Notársky poplatok z dedičstva sa vyberá za nadobudnutie majetku dedením a za iné bezodplatné nadobudnutie majetku úmrtím občana. Poplatok je povinný platiť nadobúdateľ.
Základom poplatku je cena majetku po zrážke poručiteľových dlhov.
Sadzby poplatku sú odstupňované podľa stupňa príbuzenského alebo iného osobného pomeru nadobúdateľa k zomretému občanovi. Nadobúdatelia sa podľa tohto pomeru zaraďujú do troch skupín. Pre prvú skupinu nadobúdateľov je sadzba poplatku od 5 % do 25 %, pre druhú skupinu nadobúdateľov je sadzba od 12 % do 30 % a pre tretiu skupinu nadobúdateľov od 20 % do 55 % základu poplatku. Sadzby poplatkov z nehnuteľného majetku nadobúdaného zo súkromného vlastníctva alebo do súkromného vlastníctva sa zvyšujú o 3 %.
Osobné a vecné oslobodenia od notárskeho poplatku z dedičstva sú v súčasnosti uvedené vo vykonávacom predpise k zákonu.
Notársky poplatok z darovania sa vyberá z bezodplatného nadobudnutia majetku na základe právneho úkonu a inak než úmrtím občana. Poplatok je povinný platiť nadobúdateľ, prevodca za poplatok ručí.
Poplatok z darovania sa nevyberá z hnuteľného majetku v cene neprevyšujúcej 3 000 Kčs a z majetku nadobúdaného zo socialistického alebo do socialistického vlastníctva. Vykonávací predpis určuje, ktoré veci a za akých podmienok sú oslobodené od notárskeho poplatku z darovania.
Sadzby notárskeho poplatku z darovania sú zhodné so sadzbami notárskeho poplatku z dedičstva.
2. Stručné zhodnotenie súčasnej právnej úpravy
Zákonná úprava notárskych poplatkov bola prijatá v roku 1964. Bez podstatných zmien nadviazala na úpravu z roku 1957 a na pôvodnú koncepciu poplatkov z dedičstva a z darovania upravenú predpismi z roku 1921 ako daň z obohatenia.
V začiatkoch budovania socialistickej spoločnosti, keď ešte pretrvávali určité pozostatky súkromnokapitalistického vlastníckeho systému, tieto finančné nástroje plnili dôležitú politickú funkciu svojím diferencovaným prístupom k majetku občanov. S rozvojom socialistickej spoločnosti však táto funkcia postupne, prirodzeným vývojom vlastníckych a majetkových vzťahov zaniká. V súčasnej etape rozvoja socialistickej spoločnosti možno konštatovať, že majetok občanov pochádza z pracovných príjmov a iných podobných zdrojov, ide prevažne o osobné vlastníctvo, ktoré slúži na uspokojovanie potrieb občana a jeho rodiny. Ak ešte existuje majetok v súkromnom vlastníctve, stratil už svoj pôvodný charakter výrobných prostriedkov a ide už len o výnimočné prípady nepodstatného rozsahu.
Z tohto hľadiska treba posudzovať i prevody majetku medzi občanmi a ich spoplatňovanie. Právna úprava notárskych poplatkov bola už vývojom našej spoločnosti sčasti prekonaná, preto pri jej praktickej aplikácii dochádza k určitým problémom, čo sa spätne odráža v kritike občanov i príslušných orgánov. Spoplatňovanie prevodov majetku v osobnom vlastníctve progresívnymi sadzbami v danej etape vývoja našej spoločnosti sa javí ako neopodstatnené a má v praxi závažné dôsledky, najmä pri prevodoch majetku medzi najbližšími príbuznými. Majetok sa získal z pracovných príjmov, ktoré zodpovedajú pracovným zásluhám členov rodiny, pričom v rozhodujúcej miere ide o príjmy, ktoré už boli zdanené. Ďalšie progresívne zdaňovanie tohto majetku, ktorým je v podstate súčasné spoplatňovanie je z tohto hľadiska nielen neodôvodniteľné, ale zároveň sa javí ako neprimeraná tvrdosť a v mnohých prípadoch dochádza k sociálnym problémom, najmä pri dedení medzi najbližšími príbuznými.
Diferencovaný prístup pri spoplatňovaní dedičstiev a darovaní má v porovnaní s odplatným prevodom nehnuteľností za následok, že občania uzatvárajú fingované kúpne zmluvy, kde je notársky poplatok z odplatného prevodu nehnuteľností nižší, i keď v skutočnosti ide o darovanie, najmä medzi rodičmi a deťmi. Tento stav rozhodne neprispieva k posilneniu právneho vedomia občanov.
V súčasnosti sa pripravuje nová úprava oceňovania nehnuteľností, pozemkov a užívacích vzťahov k pozemkom, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januárom 1985. Cieľom tejto pripravovanej právnej úpravy je zvýšenie doterajšej cenovej úrovne, a to tak, že ceny jednotlivých druhov nehnuteľností majú zodpovedať ich reálnej cenovej úrovni, t. j. nákladom, ktoré boli na ich zriadenie skutočne vynaložené. V tejto súvislosti by ponechanie doterajších sadzieb poplatkov malo na obyvateľstvo negatívny finančný účinok.
Z uvedených dôvodov sa uskutočnilo prehodnotenie súčasného systému notárskych poplatkov z dedičstva, z darovania a z odplatného prevodu nehnuteľností.
Pokiaľ ide o poplatky za úkony, niektoré sadzby už nezodpovedajú dnešným cenovým reláciám a sadzbám správnych poplatkov za obdobné úkony.
3. Hlavné ciele a zámery navrhovanej zákonnej úpravy
Na základe analýzy a zhodnotenia doterajšieho systému a účinnosti notárskych poplatkov je nevyhnutné vykonať zmeny v doterajšej právnej úprave. Návrh novej koncepcie notárskych poplatkov bol predložený aj na posúdenie Predsedníctvu ÚV KSČ, ktoré s navrhovanými zásadami vyslovilo súhlas.
Vzhľadom na to, že v našej spoločnosti má majetok občanov prevažne povahu osobného vlastníctva a ako taký pochádza zo zdanených pracovných príjmov, navrhuje sa doterajšie poplatky, ktoré majú progresívne sadzby, podstatne znížiť a zaviesť lineárnu sadzbu odstupňovanú podľa stupňa príbuzenského vzťahu alebo iného osobného pomeru. Súčasne sa navrhuje tieto lineárne sadzby zjednotiť pre nadobúdanie majetku dedičstvom, darovaním a odplatným prevodom nehnuteľného majetku medzi najbližšími príbuznými.
U manžela, deti, vnukov a rodičov sa navrhuje určiť notársky poplatok z prevodu nehnuteľnosti, z dedičstva a z darovania vo výške 1 % z hodnoty prevádzaného majetku, najmenej však 100 Kčs u každého poplatníka.
U ostatných príbuzných (súrodenci, starí rodičia) a u osôb, ktoré žili s poručiteľom (prevodcom) najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou (pred prevodom) v spoločnej domácnosti, navrhuje sa určiť jednotnú sadzbu poplatku z prevodu nehnuteľnosti, z dedičstva a z darovania vo výške 5 % z hodnoty prevádzaného majetku, najmenej však 200 Kčs u každého poplatníka.
Rovnaká sadzba poplatku, t. j. 5 % z hodnoty prevádzaného majetku sa uplatní i pri notárskom poplatku z prevodu nehnuteľností medzi cudzími osobami.
Pri dedení a darovaní medzi cudzími osobami (ostatnými osobami) sa navrhuje určiť notársky poplatok z dedičstva a notársky poplatok z darovania vo výške 20 % z hodnoty prevádzaného majetku. V týchto prípadoch pôjde nesporne o nadobudnutie nového majetku, na získaní ktorého sa nadobúdateľ nepodieľal.
Pri prevodoch majetku zo súkromného alebo do súkromného vlastníctva sa navrhuje uvedené sadzby notárskych poplatkov zvýšiť na dvojnásobok.
Pokiaľ je týmto majetkom poľnohospodárska a lesná pôda alebo hospodárske budovy užívané socialistickou organizáciou podľa osobitných predpisov, bude na účely dedičstva ponechaný doterajší stav, t. j. vykonávací predpis poskytne poplatkovú úľavu tak, že tento majetok sa nezapočíta do základu notárskeho poplatku z dedičstva a z darovania.
Súčasne sa navrhuje prehodnotiť doterajšiu výšku notárskych poplatkov za úkony, ktoré v niektorých prípadoch už nezodpovedajú súčasným podmienkam. Ide spravidla o jednorazové platby občanov za úkony vykonávané na ich žiadosť a v ich záujme.
Pri dedení a darovaní medzi osobami I. a II. skupiny sa navrhuje oslobodiť od notárskych poplatkov hnuteľný majetok v osobnom vlastníctve do hodnoty 50 000 Kčs, t. j. spoplatňovať sa bude iba tá časť majetku, ktorá prevyšuje uvedenú hodnotu.
Vzhľadom na rast životnej úrovne našich občanov a vybavenosť domácností hnuteľným majetkom pomerne vysokej hodnoty (automatická práčka, farebný televízor, chladnička, umelecké predmety, atď. ), navrhuje sa zvýšiť hranicu oslobodenia hnuteľného majetku pri dedení , a darovaní z doterajších 3 000 Kčs na 50 000 Kčs. Cieľom tohto návrhu je predovšetkým zvýhodniť a nespoplatňovať ten hnuteľný majetok, ktorý možno v súčasnosti považovať už za bežné vybavenie domácností.
Pokiaľ ide o dedenie a darovanie hnuteľného majetku medzi osobami III. skupiny, navrhuje sa ponechať doterajší stav.
V novej právnej úprave sa navrhuje rozšíriť oslobodenie od notárskeho poplatku z dedičstva a z darovania na vklady ma vkladných knižkách na doručiteľa a bežných účtoch a ponechať oslobodenie vkladov na vkladných knižkách na meno a na sporožírových účtoch.
Realizácia úpravy notárskych poplatkov za úkony sleduje, aby výška jednotlivých poplatkov v zásade zodpovedala nákladom štátneho notárstva, ktoré sú spojené s úkonmi v prospech občanov. Ide napr. o overenie odpisov listín, osvedčenie pravosti podpisu, za vyhotovenie rôznych listín, notárskych zápisníc, výpisov a ďalších notárskych osvedčení a pod. Zároveň je nevyhnutné zjednotiť výšku týchto poplatkov s úrovňou obdobných úhrad vyberaných podľa iných právnych predpisov (napr. podľa sadzobníka správnych a súdnych poplatkov).
Notárske poplatky z majetku nadobúdaného zo socialistického alebo do socialistického vlastníctva sa obdobne ako doteraz nebudú vyberať.
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa platia poplatky kolkovými známkami iba do výšky 400 Kčs, nová právna úprava uvažuje s platením poplatkov kolkovými známkami až do výšky 1 000 Kčs.
Podľa čl. 12 ústavného zákona o čs. federácii pôsobnosť medzi orgány federácie a republík je rozdelená tak, že v taxatívne nevypočítaných daniach a poplatkoch, t. j. aj vo veciach notárskych poplatkov, je kompetencia zverená orgánom republík.
4. Finančný dopad navrhovanej úpravy
Navrhovaná úprava notárskych poplatkov prihliada na pripravovanú zmenu v oceňovaní nehnuteľností a v úhrade za právo osobného užívania pozemkov.
Podľa prepočtu, ktorý vychádza z údajov roku 1983, bude táto úprava znamenať zníženie príjmov rozpočtu SSR asi o 70 mil. Kčs ročne. V tejto sume je už zahrnuté predpokladané zvýšenie úkonových poplatkov.
Najvýraznejšie zníženie notárskych poplatkov sa očakáva pri všetkých druhoch prevodov majetku medzi najbližšími príbuznými.
Navrhovaná právna úprava nepredpokladá zvýšenie administratívy a nevyžiada si zvýšené nároky na počty pracovníkov. Podstatné zjednodušenie a zjednotenie sadzieb poplatkov a ich platenie kolkovými známkami až do výšky 1000 Kčs by malo prispieť k zjednodušeniu poplatkového konania.
II. Osobitná časť
K § 1, 8, 9, 13, 17 a 18
Vzhľadom na to, že podľa § 15 návrhu vyhlášky Slovenského cenového úradu o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, bude výška úhrady za zriadenie práva osobného užívania pozemku zhodná s cenami pozemkov, bude predmetom notárskych poplatkov z prevodu nehnuteľností, z darovania a z dedičstva i prechod práva osobného užívania pozemku a základom týchto poplatkov bude aj úhrada vyplývajúca z vyporiadania práva osobného užívania pozemku.
Majetkom na tieto účely sa rozumejú veci, pohľadávky a iné práva, včítane práva osobného užívania pozemku. Majetková hodnota práva osobného užívania pozemku zahrňuje jednak prípadnú úhradu za zriadenie tohto práva, jednak trvalé a účelné zhodnotenie pozemku, ako aj cenu porastov.
K § 3, 9, 13 a 18
Ak je predmetom notárskeho poplatku za úkony, z prevodu nehnuteľností, z dedičstva a z darovania prevod alebo iné nadobudnutie nehnuteľnosti, základom poplatku je cena, ktorá sa zistí podľa cenových predpisov. Neprihliada sa pritom na zvýšenie alebo zníženie tejto ceny dohodou zmluvných strán alebo rozhodnutím štátneho orgánu. Základ poplatku pri nehnuteľnosti sa musí určiť v nadväznosti na cenu podľa novej vyhlášky o cenách stavieb a pozemkov preto, aby sa predchádzalo neodôvodnenému podhodnocovaniu a iným špekuláciám pri určovaní ceny.
K § 5
Ak je predmetom notárskeho poplatku za úkony, z prevodu nehnuteľností. Na rozdiel od doterajšieho stavu, keď sa notársky poplatok za úkony platí len za uskutočnenú registráciu úkonov o prevode nehnuteľností, dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov a zmluvy o obmedzení prevodu nehnuteľnosti, sa navrhuje, aby sa notársky
poplatok za úkony vyberal už za návrhy na registráciu týchto zmlúv a dohôd.
Konanie o registrácii zmlúv, ktoré sa končí zamietnutím návrhu na registráciu alebo zastavením konania, je časovo náročné a obťažné. Štátne notárstvo v rámci svojej povinnosti vytýka vady zmluvy a vedie účastníkov k ich odstráneniu a niet dôvodu, aby tento úsek činnosti štátneho notárstva zostal ako doteraz nespoplatňovaný.
Zároveň sa navrhuje spoplatňovať i návrhy na registráciu zmlúv o výstavbe domov s bytmi v osobnom vlastníctve.
K § 6
Oslobodenie od poplatkov za úkony sa prevzalo z vyhlášky č. 34/1972 Zb., ktorou sa od poplatku za úkony oslobodili československý štát, rozpočtové a príspevkové organizácie a štátne fondy, ako aj úkony týkajúce sa prevodu majetku na socialistické organizácie. Toto oslobodenie sa rozšírilo aj na Štátnu banku československú.
K § 7
Vzhľadom na novú koncepciu platenia poplatku už za návrh na vykonanie poplatného úkonu treba upraviť postup štátneho notárstva v prípade nezaplatenia poplatku.
K § 8
Na rozdiel od doterajšej úpravy sa spresňuje predmet poplatku pri výmene nehnuteľností. V nadväznosti na túto úpravu sa spresnil aj § 10 ods. 2.
K § 11, 16 a 21
Podľa doterajšej úpravy, ak sa prevod alebo nadobudnutie majetku neohlásili včas, bol poplatník povinný platiť penále až do výšky 1 % z poplatku za každý mesiac omeškania. V navrhovanej úprave zostáva povinnosť poplatníka platiť penále, ale jeho výška je pevne určená na 0, 5 % z poplatku za každý mesiac omeškania.
K § 12
Predmetom poplatku je každé nadobudnutie majetku dedením alebo iné bezodplatné nadobudnutie majetku smrťou, napr. poistného plnenia z poistenia osôb, nedoplatkov zo mzdových nárokov a nárokov zo sociálneho a nemocenského zabezpečenia poručiteľa.
K § 15 a 20
V týchto ustanoveniach sa poskytuje oslobodenie hnuteľného majetku v osobnom vlastníctve do výšky 50 000 Kčs, ak ide o nadobudnutie
tohto majetku osobami zaradenými do I. a II. skupiny. Bližšie odôvodnenie je uvedené vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy.
V § 20 sa navrhuje oslobodiť od notárskeho poplatku z darovania cudzozemské peniaze a platobné dokumenty znejúce na cudziu menu prevedené na účet devízového tuzemca v Československej devízovej banke vedený v cudzej mene.
K § 22
Toto ustanovenie obsahuje rozdelenie osôb do skupín podľa stupňa príbuzenského vzťahu, alebo iného osobného pomeru na účely poplatkového konania.
Vychádza sa zo zásady, že v I. skupine nadobúdateľov ide o osoby, ktoré sú k prevodcovi (poručiteľovi) v najbližšom vzťahu alebo ktoré sa výraznejšie podieľali na nadobudnutí či zhodnotení majetku.
Do II. skupiny nadobúdateľov sú zaradení ostatní blízki príbuzní, ktorí sa spravidla výraznejšie nepodieľali na nadobudnutí a zveľadení pôvodného majetku, ako aj osoby, ktoré žili s poručiteľom (prevodcom) najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti.
K § 23
V tomto ustanovení sú uvedené nové sadzby notárskych poplatkov z prevodu nehnuteľností, z dedičstva a z darovania v nadväznosti na príbuzenský vzťah alebo iný osobný pomer medzi prevodcom (poručiteľom) a nadobúdateľom (dedičom). Tieto sadzby sa týkajú prevodov majetku v osobnom vlastníctve.
Zdôvodnenie zmien týchto sadzieb sa podrobne uvádza v bode 3 všeobecnej časti tejto dôvodovej správy.
Sadzby poplatkov z vecí nadobúdaných zo súkromného vlastníctva alebo do súkromného vlastníctva sa navrhuje zvýšiť na dvojnásobok.
K § 24
Pre všetky druhy notárskych poplatkov platí zásada, že sa nevyberajú z majetku nadobúdaného zo socialistického vlastníctva alebo do socialistického vlastníctva.
K § 25
Novým spôsobom sa upravuje vznik poplatkovej povinnosti, a to tak, že sa viaže na vznik poplatkovej skutočnosti, ktorá je predmetom poplatku a nie ako dosiaľ na oznámenie vyrubeného poplatku poplatníkovi.
Skutočnosti, pri ktorých vzniká poplatková povinnosť, sú upravené novým spôsobom.
Touto zmenou sa okrem iného sleduje vylúčenie poplatkových únikov v prípadoch, keď poplatník zomrie pred doručením rozhodnutia o vyrubení poplatku.
K § 26
Vzhľadom na úpravu § 25 novým spôsobom treba upraviť i splatnosť poplatkov, s výnimkou poplatkov za notárske úkony, a to tak, že poplatky sú splatné do 15 dní od dňa, v ktorom sa poplatník od štátneho notárstva dozvedel o svojej povinnosti. Poplatníkovi sa ukladá povinnosť, aby sám, bez vyrubenia zaplatil poplatok z omeškania. Tým nie je dotknutá povinnosť súdov kontrolovať správnosť výpočtu a zaplatenie tohto poplatku.
K § 29
V tomto ustanovení sa upravuje aj vracanie poplatkov. Rovnako ako v návrhoch právnej úpravy o správnych poplatkoch a o súdnych poplatkoch sa poplatok do 30 Kčs nebude vracať.
K § 32 až 39
Na rozdiel od doterajšieho stavu je celá úprava konania o notárskych poplatkoch sústredná iba do zákona, čo prispieva k jej prehľadnosti. Podporne platí Notársky poriadok, Občiansky súdny poriadok a predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov.
Ostatné, osobitne nezdôvodnené ustanovenia zostávajú rovnaké, ako v platnej právnej úprave.
Bratislava 16. novembra 1984
Peter C o l o t k a
predseda vlády
Slovenskej socialistickej republiky
František M i š e j e
minister financií Slovenskej socialistickej republiky
Príloha
Návrh
Vyhláška
Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky
z.
ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady o notárskych poplatkoch
Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 41 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. Zb. c notárskych poplatkoch (ďalej len "zákon"):
PRVÁ ČASŤ Druhy notárskych poplatkov
Prvý oddiel
Notársky poplatok za úkony (K § 2 až 7 zákona)
§ 1
Predmet a sadzby poplatkov Predmet a sadzby poplatkov sú uvedené v sadzobníku (príloha).
§ 2 Základ poplatku
1. Ak ide o zmluvu o výmene nehnuteľností, základom poplatku je cena nehnuteľnosti, ktorá má najvyššiu cenu.
2. Ak je predmetom notárskeho úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. Ak ide o plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako päť rokov, za jeho cenu sa považuje päťnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno opätovne vykonávať.
3. Ak sa cena predmetu notárskeho úkonu nemôže určiť, základom poplatku je suma 3000 Kčs.
Druhý oddiel
Notársky poplatok z prevodu alebo prechodu nehnuteľností
(K § 8 až 11 zákona)
§ 3
Predmet poplatku
1. Prevod (prechod) nehnuteľnosti je odplatný vtedy, keď sa odplata za nehnuteľnosť skutočne poskytla alebo že je nadobúdateľ zaviazaný ju poskytnúť. Pritom nie je rozhodujúce, v akom plnení a v akej výške sa odplata poskytuje.
2. Ak pri reálnom rozdelení spoločnej nehnuteľnosti nadobúda spoluvlastník jej časť v cene prevyšujúcej hodnotu jeho podielu, nadobudnutie nehnuteľnosti nad túto hranicu, pokiaľ je odplatné, sa považuje za odplatný prevod nehnuteľnosti.
§ 4
Základ poplatku
1. Základom poplatku je úhrn cien za všetky nehnuteľnosti prevádzané medzi tým istým prevodcom a nadobúdateľom jedným právnym úkonom.
2. Na zistenie výšky základu poplatku je rozhodný stav nehnuteľnosti ku dňu, ktorým vlastníctvo k nej prešlo.
3. Ustanovenie § 2 ods. 2 o určení ceny opakujúceho sa plnenia platí obdobne.
Tretí oddiel
Notársky poplatok z dedičstva
(K § 12 až 16 zákona)
§ S
Predmet poplatku
1. Majetkom sa z hľadiska notárskeho poplatku z dedičstva rozumejú veci, pohľadávky a iné práva získané dedením alebo inak bezodplatne nadobudnuté úmrtím občana.
2. Z nehnuteľného majetku, ktorý je v tuzemsku, sa poplatok vyberá bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo bydlisko poručiteľa; z nehnuteľného majetku, ktorý je v cudzine, sa poplatok nevyberá.
3. Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti československým štátnym občanom, poplatok sa vyberá zo všetkého jeho hnuteľného majetku včítane hnuteľného majetku, ktorý je v cudzine. Ak poručiteľ nebol v čase svojej smrti československým štátnym občanom, poplatok sa vyberá z jeho hnuteľného majetku, ak je v tuzemsku.
4. Ustanovenia odseku 2 a 3 platia, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
§ 6
Základ poplatku
1. Základom poplatku je cena dedičského podielu každého dediča po zrážke dlhov poručiteľa, ktoré na dedičov prešli poručiteľovou smrťou a ďalej primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa1) a ceny iných povinnosti uložených v konaní o dedičstvo, ako aj po zrážke dedičnej dávky, ktorá sa musí preukázateľne platiť inému štátu z majetku, ktorý bol tiež predmetom poplatku.
2. Do základu poplatku sa nezapočíta cena pozemkov a hospodárskych budov užívaných socialistickou organizáciou podľa osobitných predpisov. 2)
3. Ustanovenie § 2 ods. 2 o určení ceny opakujúceho sa plnenia platí obdobne.
1) § 60 nariadenia vlády ČSSR č. 54/1975 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
2) Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.
§ 7
Ohlasovacia povinnosť
1. Poplatník je povinný ohlásiť na vyrubenie poplatku v lehote určenej zákonom aj majetok, ktorý štátne notárstvo v konaní o dedičstvo neprejednáva.
2. Ohlásenie netreba, ak sa v lehote určenej zákonom spísala podľa notárskeho poriadku zápisnica o predbežnom vyšetrení alebo zápisnica o prejednaní dedičstva, a ak zápisnica obsahuje potrebné údaje o majetku poručiteľa.
Štvrtý oddiel
Notársky poplatok z darovania
(K § 17 až 21 zákona)
§ 8
Predmet poplatku
1. Poplatok i darovania sa vyberá z nadobunutia vlastníctva, pohľadávok a iných majetkových práv, ak dochádza k nemu celkom alebo sčasti bezplatne a z iného majetkového prospechu na základe právneho úkonu. Plnenie na základe zákonnej povinnosti nie je predmetom poplatku.
2. Ak pri reálnom rozdelení spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi veci nadobúda spoluvlastník jej časť v cene prevyšujúcej hodnotu jeho podielu bez odplaty, bezodplatné nadobudnutie veci nad túto hranicu sa považuje za darovanie.
3. Poplatok sa vyberá i z hnuteľných vecí darovaných z cudziny nadobúdateľovi v tuzemsku alebo z tuzemska na nadobúdateľa v cudzine alebo z hnuteľných vecí dovezených nadobúdateľom z cudziny do tuzemska, obstaraných z prostriedkov darovaných v cudzine.
§ 9
Základ poplatku
1. Pri hnuteľných veciach prevedených bezodpatne z cudziny sa od ceny vecí odpočíta clo zaplatené pri dovoze.
2. Ustanovenie § 2 ods. 2 o určení ceny opakujúcich sa plnení platí obdobne.
DRUHÁ ČASŤ
Spoločné ustanovenia
(K § 11, 16 a 21 až 30 zákona)
§ 10
Ohlasovacia povinnosť
1. Ak poplatník ohlási skutočnosť, ku ktorej došlo na základe listiny a ktorá je predmetom poplatku, je súčasne s ohlásením povinný predložiť štátnemu notárstvu i prvopis tejto listiny s jej odpisom.
2. Ak má ohlasovaciu povinnosť viac osôb, stačí ak ju splní aspoň jedna z nich.
3. Písomné ohlásenie urobené v lehote nepríslušnému štátnemu notárstvu sa považuje za urobené štátnemu notárstvu príslušnému. Ohlásenie sa postúpi príslušnému štátnemu notárstvu.
4. Ohlasovacej povinnosti napodlieha hnuteľný majetok, ktorý je od poplatku z dedičstva alebo z darovania oslobodený.
§ 11
Spôsob platenia
Ak notársky poplatok neprevyšuje 1000 Kčs, platí sa kolkovými známkami. Ak je poplatok vyšší ako 1000 Kčs, prípadne ak sa poplatok v kolkových známkach včas nezaplatil, platí sa na účet okresného súdu, v obvode ktorého je štátne notárstvo, ktoré poplatok vyrubilo; na účet tohto okresného súdu sa platia poplatky z omeškania a náhrady trov bez ohľadu na ich výšku.
§ 12
Vrátenie poplatku
Ak sa má vrátiť poplatok (preplatok poplatku) zaplatený kolkovými známkami zašle štátne notárstvo odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení príslušnej okresnej (mestskej) finančnej správe, ktorá ho vráti.
§ 13
Miestna príslušnosť štátneho notárstva
1. Na vyrubenie poplatku je príslušné
a) pri poplatku za úkony štátne notárstvo, ktoré uskutočňuje konanie alebo notársky úkon, z ktorého sa vyberá poplatok,
b) pri poplatku z prevodu nehnuteľnosti štátne notárstvo, ktoré registrovalo zmluvu o prevode nehnuteľnosti, pripadne je na registráciu príslušné, 3)
c) pri poplatku z dedičstva štátne notárstvo, ktoré prejednalo dedičstvo alebo bolo príslušné na jeho prejednania, 4)
d) pri poplatku z darovania štátne notárstvo, v obvode ktorého má nadobúdateľ bydlisko a pri daroch do cudziny štátne notárstvo, v obvode ktorého má prevodca bydlisko; ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, platí ustanovenie písmena b).
2. Na vyrubenie penále a na určenie výšky náhrady trov je príslušné štátne notárstvo, ktoré poplatok vyrubilo.
§ 14
Pri prevode (prechode) alebo nadobudnutí vlastníctva obytného domu5) s najviac tromi bytmi, ktorých úhrn podlahovej plochy obytných miestností6) nepresahuje 180 m2, sa sadzby poplatkov podľa § 23 ods. 5 zákona nezvyšujú.
§ 15
Pri prevode (prechode) alebo nadobudnutí vlastníctva rodinného domčeka, rekreačnej a záhradkárskej chaty, rekreačného domčeka a chalupy alebo obytného domu uvedeného v § 14 sa pri prevode (prechode) alebo nadobudnutí pozemkov týmito budovami zastavaných, prípadne priľahlých pozemkov ak úhrnná výmera týchto pozemkov nepresahuje výmeru určenú v § 200 Občianskeho zákonníka, sadzby poplatku podľa § 23 ods. 5 zákona nezvyšujú. Pri prekročení tejto výmery sa vyberie zvýšený poplatok z úhrnu výmer všetkých týchto pozemkov.
3) § 61 Notárskeho poriadku.
4) § 26 Notárskeho poriadku.
5) § 59 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi.
6) § 63 zákona č. 41/1964 Zb. a § 3 a 4 vyhlášky č. 177/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 41/1964 Zb.
Prechodné a záverečné ustanovenia (K § 40 zákona)
§ 16
Konania začaté pred účinnosťou tejto vyhlášky sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 17
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1985.