Správa
o realizácii podnetov poslancov SNR prednesených na 5. schôdzke Slovenskej národnej rady
Na 5. schôdzke SNR 24. júna 1982 bol prerokovaný návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1981 a správa vlády SSR o zámeroch skvalitňovania životného prostredia miest a obci vo volebných programoch Národného frontu v rokoch 1981-1985.
V rozprave k týmto bodom programu vystúpili poslanci SNR so svojimi stanoviskami, poznatkami i podnetmi.
Vláda SSR prijala 18. augusta 1982 uznesenie č. 234 na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z uznesenia SNR č. 27/1982 k správe o štátnom záverečnom účte SSR za rok 1981 a uložila členom vlády, vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SSR, radám KNV a rade NVB posúdiť námety a návrhy prednesené na schôdzke SNR pri prerokúvaní správy o Štátnom záverečnom účte a podľa výsledkov posúdenia prijať opatrenia na ich riešenie. O prijatých opatreniach informovať do 30 dní príslušného poslanca SNR a v odpise predsedu SNR a príslušného podpredsedu vlády.
Minister financií SSR v liste zo 6. októbra 1982 odpovedal na podnet prednesený poslancom SNR Jánom Brondošom.
Uviedol, že popri úspešnom plnení plánu dane z obratu v SSR za roky 1979-1980 došlo za rok 1981 k nesplneniu plánu tejto dane v úhrne o 0, 5 boda, pričom výrobné družstvá nesplnili daň z obratu až o 6, 7 boda, čo sa značne negatívne prejavilo v príjmoch rozpočtov národných výborov.
Medzi problémy, ktoré výrazne nepriaznivo ovplyvnili plnenie dane z obratu vo výrobných družstvách treba zaradiť najmä odmietnutie zmluvných dodávok nábytku obchodnými organizáciami, nezabezpečenosť odbytu niektorých textilných a odevných výrobkov do trhových fondov a problémy v zásobovaní niektorými základnými materiálmi.
Nezabezpečenosť odbytu na domácom trhu vyvolala u výrobných družstiev snahu umiestniť svoje výrobky na trhoch v socialistických štátoch, do ktorých zvýšili vývoz oproti predchádzajúcemu roku o 16, 1 %.
Z uvedeného vyplýva, že v ekonomike výrobných družstiev treba
posunúť do popredia otázku urýchlenej a rozsiahlejšej inovácie výroby zameranej na kvalitnejšie, technicky pokrokovejšie a módnejšie výrobky, čím by sa dosiahla aj podstatne vyrovnanejšia daň z obratu v jednotlivých rokoch. Ministerstvo financií SSR sa v rámci sústavových opatrení pomocou finančno-ekonomických nástrojov, ale i ďalšími nástrojmi usiluje o vytváranie podmienok pre dynamický rozvoj inovácie výroby.
Zvýšením tlaku na jednotlivé odvetvia národného hospodárstva cez finančné nástroje, ako aj pomocou svojich kontrolných orgánov prispeje k úspešnému splneniu plánu dane z obratu za rok 1982 vcelku za SSR a v spolupráci s národnými výbormi konkrétne za výrobné družstvá.
Minister práce a sociálnych vecí SSR v liste z 30. septembra 1982 odpovedal na podnety poslanca SNR Ernesta Križana, že Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR si plne uvedomuje naliehavosť rozšírenia počtu miest vo všetkých typoch ústavov sociálnej starostlivosti. V januári 1979 predložilo do Predsedníctva vlády SSR "Koncepciu výstavby zariadení sociálnej starostlivosti a liečební pre starých a dlhodobé chorých občanov pre roky 7 päťročnice". Spracovalo i Koncepciu rozvoja odvetvia sociálneho zabezpečenia národnými výbormi na roky 1981-1990. Prírastkom kapacít 1988 miest do ústavov sociálnej starostlivosti v rokoch 6. päťročnice sa vybavenosť zariadeniami sociálnej starostlivosti v prepočte na 1000 obyvateľov príslušnej vekovej skupiny udržala na úrovni roku 1975. V rokoch 6. päťročnice sa v Investičnej výstavbe realizovalo z plánovaných 188 mil. Kčs iba 145 mil. Kčs, z 11 rozostavaných stavieb sa dokončilo 7.
Táto koncepcia v 7. päťročnici je základom plánu na roky 1981- 1985 a zostáva podkladom aj pre prípravu 8. päťročnice. V dôsledku viacerých príčin dochádza však k časovému posunu prípravy a realizácie stavieb obsiahnutých v spomenutej koncepcii.
Nadväzne na rozostavanosť stavieb a prípravu nových stavieb pre 7. päťročnicu Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR vyžaduje do roku 1985 urobiť príslušné opatrenia. Ministerstvo práce a sociálnych vecí SSR vedie KNV a NVB k zvýšeniu účinnosti svojej metodickej a kontrolnej činnosti vo výstavbe ústavov sociálnej starostlivosti.
Minister poľnohospodárstva a výživy SSR v listoch z 12. októbra 1982 odpovedal na podnety poslankýň M. Liptákovej a Ľ. HefkoveJ:
Problém dodávok tukov všetkých druhov sa dotýka celej SSR už v IV. štvrťroku 1981. Vplyvom zvýšených nákupov niektorých potravín (múka, tuky, olej, cukor) a znížením produkcie a dodávok bravčovej masti a masla z dôvodu nedostatku surovín (nízka porážková hmotnosť ošípaných, neplnenie nákupu mlieka) sa orientoval spotrebiteľ na substitučný výrobok jedlé rastlinné tuky a oleje. K regulácii pristúpil
obchod hlavne tam, kde sa uvedené potraviny vykupovali vo väčšom množstve. V mesiaci máj sa predaj tukov stabilizoval.
Dodávky nealkoholických nápojov sa realizujú do výšky požiadaviek obchodných organizácií, okrem dodávok, značkových nápojov (Pepsi Cola, Mirinda, Marka, Chitotonic), na ktoré sú s obchodnými organizáciami uzavreté dohody na devízové krytie dovozu koncentrátov. Dohody sa plnia.
Dodávky konzumných sirupov sú v súlade s pokynom Slovenskej plánovacej komisie, ktorá schválila pre rok 1982 výrobu a dodávky sirupov do 15 tis. ton (s ohľadom na limit výrobnej spotreby cukru), i keď kapacitné a surovinové možnosti tu boli.
Dodávky piva sú limitované výrobnými kapacitami, ktoré neumožňujú vyššiu výrobu ako 6 mil. hl, z toho sa 540 tis. hl piva vyváža. Pre vnútorný obchod SSR na krytie požiadaviek chýba ročne cca 400 tis. hl.
Poruchy v rozvoze nealkoholických nápojov a piva vyplývajú hlavne z toho, že ČSAD nestačí, hlavne v letnej sezóne a v teplejších obdobiach pri zvýšených požiadavkách spotrebiteľov, uspokojiť požiadavky na rozvoz a tak sa stáva, že rozvozy meškajú, resp. niekedy vypadávajú celé linky. VHJ Pivovary a sladovne nemá vlastnú autodopravu a sústavne robí opatrenia prostredníctvom KNV - odboru dopravy na zvýšenie počtu pristavovaných vozidiel, hlavne v turistickej sezóne.
Po zvýšení maloobchodných cien mäsa začiatkom roka sa dopyt spotrebiteľov orientuje predovšetkým na lacnejšie druhy mäsa (bôčiky) a mäsových výrobkov. Plné uspokojenie dopytu nie je nateraz možné vzhľadom na štátnou bilanciou schválený nákup jatočných zvierat a z toho vyplývajúci objem mäsa, ktorý sa dodáva do trhových fondov.
Dodávky chleba za I. polrok 1982 oproti požiadavkám obchodu boli prekročené o cca 1000 ton, u jemného pečiva o cca 400 ton. U bežného pečiva boli dodávky nižšie o 300 ton, taktiež sortimentná skladba nebola vždy dodržaná podľa požiadaviek, čo súviselo s nedostatkom surovín, ako sú sušené plnotučné mlieko, maslo, všetky druhy náplní - marmelády, mak a pod. Z toho dôvodu došlo k poruche dodávok do niektorých častí mesta Košíc.
Nedostatky v kvalite chleba boli zistené tiež Štátnou inšpekciou akosti potravinárskeho priemyslu, a to nedodržiavaním technologickej disciplíny. V rámci povinného hodnotenia bol výrobok Slovenský výberový chlieb zaradený do III. stupňa akosti, za čo bol výrobca postihnutý sankčným odvodom vo výške 604 tis. Kčs. Okrem uvedeného boli za nedodržiavanie technologickej disciplíny hmotnými postihmi potrestaní vedúci smien, vedúci technológ a vedúci strediska priemyselnej pekárne.
Cukornatosť cukrovej repy je závažným problémom z hľadiska výroby cukru v potravinárskom priemysle, ale aj z hľadiska poľnohospodárskych výrobkov, keďže cukrová repa sa od minulého roku vykupuje podľa cukornatosti. Vyšší obsah cukru v repe v 60-tych rokoch sa dosahoval predovšetkým pestovaním cukornatých odrôd, ktoré však dávali malé úrody. Preto sa prikročilo počas 5. a 6. päťročnice k pestovaniu prechodných typov, ktoré zabezpečovali vyššie výnosy, ale poklesla cukornatosť. Pre zvýšenie cukornatosti bol spracovaný komplexný systém výroby cukrovej repy pre roky 7. päťročnice. Nedostatky boli tiež v oblasti organizátorskej práce pri výrobe cukrovej repy počas vegetácie, hlavne v dodržiavaní zásad správnej technológie, spracovania pôdy, chemickej ochrany a kvality zberu. Treba tiež spomenúť aj nedostatky materiálno-technickej základne.
Na zlepšenie výroby a kvality zemiakov boli v roku 1981 rozpracované konkrétne opatrenia na obdobie 7. päťročnice, ktoré boli prerokované v Predsedníctve vlády SSR. Za účasti vedecko-výskumnej základne je spracovaný systém výroby zemiakov podľa úžitkových smerov. Pre realizovanie systému bolo vybraných celkom 42 poľnohospodárskych podnikov. Osobitná pozornosť sa sústreďuje na výrobu kvalitnej zemiakovej sadby.
Úroda zeleniny celkom sa v roku 1982 oproti roku 1981 očakáva vyššia o 27 tis. ton a je vyššia aj oproti priemeru rokov 1978-1980, a to tak v globále, ako aj pri jednotlivých druhoch, až na karfiol a šalát. Podľa štatistických údajov v priemere rokov 1976-1980 sa cesnaku na Slovensku vyrobilo 3351 ton, v roku 1981 sa urodilo 3300 ton a v tomto roku 3547 ton.
Oproti roku 1981 sa očakáva vyrobiť v tomto roku viac mrkvy o 8349 ton a oproti priemeru r. 1976-1980 viac o 4017 ton. Úrodu petržlenu v r. 1976-1980 sme v priemere zaznamenali 14 725 ton. Nižšiu úrodu oproti rokom 1976-1980 v tomto roku očakávame pre veľký výpad plôch pre nepriaznivé počasie, v dôsledku čoho sa 128 hek-tárov muselo vybrať a ani náhradné osevy nie sú na úrovni minulých rokov. Súčasne sa zaznamenal aj rast v nákupe zeleniny, ktorý sa v súčasnosti realizuje na úrovni 275 tis. ton.
Pokiaľ ide o zaostávajúce poľnohospodárske podniky, sú v centre pozornosti rezortu. Prijali sme "Súbor oparení na komplexné riešenie programu intenzifikácie výroby v 7. päťročnici". V tomto období sa programy premietajú do 7. päťročného plánu. Kontrola realizácie programov bude ťažiskom kontrolnej činnosti na všetkých stupňoch riadenia.
V súvislosti s optimálnym rozmiestnením poľnohospodárskej výroby podľa prírodno-ekonomických podmienok podnikov zabezpečujeme podľa schváleného harmonogramu vypracovanie "Komplexných programov rozvoja poľnohospodárskej výroby" pre konkrétne podniky. Podľa harmonogramu budú mať všetky JRD a ŠM vypracované komplexné programy rozvoja poľnohospodárskej výroby do roku 1987.
V súlade s požiadavkou zvyšovania sebestačnosti v potravinách sa zintenzívnilo využitie jednotlivých intenzifikačných faktorov s cieľom zvýšiť objem rastlinnej produkcie z jednotky plochy. Jedným z najmladších a. pritom najzložitejších intenzifikačných faktorov sú závlahy. Ich využívanie kladie veľké nároky na organizáciu práce a odbornosť. Pri súčasnej technickej úrovni vyžadujú závlahy pomerne veľa živej práce. Tieto skutočnosti vyvolávajú v závlahovej prevádzke značné problémy. V závlahovej sezóne sa vykonávajú kontroly a skúmajú príčiny nízkeho využitia závlah na niektorých poľnohospodárskych podnikoch. Ako vyplýva z previerok, najčastejšou príčinou je nedostatok pracovných síl. Aj táto otázka sa rieši postupnou obmenou tradičného závlahového detailu modernou závlahovou technikou. Ročný plán zavlažovania na rok 1982 bol splnený na 101 %. Závlahy plošné boli prevádzkované na 78, 9 %. Prevádzky neboli schopné závlahy (k 1. 8. 1982) na výmere 231 ha, t. j. 0, 1 %, kde sa odstraňovali poruchy.
Limity ľahkého vykurovacieho oleja pre rezort sa v rokoch 7. päťročnice znižujú. Krytie nutnej potreby sa rieši racionalizačnými opatreniami, kde ide najmä o inováciu poľnohospodárskych sušiarní. Ďalej postupnou zámenou ľahkých vykurovacích olejov za iné palivo pri vykurovaní a v treťom rade zmenou technológie pri konzervovaní objemových krmív, kde miesto horúcovzdušného sušenia dostávajú prednosť energeticky menej náročné spôsoby. Využívanie slnečnej energie sa rieši v rámci rezortnej úlohy technického rozvoja Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR. V roku 1986 končí štátna výskumná úloha, ktorá rieši nové výkonnejšie systémy na využívanie slnečnej energie a zodpovedným riešiteľom je VHJ Strojsmalt. Výroba a využitie bioplynu je riešená v rámci štátnej výskumnej úlohy a realizačný výstup bude na farme hydiny v Šalgovíku. Pri využívaní netradičných zdrojov energie sme najďalej pokročili v oblasti využitia odpadového tepla z kompresorových staníc tranzitného plynovodu. V súvislosti s potrebou šetrenia všetkých druhov energie, predovšetkým motorovej nafty, benzínu, vykurovacích olejov a elektrickej energie robia sa opatrenia na racionalizáciu vnútropodnikových, organizačných a riadiacich štruktúr podnikov, najmä na úseku technických služieb, ktorý je na spotrebu najnáročnejší.
Minister priemyslu SSR v listoch z 30. septembra 1982 odpovedal na podnety prednesené poslancami SNR A. Bekényim a M. Liptákovou:
Otázka skvalitňovania riadiacej a organizátorskej práce na všetkých stupňoch riadenia je najmä z hľadiska nášho záujmu o úspešnú
realizáciu vytýčených smerov rozvoja pri známych sťažených vonkajších podmienkach veľmi aktuálna úloha.
Rozhodujúce opatrenia v tomto smere a spôsob ich zabezpečenia sme zakotvili do "Programu činnosti rezortu Ministerstva priemyslu SSR na zabezpečenie záverov 4. a 5. zasadania ÚV KSČ a zasadaní ÚV KSS", ktorý nadväzuje na "Dlhodobý program činnosti rezortu Ministerstva priemyslu SSR na zabezpečenie uznesení a záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS".
Uspokojovaniu potrieb širokej spotrebiteľskej verejnosti je zo strany Ministerstva priemyslu SSR venovaná neustála pozornosť. Problémy, ktoré sa na spotrebiteľskom trhu prejavujú, sa bezprostredne dotýkajú i nášho rezortu a stoja v popredí záujmov pracovníkov rezortov.
Ministerstvu priemyslu SSR sa podarilo dosiahnuť v poslednom období pozitívnejšie výsledky. Dokumentovať to možno tým, že z plánovanej úlohy sa za rok 1982 inovácia za I. polrok 1982 splnila už na 72, 3 %, ako aj tým, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka podstatne vzrástli dodávky inovovaných výrobkov do trhových fondov v počte druhov i v hodnote.
Na základe doterajších výsledkov sú prijaté opatrenia, aby ročné plány inovácie výrobkov bezprostredne reagovali na potreby vnútorného a zahraničného trhu v požadovanom sortimente, množstve a kvalite. Základom pri zostavovaní plánu inovácie i v podmienkach rezortu sú konkrétne požiadavky odberateľských organizácií.
Prvý podpredseda vlády SSR a predseda Rady vlády SSR pre životné prostredie v liste predsedovi SNR z 20. augusta 1982 uviedol, že "vláda SSR prerokovala uznesenie SNR k správe o zámeroch skvalitňovania životného prostredia miest a obcí vo volebných programoch Národného frontu v rokoch 1981-1985, ktoré bolo prijaté na 5. schôdzke SNR 24. júna 1982.
Svojím uznesením č. 235 z 18. augusta 1982 vláda SSR uložila primátorovi hlavného mesta SSR Bratislavy, predsedom KNV a príslušným ministrom, aby do mestskej, krajských a rezortných koncepcií životného prostredia, ktoré sa v zmysle uznesenia vlády SSR č. 100/1982 spracujú s termínom do 31. decembra 1982, premietli uznesenie SNR a námety poslancov.
Minister vnútra SSR v súlade s jeho záverečným slovom predneseným na 5. schôdzke SNR k prerokúvanej správe, zaslal všetky námety poslancov príslušným ústredným orgánom, s tým, aby do 25. augusta 1982 zaujali k nim svoje stanovisko.
Vláda bude každoročne kontrolovať plnenie prijatej koncepcie starostlivosti o životné prostredie a pri tejto príležitosti bude kontrolovať
aj plnenie uznesenia SNR a zohľadňovanie podnetov poslancov".
Minister vnútra SSR listom zo 7. októbra 1982 zaslal podpredsedovi SNR a predsedovi Výboru SNR pre národné výbory a národnosti "Informáciu o prerokovaní pripomienok poslancov SNR prednesených na 5. schôdzke SNR k správe o zámeroch skvalitňovania životného prostredia miest a obcí vo volebných programoch Národného frontu v rokoch 1981-1985".
Pretože pripomienky poslancov SNR M. Benyóa, A. Kovalčíkovej, V. Martinčičovej, M. Krchníkovej, E. Tkáčovej, E. Velackovej a J. Králika sa týkali problémov, ktoré riešia viaceré rezorty, boli odpovede spracované podľa ucelených oblastí e zložiek životného prostredia.
Ministerstvo obchodu SSR plánovalo v Šafárikove v 7. päťročnici výstavbu veľkopredajne potravín s rozpočtovým nákladom 6 mil. Kčs. V rámci upresnenia plánu 7. päťročnice finančný limit pre túto stavbu nebol pridelený.
Táto veľkopredajne je riešená výstavbou obchodu v rámci akcie "Z", ktorá má byť odovzdaná do užívania koncom roku 1982.
Pre vyriešenie stravovacích a ubytovacích kapacít začal ONV v Rimavskej Sobote s modernizáciou kaštieľa. Za účelom realizácie tohto zámeru bolo požiadané Ministerstvo financií SSR o zaradenie akcie na rok 1982, avšak jeho stanovisko bolo záporné. Modernizáciu kaštieľa pre účely cestovného ruchu rieši Stredoslovenský KNV v Banskej Bystrici spolu s Vládnym výborom pre cestovný ruch a Ministerstvom financií SSR.
Nedostatok pitnej vody na kúpalisku v Šafárikove vyrieši MsNV v Šafárikove za finančnej pomoci ONV v Rimavskej Sobote.
Kanalizácia a jej rozšírenie sa plánuje realizovať v rokoch 1985- 1987 s rozpočtovým nákladom 18, 5 mil. Kčs.
Situáciou nevyhovujúcich skládok tuhého komunálneho odpadu v mestách Myjava, Skalica, Holíč a Senica sa viackrát zaoberal ONV v Senici, ako aj riadiace mestské národné výbory. V auguste 1982 bola v rade ONV Senica prerokúvaná správa o poskytovaní verejnoprospešných služieb v rámci okresu, kde sa poukázalo aj na tieto problémy. Za účelom odstránenia terajšieho závadného stavu rada ONV uložila riadiacim MsNV konkrétne, adresné opatrenia a určila aj termín realizácie. Súčasne boli príslušné národné výbory listom z 23. augusta 1982 oboznámené o vznesených pripomienkach poslancov SNR s tým, aby o výsledkoch plnenia opatrení podali do 30. septembra 1982 správu odboru miestneho hospodárstva ONV v Senici.
Nedostatky zhromažďovania, vývozu a likvidácie tuhého komunálneho odpadu v okrese Považská Bystrica boli v marci 1982 prerokúvané v rade ONV. Treba však zabezpečiť mimobilančný prídel smetných nádob a špeciálne vozidlá na odvoz odpadu. Výber vhodných lokalít pre skládkovanie odpadu sa v rámci okresu už postupne zabezpečuje.
Nedobrá situácia v oblasti likvidácie tuhého komunálneho odpadu v okrese Žilina vyplýva z nedostatku investičných prostriedkov na zriadenie riadenej skládky. Nečistota v mestách a obciach vyplýva z nedostatku kontajnerov, smetných nádob, čistiacich mechanizmov a špeciálnych vozidiel BOBR a KUKA.
V súčasnosti nádoby na odpad vyrába organizácia ROSS Roudnice. V roku 1982-1983 sa delimituje výroba týchto nádob do organizácie MEVA-Roudnice. Obe organizácie spadajú do riadenia VHJ. Vozidlá KUKA a BOBR vyrábajú Brandýske strojárne a zlievárne v Brandýse nad Labem. V súčasnej dobe sa ročne potrebuje v SSR 15 300 ks nádob. Výrobca je však schopný dodať ročne iba 2300 ks.
Ministerstvo vnútra SSR hľadá ďalšie možnosti rozšírenia výroby nádob aj v iných organizáciách.
Znečisťovanie odpadových vôd v n. p. Slovenské lučobné závody Hnúšťa sa nepodarilo rezortu riešiť v rokoch 7. päťročnice. Zmiernenie negatívnych účinkov odpadových vôd a obmedzenie rizika havarijných účinkom odpadových vôd možno očakávať najskôr v rokoch 8. päťročnice.
Likvidácia znečisťovania vôd z n. p. Gemerská celulózka a papiereň súvisí s doriešením koncepcie tohto podniku. Doriešenie problému sa podľa uznesenia vlády SSR č. 323/1979 predpokladalo koncom roku 1982. Na zníženie vypúšťaného znečistenia o cca 30 % sa v súčasnosti realizuje v podniku dvojčlenná odparka sulfitového výluhu, ktorá má byť ukončená v roku 1982. Zlepšenie celkového stavu sa očakáva až po roku 1985.
Okresný národný výbor v Prešove zabezpečí odvoz domového odpadu na spoločnú skládku pre okolité obce, ktorú zriadia v obci Ličartovce. Za predpokladu, že sa vybuduje prístupová cesta, začne sa s odvozom odpadu z obce Lemešany ešte v tomto roku. V pláne na 7. päťročnicu ani vo volebnom programe Národného frontu sa nepočíta s výstavbou domu služieb v žiadnej forme Investičnej výstavby. Holičstvo a kaderníctvo v Lemešanoch zriadi Okresný podnik komunálnych služieb v Prešove ihneď, akonáhle mu MNV Lemešany pridelí priestory. Výstavba chodníkov nie je zaradená v pláne na roky 7. päťročnice. Chodníky pozdĺž cesty Prešov-Košice boli vybudované v predchádzajúcich volebných obdobiach. V súčasnosti cez obec Lemešany premáva na trase Prešov-Košice 250 autobusových spojov, z ktorých 152 vykonáva ČSAD Prešov a 98 Iné závody ČSAD. Tento počet spojov postačuje na pokrytie frekvencie cestujúcich.
V záujme zlepšenia činnosti na úseku ochrany, údržby a tvorby zelene bude na plenárne zasadanie NVB predložené na schválenie nariadenie NVB týkajúce sa tejto problematiky. Na zlepšenie starostlivosti o čistotu ulíc a sídlisk bude vytvorená rozpočtová organizácia obvodných národných výborov - obvodné stredisko verejnoprospešných služieb, ktorá bude zabezpečovať lepší vzhľad a čistotu ulíc, sídlisk, správu verejných zariadení na osobnú hygienu, údržbu detských ihrísk a časti verejnej zelene. Pre zlepšenie stavu na týchto úsekoch NVB presadzuje zriadenie týchto stredísk na území mesta Bratislavy v r. 1983 a 1984.
Vo Veterinárnom asanačnom ústave v Drieňove bude vybudovaná sušiareň krvi. V rámci tejto výstavby bude riešená aj dezodorácia brydových pár dovozom zariadenia zo zahraničia.
Pokiaľ ide o zamorovanie okolia z glejárne Liptovský Mikuláš, kosti sa už neskladujú na voľných priestranstvách, ale sa drvia a drvená zmes sa skladuje v uzavretých priestoroch. Tým sa dosiahlo výrazné zlepšenie čistoty ovzdušia.
Vo veľkovýkrmni ošípaných v Beluši nebola doriešená, resp. realizovaná koncovka. Bolo to zapríčinené tým, že výstavba pre geologické a stavebné problémy bola rozdelená na dve etapy. Prvá etapa výstavby bola ukončená a druhá etapa má byť ukončená v máji 1984. Ide v nej o dostavbu sedimentačných nádrží, prečerpávajúcej stanice a ostatných zariadení potrebných na nezávadné skladovanie a rozvoz exkrementov.
Nedostatky, ktoré sa zistili pri výstavbe sedimentačných nádrží v Bohuniciach sa riešili v rámci kolaudačného konania, konaného 16. septembra 1982. Zistené závady budú v rámci stanovených termínov do konca septembra 1982 odstránené. Problém zamorenia ovzdušia z prevádzok veterinárnych asanačných ústavov pretrváva vo všetkých týchto zariadeniach. Vykonané technologické a organizačné opatrenia boli málo účinné, preto sa prikročilo k zásadnému riešeniu problému. V súčasnosti sa overuje vo Veterinárnom asanačnom ústave v Senci nové zariadenie (inštalovanie dezodoračnej linky) na zachytávanie pachov. Po osvedčení overenia linky budú takéto zariadenia inštalované vo všetkých asanačných ústavoch v SSR.
Na riešenie problematiky konzervácie, resp. rekultivácie súčasných háld luženca bola ustanovená pracovná skupina podľa uznesenia vlády ČSSR č. 264/1981. V súčasnosti sa preverujú nové možnosti použitia luženca pre spracovanie železa v hutníctve a iných odvetviach, v stavebníctve pri výrobe cementu a tehál a v chemickom priemysle. Okrem toho sa predpokladá znížiť výskyt luženca približne a 100 kiloton ročne dovozom surovín pre výrobu niklu z iných štátov ako doplnok k albánskym rudám. Súhrn týchto opatrení by mal zabezpečiť, aby postupne do roku 1985 bolo narastanie háld luženca zastavené.
Plochy okolo kaštieľa v Holíči sú bývalým parkom a súčasťou kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Celý areál je v súčasnosti v rekonštrukcii. Zámer obnovy parku predpokladá jeho rekonštrukciu do pôvodnej podoby harmonizujúcej s architektúrou kaštieľa. V žiadnom prípade nie je možné riešiť úpravu okolia ako lesopark. Súčasne Ministerstvo kultúry SSR usmernilo Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, aby riešil problém úpravy kaštieľa v súčinnosti s orgánmi mesta Holíč.