§ 32 Orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor
(1) Ministerstvo vnútra vykonáva štátny požiarny dozor
a) na ústredných orgánoch a krajských národných výboroch z hľadiska plnenia ich povinností ustanovených v § 3 a 5,
b) posudzovaním
1. typizačných úloh, typových podkladov a typizačných smerníc podľa osobitných predpisov8),
2. dokumentácie stavieb9) vrátane technológií v prípadoch ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise,
3. výrobkov, ktoré neboli určené na schvaľovanie štátnym skúšobniam, ak si posúdenie takýchto výrobkov vyhradí.
(2) Ak si ministerstvo vnútra vyhradí podľa odseku 1 písm. b) bod 3 na posúdenie výrobok, je organizácia, ktorá takýto výrobok vyrába alebo dováža, povinná na svoj náklad bezplatne predložiť ministerstvu vnútra vzorku výrobku v nevyhnutne potrebnom množstve a s požadovanou dokumentáciou. Ministerstvo vnútra vzorky vracia organizácii v stave, v akom sú po skúškach. Ak je to technicky možné a hospodársky účelné, ministerstvo vnútra s organizáciou dohodne, že si vzorku ponechá ako doklad.
(3) Ak ministerstvo vnútra zistí, že výrobok má závažné nedostatky z hľadiska požiarnej bezpečnosti, môže zakázať jeho výrobu, uvedenie do obehu alebo dovoz alebo uložiť vykonanie iných opatrení.
(4) Posudok vydaný Ministerstvom vnútra Českej socialistickej republiky v rámci jeho pôsobnosti vo veciach uvedených v odseku 1 písm. b) bod 3 platí aj v Slovenskej socialistickej republike.
§ 33
Ministerstvo vnútra vo vzťahu ku krajským národným výborom a okresným národným výborom vykonáva hlavný štátny požiarny dozor. Pri vykonávaní tohto dozoru zisťuje, ako krajské národné výbory a okresné národné výbory plnia úlohy štátneho požiarneho dozoru; pritom je oprávnené vykonať kontrolu v ktoromkoľvek orgáne a organizácii.
8) Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 95/
1977 Zb. o typizácii vo výstavbe. 9) Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č.
105/1981 Zb. o dokumentácii stavieb.
§ 34
(1) Krajský národný výbor vykonáva štátny požiarny dozor
a) na orgánoch nadriadených organizáciám z hľadiska plnenia ich povinností ustanovených v § 5, ak tento dozor neprislúcha ministerstvu vnútra,
b) posudzovaním dokumentácie stavieb vrátane technológií, v prípadoch ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise,
c) v organizáciách určených ministerstvom vnútra v rozsahu § 31 písm. a), c), e), f), pokiaľ tento dozor neprislúcha ministerstvu vnútra.
(2) Krajský národný výbor dozerá, ako okresné národné výbory plnia úlohy pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru; pritom je oprávnený vykonať kontrolu v ktorejkoľvek organizácii vo svojom územnom obvode.
§ 35
Okresný národný výbor vykonáva štátny požiarny dozor v rozsahu § 31 písm. a), c), e) a f), ak tento dozor neprislúcha ministerstvu vnútra alebo krajskému národnému výboru.
§ 36 Vylúčenie veci z používania a zastavenie prevádzky
(1) Ak vec alebo prevádzka vyvolávajú bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru a na odstránenie tohto nebezpečenstva nestačia iné opatrenia, orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor rozhodne o
a) vylúčení veci z používania,
b) zastavení prevádzky v objektoch, ktoré toto nebezpečenstvo vyvolávajú.
(2) O zastavení prevádzky sa môže rozhodnúť aj vtedy, ak by bola znemožnená záchrana osôb alebo majetku v prípade vzniku požiaru.
(3) Ak to vyžaduje naliehavosť situácie, možno rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 oznámiť ústne a uviesť ho do zápisnice; písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia je potrebné doručiť bezodkladne.
(4) Proti rozhodnutiu o opatreniach uvedených v odsekoch 1 a 2 možno podať odvolanie do troch dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací orgán o ňom rozhodne bezodkladne.
§ 37
Zastavenie prevádzky sa musí vopred prerokovať s vedúcim organizácie. Ak dôjde vylúčením veci z používania alebo zastavením prevádzky v jednotlivých objektoch k podstatnému obmedzeniu alebo zastaveniu prevádzky v celom závode alebo v celej organizácii, orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor o tom bezodkladne upevedomí orgán nadriadený organizácii.
§ 38
Používať vec, ktorá bola vylúčená z používania (§ 36 ods. 1 písm. a)) alebo obnoviť zastavenú prevádzku (§ 36 ods. 1 písm. b)) možno až po odstránení nedostatkov vyvolávajúcich bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru a len s písomným súhlasom orgánu, ktorý vylúčil vec z používania alebo rozhodol o zastavení prevádzky.
Tretí oddiel Preventívne požiarne kontroly
§ 39
(1) Účelom preventívnych požiarnych kontrol je previerka dodržiavania povinností ustanovených predpismi o požiarnej ochrane
a) v objektoch organizácií, ktoré určí okresný národný výbor,
b) v rodinných domčekoch a iných objektoch vo vlastníctve alebo užívaní občanov.
(2) Okresný národný výbor určí na vykonávanie preventívnych požiarnych kontrol také objekty, v ktorých vzhľadom na ich veľkosť a význam, malé požiarne nebezpečenstvo a malý rozsah chránených hodnôt nie je potrebné vykonávať štátny požiarny dozor.
§ 40
(1) Miestny národný výbor vytvára na vykonávanie preventívnych požiarnych kontrol kontrolné skupiny. Do týchto skupín zaraduje členov Zväzu požiarnej ochrany, prípadne aj iné osoby; pritom prihliada najmä na ich odborné predpoklady. Vedúceho kontrolnej skupiny ustanovuje po prerokovaní so Zväzom požiarnej ochrany.
(2) Miestny národný výbor môže ustanoviť na organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych požiarnych kontrol preventivára požiarnej ochrany národného výboru, spravidla z členov Zväzu požiarnej ochrany.
(3) V rámci Zboru požiarnej ochrany sa vytvárajú správy Zboru požiarnej ochrany a útvary Zboru požiarnej ochrany
§ 41
(1) Kontrolné skupiny pri vykonávaní preventívnych požiarnych kontrol upozorňujú občanov a príslušných pracovníkov organizácií na zistené nedostatky, požadujú ich bezodkladné odstránenie a pre tieto účely poskytujú potrebné informácie a vysvetlenia, nedostatky, ktoré nemožno odstrániť bezodkladne, oznamujú miestnemu národnému výboru.
(2) Miestny národný výbor
a) ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré môžu viest k vzniku požiaru alebo sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení,
b) rozhoduje o vylúčení veci z používania, ustanovenia § 36 a 38 platia obdobne,
c) navrhuje okresnému národnému výboru vydať rozhodnutie o zastavení prevádzky
§ 42
Podrobnosti o vykonávaní preventívnych požiarnych kontrol ustanoví všeobecne závažný právny predpis.
TRETIA ČASŤ
ZBOR POŽIARNEJ OCHRANY
Prvý oddiel
Postavenie a organizácia Zboru požiarnej ochrany
§ 43
(1) Zriaďuje sa Zbor požiarnej ochrany jeho základným poslaním je chrániť pred požiarmi život a zdravie občanov a majetok
(2) Zbor požiarnej ochrany je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti. Minister vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len "minister vnútra") je predstaveným príslušníkov Zboru požiarnej ochrany.
§ 44
(1) Ministerstvo vnútra, krajské národné výbory a okresné národné výbory zriaďujú na plnenie svojich úloh na úseku požiarnej ochrany správy Zboru požiarnej ochrany.
(2) Náčelníka správy Zboru požiarnej ochrany národného výboru ustanovuje do funkcie a odvoláva z nej plenárne zasadanie príslušného národného výboru na návrh náčelníka správy Zboru požiarnej ochrany vyššieho stupňa.
(3) Zástupcu náčelníka správy Zboru požiarnej ochrany národného výboru a veliteľa útvaru Zboru požiarnej ochrany ustanovuje do funkcie a odvoláva z nej rada príslušného národného výboru na návrh náčelníka správy Zboru požiarnej ochrany po prerokovaní s náčelníkom správy Zboru požiarnej ochrany vyššieho stupňa.
§ 45
(1) Správa Zboru požiarnej ochrany národného výboru je osobitným orgánom národného výboru10). Je riadená radou národného výboru a správou Zboru požiarnej ochrany vyššieho stupňa. Za svoju činnosť zodpovedá rade národného výboru.
(2) Správa Zboru požiarnej ochrany národného, výboru
a) vykonáva štátna správu na úseku požiarnej ochrany s výnimkou vecí patriacich do právomoci plenárneho zasadania národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií,
b) riadi útvar Zboru požiarnej ochrany,
c) spracúva odborné podklady na rokovanie národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií a zabezpečuje plnenie uznesení národného výboru a jeho orgánov,
d) informuje poslancov o svojej činnosti.
(3) Príslušníci správy Zboru požiarnej ochrany národného výboru sa zúčastňujú schôdzí a besied poslancov s voličmi.
10) § 63b zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 35/1983 Zb. ).
§ 46
(1) Vláda Slovenskej socialistickej republiky určí celkové početné stavy Zboru požiarnej ochrany.
(2) Minister vnútra po prerokovaní s krajskými národnými výbormi určí organizáciu a početné stavy správ Zboru požiarnej ochrany národných výborov a útvarov Zboru požiarnej ochrany.
Druhý oddiel
Pracovnoprávne vzťahy
príslušníkov Zboru požiarnej ochrany
§ 47 Podmienky prijatia
(1) Príslušníkom Zboru požiarnej ochrany (ďalej len "príslušník") môže byť len československý štátny občan, ktorý je bezúhonný, morálne a zdravotne spôsobilý na predpokladaný druh práce v Zbore požiarnej ochrany, dosiahol požadované vzdelanie a dovŕšil vek 18 rokov.
(2) Podmienku dovŕšenia veku podľa odseku 1 nemusia spĺňať absolventi stredných škôl požiarnej ochrany. Tým nie sú dotknuté ustanovenia všeobecných predpisov o pracovných podmienkach mladistvých.
(3) Podrobnosti o podmienkach prijatia a výnimky z podmienky vzdelania ustanovení všeobecne záväzný právny predpis.
§ 48 Sľub
(1) Po vzniku pracovného pomeru, najskôr však po dovŕšení 18 rokov veku, skladá príslušník tento sľub:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a jej socialistickému spoločenskému zriadeniu, budem chrániť životy a zdravie občanov a majetok pred požiarmi.
Svoje povinnosti budem vykonávať svedomite, dôsledne budem plniť rozkazy a pokyny náčelníkov a veliteľov Zboru požiarnej ochrany a
pri svojom konaní budem mať stále na zreteli záujmy socialistickej spoločnosti".
(2) Zloženie sľubu sa nevyžaduje, ak príslušník zložil tento sľub v bezprostredne predchádzajúcom pracovnom pomere.
§ 49 Pracovný pomer a skúšobná doba
(1) Príslušník je v pracovnom pomere
a) k okresnému národnému výboru alebo
b) ku krajskému národnému výboru alebo
c) k ministerstvu vnútra alebo ním riadenej organizácii na úseku požiarnej ochrany.
(2) S príslušníkom sa môže pri prijatí do pracovného pomeru dohodnúť skúšobná doba až na 6 mesiacov.
§ 50 Prevedenie na inú prácu a preloženie
(1) Príslušníka možno previesť aj bez jeho súhlasu na inú prácu (funkciu) až na 90 pracovných dní v kalendárnom roku, ak to vyžaduje dôležitá potreba služby.
(2) Príslušníka možno preložiť aj bez jeho súhlasu do iného mesta výkonu služby v rámci organizácie aj na čas dlhší ako 90 dní, najviac však na jeden rok, ak to vyžaduje dôležitá potreba služby. Opätovne možno príslušníka preložiť najskôr po uplynutí jedného roka od doby, keď sa skončilo jeho predchádzajúce preloženie, ak sa s organizáciou nedohodne inak.
§ 51
Pracovná cesta pri plnení mimoriadnych úloh Zboru požiarnej ochrany
(1) Správa Zboru požiarnej ochrany je povinná na požiadanie správy Zboru požiarnej ochrany vyššieho stupňa vyslať potrebný počet príslušníkov na pracovnú cestu na plnenie mimoriadnych úloh Zboru požiarnej ochrany. Všeobecne záväzný právny predpis ustanoví, čo sa rozumie mimoriadnymi úlohami Zboru požiarnej ochrany.
(2) Na plnenie mimoriadnych úloh Zboru požiarnej ochrany môže byť príslušník vyslaný na pracovnú cestu na čas nevyhnutne potrebný,
najdlhšie celkove na 30 pracovných dní v kalendárnom roku Pritom môže byť poverený aj inou prácou, než bolo dohodnuté v pracovnej zmluve
(3) Na pracovnej ceste pri plnení mimoriadnych úloh podľa odseku 1 podlieha príslušník rozkazom a pokynom náčelníka správy Zboru požiarnej ochrany alebo veliteľa útvaru Zboru požiarnej ochrany, v pôsobnosti ktorého sa mimoriadne úlohy plnia.
(4) Náklady spojené s vyslaním príslušníka na pracovnú cestu pri plnení mimoriadnych úloh Zboru požiarnej ochrany uhradí ten národný výbor, ktorého správa Zboru požiarnej ochrany o vyslanie požiadala, to isté platí, ak o vyslanie požiadalo ministerstvo vnútra.
(5) Ak národný výbor, s ktorým je príslušník v pracovnom pomere, nahradil tomuto príslušníkovi škodu, ku ktorej došlo na pracovnej ceste pri plnení mimoriadnych úloh Zboru požiarnej ochrany, má nárok na náhradu voči národnému výboru, ktorého správa Zboru požiarnej ochrany o vyslanie požiadala, to isté platí, ak o vyslanie požiadalo ministerstvo vnútra.
§ 52 Okamžité zrušenie pracovného pomeru
S príslušníkom možno okamžite zruší t pracovný pomer aj vtedy, ak odmietne zložiť predpísaný sľub alebo ak mu bola odňatá hodnosť
§ 53 Povinnosti príslušníkov
(1) Príslušník je povinný okrem ostatných povinností vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru
a) plniť dôsledne a presne úlohy vyplývajúce zo základného poslania Zboru požiarnej ochrany a rozkazov a pokynov náčelníkov a veliteľov Zboru požiarnej ochrany; splnenie rozkazu smie odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo prečin,
b) zvyšovať svoje politické a odborné znalosti a udržiavať si potrebnú fyzickú zdatnosť,
c) dodržiavať zásady služobnej zdvorilosti.
(2) Podrobnosti o výkone služby príslušníkov ustanoví všeobecne závažný právny predpis
§ 54 Odmeny a kárne opatrenia
(1) Minister vnútra, náčelníci správ a velitelia útvarov Zboru požiarnej ochrany môžu príslušníkom udeľovať odmeny a ukladať kárne opatrenia. Rozsah ich právomoci udeľovať odmeny a ukladať kárne opatrenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
(2) Odmenami sú:
a) písomná pochvala,
b) vecný dar,
c) peňažná odmena,
d) mimoriadne povýšenie alebo vymenovanie do prvej dôstojníckej hodnosti.
(3) Ďalším kárnym opatrením je zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roku.
(4) Náčelníkovi správy Zboru požiarnej ochrany národného výboru môže udeľovať odmeny, s výnimkou odmeny uvedenej v odseku 2 písm. d), a ukladať kárne opatrenia, s výnimkou kárneho opatrenia uvedeného v odseku 3, predseda tohto národného výboru, a to spravidla na návrh náčelníka správy Zboru požiarnej ochrany vyššieho stupňa.
§ 55 Pracovný čas
(í) Pracovný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Dĺžka pracovnej smeny pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase môže byť najviac 24 hodín; pritom dĺžka pracovného času v tejto smene môže byť najviac 18 hodín.
(2) Príslušníkovi sa poskytuje najneskôr po každých piatich hodinách nepretržitej práce pracovná prestávka na jedlo a oddych v trvaní najmenej 15 minút. Jednotlivé prestávky na jedlo a oddych sa započítavajú do pracovného času v rozsahu 15 minút, najviac však v rozsahu 45 minút za smenu.
(3) Začiatok a koniec pracovného času príslušníkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 56
(1) Príslušníkom sa môže nariadiť pracovná pohotovosť na pracovisku alebo mimo pracoviska.
(2) Príslušníkom s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom sa nariaďuje v rámci pracovnej smeny pracovná pohotovosť na pracovisku
(3) U príslušníka, ktorý je v čase pracovnej pohotovosti na pracovisku povolaný na výkon práce nad rozsah stanoveného a rozvrhnutého týždenného pracovného času, ide o výkon prace nadčas
(4) Pracovná pohotovosť na pracovisku, pri ktorej príslušník nevykonáva prácu, sa v kalendárnom roku započítava do pracovného času v rozsahu najviac týždenného pracovného času vrátane pracovnej pohotovosti a posudzuje sa ako práca nadčas To neplatí u príslušníkov s kratším pracovným časom.
(5) Príslušníkovi sa za prácu nadčas podľa odseku 4 poskytuje náhradné voľno, ak jeho pracovná pohotovosť na pracovisku trvala v kalendárnom roku najmenej 180 hodín, počas ktorých nebol povolený na výkon práce, toto náhradne voľno sa poskytuje v tom istom kalendár nom roku a len výnimočne ho možno poskytnúť tak, aby bolo vyčerpané najneskôr do 30 apríla nasledujúceho roku. Za nevyčerpané náhradné voľno nemožno poskytnúť mzdu ani náhradu mzdy, mzda sa však poskytne, ak náhradné voľno nebolo vyčerpané z dôvodov na strane organizácie
(6) Podrobnosti o poskytovaní náhradného voľna podľa odseku 5 a spôsob jeho čerpania ustanoví všeobecne závažný právny predpis
§ 57 Starostlivosť o príslušníkov
(1) Náčelník správy Zboru požiarnej ochrany je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu za sťažených podmienok pri zásahu alebo v súvislosti s ním, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie a vhodné ubytovanie, pri plnení tejto úlohy sú organizácie povinné poskytnúť pomoc
(2) Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania a ubytovania ustanoví všeobecne závažný právny predpis
§ 58
Spoločné ustanovenia o pracovnoprávnych vzťahoch príslušníkov
V pracovnoprávnych vzťahoch príslušníkov, ktorí sú v pracovnom pomere k okresnému národnému výboru alebo ku krajskému národnému výboru, plnia úlohy vedúceho organizácie náčelníci správ Zboru
požiarnej ochrany týchto národných výborov; v pracovnoprávnych vzťahoch náčelníka správy Zboru požiarnej ochrany okresného národného výboru alebo krajského národného výboru plní úlohy vedúceho organizácie predseda tohto národného výboru.
§ 59
Ak sa v tomto zákone neustanovuje inak, vzťahujú sa na pracovno-právne vzťahy príslušníkov Zákonník práce a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho základe.
Tretí oddiel Hodnosti a rovnošata
§ 60 Hodnosti
(1) Príslušníkom patria hodnosti s označením príslušnosti k Zboru požiarnej ochrany. Príslušnosť k Zboru požiarnej ochrany sa vyjadruje skratkou "PO" pri hodnosti.
(2) Ustanovujú sa tieto hodnosti
a) práporčícke: rotný PO, rotmajster PO, nadrotmajster PO, podpráporčík PO, práporčík PO, nadpráporčík PO,
b) dôstojnícke: podporučík PO, poručík PO, nadporučík PO, kapitán PO, major PO, podplukovník PO, plukovník PO.
§ 61 Vymenúvanie a povyšovanie do hodností
(1) Po vzniku pracovného pomeru sa príslušník vymenúva do hodnosti rotného PO; ak má úplné stredné vzdelanie, do hodnosti rotmajstra PO a ak má vysokoškolské vzdelanie, do hodnosti podporučíka PO.
(2) Do práporčíckej alebo dôstojníckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov príslušný náčelník správy Zboru požiarnej ochrany alebo minister vnútra.
(3) Príslušník má nárok na povýšenie, ak
a) vykonáva počas určenej doby funkciu, pre ktorú je ustanovená vyššia hodnosť,
b) dosahuje dobré výsledky v službe,
c) uplynula mu určená doba výsluhy rokov v hodnosti a
d) spĺňa podmienku požadovaného vzdelania, alebo mu bola táto podmienka odpustená.
(4) Povyšovanie do hodnosti plukovníka PO je výberové.
§ 62 Odňatie hodnosti
Minister vnútra môže odňať práporčícku alebo dôstojnícku hodnosť príslušníkovi, ktorý sa dopustil konania, ktoré je v príkrom rozpore s požiadavkami kladenými na príslušníka.
§ 63 Rovnošata
(1) Príslušníkom patrí rovnošata.
(2) Príslušníci, ktorým je pre výkon služby predpísaná rovnošata, sú povinní ju nosiť pri výkone služby. Výnimku z tejto povinnosti môže povoliť náčelník príslušnej správy Zboru požiarnej ochrany.
§ 64
Podrobnosti o hodnostiach a rovnošate príslušníkov, výnimky z § 61 ods. 1 a konanie vo veciach hodností príslušníkov ustanovení všeobecne záväzný právny predpis.
ŠTVRTÁ ČASŤ JEDNOTKY POŽIARNEJ OCHRANY
§ 65 Druhy jednotiek požiarnej ochrany
(1) Jednotkami požiarnej ochrany sú:
a) útvar Zboru požiarnej ochrany, ktorý je zložený z príslušníkov,
b) závodný požiarny útvar, ktorý je zložený z pracovníkov organizácie (ďalej len "pracovníci"),
c) dobrovoľný verejný požiarny zbor a dobrovoľný závodný požiarny zbor, ktoré sú zložené z osôb, ktoré vykonávajú činnosť v týchto jednotkách požiarnej ochrany dobrovoľne popri svojom zamestnaní (ďalej len "členovia") a sú spravidla členmi Zväzu požiarnej ochrany.
(2) Zriaďovanie, vnútornú organizáciu a vybavenie jednotiek požiarnej ochrany požiarnou technikou a inými vecnými prostriedkami požiarnej ochrany, ako aj ich používanie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 66 Útvary Zboru požiarnej ochrany
(1) Okresný národný výbor zriaďuje okresný útvar Zboru požiarnej ochrany
(2) Krajský národný výbor zriaďuje krajský útvar Zboru požiarnej ochrany.
(3) Ministerstvo vnútra môže na plnenie osobitných úloh zriadiť útvar Zboru požiarnej ochrany ministerstva vnútra.
(4) Ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch udeliť výnimku z povinnosti zriadiť útvar Zboru požiarnej ochrany podľa odseku 1 alebo 2. So súhlasom ministerstva vnútra môže výnimočne zriadiť útvar Zboru požiarnej ochrany aj my ako okresný národný výbor alebo krajský národný výbor
(5) Na základe dohody medzi ministerstvom vnútra, ústredným orgánom a krajským národným výborom môže byť zriadený útvar Zboru požiarnej ochrany aj v organizácii. Zásady zriaďovania Zboru požiarnej ochrany v organizáciách ustanoví vláda Slovenskej socialistickej republiky
§ 67 Závodný požiarny útvar
(1) Závodný požiarny útvar zriaďuje organizácia, ktorú určí krajský národný výbor po dohode s orgánom priamo nadriadeným organizácii. Pritom sa prihliada najmä na veľkosť organizácie, jej význam pre národné hospodárstvo, požiarne nebezpečenstvo vyplývajúce z technológie alebo z povahy skladovaných materiálov.
(2) Organizácia môže zrušiť závodný požiarny útvar len so súhlasom krajského národného výboru.
(3) Ak to odôvodňujú hospodárske alebo iné dôležité okolnosti, môže sa zriadiť závodný požiarny útvar pre dve alebo viac organizácií na základe zmluvy o združení; k zriadeniu takéhoto závodného požiarneho útvaru je potrebný súhlas krajského národného výboru, v územnom obvode ktorého má tento útvar pôsobiť.
§ 68 Dobrovoľné jednotky požiarnej ochrany
(1) Miestny národný výbor zriaďuje a spravuje dobrovoľný verejný požiarny zbor. Veliteľa tohto zboru vymenúva po prerokovaní s okresným národným výborom, a to spravidla na návrh Zväzu požiarnej ochrany.
(2) Organizácia, ktorú určí okresný národný výbor, zriaďuje dobrovoľný závodný požiarny zbor. So súhlasom okresného národného výboru vymenúva jeho veliteľa.
(3) Na zvýšenie akcieschopnosti a skvalitnenie činnosti dobrovoľného verejného požiarneho zboru alebo dobrovoľného závodného požiarneho zboru môžu sa do neho zaradiť v nevyhnutnom počte aj osoby vykonávajúce túto službu ako svoje povolanie. O tomto opatrení rozhodne okresný národný výbor; v organizácii so súhlasom orgánu nadriadeného organizácií.
§ 69
(1) V organizácii, v ktorej sa nezriaďuje jednotka požiarnej ochrany, plnia úlohy jednotky požiarnej ochrany požiarne hliadky.
(2) Miestny národný výbor môže namiesto dobrovoľného verejného požiarneho zboru zriadiť požiarnu hliadku len so súhlasom okresného národného výboru.
§ 70
Základné úlohy jednotiek požiarnej ochrany
(1) Jednotka požiarnej ochrany plní tieto základné úlohy:
a) vykonáva požiarny zásah podľa príslušnej dokumentácie požiarnej ochrany alebo pri sústredení a nasadzovaní síl a prostriedkov,
b) vykonáva záchranné práce pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.
(2) Pri zdolávaní požiaru jednotky požiarnej ochrany spolupracujú s útvarmi Zboru národnej bezpečnosti a ďalšími orgánmi podľa osobitných predpisov11).
11) Napr. § 6 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti, § 16 zákona č. 28/1984 Zb. o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení.