SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII. volebné obdobie

56

Správa o starostlivostí o zásobovanie vodou, ochranu a využitie vodných zdrojov

Zásobovaniu obyvateľstva a jednotlivých odvetví národného hospodárstva vodou, rozvoju vodných zdrojov a ochrane čistoty vôd, venujú stranícke a štátne orgány trvalú, v poslednom desaťročí mimoriadnu pozornosť.

Clony vodného hospodárstva na obdobie 7. päťročnice sú zamerané na rozvoj uvedených činností v "Hlavných smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky 1981 - 1985" schválených XVI. zjazdom KSČ sú formulované nasledovne:

"V odvetví vodného hospodárstva zabezpečovať potrebu vody pre zásobovanie obyvateľstva, poľnohospodárstva a priemyslu a to rozvojom povrchových e podzemných zdrojov. Realizovať protipovodňové úpravy na exponovaných tokoch, hlavne v oblasti južnej Moravy, na Odre, Hrone, Ipli a Slanej. Podľa dohody a v spolupráci s MĽR pokračovať vo výstavbe vodných diel na Dunaji. Pokračovať vo výstavbe vodohospodárskych opatrení v severočeskej hnedouhoľnej panve a budovať vodohospodárske investície súvisiace s rozvojom palivovo-energetickej základne.

Rozširovať vodovodnú a kanalizačnú sieť, zvýšiť podiel obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov a bývajúcich v domoch pripojených na kanalizáciu. Zlepšením údržby znižovať straty vody v rozvodnej sieti. Presadzovať nacionálne hospodárenie s vodou.

Výstavbou čistiarní odpadových vôd prednostne riešiť rozhodujúce zdroje znečistenia. "

Prirodzená kapacita zdrojov vody v SSR, ktoré sú k dispozícii na zabezpečenie uvedených úloh je určovaná predovšetkým kolísajúcim množstvom atmosferických zrážok. S výnimkou hraničného úseku Dunaja musia sa väčšie nároky na odbery povrchovej vody na ostatnom území zabezpečovať nákladnou investičnou výstavbou.

Z uvedeného dôvodu v odvetví vodného hospodárstva sa pri súčasnom nedostatku investičných prostriedkov musia uplatňovať racionalizačné programy. V súlade s uznesením XVI. zjazdu KSČ kladie sa vyšší dôraz na intenzifikačné prvky rozvoja, na šetrenie surovinami, energiou a materiálmi, na zníženie investičnej náročnosti navrhovaných opatrení a mobilizáciu vnútorných rezerv vo využívaní existujúcich základných fondov a výrobných zariadení.

Vo vývoji potrieb a spotreby vody majú rozhodujúcu úlohu hlavné sféry užitia, t. z. pitná voda pre obyvateľstvo, chladiaca voda pre tepelné a jadrové elektrárne a voda pre priemysel a poľnohospodárstvo. Výroba pitnej vody v SSR vzrástla za 20 rokov (1961 - 1980) na 3, 9 násobok a v roku 1980 dosiahla 462 mil. m3. Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov vzrástol za toto obdobie z 1, 1 mil. na 3, 22 mil. Voda bola zabezpečená pre takmer 764 tis. nových bytov a to pri vysokom štandarde. Špecifická potreba pitnej vody na obyvateľa za deň stúpla z 200 l v roku 1960 na 405 l v roku 1980. Vodné hospodárstvo tým významne prispelo k zabezpečeniu rastu životnej úrovne obyvateľstva SSR.

Tento rast bude vodné hospodárstvo zabezpečovať i v budúcnosti. Ukazuje sa však, že nie je únosné ísť rovnakými tempami ako doposiaľ, najmä v raste špecifickej potreby vody. Počíta sa aj s nižšími priemernými prírastkami podielu zásobovaných obyvateľov. V roku 2000 by vodou z verejného vodovodu malo byť zásobených 83 % obyvateľov. Pri pokračovaní doterajšieho vývoja by celková priemerná potreba pitnej vody stúpla do roku 2000 o 12, 5 m3s-1 a špecifická potreba o 70 1os-1. deň-1.

Pre zabezpečenie potrieb pitnej vody je predovšetkým potrebné:

Po roku 1990 v Západoslovenskom kraji vybudovať diaľkové prívody vody zo zdrojov podzemných vôd na Žitnom ostrove do Nitry, Nových Zámkov a Levíc, vrátane prívodu vody na Záhorie a Južnú Moravu.

V Stredoslovenskom kraji rozhodujúci význam má dokončenie výstavby nádrže Nová Bystrica (pre Čadcu a Žilinu), nádrž Turček na Turci (pre Prievidzu a Žiar nad Hronom), nádrž Malinec na Ipli (pre Lučenec a Veľký Krtíš).

Vo Východoslovenskom kraji bude potrebné rozšíriť vodárenský systém z budovanej nádrže Starina na Ciroche, nadväzne na to vybudovať systém zásobovania pitnou vodou z vybudovanej viacúčelovej nádrže, Veľká Domaša na Ondave pre zásobovanie Východného Slovenska.

Rozbory však ukazujú, že vzhľadom na odsun výstavby niekoľkých vodárenských nádrží z plánu 6. i 7. päťročnice nebude možné v požadovaných časových úrovniach zabezpečiť uvedenie nových vodárenských zdrojov do prevádzky vo vodohospodársky pasívnych oblastiach

v celom rozsahu predpokladaného nárastu potreby pitnej vody. Za danej situácie je preto potrebná predovšetkým trvalá a dôsledná realizácia opatrení prijatých na racionálne hospodárenie s pitnou vodou a intenzifikáciu a rozšírenie kapacít jestvujúcich vodných zdrojov.

Voda pre tepelné a jadrové elektrárne používaná ako chladiace médium je potrebnou súčasťou procesu výroby elektrickej energie. Podľa súčasných predpokladov nebude jej chladiaca funkcia zamenená iným médiom ani v budúcich 15 - 20 rokoch. Preto je s ňou potrebné počítať pri budovaní nových elektrární, predovšetkým jadrových. Pritom sa však mení spôsob jej využitia. Zatiaľ čo predtým časť vody sa používala pre prietočné chladenie tepelných elektrární, v dnešnej dobe prevažuje cirkulačný spôsob chladenia spojený s veľkým výparom. Táto tendencia potrvá a v budúcnosti zosilnie. Znamená to, že vedia absolútneho rastu odberov vody úmerne novým inštalovaným výkonom, rastie hlavne zložka nenávratnej spotreby vody. Tým dochádza k ochudobňovaniu vodných zdrojov.

Zabezpečenie technologickej vody pre jadrové elektrárne si vyžiada v povodí Hrona vybudovať hať Veľké Kozmálovce a nádrž Slatinka na Slatinke, na Východnom Slovensku prívod vody z nádrže Ružín, hať Drienovskú Ves na Toryse a prevod vody z Popradu do Torysy.

Voda pre priemysel sa odoberá z povrchových a podzemných zdrojov. Používa sa pre technologické procesy, pre chladenie, pre účely hygienické a sociálne. Pitná voda pre priemysel je bilancovaná v odberoch vody z verejných vodovodov. Na ostatných odberoch sa podieľa asi z 90 % voda povrchová a asi z 10 % voda podzemná. V roku 1960 boli odbery vody pre priemysel (bez energetiky) vo výške 500mil. m3 (64 % celkových odberov), v roku 1980 801 mil. m3 (40 % celkových odberov).

Prognóza očakávaného vývoja potrieb vody pre priemysel počíta s tým, že do roku 2000 by odbery vody pre priemysel (bez energetiky) mali stúpnuť na 834 mil. m3 (o 4, 3 % oproti roku 1980), čo bude asi 33 % z celkových odberov. Taktiež územné rozloženie priemyslu by malo v podstate zostať stabilizované (neočakáva sa vznik nových priemyslových aglomerácií s výnimkou niektorých kapacít strojárskeho a chemického priemyslu).

V ostávajúcich približne 10 rokoch došlo k znižovaniu relatívnej potreby vody na jednotku výroby a v rade odvetví aj k zníženiu celkovej výšky odberov. V poslednom období sa však tento priaznivý trend znižovania špecifickej potreby vody spomaľuje. Je to dôsledok postupného vyčerpania rezerv intenzifikačnými a racionalizačnými opatreniami zavedenými v minulosti. V súčasnosti sa hľadajú cesty najmä v oblasti znižovania spotreby pitnej vody na všetkých úsekoch hospodárstva SSR v súlade s uznesením vlády SSR č. 335/1982.

Voda pre poľnohospodárstvo sa odoberá vo väčších množstvách predovšetkým pre závlahy.

Veľkosť odberov každoročne kolíše v závislosti na zrážkových pomeroch daného obdobia a aj na rozsahu využívania prevádzkových závlahových zariadení. V ostatných dvoch rokoch sa závlahy využívali v rozsahu cca 73 % - 83 %. V SSR je v súčasnej dobe vybudovaných 223, 4 tis. ha.

Závlahy sa považujú za jeden z rozhodujúcich faktorov zvyšovania poľnohospodárskej výroby, preto i v budúcnosti sa počíta s ich rozvojom. Ich plocha má do roku 2000 stúpať na 482 tis. ha, teda viac než dvojnásobok. Rozhodujúce plochy závlah budú situované na južné Slovensko, na Považie a v oblasti Východoslovenskej nížiny. Vodné hospodárstvo musí vo svojich bilanciách počítať s nutnosťou kryt potreby závlah práve v suchom roku. Preto sa predpokladá, že v roku 2000 stúpne potreba vody pre závlahy na 423 mil. m3, t. z. na 3, 2 násobok roku 1980.

Pri súhrnnom hodnotení odberov a spotreby vody vo vzťahu k možnosti ich krytia treba vychádzať zo skutočnosti, že vodné hospodárstvo v SSR nie je jednotným prepojeným systémom (ako napr. energetika), ale naopak, že vodné zdroje sú do značnej miery miestne Izolované a dosah krytia požiadaviek z nich je obmedzený.

Hospodárenie s vodou na Slovensku je zásadným spôsobom ovplyvnené disproporciou medzi vodnými zdrojmi a požiadavkami na vodu. Na jednej strane je územie našej republiky charakterizované nerovnomerne rozdelenými vodnými zdrojmi v jednotlivých oblastiach a v jednotlivých ročných obdobiach, čo je dôsledkom prírodných a klimatických podmienok, na druhej strane nerovnomerne rozloženými požiadavkami na odbery vody ako dôsledok historického vývoja osídlenia a hospodárskeho rozvoja. V posledných desaťročiach je táto situácia komplikovaná naviac neustálym zhoršovaním akosti vody v tokoch a obmedzovaním možností využitia vodných zdrojov pre požadované účely. Hospodárenie s vodou v podmienkach nášho štátu je charakterizované nevyhnutnosťou viacnásobného užitia povrchovej vody a potrebou vyrovnávania disproporcie medzi nárokmi a vodnými zdrojmi ich časovým a územným prerozdeľovaním v súlade s vývojom bilančnej situácie. Oblasti, v ktorých trvalé alebo v suchých obdobiach nie sú požiadavky na vodu pokryté zdrojmi vody sú tzv. vodohospodársky pasívne oblasti.

Riešenie pasívnych oblastí predstavujú dlhodobé opatrenia, ktoré sú spojené s nákladnou investičnou výstavbou, hlavne nádrží a prevodov vody. V rade úsekov tokov je pasívnosť spôsobená nepriaznivou akosťou, ktorá znemožňuje využitie vody pre niektoré účely. Ide napríklad o obmedzenie možností využitia vody pre závlahy, alebo pre rekreačné aktivity a pod. Najzložitejšie sa javí riešenie vodárenských pasívnych oblastí, pretože zdroje vody pre vodárenské využitie majú vysoké nároky na akosť vody.

Podobné zložité problémy je potrebné riešiť pri stanovení ochranných hygienických pásiem vodárenských zdrojov pri zabezpečovaní činnosti všetkých užívateľov vody v týchto pásmach, hlavne poľnohospodárstva.

Z hľadiska množstva, ale i z hľadiska akosti vody možno hovoriť o pasívnosti i u podzemných vôd. Intenzívnejšie využívanie podzemných vôd je jedným z významných a realizovateľných racionalizačných opatrení, ktoré však naráža na zhoršovanie ich akosti a technicky zložitú ochranu. Pritom je na odbery z podzemných vôd v súčasnosti odkázaná väčšina obyvateľstva, živočíšna a priemyselná potravinárska výroba.

Viacnásobné používanie povrchových vôd je v posledných desaťročiach narušované zhoršovaním jej akosti, ktoré je dôsledkom neracionálneho nakladania s vodami (hlavne vypúšťaním nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd), obhospodarovania pôdy (chemizácia v poľnohospodárstve, často neefektívne využívanie umelých hnojív, manipulácia s odpadmi zo živočíšnej výroby), znečisťovania ovzdušia a v neposlednom rade i manipulácie s ropnými látkami, tuhými odpadmi a pod.

Problematika riešenia pasívnych oblastí sa viaže plne na vývoj akosti vody v tokoch. Pokiaľ sa nedosiahne zastavenie súčasného rastu znečistenia, budú sa problémy pasívnych oblastí prehlbovať a rozširovať.

Sú síce úseky tokov s prebytkami vody, ale ich použitie je obmedzené. Kvalita vody je znehodnotená vypúšťaním odpadových vôd. Na Váhu sú to napr. odpady z celulóziek Žilina a čiastočne aj Ružomberok, na Ondave Bukóza Vranov, na Laborci Chemko Strážske, tepelné znečistenie z elektrárne Vojany a pod. V odpadových vodách z evidovaných zdrojov znečistenia bolo napr. v roku 1980 vypustených 136 tisíc ton organických látok rozložiteľných biologickou cestou a 176 tisíc ton nerozpustných látok.

Z hľadiska pokrytia potrieb závlahovej vody za vysoko pasívne treba považovať povodie dolnej Moravy, Nitry, dolného Hrona, Ipľa, Slanej, Rimavy, Bodvy a Torysy. Vzhľadom na rozvoj jadrovej energetiky (zabezpečenie technologickej vody) vodohospodársky je pasívny aj dolný Hron a povodie Torysy.

Najviac náročné je však, ako sa už v správe uviedlo, riešenie vodárenský pasívnych oblastí v zásobovaní pitnou vodou.

Situácia, ktorá sa v posledných rokoch na úseku zásobovania pitnou vodou vytvorila preukazuje, že zvýšená starostlivosť najvyšších straníckych a štátnych orgánov je nielen potrebná, ale je žiadúce jej ďalšie prehĺbenie, konkretizovanie a rozšírenie prakticky na všetky sféry národného hospodárstva. Je totiž preukázateľné, že tempo rozvoja zásobovania pitnou vodou v SSR napriek značnej starostlivosti, najmä v poslednom desaťročí (pri celkovom posudzovaní), značne zaostalo za celkovým hospodárskym a sociálnym rozvojom a najmä za rozvojom komplexnej bytovej výstavby.

Aj preto sú v záveroch XVI. zjazdu KSČ v oblasti zásobovania pitnou vodou na obdobie 7. päťročnice, ako je uvedené v úvode, vytýčené pomerne konkrétne úlohy, postihujúce prakticky všetky úseky činnosti odvetvia vodného hospodárstva, od vyhľadávania vodných zdrojov, cez investičnú výstavbu a prevádzku vodovodných zariadení, až po hospodárenie s pitnou vodou a znižovanie strát.

Rozbor plnenia úloh vyplývajúcich pre oblasť zásobovania pitnou vodou zo záverov XV. a XVI. zjazdu KSČ preukazuje, že popri pozitívnych výsledkoch a tendenciách existujú aj nedostatky a problémy. V uplynulých rokoch sa napríklad plnil a dokonca aj prekračoval plánovaný rast podielu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov, navrhnutý v súlade s výstavbou nových kapacít vodných zdrojov. Podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou sa zvýšil zo 43, 4 % v roku 1970 na 62, 7 % v roku 1980. Vo výrobe pitnej vody vo verejných vodovodoch za to isté obdobie je zvýšenie až 1, 88 násobné v porovnaní s výrobou vody v roku 1970. Tento progresívny trend výroby a dodávky vody z verejných vodovodov bol vyvolaný predovšetkým rastom celkovej špecifickej potreby vody, ktorá z 290 l/os/deň v roku 1960 vzrástla na 405 l/os/deň v roku 1980 v priemere za celé územie Slovenska, vrátane priemyslu a vybavenosti. Najvyššie celkové špecifické potreby (vody vyrobenej) boli v roku 1982 zaznamenané najmä vo Zvolene (691 1/os/deň), v Bratislave (610 1/os/deň), v Žiline (551 1/os/deň) v Leviciach (473 1/os/deň) a v Košiciach (440 1/os/deň).

Z vykonaných rozborov, porovnaním skutočného bytového fondu s potrebami vody vyčíslenými podľa normy však vyplýva, že z celkového počtu 62 vybraných sídiel (miest) až v 27 sídlach je súčasná špecifická spotreba vody aj v domácnostiach vyššia, ako by zodpovedala výpočtu podľa normy (bytový fond I. kategórie výhľadove 280 1/os/deň a II. kategórie 230 1/os/deň). Najväčšie prekročenie normových hodnôt v špecifickej potrebe pre domácnosti je napr. v Považskej Bystrici (375 l/os/deň), v Lučenci (350 l/os/deň), vo Zvolene (339 l/os/deň), v Humennom (325 1/os/deň), v Revúcej (320 1/os/deň), v Trnave 1317 1/os/deň) a v Leviciach (306 1/os/deň), pričom do uvedenej priemernej hodnoty sú zarátané všetky domácnosti, t. z. i nižšie kategórie, kde i normy potreby vody sú nižšie.

Pre porovnanie so špecifickými spotrebami vody v domácnostiach

v zahraničí môžu orientačne poslúžiť údaje z materiálov seminára Európskej hospodárskej komisie, ktorý sa konal v roku 1982 v Portugalsku. Za rok 1979 udávajú sa pre niektoré štáty tieto hodnoty: Belgicko (104 l/os/deň), Dánsko (177 1/os/deň), NSR (139 l/os/deň), Švédsko (201 l/os/deň), Švajčiarsko (261 l/os/deň) a Nórsko (139 l/os/deň).

Uvedené porovnania poukazujú na skutočnosť, že pitná voda sa v SSR nehospodárne využíva nielen v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva, ale aj v domácnostiach, alebo že dochádza vo vnútorných vodovodoch bytového fondu k veľkým únikom vody. Popri uvedenom pomere, rýchlom raste podielu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov, aj tieto okolnosti majú veľký podiel na zvyšovaní bilančnej napätosti medzi požiadavkami na dodávky pitnej vody a možnosťami ich krytia.

Na druhej strane v minulých rokoch značne zaostávala výstavba nových kapacít vodných zdrojov a obdobne aj výstavba vodovodných sietí.

V období rokov 1961 - 1970 sa vybudovali vodné zdroje o kapacite 7, 5 m3/sec., pričom čistý prírastok bytov (nové byty po odrátaní asanácií) bol 166 tis. bytov. V období 1971 - 1980 pri prírastku zdrojov 7, 8 m3/sec, však už čistý prírastok bytov tvorilo 264 tis. bytov. To znamená, že prakticky s rovnakým prírastkom zdrojov bolo potrebné pokryť potreby vyššieho množstva vody pre 100 tisíc bytov naviac. To malo za následok, že sa vyčerpali kapacitné rezervy v zdrojoch vybudovaných v predchádzajúcich obdobiach a do 7. päťročnice sa nevytvorili potrebné rezervy v zdrojoch pitnej vody. V súčasnosti na zabezpečenie plynulého zásobovania pitnou vodou aj v období zníženej výdatnosti zdrojov v kapacitách zdrojov pitnej vody chýba celkove približne 1, 5 až 1, 7 m3/sec. Doterajšia prax pripojovania nových bytov na verejný vodovod a tým i neúmerné zvyšovanie podielu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov (mnohokrát označované ako veľmi pozitívny trend), bez vybudovania potrebných kapacít vodných zdrojov, prívodov a akumulačných priestorov, spôsobila ešte väčšiu napätosť medzi disponibilnými vodnými zdrojmi a požiadavkami na krytie potrieb vody. Nevykrytie tohoto neplánovaného rastu podielu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejného vodovodu zdrojmi vody je tiež jedným z činiteľov spôsobujúcich nedostatky a problémy pri zásobovaní obyvateľstva a ostatných odvetví národného hospodárstva pitnou vodou.

Na postupnom zhoršovaní zásobovania pitnou vodou v SSR sa podieľali aj ďalšie faktory. Je to napríklad investičná výstavba, ktorej dlhoročné neplnenie bolo vážnou brzdou rozvoja vodného hospodárstva. Napriek veľkému úsiliu investorov vodohospodárskej výstavby,

nepodarilo sa totiž ani v jednom roku 5. a 6. päťročnice, aby dodávateľské organizácie budovali vodárenské, ale i ostatné zdravotno-vodohospodárske investície takým tempom, ako napríklad komplexnú bytovú výstavbu, i keď prakticky takmer 90 % týchto investícií priamo podmieňovalo bezproblémové užívanie ukončených bytov. V 5. a 6. päťročnici sa napríklad nerealizovali na zdravotno-vodohospodárskom úseku riadenom národnými výbormi plánované úlohy v rozsahu približne 1, 8 mld. Kčs, z čoho približne 60 % prostriedkov pripadá na výstavbu vodovodov. Aj časť z neprestavaných prostriedkov v 5. a 6. päťročnici v ústredne riadenom odvetví vodného hospodárstva bola z úseku výstavby vodárenských zariadení. Aj tieto skutočnosti sa značne podiel aj a na tom, že sa postupne v SSR vytvoril spomínaný bilančný nedostatok v zdrojoch pitnej vody. Jediným východiskom riešenia tejto situácie, i keď veľmi nevhodným, bolo pripojovanie nových bytov na verejný vodovod aj bez vybudovania potrebných kapacít vodných zdrojov. To spôsobovalo a ešte i vo väčšine prípadov spôsobuje nespokojnosť nielen obyvateľov užívajúcich nové byty, ale aj bývajúcich v jestvujúcom bytovom fonde, lebo pokles tlakov v rozvodnej vodovodnej sieti spôsobovaný takýmto riešením zasahuje celé časti miest, pripadne i celé mestá. Okrem priamych dôsledkov pretrvávajúceho neplnenia úloh investičnej výstavby, neprestavania ročných plánovaných objemov prác a dodávok, neukončovanie nových kapacít v plánovaných termínoch a pod., mali tieto skutočnosti i nepriame dopady na celkový rozvoj vodného hospodárstva. Zvýšené limity a objemy prác požadované pri zostavovaní päťročných plánov orgánmi a organizáciami odvetvia vodného hospodárstva sa javili neodôvodnené a mnohokrát neboli aj preto v požadovanej výške akceptované.

V budúcnosti bude preto, potrebné prijať opatrenia, aby zdravotno-vodohospodárskej investičnej výstavbe boli v systéme riadenia, plánovania a realizácie investičnej výstavby prisúdené priority zodpovedajúce jej dôležitosti.

Rozvoj zásobovania pitnou vodou však až donedávna negatívne ovplyvňovali aj samotné orgány a organizácie vodného hospodárstva na úseku vodovodov a kanalizácií, určujúce, resp. vykonávajúce svoju činnosť extenzívnym spôsobom. Potvrdzuje to aj orientácia na neustále zvyšovanie výkonov a ziskov cestou budovania nových kapacít verejných vodovodov, znížená starostlivosť o základné prostriedky a malá aktivita pri presadzovaní opatrení na racionálne hospodárenie s pitnou vodou a najmä na znižovanie dodávok vody veľkospotrebiteľom.

Uvedené pretrvávajúce problémy a nedostatky (zabezpečovanie zdrojov vody, investičná výstavba, ako aj v prevádzke verejných vodovodov a pod. ) spôsobili postupné zaostávanie tohto úseku odvetvia vodného hospodárstva za rozvojom ostatných odvetví. Zaostali predovšetkým za rozvojom komplexnej bytovej výstavby. Postupne sa v 6. a v prvých rokoch 7. päťročnice prejavili v nedostatočnom zásobovaní niektorých miest, obcí, prípadne častí miest pitnou vodou.

Dlhotrvajúce suché počasie v jeseni roku 1982, disproporcie medzi zdrojmi a potrebami pitnej vody, ako aj ostatné nedostatky a problémy na úseku zásobovania pitnou vodou, ešte viac prehĺbilo, resp. obnažilo. V mnohých oblastiach SSR bolo potrebné prikročiť k značnému obmedzovaniu dodávok pitnej vody.

Situáciou sa zaoberali v novembri a decembri 1982 Predsedníctvo ÚV KSS a vláda SSR. Posúdili celkovú situáciu v zásobovaní pilnou vodou a analyzovali aj hlavné príčiny vytvorenia tejto veľmi nepriaznivej situácie. Na základe analýzy stanovili hlavné smery odstránenia problémov a nedostatkov a prijali tiež celý rad krátkodobých a dlhodobých opatrení na zmiernenie uvedenej situácie.

Z vyhodnotenia plnenia týchto opatrení vykonaného v januári a júli t. r. (príloha č. 3. a) vyplýva, že celý rad opatrení bolo vo vodárenskej praxi zrealizovaných, čo popri zlepšenej hydrologickej situácii v prvých piatich mesiacoch tohoto roku prispelo k celkovej zlepšenej situácii v zásobovaní pitnou vodou.

Veľmi teplé a na väčšine územia súčasne i suché počasie v júni, júli a auguste t. r. proces postupného zlepšovania zásobovania pitnou vodou pribrzdilo a niekde i úplne zastavilo. Zrealizované opatrenia, napriek zlým klimatickým podmienkam však zabránili vytvoreniu nepriaznivej situácie, obdobnej z jesene roka 1982.

Priamy súvis medzi klimatickými podmienkami a kvalitou zásobovania pitnou vodou však potvrdzuje, že okrem vykonaných krátkodobých opatrení a opatrení na racionálne hospodárenie s vodou a znižovanie strát vody, je potrebné zabezpečiť aj výstavbu potrebných vodných zdrojov a ostatných zariadení verejných vodovodov, najmä akumulačných priestorov. Takmer všetky jestvujúce vodné zdroje v SSR sú totiž už v súčasnosti využívané na hranici ich kapacitných možnosti bez akejkoľvek rezervy, čo nepriaznivo ovplyvňuje zásobovanie pitnou vodou už pri priemernom poklese ich výdatnosti vplyvom počasia. Pre zabezpečenie uspokojivého zásobovania pitnou vodou v budúcom období je preto potrebné nielen trvalé realizovať všetky krátkodobé racionalizačné opatrenia schválené uznesením vlády SSR č. 335/1982, ale je potrebné aj ostatné, predovšetkým dlhodobé opatrenia, smerované na rozvoj zdrojov vody, konkretizovať a urýchlene realizovať.

Dôležité je tiež, aby sa trvalé pokračovalo vo zvýšenej starostlivosti o ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením.

Prvý ucelený komplex opatrení, zameraných najmä na ochranu vodných zdrojov na Žitnom ostrove, bol schválený uznesením vlády SSR

č. 3/1973. Uznesením vlády SSR č. 255/1973, boli schválené úlohy s pôsobnosťou pre celú Slovenskú socialistickú republiku.

Pre obdobie 6. päťročnice boli hlavné smery ochrany vôd vytýčené opatreniami, ktoré vláda SSR schválila uznesením č. 214/1976.

Úlohami súvisiacimi s ochranou vôd na Slovensku v celom komplexe sa v júni 1977 zaoberalo aj 4. zasadnutie SNR. Uznesením č. 24 vyjadrila vláde SSR nielen plnú podporu pri zabezpečovaní opatrení prijatých na ochranu vôd, ale súčasne jej odporúčala i formy a cesty, ako dosiahnuť lepšie splnenie úloh na tomto úseku. Uznesenie SNR č. 24/1977 bolo vládou SSR rozpracované uznesením č. 305 z 31. augusta 1977.

Nadväzne na uvedené uznesenie, vláda SSR v júni 1979 predložila Predsedníctvu SNR kontrolnú správu o plnení opatrení na ochranu povrchových a podzemných vôd na Slovensku a na ochranu vodných zdrojov na Žitnom ostrove, dodržiavaní právnych predpisov o ochrane vôd, ako aj plnení štátneho plánu výstavby čistiarní odpadových vôd. Predsedníctvo po jej prerokovaní prijalo uznesenie číslo 236 z 22. júna 1979.

Po ukončení 6. päťročnice, vláda SSR vykonala analýzu plnenia úloh na ochranu vôd. Zo záverov vyplynulo, že podiel na zhoršenom vývoji kvality vôd má i porušovanie pracovnej, technologickej i štátnej disciplíny. Súčasne sa preukázalo, že ochranu vôd treba vo väčšej miere zabezpečovať popri investičnej výstavbe i ďalšími opatreniami, predovšetkým neinvestičného charakteru.

Súhrnná správa o plnení opatrení za rok 1982 vrátane podrobného vyhodnotenia jednotlivých opatrení (príloha č. 3. b), bola prerokovaná vo vláde SSR 8. júna 1983. V uznesení č. 185, ktoré na rokovaní prijala, sa konštatuje, že napriek dosiahnutiu niektorých pozitívnych výsledkov, nie je uspokojivé plnenie opatrení najmä v rezorte Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, ale i v organizáciách, ktoré sú na území SSR riadené federálnymi orgánmi.

Stav akosti povrchových a podzemných vôd na Slovensku si vyžaduje, aby všetky rezorty a KNV dôslednejšie plnili opatrenia zamerané na zlepšenie plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona o vodách a predpisov vydaných na jeho základe, úloh, ktoré zabezpečujú zlepšenie prevádzky jestvujúcich čistiarní odpadových vôd a výstavby nových čistiarenských kapacít. Treba sa neustále usilovať o zníženie negatívnych dopadov rastlinnej a živočíšnej výroby na akosť vôd. V tejto súvislosti treba poznamenať, že už v záveroch XV. zjazdu KSČ boli pre poľnohospodárstvo stanovené úlohy "dbať na ochranu pôdneho fondu a podstatne lepšie ako doteraz využívať maštaľné a ostatné organické a anorganické hnojivá". Dôsledné plnenie tejto požiadavky aj v súčasnom období značnou mierou môže vplývať na zlepšenie súčasného nepriaznivého vplyvu poľnohospodárstva na kvalitu vôd.

Mnohé problémy sa už v tomto rezorte začali riešiť. Vybudoval sa rad objektov, ktoré ponúkajú zmierňovať negatívne dopady poľnohospodárskej výroby na kvalitu vôd. Vcelku však ešte pretrváva.

Nedôsledné plnenie úloh na tomto úseku, potvrdili to i previerky Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie, ktoré vykonala v roku 1982 v organizáciách poľnohospodárskej prvovýroby JRD, ŠM a vo veľkokapacitných farmách. Zistené nedostatky poukazujú na nedostatky v dôslednom riadená a usmerňovaní činnosti v oblasti vodného hospodárstva zo strany orgánov, ktoré priamo riadia poľnohospodársku výrobu. Mnohé problémy pretrvávajú len preto, že neboli doriešené na úrovni stredných článkov riadenia. Ide najmä o výstavbu vodohospodárskych zariadení, o výkon funkcie vodohospodárov, o výstavbu objektov pre skladovanie a manipuláciu s látkami škodiacimi vodám a podobne.

Požiadavku trvalej zvýšenej starostlivosti o ochranu čistoty vôd zvýrazňuje i počet a rozsah havárií. V období ostatných troch rokov zaevidovali príslušné orgány 259 havarijných zhoršení akosti vôd. To potvrdzuje, že organizácie nezabezpečujú protihavarijné opatrenia v súlade s vyhláškou MLVH SSR č. 23/1977 Zb. o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd.

Údaje o havarijnom zhoršení akosti vôd poukazujú tiež na to, že v ostatných rokoch došlo vo viacerých prípadoch jednak k priamemu znečisteniu a jednak k ohrozeniu podzemných vôd. To si vyžaduje, aby vodohospodárske orgány ešte viac prehĺbili kontrolu zdrojov znečistenia potenciálne ohrozujúcich vodné zdroje. V tomto smere sa očakáva i zvýšenie aktivity prevádzkovateľov vodných zdrojov.

Celková situácia v oblasti znečisťovania vôd, stále viac ohrozujúca i zdroje pitných vôd, zvýrazňuje požiadavku presadzovanú, aby sa akosť povrchových vôd hodnotila i s ohľadom na možnosť prieniku špecifických látok, najmä zdraviu škodlivých, ktoré môžu preniknúť do podzemných vôd vodárenský využívaných alebo plánovaných pre vodárenské účely. V tomto smere vzrastá i úloha hygienických orgánov.

Z uvedeného, ale i z ďalších poznatkov získaných pri previerkach a kontrolách plnenia opatrení na ochranu čistoty vôd vyplýva, že kritické hodnotenie plnenia týchto úloh je plne opodstatnené.

Záverom možno konštatovať, že pre riešenie súčasnej nepriaznivej situácie v zásobovaní pitnou vodou, ako aj výhľadové definitívne riešenie uspokojivého zásobovania pitnou vodou sú v SSR vytvorené potrebné podmienky. Smerný vodohospodársky plán dokumentuje, že máme k dispozícii dostatočné vodné zdroje, sú však územne rozdelené

veľmi nerovnomerne. Nie všade je v žiadúcej miere zabezpečená ochrana ich kvality. Súčasnú situáciu v zásobovaní pitnou vodou, napriek značnému postupnému zlepšeniu v priebehu I. polroka 1983, treba aj naďalej označovať ako nepriaznivú. Terajšie dlhotrvajúce suché a teplé počasie opätovne spôsobuje problémy pri zabezpečovaní zásobovania pitnou vodou.

V druhom polroku tohoto roku a v ostávajúcich rokoch 7. päťročnice bude preto potrebné, aby sa naďalej dôsledne realizovali všetky opatrenia prijaté vládou SSR, či už na úseku riešenia zásobovania pitnou vodou, alebo na úseku ochrany čistoty vôd.

Pre ďalšie obdobia okrem pretrvávajúcej platnosti všetkých prijatých opatrení bude predovšetkým potrebné, aby rozvoj vodného hospodárstva, najmä na úseku zásobovania pitnou vodou a ochrany čistoty vôd bol realizovaný proporcionálne v súlade s rozvojom ostatných odvetví. Racionálne hospodárenie s pitnou vodou sa musí stať povinnosťou každej organizácie, ktorá dodáva či odoberá pitnú vodu. Nezmenšenú pozornosť treba venovať ochrane čistoty vôd na všetkých stupňoch riadenia štátnych i hospodárskych orgánov. Vzťah k vode, k potrebe hospodáriť s ňou sa musí tiež postupne zmeniť nielen vo vedomí, ale i v praxi každého nášho občana.