SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
74
Návrh
štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky
za rok 1983
SPRAVA
K NÁVRHU ŠTÁTNÉHO ZÁVEREČNÉHO ÚCTU
SLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
ZA ROK 1983
I. Súhrnná charakteristika vývoja národného hospodárstva SSR
V plnení úloh štátneho plánu a štátneho rozpočtu v roku 1983 sa dosiahli celkove pozitívne výsledky. Obnovila sa dynamika rozvoja ekonomiky pri pokračujúcej adaptabilite výroby na obmedzenejšie zdroje palív, energie a surovín. Priaznivejšie výsledky v porovnaní s plánom sa dosiahli aj vo väčšine kvalitatívnych ukazovateľov.
Popri prevažujúcich kladných tendenciách však naďalej pôsobili niektoré dlhodobé negatívne javy, nepriaznivo ovplyvňujúce efektívnosť vynaloženej spoločenskej práce. Týkali sa predovšetkým nedostatočného prínosu vedeckotechnického rozvoja, nedostatočnej miery zhodnocovania výroby na zahraničnom i vnútornom trhu, efektívnosti investícií a zásob.
Priemyselná výroba vzrástla oproti minulému roku o 4, 2 % pri splnení úloh ročného plánu na 101, 40 %. Plnenie plánovaných úloh bolo však diferencované v rámci jednotlivých odvetví.
Naďalej pretrvávala značná nerovnomernosť v plnení záväzných ukazovateľov pre hodnotenie a kontrolu plnenia plánu.
Výsledky v stavebníctve sú v porovnaní s minulým rokom relatívne priaznivejšie, a to najmä v plnení objemových ukazovateľov
štátneho plánu. Čiastočne sa zlepšilo zhospodárňovanie výroby, avšak úlohy plánu sa plne nezabezpečili. Nedostatky sa prejavili v plynulosti prác na jednotlivých stavbách, v dokončovaní a uvádzaní niektorých kapacít do prevádzky. Realizácia plánovaných úloh jednotlivými podnikmi bola naďalej značne diferencovaná.
Vývoj plnenia úloh v poľnohospodárstve je charakterizovaný rozdielnymi výsledkami v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Objem hrubej poľnohospodárskej produkcie prekročili o 1, 7 % plánovanú úroveň. Vyššia oproti plánovanej bola živočíšna produkcia, kým rastlinná produkcia nedosiahla úroveň plánu. Plán trhovej produkcie sa splnil tak v súhrne, ako aj v rastlinnej a živočíšnej produkcii.
V investičnej výstavbe sa plnenie úloh vyvíjalo rozdielne, a to tak vo vecnej štruktúre prác a dodávok, ako aj podľa kategórií stavieb. Aj naďalej pretrvávala tendencia priaznivejšieho plnenia objemových ukazovateľov ako vecných úloh a termínov dokončovania kapacít a uvádzania stavieb do prevádzky.
Naďalej diferencovane v rámci odvetví sa plnili základné finančné ukazovatele (zisk, výkony, rentabilita nákladov i rentabilita výrobných fondov). Ani v roku 1983 sa nepokročilo v riešení problému stratovosti organizácií a výrob.
Vývoj zásob bol naďalej nepriaznivý. Objem zásob v úhrne prekročil úroveň pri odchylnom vývoji ich štruktúry.
V súhrne sa darilo zabezpečiť úlohy v oblasti osobnej a spoločenskej spotreby. Rast peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva bol rýchlejší ako určoval štátny plán. Relatívne rýchlejší rast príjmov ako výdavkov mal vplyv na prírastok vkladov a hotovostí obyvateľstva, ktorý dosiahol vyššiu úroveň ako v predchádzajúcom roku.
Uvedené skutočnosti ovplyvnili celkové výsledky finančného hospodárenia, finančnú situáciu hospodárskej sféry SSR a tiež realizáciu úloh štátneho rozpočtu SSR.
II. Realizácia úloh štátneho rozpočtu SSR
Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu SSR v roku 1983 sa realizovali v súlade so základnými smermi a cieľmi finančnej a rozpočtovej politiky, ktoré vychádzali z celkovej koncepcie hospodárskej politiky KSČ.
V priebehu roku 1983 sa upravili plánované dotácie z integrovaných zdrojov štátneho rozpočtu federácie do štátneho rozpočtu SSR o 656, 2 mil. Kčs na 48 437, 9 mil. Kčs. Zvýšenie dotácií nadväzovalo na vykonané úpravy štátneho plánu (uznesením vlády
ČSSR č. 136/1983) a krylo vyššie potreby dotácií na uplatnenie finančno-ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode.
Pri finančnom zúčtovaní vzťahov podnikov a VHJ so štátnym rozpočtom sa okrem všeobecných platných princípov uplatnili i špecifické zásady, predovšetkým vylučovanie strát spôsobených subjektívnymi činiteľmi z rozpočtového krytia. Dôsledne sa prihliadalo na kritériá efektívnosti a proces ekonomickej konsolidácie zaostávajúcich VHJ a organizácií.
Hodnotenie prínosu štátnych hospodárskych organizácií riadených vládou SSR pre štátny rozpočet SSR na základe salda vzťahov k štátnemu rozpočtu ukazuje nepriaznivú a v jednotlivých rezortoch značne diferencovanú situáciu.
Na nesplnení rozpočtovaného salda sa rozhodujúcou mierou podieľajú organizácie Ministerstva priemyslu SSR, Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR.,
Príčinou tohto nepriaznivého stavu v oboch rezortoch je vysoké prekročenie dotácií pri miernom prekročení odvodov. V organizáciách Ministerstva priemyslu SSR ide o prekročenie dotácií v rámci finančno-ekonomických nástrojov zahraničného obchodu, čo je odrazom nedosahovania plánovanej efektívnosti zahranično-obchodnej činnosti. V rezorte lesného a vodného hospodárstva sa prekročili investičné dotácie v odvetví vodného hospodárstva.
Zo súhrnného hodnotenia výsledkov plnenia úloh štátneho rozpočtu SSR vyplýva, že sa vcelku úspešne splnili hlavné zámery. Predovšetkým sa zabezpečil základný cieľ - vyrovnané rozpočtové hospodárenie, ako predpoklad rovnovážnosti vývoja ekonomiky a dosiahol sa mierny prebytok rozpočtového hospodárenia (12, 6mil. Kčs).
Rozpočtované vlastné príjmy sa prekročili o 1784, 6 mil. Kčs (plnenie na 106, 5 %). Dotácie zo štátneho rozpočtu federácie sa čerpali v súlade s upraveným rozpočtom.
Plánované odvody štátnych hospodárskych organizácií sa v úhrne prekročili o 6, 1%. Odvody do štátneho rozpočtu prekročili všetky rezorty s výnimkou lesného a vodného hospodárstva. Z ťažiskových rezortov najvýraznejšie splnili úlohy Ministerstvo priemyslu SSR (105, 9%), Ministerstvo stavebníctva SSR (102, 6 percent) a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR (114, 1 percent).
Značne diferencovane sa však plnili odvody vo vnútri rezortov, kde zaostali najmä odvetvia drevospracujúceho priemyslu (plánované odvody splnil len na 94, 0 %) a stavebnej výroby (97, 2 %). Štátne poľnohospodárske organizácie povinnosti voči štátnemu
rozpočtu SSR splnili len na 89, 1 % a do rozpočtu odviedli o 876 tis. Kčs menej, než sa plánovalo.
Odvody ústavov peňažníctva a poisťovníctva sa splnili len na 99, 2 %.
Príjmy od obyvateľstva dosiahli 12 853, 7 mil. Kčs, čím sa splnili na 103, 0 %, z toho rozpočtovaná daň zo mzdy sa prekročila o 2, 7 percenta a ostatné dane a poplatky o 11, 7 %. Plnenie dane zo mzdy nadväzuje na daňové zaťaženie miezd a rast mzdových prostriedkov. Priemerná mesačná mzda sa zvýšila o 2, 5 % a dosiahla 2 877, - Kčs.
Výdavky štátneho rozpočtu SSR v roku 1983 sa prekročili oproti schválenému rozpočtu o 3, 2 % a oproti upravenému rozpočtu o 2, 3 %.
Prídely ústredne riadeným štátnym hospodárskym organizáciám sa prekročili o 2, 8 %. Dotácie na finančno-ekonomické nástroje zahraničného obchodu dosiahli sumu 3 745, 6 mil. Kčs. Úroveň ich čerpania tak prekročila o 26, 8 % stanovenú sumu schváleného rozpočtu, resp. o 4, 2 % upraveného rozpočtu.
V dotáciách na finančno-ekonomické nástroje zahraničného obchodu sa odráža až 70 %-né krytie straty z vývozu do nesocialistických štátov.
Pokles efektívnosti zahraničného obchodu súvisí s nízkou technickou úrovňou produkcie a pomalou reakciou výrobcov na zmenené požiadavky zahraničných odberateľov. Viaceré vývozné úlohy sa realizovali pod minimálne určenú hranicu efektívnosti.
Čerpanie investičných dotácií (na 112, 1%) sa uskutočňovalo v súlade s plnením hmotných objemov investičných prác a dodávok a so schválenými rámcovými zásadami a smernicami pre poskytovanie dotácií.
Výdavky rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám sa splnili na 101, 1 %. Rastom neinvestičných výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií sa finančne zabezpečoval ďalší proporcionálny rozvoj odvetví spoločenskej spotreby a úlohy rozvoja vedy a techniky.
Výrazný rast zaznamenali príspevky štátneho rozpočtu jednotným roľníckym družstvám (prekročenie o 11, 9 %).
Zvýšené dotácie poľnohospodárskym družstevným organizáciám súvisia predovšetkým:
- s vyššími neinvestičnými dotáciami zlepšujúcimi hospodársky výsledok (najmä diferenciálnymi príplatkami, prémiami za zvýšenie trhovej produkcie a intervenciami k nákupným cenám);
- s vyššími potrebami investičnej časti fondu intenzifikácie vyplývajúcimi z postupného dovŕšenia procesu socializácie poľnohospodárstva a rozvoja integrácie poľnohospodárskej prvovýroby s potravinárskym priemyslom.
Finančné vzťahy k národným výborom sa splnili na 101, 9 %. Prekročenie je u účelových subvencií na investičné akcie v súlade s potrebami.
III. Finančné hospodárenie štátnych hospodárskych organizácií
Zrýchlenie dynamiky ekonomického rozvoja a zlepšené výsledky v zhospodárňovaní reprodukčného procesu sa priaznivo prejavili i v plnení finančno-ekonomických ukazovateľov.
- Napriek splneniu plánovaných úloh je však finančná situácia v odvetviach riadených ústrednými orgánmi SSR zložitá. Spôsobujú to niektoré objektívne zmeny ekonomických podmienok, ale i viaceré subjektívne príčiny v riadení, vyúsťujúce do nízkej efektívnosti. To má vážny dosah na možnosti zabezpečovania ďalšieho rozvoja hospodárskej sféry SSR na princípoch chozrasčotnosti i na celkové vzťahy tejto sféry k štátnemu rozpočtu SSR.
Organizácie riadené ústrednými orgánmi SSR splnili štátny plán tvorby zisku na 108, 5 %. Plánovaný objem prekročili o viac ako 955 mil. Kčs, predovšetkým priaznivým plnením úloh v chemickom, potravinárskom priemysle a v priemysle stavebných hmôt. Za úlohami štátneho plánu zisku naďalej zaostáva najmä stavebná výroba. Tvorba hospodárskeho výsledku sa zhoršila v organizáciách priemyslu spracovania dreva a celulózy.
Tvorbu zisku hlavne v niektorých VHJ ľahkého priemyslu vylepšilo uplatnenie cenového zvýhodnenia. Jeho celkový prínos predstavuje takmer 800 mil. Kčs, z čoho 71 % pripadá na módne a luxusné výrobky a len ostatok na technicky pokrokové a iné výrobky.
Napriek prekročeniu plánovanej tvorby zisku sa výraznejšie nepokročilo v odstraňovaní stratovosti. Počet stratových organizácií postupne klesá, ale objem straty sa znížil len nepatrne (o 1, 7 %, resp. 2, 6 % ).
V rezorte priemyslu SSR 75% straty pripadá na 3 organizácie VHJ Slovcepa a 15 % na 4 organizácie VHJ Slovakotex.
V rezorte stavebníctva SSR sa stratovosť naďalej sústreďuje do odvetvia stavebnej výroby, kde 14 organizácií dosahuje viac ako 460 mil. Kčs straty.
Na tvorbu zisku naďalej negatívne vplývajú straty z nekvality, objem ktorých sa oproti minulému roku takmer nezmenil (137, 5 mil. Kčs). Pritom vo všetkých ťažiskových odvetviach ich objem
poklesol, zníženie však eliminoval štvornásobný rast strát z nekvality v štátnych poľnohospodárskych organizáciách. Uvedený vývoj ovplyvnil najmä nadnormatívny úhrn zvierat a produkcia neštandardného mlieka.
Organizácie riadené ústrednými orgánmi SSR dosiahli 102, 0 % z ročného plánu výkonov.
Plánovanú úroveň výkonov nedosiahli najmä VHJ Drevársky a nábytkársky priemysel v dôsledku neplnenia plánu vo výrobe tovaru, poklesu odberu výrobkov a nedosahovania plánovaných parametrov na nových kapacitách a ďalej VHJ Slovcepa najmä pre výrobno-technologické problémy v Chemicelulóze Žilina a Bukóze Vranov.
Problémy v zabezpečovaní plánu v tvorbe výkonov mali niektoré organizácie odvetvia stavebnej výroby, i keď súhrnne úlohy splnili.
Diferencované výsledky dosiahli organizácie v tvorbe upravených vlastných výkonov. Organizácie riadené ústrednými orgánmi SSR dosiahli 102 % z ročného plánu, pričom za úlohami zaostal priemysel spracovania dreva a celulózy (96 % ) a stavebná výroba (99, 3 %).
Zámery plánu v zhospodárňovaní výrobného procesu organizácie v súhrne zabezpečili. Zníženie nákladovosti oproti plánu o 0, 20 % znamená úsporu viac ako 356 mil. Kčs a oproti úrovni minulého roku viac ako 1, 5 mld. Kčs.
Plánovanú úroveň nákladovosti nedosiahlo odvetvie spracovania dreva a celulózy a stavebná výroba.
Úsporu v celkovej nákladovosti priaznivo ovplyvnil najmä vývoj materiálnej nákladovosti. Organizácie jej plánovanú úroveň znížili o 0, 38 %, čím dosiahli úsporu oproti plánu viac ako 513 mil. Kčs. Priaznivé plnenie ovplyvnila najmä úspora spotreby materiálu (714 mil. Kčs ) a palív a energie (450 mil. Kčs). Na znížení sa podieľali všetky rozhodujúce odvetvia.
Organizácie dosiahli úsporu i v mzdovej nákladovosti. Zníženie oproti plánu o 0, 59 % znamená úsporu viac ako 140 mil. Kčs. Výsledky odvetví sú však značne diferencované.
Plánovanú mzdovú nákladovosť prekročil priemysel spracovania dreva a celulózy, ľahký priemysel a stavebná výroba. Záväzný limit prekročila VHJ Drevársky a nábytkársky priemysel o 32 mil. Kčs, mzdovú reguláciu nedodržala ani VHJ Priemyslové staviteľstvo Košice (o 23, 6 mil. Kčs).
Vo finančnej nákladovosti prekročenie o 2, 63 % znižuje hospodársky výsledok o takmer 300 mil. Kčs. Na prekročení sa podieľali všetky rezorty, úsporu oproti plánu dosiahol len chemický priemysel.
Prekročenie plánovanej finančnej nákladovosti v značnej miere ovplyvnili neproduktívne náklady. Oproti minulému roku klesli o tretinu, ale stále v nezanedbateľne j miere (384 mil. Kčs) zhoršujú hospodárske výsledky organizácií.
Rentabilita nákladov organizácií riadených ústrednými orgánmi SSR dosiahla 6, 70 % a štátny plán prekročila o 0, 22 bodu. Z odvetví nedosiahol plánovanú úroveň priemysel spracovania dreva a celulózy (o 1, 13 bodu) a stavebná výroba (o 0, 66 bodu). Oproti minulému roku klesla rentabilita v 14 organizáciách Ministerstva priemyslu SSR a 5 organizáciách stavebnej výroby.
Dlhodobo nepriaznivý vývoj zásob pokračoval i v roku 1983. Zásoby imobilizujú neúmerne vysoký objem prostriedkov (viac ako 100 mld. Kčs), ktorý sa medziročne zvyšuje.
Zásoby celkom (bez zariadenia staveniska a nevyfakturovaných prác a dodávok) vzrástli v priebehu roka o 4, 2 %, najviac v potravinárskom priemysle (zvýšenie o 12, 1 %), v ľahkom priemysle a v rezorte obchodu SSR. Viazanosť zásob meraná k výkonom dosiahla 34, 46 hal. (v minulom roku 34, 23 hal. ).
Napriek prekročeniu celkového stavu zásob v rezorte obchodu SSR v rade tovarov sa nenapĺňajú normatívy zásob v hmotných objemoch.
IV. Rozpočtové hospodárenie národných výborov
Zámery a ciele finančnej a rozpočtovej politiky v oblasti národných výborov sa v roku 1983 v súlade s programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja spoločnosti orientovali na podporu ďalšieho zabezpečenia služieb a činností pre obyvateľstvo.
Národné výbory rozvojom vlastnej iniciatívy a dôsledným plnením hospodársko-organizátorských funkcií prekročili plánované úlohy v tvorbe a užití zdrojov. Tento ich prístup sa pozitívne prejavil najmä pri plnení úloh volebného programu Národného frontu.
Rozpočtové hospodárenie národných výborov sa skončilo prevahou príjmov nad výdavkami o 126 mil. Kčs.
Napriek dosiahnutým výsledkom treba konštatovať, že závery B. zasadnutia ÚV KSČ sa len pomaly uvádzajú do praxe. Prejavuje sa to v známych nedostatkoch poskytovania služieb, ako je nedostatočný rozvoj siete a nových foriem služieb poskytovaných najmä vidieckemu obyvateľstvu, nerovnomerná úroveň ich kvality, dlhé dodacie lehoty a pod.
Celkové príjmy rozpočtov národných výborov dosiahli v roku 1983 33, 4 mld Kčs. Ich rozpočet sa prekročil o 1, 5 mld Kčs, t. j. o 4, 7 %.
Priaznivé výsledky v plnení vlastných rozpočtových príjmov (na 102, 8 %) sa dosiahli pri odvodoch, daniach a poplatkoch.
V rámci finančných vzťahov rozpočtov národných výborov k štátnemu rozpočtu sa vyčlenilo na rozvoj materiálno-technickej základne a na zabezpečenie neinvestičných potrieb 19 mld Kčs. Skutočné čerpanie bolo vyššie o 0, 4 mld Kčs. Najvýraznejšie sa pritom prekročili rozpočtové zámery pri riešení úloh bytovej politiky, keď štátny príspevok na družstevnú bytovú výstavbu sa prekročil o 10 % subvencie na komplexnú bytovú výstavbu o 5, 3 percenta.
Národné výbory výdavkami svojich rozpočtov finančne zabezpečovali realizáciu úloh v ekonomickom a sociálnom rozvoji krajov a okresov. Vynaložilo sa celkove 33, 3 mld Kčs, čo je viac o 1, 4 mld Kčs v porovnaní so schválenými rozpočtami.
Výdavkami na investičnú výstavbu realizovali národné výbory úlohy v oblasti komplexnej bytovej výstavby, ktorá tvorí ťažisko investičných úloh v ich hospodárstve. Realizovali sa zámery v odvetviach spoločenských služieb a činností a iných úloh v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Pozitívny vývoj nepriaznivo ovplyvňuje narastanie rozostavanosti v komplexnej bytovej výstavbe a v rámci nej v základnej občianskej, ale i technickej vybavenosti.
Na zlepšení kapacitného vybavenia hospodárstva národných výborov sa značnou mierou podieľa akcia "Z". Vytvorilo sa dielo v hodnote 1176, 6 mil. Kčs (pri podiele finančných nákladov 69, 7 percent). Odovzdalo sa celkom 1025 objektov, z toho 32 objektov s nákladom nad 5, 0 mil. Kčs.
Na spoločenské služby a činnosti sa z dosiahnutého objemu výdavkov použilo 17 790, 4 mil. Kčs, viac než v roku 1982 o 3, 4 %. Dosiahol sa tak plánovaný rast výdavkov na tieto činnosti. Najdynamickejšie sa zvýšili výdavky na zdravotníctvo (4, 0%), školstvo (3, 3 %) a sociálne zabezpečenie (4, 7 %).
V. Investičná výstavba, rozvoj vedy a techniky
Dosiahnuté výsledky v realizácii úloh investičnej výstavby nezodpovedajú plne plánovaným zámerom. Prekročili sa limity plánu predovšetkým na stavbách do 2 mil. Kčs RN a strojov nezahrnutých do rozpočtu stavieb a tiež objem prác a dodávok na komplexnej bytovej výstavbe. Nesplnil sa však objem prác a dodávok na stavbách nad 2 mil. Kčs RN. Problémy pretrvávali v dodávateľskom zabezpečení rovnomernej vecnej štruktúry prác a dodávok, v dokončovaní stavieb a v uvádzaní kapacít do prevádzky, čo malo nepriaznivý dopad na celkovú efektívnosť investovania.
Na stavbách nad 2 mil. Kčs RN sa úlohy splnili na 97, 8 %, v tom v rezortoch riadených vládou SSR na 104, 6 %. Zaostalo plnenie úloh v organizáciách zdravotníctva, školstva, obchodu a účelovej výstavby NV hl. mesta SSR Bratislavy.
Vo všetkých formách bytovej výstavby sa dokončilo 38 389 bytov, čo predstavuje splnenie ročných úloh plánu na 97, 4 %. V porovnaní so skutočnosťou roku 1982 sa dokončilo menej o 1 730 bytov. Súčasne sa začala výstavba 31 700 bytov.
Výstavba bytov bola počas roka značne nerovnomerná. V decembri sa dokončila približne pätina bytov z ročného počtu. Nahromadenie dokončovacích prác ku koncu roka malo vplyv na zníženú kvalitu odovzdávaných bytov. Z bytov prevzatých investormi bolo iba na 67 % uzatvorené kolaudačné konanie.
Zaostalo plnenie úloh v modernizácii bytového fondu. V sledovanom období sa zmodernizovalo iba 184 bytov, t. j. 43, 8 % z ročného plánu.
V nadväznosti na vykonané objemy prác a dodávok a ostatné investičné potreby na komplexnú bytovú výstavbu sa zo štátneho rozpočtu čerpalo 4 378, 8 mil. Kčs, t. j. 106, 5 % plánovanej subvencie. Mimo toho na KBV boli použité vlastné zdroje národných výborov v sume 56, 1 mil. Kčs.
V súlade so štátnym plánom technického rozvoja sa riešilo 118 úloh, z toho 89 v pôsobnosti organizácií ústredných orgánov SSR. Ich zameranie smerovalo najmä na riešenie lepšieho zhodnocovania a úspory surovín, materiálov, palív a energie, zvyšovanie technickej a technologickej úrovne výroby.
Problémy pretrvávajú pri zabezpečovaní plánovaných realizačných výstupov, keď z plánovaného počtu sa do výroby zaviedlo 176, t. j. 82, 2 %.
Popri pozitívnych výsledkoch dosiahnutých v oblasti kvality priemyselných výrobkov naďalej je nedostatočné rýchlejšie realizovanie výsledkov výskumu a vývoja v praxi. Značné rezervy zostávajú v lepšom uplatňovaní licenčnej politiky a inovačnom procese. Tieto skutočnosti nezodpovedajú súčasným potrebám intenzívneho rozvoja ani požiadavkám vyplývajúcim z 8. zasadnutia ÚV KSČ a zasadnutia ÚV KSS.
VI. Spoločenská spotreba
Zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov sa na zabezpečenie spoločenských služieb a činností pre obyvateľstvo
vynaložilo 53 928, 2 mil. Kčs, čo je o 1, 9 % viac ako v roku 1982. Z toho podstatná časť (48571, 8 mil. Kčs) sa použila na financovanie potrieb v neinvestičnej oblasti. V porovnaní s rokom 1982 je to o 1 542, 1 mil. Kčs viac. Výdavky na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo dosiahli sumu 9 541 Kčs na obyvateľa a oproti roku 1982 vzrástli o 236 Kčs.
Rozhodujúcim faktorom rozvoja v oblasti spoločenskej spotreby naďalej zostáva budovanie jej materiálno-technickej základne, v súvislosti s tým realizácia úloh v investičnej výstavbe. V roku 1983 sa zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov na tento účel vynaložilo 5 356, 4 mil. Kčs, čím sa rozpočtový zámer splnil na 105, 4 %. Investičnými prostriedkami sa vytvárali podmienky predovšetkým pre rozvoj materiálno-technickej základne v školstve a zdravotníctve.
Nepriaznivý stav v plnení plánu investičnej výstavby naďalej pretrváva v školstve. Zaostala výstavba plánovaných úloh vysokých škôl, najmä Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene.
Na zabezpečenie plánovaných úloh sociálneho zabezpečenia zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov sa vynaložilo 24 494, 7 mil. Kčs, čo je oproti roku 1982 viac o 1 099, 6 mil. Kčs.
Na celkových výdavkoch sociálneho zabezpečenia sa podieľali dávky dôchodkového zabezpečenia sumou 13 822, 6 mil. Kčs.
V porovnaní s rokom 1982 sa rozsah prostriedkov na dávky dôchodkového zabezpečenia zo štátneho rozpočtu zvýšil o 679, 7 mil. Kčs. Počet vyplácaných dôchodkov sa oproti roku 1982 zvýšil o 22 tisíc dôchodkov. Priemerná výška starobných dôchodkov dosiahla úroveň 1 307 Kčs a u invalidných dôchodkov 965 Kčs.
Na realizáciu dávok nemocenského poistenia pracovníkov sa vynaložilo 8 532 mil. Kčs, na dávky členov výrobných družstiev
191. 8 mil. Kčs.
Na podporu rodín s deťmi sa vynaložilo formou prídavkov na deti 5 030, 7 mil. Kčs, na materský príspevok 380, 5 mil. Kčs a na ošetrovanie člena rodiny 242, 2 mil. Kčs.
Z rozpočtov národných výborov sa na plnenie úloh sociálneho programu vynaložilo 1 874, 9 mil. Kčs. Zámer rozpočtu sa splnil na
100, 9 %. Najvyššiu sumu dosiahli dávky na sociálne zabezpečenie 1 375 mil. Kčs.
U národných výborov sa pozornosť sústredila na starostlivosť o rodinu, matku a dieťa. Na tento účel sa z rozpočtov národných výborov vynaložilo 158, 6 mil. Kčs, a to v 4 504 prípadoch jednorazových podpôr a v 12 139 prípadoch opakovaných vecných príspevkov na výživu. Rozvíjala sa tiež starostlivosť o prestárlych a osamotených občanov formou opatrovateľskej služby. Na túto oblasť rozpočty národných výborov vynaložili 50, 3 mil. Kčs, čo je viac oproti roku 1982 o 6, 7 mil. Kčs. Táto služba sa poskytla 10 832 občanom. Na zabezpečenie starostlivosti o starých občanov sa vynaložilo 173, 6 mil. Kčs v rámci mimoústavnej starostlivosti. Zintenzívnila sa vyhľadávacia činnosť odkázaných osôb, ktorým sa poskytli vecné a peňažité dávky.
Na realizáciu úloh v zdravotníctve sa v roku 1983 zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov vynaložilo 7 020, 7 mil. Kčs, čo je o 3, 9 % viac ako v roku 1982. Z toho na ústredne riadené zdravotníctvo pripadá 388, 4 mil. Kčs. Prostriedky sa používali predovšetkým na financovanie činnosti špeciálnych liečebných ústavov a na realizáciu celospoločenských zdravotníckych programov, najmä kardiovaskulárneho a onkologického.
Na zdravotnícke služby poskytované v pôsobnosti národných výborov sa vynaložilo 6 632, 3 mil. Kčs. Rast výdavkov pozitívne ovplyvnil úroveň poskytovaných zdravotníckych služieb. V zdravotníckych zariadeniach liečebno-preventívnej starostlivosti vzrástla posteľová kapacita na 56 267 postelí, z toho v nemocniciach a v pôrodniciach vzrástol počet postelí o 454, takže kapacita je 37 856 postelí. Počet nemocničných postelí na 1000 obyvateľov dosahuje 7, 4 postelí.
Najdynamickejší rast výdavkov sa zaznamenal vo výdavkoch na lieky a zdravotnícke potreby. Na tento účel sa vynaložilo zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov 1869, 3 mil. Kčs, čo je viac o 215, 6 mil. Kčs oproti roku 1982. Rast výdavkov bol ovplyvnený uplatnením progresívnych liečebných metód a zvýšenou cenovou úrovňou dovážaných farmaceutických surovín a špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
Na úseku starostlivosti o matku a dieťa sa počet jaselských miest v rezorte zdravotníctva zvýšil; kapacita ku koncu roka dosiahla počet 30 326 miest.
Na rozvoj školstva sa v roku 1983 zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov vynaložilo 8 526, 2 mil. Kčs, čo je o 2, 8 percenta viac ako v porovnaní s minulým rokom.
Prevažná časť 6 955, 7 mil. Kčs sa realizovala v školách, v školských a predškolských zariadeniach v pôsobnosti národných výborov. Dynamika rastu výdavkov súvisí najmä s realizáciou projektu ďalšieho rozvoja výchovno-vzdelávacej sústavy.
V ústredne riadenom školstve sa realizovalo 1 570, 6 mil. Kčs,
čo je oproti predchádzajúcemu roku viac o 13, 4 mil. Kčs. Rozpočtovými prostriedkami sa zabezpečovalo financovanie úloh smerujúcich na skvalitnenie a rozširovanie materiálno-technickej základne pre vyučovanie, ubytovanie, sociálne zabezpečenie študentov, obsahovej prestavby štúdia a modernizácie vyučovacieho procesu.
V materských školách sa zabezpečila starostlivosť o 247 tis. detí v 8 873 triedach, čo je 86, 2 % z príslušnej vekovej kategórie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom počet umiestnených detí vzrástol o 4 tisíc a počet tried o 267.
Úroveň výučby na školách I. cyklu naďalej sťažujú kapacitné podmienky. V roku 1983 na druhú smenu dochádzalo takmer 51 tisíc žiakov.
Osobitná pozornosť sa venovala stravovaniu detí a žiakov, ktorých počet dosiahol 809 944, čo je oproti plánu viac o 4 144 stravujúcich a oproti minulému roku o 26 523.
Na realizáciu úloh v oblasti kultúry sa zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov v roku 1983 vynaložilo 1 562, 4 mil. Kčs, čo je oproti minulému roku viac o 85, 7 mil. Kčs. Na ústredne riadené organizácie kultúry sa vynaložilo 589, 9 mil. Kčs.
Vynaložené prostriedky na ústredne riadené organizácie sa použili hlavne na plnenie výkonov v oblasti divadiel, múzeí, galérií, výstav a zahraničných kultúrnych stykov. Národné výbory prostriedky orientovali predovšetkým na financovanie osvetových zariadení, ľudových knižníc, kín, múzeí a galérií.
V oblasti kultúry sa osobitná pozornosť venovala obnove a údržbe kultúrnych pamiatok. Na realizáciu tejto úlohy sa vynaložilo zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov 304, 7 mil. Kčs.
Zabezpečoval sa tiež ďalší rozvoj kultúrno-osvetovej práce, knižnej kultúry a filmovej produkcie. Slovenská filmová tvorba v roku 1983 nakrútila 223 filmov, z toho 10 celovečerných.
Na prevádzku televízie sa zo štátneho rozpočtu vynaložilo 399, 2 mil. Kčs a rozhlasu 88, 3 mil. Kčs.
VII. Záver
Výsledky dosiahnuté v rozvoji ekonomiky SSR v roku 1983 potvrdzujú, že napriek relatívnemu zlepšeniu tvorby hmotných zdrojov a niektorých kvalitatívnych ukazovateľov sa nepodarilo
v plnej miere splniť vytýčené úlohy. Niektoré odvetvia v plnom rozsahu nezvládli kvalitatívnu stránku prechodu na intenzívny spôsob hospodárenia. Značný podiel na tom má nízka úroveň riadiacej a organizátorskej práce, ktorá sa prejavuje v pomalom riešení a odstraňovaní pretrvávajúcich, ako aj novovznikajúcich nedostatkov.
Ďalej pokračovali niektoré nepriaznivé javy, ako pokles účinnosti výrobných fondov, diferencované výsledky v úrovni zhospodárňovania výroby, neplnenie úloh vo zvyšovaní efektívnosti vývozu do nesocialistických štátov.
Problémy naďalej pretrvávali i v investičnej výstavbe, a to tak v jej príprave, ako aj v realizácii. Tieto vyústili do sklzov v odovzdávaní kapacít do prevádzky, v nezabezpečovaní plánovaných parametrov, ako i v nedostatočnom znižovaní rozostavanosti. Stále nízke je aj využívanie výsledkov vedeckotechnického rozvoja z hľadiska inovácie technologických procesov a výrobkov, čo sa v súhrne odráža v poklese účinnosti základných prostriedkov, v nízkej rentabilite, stratovosti a vysokom rozsahu zásob.
V úhrne klesla efektívnosť vývozov, pričom vzrástol počet výrobkov, pri ktorých sa nedosiahlo určené kritérium minimálnej efektívnosti. Uvedené skutočnosti mali nepriaznivý vplyv na hospodárske výsledky organizácií. Najvýraznejšie sa tieto problémy koncentrovali v organizáciách priemyslu spracovania dreva a celulózy, stavebnej výroby a textilného priemyslu.
Uvedené skutočnosti poukazujú na to, že hospodárska sféra ešte stále nevenuje dostatočnú pozornosť realizácii programu riešenia stratovosti a zvyšovaniu rentability a úloh vyplývajúcich z konsolidačných programov.
Problémy pretrvávajú i v oblasti ekonomiky zásob, a to i napriek doteraz prijatým opatreniam vlády SSR, ktoré sa nerealizujú dostatočne účinne vo všetkých oblastiach reprodukčného procesu.
Pretrvávajúce problémy a nedostatky potvrdzujú, že podniky a VHJ doteraz nepracujú v dostatočne náročnom ekonomickom prostredí. Hospodársky mechanizmus, jeho nástroje a nedostatočný stupeň ich rozpracovania a uplatňovania na špecifické podmienky VHJ a podnikov nevytvárajú žiadúce kritériá pre racionalizáciu ekonomického chovania a rozhodovania. V hodnotení činnosti odvetví a organizácií sa doteraz málo presadzovalo posudzovanie výsledkov vo vzťahu k dlhodobým zámerom.
Dosiahnuté výsledky vo finančnom hospodárení podnikovej sféry SSR sa prejavili i v plnení plánovaných zámerov štátneho rozpočtu SSR. Popri celkovo relatívne priaznivom plnení vlastných príjmov štátneho rozpočtu SSR sa zabezpečovalo plnenie úloh jednotlivými odvetviami značne diferencovane. Plánované odvody do štátneho rozpočtu nezabezpečili odvetvia drevospracujúceho priemyslu, stavebnej výroby a štátne poľnohospodárske organizácie. V ostatných druhoch príjmov sa úlohy štátneho rozpočtu v súhrne zabezpečili a vo viacerých prípadoch i mierne prekročili.
Vo výdavkoch štátneho rozpočtu SSR zaznamenali najvyššiu dynamiku dotácie v rámci finančno-ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode, ktorými sa podľa súčasne platných predpisov a smerníc krylo až 70 % straty z vývozu do nesocialistických štátov. Najvyššie odchýlky od plánovaných objemov i úrovne efektívnosti vývozu, a tým aj vyššie požiadavky na zvyšovanie dotácií zo štátneho rozpočtu boli v organizáciách Ministerstva priemyslu SSR a Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR.
U ostatných druhov dotácií skutočné čerpanie súviselo s dosahovanými hospodárskymi výsledkami a plnením vecných úloh v investičnej výstavbe.
V súlade so zámermi štátneho rozpočtu sa vyvíjali i finančné vzťahy k národným výborom, pričom dôraz sa kládol na aktivizovanie vlastných príjmov a hospodárne vynakladanie rozpočtových prostriedkov v pôsobnosti národných výborov.
V nadväznosti na dosiahnuté výsledky vo finančnom a rozpočtovom hospodárení sa pristupovalo i k zabezpečovaniu úloh v oblasti odvetví spoločenskej spotreby. Pritom sa sledoval najmä rast materiálno-technickej základne odvetví smerujúci k ďalšiemu skvalitňovaniu služieb poskytovaných obyvateľstvu. V tejto oblasti naďalej pretrvávali nedostatky najmä v investičnej výstavbe.
Úroveň splnenia úloh hmotného a finančného plánu, ale najmä pretrvávajúce nedostatky ukazujú, že hospodárska sféra SSR ešte stále dostatočne nevyužíva intenzívne faktory rozvoja. V celom rade organizácií sú rezervy v uplatňovaní a efektívnom realizovaní najmä chozrasčotných metód riadenia.
V najbližšom období treba sústrediť úsilie na zabezpečenie potrieb spoločnosti tak v štruktúre, ako i v kvalite hmotných zdrojov, dôsledné presadzovanie zásad maximálnej hospodárnosti, realizáciu programu odstraňovania stratovosti, konsolidáciu programov zaostávajúcich organizácií, ako i zvýšenie účinnosti opatrení v oblasti ekonomiky zásob.
V súlade s tým naďalej treba zvyšovať účinnosť kontrolnej a rozborovej práce v celej sústave riadenia s dôrazom na realizáciu úloh vo zvyšovaní efektívnosti a kvality celého reprodukčného procesu.