slovenskú filmovú tvorbu. Myslím si, že netreba široko diskutovať o tom, že Slovenská filmová tvorba patri k slovenskej kultúre resp. k slovenskému národu. Bolo o tom viacero článkov v tlači, nechcem to tu

rozvádzať. Chcem len povedať, že úmyslom výboru po dlhej diskusii bolo nájsť prostriedky v rámci kapitoly kultúra. Hľadali sme, našli sme tento prostriedok. Keď sme hlasovali, riadili sme sa nasledovnými skutočnosťami. Chápem, že treba nahradiť resp. zvýšiť dotácie na oblasť, ktorá bola v minulých rokoch potláčaná. Je to celkom iste správne a nemyslím si, že by sme to mali nejakým spôsobom spochybňovať. Vecne sme zobrali do úvahy tieto fakty: v tohtoročnom rozpočte na cirkvi v Slovenskej republike bolo daných 40 miliónov korún. Na budúci rok navrhujeme zvýšenie tohto rozpočtu l0, l-krát. Druhý faktor, ktorý sme zobrali do úvahy, je to, že v Českej republike na cirkvi v budúcom roku je plánovaných 80 miliónov korún. Týmto sme sa riadili, keä sme sa snažili nájsť niekde tú skulinku, tých 25 miliónov na Slovenskú filmovú tvorbu. Zdalo sa nám, že či náklady na cirkvi vzrastú 9 a polkrát alebo 10, 1-krát, snáď nebude až taký hriech, ako keď Slovenská filmová tvorba nedostane ani korunu, pretože takýto je návrh rozpočtu. Takže prosím, keby ste takýmto spôsobom pristupovali k bodu číslo 7, resp. možno aj k bodom 20 a 22 spoločnej správy, ktoré možno motivované inými dôvodmi vecne navrhujú podobnú úpravu.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ďakujem poslancovi Ftáčnikovi. Vystúpi poslanec Agárdy. Pripraví sa poslanec Macko.

Poslanec G. Agárdy:

Vážený pán predsedajúci, važené dámy, páni,

miera výdavkov na vedeckotechnický rozvoj je mierou vyspelosti toho-ktorého rezortu. Dovolím si upriamiť vašu

pozornosť na niektoré údaje, ktoré som vytiahol z tabuliek číslo 5, 11 a 12 štátneho rozpočtu. Budem porovnávať celkove výdavky rezortov s neinvestičnými výdavkami vedeckotechnického rozvoja, teda s výdavkami, ktoré sú vložené do vývoja skvelých mozgov, do vývoja atď. Vo svete, a ani nie vo veľmi vyspelých krajinách, sa tento podiel pohybuje od 5 do 12 * v priemere, teda okolo 8 t.

Pozrime sa ako to vyzerá u nás. Začnem ministerstvom priemyslu. Výdavky 276, 5 milióna, vedeckotechnický rozvoj 120, 07 mil., teda pomer 43, 4 %. Je to veľmi slušná čiastka, len keby sme na to mali toľko aj v budúcnosti. Ale poďme ďalej. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva - výdavky 3 miliardy 592 miliónov, z toho dotácie, v zátvorke povedané pokuty 1, 9 miliárd, vedeckotechnický rozvoj, neinvestičné náklady 6, 5 milióna, t. j. 0, 181 %, alebo inak povedané 1, 81 promile. Nula. Slovenská komisia pre životné prostredie - výdavky 637 miliónov, vedeckotechnický rozvoj 2, 1 milióna, to znamená že je to 3, 29 promile. Nula bodov. A pozrime sa na ministerstvo obchodu - výdavky celkom 50 miliónov, výdavky na vedeckotechnický rozvoj 2, 8 mil., to je 5, 6 %, to znamená, že s prižmúrením oka by to mohlo byť v norme. Tu by som chcel upozorniť všetky ministerstvá, aby vedeckotechnický rozvoj nezanedbávali, lebo dnes nevynaložený milión nás zajtra môže stať päť, s tým, že získame aj "pekný sklz voči okolitému svetu.

Ďalej podporujem neschválenie bodov číslo 7 a 20 a schválenie bodu 18 spoločnej správy i dodatku tak, ako to predniesol spoločný spravodajca. K celkovému návrhu štátneho rozpočtu chýba sťažňa čiara alebo sťažňa rovina, ku ktorej by sme mohli tento štátny rozpočet porovnávať. Podľa môjho posúdenia tento štátny rozpočet nemôžeme fundovane posúdiť preto, lebo narába s absolútnymi číslami.

Ďakujem za pozornosť.

- 317 - Prvý podpredseda SNR I. Čarnoqurský:

Ďakujem. Vystúpi poslanec Macko Pripraví sa poslanec Dobos.

Poslanec S. Macko:

Vážená Slovenská národná rada, vážení pani ministri,

nadviažem bezprostredne na príspevok môjho predchodcu, pretože môj príspevok obsahové nadväzuje práve na vedu a výskum. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1991 v stati dotácie verejnoprospešným subjektom na strane 32 Ba uvažuje s čiastkou 860 miliónov korún na financovanie reprodukcie a ekologickej funkcie lesa. Tu je určitá disproporcia, ktorú vysvetlím ďalej, a potom K návrhu sa vrátim na konci. Ide mi o zvýšenie tohoto objemu o čiastku 30 mil. korún, ktorá by sa dotovala buď z rozpočtovej rezervy, pretože podľa informácii pracovníkov z ministerstva financii je to možne, a v prípade, že by tato alternatíva nebola možná, žiadam o presun týchto 30 mil. korún z čiastky 860 mil. korún na financovanie reprodukcie a ekologickej funkcie lesa, na výdavky na vedu a techniku v rezorte ministerstva lesného a vodného hospodárstva BO zameraním na Výskumný ústav lesného hospodárstva.

Dôvody: ministerstvo lesného a vodného hospodárstva spracovalo návrh rozpočtu s celkovým objemom l 423, 5 mil. korún, v návrhu ministerstva financii je objem l 211 mil., teda o 212, 5 mil. menej. Pri súčasnom katastrofálnom stave lesa je to zásah príliš drasticky, ktorý bude mať nepriaznivý vplyv na situáciu v lesných ekosystémoch. Dá sa však pri súčasnej ekonomickej situácii pochopiť. Nedostatok finančných prostriedkov postihne však i Výskumný ústav

lesného hospodárstva, ktorý pracuje na programoch záchrany lesa, ochrany a zachovania genofondu lesných drevín, na ekologickom monitoringu na celom území Slovenskej republiky, na zlepšovaní v mimoprodukčných funkcii lesa, na obnove lesov zasiahnutých imisiami a na ďalšom celom rade výskumných úloh, ktoré sú pre existenciu lesa, teda pre naše životné podmienky nevyhnutné. Pri riešení spomenutých úloh je úloha výskumného ústavu nezastupiteľná. Nakoľko však "výrobná doba v lesnom hospodárstve je 40 až 100 rokov, výsledky neriešia "krátkodobú ekonomiku", ktorá je v súčasnosti zaujímavá napriklad pre podniky štátnych lesov a ktoré sa určitým spôsobom podieľali na príjmoch výskumného ústavu. Vzhľadom na situáciu, ktorú som spomenul, dnes podniky štátnych lesov nemajú záujem o spoluprácu s v výskumným ústavom v uvedenom zmysle. Vzhľadom na túto dlhodobosť je zaujímavý výskum z hľadiska štátu, z čoho teda vyplýva, že financovanie by malo byt záležitosťou štátna rozpočtu.

V s s uznesením federálnej vlády č. 511 z 26. 7. 7. 1990 bol opracovaná koncepcia štatnej ekologickej politiky v rámci štátneho programu starostlivosti o životné prostredie pod názvom "Ekologické programy a projekty ČSFR", v ktorom dve obsahovo rozsiahle kapitoly zabezpečuje v prevažnej miere práve Výskumný ústav lesného hospodárstva. Je to program starostlivosti o les a program ochrany a obnovy ekologickej stability krajiny a prírody. Výskumný ústav úlohy dostal bez príslušného finančného zabezpečenia. Ide tu zrejme o nejaké nedorozumenie, ktoré treba dať do poriadku.

Na vysvetlenie by som chcel uviesť nasledovné. V tabuľke číslo 5 výdavky na vedu a techniku v časti, ktorá sa zaoberá príspevkovými organizáciami a do ktorých patri aj Výskumný ústav lesného hospodárstva, je čiastka

28 mil. korún pre ministerstvo lesného d vodného hospodárstva. Z toho ma byt dotovaných 5 výskumných ústavov: Štátny drevársky výskumný ustav, Výskumný ústav papiera a celulózy. Vodohospodársky ustav. Výskumný a vývojový ústav drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu a Výskumný ustav lesného hospodárstva. Keď si to zhrniete, tak Výskumný ustav lesného hospodárstva na úlohy, ktoré sú mu stanovené citovaným uznesením federálnej vlády a ktoré, možno povedať, sú jeho celoročnou obsahovou náplňou, potrebuje na svoju prevádzku 36 mil. korún. V súčasnosti ma k dispozícii 6, teda menej ako štvrtinu. Ak by sa ostalo skutočnosťou, môžeme očakávať, že v priebehu februára alebo marca výskumný ústav zanikne. Tym vlastne by nemal kto všetky uvedené úlohy a ešte rad ďalších riešiť nechcel som sa veľmi rozširovať, v súčasnosti je ich 20, zoznam mam tu - a teda otázky zachovania lesa, zach: my lesa, pôsobenia imisií atď. by vlastne ostali bez riešenia a situácia v našich lesoch by sa rapídne zhoršovala.

chcem ešte podotknúť, že napríklad v zahraničí vyzerá financovanie výskumu v lesníctve takto: Švajčiari lesníctvo, lavíny a jadrovú energiu financujú v celom rozsahu. Fíni napriklad lesnícky výskum dotujú v celom rozsahu i napriek tomu, že je tam 63 % súkromných lesov. Piati to aj vo Švédsku.

Chcem teda navrhnúť, aby do časti výdavky na vedu a techniku boli účelovo viazane prostriedky pridelené buď z rezervy štátneho rozpočtu, a ak to nie je možné, tak z čiastky 860 mil. korún, ktoré sú na financovanie reprodukcie a ekologickej funkcie lesa a aby čiastka 28 mil. korún pre príspevkové organizácie bola zvýšená o ďalších 30 mil. korún účelovo viazaných pre Výskumný ustav lesného a vodného hospodárstva. Prosím, aby ste ma v tomto podporili. Inak by sme boli jedinou krajinou, kde v čase, keď lesy

veľmi ustupujú, keď je potrebné vynaložiť všetko možné na ich záchranu by Výskumný ústav lesného hospodárstva zanikol.

Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Do diskusie sa ďalej prihlásil prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský: Vážená Slovenská národná rada,

chcel by som konkretizovať rozpočtovú položku adresovanú na financovanie cirkvi a náboženských spoločností cez rozpočtovú kapitolu kultúra.

V tomto roku začali cirkvi a náboženské spoločnosti postupne obnovovať svoju činnosť, ktorá bola za obdobia posledných 40 rokov brzdená. Zo štátneho rozpočtu bolo na tento účel v tomto roku poskytnuté minimum finančných prostriedkov v najnutnejších prípadoch, napríklad zvýšenie objemu finančných prostriedkov na mzdy duchovných asi o 12 mil. korún a finančné príspevky grécko-katolickej a pravoslávnej cirkvi na riešenie majetko-právnych otázok, ktoré sú následkom predchádzajúceho totalitného režimu. Napriek nedostatku finančných prostriedkov začali všetky cirkvi a náboženské združenia slobodne rozvíjať svoju činnosť. Rímsko-katolicka a evanjelická cirkev začali už v tomto roku stavať z príspevkov veriacich niekoľko nových kostolov - vo Svite, Budimire a ďalšie. Bez príspevku štátu sa obnovila činnosť rímsko-katolíckych bohosloveckých fakúlt v Nitre, Banskej Bystrici, na Spiši a Grécko-katolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove.

Všetky rímsko-katolícke a evanjelické biskupstvá sú na rozdiel od minulosti obsadené, následkom čoho značne vzrástli ich prevádzkové náklady. Od roku 1991 má prejsť z okresných národných výborov celá cirkevná administratíva na ústredia cirkvi a náboženských spoločností. Toto si tiež vyžiada značné finančné náklady spojené na druhej strane s ich úsporou na bývalých ONV alebo na štátnej správe.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1991 je v rámci kapitoly kultúra, ktorú spravuje ministerstvo kultúry, plánovaná suma 414 mil. korún pre potreby cirkvi a náboženských spoločnosti. V tejto položke je zahrnuté:

1. 120 mil. korún určených na mzdy duchovných jednotlivých cirkvi a náboženských spoločností, v ktorých je celkom asi 2 500 osôb. Treba povedať, že na Slovensku je registrovaných 10 cirkví a náboženských spoločností, ktorých sa to týka. od 1. januára 1991 sa predpokladá nárast týchto miezd z dôvodu vyrovnania výšky miezd duchovných so mzdami vysokoškolsky vzdelaných osôb v iných rezortoch, hlavne v školstve.

2. 40 mil. korún je určených na mzdy laických učiteľov náboženstva, ktorí budú učiť náboženstvo v štátnych školách. Ich predpokladaný počet je l 500 osôb. Niektorí učia už od septembra tohoto roku prakticky bez toho, aby im bola vyplácaná mzda. K tomu treba uviesť, že obsahovo by tato položka patrila skôr do školstva, ale vzhľadom na organizačné usporiadanie, keďže títo laickí učitelia náboženstva alebo katechéti budú zamestnancami cirkvi, položka je rozpočtovaná cez kultúru.

3. 75 mil. korún je určených na obnovu rehoľných objektov. Rehoľné objekty boli v 50-tych rokoch rehoľníkom