tené prípady nedodržiavania niektorých ustanovení zákona a vyhlášky v oblasti:

- dodržiavania určeného času predaja a zásad pre uzavieranie predajní,

- dodržiavanie statočnosti pri predaji,

- vybavovanie reklamácií občanov,

- dodržiavanie zásady o predaji tovaru občanovi určeného na predaj, ktorý je v predajni alebo v priestoroch s ňou súvisiacich s nadobúdacími dokladmi,

- dodržiavanie zákazu zatajovania tovaru a prednostného predaja,

- dodržiavanie úpravy odvádzania tržieb, pokladničného limitu a uschovávania peňazí,

- umožnenia občanom overiť si správnosť merania a účtovných cien, používania meradiel zodpovedajúcich požiadavkám osobitných predpisov,

- plnenia povinnosti označovať vystavený tovar v predajni a vo výkladoch viditeľne cenami,

- správnosti jedálnych a nápojových lístkov,

- dodržiavania formy vyúčtovania poskytnutých služieb v odbytových strediskách verejného stravovania,

- zabezpečenia hygienických podmienok predaja v predajniach a závodoch verejného stravovania,

- zabezpečenia náležitostí Inšpekčných kníh a kontrola plnenia opatrení,

- plnenia úloh pre vedenie kníh želaní a sťažností a pri vybavovaní zázmamov.

Na základe zistených nedostatkov z tejto previerky riaditelia (vedúci) organizácií prijali opatrenia na nápravu vrátane uplatnenia postihov voči príslušným pracovníkom. Uplatnili 64 hmotných postihov v sume 24 845 Kčs, uložili 83 napomenutí, 42 pokarhaní, 2 pracovníkov preradili na inú prácu. Slovenská obchodná inšpekcia uložila 19 blokových pokút v sume 1500 Kčs a vydala 29 rozhodnutí o pokute v sume 20 200 Kčs, vydala zákaz predaja 18 druhov tovaru s uplynulou záručnou lehotou v hodnote 32 388 Kčs a používania 10 váh i 35 závaží bez platného úradného overenia a vydala príkaz na odvod neoprávnene získaných prostriedkov v sume 2045 Kčs do štátneho rozpočtu. Národné výbory zo zistených nedostatkov spotrebiteľskými radami uložili tiež postihy.

Dôležitým činiteľom pri zlepšovaní práce vnútorného obchodu sú sťažnosti a oznámenia pracujúcich. V rezorte MO SSR bolo v roku 1983 vybavených 4200 sťažností, z čoho bolo 44, 8 % opodstatnených. Oproti roku 1982 došlo k poklesu o 317 sťažností. Tieto boli zamerané najmä na úroveň obsluhy a služieb, nedodržiavanie cien tovarov, prác a služieb a kvalitu tovaru. Na základe zistených nedostatkov a porušovania predpisov boli prijaté opatrenia, vrátane uplatnenia hmotných postihov, kádrových opatrení, náhrady škody, pokút uložených ŠOI a prípadov odstúpených orgánom ZNB.

Štátna obchodná inšpekcia pravidelne vykonáva previerky plnenia úloh vyplývajúcich z citovaného zákona. Napr. v roku 1983 vykonala vo všetkých obchodných systémoch a u občanov 13 438 kontrolných nákupov za účelom zistenia stavu v statočnosti pri predaji. Z uvedeného počtu zistila 4626 nákupov predražených, čo predstavuje 34, 4 %. Oproti roku 1982 vykonala o 2395 kontrolných nákupov viac, pričom predraženie zistila vyššie o 2, 6 %. Celkove nákupy boli účtované viac o 13 286 Kčs. Vykonala tiež 3656 kontrol zameraných na akosť tovaru, pričom bolo zistených 1832 závad, t. j. 50, 1 %.

Na základe zistenia v roku 1983 uplatnila 1082 blokových pokút vo výške 90 120 Kčs a 3727 rozhodnutí o pokutách v sume 2543 tis. Kčs. Vydala príkaz na odvod nezaslúžene získaných prostriedkov do ŠR v rozsahu 566 355 Kčs, oznámila 139 prípadov podozrenia z trestných činov a prečinov a uložila ďalšie postihy.

Na úseku štátneho obchodného dozoru ministerstvo obchodu v prvej etape vykonávalo funkciu štátneho obchodného dozoru formou usporiadania aktívov, seminárov a školení, v ktorých sa podal výklad jednotlivých ustanovení zákona o vnútornom obchode a nadväznej vyhlášky. Priamy výkon štátneho obchodného dozoru bol iba sčasti vykonávaný kontrolnými útvarmi ministerstva.

Krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy v roku 1983 zabezpečovali štátny obchodný dozor pracovníkmi odborov obchodu a ČR a členmi komisií obchodu okresných, obvodných a mestských národných výborov v súčinnosti s výbormi ľudovej kontroly jednotlivých stupňov NV a členmi spotrebiteľských rád. Odbory obchodu a ČR KNV a NV hlavného mesta SSR Bratislavy v roku 1983 vydali metodické pokyny pre výkon štátneho obchodného dozoru. Kontrolná činnosť pracovníkov poverených štátnym obchodným dozorom bola v roku 1983 zameraná najmä na oblasť zásobovania, dodávateľsko-odberateľských vzťahov, rozvozných plánov, dodržiavania sortimentného minima, hygieny, podmienok obchodnej činnosti, zákona č. 120/1962 Zb. o boji proti alkoholizmu, dodržiavania cien na trhoch, úrovne služieb, záručných lehôt a ochranu spotrebiteľa.

Na základe zistených nedostatkov národné výbory ukladali pokuty organizáciám i jednotlivcom. V jednotlivých krajoch ich rozsah je nasledovný:

- národné výbory hlavného mesta SSR Bratislavy uložili pokuty v sume 349 300 Kčs, z toho za nedodržanie času predaja 341 000 Kčs,

- v Západoslovenskom kraji uložili pokuty v rozsahu 520 940 Kčs. V 9 prípadoch odobrali povolenie na vykonávanie obchodnej činností z dôvodu vážnejšieho porušenia podmienok obsiahnutých v povoleniach, z toho 3 neobchodným organizáciám a 6 občanom,

- v Stredoslovenskom kraji sa uložili v sume 163 340 Kčs, za nedostatky v sieti predajní a závodov verejného stravovania uložil najviac pokút ONV Banská Bystrica a to 9 organizáciám v sume 38 700 Kčs,

- vo Východoslovenskom kraji národné výbory uplatnili pokuty v sume 16 640 Kčs.

V zmysle zákona o vnútornom obchode kontrolnú činnosť na predajniach a v závodoch verejného stravovania vykonávajú spotrebiteľské rady. K 31. 12. 1983 národné výbory mali celkom 3 989 členov spotrebiteľských rád, z toho 2067 žien. Najväčší počet členov - 1702 mal Stredoslovenský kraj. V roku 1983 členovia vykonali celkom 19 376 kontrol, z toho 10 104 sa zameralo na statočnosť pri predaji. Kontroly sledovali najmä dodržiavanie hygieny, prevádzkovej doby, sortimentného minima, označovanie tovaru cenovkami, správnosť skladovania tovaru a dodržovanie predpisov v boji proti alkoholizmu. Najviac nedostatkov sa zistilo pri vážení a meraní, zásobovaní nealkoholickými nápojmi, dodržiavaní rozvozom, v kvalite tovaru a v hygiene skladovaných a prevádzkových priestorov.

Príloha č. 2

Vyhodnotenie zásobovania vnútorného trhu

V súlade so závermi XVI. zjazdu KSČ vo vnútornom obchode realizovali sa úlohy konkretizované v pláne 7. päťročnice a utvárali sa podmienky pre plnšie uspokojovanie hmotných potrieb obyvateľstva. V nadväznosti na tvorbu materiálových zdrojov v národnom hospodárstve aj napriek zložitejším podmienkam než boli tie, za ktorých sa stanovili úlohy 7. päťročnice, v rokoch 1981 a 1983 dosiahli sa priaznivé výsledky.

Osobná hmotná spotreba obyvateľstva v uvedenom období rástla priemerne ročne o 3, 2 %, čo je o 0, 2 % rýchlejší rast oproti plánu. V súlade s plnením úlohy postupného vyrovnávania spotreby v obidvoch republikách zvýšil sa podiel Slovenska na celoštátnom obrate z 30, 8 % v roku 1981 na 30, 9 % v roku 1983.

Zatiaľ čo prvé 2 roky 7. päťročnice boli poznamenané nestálosťou spotrebiteľského dopytu - v roku 1981 zvýšenými nákupmi, v roku

1982 útlmom a poklesom intenzity spotrebiteľského dopytu - roky

1983 a 1984 sú charakterizované vyrovnaným vývojom situácie na vnútornom trhu.

Postupnou realizáciou obchodno-politických zámerov, cieľavedomou prácou a zvýšeným úsilím pracujúcich v obchode zabezpečovali sa požiadavky spotrebiteľov a výraznejšie sa presadzovali štrukturálne i kvalitatívne zmeny v oblasti trhovej spotreby. Počínajúc rokom 1983 stabilizoval sa trh potravín a ďalších nenahraditeľných druhov tovarov dennej potreby a obnovila sa dynamika predaja priemyselného tovaru. Dôslednejšou spoluprácou s výrobou darilo sa lepšie zabezpečovať dodávky nedostatkových druhov tovaru, rozširovať predaj luxusného a inovovaného tovaru vyššej kvality a realizovať doplnkovú výrobu k obohateniu ponuky na vnútornom trhu.

Vnútorný obchod prekročil v roku 1983 plán maloobchodného obratu o 300 mil. Kčs a pozitívny vývoj realizácie pokračuje aj v I. polroku 1984. Dynamika maloobchodného obratu sa zrýchlila do takej miery, že sa časové úlohy plánu prekračujú o 406, 5 mil. Kčs vrátane zvýšených úloh, prijatých ústretovým plánom pre rok 1984. Maloobchodný obrat dosiahol 1, 4 %-ný rast, čo utvára priaznivé predpoklady pre splnenie a prekročenie celoročných úloh plánu.

Maloobchodný obrat na jedného obyvateľa SSR dosiahol v roku 1983 sumu 16 813 Kčs a za posledné dva roky sa zvýšil o 800 Kčs, t. j. o 5 %.

V tovarovej štruktúre prevyšoval obrat priemyselného tovaru (8780 Kčs) nad potravinami (8033 Kčs).

Pozitívnym rysom posledných dvoch rokov je zreteľný posun v presadzovaní rastu osobnej hmotnej spotreby obyvateľstva v proporciách stanovených XVI. zjazdom KSČ a v zásadách hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Z hľadiska sortimentnej štruktúry dosahovanej realizácie sa zabezpečujú trendy uvažované v pláne. Dynamika predaja priemyselného tovaru bola rýchlejšia ako u potravín a jeho podiel na celkovom maloobchodnom obrate prevažuje nad potravinami.

V potravinách sa pri vcelku vyrovnanom vzťahu medzi ponukou a dopytom dosiahli v rokoch 1982 až 1984 ciele sledované opatreniami vykonanými cenovou politikou v roku 1982 u niektorých druhov tovarov (mäso, mäsové výrobky, hydina, ryby a rybie výrobky, ryža, alkoholické nápoje). Ich spotreba sa v roku 1982 oproti predchádzajúcemu roku znížila a v nasledujúcich obdobiach sa dostala na úroveň predpokladanú plánom. Spotreba (na osobu) mäsa a mäsových výrobkov sa v rolku 1983 zvýšila oproti roku 1982 o 5 kg, hydiny o 0, 6 kg, vajec o 11 ks, zeleniny o 1, 7 kg, ovocia o 14 kg, nealkoholických nápojov o 5, 5 litra. Poklesla spotreba bravčovej masti a slaniny o 1, 1 kg, pšeničnej múky o 4, 4 kg, chleba o 0, 8 kg, liehovín a destilátov o 1, 5 litrov.

V priemyselnom tovare sa lepším fondovým zabezpečením obohatila ponuka tovarov v obchodnej sieti. Zvýšil sa záujem spotrebiteľov o nákup tovarov dlhodobej spotreby, najmä tovarov slúžiacich k vybaveniu bytov, uľahčenie prác v domácnosti, k užitiu voľného času, pre šport a rekreáciu, o tovary s vyššími úžitkovými vlastnosťami, i o tovary luxusného vyhotovenia a tovary mimoriadnej kvality. V roku 1983 sa predalo v porovnaní s rokom 1982 o 3279 viac farebných televízorov, o 12 801 chladničiek a mrazničiek, o 5128 pračiek, o 11 065 šijacích strojov, o 6672 rozhlasových prijímačov, o 993 osobných aut. Tieto tendencie v predaji priemyselného tovaru sa udržujú aj v roku 1984.

Vybavenosť obyvateľstva predmetmi dlhodobej spotreby sa zvyšuje. Na 100 domácností v roku 1983 pripadalo 122 elektrických pračiek (o 4 viac ako v roku 1982), 104 chladničiek (o 4 viac ako v roku 1982), 182 rozhlasových prijímačov (o 4 viac ako v roku 1982), 109 televízorov (o 3 viac ako v roku 1962) a 38 osobných aut (o 1 viac ako v roku 1982).

Plnenie úloh pri zabezpečovaní ďalšieho kvantitatívneho a kvalitatívneho rastu osobnej hmotnej spotreby obyvateľstva bolo podmieňované predovšetkým zodpovedajúcou úrovňou fondového zabezpečovania potrieb vnútorného trhu. Za prvé tri roky 7. päťročnice bol objem dodávok tovaru pre vnútorný obchod z výroby a z dovozu vyšší celkove o 530 mil. Kčs, v potravinách o 376 mil. Kčs a v priemyselnom tovare o 154 mil. Kčs, oproti úlohe stanovenej vykonávacími plánmi. Významne sa na tomto podieľajú najmä výsledky dosiahnuté v roku 1983, kedy sa nakúpilo 1 179 mil. Kčs priemyselného tovaru nad úroveň plánu.

Pretrvávajúcim nedostatkom dodávateľsko-odberateľských vzťahov bola v priebehu celej päťročnice nerovnomernosť dodávok tovaru a nesúlad dodávaného sortimentu so štruktúrou požadovanou spotrebiteľským dopytom a nárokovanou obchodom. Určité zlepšenie priniesla realizácia uznesenia vlády ČSSR číslo 151/1982 a vlády SSR číslo 147/1982 o zvýšení dodávok nedostatkových druhov výrobkov o 5 % a o doplnkovej výrobe spotrebného tovaru organizáciami, ktoré ho doteraz nevyrábali a to v rozsahu 1 % celkovej výroby, nedosiahli sa však plné zámery určené vládnymi uzneseniami.

Zabezpečovanie dodávok tovarov pre trhové fondy a cieľavedomá komerčná práca má aj naďalej prioritu v poradí úloh, ktoré obchod v súčasnej dobe rieši. Pozornosť sústreďujeme na odstránenie nedostatkovosti a na zabraňovanie vzniku nových nedostatkových druhov tovarov.

Značný sortimentný rozsah tovarov a rozdielnosť ich výroby a zabezpečovania dodávok neumožňuje v tomto hodnotení vyčerpať všetky otázky zásobovania a príčiny nedostatkov.

Riešenie problémov vnútorného trhu vyžaduje hľadať prostriedky v oblasti celého riadiaceho procesu, v ktorom je zahrnuté plánovanie a bilancovanie, dodávateľsko-odberateľské vzťahy, právne normy, organizácia vnútorných a vonkajších ekonomických vzťahov a pod.:

- v oblasti plánovania prioritných, bilancovaných a záväzne stanovených položiek tovaru zvýšiť adresnosť, záväznosť a konkrétnosť plánu a vykonávať rozpis úloh z plánovacích orgánov na konkrétnych dodávateľov a konkrétne miesta určenia (napr. určenie pre trhové fondy ČSR a pre trhové fondy SSR z výroby MP ČSR a výroby MP SSR);

- pri stanovení záväzných úloh dodávok vychádzať zo skutočných možností výroby, aby sa zvýšila záväznosť a reálnosť plánu, pričom na druhej strane by nemalo dochádzať k tomu, aby úlohy dodávok boli nižšie ako už uzatvorené dohody medzi obchodom a výrobou;

- hľadať cesty rovnomerného rozvoja výroby v jednotlivých odvetviach československého priemyslu stanovením gesčnej zodpovednosti za rozvoj, výrobu a dodávky jednotlivých skupín výrobkov;

- hľadať možnosti optimálneho úverovania zásob tovaru v obchode i vo výrobe, ktoré by umožňovalo operatívne zmeny podmienok, aby úverový tlak pri hromadení zásob určitého druhu tovaru, vyplývajúci z momentálneho výkyvu v spotrebiteľskom dopyte, neviedol k násilnému a okamžitému znižovaniu zásob a obmedzovaniu výroby, aby sa tak nevytvárali podmienky pre vznik nového dlhodobého nedostatku toho istého tovaru v nasledujúcom období;

- posilniť význam a úlohu výrobných družstiev a podnikov miestneho hospodárstva pri zásobovaní vnútorného trhu spotrebným tovarom utváraním rovnakých podmienok v oblasti zásobovania surovinami a materiálmi ako v štátnej výrobe;

- riešiť rozvoj výroby jednotlivých odvetví tak, aby sa zvyšujúce úlohy vo vývoze nepremietali na úkor vnútorného trhu do vývozu spotrebného tovaru, najmä tých druhov, u ktorých potreba vnútorného trhu nie je dlhodobé uspokojovaná;

- vytvárať operatívne devízové rezervy v štátnej aj družstevnej výrobe za účelom účinného a rýchleho riešenia nedostatkov na vnútornom trhu (operatívnym dovozom surovín a materiálov, ev. strojného zariadenia) pri stanovení záväzného režimu pre použitie tejto rezervy;

- riešiť dovozom z prostriedkov dodávateľských výrobných rezortov zapríčinené výpady v dodávkach, ktoré spôsobia vážne poruchy v zásobovaní;

- ekonomicky zvýhodniť tých výrobcov, ktorí rozšíria alebo zavedú výrobu dlhodobé nedostatkových výrobkov a pričinia sa tak na riešení ich nedostatkovosti.

Aj tieto návrhy predstavujú iba časť celého komplexu ďalších možných riešení na posilnenie úrovne riadiaceho procesu, pri zabezpečovaní záujmov občanov na vnútornom trhu.