Neprošlo opravou po digitalizaci !

Úterý 3. července 1990

liky na podmienky činnosti rezortu Ministerstva vnútra SIovenskej republiky tak, aby boli stanovené kritériá sledovania a hodnotenia jeho činnosti;

- na úseku brannej politiky podporovať proces odzbrojenia s cieľom dosiahnuť čo najnižšiu úroveň ozbrojených síl v súlade s princípom brannej dostatočnosti pri zachovaní bezpečnosti;

- v záujme zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky vytvárať podmienky občanom Slovenskej republiky pre výkon vojenskej služby na území Slovenskej republiky;

- zabezpečiť zmenu zamerania civilnej obrany s cieľom jej humanizácie;

- na úseku realizácie zákona č. 73/1990 Zb. o civilnej službe prehĺbiť spoluprácu národných výborov s orgánmi zodpovednými za výkon tohto zákona;

- po druhé - Slovenskej národnej rade:

- ustanoviť komisiu Slovenskej národnej rady, ktorá sa bude podieľať na činnosti komisie Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určenej na dohľad odsunu sovietskych vojsk z územia Slovenskej republiky;

- vyriešiť kompetenčné vzťahy medzi Slovenskou národnou radou a Federálnym úradom na ochranu ústavy a demokracie;

- pri riešení brannej politiky na území Slovenskej republiky spolupracovať s Radou obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky a a velením Východného vojenského okruhu.

Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady odporúča prijatie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a vyjadruje jej plnú dôveru.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslankyňa Božena Badálová z Demokratickej strany. Pripraví sa poslanec Anton Hrnko.

Poslankyňa B. Badálová: Som Božena Badálová, Demokratická strana, poslankyňa za Východoslovenský kraj.

Vážený pán predsedajúci, vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, ako konštatuje návrh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, neutešená situácia zdravotného stavu nášho obyvateľstva je dôsledkom dlhodobé zanedbávaného rozvoja zdravotníctva. 21. júna tohoto roku plenárne zasadanie Východoslovenského krajského národného výboru po prerokovaní správy o stave zdravotníctva a zdravotníckej starostlivosti konštatovalo, že situácia v tejto oblasti je veľmi nepriaznivá. Problémy sú v nedostatku finančných zdrojov na investičnú výstavbu, na rekonštrukciu jestvujúcich objektov, ale i na mzdy zdravotníckych a pomocných pracovníkov. O ďalších problémoch sa nebudem zmieňovať, pretože sú obdobné v celej Slovenskej republike.

Ak hovoril pán predseda vlády Slovenskej republiky, že v oblasti zdravotníctva budeme vychádzať z práva každého občana na najvyššie dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia a z požiadavky dosiahnuť zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, je to správne. Ale potom štát musí naďalej znášať funkcie a povinnosti, ktoré mu prislúchajú v sociálnej oblasti a zdravotníckej starostlivosti. Pán premiér totiž z vyhlásenia vynechal práve túto vetu a práve tá mi tam chýba. V tomto programovom vyhlásení by to malo byt naďalej zakotvené. Štát musí garantoval kvalitné a pritom dostupné zdravotnícke služby. Je málo, ak sa budeme spoliehať, že zdravotnícku starostlivosť budú môcť poskytovať cirkevné, charitatívne a súkromné zdravotnícke zariadenia.

Vážené poslankyne, vážení poslanci.

včera v električke cestou, keď sme sa išli ubytovať, mladý otec, ktorý niesol pre dieťa Sunar, keď sa dozvedel, že sme poslanci Slovenskej národnej rady, požiadal, aby sme urobili všetko pre to, aby sa nezvýšila cena výživy pre deti. Deti sa totiž nevodia bránil. A mnohé ženy budú rozmýšľať, či budú chcieť plniť svoje najkrajšie poslanie - byt matkou.

Ako jedna z poslankýň za Demokratickú stranu chcem za poslancov Demokratickej strany prehlásiť, že súhlasíme s programovým vyhlásením vlády a žiadame s akceptovaním pripomienok jednotlivých výborov ako aj poslancov Slovenskej národnej rady toto programovo vyhlásenie schváliť a vysloviť vláde dôveru.

Súčasne dovoľte, aby som ešte záverom predniesla, že v mesiaci apríli bol daný návrh skupiny poslancov Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o používaní úradného jazyka v Slovenskej republike. Tento návrh prerokovaný nebol a preto ho znovu nastoľujem slovenskej národnej rade už aj preto, že sa to uvádza aj v programovom vyhlásení.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Anton Hrnko zo Slovenskej národnej strany. Pripraví sa poslanec Štefan Bartakovics.

Poslanec A. Hrnko: Vážený predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážený predseda vlády, dámy a páni, som Anton Hrnko zvolený v Západoslovenskom kraji, Slovenská národná strana.

Diskutujeme dnes o predloženom vládnom prehlásení prvej slovenskej vlády, ktorá vzišla zo skutočne slobodných volieb. Je pravda, že od aktu volieb prešiel ani nie mesiac a napriek tomu vláda predložila programové vyhlásenie, o ktorom je možné viesť seriózny dialóg. Nás, príslušníkov Slovenskej národnej strany teší, že vláda vo svojom vyhlásení deklaratívne nastoľuje záležitosti ohľadne štátoprávneho usporiadania Slovenskej republiky a jej vzťahu k Českej republike formou, aká by sa ešte pred pár mesiacmi sotva pokladala za možnú. Veď pripomeňme si len, že tesne pred revolúciou bol na pôde tejto snemovne spôsobom viac ako nediplomatickým prijatý zákon o prijatí ústavy, ktorý bol zavŕšením jednej etapy demontáže federalizácie nášho štátu, začatej známym ústavným zákonom ô. 125 z roku 1970. A nie je to tak dávno, čo sme boli svedkami nechutných centralistických a čechoslovakizmom podfarbených scén, keď sa prerokovával na pôde pražského snemu ústavný zákon o zmene názvu nášho štátu.

Objektívny pozorovateľ týchto udalostí musí uznať, že to bola práve aktivita Slovenskej národnej strany, ktorej sa podaril historický prelom do nazerania na nové konštituovanie vzťahov medzi slovenským a českým národom. Teda prispeli sme jednoznačne k tomu, že sa tieto vzťahy odtabuizovali a že dnes ich môžeme novokoncipovane nájsť aj vo vládnom vyhlásení. Keby vládne vyhlásenie popri deklarovaných nových názoroch na usporiadanie vzťahov Českej a Slovenskej Republiky stanovovalo aj konkrétny postup vo vecnej a časovej rovine pri ich uvádzaní do praxe, určite by sme mali pred sebou dokument, ktorému by bolo možné vy týkať snáď len drobnosti. Žiaľ, vláda v predloženom vládnom vyhlásení v mnohom zostala len pri deklarovaní problémov, ktoré by bolo treba riešiť. Návod na riešenie neponúka.

Prekvapuje, že vláda vo svojom vyhlásení venuje veľmi málo priestoru budúcnosti slovenskej národnej štátnosti a jej vzťahu k štátnosti českej a spoločnej. Veď práve táto otázka patrí k základným problémom, na ktorý vláda i tento snem dostali mandát. A práve od toho ako sa ústavnoprávne vytvorí tento vzťah, závisí všetko ostatné. Tu nestačí len deklarovať to, ako by to malo v budúcnosti vyzerať, ale aj to ako sa k tomu dostať.

Už pri zostavovaní vlády sa vyskytli námietky - celkom oprávnené - poslanec Fogaš ich opäť vzniesol, že sa zriadili rezorty, ktoré nie sú zákonom zakotvené, ale aj odpoveď pána premiéra bola v podstate logická - na minulom zasadnutí.

Ako riešiť tento rozpor? Myslím, že v tejto záležitosti, teda zriaďovania a likvidácie rezortov, by sa až do prijatia ústavy Slovenskej republiky malo dať vláde viac priestoru. Teda určitým spôsobom - nechcem to nazvať termínom, ktorý je z minulosti nie príliš valne osvedčený - vláde dať nejakou formou kontrolované zmocnenie na presun rezortov, aby sa skutočne vytvorila štátna správa, veľmi efektívna a bez nejakých zbytočných ministerstiev, ktoré nie HÚ na nič.

iná je už otázka, ako riešiť vzťah federálnych rezortov a rezortov národných republík, teda vlastné kompetencie. Minimálnou požiadavkou v tejto oblasti je okamžité zrušenie zákona č. 125/1970 Zb. a všetkých z neho vyplývajúcich centralizačných zákonov a opatrení. Dnes sme už dostali určitý návrh z Federálneho zhromaždenia, ktorý toto rieši, ale základný zákon č. 125 sa medzi zrušenými nevyskytuje. Zrušenie tohto zákona by mala iniciovať slovenská vláda a dávam snemovni na zváženie, či by to nemala byt jedna z prvých zákonných ústavných iniciatív našej vlády a nášho parlamentu. Keby sme sa totiž vrátili späť bez akýchkoľvek okľúk k pôvodnému ústavnému zákonu o československej federácii č. 143/1960 Zb., dosiahli by sme okamžite to, čo sa nazýva autentická federácia. Nemuseli by sme sa totiž dnes napríklad v oblasti ekonomiky domáha t nejakého rozdelenia kompetencií, pretože tento ústavný zákon už vtedy vyhlasoval ekonomickú zvrchovanosť Slovenskej republiky.

Osobne sa však nazdávam, a BO mnou i moji politickí priatelia, že federácia sa prežila. Treba hľadať iný, efektívnejší vzťah dvoch hlavných subjektov našej spoločnej štátnosti. Vzájomný vzťah Českej a Slovenskej republiky by sa mal uberať cestou upevňovania konfederačných prvkov k únii dvoch suverénnych a zvrchovaných národných štátov, ktoré by v prípade vytvorenia nejakej širšej európskej konfederácie mohli vstúpiť do nej ako dva samostatné subjekty.

Vážené dámy a páni, už vo svojom prvom vystúpení pred touto snemovňou som povedal, že sme prvým skutočne slobodne zvoleným slovenským parlamentom. Mali by sme splniť prevažnú väčšinu toho, čo národ od nás očakáva. Povedal som, že pokladám federáciu za prežitú, že by sme mali novo formovať naše vzájomné vzťahy s českým národom. Ako prvý slobodne zvolený slovenský parlament by sme mohli prehlásiť Slovenskú republiku za zvrchovaný a suverénny národno-štátny celok slovenského národa v rámci česko-slovenského zväzku. Prehlásenie o zvrchovanosti a suverenite Slovenskej republiky by malo viesť k obdobnému prehláseniu zvrchovanosti a suverenity Českej republiky. A potom by nebolo treba vytvárať nejaké kompetenčné zákony, ktoré by rozdelili právomoci medzi federáciu a republiky. Všetky obdobné pokusy v našich dejinách viedli nakoniec do slepej uličky centralizmu.

Myslím si, že jedinou cestou k vytvoreniu skutočného pevného a trvalého priateľského vzťahu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou by bolo podpísanie štátnej zmluvy, teda nejakej novej Pittsburgskej dohody, ktorá by však nehovorila len o podmienkach štátneho zjednotenia, o prenesení niektorých suverénnych práv republík na spoločný orgán, ale aj o sankciách v prípade nedodržania zmluvy jednou stranou a o spôsobe opustenia únie. Táto štátna zmluva by mohla plne nahradiť spoločnú ústavu. Dávam preto na zváženie vláde, či by práve týmto spôsobom nemalo byt doplnené vládne vyhlásenie, teda, že sa vláda bude usilovať o podpísanie štátnej zmluvy s českou vládou o vytvorení únie.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, posledná oblasť, ktorej by som sa chcel obšírnejšie venovať, je oblasť zahraničnej politiky. Tak ako je táto oblasť zahrnutá do vládneho vyhlásenia, nedáva nám obraz toho, čo vláda chce. Jednoducho je to rozporné a nejednoznačné. Myslím si - a so mnou aj moji kolegovia zo Slovenskej národnej strany, že vláda by mala vo vyhlásení jednoznačne formulovať, že sa nevzdáva aktivity na poli zahraničnej politiky. Skutočne sme toho názoru, že by sa v slovenskej vláde malo zriadiť ministersto vo zahraničných veci a že doterajšia výlučná kompetencia federálu by sa mala zmeniť na koordinovanú zahraničnú politiku dvoch národných subjektov. Za posledných pár mesiacov sa totiž ukázalo, že zahranično-politické záujmy Slovenska a Českej republiky nie sú vždy totožné a že federálna zahraničná politika, keď sú slovenské záujmy v rozpore s českými, nechá ich jednoducho nepovšimnuté. Nemusím snáď pred slávnou snemovňou konkrétne hovoriť, o čo ide.

Preto si myslím, že vládne vyhlásenie je potrebné v tejto oblasti jednoznačne formulovať v tom zmysle, že sa nezriekame ani autonómnej zahraničnej politiky a v teritóriách, na ktorých máme eminentný záujem, by mal byt podľa môjho názoru na ambasadách českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj slovenský konzul delegovaný priamo slovenskou vládou a zastupujúci jej záujmy.

Vážené dámy a páni, záverom môjho vystúpenia by som si dovolil položiť niekoľko otázok na vysvetlenie predloženého textu, resp. požiadaviek na jeho preformulovanie

Na strane B/2 vláda hovorí o rešpektovaní práv pôvodných majiteľov lesov a ďalej aj o ich privatizácii. Pokiaľ sú mne veci známe, súkromne u nás vlastnili lesy v absolútnej väčšine len uhorskí magnáti, resp. šľachtické komposesoráty alebo urbáre. Drobných vlastníkov bolo pomerne málo. Pýtam sa teda, komu chce vláda vrátiť lesy? Snáď nie bývalej uhorskej šľachte? /Potlesk. / To má vystriedať na Javorine pána Biľaka pán Hohenlohe? /Smiech v sále a potlesk. /

Myslím si, že všetky lesy bez výnimky ako najväčší zdroj národného bohatstva by mali zostať vo vlastníctve štátu. Som presvedčený, že uhorským grófom majetky vracať nebudeme, ani nebol taký zamor a ostatní vlastníci za dnešného ekologického stavu nie sú prakticky schopní prevziať lesy clo vlastných rúk. Urbáre neexistujú a drobní vlastníci nemajú kapitál na ekologickú údržbu.

Na strane F/3 by som vetu v druhom odseku odspodu začínajúcu slovom "Uvedomujeme si... " preformuloval nasledovne: "Uvedomujeme si plnú zodpovednosť za ich dôsledné vyriešenie. 4 v tejto súvislosti, vyhlasujeme, že v Slovenskej republike ako nedeliteľnom národnom štáte slovenského národa majú domovinu, rodisko a neodňateľnú vlasť aj s ním žijúce národnosti. " /Potlesk. / Pôvodná formulácia by bola opodstatnená Len v tom prípade, ak by príslušníci našich menšín žili výlučne len v Slovenskej republike. Kedže tomu tak nie je a ich materské národy majú vlastné národné štáty, nemožno ich deklarovať v jednej štátoprávnej rovine so štátotvorným národom. /Potlesk. /

V tejto súvislosti sa mi zdá aj irelevantný návrh pána Dobosa, aby sa otázka postavenia maďarského jazyka riešila na rovnocennej zákonnej úprave ako otázka štátneho jazyka slovenského a myslím si, že otázka maďarského jazyka by sa mala riešiť vo vykonávacích predpisoch. Podobne je takto konfúzne formulovaný aj prvý odsek na strane F/4, ktorý by bolo z tohto hľadiska tiež potrebné preformulovať. Myslím si, že po vyše 72 rokoch od opustenia Uhorska by sme sa už nemali obávať z prehlásenia Slovenskej republiky za národný štát slovenského národa.

Na záver mám ešte jednu poznámku na vládu. V apríli bol prijatý ústavný zákon o názve nášho spoločného štátu. Slovenská vláda by mala striktne požadovať, aby všetky inštitúcie niesli názov v zhode s oficiálnym názvom štátu. Teda nie napríklad československý červený kríž, československá norma atď., ale česká a slovenská norma, český a Slovenský červený kríž. Som presvedčený, že striktné dodržiavanie tohto pravidla by prospelo v mnohých sférach života. Potom by sa už pán Kaliský nemusel sťažovať na nepochopenie svojich zámerov, lebo by existovala len Česká a Slovenská televízia a federálne by mohol vysielať len federálny program českej a Slovenskej televízie, teda žiadna československá televízia. A bolo by treba vyžadovať, aby sa v cudzine používal buď oficiálny názov nášho štátu alebo jeho skratka ČSFR. Boli sme svedkami i počas posledných majstrovstiev, že sa názov nášho štátu používal v jeho pôvodnej forme.

Na záver ešte niekoľko otázok na konkrétnych ministrov. Ministra vnútra by som sa chcel opýtať, kedy dostanú všetky podriadené úrady inštrukciu, že si majú podľa ústavného zákona z 1. marca vymeniť tabule a pečiatky s novým štátnym znakom, lebo doteraz už uplynulo niekoľko mesiacov a nič podobné sa nestalo.

A pána predsedu vlády sa pýtam, dokedy bude na budove predsedníctva vlády starý symbol na priečelí a kedy sa vymení za novy slovenský štátny symbol, aby bolo jasné, aký úrad sídli v tejto budove.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Vystúpi poslanec Štefan Bartakovics z Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. Odporúčam, aby pred obednajšou prestávkou ako posledný vystúpil poslanec Vincent Blažko. DO rozpravy je ešte prihlásených 12 poslancov.

Poslanec Š. Bartakovics: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, volám sa Bartakovics Štefan, som poslancom za MKDH - Magyar Keresztény Demokrata Mozgalom. Zastupujem hnutie, prívrženci ktorého sú vernými občanmi spoločného štátu. Budujú, obrábajú pôdu, bránia vlasť, liečia, učia sa, športujú - a robia to predovšetkým pre vlasť. V našich kostoloch sa každý modli za múdrych vedúcich činiteľov nášho štátu a za našich biskupov, za porozumenie, za pokoj, za každodenný život v našej vlasti.

Vidíte, vážení poslanci, akou sme my súčasťou tejto krajiny. Ak nás postihne živelná pohroma, spolu trpíme, ak osud je voči nám prajný, máme z toho spoločnú radosť. A teraz, keď hniezda slobody na nás zažiarila na tom istom mieste v spoločnom postavení a v rovnakom čase, pochopili sme jeden druhého. My teba, v tvojom jazyku, ty nás, v našom jazyku. Je pravda, že program vtedy znamenal iba toľko: v jednote je sila. Teraz však už ide o viac, o väčšie, ale skôr už o nové úlohy.

A dovoľte, aby sme znova prehovorili v našom jazyku vo všetkých sférach života. Uvidíte, vážení poslanci, tak si budeme rozumieť lepšie. Nie, nerobíme to vonkoncom v znamení dajakého vystavovania sa. Naopak, chceme demonštrovať tie naše toľko spomínané prvé slobodné voľby. Chceme demonštrovať spolužitie, demonštrovať demokratického ducha zákonov slovenského parlamentu. Ale predovšetkým to, že najvyšší zákonodarný orgán si váži popri plodotvornej, všeobecne prospešnej práci voličov aj ich najväčšiu duchovnú hodnotu - materinský jazyk. Neobmedzuje jeho používanie len na to, aby ho bolo počuť len ako uspávanky a smútočné piesne a na úzky kruh rodiny, na elementárne životné prejavy, ale náš milovaný materinský jazyk môže zaznieť aj v tejto sále.

Vážený pán predseda, páni poslanci,

prinášam hlas tých, ktorí nás zvolili. Vyjadrujem sa k vládnemu programu v mene tých, ktorí sa svojou tvorivou prácou pričiňujú o jeho uskutočnenie. Nechceme nezaslúžené privilégiá, ba vôbec nestojíme o privilégiá. Chceme len úctu, ktorá je nesporne prítomná vo vašich srdciach. Veď sa s ňou nesčíselnekrát stretávame na každom úseku života. Prosíme vás, vážené dámy a páni, a naozaj len vás prosíme, nedovoľte, aby vyrieknutie dajakého "nie" mohlo medzi nás vniesť nedôveru. Spoločensky a morálne by to malo nenapraviteľné dôsledky.

Je dôležité, aby ste včas zabránili vyostreniu vzťahov. Nech rezorty pociťujú zodpovednosť aj za samotné pokusy v tomto smere. Ak bude tomu tak, zrejme počas nastávajúcich dvoch rokov budeme sa stretávať menej alebo sa

nebudeme stretávať vôbec s takými javmi, ako je nešťastné odstránenie posledných slov na strane H/1 v písomnom materiáli predloženého vládneho programu. Tento prípad zrejme len v dôsledku počiatočnej neskúsenosti ušiel pozornosti nášho predsedu, váženého pána Miklošku. Som o tom presvedčený o to viac, že pri nástupe do funkcie som počul jeho dobroprajné záverečné slová a čítal som jeho vyhlásenie v Národnej obrode. V kresťanskom duchu sa chceme uspokojiť, lebo aj ďalšie vyhlásenie pána predsedu nabáda k triezvosti: "Ak našim opatrením by sme hoci len v jednom jedinom prípade poškodili človeka, tento zákon je zlý" - povedal.

Pokiaľ ide o stranu H/1, vážený pán ministerský predseda, nenariaďujte vypustenie inkriminovaného slova. Ani výmena príslušnej strany v texte nepostačí. Treba eliminovať samotný ich duch a ich zásady. K vyjadreniu tejto požiadavky ma posmeľuje aj prijateľné krédo vašej vlády, podľa ktorého, citujem: "treba získať dôveru občanov a potvrdzovať ju". Iba tak mažeme zachovať tú vzájomnú toleranciu, ktorá ešte aj zo smutnej minulosti pôsobí ako pozitívny príklad. Áno, tomu treba načúvať - príkladom samotného života. A na tom treba budovať cestu, ktorá vedie do Európskeho domu.

Vieme z histórie, ale aj z vlastných osudov, aký deštruktívny vplyv môžu mat milné pohľady, aké škody môžu spôsobiť, ešte aj vo veľkých, ale aj v malých spoločenstvách. Chceli by sme veriť, že tento parlament, ktorý, vznikol na pevnej morálnej báze a z dôvery miliónov, dokáže ubrániť slabších. Lebo aj to je zásada: tolerancia voči slabším, menším a menej početným.

V tomto duchu sa pokúšame znova dovolávať sa pomoci nášho predsedu pána Miklošku a pána Kováča, ktorý nastupuje na čelo školského rezortu, aby účinne zasiahli proti rozšíreniu strednej odbornej poľnohospodárskej školy 8 vyučovacím jazykom maďarským v Komárne o triedu s vyučovacím jazykom slovenským.

Páni a dámy, aby nedošlo k nedorozumeniu, ešte raz, aby nedošlo k nedorozumeniu, nejde o uplatnenie nejakej výlučnosti, žiadame o pochopenie pre nedostatok miesta, lebo inak buď jedna trieda, čiže trieda s vyučovacím jazykom maďarským by sa musela presťahovať do inej školy, do mesta, čo by veľmi narušilo plynulosť vyučovacieho procesu, alebo sa učitelia ocitnú bez zborovne, doslova na dvore. Znovu len prosíme pána predsedu a pána ministra, lebo protest plánovaný zo strany rodičov, na čo upozornili vedenie školy takmer 400 podpismi, by mohol politicky podrývať vzájomné porozumenie.

Vážení poslanci, končím svoje vystúpenie. Chcem ho však ešte doplniť tým, k čomu sa počas môjho mandátu budem ešte viackrát vracať, a to je to poľnohospodárstvo, osudy a činorodosť človeka spätého s pôdou. Teraz len toľko: postavenie rezortu na poliach bude o to ťažšie, o čo ľahší sa ukazuje jeho osud tu, v parlamente. Medzi poslancami totiž poľnohospodárstvo je odborníkmi zastúpené iba 3-4 percentami. V dôsledku slabého odborného zastúpenia môžu sa dostať na program aj materiály, ktoré nemajú potrebnú úroveň. To nás upozorňuje na to, aby rezort svoje predkladané materiály, programové dokumenty dal včas k dispozícii poslancom a tak za pomoci našich poradcov budeme môcť zaujať kvalifikovanejšie stanoviská a byť nápomocní.

S radosťou, ale predsa len s určitými obavami signalizujem nášmu predsedovi, že v mojom užšom volebnom kraji, v Komárne, sa už začala žatva. Čoskoro už môžeme ochutnať náš nový chlieb. Z jeho vône snažme sa vycítiť odkaz chleba urodeného na juhu. V duchu si premietnime obraz pšeničných lánov a uvidíme, že kombajny riadia Slováci a Maďari, každý postupuje po svojom záhone a za nimi sa objavujú vyrovnané vymlátené riadky a úrodou naplnené mechanizmy.

Áno, každý na vlastnom úseku, vo vlastnom prúde, ale plody práce sú spoločné. A to je náš, chlieb aj my sa snažme riadiť príkladom tohto poľného obrazu. To je moje slovo.

Ďakujem pekne. /Potlesk /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ako posledný pred obedňajšou prestávkou vystúpi poslanec Vincent Blažko z KDH.

Poslanec V. Blažko: Vážené Predsedníctvo slovenskej národnej rady, pán premiér, vážená vláda, dámy a páni, som Vincent Blažko, poslanec za KDH a chcem toto slovutné zhromaždenie osloviť týralo slovom. Garantom všetkých programov je človek, jeho morálne a pracovné dispozície. Poznali sme heslo minulosti "Na konci všetkého a každého snaženia je človek". Bohužiaľ, bol, skutočne na konci.

Aby sme zvýraznili plnú hodnotu človeka, musíme pracovať každý m sebe samom, to znamená i na tejto pôde Slovenskej národnej rady prehlbovať sebadisciplínu. Plne súhlasím s pánom podpredsedom Čarnogurským, aby sme hovorili adresne a vecne. Chcem veriť, že pôda Slovenskej národnej rady sa neslané parketou, z ktorej budeme strielať trestné body, ale dôstojným pódiom, na ktorom konštruktívne budeme spolupracovať.

Môj príspevok je adresný podľa číslovania vládneho vyhlásenia a preto pripomienkujem tieto tri skutočnosti:

- k strane G/1: do oblasti zdravotníctva presunúť hlbšie morálne aspekty. V tom zmysle pretvoriť zákon o interrupcii v záujme ochrany zdravia ženy a morálnej prosperity rodiny.

- k strane H/4: komerciálnosť kultúry - bude potrebné, aby vláda garantovala, že bude dbať na morálny princíp výchovy a z komercie vylúči také aspekty, ktoré by obscénnym spôsobom deformovali zdravú sexuálnu výchovu mládeže.

- k strane H/6: čakal, som, že vo vládnom vyhlásení sa bude presnejšie formulovať vzťah cirkvi a štátu, pretože je to citlivý problém. Dúfam, že po rozumných konzultáciách so zástupcami všetkých cirkví sa to podarí.

Záverom: chápem, že vyhlásenie vlády chcelo globálnym spôsobom programovo predložiť a obsiahnuť všetky oblasti nášho života. Čo z toho v budúcnosti sa uskutoční, nezáleží iba na vláde, ale aj na nás, poslancoch, ktorí máme právo nielen pripomienkovať, ale aj povinnosť aktívne sa podieľať na uskutočňovaní tohto programového vyhlásenia.

Zazneli tu aj pesimistické názory na postavenie našej spoločnosti. Z pozície môjho duchovného zamerania a poslania budem optimisticky a modlitebne myslieť na to, aby sme pri zdraví a v pokoji mohli tieto perspektívy naplniť. Želajme si to, ale spoločne, navzájom.

Ďakujem.

/Potlesk. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Ešte pred prestávkou by som chcel poslancov informovať, že v rozprave k návrhu vládneho vyhlásenia doteraz vystúpilo 26 poslancov. Prihlásených je ešte 14. Kvôli prehľadu uvádzam, že z KSČS doteraz vystúpilo 8 poslancov a ďalší 4 sú prihlásení, z VPN, vystúpili 4 poslanci a ďalší 3 sú prihlásení, z KDH vystúpili 4 poslanci a ďalší jeden je prihlásený, z DS vystúpili 3 poslanci a jeden je prihlásený, zo SNS vystúpili 3 poslanci a ešte traja sú prihlásení a po jednom sú prihlásení zo Strany zelených a Spolužitia.

Teraz nasleduje hodinová prestávka. V prípade, že sa poslanecké kluby dohodnú na eventuálnom zlúčení týchto príspevkov, je to vec každého z nich.

Vyhlasujem prestávku. Pokračovať v rokovaní budeme o 13. 30 hodine.

/Po prestávke. /

Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:

Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rozprave k návrhu vládneho vyhlásenia. Počet prihlásených do diskusie na toto popoludňajšie rokovanie je do tejto chvíle 19. Ako prvý vystúpi za Výbor SNR pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy jeho spravodajca Peter Tatár. Pripraví sa spravodajca Výboru SNR pre štátnu správu a územnú samosprávu Vladimír Sládek.



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP