Neprošlo opravou po digitalizaci !

Slovenská národná rada

3. schôdza 27. až 29. augusta 1990

Stenografická správa o schôdzi Slovenskej národnej rady

Informácia prvého podpredsedu SNR Ivana Čarnogurského o spomienkovom zhromaždení v Ružomberku, konanom 26. augusta 1990

Informácia predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara o výsledku pracovného stretnutia predstaviteľov Federálnej vlády a národných vlád v Trenčianskych Tepliciach 8. a 9. augusta 1990

Správa Mandátového a imunitného výboru SNR o nastúpení náhradníka na uvoľnený mandát poslanca

Sľub poslanca Slovenskej národnej rady

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí

Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie zákona SNR o vyhlásení 1. novembra 1990 za Deň zmierenia, Pamiatke obetiam politického násilia

Návrh skupiny poslancov SNR na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o plate a náhradách výdavkov poslancov Slovenskej národnej rady

Odpoveď na interpeláciu prednesenú na 2. schôdzi Slovenskej národnej rady

Písomné odpovede na otázky poslancov prednesené na 2. schôdzi Slovenskej národnej rady 4. júla 1990 v rámci bodu "Otázky poslancov"

Návrh na voľbu poslanca do výboru a na zmeny v zložení výborov Slovenskej národnej rady

Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 4. júla do 27. augusta 1990

Otázky poslancov.

Bratislava, august 1990

Stenografická správa o 3. schôdzi Slovenskej národnej rady konanej 27. až 29. augusta 1990

3. schôdza Slovenskej národnej rady

Prítomní:

predseda Slovenskej národnej rady František M i k - loško, prvý podpredseda Slovenskej národnej rady Ivan Čarnogurský, podpredsedovia Slovenskej národnej rady Milan Z o m k o, Ján K l e p á č, László N a g y a Oľga Keltošová.

Členovia vlády Slovenskej republiky predseda vlády Vladimír Mečiar, prvý podpredseda vlády Ján Č a rnogurský, podpredseda vlády Jozef K u č e r á k, podpredseda vlády Vladimír Ondruš, podpredseda vlády Gábor Zászlós, minister vnútra Anton A n d r á š, minister hospodárstva Jozef B e l čá k, minister výstavby a stavebníctva Jozef Dubníček, minister poľnohospodárstva a výživy Michal D i a t k o, minister plánovania Rudolf F i l k u s, minister priemyslu Ján H o lč i k, predseda úradu pre privatizáciu a správu národného majetku Augustín Marián H ú s k a, predseda Výboru ľudovej kontroly Slovenskej republiky Martin H v o z d i k, minister obchodu a cestovného ruchu Jozef Chren, minister vlády Milan K ň a ž k o, minister spravodlivosti Ladislav Košťa, minister školstva, vedy, mládeže a športu Ladislav Kováč, minister financií, cien a miezd Michal Kováč, minister práce a sociálnych veci Stanislav N ov á k, minister lesného a vodného hospodárstva Viliam O b e r h a u H P r, minister zdravotníctva Alojz R ak u s, minister kultúry Ladislav S n o p k o, minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie Ivan Ti r p á k.

Predseda Najvyššieho súdu SR Karol Plank. Námestník genrálneho prokurátora SR poverený vedením prokuratúry SR Ladislav C e n d u l a.

Vedúci Ústredných orgánov štátnej správy SR..

27. augusta 144 poslancov, 26. a 29. augusta 139 po slancov podľa listiny o prítomnosti.

Stenografická správa o 3. schôdzi Slovenskej národnej rady, konanej 27. až 29. augusta 1990

/Začiatok o 13. 45. hodine. /

Predseda SNR F. Mikloško: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, otváram rokovanie 3. schôdze Slovenskej národnej rady, na ktorej vás všetkých vítam. Vítam vás po letných prázdninách. Verím, že ste odpočinutí, pretože nás čaká čulo pracovné obdobie. Vítam prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Čarnogurského a všetkých členov vlády. /Potlesk. /

Prosím prítomných poslancov aby sa prezentovali pomocou technického zariadenia otlačením hlasovacieho tlačítka.

Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 133 poslancov, takže podľa čl. 109 ústavného zákona o československej federácii je Slovenská národná rada schopná sa uznášať.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča program schôdze, ako ho mate rozdaný.

Má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie prog-

ramu? Hlási sa pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák: Domnievam sa, že uvedený bod 6 programu nemožno prerokovať bez toho, aby nebol prerokovaný návrh zákona o obecnom zriadení. Tento návrh zákona je subsidiálny.

Predseda SNR F. Mikloško: Prosím pána podpredsedu vlády Zászlóna, prípadne pána doktora Szabu, aby sa k doplňujúcemu návrhu vyjadril.

Podpredseda vlády SR G. Zászlós: Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, poslanci, týmto problémom sme sa zaoberali dnes dopoludnia na zasadnutí Predsednícva Slovenskej národnej rady. Z rokovania vyplynulo, že zákon o obecnom zriadení na nebude na dnešnom zasadaní Slovenskej národnej rady prerokovávať. Vzhľadom na rokovací poriadok Slovenskej národnej rady odporúčam o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brňaka hlasovať.

Predseda SNR F. Mikloško: Prosím ešte poslanca Szabu, aby sa vyjadril.

Poslanec R. Szabó: Z právneho hľadiska je možné prerokovať zákon o voľbách bez toho, aby sme prerokovali zákon o obecnom zastúpení.

Predseda SNR F. Mikloško: Dávam hlasovať. Kto je za to, aby bol prijatý pozmeňujúci návrh pán poslanca Brňáka?

Prosím prezentujme sa. /Prezentovalo sa 125 poslancov. /

Kto je za pozmeňujúci návrh poslanca Brňáka, teda kto je za to, aby bod 6 bol vynechaný 2 programu rokovania, nech stlačí tlačítko!

/za návrh hlasovalo 45 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /

Konštatujem, že doplňujúci návrh poslanca Brňáka neprešiel.

Vážení prítomní, v posledných dňoch sme sa dopočuli smutnú správu, že jeden z tých, ktorí spolu s nami začínali nežnú revolúciu, náhle skončil svoj život v Brazílii. Bol to minister zahraničného obchodu pán Slavomír Stračár. Prosím, aby sme povstali a minútou ticha uctili túto prvú obeť nežnej revolúcie.

/Uctenie pamiatky minútou ticha. / Ďakujem.

Dodatočne vítam medzi nami predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara /potlesk/.

Zisťujem, že sme program tretej schôdze schválili. Prvým bodom nášho programu je

1.
Informácia prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady Ivana Čarnogurského o spomienkovom zhromaždení v Ružomberku konanom 26. augusta 1990.

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, napriek tonu, že takýto vstup do rokovania Slovenskej národnej rady nie práve obvyklý, resp. v minulosti sme k jednotlivým udalostiam takouto formou nevyjadrovali, požiadal som o možnosť podať informáciu o priebehu osláv výročia Andreja Hlinku, ktoré prebehli v Ružomberku.

Samotná osoba Andreja Hlinku bola dostatočne priblížená na stránkach našej dennej tlače, na stránkach ostatných odborných periodík, v televízii i na samotnom seminári, ktorý dňa 25., v predvečer priamych osláv, prebiehal v Ružomberku. Na všetkých týchto podujatiach bolo Konštatované, že sa jedná o osobu prvoradého významu, ktorá celým svojim životom, dielom a odkazom má čo hovoriť aj nám dnes, hlavne z pohľadu našej štátoprávnosti, naňho usporiadania a hlavne skonsolidovania pomerov nášho politického, verejného a hospodárskeho života. S takýmto prístupom k osobe Andreja Hlinku - predpokladám - pristupovala väčéina účastníkov aj väčšina tých autorov článkov, ktorí sa k nemu vyjadrovali.

Musím však povedať, že na samotných hlavných oslavách 26. augusta v Ružomberku priebeh týchto osláv nezodpovedal ani takto poňatej osobe Andreja Hlinku, ani odkazu tohoto veľkého človeka nášho národa. Ani táto skutočnosť by ma ešte neprovokovala k podaniu tejto informácie, resp. vystúpeniu na pôde Slovenskej národnej rady. Primäli ma k tomu témy, ktorú v priebehu osláv nastoľovali rôzni rečníci a hlavne reagencia účastníkov, resp. časti účastníkov týchto osláv na najpálčivejšie, najaktuálnejšie problémy našej súčasnosti.

V priebehu týchto osláv sa a hľadiska, z verejnosti, zo skupín, ktoré boli jednoznačne dopredu na takýto priebeh osláv pripravené, veľmi často skloňovali výrazy, pojmy, termíny, ktoré isteže nás všetkých zaujímajú. Je ich len niekoľko a ku každému chcem povadať veľmi stručnú informáciu.

Vari najčastejľie skloňovaným slovom, resp. vetou bol samostatný Slovenský štát. Účastníci, aj mnohí z ročníkov, ktorí vystúpili, hlavne zahraniční rečníci, vo svojich príhovoroch kládli problematiku samostatného Slovenského štátu do polohy, v ktorej sa vlastne táto záležitosť nachádza v našej spoločnosti ako bezprizorná a nebyť jednotlivcov na zhromaždeniach alebo náhodilých rečníkov, ani zákonodarné orgány, ani vláda Slovenskej republiky, ani naši poslanci vo Federálnom zhromaždení ako keby vôbec nevykonávali žiadne kroky smerom k suverenite, k zabezpečeniu a naplneniu štátnosti a všetkých atribútov samostatnosti tejto republiky.

Myslím si, že verejnosť je do značnej miery neinformovaná a nepozá i kroky, ktoré sme cieľavedome, v smere rôznych týchto našich rozhodujúcich problémov už vykonali a ktoré sústavne vykonáva slovenský aj federálny pariament, aj vláda Slovenskej republiky i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Domnievam sa, že ešte od roku 1918 až do dnešných dní ani jeden parlament, ani jedna vláda, ani jedno zastúpenia, vrátane toho, ktoré si hovorilo samostatný Slovenský štát, nevykonali pre skutočnú samostatnosť tohoto národa, tejto republiky toľko konkrétnych krokov, aká sa vykonávajú v posledných mesiacoch a týždňoch.

Pritom treba konštatovať, že otázka naplnenia svojbytnosti tohoto národa a našej republiky postupuje krok za krokom v zhode s parlamentom Českej republiky, v zhode s Federálnym zhromaždením, aj s hlavou štátu. Takže v tejto situácii považujem stavanie problémov Slovenska na vyslovene krajnú hranicu konfliktu za riešenie nezodpovedajúce skutočnosti, za riešenie, ktoré vychádza z neinfotmovanosti obyvateľstva, ktoré práve opačne očakáva, že touto neinformovanosťou resp. dezinformovanosťou obyvateľstva vyprovokuje ďalšie vášne.

Druhým podobným hlavným bodom, ktorý sa tam spomínal, bola požiadavka vyhlásenia akejsi Magny charty Slovenskej republiky, teda žiadosti, aby Slovenská národná rada prijala akúsi úplnú zvrchovanosť nad územia Slovenskej republiky. Opäť musím povedať len to, čo my, poslanci Slovenskej národnej rady prežívame a vieme, nielen v tomto funkčnom období, ale už aj v minulom VIII. funkčnom obdobi, že práve tu, na pôde Slovenskej národnej rady vznikol návrh na vypracovanie novej Ústavy Slovenskej republiky, že po demokratických voľbách, v ktorých jednotlivé politické strany a hnutia mohli prezentovať svoje vlastne názory na štátnosť, ústavnosť, na všetky jej atribúty, zhodli sme sa na vypracovaní návrhu slovenskej ústavy, ktorá bude prednostne riešiť problematiku Slovenskej republiky, ktorá po konzultovaní obdobnej Ústavy Českej republiky prikročí k ďalšiemu následnému spoločnému kroku nie predchádzajúcemu - o riešení vzájomného spolužitia týchto dvoch republík a týchto dvoch národov, čiže ak tu niekto volá po Magne charte slovenského národa, musím z tejto tribúny povedať, že nie je informovaný o tom, že táto Magna charta sa už štyri mesiace pripravovala a v tejto chvíli bude na programe. Aj na programe tohto plenárneho zasadania je informácia, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady schválilo novú komisiu pre prípravu Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalšou veľmi populárnou témou a hľadiska niektorých rečníkov bolo heslo "Dosť bolo Prahy". Isteže, ľudia, ktorí vidia problematiku rôznych hospodárskych tažkosti, s ktorými sa musíme potýkať a s ktorými sa musí v tejto chvíli zaoberať vláda, môžu mať dojem - zase pri neinformovanosti, že tu opäť okrem náhodilých ročníkov na demonštráciách alebo pri takejto príležitosti vari niet nikoho, kto by chcel seriózne riešiť problémy súvisiace s našou hospodárskou, politickou, kultúrnou či akoukoľvek inou spoluprácou a jej deľbou medzi Prahou a Slovenskou republikou.

Snáď len pripomeniem, pretože na televíznej obrazovke l na stránkach tlače už bolo dosť povedané o rozhovoroch v Trenčianskych Tepliciach. Tieto rozhovory neboli nijako náhodné. To neboli rozhovory, ktoré by sa zrodili z náhodného stretnutia predsedu vlády Slovenskej republiky s predsedom vlády Českej republiky. Boli výsledkom predchádzajúcich niekoľkotýždňových, niekoľkomesačných naplnení návrhu vládneho programu a volebných programov strán a hnutí, ktoré si takéto naplnenie ekonomickej samostatnosti, ekonomickej svojbytnosti dávali do svojho vienka a ktoré potom účasťou vo vláde a účasťou na pôde Slovenskej národnej rady sa snažia o jej naplnenie. Čiže opäť môžem len povedať, že sa niektorí ľudia snažia dezinformovať našu verejnosť a postaviť tieto zákonodarné a vládne orgány do situácie, do polohy, akoby to bola pre nás vedľajšia vec.

Ďalším, poslaneckým bodom, ktorý chcem spomenuť, bolo skloňovaniu nacionalizmu a národného programu v tisícoch pádoch. Opäť, ako keby národný program bol niečím cudzím, niečím proste mimo problematiky riadenia zákonov, zákonodarného zboru Slovenskej národnej rady alebo vlády. V tej súvislosti sa spomínal zákon o jazyku, ktorý sa tam opätovnú v extrémnej podobe žiadal okamžite prijať. Môžem tu len znovu informovať nielen vás, poslancov, ktorí o tom viete, ale aj širokú verejnosť, že na návrhu zákona, dokonca na viacerých návrhoch zákonov o jazyku sa už niekoľko mesiacov Intenzívne pracuje. Tie návrhy au pripraveno a ich prerokovávanie a schválenie bude medzi prvými predmetom tohoto nášho funkčného obodobia. čiže opäť sa nedá povedal, že problematika úradného jazyka, problematika jazyka na Slovensku, že to je problematika, ktorou sa Slovenská národná rada nezaoberá, alebo na ktorú nemysli vláda Slovenskej republiky. Myslím si, že je potrebné, aby tieto skutočnosti boli opakované ako informácia nielen tu na pôde Slovenskej národnej rady, ale aby ste vy, poslanci Slovenskej národnej rady, ktorí pôsobíte vo svojich mestách, vo svojich okresoch, ste na rôznych stretnutiach s voličmi a pri iných príležitostiach informovali o týchto skutočnostiach a o ich stave, o tom, že naplnenie slovenskej Štátnosti nebolo vari ešte nikdy tak dôsledne a podrobne riešené ako práve v týchto mesiacoch.

Ako posledná vec, ktorú považujem za potrebné znovu pripomenuť aj z tejto tribúny, sú, žiaľ, aj vyslovene záporné, negatívne prejavy, ktoré na týchto oslavách odzneli. Išlo isteže o výroky jednotlivcov, o prejavy skupín, ktorá zrejme vôbec nevedia alebo sú dezinformované a svoje stanoviská sa snažia vždy vyhrotiť. Menovite bola len napadnutá osoba predsedu Slovenskej národnej rady Miklošku. Pritom všetci vieme, že všetky problémy, všetky návrhy zákonov, riešenia, či už ekonomické, či rokovania s Českou národnou radou, či rokovania o prijatí zákona o jazyku, alebo akékoľvek iné národné, ekonomické, politické riešenia, sú všetky prerokovávané vlastne v prvom kroku práve s predsedom Slovenskej národnej rady, pretože mu patria do kompetencie a jeho osobné stanovisko k nim si autori alebo navrhovatelia takýchto riešení vždy vyžadujú.

Obdobne bol osobou zahraničného Slováka napadnutý prezident Havel, ktorý bol označený bezmála za potierateľa alebo odporcu slovenských záujmov, slovenskej štátnosti, slovenskej svojbytnosti. Môžem osobne potvrdiť, že na rokovaniach, ktoré sme mali tesne pred voľbami pri poslednej návšteve prezidenta Havla tu v Bratislave, práve problém umožnenia, resp. riešenia svojbytnosti Slovenska, všetkých jeho ekonomických, politických aj štátnych problémov bol predmetom rokovania, hol predmetom dohody. Práve na základe tejto dohody vznikla aj účasť koaličných strán vo federálnej vláde. Takisto na základe tejto dohody sme dotormulovali aj účasť koaličných strán vo vláda Slovenskej republiky. Čiže stavať prezidenta Havla v tejto chvíli do príkreho rozporu e našimi záujmami je podľa mňa nezodpovedné a minimálne je to neinformovanosť.

Obdobne bola do polohy kritiky a piskotu postavená vláda Slovenskej republiky. Pýtam Ba: Ak teda organizátori a učautníci takýchto prejavov si naozaj dávajú za svoj hlavný cieľ zabezpečenie národných záujmov tejto republiky na poli ekonomickom, na poli politickom, na poli jazykovom, na poli kultúrnom, ako ich tam často opakovali, a dovoľujú si pinkať pri tom, keď sa hovorí o výsledkoch rokovania v Trenčianskych Tepliciach, tak za čim vlastne títo

ľudia stoja, čo vlastne chcú presadzovať? Chcú naozaj rieúonla, ktoré sa práve v Trenčianskych Tepliciach otvorilo, ktorému sa dokorán otvorili obidve krídla dverí, kdo sa všetky body, ktoré boli dovtedy sporné, resp. otázne, položili na stôl ako predmet rokovania? Proti tomuto teda ti národniari, tí nacionalisti bojujú? Myslím si, že takéto prejavy časti našej verejnosti nemajú miesto, a už vonkoncom nemajú miesto na tak dôstojných oslavách, akými na mali stať oslavy osobnosti Andreja Hlinku.

Na záver týchto osláv jednotlivci dokonca žiadali účastníkov, aby ako poslovia po Slovensku informovali verejnosť o tom, čo sa tam všetko povedalo. No ja si myslím, že niet lepšie informovaných poslov a priamo zainteresovaných riešiteľov týchto problémov, ako sú poslanci Slovenskej národnej rady. Preto využívam aj tento krátky vstup do nášho dnešného rokovania, pretože je to téma, ktorú sa nedá nevidieť a ktorá sa nedá zložiť zo stola, ale je to téma, ku ktorej všetci musíme jasne povedať svoje slovo.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško; Ďakujem pánovi prvému podpredsedovi za informáciu o spomienkovej slávnosti v Ružomberku. K tomuto bodu sa do rozpravy ako prvý hlásil poslanec Tatár, potom poslanec Brňák.

Poslanec P. Tatár: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda, dovoľte mi v prechádzajúcom zmysle niekoľko poznámok o návrhu zákona, ktorým sa ustanovuje používanie úradného jazyka na Slovensku. Na verejných priestranstvách sa zvykne ozývať, že v tejto veci vláda a Slovenská národná rada robí málo. Chcem však ukázať, že ide o hrubú dezinformáciu.

Podľa predbežných výsledkov Centra výskumu spoločenských problémov pri Koordinačnom centre VPN až 82 % opýtaných je za prijatie takéhoto zákona, pričom veľká väčšina to pokladá za pozitívum. Toto je reakcia verejnej mienky na nedostatky používania slovenčiny v úradnom styku v jazykovo zmiešaných oblastiach a reakcia na interpretáciu týchto nedostatkov.

Uvedomujeme si, že tato problematika si vyžaduje maximálnu zodpovednosť. Ide o viacero súvislosti, ktoré nemožno od seba oddeliť. Na Slovensku je to vzťah k jazykovým menšinám. V rámci federácie ide okrem Iného o veľký počet Slovákov žijúcich v Čechách a tiež Čechov žijúcich na Slovensku. Napokon, nie menej dôležitá je súvislosť medzinárodná. Je potrebné si uvedomiť, že výlučne legislatívnou cestou sa vzniknuté problémy a napätia nepodarí vyricált, pretože ide o súhrn ústavoprávnych, ekonomických, sociálnych a ďalších otázok vyžadujúcich systematickú politickú, výchovnú a inú prácu.

V súčasne platnej ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na implicitne uvádza, že štátnym jazykom sú na celom území federácie slovenčina a čeština a ústavný zákon č. 144/1968 Zb. zaručuje právo jazykovým menšinám maďarskej, rusínskej, /ukrajinskej/, poľskej a nemeckej národnosti dorozumievať sa aj v úradnom styku na zmiešaných územiach týmito jazykmi.

Z iniciatívy Koordinačného centra VPN bola vykonaná expertíza medzinárodných záväzkov Česko-Slovenska. V otázkach používania jazyka podľa Saint-Germainskej dohody z roku 1920 a ďalších dohôd, až po kodanskú schôdzku tohto roku vyplýva, že sme zaviazaní rešpektovať práva príslušníkov jazykových menšín. Ďalej analýza zákonodarstva 35 civilizovaných štátov Európy ukazuje, že používanie jazyka sa dotýka piatich z nich. Spravidla ide o určenie viacerých jazykov ako oficiálnych. V tejto analýze sa pokračuje.

Centrum výskumu spoločenských problémov v súčasnosti pracuje na analýze nedostatkov a konfliktov v používaní jazyka v úradnom styku v zmiešaných oblastiach. Verejnosť môže výsledky očakávať počas septembra. Prispejú k verejnej diskusii, ktorú považujeme pre hľadanie praktických riešení za nevyhnutnú.

Treba pripomenúť, že od začiatku tohoto roku prebiehajú práce, ako už bolo spomínané, na príprave návrhu ústavy Slovenskej republiky, na ktorom sa významne podieľajú práve odborníci nominovaní za VPN a ostatných členov vládnej koalície. Prvá verzia návrhu slovenskej ústavy bola hotová v apríli a tento návrh predpokladá zavedenie jazyka slovenského ako jazyka úradného s tým, že rovnako sa používa čeština, pričom v návrhu sú zohľadnené tiež medzinárodné záväzky a práva jazykových menšín.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

je namieste pripomenúť, že vláda Slovenkej republiky pripravuje v súlade so svojim programovým vyhlásením, Ktoré sme pred nedávnom na tejto pôde prijali, uzákonenie slovenčiny ako úradného jazyka. Touto otázkou sa zaoberá aj komisia politických strán a hnutí, ktorú zvolal prvý podpredseda vlády pán Čarnogurský. K otázke používania jazyka sa uskutočnili bilaterálne rozhovory predstaviteľov Verejnosti proti násiliu s Kresťansko-demokratickým hnutím, Demokratickou stranou a ostatnými parlamentnými stranami a hnutiami, na ktorých sa uviedli doterajšie poznatky a vzájomné postoje tak, ako to bolo referované v tlači.

Zákon o jazyku, ako taký nie je v rozpore s medzinárodnými právnymi normami, avšak v európskych krajinách nie je obvyklý. Za samozrejmé sa všeobecne považuje v úradnom styku používanie jazyka dominujúceho národa a predpokladá sa tiež ako samozrejmosť, že národné menšiny používajú v úradnom styku jazyk tej krajiny, v ktorej žijú, pričom je zachované právo ich príslušníkov používať materinský jazyk. Toto predpokladá aj súčasná ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Vychádzajúc z uvedených analýz poslanecké kluby Verejnosti proti násiliu, Kresťansko-demokratického hnutia a Demokratickej strany upozorňujú na to, aby sa neprijímal zákon neúplný, nedokonalý, nezodpovedajúci legislatívnym a politickým kritériám. Iniciatívna skupina poslancov koaličných strán zároveň predložila Predsedníctvu Slovenskej národnej rady vlastný návrh zákona SNR o používaní úradného jazyka v Slovenskej republike, ktorý vyhovuje predtým uvedeným kritériám. Stanovuje slovenčinu a alternatívne češtinu explicitne ako úradný jazyk, zachováva možnost používať na zmiešaných územiach v úradnom styku materinský jazyk národnostných menšín a je v súlade s ústavou a medzinárodnými záväzkami nášho štátu. Predložený návrh chápeme ako iniciatívny krok smerom k Legislatívnej rade vlády Slovanskej republiky tak, aby sa po potrebnej príprave mohlo pristúpiť k definitívnemu precizovaniu zákona o jazyku.

Zároveň odporúčame zohľadniť v tvorbe zákona a pri jeho praktickom využití výsledky prebiehajúcich vecných sociologických analýz. Naše úsilie musí smerovať k vyriešeniu vecných problémov. Jazykový zákon môže dať len 60 najpresnejší legislatívny rámec, udelil povinnosti a práva. Myslíme si, že v skutočnosti pôjde aj o sebauvedomenie tak menšín na našom území, ako aj slovenskej väčšiny, ktorá na môže oprieť o prislovečnú dobrú vôľu nášho národa problémy nie škandalizovať, ale riešit.

Dakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prndseda SNR F. Mikloško: Ďakujem poslancovi Tatárovi. Ďalej vystúpi poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák: Vážený pán predseda, vážené plénum Slovenskej národnej rady, dámy a páni, vo svojom krátkom vystúpení chcem reagovať na informáciu prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Čarnogurského, ktorá sa dotýka spomienkového zhromaždenia