- 164 - Poslanec P. Brňák:
Vážený predsedajúci,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
v nadväznosti na to, čo sa už povedalo predomnou, pokiaľ ide o spôsob rokovania o oboch návrhoch o štátnom alebo úradnom jazyku, chcem tiež podať iste vysvetlenia. Zároveň žiadam pani podpredsedníčku Keltošovu, -aby verifikovala hodnovernosť alebo klamstvo teraz uvedených faktov, pokiaľ ide o samotné rokovanie oboch skupín. Na prvom vzájomnom stretnutí oboch týchto skupín za širšej prítomnosti zúčastnených strán boli nielen poslanci, ale aj iní odborníci, ako tu uviedla pani podpredsedníčka Keltošová. Toto prvé vzájomné rokovanie sa nieslo predovšetkým v duchu všeobecných právnych d politických úvah, pričom viacerí predkladatelia - poslanci koaličného návrhu kritizovali vlastnú paragrafovanú textáciu a taktiež bolo poukázané na formálne chyby koaličného návrhu, najmä pokiaľ ide o samotnú dôvodovú správu, ktorá nekorešpondovala s textáciou paragrafovaného znenia. Táto dôvodová správa neobsahovala ani komentár k jednotlivým paragrafom.
Po krátkej prestávke na tomto prvom rokovaní bolo dohodnuté ďalšie rokovanie - užšie, na ktorom sa mali zúčastnit z oboch strán dvaja navrhovatelia, dvaja odborníci. Toto stretnutie sa uskutočnilo a navyše bol prítomný aj predseda Matice slovenskej pán Markuš. Vzhľadom na nové zloženie tejto užšej komisie sa rozprava opätovne niesla vo všeobecnom duchu politických a právnych rozpráv. Záverom tohto druhého rokovania sa dohodlo už konkrétne tretie rokovanie, na ktorom mali byť prítomní politickí predstavitelia oboch návrhov a po dvoch odborníkoch. Toto stretnutie sa uskutočnilo vo štvrtok minulý týždeň a bolo dohodnuté na šiestu hodinu večer. Na toto stretnutie mali obe skupiny priniesť už aj príslušné korektúry vlastných návrhov, či ich isté modifikácie. Od šiestej do ôsmej hodiny sme čakali udajne na spracovateľa koaličného návrhu zo strany VPN dr. Poslúcha, ktorý sa nedostavil vôbec.
Pre zaujimavosť chcem uviesť, že sme prejednávali aj ďalšiu otázku. Totiž v ten deň denník Verejnosť priniesol správu o brífingu VPN, v ktorej sa konštatovalo, že na uvedenom brífingu bola dohodnutá ďalšia otázka prijatia zákona ako ústavného zákona Slovenskej republiky o jedinom úradnom jazyku a zároveň sa tam konštatovalo, že príslušnici národnostných menšín svoje právo použivať materínskú reč môžu realizovať prostredníctvom tlmočníkov.
Vychádzali sme teda z toho, že vlastne podporili návrh druhej skupiny poslacnov - opozičných, ak to môžem takto nazvať. Pán Zajac, prítomný na, tomto rokovaní, súkromne dementoval túto správu denníka VPN s tým, že to, čo je tam uvedené, nie je pravdou. Taktiež dementoval aj ďalôie záležitosti, ktoré boli oznámené prostredníctvom tlačovej kancelárie aj v iných masmédiách, či už deň predtým v Aktualitách alebo následne v Národnej obrode a iných, pokiaľ išlo, o lehoty prijatia tohto zákona. Uvádzalo sa tam, že tento zákon má byt daný do výborov Slovenskej národnej rady v októbri tohto roku a má byt prijatý koncom novembra tohto roku. Túto informáciu pán Zajac taktiež dementoval.
Z našej strany na tomto tretom rokovaní boli predložené paragrafované modifikácie v zmysle vzájomných predchádzajúcich dohovorov. Druhá strana nepredložila nič. Na základe uvedeného sme sa nevedeli dohodnúť na jednom základnom spornom bode. Podľa pána Zajaca, ktorý tam bol prítomný, a v tomto smere neústupčivý, ale musím povedať,
že na druhej strane aj my, tento problém spočíval v tom. že úradníci, ktorí popri slovenskom jazyku ovládajú aj jazyk národnostnej menšiny, v zmiešaných oblastiach môžu týmto jazykom priamo komunikovať s príslušníkmi národnostných menšín. To znamená, že uvedená formulácia ide ešte nad rámec doteraz platného, a myslím si, už prekonaného ústavného zákona č. 144/1968 Zb., kde tento priamy styk priamo uvedený nie je.
Vzhľadom na túto základnú kontraverznosť oboch skupín v tomto jedinom bode sme dospeli k záveru, a z našej strany sa aj v následnom zápise konštatovalo, že naša skupina predkladateľov tohto návrhu navrhuje ďalší postup v zmysle § 68 v spojitosti s § 62 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady, t. j. aby oba návrhy Predsedníctvo Slovenskej národnej rady pridelilo na prerokovanie jednotlivým výberom Slovenskej národnej rady, resp. ak predsedníctvo zváži, aby s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 3 predložilo v čo najkratšom čase oba návrhy na všeľudovú diskusiu, ktorá by mala vyústiť do celonárodného hlasovania o prijatí tohto zákona. To bolo naše konečné stanovisko v rámci tohto tretieho rokovania.
Podľa môjho názoru boli to teda zástupcovia Verejnosti proti násiliu, ktori nepredložili žiaden konštruktívny návrh k obom návrhom a ich účasť na všetkých troch rokovaniach sa zúžila na výlučne verbálnu obhajobu vlastného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem za doplňujúcu informáciu poslancovi Brňákovi. V zmysle rokovacieho poriadku vystúpi pani podpredsedníčka Keltošová.
Podpredsedníčka O. Keltošová:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
poznačila som si jednotlivé body vystúpenia pána poslanca Brňáka. Budem stručne reagovať podľa poradia.
Kritika vlastnej textácie Koaličného návrhu, resp. jeho paragrafovaného znenia - nevidím na tom nič zle, pluralita názorov môže byt a mala by byt aj v rámci koalície. Pravdou ovšem je - to musím potvrdiť, že dohodnuté tretie rokovanie sa neuskutočnilo z dôvodov, ktoré uvádza pán poslanec Brňák. V tom čase som bola služobne vzdialená v Tatrách. Na druhý deň som sa stretla s pánom Zajacom. Naše stanoviská sme si vysvetlili a koaliční partneri sa stretli opätovne v piatok minulý týždeň. Vypracovali sme posledný variant nášho koaličného návrhu, ktorý dostanete na posúdenie.
Na záver chcem vysloviť jednu myšlienku. Keď som iniciovala vznik tejto parlamentnej komisie a v priebehu prvých dvoch kôl rokovaní som mala taký pocit, že nám, všetkým navrhovateľom z jednej aj druhej strany, ide o spoločnú vec. v priebehu druhého kola rokovaní sme sa dokonca dohodli na určitom konsenze a tretie kolo, ktorého SOB sa nezúčastnila malo vlastne len potvrdiť konsenz, ktorý sa dosiahol v druhom kole. Nepovažovali sme preto za potrebné dávať do verejnosti nejaké informácie, zdalo sa nám to predčasné.
Keďže sa tento problém vyvinul takýmto smerom, pripájam sa k návrhu mojich predrečníkov, aby v zmysle rokovacieho poriadku boli oba návrhy, t. j. koaličný návrh a návrh skupiny navrhovateľov zo Slovenskej národnej strany.
a pána nezávislého poslanca Brňáka, predložené Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a podľa jeho rozhodnutia pridelené na prerokovanie jednotlivým výborom Slovenskej národnuj rady.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L.. Nagy:
Ďakujem. Posledná prihláška do diskusie je od pána poslanca Antona Hrnku zo Slovenskej národnej strany.
Poslanec A. Hrnko;
Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, slávna slovenská snemovňa,
vzhľadom na to, že pán poslanec Ondruš povedal, že poslanci Slovenskej národnej strany len "lážo-plážo" rečnia, budem veľmi vecný. Budem hovoriť o veciach, ktoré trápia nielen mňa, ale mnoho občanov Slovenskej republiky. Skôr ako začnem s tým, čo som si pripravil, chcem zaujať stanovisko k diskusii o slovenskom jazyku, pretože som sa zúčastnil aj prvého aj druhého stretnutia. Tretieho som sa nezúčastnil preto, že sne sa dohodli delegovať len po jednom politickom zástupcovi. V skutočnosti tieto diskusie neboli neplodné, avšak mrzí ma to, že sme nedospeli ku konsenzu. Myslím si, že aspoň na tých základných veciach by sme sa mali dohodnúť a vystupovať spoločne ako reprezentanti občanov Slovenskej republiky a ich záujmov, žiaľ, mnohokrát sa do toho pletie stranictvo a niekedy až nezdravé straníctvo.
Podotýkam, že návrh, ktorý sme predložili, nie je návrhom Slovenskej národnej strany, ako sa to tu prezentuje. Tento návrh vyšiel z matičného hnutia. Právnici, ktorí s nami spolupracujú, ho len dopracovali. Návrh nie je návrhom Slovenskej národnej strany, je to návrh, ktorý vyšiel z matičného hnutia, teda zväčša tých kruhov, ktoré sú neexistenciou takéhoto zákona postihnuté a ako Slováci sú v slovenskom štáte, v Slovenskej republike diskriminovaní. Tento návrh sme podali my, keď sa k tomu nemal nikto iný.
Teraz by som už prešiel k veci, s ktorou som prišiel. Včera v Aktualitách sme sa dozvedeli, že občania Svätého Jura konečne majú názov, ktorý si želali. Začalo sa nové kolo premenovávania obci na Slovensku. Nie všetky zmeny privítali naši občania tak, ako zmenu názvu svätého Jura. Niektorí občania mi prišli aj domov veľmi rozčúlene intervenovať - našťastie som nebol doma - ako sme mohli pripustiť zmenu názvu Šafárikova na Tornala.
Takéto zmeny budú nasledovať. Samozrejme, nemožno sa im vyhnúť. Ale všetko má svoje medze a všetko má svoje pravidlá. Každá obec má svoje meno zaregistrované nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodnom registri obci. Táto zmena čosi stojí - nás všetkých. A zmeny názvu obci nenastali len po roku 1948 resp. 1955, keď sa vyraďovali svätí, zmenili sa, poslovenčovali rôzne názvy a pod. Tieto smeny začali dosť dávno. Prvá masová vlna zmien názvov obci sa udiala v roku 1896 pri príležitosti milénia, teda tisícročného príchodu Staromaďarov do Dunajskej kotliny. Mnohé obce sa vtedy pomenovali, nasadzovali a tieto názvy sa dnes vydávajú za pôvodné.
Keďže v obecnom zákone sme ustanovili pravo obci si tieto názvy meniť, bolo by treba ďalej zákonne ustanoviť.
kto bude znášal náklady na tieto zmeny. Preto by som navrhoval, aby sa vyhlásilo moratórium na zmeny názvov obci, až kým sa nevypracujú pevné pravidlá, ako tieto názvy meniť a nestanoví sa, že obec, ktorá bude názov meniť, bude znášal aj náklady, vnútroštátne i devízové. Nie je možné, aby to platili všetci daňoví poplatníci. Teda, keď si niektorá obec chce zmenil názov, nech si to aj zaplatí.
Ďalšia vec, ktorá sa zdá možno malicherná, ale je v podstate zásadná, je používanie štátnej symboliky. V apríli 1990 bol prijatý zákon číslo 102/1990 Zb. o zmene štátneho znaku, štátnej symboliky, štátnych pečati, prezidentskej štandardy, to, čo robí štát štátom, teda aj našu federáciu. 10. júla tohto roku som s počudovaním zistil, že pán prezident podpisoval medzištátnu zmluvu, pečatenú československou socialistickou republikou, so štátnym symbolom z roku 1960. S. júla skladal prezidentský sľub a v tom hovoril, že bude plniť ústavu a všetky zákony. To je len jedna záležilosť.
Teda prvá otázka znie: Ako bol vykonaný zákon 102/1990? Kedy federálne orgány začnú používať pečiatky s novým štátnym znakom?
Druhá otázka v tejto veci: Zaujímalo by ma, pán minister Kňažko, ako Federálne ministerstvo zahraničných veci oboznámilo štáty, v ktorých máme diplomatické zastupiteľstvá, so zmenou názvu nášho štátu a ako to tieto zastupiteľstvá vykonali. Lebo stále dochádzajú správy, že naďalej vystupujeme ako Československá socialistická republika.
A tretia vec: Zákon 102/1990 stanovil aj prezidentskú štandardu, teda symboly, ktoré pán prezident môže používal na svoju reprezentáciu. Osobne ma veľmi zaráža, že na uniformách hradnej stráže je neústavný štátny symbol,
že na automobile, na ktorom sa pán prezident vozí, je takisto neústavný štátny symbol. Osobne si myslím, a ako historik viem, že ani stredovekí suveréni si sami svoje erby neurčovali. Vždy im to určoval nejaký vyšší suverén, respektíve zákon. Tak sa pýtam, akým právom používa prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky symbol, ktorý mu nebol nikým schválený.
/Potlesk. / Podpredseda SNR I. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Do diskusie sa prihlásil ešte pán Tatár. Predtým má faktickú poznámku pán predseda Mikloško.
Predseda SNR F. Mikloško:
Na adresu poslanca Hrnka: pán prezident čaká, že
tie slovenské znaky si zaplatíme my, Slováci, sami. Tak
ako pán poslanec čaká, že obce si samy zaplatia zmeny názvov.
Poslanec A. Hrnko:
Ale pán prezident používa iné symboly ako boli •chválené. Federálny symbol, federálny štátny znak bol •chválený ako striedanie českého leva a slovenského štátneho znaku. Pán prezident používa trojfederálny znak aj so symbolom Moravy, ktorý nijakým zákonom schválený nebol.
Poslanec P. Tatár:
Vážené dámy a vážení páni,
veľmi krátko vás chcem informovať o petícii, ktorú nám doručila Česko-slovenská únia vegetariánov. Dnes je
totiž svetový deň vegetariánov a preto sa rozhodli usporiadať verejnú akciu. Od nás sa odobrali ešte pred úrad vlády. V ich vyhlásení, ktoré má dve a pol strany, sa hovorí o zlej situácii vo výživ u nás, čo sa týka biologického zloženia, pomeru živočíšnych a rastlinných výrobkov, ako aj kvality a prímesí. Nabádajú na zásadné zmeny, pretože to súvisí s veľmi zlým zdravotným stavom našej populácie. Zároveň nás nabádajú na skvalitnenie nášho životného štýlu, na opatrenia, ktoré zaručia a zlepšia možnosť dostať v obchodoch kvalitné potraviny a na výchovu a vzdelávanie v tomto smere.
Po krátkej diskusii s touto delegáciou, ktorá chce zdravo žiť, sme sa dohodli, že pri Výbore Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy sa môžu uplatniť ako odborníci a ich podnety budeme využivať v tomto smere.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Pýtam sa, či ešte niekto z poslancov chce vystúpiť. Pán poslanec Doboš.
Poslanec L. Doboš:
Prepáčte mi, nechcel som vystupovať, ale vyprovokovalo ma k tomu to, čo povedal pán poslanec Hrnko. Nezávidím pozíciu pána premiéra. Vypočuť to, čo povedal pán poslanec Hrnko, bolo pre mňa otrasné.
Svätý Jur nože byť premenovaný, dedina v hornom Medzibodroží Svätuša už nemôže byt, to treba zaplatiť osobitne zloženkou. Kam to, prosím vás, povedie? Veď keď budeme takto pokračovať, s tou frazeológiou, s tou ťažkou demagógiou, hystériou, o chvíľu Maďarov budú predávať na kilá a na metre. Pre mňa je takisto odporná maďarská iredenta ako tato reč.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi: Chce ešte niekto 2 poslancov vystúpiť? Pán poslanec Čečetka.
Poslanec V. Čečetka:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte, aby som z tohto miesta pripomenul môj návrh prednesený na seminári nás, poslancov. Vtedy som predložil návrh, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zvážilo a v pravidelných intervaloch zaradilo do programu schôdzi voľnú rozpravu k politickým problémom, alebo aby vytvorilo priestor na vyjadrenie sa poslancov k aktuálnym spoločenským otázkam.
Dnes na programe našej schôdze bola položená otázka, myslia poslancom Komárom, či tento bod programu je chápaný ako otázky poslancov a Interpelácie. Pokiaľ si prejdem priebeh tohto posledného bodu programu našej schôdze, mám vážne pochybnosti, ako boli kladené, koľko bolo položených otázok a koľko bolo interpelácii. Skúsme sa nad tým zamyslieť.
Myslím si, že tieto dve veci by mali byt jednoznačne oddelené. Šetrime tým čas premiéra a vlády, konkretizujeme okruh problémov a myslím si, že budeme šetriť aj náš čas. /Potlesk. /
- 164 - Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pýtam sa, či členovia vlády chcú na otázky odpovedať teraz alebo v zmysle rokovacieho poriadku odpovede zašlú písomne.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Na otázky budú členovia vlády odpovedať písomne. Ale prosím, aby sme si na niektoré plénum, poťažne na rokovanie výborov Slovenskej národnej rady zaradili správu o ekonomickej situácii Slovenskej republiky. Považujem túto informáciu za mimoriadne dôležitú. Mali by ste vedieť, v akom stave sme. Potom budeme menej politizovať a viac robil.
Ďakujem.
/Potlesk. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi premiérovi.
Vážené poslankyne a poslanci, milí hostia,
program dnešnej schôdze sme vyčerpali. Ďakujem vám za aktívnu účasť a vyhlasujem 6. schôdzu Slovenskej národnej rady za skončenú.
/Schôdza ukončená o 18. 30 hodine. /
Uznesenia
prijaté na 6. schôdzi Slovenskej národnej rady 1. októbra 1990.
SLOVENSKA NÁRODNÁ RADA
Číslo: 1594/1990
39
UZNESENIE
SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
z 1. októbra 1790
k návrhu skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenské] národnej rady o meste Košice /tlač SNR 31/
Slovenská národná rada schvaľuje
návrh zákona Slovenskej národnej rady o meste Košice podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov SNR /tlač SNR 31a/ a k pozmeňujúcim návrhom z rozpravy; prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.
Predseda
Slovenskej národnej rady: František Mikloško, v. r.
Overovatelia:
Ján P a u č o, v. r. Andrej H a j d u k, v. r.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
Číslo: 1732/1990
40
UZNESENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
z 1. októbra 1990
k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánu Slovenskej republiky pri vykonávaní zákona o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií /tlač SNR 36/
Slovenská národná rada schvaľuje
vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánu Slovenskej republiky pri vykonávaní zákona o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií tak ako ho odporučila spoločná spravodajkyňa výboru SNR; prijaté znenie zákona je uvedené v prílohe.
Predseda
Slovenskej národnej rady: František Mikloško, v. r.
Overovatelia:
Ján P a u č o, v. r.
Andrej H a j d u k, v. r.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
K číhlu: 1707/1990
41
UZNESENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
z 1. októbra 1990
k odpovedi ministra financií Slovenskej republiky Michala Kováča na interpeláciu poslanca Jána Majera
Slovenská národná rada nepovažuje
písomnú odpoveď na interpeláciu poslanca Jána Majera za dostačujúcu a
žiada
ministra financií Slovenskej republiky Michala Kováča o novú odpoveď v zmysle požiadavky poslanca Jána Majera.
Predseda
Slovenskej národnej rady: František Mikloško, v. r
Dverová Overovatelia:
Ján P a u č o, v. r Andrej H a j d u k, v. r.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
Číslo: 1707/1990
42
UZNESENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
L 1. októbra 1990
k správe o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 13. septembra 1990 do 1. októbra 1990 /tlač SNR 40/
Slovenská národná rada
berie so súhlasom na vedomie
správu o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 13 septembra 1990 do 1. októbra 1990.
Predseda
Slovenskej národnej rady: František Mikloško, v. r.
Overovatelia:
Ján P a u č o, v. r.
Andrej H a j d u k, v. r.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
číslo: 1700/1990
43
UZNESENIE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
z 1. októbra 1990
k odpovedi ministra školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky J. Pišúta na interpeláciu poslancov SNR J. Brocku a J. Masarika /tlač SNR 35/
Slovenská národná rada súhlasí
s odpoveďou ministra školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky Jána Pišúta na interpeláciu poslancov SNR Júliusa Brocku a Jaria Masarika zaslanú Predsedníctvu Slovenskej národnej rady 10. septembra 1990.
Predseda
Slovenskej národnej rady: František Mikloško, v. r.
Overovatelia:
Ján P a u č o, v. r.
Andrej H a j d u k, v. r.
OBSAH
Otvorenie a procedurálne otázky str. l
Schválenie programu schôdze str. 2
Poslanec J. Majer str. 3
1. Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zá-
kona SNR o meste Košice str. 4
Poslanec I. Ľ u p t á k str. 4
Spoločný spravodajca výborov SNR
poslanec L. Pirovits str. 7
Rozprava str. 15
Poslanec K. Bárány str. 15
Poslanec K. 2 i n g o r str. 16
Poslanec I. Ľ u p t á k str. 16
Poslanec L. Pirovits str. 17
Hlasovanie o návrhu zákona str. 17
Schválenie návrhu zákona str. 24
2 . Vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti orgánu
Slovenskej republiky pri vykonávaní zákona
o úprave niektorých majetkových vzťahov
rehoľných rádov a kongregácii str. 24
Minister kultúry SR L. S n o p k o str. 25
Spoločná spravodajkyňa výborov SNR
poslankyňa K. Bauerova str. 27
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona str. 29
Schválenie vládneho návrhu zákona str. 3O