kej a Slovenskej Federatívnej Republiky by mali byt východiskom a nie cieľom budovania nových rovnocenných vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi.
Je totiž nelogické, aby pri platnosti a záväznosti nedostatočnej ústavy či ústavných zákonov sme len faktickými krokmi dospeli k úplne odlišnej, novej a lepšej ústave. Ústava v takomto prípade len stále dobieha vývoj, hoci by ho mala určovať. Tomu zodpovedá napríklad aj duch prvej pracovnej verzie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je ústavou unitárnej federácie.
Tak ako koncom minulého roku sa všetko odklínalo, v súčasnosti aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky opätovne isté veci zaklíname, hoci sú prinajmenšom rovnocenné snahám o ekonomická kvalitatívne zmeny. Toto zaklínanie je dané napríklad volebnou a predvolebnou agitáciou v oblasti autentickej federácie naších národnoštátnych subjektov.
Neviem, aký je rozdiel medzi autentickou federáciou a federáciou bez prívlastkov, ale viem, že forma federatívneho usporiadania dvoch počtom nerovnakých národno-štátnych subjektov, teda Čechov a Slovákov, nemôže vyjadriť plné rovnoprávne postavenie, iba ak by sa Česi dobrovoľne vzdali časti svojich práv vyplývajúcich z proporcionálneho rozloženia obyvateľstva na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Akým spôsobom teda fakticky mieni vláda Slovenskej republiky riešiť tento problém? Podľa predloženého programového vyhlásenia je to cesta právne neusporiadaným pralesom, za ktorým môže byť tak civilizovaná krajina, ako aj nedozierna púšť, a to ešte podmínovaná. Doterajší priebeh v čase od volieb ma presviedča o tom, že stavba federálnych ústredných orgánov a pražského centrizmu je pevná a vymieňa sa v nej maximálne nábytok, resp. robia sa konštrukčné úpravy tejto stavby. Niekde som čítal, že existuje živočích, ktorý sa sám požiera. Pochybujem o tom, že tento príklad možno aplikovať aj na federálne orgány a inštitúcie. /Potlesk. /
Nechápem napríklad náplň a postavenie pána ministra Kňažku napriek formálnemu vysvetleniu tohto pánom premiérom. Pevne však dúfam, že to bude stále slovenské ministerstvo vo vzťahu k Českej republike a federácii, snáď aj k svetu, a nezmení sa na ministerstvo pre správu Slovenska.
Bezfarebnosť istých vecí v programovom vyhlásení podľa mňa je nerozlučne spätá s bezfarebnosťou súčasnej oficiálnej slovenskej politickej línie, ktorá bezprostredné problémy nerieši, ale zamotáva, poukazujúc napríklad na historiografiu, na európsku či svetovú politiku a iné "tiež problémy", ktoré v skutočnosti sa kladú ako primárne pre riešenie vlastných súčasných a budúcich slovenských problémov. Veď ak by sme takto mali pristupovať k jednej zo základných biologických potrieb človeka - k jedeniu a pitiu, asi by sme umreli, hladom a smädom, ak by sme si každé jedlo a pitie dali odobriť pred jeho konzumáciou odborným posudkom hygienika, osobného lekára, biológa alebo filozofa.
Citát múdreho pána Einsteina, ktorý bol uverejnený v Slovenskom denníku, uvádza: "Všetci vedia, že niečo sa nedá urobil. A vtedy sa objaví niekto, kto nevie, že sa to nedá a on to urobí. " Držme sa, prosím, tohto citátu a nevytvárajme prekážky a pavučiny tam, kde sa dá ísť priamo, nevtesnávajme naše myslenie do štruktúr obmedzených alogizmov a majme na mysli predovšetkým blaho Slovenska a jeho pbyvateľov.
Navrhujem preto urýchliť proces prijatia Ústavy Slovenskej republiky, ako aj začatie oficiálnych rozhovorov najvyšších orgánov štátnej moci na Slovensku B obdobnými orgánmi federácie a Českej republiky, myslím oficiálnych rozhovorov a nie na úrovni koordinačného centra VPN, resp. v súkromnom sídle pána prezidenta. Zmysel týchto rozhovorov by mal byť decentralizačný, pretože bez konštruktívneho tlaku a nátlaku sa nič nezmení.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Jozef Ivan, pripraví sa Gabriel Agárdy z Maďarského kresťanského demokratického hnutia.
Poslanec J. Ivan: Volám sa Jozef Ivan a som poslancom za Slovenskú národnú stranu.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená vláda Slovenskej republiky, dovoľte, aby som aj ja zaujal krátke stanovisko K Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, k poľnohospodársko potravinárskemu komplexu.
Slovenské poľnohospodárstvo ako jedno z mála odvetví nášho hospodárstva si zachovalo dobrú úroveň a určitý štandard. Všetci mi dáte za pravdu, že potraviny sú všade chápané ako strategická surovina a sebestačnosť v potravinách hrá kľúčovú úlohu vo vyspelých ekonomikách.
V programovom vyhlásení sa okrem iného hovorí o zvýšení intenzity poľnohospodárskej výroby pôsobením trhovej ekonomiky. Neviem, ako tomu mám rozumieť, keď poľnohospodárskym podnikom nie je doteraz umožnená vlastná cenotvorba ich poľnohospodárskych produktov. Nákupné ceny neboli už mnoho rokov menené, naproti tomu stúpali ceny osív, chemikálií a poľnohospodárskej techniky. Súčasný morálny i fyzický stav a úroveň techniky a technológii v poľnohospodárstve nedovoľuje inak, než poľnohospodárstvo nedotovať. Veľmi dobre vieme, že aj vo vyspelých Kapitalistických krajinách e rozvinutým tchora je poľnohospodárska výroba dotovaná, a to nie malou čiastkou.
K určitému paradoxu došlo však u nás. Sme toho svedkami i v posledných dňoch, keď ešte donedávna hrozil zo strany poľnohospodárskych podnikov štrajk a bojkot dodávky mäsa, mlieka a vajec, čo by to znamenalo, vieme si domyslieť. Prečo vznikla táto situácia? Začiatkom tohto roku boli znížené dotácie do poľnohospodárstva na Slovensku o 2, 1 mld korún. Od 1. 7. 1990 mali byť znížené o ďalších 8 mld korún. Že by to pre mnohé poľnohospodárske podniky na Slovensku už pri dávno vypracovanom finančno-ekonomickom pláne znamenalo ekonomickú, ba i existenčnú katastrofu, dobre vieme. Ide o to, aby družstevníci neutrpeli ujmu. Predsa sa v priebehu jedného roka nedajú robiť až také citeľné zásahy do ekonomiky družstiev.
Preto žiadam Slovenskú národnú radu o zriadenie výboru pre poľnohospodársko-potravinársku problematiku. Je potrebné spojiť tých poslancov, ktorí by mali možnosť riešiť a hovoriť o problémoch poľnohospodárstva, osobne si myslím, že takýto výbor má rozhodne v parlamente svoje opodstatnenie už aj preto, aby mne predišli a predchádzali takým problémom v agrokomplexe, ktoré sa objavili v nedávnych dňoch, aby tento vyboč bol v úzkom pracovnom vzťahu s ministerstvom poľnohospodárstva. Zároveň žiadam ministra poľnohospodárstva o urýchlené riešenie naliehavých otázok v poľnohospodárstve, ako sú dotácie poľnohospodárskych produktov mäsa, vajec, mlieka a podobne, ale i dotovanie rekultivácii.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Gábor Agárdy, pripraví sa poslanec Ivan Dianiška.
Poslanec G. Agárdy: Som Gábor Agárdy, Maďarské Kresťansko-demokratické hnutie, zvolený v Západoslovenskom kraji.
Vážené dámy, ctení páni, vážený parlament, vážená vláda, ako technik elektroinžinier sa dotknem tej časti programového vyhlásenia, v ktorej vláda hovorí o reprofilizácii priemyslu, konkrétne elektrotechnického priemyslu. Som presvedčený, že naši odborníci po stránke kreativity a schopnosti tvoriť nové výrobky, teda výrobky na svetovej úrovni, nie sú horší ako kdekoľvek inde na svete. Uvediem aj príklad. U môjho bývalého zamestnávateľa, ktorý je spomenutý aj v programovom vyhlásení, v Tesle Elektroakustike je nahromadený obrovský vývojový a aj výrobný potenciál. Je vložený tak v personále, ako aj v technike, t. j. v strojovom a prístrojovom vybavení a vybavení výpočtovou technikou. Zahoďme staré zvyklosti, keď sme direktívne zhora určovali výrobný program. Spýtajme sa tých odborníkov, ktorí stoja priamo pri zrode nových výrobkov, čo by robili a ako. Som presvedčený, že o krátky čas by bol na svete výrobný program, ktorý by zodpovedal spoločenskej objednávke a bol by aj vysoko efektívny.
Zároveň pripomínam, že skutočné zavedenie výpočtovej techniky do všetkých oblasti národného hospodárstva je nevyhnutné. Vyspelé krajiny dosiahli už tzv. stav autoprodukcie vo výpočtovej technike, kde už počítače navrhujú nové a lepšie počítače, samozrejme, s nemalým pričinením ľudských mozgov. Navrhujem, aby pri presmerovaní výroby výpočtovej techniky sme nešli doteraz zaužívaným smerom - vyvíjať už vyvinuté a potom to zlepšovať a zase vyvíjať, potom čosi vyrobiť a zase ďalej. Orientujme sa na osvedčenú techniku. Som presvedčený, že tieto investície sa vrátia najskôr.
Odporúčam prioritne riešiť otázky výpočtovej techniky ako základu ďalšieho rozvoja národného hospodárstva o to viac, že špičková výpočtová technika sa stala strategickým vybavením hlavne v rozhodovacom procese.
Ako pracovník vodného hospodárstva pripomínam, že zlepšenie ekologického stavu v zásobovaní pitnou vodou a odkanalizovaní odpadových vôd musí vstúpiť do novej sféry. Je treba urýchlene riešiť okrem iného otázku meracej techniky a techniky prenosu dát, nakoľko len na základe meraní môžeme urobiť také závery, ktoré povedú k zlepšeniu stavu prírody a sú cieľom programového vyhlásenia.
Vážený parlament,
programové vyhlásenie považujem za program s enormne širokým záberom. Ak sa podarí splniť len jednu tretinu, lebo finančné a materiálne zdroje viac nedovolia, vláda si takpovediac môže poklepať po pleci za nášho veľkého uznania.
Napriek tomu odporúčam vysloviť vláde dôveru s tým, že do jesenného parlamentného obdobia zúži záber na skutočne reálnu mieru a to aj skonkretizuje. Novej vláde prajem veľa síl a zdravia pri realizácii programu a nám dosť síl a odhodlania, aby sme realizáciu udržali medzi správnymi mantinelmi.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Ivan Dianiška z VPN, pripraví sa poslanec Milan Ftáčnik z KSČS.
Poslanec I. Dianiška: Volám sa Ivan Dianiška, som poslancom za hnutie VPN, Východoslovenský kraj.
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, pani poslankyne, páni poslanci, vo svojom vystúpení sa dotknem tej časti programového vyhlásenia, ktoré pojednáva o útlme ťažby uhlia, ako aj o útlme rudného baníctva Slovenskej republiky, t. j. o problémoch, ktoré vyvolali v ostatnom čase pomerne silné sociálne napätie v baníckych oblastiach.
K otázke útlmu ťažby uhlia v Slovenskej republike: Úvodom chcem podporiť formuláciu obsiahnutú v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, že vláda musí zabezpečiť v palivo-energetickom komplexe rovnováhu energetických zdrojov a spotreby.
V súčasnosti na Slovensko dovážame, prevažne z Českej republiky, približne l0 miliónov ton energetického uhlia a z vlastných hnedouhoľných ložísk pokrývame ročnú potrebu v množstve 5, 1 miliónov ton. Vyťažiteľné zásoby ložísk hnedého uhlia a lignitu na území Slovenska sú pomerne skromné, nie však zanedbateľné. V ostatnom čase boli investične otvorené zásoby viac než 1OO mil. ton, čo znamená, že pri miernom útlme ťažby jestvujúcich ložísk môžu výraznejšie pokrývať potreby Slovenskej republiky do roku 2O1O až 2O2O.
V programovom vyhlásení sa uvažuje o útlme ťažby fosílnych palív v Slovenskej republike vzhľadom na vysoké výrobné náklady. Pozrime sa na tento problém znovu z dnešného pohľadu. Na dôslednú analýzu spôsobu zabezpečenia energetických potrieb pre Slovenskú republiku nás núti poznatok, že nesprávne národohospodárske rozhodnutie o útlme slovenských uhoľných ložísk koncom šesťdesiatych rokov spôsobilo nedozierne ekonomicko straty a tažkosti pri opätovnom nábehu produkcie do potrebnej výšky v tažkých podmienkach, ktoré sú osobitne pre hlbinné baníctvo.
K analýze otázky útlmu dobývania slovenských uhoľných ložísk treba pristupovať na základe komplexnej národohospodárskej analýzy, všetkých navzájom sa významne ovplyvňujúcich činiteľov, ako je napríklad ekonomická náročnosť ťažby v porovnaní s ekonomickou náročnosťou dovážania uhlia, ekonomická náročnosť zabezpečenia súvisiacich sociálno-politických otázok premiestňovania, preškolovania a uvoľňovania pracovníkov. Treba tiež brat do úvahy, že vydobytím investične otvorených uhoľných zásob sa podstatne znížia náklady na likvidáciu, pripadne zabezpečenie banských diel.
Rozhodnutie o útlme ovorených zdrojov tuhých palív /vyťažiteľných nie drahšie než cena dovezeného uhlia v mieste spotrebiteľa/ musí byť v súlade s trendom správne kvantifikovaných potrieb energetického zásobovania Slovenskej republiky v časovom horizonte a s objektívnymi nástupmi iných energetických surovín na pokrytie týchto potrieb. Pokiaľ kvantifikácia potrieb alebo istota zdrojov energie je na úrovni iba "kvalifikovaného odhadu", pokiaľ dodávky z náhradných zdrojov nie sú stabilné a nepočítame e osobitosťami vývoja cenových relácii a politických aspektov, relácia útlmového programu využívania domácich zdrojov tuhých palív by bola prinajmešom nezodpovedná.
Niekoľko číselných údajov: úplné vlastné náklady na vyťaženie jednej tony uhlia sú na bani Cígeľ 368 korún, na bani Dolina 257 korún, na bani Handlová 425 korún a na bani Nováky 192 korún. Za také a vyššie cenová relácie je záujem nákupu uhlia zo strany zahraničných partnerov /Maďarsko, Rakúsko/.
Za akú cenu by sme zabezpečovali potreby tuhých palív v slovenskej republike po ukončení dobývania slovenských ložísk, bude jedným z dôležitých vstupov pre rozhodnutia o voľbe trendu útlmu alebo rozvoja uhoľného baníctva. S "lacným uhlím" v trhovom hospodárstve, myslí sa tým aj dovoz z Českej republiky, ktorý by mal nahradiť výpadok ťažby v Slovenskej republike, nie je možné uvažovať. Poznamenávam, že cena uhlia kvality našich ložísk sa vo svete pohybuje v rozpätí 23 - 28 amerických dolárov. Potom i uhlie ťažené na Slovensku nie je až tak ekonomicky neatraktívne. Odporúčam preto vláde Slovenskej republiky zabezpečiť prehodnotenie útlmového programu v ťažbe uhlia v Slovenskej republike z týchto aspektov, a to aj inými odborníkmi, než len ekonómami.
K otázke pripravovaného útlmu v rudnom baníctve Slovenskej republiky: Je pravdou, že na základe súčasných znalostí o množstvách overených zásob, ako aj ich kvalitatívno-kvantitatívnej charakteristike je možné na časti ložisk rúd Slovenskej republiky odporučiť ukončenie ťažby, na časti ložísk úroveň ťažby optimalizovať a tým aj patrične ekonomicky zefektívniť. Na ďalšej časti ložísk, a ktorými sa počíta do útlmu, je potrebné veľmi rýchlo doriešiť ich celkový surovinový potenciál, ako aj ich kvalitatívnu charakteristiku a dať ťažbe jednoznačné odporúčania. O tieto ložiská v ďalšom pôjde.
Ak chceme takéto odporúčania vytvoriť, potrebujeme odstrániť niektoré bariéry. V prvom rade sú to ceny. Bez reálnych cien, ktoré by odrážali ceny príslušnej suroviny na svetových trhoch, nie je možné zodpovedne tvrdiť, či využívanie toho alebo iného ložiska je rentabilné a ekonomicky efektívne. Príkladov na deformácie cien surovín a nelogičnosti stanovovania veľkoobchodných cien aj na rok 1990 je mnoho, napr. mangán, nikel, baryt, mastenec atď.
Druhým vážnym problémom, ktorý je pre posudzovanie efektívnosti využívania surovín potrebné riešiť, je zreálnenie oceňovania medziproduktov výroby, predovšetkým však sprievodných prvkov, ktoré prevažne z našich rúd nedokážeme získať.
Z toho vyplýva, že situácia na týchto rudných ložiskách by potrebovala dôkladnú ekonomickú analýzu. Tejto by však mali predchádzať dôsledné technicko-technologické štúdie, týkajúce sa predovšetkým komplexného spracovania
či už rúd, ale najmä koncentrátov, ďalej optimalizácie ťažby a organizačno-technických opatrení. Bez takýchto podkladov všetky úvahy vychádzajúce zo súčasného stavu sú nepodložené a odrážajú súčasný neutešený stav, keď sa viac ekonomicky špekulovalo, ako sa technicko-technologicky riešilo. Stačí zalistovať v histórii, čo sa z našich ložísk, či už doma alebo v zahraničí získalo. Bez serióznych podkladov je ťažko definovať, o koľko a na základe akých opatrení, vrátane investícií, sa dajú znížiť ťažobné a úpravárenské náklady. Podľa analógie sO svetom však komplexné spracovanie surovín, čo je naším najboľavejším problémom, znižuje náklady približne o 40 %. Optimalizáciou ťažby sa dá získať zníženie nákladov o ďalších 20 až 60 % a orientáciou ťažby, organizačnými opatreniami a podobne o ďalších minimálne 20 až 30%.
Sú tu i ďalšie možnosti, napríklad zakladanie podnikov so zahraničnou účasťou. V tomto smere sa urobili prvé kroky. Odporúčam preto vláde Slovenskej republiky zabezpečiť prehodnotenie útlmového programu vyhláseného pre rudné baníctvo Slovenskej republiky, a to aj za účasti odborníkov baníctva, hutníctva a geológie. Je totiž reálna nádej, že aspoň časť z útlmových ložík po komplexnom prehodnotení by mohla efektívne slúžiť potrebám našej spoločnosti a súčasne riešiť pálčivý problém očakávanej nezamestnanosti.
Ďakujem. (Potlesk. )
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Milan Ftáčnik z KSS. Pripraví sa poslanec Milan Olejár.
Poslanec: M. Ftáčnik: Ako ste počuli, volám sa Milan Ftáčnik zvolený vo volebnom kraji Bratislava.
Vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené poslankyne a poslanci, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k tej časti programového vyhlásenia, ktorá sa týka otázok školstva a vedy.
Na úvod musím spolu s viacerými mojimi predrečníkmi konštatovať, že programové vyhlásenie vlády je príliš všeobecné a často nedáva predstavu o tom, ako chce vláda problémy v príslušnej oblasti riešiť. Vláda sa chce napríklad zamerať na zlepšenie sociálneho postavenia a podmienok práce učiteľov. Úloha mimoriadne vážna, ktorá by si zaslúžila ešte aspoň vetu, ako ju chce vláda realizovať. Uplynulé polročné obdobie totiž prinieslo medzi učiteľskú obec destabilitu. Kádrovanie niekedy až zanovité opakované, akoby dôveru niekedy trikrát za sebou nemohol dostať aj príslušník komunistickej strany. Bude to pokračovat, alebo sa vláda naozaj bude uberať smerom konkrétneho zlepšovania postavenia učiteľa, to sa oprávnene pýta 85-tisicová učiteľská obec Slovenska.
To, čo sa do hlavných úloh v oblasti školstva vôbec nedostalo, je ekonomické zabezpečenie školstva, problém, ktorý ako vieme, je pre školy mimoriadne naliehavý. Hovoril o ňom podrobnejšie poslanec Ivan. Nič sa tiež nehovorí o tom, ako chce vláda vtiahnuť do skvalitnenia nášho školského systému verejnosť, ako ju vtiahne do pomoci pri uvádzaní školských zákonov do života a akú jej dá šancu vyjadriť sa k ďalším zákonom, ktoré sa v oblasti školstva a vedy pripravujú. V uplynulom období verejnosť veľkú možnosť vyjadriť sa k prijatým školským zákonom nemala. Zdá sa, že táto nebezpečná prax, keď sa k zákonom nemajú možnosť vyjadriť často ani ti, ktorých sa týkajú, pokračuje.
Dokazuje ju aj najnovší spor okolo začlenenia vedy do ministerstva školstva. Bola tu už o ňom reč. Chcem len pripomenúť niektoré ďalšie fakty. Pán minister dňa 13. júna 1990 publikoval v Národnej obrode článok, v ktorom vyložil svoje názory na potrebu riadenia vedy z jedného centra, t. j. na potrebu vytvoriť ministerstvo školstva a vedy a o tom, že podľa neho treba zrušiť Slovenskú akadémiu vied a československú akadémiu vied. Vychádzal pritom zo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo vo februári v Smoleniciach. Medzičasom sa však názory tríbili ďalej a akadémia si vytvorila svoju predstavu o samosprávnom fungovaní vedy. Ale v júni sa už pán minister o tieto názory nezaujímal a hodil vedcom vo svojom článku februárovú rukavicu. Logickým pokračovaním tejto linie bola zmena názvu ministerstva. Po silnom proteste vodcov sa v piatok uskutočnilo stretnutie zástupcov akadémie s premiérom za účasti ministra školstva. Oceňujem triezvy postoj, ktorý zaujal na tomto stretnutí pán predseda vlády. Uviedol, že si je vedomý významu vedy, potreby existencie Slovenskej akadémie vied, ako aj potreby financovania vedy z nezávislého fondu vedy. Ďalšie otázky sa dotvoria pri prerokovaní príslušných kompetečných zákonov.
Odporúčam, aby sa význam slovenskej akadémie vied ako národnej vedeckej inštitúcie zdôraznil i tým, že sa jej venuje aspoň jedna veta v programovom vyhlásení vlády, kde sa zatiaľ akadémia nespomína. Pri prerokúvaní kompetenčných zákonov podporujem návrh poslanca Prokeša, aby Slovenská akadémia vied patrila pod niektorého podpredsedu vlády, čím sa zvýrazni jej samosprávny charakter.
Na záver mi dovoľte poznámku z inej oblasti. Neviem, či Národná obroda je vládnym denníkom alebo nie. Ale ak uverejňuje programové vyhlásenia vlády, nech sa drží faktov. Pán premiér na poslednom našom zasadnutí v piatok na otázku poslanca odpovedal, že skutočným vyhlásením vlády je to, ktoré predniesol on. V určitých - a často i dôležitých otázkach - sa líši od písomného návrhu, ktorý sme dostali. Na moje prekvapenie v sobotu Národná obroda uverejnila pôvodný písomný návrh.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vystúpi poslanec Milan Olejár z KDH. Pripraví sa poslanec Vladimír Kotrus.
Poslanec M. Olejár: Volám sa Milan Olejár, som za KDH, za Stredoslovenský kraj.
Vážené predsedníctvo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nepriaznivá situácia v zdravotníctve, ako i v zdravotnom stave nášho obyvateľstva je výsledkom chybnej legislatívnej koncepcie starostlivosti o zdravie, ktorá ako vieme, je dedičstvom minulých rokov. Prioritu, a to nielen slovne, ale fakticky musí mať preventívna stránka ochrany zdravia, a to v celom jej rozsahu - pracovné podmienky, následný odpočinok, výživa atď. Pritom, a to zdôrazňujem, ťarchu tejto starostlivosti treba v najväčšej možnej miere preniesť jednak na zamestnávateľa ako subjekt, ktorý musí mať prirodzený mravný záujem o zdravotný stav svojich zamestnancov, ktorí vytvárajú pre neho ekonomické hodnoty a na druhej strane na občana ako objekt, ktorého sa to bytostne dotýka, a teda k otázke svojho zdravia musí pristúpiť s väčšou zodpovednosťou ako to bolo doteraz. Štát by tu mal pôsobiť v úlohe garanta, zabezpečujúceho kontrolu všetkých zložiek, ktoré sa podieľajú na ochrane zdravia.
Zdravotníctvo ako také nemôže suplovať povinnosti, ktoré sú logicky v kompetencii či už zamestnávateľov, jednotlivcov a ostatných hospodárskych rezortov, pretože na to nikdy nemalo a ani nikdy nebude mať prostriedky ani podmienky, či už finančné, organizačné a personálne. Nie je podstatnou otázkou prvej etapy premien, či naše zdravotníctvo bude štátne, súkromné, resp. cirkevné. Prvotným
problémom, ktorý sa musí riešiť, je otázka presného, a teda zákonného liečenia zodpovednosti a zainteresovanosti jednotlivých subjektov spoločnosti, ktoré sa na ochrane zdravia podieľajú, a to so všetkými vyplývajúcimi dôsledkami. Preto je potrebné v programovom vyhlásení vlády zdôrazniť ako podstatnú úlohu ministerstva zdravotníctva vypracovať a zverejniť novú zákonnú úpravu o ochrane zdravia obyvateľstva a súčasne do toho času v maximálnej miere ekonomicky zainteresovať na ochrane zdravia ostatné rezorty vlády.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Vladimír Kotrus. Pripraví sa poslankyňa Marta Oravcová.
Poslanec V. Kotrus: Volám na Vladimír Kotrus, za VPN.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, začnem záverom svojho príspevku, aby som tak priblížil jeho koniec. Podporujem programové vyhlásenie vlády a súčasne odpovedám prečo. Preto, že úlohou takejto normy je stanoviť koncepciu v širokom rozsahu a táto z vyhlásenia vyplýva. Hĺbku programového vyhlásenia vlády treba zhmotniť v realizovaných a realizačných právnych normách. Úlohou vlády v súčasnom období je zabezpečiť, v prvom rade podmienky pre rozvoj spoločnosti, ktorá v systéme trhového mechanizmu veľkú časť funkcií rieši prirodzene v horizontálnej rovine pri korigovaní vlády.
Keď chceme vstúpiť do Európy a sveta, musíme si uvedomiť, že to je svet trhu a my sa musíme prispôsobiť podmienkam, do ktorých vstupujeme. To znamená, že keď chceme mať napríklad katalizátory, musíme mat mat najprv autá a peniaze. Keď chceme mať čističky odpadových vôd, potrebujeme mať prostriedky. A vôbec na všetko sú potrebné prostriedky.
Výkonná ekonomika nie je prioritou, ale nevyhnutnosťou, jedinou cestou. V chudobných a neprosperujúcich štátoch je ochrana životného prostredia na nízkej úrovni. Naopak, čim lepšie štát prosperuje, tým viac sa stará o svoje prostredie, lebo nie je zaťažený existenčnými problémami. Navrhujem, aby sme si uvedomili, že inak chápať veci neznamená robiť lacnú politiku okolo cien. Raz sme si povedali, že veci budeme nazývať pravým menom a že ceny nie sú sociálnym prostriedkom. Pravda sociálne aspekty sú rovnako dôležite, povedal by som, že nadradené, ale ich kvalita a výška v konečnom dôsledku závisí zase len od ekonomiky, ktorú máme takú, akí boli a sú jej tvorcovia a tí, ktorí ju vlastným spôsobom obhajujú. Chcel by som cilovať niektoré prejavy Václava Klausa, keď jednoducho hovorí, že keď nemáme, tak nemáme z čoho, proste, keď raz nie je, tak nie je.
Musíme si uvedomiť, že toto programové vyhlásenie v tomto období, po jeho schválení, nie je len programovým vyhlásením vlády, ale aj našim, lebo vďaka Bohu a našej túžbe po slobode máme reálnu účasť na riadení štátu aj my poslanci, čím je naše právo kontroly a realizovania programu súčasne aj našou povinnosťou. Vôbec nemám obavy z toho, že v tomto štáte sa bude realizovať niečo iné, alebo že sa nebude realizovať to, čo chcú a potrebujú naši voliči, pokiaľ to my, poslanci, budeme vedieť náležite v priebehu našej činnosti presadzovať. Preto podporujem programové vyhlásenie vlády.
Na záver by som chcel uviesť ešte jednu vec, ktorá ma trápi. Pred nami stojí potreba konštruktívneho riešenia mnohých problémov. Budeme musieť konštruktívne myslieť, konať, hovoriť. A my, ako z tejto dnešnej rozpravy a z môjho konštatovania vyplýva, nie sme zatiaľ schopní takýmto konštruktívnym spôsobom pristupovať k riešeniu problémov. Svedčia o tom naše rozsiahle diskusné príspevky, 2 ktorých vyplýva, že nie sme zatiaľ schopní robiť analýzy a syntézy problémov. Máme tu programové vyhlásenie, ku ktorému sa mame vyjadriť. Pod pojmom vyjadrenie si predstavujem, že mam povedať, či s ním súhlasím, nesúhlasím, prečo a z akých dôvodov. A aby to malo nejakú váhu, mám aj na-