Na základe inventarizácie všetkých skládok odpadov pri vodných tokoch v správe podnikov povodí na Slovensku bolo zistené, že v bezprostrednej blízkosti týchto tokov, resp. priamo na ich brehoch sa nachádza 483 skládok. Okrem 35, t. zn. 72 % všetkých skládok bolo zriadených bez povolenia príslušného národného výboru. Viac ako polovica z nich (285) je tvorená domovými odpadmi a ďalšia takmer štvrtina je vytvorená poľnohospodárskymi závodmi. Z hľadiska ohrozenia akosti povrchových vôd sú skládky poľnohospodárskych podnikov zvlášť nebezpečné, pretože ide väčšinou o maštaľný hnoj s močovkou, priemyselné hnojivá a siláž.

Po súpise skládok boli príslušné zoznamy doručené na odbory PLVH okresných národných výborov za účelom vydania rozhodnutí na odstránenie skládok z blízkosti tokov. Vo väčšine prípadov bol termín na odstránenie navrhnutý na koniec roka 1983. Výnimočne v prípadoch, v ktorých nehrozí znečisťovanie vody v toku, bol určený termín ich odstránenia na rok 1984.

Na základe uvedených podkladov začali už koncom minulého roka vydávať okresné národné výbory príslušné rozhodnutia.

Obdobne bola v roku 1982 vykonaná inventarizácia skládok odpadov na brehoch vodných tokov a nádrží, ktoré sú v správe lesného hospodárstva. V nadväznosti na inventarizáciu spracovali organizácie lesného hospodárstva harmonogramy na odstránenie skládok podľa poradia na jednotlivé roky 7. 5RP.

Podľa správy Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR na brehoch vodných tokov a nádrži, ktoré sú v ich správe nie sú žiadne skládky odpadov. Toto konštatovanie považujeme za nereálne a odporúčame ho znova preveriť. Nie je prakticky možné, aby sa skládky odpadov nachádzali len na tokoch, ktoré spravujú všetky ostatné organizácie (podniky povodí, lesné hospodárstvo, národné výbory), okrem MPVž SSR.

Skládkami, ktoré sa nachádzajú na tokoch v správe národných výborov sa zaoberal len Západoslovenský KNV. Ostatné krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy sa v svojich informáciách plnením tejto úlohy nezaoberali.

Zo správy Západoslovenského KNV vyplýva, že v územnej pôsobnosti ONV Levice boli v roku 1982 odstránené skládky odpadov z vodných tokov a nádrží. Ostatné ONV v Západoslovenskom kraji prijali opatrenia zamerané na inventarizáciu neprípustných skládok a ich postupné odstraňovanie v priebehu 7. 5RP.

13. Prijať opatrenia na prehĺbenie činnosti členov vodnej stráže tak, aby si jej členovia plnili svoje úlohy.

do 31. decembra 1982 Zabezpečia: MLVH SSR, KNV a NVB

Listom č. 1332/263/82-330 z 15. marca 1982 vydalo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR opatrenia na zvýšenie účinnosti vodnej stráže. Opatreniami boli určené konkrétne úlohy pre podniky povodia, ktorých pracovníci tvoria prevažnú časť členskej základne vodnej stráže.

Osobitná správa o činnosti vodnej stráže bude predložená na rokovanie porady ministra lesného a vodného hospodárstva SSR v apríli 1983.

Aktivita členov vodnej stráže v jednotlivých okresoch vo všeobecnosti vzrástla, a to v dôsledku opatrení, ktoré boli prijaté na prehĺbenie jej činnosti.

K 30. septembru 1982 bol počet členov vodnej stráže 1 564.

Vodná stráž najviac priestupkov zisťuje pri premávke po ochranných protipovodňových hrádzach, nedovolenom umývaní motorových vozidiel a iných mechanizmov, vysýpaní (resp. vylievaní) odpadov do tokov, výrube brehových porastov a ťažbe štrkopieskov.

V Západoslovenskom kraji najvyššia aktivita členov vodnej stráže bola v okrese Trenčín (114 pokút vo výške 6250 Kčs), najnižšia v okresoch Senica a Nové Zámky.

Činnosť členov vodnej stráže sa prehĺbila i vo Východoslovenskom kraji. V roku 1982 vodná stráž uložila celkom 764 pokút v celkovej výške 13 202 Kčs.

Stredoslovenský KNV a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy túto úlohu podrobnejšie nehodnotí.

14. Posúdiť v súčinnosti s MLVH ČSR účinnosť časti III. nariadenia vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. o odplatách a navrhnúť nevyhnutné úpravy, ktorými sa dosiahne zvýšenie účinnosti tohto nariadenia

do 30. júna 1983 Zabezpečí: MLVH SSR

Na základe plánu práce X. oddelenia ÚV KSČ, má Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR a Ministerstvo lesného hospodárstva ČSR vypracovať návrh súboru opatrení na racionalizáciu a ekonomickú stimuláciu hospodárenia s vodou, ktorý po prerokovaní v národných vládach bude predložený vláde ČSSR. Na základe podrobnej analýzy, do ktorej je zahrnuté i zhodnotenie pôsobenia ekonomických nástrojov vo vodnom hospodárstve, budú vypracované príslušné opatrenia na riešenie jednotlivých problémov.

Z uvedeného dôvodu odporúčame úlohu vypustiť z opatrení schválených uznesením vlády SSR č. 64/1982.

II. Na úseku prevádzky čistiarní odpadových vôd

1. Vykonať previerku účinnosti čistiarní odpadových vôd, počtu a kvalifikácie obsluhovateľov čistiarní, zhodnotiť výsledky previerky a prijať opatrenia na zvýšenie účinnosti čistiarní, opatrenia na zvýšenie odbornej úrovne obsluhovateľov týchto zariadení a opatrenia na zabezpečenie náhradných dielov pre prevádzku čistiarní odpadových vôd.

v priebehu 7. päťročnice

Zabezpečia: MP SSR, MFVž SSR

MSv SSR, MO SSR,

MV SSR, MZd SSR,

KNV a NVB

Previerka účinnosti čistiarní odpadových vôd sa v niektorých rezortoch pripravuje (MO SSR, MSv SSR, MP SSR, FMVS, FMNO, FMEP), v niektorých už prebieha (MV SSR, MPVž SSR, SZVD, KNV) a čiastkové výsledky sú k dispozícii.

Z jednotlivých správ vyplýva, že mnohé ČOV, najmä mestské, sú hydraulicky a látkovo preťažené, a že zásadné zlepšenie je možné dosiahnuť len rekonštrukciou a rozšírením (VsKNV, ZsKNV, SsKNV, MPVž SSR).

Nedostatky však boli zistené i pri vypúšťaní množstva a akosti odpadových vôd do verejných kanalizácií, čo má za následok nedodržiavanie vstupných parametrov na mestské čistiarne odpadových vôd a pokles čistiacich účinkov. Častá je i nedostatočná odborná úroveň obsluhovateľov čistiarní, malá zainteresovanosť na dosahovaných výsledkoch. V správach rezortov a krajských národných výborov sa objavuje požiadavka na pravidelné preškoľovanie obsluhovateľov čistiarní odpadových vôd (MPVž SSR, MV SSR, VsKNV, SZVD), ale chýbajú informácie o spôsoboch, ktorými rezorty a KNV chcú zabezpečiť zvyšovanie odbornej úrovne.

2. Posúdiť v súčinnosti s MLVH SSR možnosti intenzifikácie najmä rozhodujúcich čistiarní odpadových vôd s minimálnymi investičnými nákladmi a nízkou energetickou náročnosťou.

v priebehu 7. päťročnice

Zabezpečia: MP SSR, MPVž SSR,

MSv SSR, MZd SSR, KNV

Postupným vyhodnocovaním technických a organizačných podmienok na preverovaných čistiarňach odpadových vôd sa vyčleňujú tie, v ktorých je možné dosiahnuť cestou intenzifikácie zlepšenie ich účinnosti.

Väčšina intenzifikačných postupov sa týka biologického stupňa čistiarní a úprav kalového hospodárstva.

Niektoré rezorty, najmä MPVž SSR do intenzifikačných opatrení zahrnuli i rekonštrukcie a zaradenie ďalších stupňov do technologickej linky, čo však nie je správne, pretože intenzifikáciou sa majú dosiahnuť vyššie čistiace účinky na existujúcom zariadení a nie novými investíciami.

Podľa doteraz predložených informácií intenzifikácia sa plánuje na 21 ČOV.

Zo správ federálnych ministerstiev nie je možné posúdiť, či pripravujú intenzifikáciu ČOV v podnikoch, ktoré spravujú na území SSR.

3. Prehodnotiť najmä z hľadiska hygienickej nezávadnosti možnosti využívania kalov z mestských čistiarní odpadových vôd pre ich využitie v poľnohospodárstve, v rámci programu zvyšovania obsahu humusu v pôde.

do 31. decembra 1982

Zabezpečia: MPVž SSR a KNV

v spolupráci s MZ SSR,

MLVH SSR a MVT SSR

Z informácie zaslanej Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR vyplýva, že rezort sa v uplynulom období touto problematikou zaoberal a zaujíma k nej kritické stanovisko. S odvolaním sa na údaje zahraničných publikácií a informácie zo študijných ciest a konferencií uvádza, že používanie kalov z ČOV na hnojenie poľnohospodársky využívanej pôdy nie je vhodné.

Závery z rezortnej výskumnej úlohy, ktorú riešil Hydroprojekt Brno pod názvom "Prevádzkové skúšky vplyvu hnojenia kalom z ČOV" však hodnotili prevádzkové pokusy s aplikáciou kalov z ČOV ako úspešné, 'pretože riešia jednak likvidáciu kalov a ochranu životného prostredia a zároveň doplňujú organickú hmotu do pôdy, čím zvyšujú úrodnosť.

Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby sa MPVž SSR k tejto problematike znovu vrátilo.

Z previerok možností využívania kalov z mestských ČOV, ktoré vykonali podniky vodární a kanalizácií vidieť, že záujem zo strany poľnohospodárskych podnikov je malý, čo zrejme vyplýva z postoja, ktorý k problematike zaujíma MPVž SSR.

Za úspešné možno považovať zabezpečovanie tejto úlohy v Západoslovenskom kraji, kde v zmysle uznesenia Rady Západoslovenského

krajského národného výboru sa pripravuje uzavretie dohody na využívanie kalov z mestských ČOV v Západoslovenskom kraji v poľnohospodárstve - v rámci programu zvyšovania humusu v pôde. To len potvrdzuje, že konštruktívnym prístupom možno aj túto úlohu úspešne v praxi realizovať.

Podľa poslednej previerky v závodoch Stredoslovenských vodární a kanalizácií a Severoslovenských vodární a kanalizácii sa kaly z mestských ČOV vyvážajú na pozemky poľnohospodárskych podnikov, časť odoberajú záhradkári, ostatok sa skládkuje. Určitý podiel odoberajú Rašelinové závody n. p. na spracovanie do kompostu.

4. Vyčleniť v Hydroconsulte Bratislava a na Výskumnom ústave vodného hospodárstva v Bratislave zodpovedajúcu kapacitu pre konzultovanie problémov súvisiacich so zapracovávaním, prevádzkovaním a intenzifikáciou ČOV. Posúdiť možnosť vytvorenia špecializovanej skupiny odborníkov pre vykonávanie priamej inžinierskej činnosti na tomto úseku ako pomoc pre plnenie úlohy II/1.

od 1. januára 1983 Zabezpečí: MLVH SSR

Príkazným listom riaditeľa Hydroconsultu Bratislava č. 15/1982 bola vytvorená pracovná skupina na prerokovávanie koncepcie čistiarní odpadových vôd, ktorá zabezpečuje aj konzultačnú činnosť, týkajúcu sa zapracovávania, prevádzkovania a intenzifikácie čistiarní odpadových vôd pre záujemcov z rezortov a KNV. Priamu inžiniersku činnosť na tomto úseku zabezpečuje Hydroconsult zákazkovou formou.

Hydroconsult, Bratislava sa bude zúčastňovať na intenzifikácii rozhodujúcich ČOV v Západoslovenskom kraji a jeho odbornú činnosť si zabezpečuje i Ministerstvo priemyslu SSR.

Na Výskumnom ústave vodného hospodárstva v Bratislave sa konzultácie a priama inžinierska činnosť zabezpečujú formou nadplánovaných a podnikových úloh. V roku 1982 a v ďalších rokoch 7. 5RP rieši Výskumný ústav vodného hospodárstva úlohy súvisiace s intenzifikáciou a prevádzkovaním ČOV v rezorte Ministerstva priemyslu SSR.

5. Zabezpečiť sledovanie vývoja a výroby progresívnych najmä stavebnicových typov čistiarní odpadových vôd.

v priebehu 7. päťročnice Zabezpečí: MLVH SSR

Sledovanie vývoja a výroby progresívnych, najíma stavebnicových typov ČOV sa zabezpečuje na VÚVH Bratislava a HYCO Bratislava v súlade s potrebami odvetvia vodného hospodárstva a konkrétnych požiadaviek praxe v rámci plánovaných rezortných a podnikových úloh. V poslednom období (v priebehu rokov 1979 až 1982) Výskumný

ústav vodného hospodárstva vyhodnocoval a sledoval funkciu nového typu ČOV Agroclar v Rybanoch v rámci podnikovej úlohy.

Hydroconsult Bratislava sleduje vývoj nových ČOV v súlade s plnením svojho typizačného programu.

III. Na úseku ochrany vôd pred poľnohospodárskym znečistením

1. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR

a) Zabezpečí na základe realizačných výstupov výskumných úloh, riešených v pôsobnosti rezortov poľnohospodárstva a výživy v 6. päťročnici, optimalizáciu dávok priemyselných hnojív, za účelom znižovania mineralizácie vôd, hlavne dusíkatými zlúčeninami a biogénnymi prvkami.

v priebehu 7. päťročnice

b) Prehodnotí používanie a dávky biocidných látok, za účelom eliminácie ohrozenia zdravotnej nezávadnosti vôd

do 31. decembra 1983

c) Zamedzí splachom poľnohospodárskej pôdy do vodných tokov, príslušnými organizačnými, agrotechnickými a inými technickými opatreniami.

v priebehu 7. päťročnice

d) Zhodnotí jestvujúce návrhy a spôsoby na využitie, resp. likvidáciu odpadov z veľkochovov hospodárskych zvierat a následne metodicky usmerní poľnohospodárske orgány o navrhovanom vyhovujúcom riešení pre jednotlivé špecifické podmienky.

do 30. júna 1963

e) Bude budovať a rekonštruovať objekty, ako sú napr. silážne a senážne žľaby, nádrže na zachytávanie tekutých exkrementov, hnojiská a pod., aby nedochádzalo k úniku látok ohrozujúcich akosť alebo zdravotnú nezávadnosť vôd, a to predovšetkým v oblastiach vodárenských tokov, v chránených vodohospodárskych oblastiach a v oblastiach významných vodných zdrojov.

v priebehu 7. päťročnice

Úlohy uvedené v bode 1. a) až ej majú dlhodobejší charakter. Tá časť úlohy, ktorá je obsiahnutá v bode a) až d) má byť zabezpečená vydaním príslušných smerníc.

Návrh Smerníc o znížení poľnohospodárskeho znečistenia zdrojov podzemných a povrchových vôd a o hospodárení poľnohospodárskych organizácií v ochranných pásmach vodných zdrojov, spolu s Návrhom Smerníc o manipulácii hnojovicou a o likvidácii silážnych štiav, ktoré vypracovalo Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR boli schválené v kolégiu ministra poľnohospodárstva a výživy SSR v decembri 1982. Následne boli návrhy smerníc prerokované i v Rade vlády SSR pre životné prostredie v marci 1983.

Rada vlády SSR pre životné prostredie po prerokovaní návrhov smerníc požiadala zástupcu MPVž SSR:

- aby zabezpečil ich dopracovanie podľa pripomienok zainteresovaných rezortov a rokovania rady,

- aby následne zabezpečil ich vydanie,

- a spolu s Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy a krajskými národnými výbormi zabezpečil dôsledné presadzovanie uvedených smerníc do praxe, vrátane prehĺbenia výchovy a kontrolnej činnosti.

Z podkladov, ktoré predložilo MPVž SSR vyplýva, že v roku 1982 sa vybudovalo 246 silážnych a senážnych stavieb s nákladom 297, 94 tis. Kčs a 104 poľných hnojísk v hodnote 152, 72 tis. Kčs.

2. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR

a) Bude orientovať dotačnú politiku Štátneho fondu vodného hospodárstva na riešenie závažných problémov znečisťovania vôd z poľnohospodárskej výroby predovšetkým s cieľom poskytnúť prostriedky na výstavbu silážnych objektov a hnojovísk, čo umožní i dôslednú realizáciu uznesenia vlády SSR č. 287/1981.

v priebehu 7. päťročnice Zabezpečí: MLVH SSR

Štátny fond vodného hospodárstva Bratislava v rámci orientácie dotačnej politiky na riešenie závažných problémov znečisťovania vôd z poľnohospodárskej výroby poskytol v roku 1982 dotácie 70 poľnohospodárskym podnikom v celkovej sume 46, 3 mil. Kčs. Dotácie sa poskytli na výstavbu silážnych žľabov (41 objektov), poľných a v areáli fariem budovaných hnojísk (37 objektov) a objektov močovkového hospodárstva na hospodárskych dvoroch (14 objektov).

Zameranie poskytovaných dotácií sa v podstate zachováva aj v roku 1983, pričom i celková výška dotácií zostáva na úrovni roka 1982. V súčasnosti Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR prerokováva s Ministerstvom financií SSR uvoľnenie blokovaných prostriedkov ŠFVH. V prípade pozitívneho vyriešenia tejto otázky bude možné v roku 1983 zvýšiť dotácie poľnohospodárskym podnikom asi o 30 mil. Kčs.

Z úrovne Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR však bude potrebné zabezpečiť, aby poľnohospodárske podniky mohli tieto prostriedky vyčerpať.

IV. Na úseku rozvoja pracovnej iniciatívy, výchovy a vzdelávania kádrov

1. Pripraviť návrh vnútrorezortnej súťaže výrobných závodov a podnikov, VHJ, výskumných, vývojových a projekčných pracovísk na ochranu a tvorbu prírodného prostredia tak, aby súťaž mohla začať.

od 1. januára 1983

Zabezpečia: MP SSR, MPVž SSR,

MSv SSR

Ministerstvo priemyslu SSR vypracovalo návrh vnútrorezortnej súťaže, ktorý bol prerokovaný a schválený ministrom priemyslu SSR vo februári 1983 ako "Pokyny č. 1/83-E MP SSR na organizovanie a vyhodnocovanie socialistickej súťaže v ochrane životného prostredia medzi pracovnými kolektívmi a jednotlivcami v rezorte MP SSR". V zmysle uvedených pokynov budú vyhodnotené výsledky dosiahnuté v ochrane životného prostredia už i za rok 1982.

V rezorte Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR návrh na vnútrorezortnú súťaž v ochrane a tvorbe životného prostredia nebol vypracovaný s tým odôvodnením, že na 7. päťročnicu bolo schválených niekoľko druhov a typov súťaží, medzi nimi i súťaž v zlepšovaní pracovných a životných podmienok. Do jej kritérií je pojatý i poriadok na farmách, v prevádzkach a na hospodárskych dvoroch.

Vo VHJ LIKO bola v 7. päťročnici zavedená súťaž na racionalizáciu vodného hospodárstva.

S takýmto zabezpečovaním úlohy nie je možné sa v plnom rozsahu stotožniť. Práve v tomto odvetví, a predovšetkým v poľnohospodárskej prvovýrobe, je zisťovaných toľko závažných nedostatkov na úseku ochrany vôd pred znečistením, že socialistickou súťažou na ochranu , a tvorbu životného prostredia by sa mohla aspoň časť problémov riešiť iniciatívou pracovníkov.

O zisťovaných nedostatkoch je MPVž SSR informované už niekoľko rokov (písomne na úrovni námestníkov ministrov), no napriek tomu zásadné opatrenia na ich riešenie Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR doteraz neprijalo.

Sme toho názoru, že socialistická súťaž na ochranu a tvorbu životného prostredia je v rezorte Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR veľmi aktuálna.

Ani v rezorte Ministerstva stavebníctva SSR nebolo opatrenie rozpracované tak, aby súťaž na ochranu a tvorbu životného prostredia mohla začať od roku 1983. Súťaž bola generálnym riaditeľom odporučená, a ako zo správy MSv SSR vyplýva, takáto forma organizovania socialistickej súťaže nenašla dostatočnú odozvu.

2. Pokračovať v organizovaní Konferencií závodných a podnikových vodohospodárov s cieľom zabezpečiť informovanosť o nových technických riešeniach ochrany vôd pred znečistením, jednotný výklad nových právnych a technických noriem z oblasti ochrany vôd a hospodárenia s vodou a výmenu skúseností z prevádzky ČOV.

v priebehu 7. päťročnice Zabezpečí: MLVH SSR

XII. konferencia závodných a podnikových vodohospodárov, ktorú organizovalo Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR v spolupráci so Slovenskou vodohospodárskou inšpekciou a Domom techniky ČSVTS Žilina sa konala v dňoch 16. až 18. novembra 1982.

Tematicky bola konferencia zameraná na rozbor komplexu opatrení na ochranu vôd pred znečistením, ktoré boli schválené uznesením vlády SSR č. 64/1982. Na uvedenú ústrednú tému nadväzoval okruh prednášok orientovaných na intenzifikáciu a racionalizáciu čistenia odpadových vôd, zavádzanie nových progresívnych metód čistenia a problematiku kalového hospodárstva na ČOV.

Ďalším tematickým okruhom boli právne a technické normy z oblasti ochrany akosti vôd a hospodárenia s pitnou vodou.

Konferencie sa zúčastnilo vyše 200 podnikových a závodných vodohospodárov.