SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
63
Správa
vlády SSR o plnení úloh vyplývajúcich zo 6. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS z apríla 1982 k úlohám národných výborov po XVI. zjazde KSČ.
Úlohy vyplývajúce zo záverov 6. zasadania ÚV KSČ a následného zasadania ÚV KSS sa po štátnej línii zabezpečujú na základe opatrení ústredných orgánov štátnej správy SSR, schválených uznesením vlády SSR č. 198/1982 a opatrení NV schválených plenárnymi zasadaniami všetkých stupňov a druhov NV.
Opatrenia vlády SSR obsahujú 252 konkrétnych úloh zameraných na vytvorenie potrebných právnych, materiálnych a kádrových predpokladov, umožňujúcich plniť národným výborom nové náročnejšie úlohy. Doteraz sa splnilo 193 úloh, zo 199 splatných. Nesplnených 6 úloh je takých, ktoré nadväzujú na vydanie iných právnych predpisov, alebo vyžadujú viaceré zložitejšie spracovanie s inými republikovými, resp. federálnymi ministerstvami (viď príloha č. 2). Dá sa očakávať, že aj ostatných 53 úloh, ktoré ešte nie sú splatné, budú v roku 1984 a 1985 splnené.
Obdobne, v nadväznosti na opatrenia vlády SSR, rozpracovali závery 6. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS na svoje podmienky aj všetky krajské, okresné, mestské a miestne národné výbory. Venovali pritom veľkú pozornosť dôkladnému oboznámeniu poslancov, pracovníkov i občanov s rozpracovanými úlohami.
Plnenie úloh vyplývajúcich z predmetných opatrení pravidelne kontrolujú a hodnotia tak príslušné ústredné orgány štátnej správy SSR, ako aj národné výbory jednotlivých stupňov. Osobitnú pozornosť im venuje Rada vlády SSR pre národné výbory a vláda
SSR, ktorá prerokovala kontrolnú správu v apríli tohto roku. Konštatovala, že príslušné ústredné orgány štátnej správy, ako aj národné výbory venujú plneniu záverov 6. zasadania ÚV KSČ a ÚV KSS náležitú pozornosť, i keď ich realizácia sa ešte nemohla prejaviť v celom rozsahu v práci národných výborov a v hospodárstve nimi riadenom.
Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré sú splatné, patrí schválenie a vydanie dvoch noviel zákona o národných výboroch v roku 1982.
Ďalej je to nariadenie vlády SSR o zriaďovaní odborov a iných útvarov národných výborov, nariadenie vlády SSR, ktorým sa mení a dopĺňa uznesenie vlády SSR o inšpekcii verejného poriadku národných výborov, vzorové rokovacie poriadky plenárnych zasadaní, rád a komisií národných výborov, zásady zriaďovania a činnosti komisií národných výborov, zásady uvoľňovania funkcionárov a určenia náplne ich činnosti, zásady zdokonalenia riadiacich vzťahov medzi jednotlivými stupňami národných výborov, zásady zriaďovania a činnosti občianskych výborov, zásady postupu pri určovaní obcí, v ktorých budú pôsobiť mestské národné výbory, ako aj súbor právnych predpisov, týkajúcich sa ďalšieho rozvoja a zdokonalenia služieb obyvateľstvu.
Vydaním uvedených noviel, vykonávacích predpisov a úprav sa vytvorili právne podmienky pre rozšírenie pôsobnosti národných výborov v strediskových obciach a mestách, právomoci volených orgánov národných výborov a na prehĺbenie socialistickej demokracie v ich činnosti.
Na základe zákona SNR č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, pristúpili krajské a okresné národné výbory k výberu strediskových obcí a k vytváraniu potrebných podmienok pre prácu ich národných výborov.
Už vo všeobecných voľbách do zastupiteľských zborov v roku 1981 sa zabezpečilo, aby do miestnych národných výborov vo vytipovaných strediskových obciach bol zvolený zvýšený počet poslancov, čím sa vytvorili politicko-organizačné predpoklady pre vybudovanie ich orgánov a vykonávanie rozšírenej pôsobnosti.
S účinnosťou od 1. 7. 1982 začali v SSR pracovať miestne národné výbory s rozšírenou pôsobnosťou v 53 strediskových obciach, z toho v Západoslovenskom kraji v 15, v Stredoslovenskom kraji v 21 a vo Východoslovenskom kraji v 17 obciach.
Vytvorené územné obvody MNV s rozšírenou pôsobnosťou v strediskových obciach sa v praxi osvedčujú. Iba v Rajeckých Tepliciach sa vyskytujú problémy medzi miestnou časťou, kde sídli MNV a ostatnými časťami územného obvodu obce, vyplývajúce zo stavebnej uzávery, vzťahujúcej sa na hlavnú časť strediskovej obce. Ukazuje sa, že po dokončení integrácie, ktorú ONV navrhujú, budú tvoriť kompaktné celky, kde bude možné v širšom rozsahu budovať občiansku a technickú vybavenosť a lepšie uspokojovať oprávnené záujmy a potreby občanov. Prevažná väčšina z nich má už teraz občiansku a technickú vybavenosť na vyššej úrovni ako v ostatných obciach. Vybudované sú v nich základné školy, obvodné zdravotné strediská, obchody, závody verejného stravovania, materské školy, detské jasle, kiná, knižnice, prevádzkárne miestneho hospodárstva, kultúrno-spoločenské strediská a kultúrne domy. Miestne národné výbory venujú veľkú pozornosť ďalšiemu skvalitňovaniu a rozširovaniu služieb občanom a viaceré rozširujú prevádzkárne o pohrebnícke, zámočnícke, stavebnícke a iné služby. V spolupráci s okresnými priemyselnými podnikmi zriadili opravovne obuvi, elektrospotrebičov, šijacích strojov a pod. O pozitívnych výsledkoch rozvoja služieb v strediskových obciach svedčí aj to, že počet prevádzkární a zberní sa rozšíril zo 140 na 176. Počet povolení vydaných MNV občanom na poskytovanie služieb za odplatu sa zvýšil zo 150 na 344. Účinnú pomoc poskytujú v tomto smere miestnym národným výborom v strediskových obciach aj okresné národné výbory.
Štruktúra orgánov miestnych národných výborov v strediskových obciach, počet ich poslancov, aktívov a pracovníkov v podstate zodpovedá vytýčeným zámerom. Len v 4 strediskových obciach v Stredoslovenskom a v 4 obciach vo Východoslovenskom kraji sú počty poslancov MNV pod stanovenou najnižšou hranicou. Orgány a aktívy MNV vo všetkých strediskových obciach dosahujú vo svojej činnosti vyššiu účinnosť riadiacej a organizátorskej práce ako ostatné miestne národné výbory. Vyplýva to z toho, že ich funkcionári sú prevažne na vyššej politickej a odbornej úrovni, čo bolo možné dosiahnuť Širším výberom kandidátov na poslancov vo väčších územných celkoch.
Plenárne zasadania sa dôslednejšie zaoberajú komplexným ekonomickým a sociálnym rozvojom svojich územných obvodov, a to nielen z hľadiska súčasného, ale aj perspektívneho rozvoja. Viac pozornosti venujú plneniu úloh volebných programov Národného frontu, rozvoju platených služieb obyvateľstvu i masovopolitickej a kultúrno-výchovnej práce.
Prehlbuje sa výkonná, koordinačná a kontrolná funkcia rád MNV, čo sa prejavuje najmä v ich zvýšenej zodpovednosti za prípravu plenárnych zasadaní a v zabezpečovaní plnenia prijatých uznesení. Účinnejšie vykonávajú svoju riadiacu funkciu voči podriadeným organizáciám a prevádzkam. Objektívnejšie hodnotia súčasný stav a prijímajú konkrétnejšie riešenia na rozvoj svojho hospodárstva a celého územného obvodu.
Účasť poslancov na rokovaní plenárnych zasadaní a na schôdzkach rád je veľmi dobrá a v celkovom priemere dosahuje vyše 90 percent. Napríklad v Strede nad Bodrogom, okres Trebišov, v Zákamennom, okres Dolný Kubín, v Turanoch, okres Martin, v Palárikove, okres Nové Zámky a v ďalších takmer na každom plenárnom zasadaní a schôdzke rady dosahujú 100 % účasť. Poslanci a jednotlivé komisie sa viac venujú masovopolitickej práci medzi občanmi vo svojich volebných obvodoch a rozvíjaniu iniciatívnej a kontrolnej funkcie.
Väčšina občianskych výborov, ktorých bolo zriadených v strediskových obciach 127, aktívne pomáha miestnemu národnému výboru zabezpečovať účasť občanov na plnení volebných programov Národného frontu, pri organizovaní verejných zhromaždení a pri plnení ostatných úloh. Napriek tomu v niektorých miestnych častiach strediskových obcí sa prejavujú názory, že len poslanci a občianske výbory nie sú schopné nahradiť miestny národný výbor, najmä v politicko-výchovnej práci, pri výchove občanov k úcte k spoločenským hodnotám, ochrane socialistického majetku a pod. Preto sa vyžaduje, aby aj funkcionári MNV venovali väčšiu pozornosť rozvoju miestnych častí, kde bol zrušený MNV a osobne spolu s občanmi riešili v nich problémy.
Organizačná štruktúra aparátu miestnych národných výborov v strediskových obciach je v podstate v súlade so schválenou systemizáciou aparátu na miestnych národných výboroch a mestských národných výboroch a s nariadením vlády SSR o zriaďovaní odborov a iných útvarov národných výborov. V niektorých prípadoch sú počty pracovníkov nad alebo pod určený koeficient na 1000 obyvateľov. Napríklad v Západoslovenskom kraji na MNV v Borskom Mikuláši, Ipeľskom Sokolci a v Kalnej nad Hronom je počet pracovníkov vyšší, než určuje koeficient, ale nedostatočne zabezpečujú úlohy systemizácie napr. ONV v Dunajskej Strede a Bratislava-vidiek.
Veľmi rozdielne pristupovali ONV v jednotlivých krajoch k určovaniu miestnych národných výborov za stavebné úrady. Zatiaľ čo v Západoslovenskom kraji určili 7 stavebných úradov v strediskových obciach a v Stredoslovenskom kraji 12, vo Východoslovenskom kraji len 1 stavebný úrad. Okresné národné výbory odôvodňujú túto skutočnosť tým, že na ostatných MNV nie sú vytvorené potrebné kádrové predpoklady, alebo, že niektoré obce sú blízko okresného sídla a nie je tam potrebné z hľadiska racionálneho usporiadania štátnej správy zriaďovať stavebný úrad.
Za nedostatok treba považovať to, že okrem Okresného národného výboru v Banskej Bystrici ostatné nepredložili na vyjadrenie miestnym národným výborom v strediskových obciach návrhy hospodárskych plánov a rozpočtov. Krajské národné výbory boli upozornené na túto skutočnosť s tým, aby okresné národné výbory plnili aj v tomto smere nové povinnosti vyplývajúce im z novelizovaného zákona o národných výboroch.
Z celkového rozboru činnosti MNV v strediskových obciach, tak ako to prerokovala vláda SSR, vyplýva, že národné výbory vyšších stupňov vytvorili v súlade so zákonom SNR č. 52/1982 Zb. potrebné organizačné, materiálne a v podstate aj kádrové podmienky pre zvýšenie účinnosti ich práce. V dôsledku toho vo všetkých strediskových obciach, ako to ukazujú aj príklady z Borského Mikuláša, Šenkvíc, Polomky a Turian, z Valalík, zo Stredy nad Bodrogom a ďalších, sa zvyšuje autorita miestnych národných výborov. Občania poznávajú, že sa v širšom rozsahu riešia otázky a problémy, ktoré majú bezprostredný dopad na uspokojovanie ich oprávnených požiadaviek. Prínos vo výkone rozšírenej pôsobnosti hodnotia najmä v tom, že si svoje záležitosti môžu vybaviť bezprostredne, a vtedy, keď to potrebujú.
Prevažne pozitívne výsledky dosiahnuté v práci miestnych národných výborov v určených strediskových obciach ukazujú, že sa napĺňajú ciele stanovené 6. zasadaním ÚV KSČ a následným zasadaním ÚV KSS v oblasti výstavby národných výborov prvého stupňa. V budúcom období bude účelné určovať strediskové obce, v ktorých bude MNV so širšou pôsobnosťou postupne, tak ako sa budú vytvárať potrebné politické, organizačné, kádrové a materiálne podmienky.
Osobitný dôraz kládlo 6. zasadanie ÚV KSČ na rozšírenie pôsobnosti národných výborov v mestách. Ich prudký rozvoj v uplynulom období vyžadoval vytvoriť pre ne širší priestor na zvládnutie nových náročnejších úloh, čo vyriešil zákon SNR č. 139/82 Zb.
Realizácii uvedenej novely zákona o národných výboroch predchádzala politicko-odborná príprava funkcionárov mestských národných výborov a ich oboznamovanie so sledovanými zámermi. Za týmto účelom krajské národné výbory, okresné národné výbory, ale aj Ministerstvo vnútra SSR organizovali porady, resp.
školenia pre predsedov a tajomníkov mestských národných výborov a riešili ďalšie organizačné, kádrové a materiálne problémy.
Podľa hospodárskeho, politického, sociálneho a kultúrneho rozvoja miest pristúpili ústredné štátne orgány SSR a krajské národné výbory k začleneniu jednotlivých mestských národných výborov do príslušných kategórií a k postupnému prenášaniu diferencovanej rozšírenej pôsobnosti z okresných národných výborov na mestské národné výbory. Pri zabezpečovaní tejto úlohy využívali skúsenosti z prenášania pôsobnosti na miestne národné výbory v strediskových obciach.
Do 1. kategórie vláda svojím nariadením určila (s výnimkou MsNV v Banskej Bystrici, ktorá je ako sídlo kraja do tejto kategórie začlenená zákonom) Mestský národný výbor v Nitre, Trenčíne, Trnave, Piešťanoch, Martine, Žiline, Prešove a Mestský národný výbor vo Vysokých Tatrách so sídlom v Starom Smokovci. Okrem toho schválila návrh, podľa ktorého sa bude k všeobecným voľbám do zastupiteľských zborov v roku 1986 riešiť postavenie Mestského národného výboru vo Vysokých Tatrách tak, aby ako miestny orgán štátnej moci a správy s pôsobnosťou okresného národného výboru mohol komplexne vykonávať štátnu správu na najdôležitejších úsekoch.
Do 2. kategórie určili krajské národné výbory na návrh okresných národných výborov 87 MsNV a do 3. kategórie 26 MsNV. Pri určovaní mestských národných výborov do 2. kategórie nepostupovali krajské národné výbory vo všetkých prípadoch v súlade so zákonom a so zásadami na zdokonalenie práce, organizácie a pôsobnosti národných výborov v mestách. Do tejto kategórie začlenili aj také obce mestského charakteru, ktoré nie sú významnými strediskami osídlenia a nedosahujú ani 10 000 obyvateľov. Vláda SSR uložila preto radám krajských národných výborov prehodnotiť začlenenie mestských národných výborov do 2. kategórie tak, ako to zodpovedá požadovaných kritériám.
V súčasnom období krajské národné výbory v spolupráci s okresnými národnými výbormi pripravujú návrhy, podľa ktorých niektoré mestské národné výbory 2. kategórie budú začlenené do 3. kategórie.
Zaradením mestských národných výborov do jednotlivých kategórií sa vyriešilo aj diferencované rozšírenie ich pôsobnosti v oblasti hospodársko-organizátorskej a na úseku výkonu štátnej správy tak, aby mohli zabezpečovať komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných obvodov a chrániť práva a oprávnené záujmy občanov. Súčasne sa vytvorili predpoklady
pre uplatnenie diferencovaného riadenia mestských národných výborov z vyšších stupňov národných výborov.
Za nedostatok treba považovať to, že zatiaľ na mestské národné výbory v Martine a Žiline nebola delimitovaná časť pôsobnosti na úseku poľnohospodárstva, dopravy a cestného hospodárstva a na Mestský národný výbor v Nitre na úseku cestného hospodárstva a územného plánovania. I v tomto prípade boli príslušné krajské a okresné národné výbory upozornené, aby tento nedostatok čo najskôr odstránili.
Okresné národné výbory, až na Prešov, nepripravujú doteraz ani delimitáciu podnikov služieb a bytového hospodárstva do pôsobnosti mestských národných výborov 1. kategórie a len v ojedinelých prípadoch došlo k zriadeniu (napr. v Trnave) nových organizácií. Tieto skutočnosti odôvodňujú nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov na mestských národných výboroch a neúčelnosťou delimitovať podniky, ktoré boli len pred niekoľkými rokmi integrované. Naproti tomu mestské národné výbory sa sťažujú, že ich okresné národné výbory s presunom rozšírenej pôsobnosti nevybavili požadovaným počtom kvalifikovaných pracovníkov. Na odstránenie týchto nedostatkov boli mestské i okresné národné výbory viackrát upozornené a vyžaduje sa od nich aj v tomto smere dôsledne uplatňovať vo svojej činnosti novelizovaný zákon o. národných výboroch.
Úsilie mestských národných výborov zamerané na zabezpečovanie ekonomického a sociálneho rozvoja miest sa prejavilo aj v dôslednejšom využívaní možností združovania prostriedkov a činností so socialistickými organizáciami. K združovaniu dochádza najčastejšie pri budovaní predškolských a školských zariadení. Pre tento účel napríklad v Malackách združil MsNV finančné prostriedky 31 organizácií. Obdobne je to i v mnohých ďalších mestách.
V tomto smere sa osvedčujú aj rady riaditeľov, prostredníctvom ktorých sa dosahuje cieľavedomejšie zapájanie podnikov a organizácií do riešenia problémov mestského organizmu. Napríklad v Dolnom Kubíne združili podniky a organizácie na výstavbu verejnoprospešných zariadení v tomto roku už 13 mil. Kčs, v Martine 8 mil. Kčs, v Dubnici nad Váhom 3 mil. Kčs. Dobré výsledky dosahujú aj v Partizánskom, Malackách a v celom Východoslovenskom kraji.
V združovaní prostriedkov sa vyskytujú problémy prevažne v obciach a mestách, kde sú závody, ktoré majú svoje výrobno- hospodárske jednotky v iných mestách, a tie im ešte neurčili prostriedky na ekonomický a sociálny rozvoj územných obvodov
mestských národných výborov. Je žiadúce, aby tento problém vyriešili príslušné ministerstvá s podriadenými generálnymi riaditeľstvami.
Vláda SSR venuje pozornosť aj zvýšeniu účinnosti práce národných výborov na sídliskách. Dynamický rozvoj hospodárstva a s ním spojená koncentrácia obyvateľov do miest a rozsiahla bytová výstavba sa prejavujú aj v tom, že vo všetkých väčších mestách vznikali a vznikajú nové sídelné súbory i keď s rozdielnou veľkosťou. Nie sú zvláštnosťou veľké sídliská s 20 000-30 000 obyvateľmi, rovnako ako sídliská s 3000 obyvateľmi. Napríklad len v Bratislave žije v súčasnosti v 18 sídliskách okolo 51 % obyvateľov a v Košiciach v 9 sídliskách 56 % obyvateľov. Veľké sídliská vyrástli aj v Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove a v ďalších mestách. Niektoré jednotlivé sídliská majú svoje osobitosti. Mnohé sú postavené uprostred starej mestskej zástavby, iné existujú ako veľké satelity na okrajoch miest a odlišujú sa tiež architektonicky a režimom výstavby. V poslednom období bolo umiestnenie sídlisk ovplyvnené aj integráciou obcí s mestami.
Nové obytné súbory, ktoré sa nachádzajú v blízkosti centrálnej časti mesta, majú väčšinou úplne dobudovanú občiansku vybavenosť. Sú s ňou dostatočne prepojené a sú tu vytvorené aj dobré podmienky pre spoločenské, kultúrne a športové vyžitie obyvateľov. Na druhej strane obytné súbory vybudované na okraji mesta majú v mnohých prípadoch veľmi slabé prepojenie s centrom mesta, a často nemajú dobudovanú ani základnú občiansku vybavenosť. Ich obyvatelia prichádzajú do nového prostredia, v ktorom na nich negatívne pôsobia popri počiatočnej občianskej anonymite aj materiálne nedostatky spojené s výstavbou sídlisk. Ľudia sa navzájom nepoznajú a výrazné zaostávanie občianskej vybavenosti vo veľkej väčšine sídlisk má za následok, okrem iného aj nedostatočnú vybavenosť zariadeniami pre spoločenský, kultúrny a športový život, čo vzájomnú izolovanosť obyvateľov ešte viac prehlbuje.
Vývoj, rozdielne podmienky, ako aj diferencované formy a metódy práce národných výborov ovplyvňujú rozsah í charakter problémov v živote sídlisk, a tým aj názory na ich riešenie. Zatiaľ, čo sa menšie sídliská pomerne ľahko stávajú neoddeliteľnou súčasťou miest, u väčších je táto problematika omnoho zložitejšia. Preto sa odporúčajú na zvýšenie účinnosti práce národných výborov na sídliskách, najmä vo veľkých mestách so zreteľom na nutnosť efektívnejšie riešiť potreby obyvateľov sídlisk a zabezpečovať ich oprávnené záujmy, ako aj na potrebu zapájať
ich do riešenia spoločných verejných záležitostí, viaceré riešenia, a to:
1. Vo všetkých mestách so sídliskami organizovať život prostredtredníctvom orgánov, organizácií a aktívov pôsobiacich v nich v súčasnom období, dôsledne pritom využívať rezervy v ich organizačnej výstavbe a v metódach a formách práce;
2. Zriaďovať sídliskové výbory (rady ako poradné orgány rád mestských národných výborov;
3. V mestách Bratislave a Košiciach zriaďovať obvodné, prípadne sídliskové národné výbory, ako orgány štátnej moci a správy prvého stupňa.
Viackrát sa už vláda SSR zaoberala otázkami rozvoja hlavného mesta SSR s opatreniami na zdokonalenie organizácie a činnosti národných výborov v Bratislave. Dbá pri tom, aby v nadväznosti na politický, ekonomický a kultúrny rozvoj Bratislavy sa primerane riešila aj organizácia výstavby národných výborov. Okrem opatrení, ktoré riešia komplexný rozvoj mesta a zvýšenie pôsobnosti Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym a iným organizáciám, odporúča sa k všeobecným voľbám 1986 vytvoriť v územnou obvode Petržalka Obvodný národný výbor Bratislava V.
Doterajšie skúsenosti z uplatňovania novelizovaného zákona o národných výboroch v pôsobnosti mestských národných výborov ukazujú, že po doriešení problémov, ktoré sú v systemizácii aparátu mestských národných výborov a následne v delimitácii ich pôsobnosti, ale aj účinnosti ich práce na sídliskách, budú môcť aj mestské národné výbory efektívnejšie zabezpečovať rozvoj svojich územných obvodov a uspokojovať oprávnené záujmy občanov.
Mnohé zo splnených opatrení na zabezpečenie záverov 6. zasadania ÚV KSČ a následného zasadania ÚV KSS pozitívne pôsobia na rozšírenie pôsobnosti orgánov národných výborov všetkých stupňov a na prehĺbenie ich spojenia s občanmi. Aj keď doteraz ešte nemohli orgány národných výborov, najmä vyšších stupňov, v praxi uplatniť všetky rozšírené pôsobností, snažili sa v prvom rade o to, aby už po novom riešili tie otázky, ktoré sa dotýkajú rozvoja ich hospodárstva a bezprostredne vplývajú na spokojnosť obyvateľstva. Pozornosť sústredili na skvalitnenie a rozširovanie služieb obyvateľstvu, zabezpečenie úloh plánu komplexnej bytovej výstavby, výstavby zdrojov pitnej vody, vodovodov a kanalizácií, ochranu a využívanie pôdneho fondu, na skvalitňovanie životného prostredia a pod. Vo väčšej miere ako doteraz využívajú svoje oprávnenia vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a iným socialistickým organizáciám. Pri schvaľovaní ich investičných zámerov rozhodnejšie požadujú od nich účasť na budovaní vynaložených investícií a verejnoprospešných zariadení. Užšie kontakty nadviazali s orgánmi Národného frontu a s organizáciami v ňom združenými v záujme toho, aby sa vo väčšej miere podieľali na plnení úloh volebných programov Národného frontu.
Riešením uvedených úloh v orgánoch národných výborov sa vytvorili lepšie podmienky aj pre prácu poslancov vo volebných obvodoch a pre rozvíjanie iniciatívnej a kontrolnej funkcie komisií národných výborov.
Poslanci dostávajú komplexnejšie a kvalitnejšie materiály na plenárne zasadania, a preto môžu kvalifikovanejšie informovať občanov o činnosti národných výborov. V dôsledku toho občania prejavujú väčší záujem o stretávanie sa s poslancami v ich volebných obvodoch.
Vyskytujú sa, hoci ojedinelé, aj prípady, že poslanci vo veciach, ktoré sa dotýkajú ich činnosti navštívili riaditeľov a iných vedúcich činiteľov závodov a podnikov a ich rozhovory s nimi mali pozitívny výsledok.
Komisie národných výborov sa účinnejšie podieľajú na príprave plenárnych zasadaní, najmä uplatňovaním iniciatívnych návrhov a svojich skúseností z previerkových činností. Napríklad v Stredoslovenskom kraji komisie národných výborov v tomto roku vykonali už viac ako 1400 previerok v podnikoch a organizáciách riadených národnými výbormi. Preverovali napríklad postup podnikov pri dodržiavaní základných ukazovateľov plánu a uplatňovaní Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, výstavbu novej práčovne a chemickej čistiarne, činnosť obchodných organizácií, drobných prevádzkární a pod. Obdobné príklady možno uviesť aj z činnosti komisií v ostatných krajoch a na území Bratislavy.
Vo väčšej miere, nielen komisie národných výborov, ale aj jednotlivé odbory, využívajú pri riešení zložitejších problémov a vypracovávaní koncepcií pomocné aktívy a odborníkov z výskumných ústavov, vysokých škôl a pod.
Účinnejšia riadiaca, organizátorská práca národných výborov sa prejavuje aj v kvalifikovanejšom výkone štátnej správy na mestských, miestnych a okresných národných výboroch. Potešiteľné pritom je to, že na činnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach nedošla ani jedna sťažnosť a len v 3 prípadoch sa občania odvolali proti ich rozhodnutiam, ktoré však odvolací orgán ako neopodstatnené zamietol.
Tieto skutočnosti ukazujú, že práca orgánov národných výborov po dôslednejšom uvedomení si svojich nových oprávnení a po nadobudnutí skúseností z ich praktického uplatňovania bude ešte účinnejšia a výraznejšia.
Šieste zasadanie ÚV KSČ venovalo náležitú pozornosť posilneniu hospodársko-organizátorskej funkcie národných výborov, a tým aj prehĺbeniu starostlivosti o komplexný rozvoj ich územných obvodov. V ekonomickej oblasti pozitívne ovplyvnili zostavovanie plánu a rozpočtu na rok 1983 za hospodárstvo riadené národnými výbormi na základe splnených úloh vydané smernice, úpravy a zásady. Vytvárajú sa lepšie podmienky pre lokalizáciu stavieb a likvidáciu zastaraných, resp. neefektívnych prevádzok a neperspektívnych výrob. Zjednodušujú plánovanie a riadenie rozvoja služieb, ovplyvňujú zníženie spotreby materiálu v podnikoch miestneho priemyslu a v organizáciách poskytujúcich služby obyvateľstvu. Súčasne vytvárajú podmienky pre nákup výrobkov živočíšnej a rastlinnej produkcie od drobných chovateľov a pestovateľov a rozvoj verejného stravovania. Objektivizujú výdavky v zdravotníctve a pôsobia na znižovanie administratívnej náročnosti v systéme riadenia hospodárskych a rozpočtových organizácií riadených a spravovaných národnými výbormi.
V metodike plánovania sa popri zužovaní rozsahu ukazovateľov zaviedli také, ktoré podnecujú záujem organizácií na poskytovaní služieb, ako napr. redukované výkony, závislosť miezd od plnenia redukovaných výkonov, príp. služieb obyvateľstvu redukovaných o materiálnu zložku. Stanovili sa zásady a pravidlá transformácie upravených vlastných výkonov na redukované výkony a pod. Boli vydané smernice na usmerňovanie vývoja miezd v záujme kvalitatívneho rozvoja služieb. Zvýhodňujú sa organizácie mestskej výroby a služieb s prevažujúcim podielom služieb z výkonov a tie, ktoré prijali vyššie úlohy formou ústretových plánov. Vydané sú záväzné pokyny na uplatňovanie podielovej mzdy a poskytovania podielov na hospodárskych výsledkoch, vzorový prémiový poriadok stimulujúci prekročenie kvalitatívnych ukazovateľov a ukazovateľov hospodárnosti. Boli vydané zásady zriaďovania a činnosti drobných prevádzkární národných výborov a nariadenie vlády SSR, ktoré upravuje problematiku širšieho poskytovania služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
Všetky tieto i ďalšie vydané opatrenia vytvárajú podmienky pre účinnejšie a efektívnejšie riadenie hospodárstva riadeného národnými výbormi a pre rozširovanie platených služieb obyvateľstvu.
Už v roku 1982 sa v hospodárstve riadenom národnými výbormi prekročili úlohy štátneho plánu v upravených vlastných výkonoch o 177 mil. Kčs, čo sa dosiahlo prevažne znížením materiálovej náročnosti produkcie. V komplexnej bytovej výstavbe sa preinvestovalo celkom 7581 mil. Kčs, čo predstavuje plnenie na 105, 1 %. Neboli však splnené plánované úlohy ani v jednom kraji v dokončovaní objektov občianskej vybavenosti. Výsledky dosiahnuté v hospodárstve národných výborov v tomto roku vytvárajú predpoklady, že sa upravené vlastné výkony dosiahnu vo všetkých krajoch v podstate na úroveň 7. päťročného plánu.
Národné výbory úspešne plnia úlohy vo vývoze do socialistických štátov, pričom Čiastočne zaostáva vývoz do nesocialistických štátov.
V účelovej investičnej výstavbe v 1. polroku 1983 preinvestovali 46, 2 % z ročného plánu, čo je podstatne viac, ako to bolo v 1. polroku 1982. Nedosahujú sa však stanovené zámery v znižovaní rozostavanosti, najmä v stavbách s rozpočtovými nákladmi nad 2 mil. Kčs.
V komplexnej bytovej výstavbe z plánovaných úloh na rok 1983, a to dokončiť 39 400 bytov, z toho v dodávateľských formách 26 400 bytov, sa v 1. polroku dokončilo už 13 730 bytov, čo je 34, 8 %. V objeme prác a dodávok pre komplexnú bytovú výstavbu sa za 1. polrok 1983 z plánovaných 6 983 mil. Kčs preinvestovalo 3 486 mil. Kčs, čo je 49, 9 % z celoročnej úlohy. Pomerne dobré výsledky sa dosahujú v budovaní technickej a občianskej vybavenosti sídlisk, i keď ešte zaostáva dokončovanie objektov. Vyžaduje sa, aby národné výbory intenzívnejšie riešili problémy, ktoré vznikajú v svojpomocných formách bytovej výstavby a pri modernizácii bytového fondu.
Na úseku rozvoja miestneho hospodárstva sa vykonané opatrenia kladne prejavili v úspore materiálu a náhradných dielcov a v opravárskych činnostiach.
Ďalšiemu rozvoju služieb prispeje zriadenie fondu opráv a modernizácie, z ktorého organizácie môžu financovať aj drobné investície s rozpočtovým nákladom do 2 mil. Kčs. Výška tvorby tohoto fondu dosiahne v t. r. vyše 200 mil. Kčs. Dá sa očakávať, že sa pozitívne prejaví aj prevod niektorých výrobných programov z podnikov miestneho hospodárstva do ústredne riadeného priemyslu, čím sa uvoľnia kapacity pre poskytovanie služieb a výrobu nedostatkových tovarov pre vnútorný trh.
Na odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov v materiálnotechnickom zásobovaní sa vytvárajú gestorské organizácie, ktoré zabezpečujú regeneráciu náhradných dielcov a súčiastok a uzatvárajú sa medzirezortné dohody.
Postupne dochádza k rozširovaniu počtu drobných prevádzkární NV. Drobné prevádzkárne sú už zriadené v 935 obciach a zamestnávajú 10 751 pracovníkov. Podiel tržieb od obyvateľstva na celkových tržbách v 1. polroku t. r. nedosiahol ešte stanovených 50 %, ale len 25, 9 %, čo je však oproti 1. polroku 1982 viac o 6%.
Aj keď všetky opatrenia, ktoré boli na úseku miestneho hospodárstva a služieb splatné, sa ešte v praxi v plnom rozsahu nerealizujú, na viacerých úsekoch sa dosiahli už pozitívne výsledky. Napríklad objem služieb obyvateľstvu redukovaných sa v 1. polroku 1983 zvýšil oproti 1. polroku 1982 o 6, 1 %, tržby od obyvateľstva za platené služby o 2, 8 % a plán dodávok pre vnútorný obchod sa prekročil o 3 %. Na riešenie problémov v bytovom hospodárstve sa pripravuje osobitný dokument, ktorý bude do konca tohoto roka prerokovaný v príslušných ústredných straníckych a štátnych orgánoch.
Opatrenia na úseku obchodu sledovali zlepšenie a skvalitnenie služieb poskytovaných obchodnými organizáciami a lepšie zásobovanie obyvateľstva každodennými potrebami. Ich postupným realizovaním sa skvalitňujú služby vo verejnom stravovaní a znižuje sa počet nerentabilných reštauračných zariadení. Zvýšil sa podiel vlastnej výroby v podniku Interhotely v 1. polroku 1983 oproti rovnakému obdobiu minulého roku o 4, 3 % a v podnikoch Reštaurácie o 4, 6 %, pričom sa znížila spotreba alkoholických nápojov o 5, 8 % a zvýšila spotreba nealkoholických nápojov o 12, 2 %. K lepšiemu uspokojovaniu spotrebiteľov v oblasti verejného stravovania, najmä v letnom období, prispievajú jedálne so samoobsluhou, snack bary a espresá, ktorých počet sa sústavne zvyšuje.
Maloobchodný obrat všetky obchodné systémy splnili v 1. polroku 1983 na 99, 9 %, čo je oproti rovnakému obdobiu minulého roka viac o 3, 6 %. Z toho Reštaurácie splnili plán maloobchodného obratu na 100, 8 %. Dobre sú pripravené podniky Uhoľné sklady na zásobovanie obyvateľstva pevným palivom, nakoľko fondy dodávok za január až júl 1983 boli vyššie oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 406 tis. ton.
Pre ďalšie uspokojovanie obyvateľstva sa vyžaduje, aby obchodné organizácie venovali zvýšenú pozornosť sortimentnej skladbe tovaru na základe spotrebiteľského prieskumu. Naďalej treba zvyšovať účinnosť kontroly zameranej proti predražovaniu a poškodzovaniu spotrebiteľov zo strany obchodných organizácií ako aj drobných pestovateľov a chovateľov.
Realizované opatrenia na úseku dopravy sa pozitívne začínajú prejavovať v prestavbe dopravného systému zameraného viac na elektrickú trakciu. V podnikoch ČSAD sa dosahuje vyššie priemerné vyťaženie dopravného parku na jeden kilometer v tonách o 3, 2 % ako v rovnakom období minulého roka. Substrátov sa podľa hospodárskych zmlúv prepravilo viac o 9 619 000 ton ako určoval polročný plán. Pre organizácie Ministerstva stavebníctva SSR sa prepravilo vyše 40 mil. ton, čo je viac o 4, 5 %. V záujme úspory pohonných hmôt sa účelnejšie využívajú prívesy a návesy a ich podiel na celkových vykonaných tonokilometroch dosahuje až 52 %. Rýchlo sa rozvíja, a to v súlade so zámermi plánu, dopravný kontajnerový systém, ktorý priaznivo ovplyvňuje dopravné náklady v národnom hospodárstve.
Zrušením súbežných autobusových liniek s vlakmi počet cestujúcich prepravovaných verejnou autobusovou dopravou neklesol, ale v 1. polroku 1983 sa oproti rovnakému obdobiu minulého roku zvýšil o 2, 5 mil. osôb. Pri zníženej miere investovania v národnom hospodárstve dochádza aj k úbytku kapacity dopravných prostriedkov, čo priamo ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb v preprave cestujúcich.
Nedarí sa v požadovanej miere uspokojovať nároky obyvateľstva v mestskej hromadnej doprave, pretože s nárastom cestujúcich nie je možné zabezpečiť prepravné kapacity, lebo sú viazané na bilancie energetických zdrojov.
Podniky Cestné stavby úlohy plánu na 1. polrok 1983 stanovené riadiacimi krajskými národnými výbormi splnili vo vyššom objeme ako 48 % z ročného plánu, čo je uspokojivé. Zámery plánu sa dosahujú v investičnej výstavbe na štátnych cestách 1. a 2. triedy i v opravách. Stavebná rozostavanosť je na dobrej úrovni a očakáva sa splnenie ročných úloh tak v investičnej výstavbe, ako i v opravách.
V súlade so súhrnnou koncepciou starostlivosti o životné prostredie schválenou vládou SSR národné výbory sústreďujú pozornosť na odstraňovanie zdrojov znečisťovania povrchových a podzemných vôd a na kontrolu znižovania množstva vypúšťaných exhalátov do ovzdušia. Podieľajú sa na výstavbe čistiarní odpadových vôd, zabezpečujú budovanie vodovodov a kanalizácií, ochranných hrádzí a regulácií potokov, čím súčasne prispievajú k zúrodňovaniu pôdy, a k jej ochrane pred záplavami.
K zlepšovaniu životného prostredia vo veľkej miere prispievajú aj organizovaním dobrovoľnej pracovnej činnosti občanov a organizácií v investičnej a neinvestičnej časti akcie "Z". V minulom roku vybudovali 139, 5 km vodovodov, 16, 2 km kanalizácií,