SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
113
Vládny návrh Zákon
Slovenskej národnej rady
...... 1985,
ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 63/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave, a zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 90/1971 Zb., ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave, sa mení takto:
1. § 3 ods. 1 znie:
"(1) Územie hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy sa člení na mestské obvody Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V".
2. Z § 4 ods. 2 sa vypúšťa slovo "Petržalka".
Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1970 Zb. o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 37/1978 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1970 Zb. o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky, sa mení takto:
§ 3 ods. 3 znie:
"(3) Obvod Mestského súdu v Bratislave tvoria mestské obvody"
1. Bratislava I,
2. Bratislava II,
3. Bratislava III,
4. Bratislava IV,
5. Bratislava V".
Čl. III
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vykonania najbližších všeobecných volieb do národných výborov.
Dôvodová správa
Nové štátoprávne usporiadanie Československej socialistickej republiky znamenalo zásadné kvalitatívne zmeny i v riešení postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky. Zákonná úprava tohto postavenia bola pre Bratislavu základom jej dynamického rozvoja. Po XIV. zjazde KSČ sa rozvoj Bratislavy stal celospoločenskou prioritou, čo sa prejavilo aj v jej budovaní ako centra politického, ekonomického, kultúrneho a vedeckého života Slovenskej socialistickej republiky.
Obdobie po roku 1970 bolo vo výstavbe a ekonomicko-sociálnom rozvoji mesta historicky významným predelom. Založil sa a začal realizovať program rozvoja Bratislavy ako moderného socialistického veľkomesta s prihliadnutím na jeho nové postavenie a funkcie.
Všestranný rozvoj mesta zásadne ovplyvnil aj rast počtu obyvateľov a priniesol zmeny osídlenia v jednotlivých mestských obvodoch. Komplexná bytová výstavba bola v súlade so smerným územným plánom situovaná prevažne do IV. mestského obvodu, v rámci ktorého vznikol nový veľký územný celok v mestskej časti Petržalka. Za necelých 12 rokov sa v ňom postavilo 34 000 bytov, v ktorých býva viac ako 100 000 obyvateľov s celkove nízkym vekovým priemerom a výrazným podielom obyvateľov predproduktívneho veku (35, 4 %). V Slovenskej socialistickej republike je to ojedinelý prípad budovania tak rozsiahleho kompaktného sídelného a zároveň i samostatného územného celku. Jeho rozvojové problémy a možnosti ich riešenia presahujú však už rámec terajšieho IV. obvodu.
Dynamika rozvoja tejto časti mesta bude pokračovať i v ďalších rokoch. V súlade s koncepčným dopracúvaním smerného územného plánu vláda Slovenskej socialistickej republiky v decembri 1984 rozhodla, že v 9. päťročnici sa v zóne Petržalka-juh postaví ďalších 10 - 12 000 bytov, takže počet obyvateľov v Petržalke dosiahne v roku 1995 približne 172 000. Počtom obyvateľov sa Petržalka zaradí medzi prvých desať okresov v Slovenskej socialistickej republike. Podiel obyvateľov tejto časti mesta na obyvateľstve celého mesta vzrastie z terajších 24, 4 % na 37, 1 %.
Súčasnú materiálno-výrobnú základňu v Petržalke tvoria závody a prevádzky v odvetviach priemyslu, stavebníctva, vnútorného obchodu, služieb a poľnohospodárstva. Medzi rozhodujúce patria n. p. Matador, Závody ťažkého strojárstva, Pozemné stavby, Prefmonta a JRD Dunaj. V roku 1985 bude v týchto organizáciách, v bytovom hospodárstve a v zariadeniach školstva; zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a kultúry pracovať 21 900 občanov, čo je 7, 7 % z celkového počtu pracujúcich v Bratislave. Do roku 1990 počet pracovných príležitosti dosiahne 27 600.
V súvislosti s komplexným rozvojom mestskej časti Petržalky venuje sa už teraz osobitná pozornosť profilovaniu vhodnej štruktúry jej výrobnej a materiálnotechnickej základne, najmä vo väzbe na zdroje pracovných síl. V nadväznosti na predpokladaný rozvoj elektrotechnického priemyslu na území mesta v 8. a 9. päťročnici budú sa niektoré výroby z tohto odvetvia priemyslu lokalizovať do Petržalky.
Súčasnú občiansku vybavenosť Petržalky tvorí značný rozsah zariadení v nadstavbovej sfére. Je tu napr. 13 základných škôl, 1 osobitná škola, ľudová škola umenia, 13 školských jedální, 225 oddelení družín mládeže, 28 materských škôl, 17 spoločných zariadení Jaslí a materských škôl, 4 stredné školy atď. Okrem toho je v Petržalke samostatná územná poliklinika, ktorá má 10 zdravotníckych zariadení a spravuje aj 23 detských jaslí, 1 dom s opatrovateľskou službou, 1 penzión pre dôchodcov, 1 domov dôchodcov, 4 kluby dôchodcov a 1 stanicu opatrovateľskej služby pre deti. Obchod a služby sú zatiaľ zastúpené 149 predajňami potravinárskeho a priemyselného tovaru, 19 prevádzkárňami verejného stravovania a 126 prevádzkárňami a zberňami služieb. Správu bytového majetku vykonáva samostatný bytový podnik a stavebné bytové družstvo.
Súbežne s ďalšou bytovou výstavbou bude pokračovať rozvoj zariadení občianskej vybavenosti a príslušnej technickej infraštruktúry so snahou urýchliť aj výstavbu doposiaľ nerealizovaných objektov.
Okrem rozostavaných stavieb, ako je napr. Vysoká škola ekonomická, internát Vysokej školy politickej ÚV KSČ, viacúčelový areál, pošta a telekomunikačné ústredne a rýchlodráha, predpokladá sa v 8. päťročnici v Petržalke výstavba nemocnice s poliklinikou, čistiarne odpadových vôd, výstavba oblastnej požiarnej zbrojnice, stredných odborných učilíšť podnikov miestneho hospodárstva a Ministerstva kultúry SSR, viacúčelovej športovej haly, závodu údržby verejnej zelene, združeného domu kultúry a ďalších.
Hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky Bratislava sa v súčasnosti člení na štyri mestské obvody s príslušnými orgánmi štátnej moci a správy a príslušnými orgánmi celého politického systému. Mestské časti Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čuňovo tvoria súčasť IV. mestského obvodu.
Miestny národný výbor v Petržalke má 115 poslancov, z toho 6 uvoľnených pre výkon funkcie na národnom výbore. Pre jeho aparát je v roku 1985 systemizovaných celkom 110 miest.
V Jarovciach (1121 obyvateľov), Rusovciach (2130 obyvateľov) a Čunove (791 obyvateľov) pôsobia miestne národné výbory s jedným uvoľneným funkcionárom a tromi pracovníkmi.
Z ostatných štátnych orgánov v Petržalke pôsobia 3 miestne oddelenia VB, detašované pracovisko oddelenia pasov a víz a oddelené pracovisko Obvodného súdu Bratislava IV.
Pri súčasnej výstavbe, štruktúre a pôsobnosti štátnych orgánov sa stáva riešenie náročných problémov spojených s komplexným rozvojom, riadením a správou tohto územia ťažko zvládnuteľné. Preto sa navrhuje zriadiť z územia Petržalky, Jaroviec, Rusoviec a Čunova V. mestský obvod, v ktorom budú pôsobiť všetky orgány politického systému tak, ako v ostatných mestských obvodoch.
Navrhovaný V. mestský obvod sa má vytvoriť z územia mestských častí Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čuňovo. Zostávajúca časť IV. mestského obvodu zahrňujúca územie mestských častí Karlova Ves, Dúbravka, Lamač, Devín, Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica bude mať rozlohu 96, 4 km2 a bude tvoriť 26, 2 % z celkovej územnej rozlohy mesta.
Vytvorenie V. mestského obvodu vyžaduje novelizovať zákon Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave, ktorý komplexne ustanovuje štruktúru miestnych orgánov štátnej moci a správy na území hlavného mesta SSR Bratislavy, ako aj územné členenie mesta. Nové podrobné vymedzenie územia mestských obvodov hlavného mesta SSR Bratislavy vyhlási Ministerstvo vnútra SSR vyhláškou.
Popri obvodnom národnom výbore budú v V. mestskom obvode pôsobiť aj ďalšie územné orgány. Z nich však legislatívne riešenie vyžaduje len zriadenie obvodného súdu pre mestský obvod Bratislava V. Preto spolu s novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. sa navrhuje novelizovať aj zákon Slovenskej národnej rady č. 30/ 1970 Zb. o sídlach o obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky. Ostatné územné orgány pre mestský obvod Bratislava V sa zriadia rezortnými predpismi.
Vznik obvodného národného výboru nevyžaduje do roku 1988 zvýšenie počtu uvolnených funkcionárov ani zvýšenie riadiaceho a správneho aparátu. Potreba ďalších pracovníkov v nadväznosti na nové úlohy súvisí s ďalším komplexným sociálno-ekonomickým rozvojom obvodu a rastom počtu obyvateľstva a bude sa uplatňovať postupne po preverení a zobjektivizovaní tejto potreby v návrhoch ročných plánov a rozpočtov. Previerka a objektivizácia spomenutej potreby sa uskutoční do konca roku 1985.
Zriadenie obvodného súdu a štátneho notárstva vyžaduje zvýšenie počtu riadiacich pracovníkov, sudcov, štátnych notárov, administratívneho a pomocného aparátu. Ich potreba sa bude uplatňovať v návrhoch ročných plánov a rozpočtov.
Pokiaľ ide o IV. mestský obvod, bude v ňom v rokoch 8. a 9. päťročnice pokračovať sústredená bytová výstavba v územných lokalitách Dlhé diely a Líščie údolie a v mestských častiach Dúbravka, Devínska Nová Ves a Lamač v celkovom počte 17 000 bytov. V súvislosti s tým pribudne v tomto mestskom obvode ďalších 55 000 obyvateľov. Celkový počet obyvateľov IV. mestského obvodu dosiahne ku koncu 9. päťročnice asi 125 000 obyvateľov.
Umiestnenie obvodných štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií v územnom obvode Bratislava V sa podľa uznesenia vlády SSR č. 236/1985 vyrieši výstavbou združenej administratívnej budovy. Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy uplatní v súlade s týmto uznesením vlády na uvedený účel v návrhu 8. päťročného plánu výstavbu združenej administratívnej budovy. Počíta sa s tým, že budova bude mať celkovú plochu 22 910 m2 a rozpočtový náklad bude najviac 125 miliónov Kčs.
Do ukončenia výstavby združenej administratívnej budovy bude Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy v spolupráci s Obvodným národným výborom Bratislava V riešiť umiestnenie obvodných štátnych a politických orgánov vhodnými dislokačnými opatreniami v existujúcich administratívnych a obytných budovách. Obvodný národný výbor bude sídliť dočasne v priestoroch bývalej Základnej deväťročnej školy v Petržalke na Zadunajskej ulici.
V Bratislave 1. novembra 1985
Peter Colotka
predseda vlády Slovenskej
socialistickej republiky
Štefan Lazar
minister vnútra Slovenskej
socialistickej republiky
Ján P j e š č a k
minister spravodlivosti
Slovenskej socialistickej
republiky
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
113 a Spoločná správa
Ústavnoprávneho Výboru SNR, Výboru SNR pre plán a rozpočet a Výboru SNR pre národné výbory B národnosti o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky (tlač SNR 113)
Ústavnoprávny výbor SNR na schôdzi 28. novembra 1985, Výbor SNR pre plán a rozpočet na schôdzi 20. novembra 1985 a Výbor SNR pre národné výbory a národnosti na schôdzi 20. novembra 1985 prerokovali vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení zákon SNR o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon SNR o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky a vyslovili s ním súhlas. Odporúčajú Slovenskej národnej rade vládny návrh zákona schváliť v predloženom znení.
Bratislava 29. novembra 1985
Prof. JUDr. Jaroslav Filo, CSc. v. r. predseda Ústavnoprávneho výboru SNR
Ing. Branislav Bíroš v. r. predseda Výboru SNR pre plán a rozpočet
Dezider Krocsány v. r.
podpredseda SNR a
predseda Výboru SNR pre národné výbory a národnosti