Slovenský štatistický úrad

Úvod

Zabezpečovanie prvotných energetických zdrojov pre potreby národného hospodárstva je jednou z prvoradých podmienok jeho trvalého rozvoja. Vzhľadom na obmedzené tuzemské prvotné energetické zdroje a obtiažne získavanie palív a energie z dovozu vystupujú do popredia otázky maximálnej úspornosti v hospodárení s nimi.

Smernica pre hospodársky a sociálny rozvoj ČSSR v rokoch 1981-1985 preto uložila sústrediť zvýšenú pozornosť na účinnejšie zhodnocovanie všetkých druhov palív a energie a najmä dovážanej ropy a zemného plynu.

Vplyvom spomalenia a v niektorých prípadoch i absolútneho zníženia rozvoja energeticky náročných odvetví a výrob a zvýšením ekonomického tlaku v pozitívnom i sankčnom zmysle podarilo sa aj v roku 1983 oproti predchádzajúcemu roku znížiť absolútnu spotrebu pevných a plynných palív, ako aj spotrebu tepla a tým aj energetickú náročnosť vytvoreného národného dôchodku pod úroveň roka 1980. Súčasne sa podarilo vyrovnať sa s absolútnym znížením dovozu ropy o 33 tis. ton a udržať spotrebu kvapalných palív na úrovni roka 1982. Spotreba elektrickej energie sa však oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 1, 9 % a súvisela najmä s vyššou dynamikou výroby.

Vzhľadom na aktuálnosť problematiky vypracovali sme analýzu poskytujúcu pohľad na vývoj a racionalizáciu spotreby palív, tepla a elektriny v priemysle, stavebnej výrobe, doprave, materiálno-technickom zásobovaní a v nákupe poľnohospodárskych výrobkov v treťom roku 7. päťročnice a z nich odvodené merné spotreby s akcentom na znižovanie energetickej náročnosti ekonomiky SSR.

Materiál nadväzuje na predchádzajúce rozbory z úsekovej štatistiky ODV a na publikáciu "Vývoj spotreby palív a energie v 6. päťročnici" vydanú v roku 1981. Oproti nim je doplnený o analýzu štruktúry prvotných energetických zdrojov v podmienkach hospodárstva SSR.

I. Znižovanie energetickej náročnosti ekonomiky SSR za rok 1983

Realizácia opatrení na úsporu a zhodnocovanie energie prijatých uznesením vlády ČSSR č. 339/1981 a úloh stanovených v štátnom pláne na rok 1983 a štátnom cieľovom programe 02 - "Racionalizácia spotreby palív a energie" viedla ku zníženiu spotreby prvotných energetických zdrojov SSR v roku 1983 pod úroveň roka 1980. Pritom tempo znižovania energetickej náročnosti ekonomiky SSR sa v roku 1983 oproti začiatku 7. päťročnice spomalilo a súvisí s celkovými zmenami, ktoré po roku 1980 nastali vo vývoji hospodárstva i v objeme a štruktúre spotreby palivo-energetických zdrojov.

V hospodárstve SSR sa v roku 1983 spotrebovalo 903 547 terajoulov (ďalej len TJ) prvotných energetických zdrojov. Bolo to o 11, 7 tis. TJ, t. j. o 1, 3 % viac ako v roku 1982. Zvýšili sa domáce prvotné zdroje*) o 5, 9 %, dovoz (bez ropy a plynu) o 11, 7 %, vývoz vzrástol o tretinu a zásoby 1, 8 krát. Presuny medzi ČSR a SSR (vrátane ropy a plynu z dovozu) zostali na úrovni predchádzajúceho roka.

Pre SSR sa doviezlo 8 mil. ton ropy a 5, 4 mld. m3 zemného plynu. Uvedené objemy boli o 0, 4 %, resp. o 4, 4 % nižšie ako v roku 1982. Naproti tomu čierneho uhlia a elektriny sa doviezlo zhruba o 15 % viac a hnedého uhlia o vyše 30 % viac ako v predchádzajúcom roku. Podiel Slovenska na prvotných energetických zdrojoch použitých celoštátne predstavoval 30, 1 % a oproti roku 1982 sa nezmenil.

Energetická náročnosť meraná spotrebou prvotných energetických zdrojov na jednotku vytvoreného národného dôchodku mala v podmienkach SSR klesajúcu tendenciu.

Energetická náročnosť ekonomiky SSR za rok 1983

*) V domácich prvotných energetických zdrojoch je zahrnutá vlastná ťažba palív, výroba elektriny vo vodných a Jadrových elektrárňach a teplo z chemických procesov.

Zníženie energetickej náročnosti hospodárstva pozitívne ovplyvnili štrukturálne zmeny v priemysle, stavebníctve a v doprave, opatrenia na vyššie zhodnocovanie surovinových a energetických zdrojov, postupné uskutočňovanie racionalizačných programov a masovo-politická práca. Dosiahnuté zníženie energetickej náročnosti o 1, 9 % je však ovplyvnené obnovením rastu národného dôchodku.

V štruktúre prvotných energetických zdrojov zvýšenie podielu domácich prírodných zdrojov o 0, 8 boda ovplyvnila vyššia ťažba hnedého uhlia a lignitu v roku 1983 oproti predchádzajúcemu roku o 53 tis. ton, ostatných pevných palív o 872 ton a ťažba zemného plynu naftového o 54 mil. m3. Z chemických pochodov sa získalo 72 tis. TJ tepla, t. j. o 5, 5 % viac ako v predchádzajúcom roku. Výroba elektriny vo vodných elektrárňach vzrástla o 148 mil. kWh, t. j. o 7, 7 %.

Vývoz palív a energie sa zvýšil o 3, 8 tis. TJ,, t. j. o tretinu, hlavne vývoz ťažkého vykurovacieho oleja do nesocialistických štátov, kým export benzínu a nafty do tohto teritória sa oproti predchádzajúcemu roku o šestinu znížil.

Zlepšené hospodárenie s palivo-energetickými zdrojmi sa v jednotnej palivovo-energetickej bilancii SSR prejavilo v doplnení zásob o 6, 2 tis. TJ, kým v roku 1982 sa zásoby doplnili o 3, 5 tis. TJ. Doplnili sa najmä zásoby tuhých palív a z nich najvýraznejšie hnedého uhlia a lignitu o 275 tis. ton. Z kvapalných palív sa zvýšili zásoby ťažkých vykurovacích olejov o 39 tis. ton.

Vývoj zásob palív k 31. 12.

V štruktúre zasob rastie na rozdiel od predchádzajúceho roka podiel pevných palív na úkor kvapalných.

Štruktúra spotreby prvotných energetických zdrojov podľa

druhov v SSR

Úbytok podielu kvapalných a plynných palív sa kompenzoval rastom podielu pevných palív (čierne uhlie energetické a palivové drevo).

Straty v energetických procesoch predstavovali 211 tis. TJ, čo bolo 23, 4 % z objemu prvotných energetických zdrojov a 25, 49 % zo vsádzkovej a prevádzkovej spotreby energetických procesov. Z nich sa odvodzuje účinnosť energetických procesov ako pomer výťažku ku vsádzkovej a prevádzkovej spotrebe.

Vývoj účinnosti energetických procesov pri spracovaní palív

a energie v SSR

Zvýšenie účinnosti energetických procesov je ovplyvnené lepším využívaním ostatných druhov kvapalných palív v procesoch zušľachťovania palív v priemyselných organizaciách VHJ Slovchémia Bratislava.

Merná spotreba paliva na výrobu elektriny v Slovenských energetických podnikoch 10, 992 GJ/MWh bola o 0, 7 % nižšia ako v roku 1982 a je na úrovni úlohy určenej pre rok 1985 (375 gmp/ kWh, resp. 10, 990 GJ/MWh).

II. Spotreba palív a energie v roku 1983

Pevných palív sa spotrebovalo v priemysle, stavebníctve, v MTZ a v doprave 294 tis. TJ (17, 2 mil. ton), t. j. o 0, 5 % menej ako v predchádzajúcom roku. Postupne dochádzalo k rastu ich podielu na celkovej spotrebe palív. K zníženiu absolútnej spotreby palív došlo v hutníctve železa a vo výrobe stavebných hmôt. Naproti tomu pre nepravidelnosť v prevádzke pri výrobe buničín a papierov došlo k zvýšeniu spotreby o viac ako desatinu v celulózovo-papierenskom priemysle.

Z jednotlivých druhov pevných palív vzrástla spotreba čierneho uhlia o 134 tis. ton, t. j. o 4, 3 %. Pritom požiadavky energetiky a trhovej sféry boli pokryté v plánovanom rozsahu, na úkor obmedzenia ostatných priemyselných odberateľov. Hnedého uhlia, ktoré je základnou zložkou energetickej spotreby sa zužitkovalo 8, 3 mil. ton, t. j. o 0, 7 % menej ako v predchádzajúcom roku, pričom väčší pokles bol v spotrebe netriedených druhov. Spotreba koksovateľného uhlia v objeme 2 mil. ton bola o 4, 8 % a spotreba metalurgického koksu o 4, 5 % pod úrovňou predchádzajúceho roka (1, 7 mil. t).

Na výrobu tepla a elektriny sa zužitkovala viac ako polovica úhrnnej spotreby pevných palív, vyše štvrtiny v konečnej spotrebe (na sledované výrobky) a jedna pätina v procesoch zušľachťovania palív. Najviac pevných palív - konkrétne koksu sa spotrebovalo pri výrobe železa a to 1, 6 mil. ton (pokles spotreby o 4, 6 % v súvislosti s poklesom výroby), čierneho energetického prachového uhlia a koksu pri výrobe aglomerátu 301 tis. ton (pokles oproti predchádzajúcemu roku o 5, 4%), čierneho energetického prachového uhlia pri výrobe cementu 158 tis. ton (pokles o 2, 8%), hnedého uhlia a koksu pri výrobe vápna 82 tis. ton (pokles spotreby o 6, 9 %), čierneho triedeného uhlia a koksu pri výrobe karbidu vápnika 39 tis. ton (pokles o 2, 3 %), atď.

Pokračovalo sa v usmerňovaní spotreby kvapalných palív, najmä vykurovacích olejov a pohonných hmôt. Zužitkovalo sa (bez

spotreby závodnej dopravy) 467 tis. TJ, t. j. zhruba rovnako ako predchádzajúci rok. Záväzné limity odberu motorovej a vykurovacej nafty dodržali s výnimkou rezortu Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR a Ministerstvo školstva všetci fondodržitelia. Merná spotreba pohonných látok v nákladnej doprave ČSAD dosiahla 31, 69 kg na tis. tonokilometrov a bola o 0, 6 % nižšia ako v roku 1982. Úhrnná spotreba kvapalných palív v rokoch 1981 - 1983 sa znižovala priemerne ročne o 6, 2 %.

Po výraznom obmedzení v rokoch 1981 a 1982 došlo v roku 1983 k prechodnému zvýšeniu spotreby vykurovacích olejov o 26 tis. ton (o 1, 1%), hlavne v energetickom priemysle.

V štruktúre spotreby kvapalných palív takmer tri štvrtiny predstavovala položka, ostatné kvapalné palivá". Boli to prevažne suroviny a polotovary slúžiace k ďalšiemu spracovaniu pri výrobe kvapalných palív ako napr. olejové a vákuové destiláty, olejové rafináty a filtráty, olejové hydrogenerátory a iné. Na výrobu tepla a elektriny sa zužitkovalo 16, 7 % z úhrnnej spotreby kvapalných palív, pri dodržaní stanovených tendencií v náhradách vykurovacích olejov pevnými palivami.

K poklesu spotreby kvapalných palív v roku 1983 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo s výnimkou energetického priemyslu vo všetkých priemyselných odvetviach, najvýraznejšie v strojárstve, drevospracujúcom priemysle a v potravinárskom priemysle.

Po rokoch rastu došlo v roku 1983 v porovnaní s predchádzajúcim rokom k výraznému utlmeniu spotreby plynných palív. Spotrebovalo sa 157 tis. TJ (9 mld. m3, z toho 3, 6 mld. m3 zemného plynu), t. j. o 10, 7 % menej. K výraznejšiemu poklesu spotreby o 45, 8 % došlo v energetickom priemysle v dôsledku nižšieho využívania Elektrárne Vojany. Pokles spotreby bol aj v hutníctve železa a neželezných kovov a vo výrobe stavebných látok. Naproti tomu rast spotreby o 9, 1 % sa dosiahol v priemysle palív a v chemickom priemysle. Pri výrobe čpavku sa spotrebovalo 666 mil. m3 zemného plynu, t. j. o 113 mil. m3 (20, 3 %) viac. Pri raste výroby o pätinu znížila sa merná spotreba na výrobu tony čpavku iba o 0, 1 %. O 12 % poklesla spotreba plynu pri výrobe cementov, čo pri mierne vyššom objeme výroby spôsobilo výrazné zníženie mernej spotreby.

Pri raste priemyselnej výroby o 4, 2 % zvýšila sa spotreba elektrickej energie s výnimkou hutníctva železa vo všetkých priemyselných pododvetviach, celkove o 1, 9 %. Podľa účelového zamerania viac ako polovica z celkovej spotreby elektriny sa zužitkovala v konečnej spotrebe na výrobu vybraných výrobkov, štvrtina v ostatnej výrobnej spotrebe, osmina pri výrobe tepla a elektriny.

Z priemyselných pododvetví najrýchlejší rast spotreby elektriny bol v sklárskom priemysle a to o 6, 4 %, v celulózovo-papierenskom priemysle o 5, 4 %, v priemysle palív a v hutníctve neželezných kovov po 3, 5 %, atď. Nevýrobná sféra spotrebovala o 4, 1 % a obyvateľstvo o 6, 2 % elektriny viac ako v predchádzajúcom roku.

Z energeticky náročných výrobkov sa merná spotreba elektriny v porovnaní s predchádzajúcim rokom priaznivo vyvíjala napr. pri výrobe elektroocele, valcovaného materiálu, oceľových rúrok, hliníka, čpavku, karbidu vápnika, cementu, v nákladnej doprave elektrickou trakciou. Opačný vývoj naznačuje rast mernej spotreby elektriny hlavne pri výrobe ferozliatin, surového železa, polypropylénu, viskózového hodvábu, buničín, jatočných výrobkov, atď.

Zdroje tepla sa v roku 1983 oproti predchádzajúcemu roku zvýšili celkove o 3, 2 %, z toho z verejných systémov českých a slovenských energetických podnikov o 0, 9 %, z jadrovej elektrárne o 5, 4 % a z druhotných zdrojov o 7, 2 %.

V roku 1983 sa spotrebovalo v hospodárstve SSR 297 tis. TJ tepla. Bolo to o 4, 2 tis. TJ, t. j. o 1, 4 % menej ako v roku 1982. Neplnenie plánu výroby a pokles spotreby boli ovplyvnené zdrojmi palív, ale aj priaznivými klimatickými podmienkami počas vykurovania.

Pokles spotreby o vyše 5 % sa dosiahol v energetickom priemysle, o 2, 2 % v kožiarskom, obuvníckom a kožušníckom priemysle. Naproti tomu výraznejší rast spotreby tepla (o 5, 6 %) sa zaznamenal v celulózovo-papierenskom priemysle z dôvodu zdĺhavého nábehu nových kapacít v Ružomberku a Žiline do prevádzky, v chemickom, gumárensko-azbestovom priemysle o 11, 5 percenta v dôsledku zvýšených strát pri výrobe čpavku (Duslo), etylbenzénu a polyamidového kordového hodvábu. Obyvateľstvo v SSR spotrebovalo 14 tis. TJ tepla, čo bolo o 1, 1 % viac ako v roku 1982.

Úhrnná spotreba pevných, kvapalných, plynných palív, elektriny a tepla spolu sa v roku 1983 oproti roku 1982 vyvíjala takto:

Rast priemyselnej výroby sa zabezpečil pri znížení úhrnnej spotreby palív a energie v roku 1983 oproti roku 1982 o 22 tis. TJ, t. j. o 1, 7 % (predchádzajúci rok o 3, 7 %). Najvýraznejší pokles úhrnnej spotreby sa dosiahol pri plynných palivách, a to o 10, 7 %, čo súvisí s prijatými opatreniami na zvýšenie úspor palív a energie v zmysle uznesenia vlády ČSSR č. 146/1981 i s plnením racionalizačných programov.

Záver

Celková energetická náročnosť vytvoreného národného dôchodku SSR sa v roku 1983 oproti predchádzajúcemu roku znížila o 1, 9 %. Dosiahnuté zníženie je však v prevažnej miere ovplyvnené obnovením dynamiky národného dôchodku.

Na rozdiel od vývoja v predchádzajúcich štyroch rokoch došlo v roku 1983 v štruktúre spotrebovaných palív k zníženiu podielu plynných a k zvýšeniu podielu kvapalných a najmä tuhých palív, hlavne v energetickom priemysle.

Rozvoj výroby sa zabezpečil pri nižšom objeme spotreby palív o 2, 1 %. Z jednotlivých druhov poklesla spotreba pevných palív o 0, 5 %, plynných o desatinu, kým spotreba kvapalných palív zostala na úrovni roka 1982. V súlade s rastom produkcie zvýšila sa spotreba elektriny o 1, 9 %.

Ukazuje sa, že hoci stanovené relatívne úspory palív a energií sa splnili a energetická náročnosť sa znižuje, tempo zhospodárňovania spotreby je pomalé, merná spotreba pri významných energeticky náročných výrobkoch je vysoká, rovnako tiež je vysoká energetická náročnosť priemyslu a spotreba energie na obyvateľa. Spoločenská previerka hospodárenia s palivami, energiou, pohonnými látkami a kovmi odhalila ďalšie rezervy v znižovaní spotreby.

základnou podmienkou pre zrýchlenie znižovania energetickej náročnosti ekonomiky SSR je popri plnení programov racionalizácie spotreby urýchlenie štrukturálnych zmien vo výrobe smerom k energeticky menej náročným výrobkom, zavádzanie zdôvodnených noriem spotreby palív a energie, prednostne zabezpečovanie technických prostriedkov pre meranie, reguláciu a rekonštrukciu energetických spotrebičov, zdokonaľovanie riadiaceho procesu v oblasti energetického hospodárstva a rýchlejšia realizácia výsledkov vedeckotechnického rozvoja zameraného týmto smerom. Stanovené cieľové úlohy na zabezpečenie splnenia a prekročenia sprogresívneného štátneho plánu vytvárajú priestor pre zdokonalenie ŠCP 02 a jeho hlbšie previazanie s ďalšími časťami národohospodárskeho plánu.