SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII. volebné obdobie

104

Zhodnocovanie druhotných surovín v rezorte Ministerstva priemyslu SSR.

Sústavný rast priemyselnej výroby prináša so sebou celý rad problémov spadajúcich do oblasti surovinovej, ekonomickej a ekologickej. Špecifické postavenie československého národného hospodárstva z hľadiska surovinových zdrojov, ako aj trvalý rast cien primárnych surovín na svetových trhoch, vytvára objektívne potreby maximálnej hospodárnosti v ich spotrebe. V tomto smere významnú úlohu zohráva aj komplex problematiky druhotných surovín a priemyselných odpadov, ktorých ekonomické využívanie sa stalo súčasťou politiky intenzívneho rozvoja nášho národného hospodárstva.

Na základe stále rastúceho významu vyššieho zhodnocovania druhotných surovín a priemyselných odpadov, bol v septembri 1982 v kolégiu ministra priemyslu SSR prerokovaný "Program vyššieho využitia a spracovania druhotných surovín v rezorte MP SSR", ktorý vychádzal z dielčích programov a štúdií jednotlivých výrobno-hospodárskych jednotiek.

Pretože ide o náročné a mimoriadne zložité úlohy, bol na základe uznesenia vlády ČSSR č. 55 z roku 1982, spoločne obidvomi ministerstvami priemyslu vypracovaný "Program ďalšieho využitia a spracovania druhotných surovín v priemysle ČSR a SSR", ktorý bol v októbri 1983 prerokovaný vo vláde SSR, v novembri 1983 v Predsedníctve ÚV KSS, v decembri 1983 vo vláde ČSSR a v januári 1984 v Predsedníctve ÚV KSČ. Úlohy vyplývajúce z prijatých uznesení a úloh obsiahnutých v "Programe... " boli na úrovni ministerstva priemyslu SSR rozpracované na pracovnej porade ministra priemyslu SSR a listom ministra zo dňa 7. 12. 1983 na jednotlivých generálnych riaditeľov a riaditeľov priamo riadených organizácií.

Problematika zberu a výkupu zberných surovín v SSR bola riešená samostatne materiálom vypracovaným ministerstvom vnútra SSR, ktorý bol v októbri 1982 prerokovaný vládou SSR.

K vyššiemu zhodnocovaniu druhotných surovín je tiež zameraná realizácia úloh vyplývajúcich zo štátneho cielového programu A-13 vyššie zhodnocovanie vybraných druhotných surovín, ktorého vypracovanie vyplynulo z uznesenia vlády ČSSR č. 262/1984 a vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 193/84 o hlavných smeroch rozvoja vedy a techniky do roku 1995 a o smernici pre vypracovanie 8. 5RP a nadväzuje na "Program" prerokovaný najvyššími straníckymi a hospodárskymi orgánmi. Funkciou celoštátneho gestora bolo poverené Ministerstvo priemyslu ČSR, ktoré v súčinnosti s Ministerstvom priemyslu SSR a ďalšími zainteresovanými orgánmi v súčasnosti spracováva II. etapu Projektu ŠCP A13, ktorý obsahuje podprogramy:

01 zberový papier

02 zberové plasty

03 zberová guma vr. pneumatík

04 zberové črepy

05 zberový textil

Projekt ŠCP A 13 po jeho dopracovaní bude predložený ako súčasť návrhu plánu na 8. 5RP. Podrobnejšie zameranie jednotlivých podprogramov je rozvedené v ďalšej časti materiálu.

Súčasný stav a zámery pre 8. 5RP vo využívaní druhotných surovín a priemyslových odpadov.

Zo súčasného ročného výskytu cca 500 mil. ton odpadov v ČSSR, pripadá na náš rezort cca 1, 9 mil ton t. j. 0, 4 % z toho na chemický priemysel 315 tis. t, drevospracujúci priemysel 1 455 tis ton a 122 tis. ton na ľahký priemysel. Z týchto objemov sa technologicky využíva, resp. predáva iným organizáciám celkom 1 556 tis. ton t. j. využitie na 82, 2 % z toho v chemickom priemysle na 90, 5 %, drevospracujúcom priemysle na 86, 7 % a ľahkom priemysle na 90, 9 %. Prijatými opatreniami pre 8. 5RP a postupným zavádzaním bezodpadových technológií resp. technológií vznik odpadov minimalizujúcich sa bude % technologického využívania postupne zvyšovať.

Zameranie problematiky vyššieho využívania druhotných surovín a priemyselných odpadov v jednotlivých odvetviach rezortu MP SSR okrem využívania druhotných surovín v rámci ŠCP A 13 je nasledovné: - v chemickom priemysle boli vypracované analýzy súčasného stavu, ako Program krátkodobých a dlhodobých opatrení, s cieľom minimalizovať výskyt odpadov a v prípade ekonomickej efektívnosti tieto

ďalej spracovávať v technologickom procese, využívať na energetické účely a v súčasnosti nevyužiteľné odpady odpredávať na spracovanie iným organizáciám resp. ich skladovať.

Program pre 7. 5RP je orientovaný hlavne na využívanie plynných druhov odpadov z acetylénového štiepenia a odpadov z výroby vlákien. Podstatná časť úloh z programu bola- realizovaná resp. sa realizuje v plánovaných termínoch a dosahuje plánované využitie. Napr. zapojením uhľovodíkových plynov v n. p. Slovnaft sa má dosiahnuť úspora 586 TJ, skutočnosť v rámci I. etapy za rok 1984 bola 507 TJ a realizáciou II. etapy v roku 1985 dôjde k prekročeniu tejto úlohy, o cca 100 TJ, spracovanie odpadného sírovodíka na elementárnu síru s prínosom 1 500 ton síry, skutočnosť za rok 1984 bola 5 600 ton, spracovanie odpadov z výroby vlákien, z celkového výskytu 11, 9 tis. t bolo za VHJ v roku 1984 spracované 1 357 t a 9 339 t odpredané iným organizáciám resp. vyvezené do NŠ.

V roku 1985 sa realizujú ďalšie opatrenia na spaľovanie odpadných ipyrolýznych plynov vrátane spaľovania 7 300 ton pyrolýzneho oleja, likvidácia odpadov z acetylénového štiepenia (sadze s olejom na II. linke).

Úlohy 8. 5RP sú v programe zamerané na využívania karbidového vápna, organického podielu z výroby cyklohexanonu, využívanie vôd z výroby PÁD vlákien, realizáciu výstavby spaľovaní odpadov a plniacich liniek na CO2 pre potravinárske účely.

Využívanie odpadového karbidového vápna sa výskumné rieši s MSt a MPVž SSR, v tomto roku sa realizoval veľkopokus jeho aplikácie na vápnenie kyslých pôd, s vyhodnotením koncom roku 1985.

Na základe uznesenia vlády SSR č. 116/81 prijalo Ministerstvo priemyslu SSR opatrenia k zabezpečovaniu zberu použitých ropných olejov, ktorý v SSR zabezpečuje n. p. Benzinol. Objem zberu dosiahol v roku 1984 množstvo 26 041 ton, čo predstavuje 34, 9 % z celkového predaného množstva. Z tohoto množstva bolo 14 700 ton presunuté do ČSR na spracovanie na regeneračnej jednotke v k. p. Ostramo, zostatok spracoval m. p. Slovnaft ako komponent do vykurovacích olejov.

Zvyšovaním kvality olejov výrobou vysokokvalitných motorových olejov s dvoj až trojnásobnou dobou životnosti sa bude absolútne znižovať ich spotreba v národnom hospodárstve a z toho dôvodu nebude objem zberu opotrebovaných olejov v 8. 9RP podstatne narastať.

-v celulózo-papierenskom priemysle je problematika vyššieho využívania druhotných surovín orientovaná hlavne na využívanie zberového papiera, výluhov a hydrolyzótov, drevného odpadu a kôry. Úlohy z programu 7. 5RP sú orientované na využívanie sulfitových výluhov, z celkového výskytu v roku 1984 v objeme 53, 4 tis. ton a. s. bolo na energetické účely využité 40, 7 tis. ton, technologické účely 6, 6 tis. ton

(zahustený výluh, výrobky na báze lignínu) a 6, 1 tis. ton sa nevyužívalo. Pre rok 1985 a 8. 5RP sa uvažuje s ďalším rozšírením využívania sulfitových výluhov v Gemerskej Hôrke na energetické a technologické účely a hydrolyzátov vo Vranove na výrobu xylocelu, xylózy a sirupov. Pri využívam vlastných drevných odpadov a kôry bolo z celkového výskytu v objeme 378 tis. m3, na technologické účely využité 35, 5 tis. m3, na energetické účely 192 tis. m3, a nevyužitých resp. predaných bolo 150, 5 tis. m3. Využívanie drevného odpadu má za obdobie 7. 5RP pozitívny vývoj, hlavne jeho využívaním na energetické účely a to vybudovaním spaľovacích kotlov v Štúrove, Ružomberku, Žiline a vo Vranove. Úlohy pre 8. 5RP sú zamerané na ďalšie zvýšenie využívania drevného odpadu na technologické účely a nespracovateľný drevný odpad na energetické účely.

-v drevárskom a nábytkárskom priemysle sú spracované programy zamerané na komplexné využívanie drevnej hmoty vrátane vyššieho využitia druhotných zdrojov dreva z lesa a z drevospracujúcich závodov. Využívanie drevného odpadu na technologické účely vo VHJ DNP má za roky 7. 5RP stúpajúcu tendenciu, okrem roku 1983, kedy došlo k zníženiu spracovania z dôvodov zníženia výroby DTD a DVD. Za rok 1984 z celkového výskytu odpadu v objeme 1026, 3 tis. m3 bolo na technologické účely vo vlastnej VHJ využité 368, 1 tis. m3 t. j. 35, 9 %, na energetické účely 448 tis. m3 t. j. 43, 7 %, pre VHJ Slovcepa dodané 35, 9 tis. ton, t. j. 3, 5 % a iné využitie resp. sa nevyužívalo 173, 9 tis. ton, t. j. 16, 9 %. Úlohy pre 8. 5RP v súbore opatrení sú smerované na ďalšie výskumné doriešenie a spracovávanie ešte vyššieho vlastného drevného odpadu a lesných štiepok na výrobu aglomerovaných materiálov a doplnenie technologického zariadenia na dvojstupňové spracovávanie štiepok (štiepka-trieska) pre povrchové vrstvy DPD v záujme eliminovania potrieb rastlého dreva z lesa a lepšieho využitia štiepok z vlastných zdrojov i z lesa (lesné štiepky).

- v sklárskom priemysle je orientácia na využívanie druhotných surovín zameraná na vyšší podiel spracovania nakupovaných a vlastných sklenených črepov a ďalších odpadov vznikajúcich pri výrobe Sklenených vlákien, Izomatu, kalov z leštiarní a brúsiarní, ktorých využívanie je zabezpečované vlastnými kapacitami. Napr. hrubý odpad z výroby sklenených vlákien bol na 100 % spätne využitý vo výrobnom procese, jemný odpad sa používa na výrobu Araskla, odpad z výroby Izomatu v objeme 178 ton sa od roku 1984 po technologickej úprave využíva ako izolačný materiál. Pre 8. 5RP sa uvažuje s využívaním kalov z leštiarní a brúsiarní v rámci akcie Rekonštrukcia leštiarne v n. p. Stredoslovenské sklárne Poltár a s realizáciou akcií v rámci technického rozvoja na ďalšie využívanie odpadov.

- v textilnom a odevnom priemysle je program ďalšieho využívania textilných druhotných surovín pre obdobie 7. a 8. 5RP orientovaný na ďalšie zvyšovanie spracovania vlastných bavlnárskych pradiarenských a vinárskych odpadov. Podrobnejšie zámery sú rozpracované v podprograme 05-ŠCP A13.

V kožiarskom a obuvníckom priemysle SSR vzniká v súčasnej dobe cca 34 tis. ton odpadov a druhotných surovín. Z toho v koželužskej výrobe cca 27, 6 tis. ton a v obuvníckej výrobe 6, 4 tis. ton. Medzi rozhodujúce koželužské odpady patria: strojná, ručná a štiepenková glejovka, chromité postružiny a odrezky, brúsny prach a odpady z kožušín. Medzi hlavné odpady z obuvníckej výroby sa radia manipulačné odpady z usní, koženiek, textilných a stielkových materiálov, ďalej odpady z gumy, plastických hmôt a lepeniek.

Z celkového výskytu odpadov a druhotných surovín sa využíva cca 85 %. Najpriaznivejšia situácia je pri spracovaní kolagénnych odpadov nečinených (strojná, ručná a štiepenková glejovka, bravčové škrabky). Celý ročný výskyt sa spracováva na kožný tuk a glej, prípadne odpredáva iným organizáciám.

Odpady a druhotné suroviny z obuvníckej výroby sa využívajú v množstve cca 1, 5 tis. ton vo vlastnej výrobe, rovnaké množstvo sa odpredáva iným organizáciám a zostatok sa zatiaľ likviduje zavážkou.

Ako vyplýva z uvedeného prehľadu v kožiarskom a obuvníckom priemysle SSR sa druhotné suroviny a odpady z väčšej časti využívajú a rôznymi formami zužitkovávajú. Pre ďalšie obdobie sa pozornosť pri spracovaní zameria predovšetkým na ich efektívnejšie a racionálnejšie využitie. K tomuto cieľu sa bude zameriavať činnosť VVZ a podľa daných možností vytvárať priestor v príslušných častiach ročných vykonávacích plánov.

- v polygrafickom priemysle sa nespracovávajú druhotné suroviny. Ťažisko práce v tejto oblasti je sústredené na záchyt, zhromažďovanie, lisovanie a odpredaj technologických odpadov.

(Ako papierový odpad, filmový odpad, ustalovač, odpady olova, medi, hliníka a ich zliatin).

Využívanie druhotných surovín v rámci Projektu ŠCP A 13 Vyššie zhodnocovanie vybraných druhotných surovín.

Zo zberných surovín zabezpečovaných výkupom od obyvateľstva a čiastočne i výkupom z priemyslu, majú pre chemický, drevospracujúci a ľahký priemysel rozhodujúci význam dodávky zberového papiera, Sklenených črepov, odpadov gumy vr. pneumatík, odpadov z plastov a zberového textilu.

Výkup uvedených zberných surovín zabezpečujú podniky zberných surovín, riadené Krajskými národnými výbormi.

Zberový papier

Význam čo najvyššieho spätného využitia zberového papiera v celom svete stále narastá, hlavne z dôvodov, že jeho spracovávaním dochádza k úspore drevnej hmoty a že sa z neho vyrábajú niektoré rovnocenné výrobky ako z primárnych surovín.

V roku 1980 bol výkup zberového papiera v ČSSR v množstve 411 tis. ton a v roku 1985 sa očakáva nárast na 487 tis. ton a podľa prognóz ministerstiev vnútra má v roku 1990 dosiahnuť objem 540 tis. ton. V SSR bol výkup v roku 1980 v objeme 91, 8 tis. ton a pre rok 1985 sa očakáva nárast na 120 tis. ton a v roku 1990 na objem 133 tis. ton.

V rozpore s týmto priaznivým vývojom zberu papiera zodpovedajúcemu úrovni priemyslovo vyspelých štátov sa však úmerne nezvyšuje jeho užitie v papierenskom priemysle, kde je jeho spotreba limitovaná nielen produkčnou schopnosťou kapacít a strojným vybavením papierní, ale i sortimentnou skladbou zberového papiera získaného za 70 % ľudovým zberom. Z uvedeného dôvodu vykazuje sa v súčasnej dobe prebytok cca 133 tis. ton, ktorý n. p. Zberné suroviny vyvážajú do NŠ a SFRJ.

Zo 470 tis. ton zberového papiera vykúpeného v ČSSR (v SSR 115tis. ton) v roku 1984 spracovala VHJ Slovcepa 154, 4 tis. ton a pre rok 1985 sa plánuje spracovať 163, 7 tis. ton a to zvýšením jeho zanášky do výroby flutingu. Pre rok 1990 sa plánuje ďalšie zvýšenie spracovania o cca 50 tis. ton a realizáciou.

- intenzifikácie papierenského stroja č. 7 na výrobu hyg. pap. v n. p. Harmanec v rokoch 1986 - 1987 (+ 13, 2 tis. t zber. pap. )

- modernizácie pap. stroja č. 3 na výrobu flutingu v n. p. JCP Štúrovo v rokoch 1985 - 1988 (+10 tis. t zber. papiera)

- odfarbovacej linky zberového papiera v n. p., JCP Štúrovo v rokoch 1978 - 1988 (30 tis. t zber. papiera).

Do rozšírenia produkčných schopností papierenského priemyslu rekonštrukciami papierenských strojov a výstavby nových spracovateľských kapacít je nutné i naďalej v rámci ČSSR počítať s vývozom prebytkov papiera ak nemá byť narušená iniciatíva občanov v jeho zbere.

K využívaniu sortimentu zberového papiera, ktorý z hľadiska kvality nie je možné v súčasnosti spracovávať v papierenskom priemysle sú smerované výskumné úlohy pre obdobie 8. 5RP a to na reaktiváciu drevitých papierov a využívanie sulfátových bitúmenových papierových vriec ako náhrada buničín, a taktiež ďalšie netradičné možnosti

jeho využitia v poľnohospodárstve, stavebníctve vo forme krmovinových doplnkov, izolačných materiálov prípadne iných výrobkov.

Porovnanie situácie zberu starého papiera a jeho využívanie v ČSSR oproti niektorým štátom je nasledovné:

Z porovnania je zrejmé, že v ČSSR je na dobrej úrovni vratnosť, ktorá by sa mala do roku 1990 zvýšiť na 45 % a v ďalších rokoch až na 50 %. Neuspokojivá situácia je v užití zberového papiera, kde stagnujeme na úrovni 28 % a to z dôvodov nízkeho pomeru medzi triedeným a netriedeným zberom. V ČSSR je podiel triedeného zberového papiera na úrovni 28 % pokiaľ v ostatných európskych štátoch na úrovni až nad 60 %. Druhou oblasťou sú nepriaznivé cenové relácie medzi vlákninou zo starého papiera a vlákninou vyrábanou z dreva, keď napríklad v MĽR je cena nebielenej drevoviny 4, 5 krát vyššia ako cena zberového papiera triedy P5, ale v ČSSR len 1, 8 krát.

Zberové plasty

Doterajšie využívanie zberových plastov ako aj spracovaný program ich vyššieho využitia sa týka len technologických odpadov plastov z priemyselných organizácií a neuvažuje sa s využívaním sekundárnych plastov z komunálneho odpadu.

Program vyššieho využitia zberových plastov je zameraný dvomi smermi:

- postupným znižovaním výskytu technologického odpadu

- zvýšeným využitím odpadov, vykúpených v n. p. Zberné suroviny v našich spracovateľských plastikárskych podnikoch.

Homogénne technologické odpady plastov, ktoré v rezorte MP SSR vznikajú, sú v prevažnej miere už dnes vrátené do technologického procesu ako plnohodnotné suroviny. Zavádzanie bezodpadových technológií pokračuje. Popritom sa uvažuje s postupným znižovaním technológ, odpadu zo súčasných 2 % na 1 % do roku 1990 a v r. 1995 o 0, 8 percenta.

Pokiaľ ide o zvýšené využitie zberných plastov, vykupovaných n. p. Zberné suroviny z našich plastikárskych podnikov je v programe vyššie zhodnotenie 10 000 t/r v dvoch etapách a to:

- do roku 1990 zabezpečiť výrobu 2 000 t/r regranulátu v o. p. Chemika

- zabezpečiť prípravu na zhromažďovanie a úpravu plastových odpadov v podnikoch Zberné suroviny, aby sa v cieľovom roku 1995 dosiahla kapacita 8 000 t/r aglomerátu, alebo pravej triedenej drte vo vhodnej kvalite.

Zberová guma vrátane pneumatík

Do tejto skupiny odpadov patria predovšetkým opotrebované pneumatiky, ktoré už nie je možné protektorovať, odpady z výroby technickej gumy, gumová drť a odpady z protektorovania.

V tejto oblasti je veľa otvorených problémov z hľadiska zberu, triedenia, ako aj spracovania, alebo energetického zhodnotenia.

Gumové odpady z výrobnej sféry, nevulkanizované ako aj zvulkanizované sa v prevažnej miere vracajú späť do výrobného procesu vo forme regenerátu alebo plastikátu. Zvýšená recyklácia bude zabezpečená realizáciou investičného zámeru v n. p. GIM Puchov "Dielňa na spracovanie technologického odpadu" a investičného zámeru gumárenského závodu ZDÁ Partizánske "Výroba regenerátu", s investičným nákladom cca 193 mil. Kčs a celkovou kapacitou 14 300 t/r.

Odpady spotrebiteľskej sféry sa týkajú predovšetkým opotrebovaných pneumatík, ktoré už nie je možné protektorovať. Vzhľadom k doterajšiemu obmedzenému tuzemskému využitiu, boli tieto pneumatiky vyvážané.

Do roku 1990 sa uvažuje s ich vyšším využitím pre energetické účely, spaľovaním v cementárňach. Ďalej je v programe využitie orezaných zbytkov behúňov mechanickým drtením a regeneráciou cennej gumovej suroviny.

Sklenené črepy

V súčasnej dobe je v ČSSR k dispozícii ročne cca 270 tis. t odpadového skla. Zhruba polovicu predstavuje technologický odpad v sklárskej výrobe, ktorý je v rámci sklárskeho priemyslu upravený a využívaný v technologickom procese. Druhá polovica pripadá na odpad skla z domácností a z ostatných odvetví hospodárstva.

Podiel črepov v sklárskom kmeni tvorí v súčasnosti v ČSSR cca 32 % a výrazne znižuje spotrebu primárnych sklárskych surovín a energií a z technologického hľadiska je možné tento podiel zvýšiť až na

dvojnásobok. Podľa súčasných prepočtov sa spracovanie jednej tony sklenených črepov pri výrobe skla ušetrí cca 700 kg kalcinovanej sódy, 700 kg sklárskych pieskov, 40 kg vápenca a energií v hodnote 40 Kčs.

V roku 1980 bol v ČSSR výkup sklenných črepov v objeme 35, 3 tis. ton, v SSR 13 tis. ton a pre rok 1985 je plánovaný výkup v objeme 78, 4 tis. ton, v SSR 27, 7 tis. ton.

Spracovanie sklených črepov je v rezorte MP SSR sústredené do n. p. Skloobal Nemšová a rozvoj spracovávania má priaznivý vývoj. V roku 1980 bolo spracované 15 tis. ton črepov a v roku 1985 sa plánuje spracovať 27, 7 tis. ton. Celkový podiel črepov v sklovine sa postupne zvyšuje zo 40, 4 % v roku 1983 na 41 % v roku 1984.

Realizáciou opatrení na zvýšenie zberu v podnikoch zberných surovín sa predpokladá v roku 1990 výkup v ČSSR v objeme 95 tis. ton, z toho v SSR 34, 8 tis. ton.

Realizáciou upravárenskej linky na čistenie a drvenie sklenených črepov v n. p. Skloobal Nemšová v rokoch 1987 - 1988 sa má v roku 1990 spracovať celkom 49, 4 tis. ton.

Vážnym problémom, ktorý pôsobí negatívne na využívanie sklenených črepov sú súčasné veľkoobchodné ceny nakupovaných črepov, ktoré aj ich znížením v roku 1984, zhoršujú ekonomickú efektívnosť výroby obalového skla a to v priemere o 100 Kčs na 1 tonu skloviny oproti cene skloviny z primárnych materiálov.

Zberový textil

Priemerný ročný výskyt textilných odpadov bez pazderia predstavuje za ČSSR objem 67, 2 tis. ton z čoho je ekonomicky zhodnocované cca 60 tis. ton t. j. 89 %, čím sa radíme na popredné miesto vo svete. Vývoj výskytu textilných odpadov vo VHJ Slovakotex má v roku 1980 oproti roku 1985 a 1990 len mierny nárast a to z 11, 3 tis. ton na 12 tis. ton. Na druhej strane má pozitívny vývoj vlastná spotreba a to z 1, 3 tis. ton v roku 1980 na 2, 4 tis. ton v roku 1985 a na 4, 2 tis. ton v roku 1990, pričom klesajúcu tendenciu má fyzická likvidácia. Predaj mimo VHJ zostáva na rovnakej úrovni v objeme cca 7 tis. ton, ktorý sa v prevažnej miere dodáva do upravárenského podniku RETEX na technologické spracovanie a časť v súčasnosti nevyužiteľného odpadu sa vyváža do NŠ. Realizácia opatrení do roku 1985 je smerovaná najmä na spätné spracovávanie bavlnených vlákenných odpadov do výrobného procesu a tým znižovania dovozu bavlny. Pre 8. 5RP sú opatrenia smerované na ďalšiu úsporu bavlny, ale aj na spracovanie ťažko rozvlákniteľných textilných odpadov na výrobu technických textílií, konfekčných odpadov do výroby vatelínu a nití a vinárskych odpadov do vigónových priadzí.

Využívanie nepoužiteľných priemyselných odpadov formou druhotných energetických zdrojov (DEZ).

Významným smerom využívania niektorých technologicky doposiaľ nespracovateľných odpadov v chemickom, drevospracujúcom a ľahkom priemysle je ich zhodnocovanie vo forme druhotných pevných, tekutých a plynných palív a zdrojov tepla. Priemerný ročný výskyt DEZ predstavuje v TJ tieto objemy:

Využiteľných 22 341 TJ predstavuje úsporu 899 tis. ton merného paliva a postupným využívaním ostatných 8 449 TJ v rokoch 1983 - 85 sa dosiahnu ďalšie úspory v objeme cca 340 tis. TMP.

Postupná realizácia opatrení k vyššiemu využívaniu odpadných palív a tepla je súčasťou ŠPC 02 "Realizácia spotreby palív a energií", ktorý je vo všetkých VHJ nášho rezortu rozpracovaný do konkrétnych opatrení a postupov.

Záver

Výrobno-hospodárske jednotky Ministerstva priemyslu SSR, sú nielen rozhodujúcimi spracovateľmi druhotných surovín a priemyselných odpadov, ale aj ich producentami, ktoré buď priamo alebo po určitých úpravách využívajú spätne vo výrobnom procese, alebo slúžia k čiastočnému uspokojovaniu potrieb ostatných odvetví národného hospodárstva, napr. využívanie fosfosádry v stavebníctve, nových technických tkanív v poľnohospodárstve a stavebníctve, odpady z chemického priemyslu v hutníckej výrobe a poľnohospodárstve a odpady z drevospracujúceho priemyslu pre zlepšovanie kvality pôdneho fondu a pod.

Aj keď zavádzaním nových technológií dochádza k postupnému znižovaniu výskytu odpadov i naďalej zostáva časť technologických odpadov nevyužívaná - skladovaná so všetkými negatívnymi ekonomickými a ekologickými dôsledkami (karbidické vápno, fosfosádra, kaly z ČOV a pod. ).

Uvedené skutočnosti zameriavajú systematickú pozornosť nášho rezortu na hľadanie reálnych možností k maximálnemu využívaniu

druhotných surovinových zdrojov vo výrobnom procese. Okrem prínosov dosiahnutých na tomto úseku za posledné obdbobie, získali sme poznatky a skúsenosti z niektorých socialistických štátov, najmä NDR a BĽR, ktoré je možné zhrnúť do týchto záverov:

- základným predpokladom efektívneho využívania rozhodujúcich druhotných surovín je direktívne riadenie plánom a centrálne bilancovanie daných zdrojov primárnych a zodpovedajúcich druhotných surovín,

- súčasné kritériá ekonomickej efektívnosti nezohľadňujú v celom rozsahu prínosy ekologického charakteru

- mimoriadny význam v oblasti zberu, úpravy a spracovania druhotných surovinových zdrojov má tiež cenová politika, keď v niektorých prípadoch ich vysoká cena je negatívne pôsobiacim faktorom (sklenené črepy, zberový papier)

- problémy sú i v súčasnej organizácii zberu a výkupu rozhodujúcich zberných surovín.

Samostatným problémom je otázka právnej úpravy hospodárenia s druhotnými surovinami v ČSSR. Na základe uznesenia vlád vypracovalo MP ČSR spoločne s MP SSR a v spolupráci so všetkými orgánmi federácie a národných vlád v závere roku 1983 "Návrh zásad právnej úpravy hospodárenia s druhotnými surovinami v národnom hospodárstve ČSSR. " Zásady sú zamerané na problematiku plánovania, bilancovania, riadenia a kontroly a súčasne vymedzujú i zodpovednosť za využívanie a ochranu druhotných surovinových zdrojov vo všeobecných polohách s tým, že na ich základe by mali jednotlivé rezorty stanoviť konkrétne právne úpravy hospodárenia s druhotnými surovinami v špecifických podmienkach svojej pôsobnosti. Návrh však neprešiel s odôvodnením, že "Zásady" boli predložené bez predchádzajúceho vyriešenia organizačných a vecných problémov, za ktoré možno pokladať v rezortoch MP ČSR a MP SSR realizáciu rozhodujúcich investičných akcií v objeme cca 4 miliardy Kčs. Pritom ide o akcie, ktoré by mali byť podľa zámeru citovaného "Programu" realizované postupne v jednotlivých rokoch 8. päťročnice a už dnes je známe, že v plnom rozsahu nebudú uskutočnené. V ostatných rezortoch, riadených národnými vládami, dosial nie sú obdobné programy na vecné a organizačné riešenie vypracované a podľa uznesenia vlády ČSR č. 174/1984 mali byť v ČSR predložené do konca marca 1985. Vo sfére federálnych rezortov obdobná úloha zrejme doteraz nebola uložená. Uvedené stanovisko odďaľuje praktické riešenie až do obdobia po roku 1990. Obe národné ministerstvá priemyslu zdôrazňujú, že uložená úloha presahuje ich odborné, vecné i kompetenčné možnosti, nakoľko prevažná väčšina odpadov, viac než 90 %, vzniká vo federálnych rezortoch. Legislatívna rada vlády ČSR nevylučuje ani možnosť riešenia právnej

úpravy novelizáciou právnych predpisov rezortného charakteru a vydaním ďalších rezortných predpisov, bez rámcového zákona.

Hospodárenie s druhotnými surovinami je významné v záujme úspor zdrojov, preto by sa ich zhodnocovanie malo stať predmetom hmotného bilancovania u rozhodujúcich druhotných surovín, čo je zakotvené i v Hlavných smeroch ďalšieho rozvíjania Súboru opatrení ma zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, schválených uznesením vlády ČSSR č. 243/1984 (v Časti III. A ods. 13/a - Plánovanie hmotných tokov - hmotné bilancie, kde sa uvádza, že sústavou hmotných bilancií treba podchytiť vybrané suroviny, vrátane rozhodujúcich druhotných surovín).

Vzhľadom na uvedené problémy odporúčame podporiť námety na vecné a organizačné riešenie problému, najmä na zmenu alebo doplnenie zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní, ako reálne a racionálne legislatívne a vecné riešenie danej úlohy.

Na základe zhodnotenia úloh z prijatého "Programu" možno konštatovať, že vyššiemu využívaniu druhotných surovín je Ministerstvom priemyslu SSR venovaná zvýšená pozornosť, čomu nasvedčuje aj skutočnost, že väčšina úloh sa realizuje, resp. ich realizácia zabezpečuje v priebehu 8. 5RP. Z úloh zo záznamu z rokovania vlády SSR dňa 26. 10. 1983 bola úloha č. 2 splnená a správa o možnostiach a podmienkach zavedenia výrob a zabezpečenia dodávok strojov a zariadení pre zber, úpravu, zošľachťovanie a spracovanie druhotných surovín a priemyselných odpadov v 8. päťročnici s výhľadom na 9. päťročnicu bola prerokovaná v Predsedníctve vlády ČSSR a prijaté uznesenie č. 46/85 a uznesenie vlády č. 78/85 s tým, že požiadavky sa v rámci dopracovávania ŠČP A-13 spresňujú.