SLOVENSKA NÁRODNÁ RADA
5. schôdza
13. septembra 1990
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o hlavnou veste Slovenskej republiky Bratislave
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii
Návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa doplna zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obci
Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 3. do 13. septembra 1990.
Bratislava, september 1990
Stenografická správa
o 5. schôdzi Slovenskej národnej rady
konanej 13. septembra 1990
5. schôdza Slovenskej národnej rady
Prítomní:
predseda Slovenskej národnej rady František M i k - l o š k o, prvý podpredseda Slovenskej národnej rady Ivan Čarnogurský, podpredsedovia Slovenskej národnej rady Ján Klepáč, László N a g y a Oľga K e lt o š o v á.
členovia vlády Slovenskej republiky: prvý podpredseda Ján Čarnogurský, podpredseda vlády Jozef K uč e r á k, podpredseda vlády Vladimír O n d r u š, podpredseda vlády Gábor z á s z l ó s, minister vnútra Anton A n d r a š, minister hospodárstva Jozef B e l c á k, minister poľnohospodárstva a výživy Michal D ž a t k o, minister pre hospodársku stratégiu Rudolf F i l k u s, minister priemyslu Ján H o l č í k, predseda úradu pre správu a privatizáciu národného majetku Augustín Marián Húska, minister obchodu a cestovného ruchu Jozef Chren, minister školstva, vedy, mládeže a športu Ján P i š ú t, minister financií Michal Kováč, minister práce a sociálnych vecí Stanislav Novák, minister lesného a vodného hospodárstva Viliam Oberhauser, minister zdravotníctva Alojz R a k ú s, minister kultúry Ladislav S n o p k o.
Predseda Najvyššieho súdu SR Karol P l a n k. Generálny prokurátor ČSFR Ivan Gašparovi č. Generálny prokurátor SR Vojtech B a c h o. Vedúci ústredných orgánov štátnej správy SR.
137 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Stenografická správa
o S. schôdzi Slovenskej národnej rady,
konanej 13. septembra 1990
/Začiatok schôdze o 10. 00 hodine. /
Podpredseda SNR J. Klepáč: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, otváram rokovanie 5. schôdze Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých vítam.
Vítam členov vlády Slovenskej republiky. Ospravedlňujem pána predsedu vlády a doteraz neprítomných členov vlády, ktorí majú dôležité rokovania. Taktiež sa v mene Predsedníctva Slovenskej národnej rady ospravedlňujem za neHkocši začiatok nášho rokovania, nakoľko Predsedníctvo Slovenskej národnej rady malo z vážnych dôvodov zasadnutie až do trištvrte na desať.
Na dnešnej schôdzi Ha prvýkrát zúčastňuje minister školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky Ján Pišút, ktorého Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vymenovalo za člena vlády Slovenskej republiky na svojej schôdzi 6. septembra tohto roku. Vítam ho medzi nami a želám mu úspeáné vykonávanie tejto zodpovednej funkcie. /Potlesk. /
Prosím prítomných poslancov, aby sa prezentovali a tlačením hlasovacieho tlačidla.
Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 132 poslancov, takže podľa čl. 109 ústavného zákona o československej federácii je Slovenská národná rada schopná sa uznášať.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča program schôdze ako ho máte rozdaný.
Má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu? Prosím, pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: V programe, ktorý sme dostali s pozvánkou, bola zaradená aj otázka ústavného súdu. Prečo bola z návrhu programu vypustená?
Podpredseda SNR J. Klepáč: Rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady sa prerokovávanie tohto zákona odsúva na neskoršie. Chcete vypočuť dôvodovú správu k tejto problematike?
Poslanec A. Hrnko: Áno.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Budeme hlasovať, či má byť prečítaná dôvodová správa o tom, prečo bolo prerokovanie vládneho návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky vylúčené z programu dnešného zasadnutia.
Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 133 poslancov. /
Kto je za to, aby sa prečítala dôvodová správa o predmetnom návrhu, nech stlačí tlačitko. /Za hlasovalo 81 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti hlasovalo 12 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Hrnku bol prijatý. Dovoľte mi, aby som prečítal predkladaciu správu.
V súvislosti s prijatím ústavného zákona Slovenskej národnej rady o ústavnom sude Slovenskej republiky sa ukazuje', že v súčasnosti by ústavný sud Slovenskej republiky ochraňoval ustavnosť, ktorá je založená najmä prekonanými a nevyhovujúcimi ustanoveniami ústavy československej republiky z roku 1960, ako aj ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.
Vládny návrh ústavného zákona Slovenskej národnej rady o Ustavnom súde slovenskej republiky vychádza z tzv. generálnej klauzuly, čl. 3, podľa ktorej ústavný súd rozhoduje o ochrane práv a slobôd občanov, ak im zákon neposkytuje inú súdnu ochranu. Pri praktickej aplikácii by to znamenalo, že do pôsobnosti tohto súdu by patrila kontrola zákonnosti nad činnosťou orgánov štátnej správy, ktorá je t. č. zabezpečovaná v rámci všeobecného dozoru prokuratúry. Pred uzákonením správneho súdnictva by takto ústavný súd musel poskytovať ochranu občanom vo všetkých veciach, kde nateraz pôsobi všeobecny dozor prokuratúry. V týchto súvislostiach bude treba tiež rozhodnúť o účinnosti ústavného zákona, ktorý navrhovateľ v návrhu neuvádza.
Návrh ústavného zákona Slovenskej národnej rady predpokladá upraviť zákonom Slovenskej národnej rady organizáciu ústavného sudu, spôsob konania pred nim a postavenie jeho sudcov /čl. 16/. Je vhodné, aby návrh tohto zákona z hľadiska jeho žiaduceho súladu s ústavným zákonom Slovenskej národnej rady o Ústavnom súde Slovenskej republiky bol prerokovaný vo výboroch Slovenskej národnej rady ešte pred schválením ustavneho zákona. Až po vyjasnení týchto otázok bude možne jednoznačne a zodpovedne zabezpečiť postavenie Ústavného súdu Slovenskej republiky a jeho činnost v systéme súdnictva slovenskej republiky.
Toľko predkladania správa.
Pýtam sa, či ma niekto z poslancov pripomienky k programu 5. schôdze Slovenskej národnej rady, ktorý vám bol rozdaný?
Poslanec P. Brňak: Pýtam sa, pán predsedajúci, či sa o týchto dôvodoch nevedelo už v čase, keď sa návrh predkladal do výborov.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Nie som kompetentný na túto otázku zodpovedať. Toto zdôvodnenie vám bolo predložené, zostava nám bez rozpravy rozhodnúť o tom, či rokovací program v zmysle § 13 prijmeme tak, ako vám bol predložený.
Prosím, ďalšiu otázku ma pán poslanec Buday.
Poslanec M. Buday: Navrhujem, aby bod 5 - otázky poslancov bol doplnený o interpelácie, pretože sme tu na to, aby sme členom vlády predkladali aj pripomienky našich voličov, nielen otázky.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Pán poslanec Buday navrhuje rozšíriť bod 5 o interpelácie poslancov. O jeho návrhu budeme hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 128 poslancov. /
Kto je za návrh poslanca Budaya na rozšírenie bodu s o interpelacie?
/Za návrh hlasovalo 80 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /
Konštatujem, že návrh poslanca Budaya na rozšírenie bodu 5 o interpelácie poslancov bol prijatý.
Ma niekto z poslancov ešte ďalšie návrhy?
Pokiaľ nie sú pripomienky k programu 5. schôdze, dávam o ňom hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
/Prezentovalo sa 129 poslancov. /
Kto je za návrh programu?
/Za návrh hlasovalo 112 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že sme program 5. schôdze Slovenskej národnej rady schválili.
Prvým bodom nášho programu je
1.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave.
Návrh zákona ste dostali na rokovanie výborov ako tlač 28 a spoločnú správu výborov ako tlač 28a.
Návrh zákona za vládu Slovenskej republiky odôvodni minister vnútra Slovenskej republiky pán Anton Andráš. Prosím, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR A. Andráš: Vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave možno zahrnúť do komplexu právnych úprav súvisiacich s reformou národných výborov a územnej Štátnej správy. Návrh zákona úzko nadväzuje na návrh zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.
Potreba osobitného zákona upravujúceho fungovanie samosprávy Bratislavy vyplýva z postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky i z jej historického významu ako politického, hospodárskeho a kultúrneho strediska Slovenska.
Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky je upravené osobitným zákonom aj doteraz. Stalo sa tak 14. marca 1968, keď slovenská národná rada zákonom č. 43 upravila postavenie mesta, jej orgánov, ich organizačnú štruktúru a úlohy v starostlivosti o rozvoj hlavného mesta. Uvedený zákon bol v priebehu predchádzajúcich 22 rokov novelizovaný v súvislosti so zmenami vo všeobecnej úprave pôsobnosti a výstavby národných výborov, ako aj v súvislosti s územnými zmenami mesta.
Nová právna úprava reaguje na zmeny v právnom postavení miestnych orgánov a odráža len osobitosti vlastné
Bratislave ako hlavnému mestu Slovenskej republiky, ako aj ďalšie špecifiká vyplývajúce z veľkosti tejto sídelnej aglomerácie.
V súlade so zákonom o obecnou zriadení je mesto ako celok prezentované mestskými samosprávnymi orgánmi pri súčasnom konštituovaní vymedzenej samosprávy mestských časti, predstavovanej orgánmi miestnej samosprávy. Ich právomoci sú určené jednak priamo návrhom zákona, jednak sa ich úprava ponecháva na štatút, úzka nadväznosť návrhu na zákon o obecnom zriadení je dôvodom iba okrajovej úpravy otázok financovania, hospodárstva a rozpočtu mesta a mestských časti. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť skutočnost, že najmä oblasť ekonomických podmienok samosprávy mesta a mestských časti a ich právna regulácia je možná až po prijatí zákona o majetku obci. Preto v návrhu zákona je táto problematika riešená iba rámcovo.
Osobitosť Bratislavy ako veľkej sídelnej aglomerácie si vyžiadala zakotvenie súbežnej existencie orgánov samosprávy na dvoch úrovniach pri súčasnom plnom zachovaní demokratických princípov pri ich konštituovaní. Obyvateľom Bratislavy sa dáva právo priamej voľby zastupiteľských orgánov lak mesta, ako aj mestskej časti, v ktorej žijú.
Priamy výkon samosprávy je návrhom zákona taktiež rozložený do dvoch úrovni, na primátora a starostov mestských časti, pričom deľba ich pôsobnosti je upravená iba rámcovo a podrobnejšia úprava sa ponecháva na štatút.
S predkladaným návrhom zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa vďaka jeho uverejneniu v dennej tlači mali možnosť zoznámiť nielen obyvatelia Bratislavy, ale aj široká verejnosť Slovenskej republiky. Návrh zákona vyvolal rad diskusii o miere uplatnenia decentralistickych vplyvov v samospráve mesta. Je treba si však uvedomiť, že pristúpenie na koncepciu úplnej samostatnosti mestských časti by v podstate znamenalo rozdrobenie samosprávy mesta a znemožnenie plnenia jeho funkcie ako hlavného mesta Slovenskej republiky.
Vážene pani poslankyne, vážení pani poslanci, vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o hláv nom meste Slovenskej republiky Bratislave sa pripravoval v zložitých podmienkach a navrhovane znenie je konsenzom, ktorý sa rodil na mnohých rokovaniach Spolu so zákonom o obecnom zriadení a zákonom o voľbách do organov samosprávy obci je predpokladom úspešného vykonania komunálnych volieb a tým aj podmienok nástupu fungovania samosprávy v Bralisláve.
Z priebehu rokovaní jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady možno konštatovať, že ste svojim aktívnym prístupom prispeli k tvorbe právnej normy, ktorá významne ovplyvni život obyvateľov hlavného mesta Slovenskej republiky. Prijatím zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ba vytvoria predpoklady pre cieľavedome zabezpečovanie rozvoja Bratislavy a plne uspokojovanie potrieb jej obyvateľov.
Dovoľte mi záverom v mene vlády poďakovať vám za aktívny prístup pri prerokúvaní návrhu zákona a v mene vlády vás žiadam o posúdenie návrhu a odporúčam jeho prijatie
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Ďakujem ministrovi vnútra pánovi Antonovi Andrašovi za odôvodnenie návrhu zakona.
Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána poslanca Antona Hrnku, aby predniesol spravodajskú úpravu.
Poslanec A. Hrnko: Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci, predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave svojim obsahom nadväzuje na zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení a zákon Slovenskej národnej rady o voľbách do organov samosprávy obci, ktoré boli medzičasom Slovenskou národnou radou schválené.
Základným zámerom predloženého vládneho návrhu zákona je špeciálne upraviť otázky, ktoré sa týkajú osobitných podmienok Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, tradičného sídla slovenských orgánov, historického, kultúrneho a politického centra Slovenska a najväčšieho mesta Slovenskej republiky.
Prvý osobitný zákon o Bratislave bol prijatý Slovenskou národnou radou 14. marca 1968 pod číslom 43/1968 Zb. špecifičnosť postavenia Bratislavy sa ešte zvýraznila vznikom československej federácie, keď sa Bratislava stala hlavným mostom Slovenskej socialistickej republiky a sídlom jej ústredných orgánov. Postavenie mesta bolo upravene ako postavenie osobitnej územnej jednotky, ktorá nebola súčasťou žiadneho kraja. Model orgánu štátnej moci a správy v Bratislave teda zodpovedá trojstupňovej správe národných výborov, ktorá je prekonaná a nezodpovedá súčasným spoločensko ekonomickým podmienkam, ani zákonu o obecnom zriadení.
Predložený vládny návrh zákona upravuje postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky, jeho vzťahy k ústredným orgánom, jeho územie a členenie do menších celkov. Zakotvuje spôsob realizácie samosprávy hlavného mesta, ako aj mestských častí a spôsob účasti obyvateľov na rozhodovaní. Postavenie jednotlivých orgánov hlavného mesta, ako aj mestských častí a kompetencia príslušných orgánov však mohli byt upravené podrobnejšie a pregnantnejšie vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona je špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení. Zákon pamätá aj na zakotvenie symbolov hlavného mesta, čestného občianstva a ceny hlavného mesta. Niektoré dôležité ustanovenia au obsiahnuté aj v spoločných ustanoveniach, ako je napríklad právomoc primátora pri mimoriadnych udalostiach a jeho právomoc ukladať pokuty za konanie, ktorým je poškodzované mesto alebo jeho mestská časť.
Vládny návrh zákona SNR o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave bol pridelený všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem Mandátového a imunitného výboru SNR, na prerokovanie do 11. septembra 1990 /rozhodnulie predsedu SNU č. 6 z 31. augusta 1990/. Z predloženej spoločnej správy výborov Slovenskej národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave si možno urobiť základný úsudok o výsledkoch rokovaní v jednotlivých výboroch, posúdiť charakter a zmysel navrhovaných pripomienok a vyvodiť závery a odporúčania jednotlivých výborov slovanskej národnej rady pre rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spoločny spravodajca výborov konštatujem, že všetky výbory podložený návrh starostlivo a zodpovedne prerokovali a v úprave odzneli viaceré návrhy a pripomienky, ktoré vládny návrh zákona formálno-právne spresňujú i vecne zdokonaľujú. Zvlášť oceňujem, že viaceré výbory prizvali na svoje rokovania nielen navrhovateľov, ale i predsedov obvodných národných výborov v Bratislave, zástupcov zainteresovanej verejnosti, odborných pracovníkov aparátu národných výborov s cieľom vytvoril predpoklady pre skutočne komplexné posúdenie daného stavu a prijatie kompetentných rozhodnutí. Pozitívnym faktom je, že okrem Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy všetky ostatné výbory predložený návrh zákona odsúhlasili a navrhli schôdzi Slovonskej národnej rady návrh zákona s priloženými pripomienkami schváliť. Treba tiež povedať, že i vo Výbore Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy rokovanie smerovalo k odsúhlaceniu návrhu zákona a neboli vznesené zásadné námety k predloženému textu, avšak pri hlasovaní v zmysle S 48 ods. l zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých pätnástich členov výboru.
Stanoviská výborov k jednotlivým paragrafom, premietnuté v uzneseniach, majú prevažne vecne spresňujúci charakter. Viaceré navrhujú legislativno-technické úpravy. Niektoré podstatnejšie zasahujú do predloženého návrhu, napríklad pripomienky uvedené pod č. 63 a 65 spoločnej úpravy, kde sa novo formulujú ustanovenia § 26 a 28 návrhu. Objavujú sa i rozdielne stanoviská výborov k niektorým ustanoveniam, čo je však vzhľadom na závažnosť a spoločenský význam predloženého vládneho návrhu zákona pochopiteľné. Týkali sa predovšetkým § 2, i niektorých ďalších paragrafov, ktoré upresňujú charakter majetku mestských časti; ďalej S 3 ods. 2, ktorý stanovuje zriadenie samostatných mestských častí v dnešnom obvode Bratislava IV; S 11, kde výbory navrhovali rozdielny spôsob tvorby a zloženia mestského zastupiteľstva.
V súvislosti s prerokúvaním § 11 ods 7 treba sporne nuť, že niektoré výbory prerokovali i spoločný návrh preduedov obvodných národných výborov v Bratislave, ktorý odporúčal kreáciu mestského zastupiteľstva nepriamo, formou delegácie. Konštatujem, že výbory tento spôsob kreácie odmietli s tým, že nemá u nás tradíciu, je čiastočne nedemokraticky a je v rozpore s doteraz ústavne deklarovanou zásadou priamosti volebného pravá. Z rovnakých dôvodov nemo/no odporučil akceptovať návrh ústavnoprávneho výboru Slovanskej národnej rady uvedený pod bodom 46 k S 13, k spôsobu tvorby mestskej rady, kde okrem spomenuteho hrozí majorita starostov mestských časti a primátora nad členmi mestského zastupitelstva.
K závažným pripomienkam, navrhujúcim hlbší zásah do predloženého textu, patri i ďalší návrh ustavnopravneho výboru, uvedený v bode 42 k § 12, kde sa navrhuje priama voľba primátora obyvateľmi hlavného mesta, pričom volebne pravidla by mal upraviť osobitny zákon.
Musím povedať, že hoci predložený návrh považujem vcelku za pozivivny, pretože vnáša do systemu volebného pravá prvok žiaducej priamej demokracie, zobral ojedinelý a žiadný iný výbor priame voľby primátora neodporučil a ani nespochybnil navrhovateľmi odporúčanú nepriamu voľbu primátora mestským zastupiteľstvom, a to kvalifikovanou väčšinou hlasov všetkých poslancov. V prípade nepriamych volieb možno tiež očakavať finančnú úsporu a relatívne pokojnejší priebeh volieb
Viacere výbory prerokúvali i návrhy na zavedenie cenzu trvalého pobytu v Bratislave pre možnosť kandidovania na funkciu primátora, a to v rôznom časovom rozpätí /5 - 20 rokov/, avšak ani v jednom výbore návrh hlasovanim neprešiel. Rozdielne stanoviska zaujali výbory i k § 28, v spoločnej správe uvedené pod bodmi 65. 66, 67, 68, 69, Kde sa predovšetkým diferencuje výška nožnej uloženej pokuty od pôvodnej navrhovanej sumy 200 000 Kčs až po l milión Kčs. Zdá sa, že návrh ústavnoprávneho výboru, uvedený pod bodom 65 spoločnej správy najkomplexnejšie rieši daný problém a odporúča ho preto do pozornosti poslancom aj ostatných výborov.
V súvislosti so značným rozsahom ďalších navrhovaných úprav /pripomínam, že výbory navrhli celkom 72 zmien/, odporúčam pri hlasovaní už osvedčený systém hlasovania o jednotlivých návrhoch výborov.
Navrhujem, aby pripomienky vznesené v bodoch l, 2, 3, 6, 8, 10, 12, 14, 15, 19, 21, 22, 23, 25, 32, 40, 41, 43, 44, 45, 47, 53, 56, 57, 59, 60, 63, 65, 70 a 71 spravodajskej správy boli schválené vcelku, pretože sú v súlade s charakterom zákona, sú zapracovateľné do paragrafovaného znenia a nemajú kontradikčný charakter voči pôvodne navrhovanej úprave. V prípade ich schválenia nie je potrebné o Ďalších pripomienkach, uvedených v bodoch 4, 7, 9, 18, 20, 49, 58, 64, 66, 67 a 68 spravodajskej správy hlasovať, pretože tieto pripomienky vylučujú už schválené návrhy úpravy vládneho návrhu zákona.
Prijatím bodu 3 sa vylučuje bod 4, prijatím bodu 8 sa vylučujú body 7 a 9, prijatím bodu 12 sa vylučujú body 11 a 13, prijatím bodu 19 sa vylučujú body 18 a 20, prijatím bodu 47 sa vylučuje bod 49, prijatím bodu 57 na vylučuje bod 58, prijatím bodu 63 sa vylučuje bod 64, prijatím bodu 65 sa vylučujú body 66, 67 a 68.
Ďalšiu pripomienky v spravodajskej správe uvedené pod bodmi 5, 16, 17, 24, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 46, 48, 50, 51, 52, 54, 55, 61, 62, 69 a 72 neodporúčam prijať. Ide o pripomienky, ktoré navrhujú zmeny v rozpore s existujúcim právnym poriadkom, sú menej zrozumiteľné, navrhujú neoverene právne inštitúty a nedajú sa, alebo len veľmi tažko, zapracovať do textu tohto zákona.
Ako spoločný spravodajca chcem svoje odporúčania podporiť nasledovným stanoviskom:
K bodu 4 - Navrhovaná zmena nepredpokladá obojstrannú povinnosť prerokovať návrhy stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré sa týkajú potrieb a záujmov hlavného mesta zo strany ministerstiev a hlavného mesta. Nakoľko postavenie hlavného mesta je osobitné, odporúčam vychádzať zo násady reciprocity.
K bodu 5 - Nadpis S l je Postavenie hlavného mesta, v S 5 je navyše povedané, že výkon samosprávy uskutočňujú obyvatelia aj orgány hlavného mesta a dikcia § l vychádza z pojmu hlavné mesto, ktorá subsumuje jeho orgány.
K bodu 7 - Mestské časti sú v § 2 definované ako právnické osoby, ale zároveň sa priamo nepredpokladá vlastnícke právo, aj keď explicitne sa o tom hovorí v odseku 3. Vzhľadom na tento nesúlad odporúčam v odseku 2 zakotvil vlastnícke právo mestských častí expresis verbis.
K bodu 9 - Navrhovanú úpravu v bode 8 považujem terminologický a legislatívne-technicky za prednejšiu úpravu.
K bodu 11 - Zriadením uvedených mestských časti by prakticky došlo k zániku Obvodného národného výboru Bratirilava IV a prijatím takéhoto znenia odseku Z by navyše došlo k narušeniu dikcie odseku l, kde sa hovorí o území priamo spravovanom pôvodným národným výborom.
K bodu 13 - Ide fakticky o pôvodný návrh, ktorý len iným spôsobom legislativno-technicky rieši odsek 2. Vzhľadom na určitú zhodu hlavného mesta a obvodného národného výboru odporúčam prijať alternatívu v bode 12 spoločnej správy.
K bodu 16 - Nadpis § 4 odkazuje na vzťah hlavného mesta k okolitým mestám, ktorý sa má riešiť dohodou hlavného mesta a okolitých obci. Pokiaľ ide o ingerenciu mestských časti do týchto otázok, tá vzhľadom na uvedené nemôže byť predmetom § 4. Okrem toho túto otázku je možné riešit štatútom.
K bodu 18 - Zákon o obecnom zriadení predpokladá možnost zriadenia obecnej polície ako poriadkového útvaru. Navrhovaná úprava zaraďuje mestskú políciu medzi obligatórne organy mestského zastupiteľstva. Z dôvodu, že nejde o orgán mestského zastupiteľstva, ktorý plní jeho interné úlohy, ale o poriadkový útvar alebo zbor, odporúčam úpravu navrhovanú v bode 19 spoločnej správy.
K bodu 24 - Zákon o obecnom zriadení upravuje otázky hlasovania obyvateľov obce, ak ide o návrh petície skupiny obyvateľov v počte 20 t oprávnených voličov. Počet 5 t by bol výrazne odlišný od podmienok v iných veľkých mestách a podľa môjho názoru nerieši ani bratislavské problémy. Okrem toho § 22 ods. 5 zákona o obecnom zriadení umožňuje riešiť nad rámec zákona štruktúru a postavenie orgánov hlavného mesta, ale nie otázku hlasovania.
K bodom 26 a 27 - Navrhované konštitutívne referendum nie je podľa môjho názoru v súlade so zákonom o obecnom zriadení a splnenie podmienok absolútnej väčšiny z hľadiska účasti na hlasovaní je vzhľadom na počet obyvateľov Bratislavy hypotetické.