SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
28 Správa
generálneho prokurátora SSR o stave socialistickej zákonnosti s osobitným zameraním na upevňovanie štátnej disciplíny v národnom hospodárstve
Všestranný rozvoj materiálnych a duchovných hodnôt spojený s plnením programu budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti pozitívne vplýva na upevňovanie socialistickej zákonnosti v činnosti štátnych orgánov, socialistických organizácií a občanov. Súčasne vzrastá význam práva a dodržiavania všetkých jeho noriem pri regulovaní vzťahov vo všetkých oblastiach života našej spoločnosti. Nezastupiteľnú úlohu práva pri plnení úloh socialistickej výstavby zdôraznili aj závery ostatných zjazdov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska. Najvyššie stranícke a štátne orgány Slovenskej socialistickej republiky v ostatných rokoch prejavujú cieľavedomú starostlivosť o dodržiavanie socialistickej zákonnosti. Svedčí o tom celý rad ich opatrení, ktoré prijali na upevnenie socialistickej zákonnosti. Osobitne pritom zdôraznili požiadavku dôsledného uplatňovania práva v ekonomickej oblasti a v činnosti hospodárskych organizácií.
Mimoriadnu pozornosť zachovávaniu socialistickej zákonnosti v národnom hospodárstve venovala Slovenská národná rada a jej orgány. Na jej upevnenie vytýčila významné úlohy pre orgány štátnej správy, orgány hospodárskeho riadenia i orgány
činné y trestnom konaní.
Správy generálneho prokurátora Slovenskej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti v Slovenskej socialistickej republike s osobitným zreteľom na ochranu socialistickej ekonomiky, ktoré prerokovala Slovenská národná rada 31. októbra 1974 a 27. októbra 1977, nástojčivo poukázali na neuspokojivý stav v dodržiavaní plánovacej, finančnej, cenovej, technologickej a pracovnej disciplíny v ekonomickej oblasti. Závažnosť tohto problému a nevyhnutnosť jeho riešenia našli zodpovedajúce vyjadrenie aj v uzneseniach, ktoré k týmto správam prijali Slovenská národná rada a vláda Slovenskej socialistickej republiky. Požadovali predovšetkým rozhodnejší a zodpovednejší prístup k dodržiavaniu disciplíny od ústredných orgánov štátnej správy SSR, generálnych riaditeľstiev a vedúcich pracovníkov hospodárskych organizácií. Nevyhnutnosť bezpodmienečne vyžadovať
dodržiavanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny ako neoddeliteľnú súčasť riadiacej práce ústredných orgánov štátnej správy SSR; zdôraznili aj v uzneseniach, ktoré v roku 1980 prijali k správe generálneho prokurátora Slovenskej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti s osobitným zreteľom na zákonnosť v činnosti orgánov štátnej správy SSR, ale tiež v celom rade ich ďalších dokumentov
Požiadavka sústavne upevňovať zákonnosť a disciplínu, najmä v národnom hospodárstve a nekompromisne bojovať proti nedisciplinovanosti, nezodpovednosti a lajdáctvu sa stala súčasťou línie XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa a realizácie jeho záverov
Ústredný výbor Komunistickej strany Československa i Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska pri hodnotení plnenia záverov XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa neustále zdôrazňujú, že neoddeliteľnou súčasťou plnenia programu výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti musí byť aj prekonávanie chýb, neporiadkov a nedostatkov pri plnení úloh i kompromisníctva a oportunizmu v praxi. Pretrvávanie týchto nešvárov je dôsledkom nedisciplinovanosti a uprednostňovania osobných, miestnych a skupinových záujmov nad záujmy spoločnosti Tento stav svedčí o tom, že sa prijaté uznesenia a opatrenia dôsledne neplnia.
Platí to aj o plnení uznesení, ktoré prijali Slovenská národná rada a vláda Slovenskej socialistickej republiky na upevňovanie zákonnosti a disciplíny v národnom hospodárstve v Slovenskej socialistickej republike. Orgány prokuratúry v Slovenskej socialistickej republike, najmä pri výkone dozoru nad dodržiavaním právnych predpisov v ekonomickej oblasti pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov získavajú o tom celý rad poznatkov. Obdobné poznatky majú aj iné orgány z ich kontrolnej a dohliadacej činnosti.
Skutočnosť, že napriek uzneseniam, opatreniam, upozorneniam a kritike najvyšších straníckych a štátnych orgánov sa opakuje porušovanie disciplíny v národnom hospodárstve, odôvodňuje, že aj táto správa generálneho prokurátora Slovenskej socialistickej republiky sa zameriava predovšetkým na dodržiavanie zákonnosti a štátnej disciplíny v ekonomickej oblasti.
Okrem poznatkov prokuratúry správa obsahuje aj poznatky iných orgánov, najmä Ministerstva vnútra SSR, Výboru ľudovej kontroly SSR, Ministerstva obchodu SSR, Slovenského zväzu spotrebných družstiev, Štátnej banky československej, o dodržiavaní zákonnosti a disciplíny na tých úsekoch ekonomickej činnosti, kde sa uplatňuje intenzívnejší dozor prokuratúry alebo činnosť orgánov vonkajšej kontroly a inšpekcií.
I.
Uplatňovanie zodpovednosti za porušovanie hospodárskej disciplíny
Opatrenia na upevnenie hospodárskej disciplíny v národnom hospodárstve, ktoré v ostatných rokoch prijali vláda Československej socialistickej republiky (vrátane Súboru opatrení na prehĺbenie plánovitého riadenia národného hospodárstva) a vláda Slovenskej socialistickej republiky, zatiaľ priniesli iba čiastkové výsledky. Obmedzilo sa napríklad zneužívanie prostriedkov určených na propagáciu a reklamu na iné účely, používanie prevádzkových prostriedkov na úhrady osobných a neosobných výdavkov (dohody o vykonaní prác), upevnila sa disciplína pri hospodárení s pohonnými hmotami a pod. Pretrváva však celý rad nešvárov a prejavov svojvôle, chytráčenia a lajdáctva, pri hodnotení výsledkov plnenia plánovaných úloh a ich kontrole, pri tvorbe cien, pri nakladaní s hmotnými a finančnými prostriedkami, pri dodávkach prác a výrobkov i pri odmeňovaní pracovníkov. Porušovanie hospodárskej disciplíny je naďalej jednou z príčin neuspokojivej efektívnosti nášho národného hospodárstva.
Závažné prejavy porušovania hospodárskej disciplíny, menovite uvádzanie nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov potrebných pre kontrolu plnenia plánovaných úloh alebo pre tvorbu cien, ďalej vytváranie nelegálnych fondov, používanie finančných a iných prostriedkov v rozpore s ich určením, dodávka výrobkov alebo prác, ktoré odberateľská organizácia nemôže riadne použiť a porušovanie povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov (vrátane technických noriem) alebo z funkcie či postavenia v zamestnaní, neraz majú za následok rozsiahle ekonomické škody.
V Slovenskej socialistickej republike v roku 1980 za trestné činy proti hospodárskej disciplíne bolo stíhaných 1 062 a v roku 1981 - 970 osôb. Obžalovaných za takéto trestné činy bolo 631 v roku 1980 a 692 osôb v roku 1981
Trestný postih pracovníkov socialistických organizácií za tieto trestné činy naďalej nezodpovedá skutočnému rozsahu porušovania hospodárskej disciplíny. Neadekvátny rozsah uplatňovania trestných sankcií za porušovanie hospodárskej disciplíny priamo súvisí s neochotou vedúcich pracovníkov socialistických organizácií i orgánov vnútornej kontroly zisťovať a oznamovať prípady porušenia hospodárskej disciplíny. Takýto ich nesprávny postoj neraz vyplýva z ich zainteresovanosti na prospechu, ktorý získala organizácia porušením hopodárskej disciplíny, prípadne z podceňovania spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania, lebo za nebezpečné pokladajú iba rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve.
Jednou z najčastejších foriem porušenia hospodárskej disciplíny je porušovanie povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami. Pracovníci, ktorí sú oprávnení rozhodovať o použití prostriedkov organizácie, v snahe získať pre ňu neoprávnené výhody (uprednostnenie pri rozhodovaní o pridelení mechanizmov, povolení stavebnej akcie, atď. ) najrôznejšími spôsobmi vytvárajú nelegálne fondy alebo zvyšujú prostriedky na legálnych fondoch a používajú ich na úhradu nákladov pri pohosteniach, na nákupy darov, vyplácanie príplatkov k legálnym odmenám za práce a pod. Nie sú zriedkavé ani prípady, že sa z nelegálnych fondov vyplácajú úplatky alebo sa používajú na iné formy korupcie v dodávaleľsko-odberateľských vzťahoch. Takéto konanie sa vyskytuje v hospodárskych organizáciách (štátnych
a družstevných), na národných výboroch, ale najmä v telovýchovných jednotách a ich účelových zariadeniach i v pridružených výrobách JRD.
Napriek viacerým opatreniam vlády SSR sa úplne nezlikvidoval predaj pracovných síl štátnym hospodárskym organizáciám, ale aj iné formy neoprávneného podnikania, ktoré ma jediný cieľ - zvýšiť legálne i nelegálne prostriedky JRD a telovýchovných organizácií Pretrvávajú ešte aj prípady, že organizátori pracovných skupín nie sú odmeňovaní podľa mzdových predpisov, ale dostávajú podiel z celkovej hodnoty fakturovaných prác, ktorá často nezodpovedá skutočnosti
Napríklad Ľudovít Valent a Ing. Pavol Hrubý vo Východoslovenskom kraji zorganizovali pracovné skupiny z radov dôchodcov a pracovníkov Československých dráh, a s nimi pod menom JRD Lukačovce, JRD Ždaňa a JRD Ohradzany vykonávali opravy vlečiek viacerých hospodárskych organizácii, ktorým fakturovali o 275 000, - Kčs viac, než bola hodnota vykonaných prac Ľudovít Valent a Ing. Pavol Hrubý za január až marec 1981 neoprávnene získali 129 501, - Kčs a za jún až august 1981 ďalších 68 985, - Kčs Krajský prokurátor v Košiciach v auguste 1982 na oboch páchateľov podal obžalobu
Predseda a tajomník MNV v Kružľove, okres Bardejov, koncom roka 1980 z prostriedkov, ktoré mali odviesť do štátneho rozpočtu, lebo ich nevyužili na plánované účely, vytvorili nelegálny fond 127 000, - Kčs; použili z neho v nasledujúcom roku 33 500, - Kčs na opravu domu smútku a 2 800, - Kčs na občerstvenie, 5500, - Kčs uložili na osobitnú vkladnú knižku Obidvaja boli odsúdení na trest odňatia slobody - predseda na 8 mesiacov a tajomník na jeden rok, súd im podmienečne odložil výkon trestu.
Predseda MNV v Tepličke nad Hornádom predisponoval 266 082, - Kčs na účet prevádzkárne tohto MNV ako úhradu za rekonštrukciu miestneho rozhlasu, hoci v kritickom čase sa rekonštrukčné práce nevykonali Konal tak preto, aby prostriedky zostali národnému výboru na voľnú dispozíciu. Vec je v štádiu vyšetrovania
Vedúci Poštového úradu v Malackách od marca 1976 do apríla 1980 v úmysle zabezpečiť riadny chod pošty vo výplatných listinách vykazoval osoby, ktoré tam nikdy nepracovali alebo prestali pracovať, takto získané peniaze vo výške 42 163, - Kčs vyplatil pracovníkom pošty za tzv. nadčasy. Súd ho odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu vykonávať vedúcu funkciu
Formy porušovania povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami sú veľmi rozmanité a prakticky ich nemožno všetky vymenovať. Je to napríklad neoprávnene dotovanie telovýchovných jednôt z prevádzkových prostriedkov hospodárskych organizácií (napr n p Bučina Zvolen, Chemkostav Humenné - STAS 3 Vranov), vyplácanie mzdy trénerom a iným pracovníkom telovýchovnej jednoty (Krajský osvetový ústav Tmavá, Elektráreň Vojany), hoci nič pre organizáciu nerobia, vykazovanie a účtovanie zberu kovového odpadu v prospech telovýchovnej organizácie, hoci odpad zozbierali pracovníci organizácie v pracovnom čase, atď. Hrubým porušením povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami je aj kupovanie nákladných darov z prostriedkov organizácie (napr Stredoslovenské stavby Žilina, Elektráreň Vojany, Matador Bratislava a iné),
nákladné hostenie množstva osôb, ktoré neoprávnene tvoria sprievod zahraničných alebo iných delegácií i dodávka prác, výrobkov a materiálov súkromným osobám bez účtovania dane z obratu alebo režijných nákladov organizácie (napr v n. p. Bučina Zvolen) a pod. Práve takéto rozdávanie spoločenského majetku motivované zámerom získať od obdarovaného neoprávnenú výhodu - prižmúrenie oka - je neraz vlastne rozkrádaním majetku v socialistickom vlastníctve.
Vyskytujú sa, žiaľ, nie ojedinelé, aj prípady, že organizácii sa uloží prijať zahraničnú, alebo domácu delegáciu bez toho, aby na tento účel mala potrebné prostriedky; vedúci organizácie môže svoje hostiteľské povinnosti splniť len za cenu porušenia finančnej disciplíny.
Na rokovaniach straníckych i štátnych orgánov a vo vystúpeniach ich vedúcich predstaviteľov i v komunikačných prostriedkoch sa neraz na konkrétnych príkladoch kritizujú machinácie okolo plnenia plánu. Napriek tomu trestná zodpovednosť za narušenie riadenia, plánovania a kontroly národného hospodárstva sa zatiaľ vyvodzuje iba ojedinelé. V roku 1980 bolo za takýto trestný čin stíhaných 21 osôb a v roku 1981 iba 17 osôb. Najčastejšie išlo o úmyselné nepravdivé vykazovanie údajov o plnení plánovaných úloh so zámerom dosiahnuť finančné zvýhodnenie organizácie a jej pracovníkov.
Napríklad riaditeľ a ekonomický námestník n. p. Tešia Orava do plnenia plánu výroby zarátali výrobu 45 kusov počítačov v hodnote 98 055 000, - Kčs, hoci boli dovezené zo ZSSR a Tešia vykonala na nich len čiastkové úpravy v hodnote 9 416 000, - Kčs. Boli za to odsúdení na podmienečné tresty odňatia slobody.
Vedúci rastlinnej výroby JRD Mier v Mestečku, v úmysle zabezpečiť družstvu diferenčné príplatky nepravdivo vo výkaze k 31. máju 1980 uviedol, že vysadilo zemiakmi 40 ha plochy, hoci zemiaky boli vysadené len na výmere 7, 5 ha V septembri a októbri 1980 odkúpil 299 ton zemiakovej sadby od Krajského semenárskeho podniku Zvolen. Z nich JRD odovzdalo do štátnych fondov 241, 65 ton zemiakov a neoprávnene získalo diferenčné príplatky vo výške 84 453, - Kčs. Súd ho odsúdil na 5 mesiacov nápravného opatrenia so zrážkou 20 % zo mzdy.
Je nepochybné, že skresľovanie hospodárskych výsledkov je omnoho častejším javom, než to ukazujú údaje orgánov činných v trestnom konaní Ťažko možno predpokladať, že týmto orgánom skreslenie údajov o plnení plánu oznámi samotná zainteresovaná organizácia, alebo im poskytne potrebnú odbornú pomoc pri vyšetrovaní takýchto prípadov. Svoje povinnosti však neplnia nadriadené orgány, lebo nekontrolujú dôsledne reálnosť vykázaných hospodárskych výsledkov a nezabezpečujú, aby sa z každého ich skresľovania vyvodzovali nekompromisné opatrenia, vrátane trestného postihu zodpovedných osôb.
Mimoriadne rozmanité sú formy a prejavy porušovania povinnosti v prevádzke
socialistickej organizácie, najmä porušovania pracovných povinností. Od zavinenia schodkov v obchodoch, pohostinstvách, skladoch, prevádzkach a zariadeniach, po porušovanie pracovných postupov a povinností uložených právnymi predpismi - vrátane technických noriem - alebo vyplývajúcich z pracovných zmlúv, porušovanie povinností v prevádzke socialistických organizácií predstavuje širokú škálu foriem aktívneho konania a opomenutia pri plnení stanovených povinností. Prejavuje sa to aj na trestnom postihu za trestné činy porušovania povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie V roku 1980 bolo za tento trestný čin stíhaných 959 a v roku 1981 - 586 osôb (bez dopravných nehôd). Takýto trestný postih však ani zďaleka nezodpovedá skutočnému rozsahu porušovania povinností vyplývajúcich z právnych predpisov alebo funkcie či postavenia v zamestnaní.
V obchodných organizáciách, v organizáciách pohostinstva, v službách, v závodných jedálňach, v školách a ich zariadeniach, i v ďalších obdobných zariadeniach najčastejšou formou porušenia povinností je zavinené spôsobenie schodku alebo straty majetku organizácie, prípadne nedostatočné vykonávanie opatrení na jeho ochranu
Napríklad vedúci predajne Potravín v Bratislave v rokoch 1977-1980 v pracovnom čase požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o vedenie predajne, nekontroloval pracovníkov a riadne nepreberal tovar. Z nedbanlivosti tým zavinil schodok v predajni vo výške 245 556, - Kčs. Súd ho odsúdil na jeden rok odňatia slobody nepodmienečne a na trest zákazu činnosti.
Vedúca predajne Jednoty v Tulčíku, okres Prešov, v priebehu roku 1981 nezabezpečovala riadne uskladnenie tovaru, o prácu v predajni sa nestarala a povrchne preberala dodaný tovar. Zavinila tým schodok vo výške 130 000, - Kčs Súd ju odsúdil na jeden rok odňatia slobody nepodmienečne a na trest zákazu činnosti na 3 roky.
Vo výrobných organizáciách porušovanie povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie najčastejšie predstavuje nesplnenie alebo nesprávne plnenie povinností, ktoré pracovníkom vyplývajú zo všeobecne závažných a rezortných predpisov, uznesení vlády, pokynov nadriadených orgánov, organizačných poriadkov, štatútov, technických noriem, stanovených pracovných postupov a pracovných zmlúv.
Napríklad vedúci čerpacej stanice n. p. Benzinol v Sabinove - Orkucanoch bez toho, aby sa presvedčil, aká pohonná hmota je v nádrži, dal pokyn, aby sa do nej z cisternového vozidla pretočil benzín zn. Super. V nádrži sa nachádzali zvyšky nafty. Benzín sa nimi znehodnotil a tak vznikla škoda 115 658, - Kčs.
Vedúci strediska Pamiatkostavu v Bratislave neviedol evidenciu materiálu, nezabezpečil odsúhlasovanie mesačných účtovných výkazov so skutočným stavom, nevyhotovoval doklady o vrátení materiálu na sklad a tak zavinil schodok vo výške 116 724, -Kčs.
Trestné stíhanie v obidvoch uvedených prípadoch bolo zastavené na základe rozhodnutia prezidenta ČSSR o amnestii z 8. 5. 1980.
Osobitne nebezpečnou formou porušovania zákonom stanovených povinností v prevádzke socialistických organizácií je podceňovanie alebo nedodržiavanie
predpisov o požiarnej bezpečnosti, o bezpečnosti pri práci a o ochrane majetku v socialistickom vlastníctve. Porušenie týchto povinností má často za následok rozsiahlu škodu alebo nenapraviteľnú škodu na zdraví a živote pracovníkov.
Dôsledkom porušenia pracovných a obdobných povinností je sčasti aj komplex nedostatkov, ktorý pretrváva v stavebnej výrobe.
Štátna disciplína sa porušuje aj v takej citlivej otázke, ako sú dodávky na zahraničný trh, účelné využívanie devízových prostriedkov a využívanie technológie dovezenej zo zahraničia.
V roku 1980 v Československej socialistickej republike uznané reklamácie zahraničných odberateľov predstavovali 1 649 miliónov Kčs, z toho v Slovenskej socialistickej republike za 607 miliónov Kčs.
V národnom hospodárstve, ktoré riadi vláda Slovenskej socialistickej republiky, sa v roku 1981 odovzdali do prevádzky stroje a zariadenia dovezené z cudziny v hodnote 4, 3 miliardy Kčs. Plánovaný termín ich odovzdania do používania sa splnil iba na 56, 5 %.
Prieťahy pri uvádzaní dovezených strojov a zariadení do prevádzky sa vyskytujú í na osobitne sledovaných stavbách. Zo 42 takýchto stavieb, ktoré sa mali uviesť do prevádzky v Slovenskej socialistickej republike v roku 1981, dokončenie 8 stavieb sa odsunulo na ďalšie roky; na vybavenie týchto ôsmich stavieb potrebnou technológiou bolo dovezené strojové zariadenie za viac ako pol miliardy Kčs. Oneskorené využívanie strojového zariadenia zo zahraničia je dôsledkom nedostatočnej koordinácie postupu stavebných prác s dodávkou technologickej časti investície, ale najmä zaostávania stavebných prác za stanoveným plánom
Vyskytli sa aj prípady zneužitia devízových prostriedkov.
Napríklad bývalý riaditeľ n. p. Chemické závody Juraja Dimitrova a vedúci odboru technickej prípravy a expertízy investičnej výstavby sú stíhaní, že od zahraničnej firmy prostredníctvom podniku zahraničného obchodu zakúpili vykurovacie zariadenie s automatickým digitálnym systémom pre rekreačné zariadenie v Harmónii v hodnote 2 145 149, - Kčs (v devízach). V žiadosti o uvoľnenie devízových prostriedkov uviedli, že devízy sa použijú na nákup zariadenia pre prevádzku v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Okrem toho vedúci odboru technickej prípravy a exeprtízy investičnej výstavby pri dodávke tohto zariadenia nezabezpečil jeho kvantitatívnu a kvalitatívnu prebierku a dal pokyn preplatiť celú faktúru, hoci dodávka nebola kompletná. Vznikla tým škoda 300 000, - Kčs (v devízach). Vyšetrovanie v tejto veci sa ešte neskončilo.
Zistili sa tiež prípady, že v rámci dodávok investičnej povahy boli dovezené aj výrobky určené pre súkromnú potrebu, napríklad kotly na vykurovanie rodinných domčekov.
Dodržiavanie leninskej zásady, že za porušením zákona musí neodvratne nasledovať uplatnenie príslušnej sankcie, je v prípadoch porušovania hospodárskej disciplíny v rozhodujúcej miere závislé od vedúcich pracovníkov organizácií, od toho, ako plnia zákonom uloženú povinnosť oznamovať trestné činy, prokuratúre alebo iným organom Zboru národnej bezpečnosti.
Prokurátori v I. polroku 1982 v 112 organizáciách preverili, ako plnia povinnosť oznamovať trestné činy a prečiny Zistili pritom 219 prípadov, v ktorých organizácie evidentné podozrenie z trestnej činnosti neoznámili prokuratúre ani orgánom ZNB.
Napríklad Generálne riaditeľstvo Pozemného staviteľstva v Bratislave v roku 1981 vykonalo tematickú previerku využívania služieb JRD v činnosti Pozemných stavieb n. p Michalovce. Zistilo sa pritom, že niektoré JRD účtovaním nesprávneho počtu najazdených kilometrov poškodili Pozemné stavby asi o 630 000, - Kčs. Generálne riaditeľstvo Pozemného staviteľstva neoznámilo toto podozrenie z trestného činu porušenia povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami príslušnému prokurátorovi.
Generálne riaditeľstvo Slovchémie v Bratislave v priebehu periodickej revízie hospodárenia v národnom podniku Matador Bratislava v máji 1981 zistilo, že podnik od firmy Desma v NSR zakúpil 2 prehrávače značky Philips, 2 súpravy slúchadiel a ďalšie obdobné vybavenie v celkovej hodnote 23 350, - západonemeckých mariek, hoci tieto prostriedky boli určené na nákup náhradných dielcov Generálne riaditeľstvo Slovchémie neoznámilo závažné porušenie finančnej disciplíny prokurátorovi
Povinnosť organizácii oznamovať trestné činy prokurátorovi alebo orgánom ZNB vyplýva z celého radu právnych predpisov, napríklad aj zo Zásad kontroly v národnom hospodárstve a v štátnej správe (č. 66/1982 Zb. ). Vedúci pracovníci nesplnenie tejto povinnosti spravidla vysvetľujú tak, že porušenie disciplíny nepovažovali za tak závažné, aby išlo o trestný čin. Treba pripomenúť, že výlučne prokurátorovi patrí oprávnenie, aby rozhodol, či v konkrétnom protiprávnom konaní ide alebo nejde o podozrenie z trestného činu Oprávnenie rozhodnúť, že sa nebude stíhať páchateľ trestného činu, pritom patrí iba prezidentovi ČSSR.
II.
Využívanie vlastných prostriedkov organizácií na upevňovanie hospodárskej disciplíny
Jedným zo základných prostriedkov na obmedzovanie priestoru pre porušovanie hospodárskej disciplíny je presná a prehľadná evidencia materiálnych a finančných prostriedkov organizácie. Vedením evidencie a účtovníctvom sa v národnom hospodárstve zaoberá desaťtisíce pracovníkov, napriek tomu v nejednej organizácii nie sú dostatočne presným a spoľahlivým signalizátorom poruchových javov a nedostatkov. Nie sú preto zriedkavé prípady, že organizácia až z upozornenia orgánov činných v trestnom konaní sa dozvie, že jej vznikla škoda na majetku, ktorý má v operatívnej správe, hoci to mala a mohla zistiť sama z účtovnej evidencie.
Napríklad sústavne sa zisťujú schodky v predajniach, ktoré sú neraz vyššie, ako hodnota všetkého tovaru uskladniteľného v priestoroch predajne. Signál, že v predajni je podľa účtovnej evidencie uskladnené väčšie množstvo tovaru, si nikto nepovšimne. Až pri dôkladnej inventarizácii sa zistí, že v predajni je veľký schodok, ktorý vedúci predajne zakrýval predstieraním veľkého množstva uskladneného tovaru.
Vecná správnosť zápisov o stave hospodárskych prostriedkov sa zisťuje inventarizáciou. Niektoré organizácie namiesto fyzického zistenia skutočného stavu hospodárskych prostriedkov nahrádzajú inventarizáciu údajmi z účtovnej evidencie.
Fyzické inventarizácie sa neraz vykonávajú formálne, povrchne, neúplné a nedôsledne. Pri zistení schodku alebo rozdielov spravidla prevláda tendencia považovať ich za dôsledok objektívnych faktorov bez náročného zistenia príčin schodku a možného zavinenia pracovníkov na jeho vzniku.
Napríklad prokurátorskými previerkami sa v roku 1981 zistilo, že z 9 preverovaných organizácií v hlavnom meste SSR Bratislave sa v 8 organizáciách nezisťovali príčiny schodkov. V Západoslovenskom kraji takto nesprávne postupovali v 23 z 24 preverovaných organizácií. Obdobný stav sa zistil aj v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji.
Mnohí pracovníci v preverovaných organizáciách priznali, že vyhlášku o inventarizáciách, ktorá inak už platí viac ako 10 rokov, nepoznajú. Na tomto stave majú značný podiel viny ich nadriadené orgány vrátane ministerstiev, lebo od začiatku účinnosti vyhlášky nekontrolovali jej uplatňovanie v praxi.
Nové formy ekonomických procesov prinášajú so sebou i nové formy porušovania disciplíny, na ktoré kontrolný systém v ekonomickej oblasti nedokáže zatiaľ včas reagovať. Vnútorná kontrola preto zatiaľ nie je účinným nástrojom predchádzania a odstraňovania porúch a negatívnych javov v národnom hospodárstve. Základným predpokladom väčšej účinnosti celého systému vnútornej kontroly je zvýšenie profesionálnej úrovne a odbornosti jej pracovníkov, adekvátne ocenenie spoločenského významu práce kontrolórov a zabezpečenie ich nezávislosti na vedúcich hospodárskych pracovníkoch na horizontálnej úrovni. Bez vyriešenia týchto problémov ťažko možno očakávať, že sa splní požiadavka zakotvená v Súbore opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, aby vnútorná kontrola aktívne pôsobila na zabezpečenie trvalej nápravy nedostatkov a aby sa kontrolné zistenia využívali na vyvodzovanie prísnych záverov, najmä majetkových sankcií a hmotných postihov.
K vytváraniu predpokladov na realizovanie tejto požiadavky môžu prispieť Zásady kontroly v národnom hospodárstve a štátnej správe (číslo 66/1982 Zb. ). Treba však, aby nezostali nesplneným programom ako obdobné zásady vydané v minulosti.
Ani dôsledné uplatňovanie spomínaných zásad však nevyrieši problémy, ktoré pretrvávajú vo vykonávaní revízií a previerok pre účely trestného konania. Preto by bolo vhodné uvážiť možnosť vytvorenia odborne kvalifikovaného a nezávislého aparátu, ktorý by vykonával neperiodické revízie a previerky len pre potreby
štátnych orgánov. Takéto opatrenie by podstatne zvýšilo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní účinne využívať prostriedky trestného práva pri ochrane socialistickej ekonomiky.
Významným prostriedkom upevňovania disciplíny je vyvodzovanie dôsledkov za škody spôsobené organizácii porušením pracovných povinností.
Mnohí vedúci pracovníci - hoci im to ukladá zákon - nevyužívajú vlastné prostriedky proti porušovateľom pracovnej disciplíny. Hľadajú rôzne objektívne dôvody pre neuplatnenie prostriedkov práva, najmä hmotných a disciplinárnych sankcií. Nezriedka však dôvodom takéhoto ich konania je oportunizmus, ktorý vyviera zo snahy vyhnúť sa akýmkoľvek konfliktom.
Osobitne sa pasivita vedúcich pracovníkov prejavuje pri vymáhaní náhrady škody, ktorá vznikla organizácii zavinením jej pracovníka.
V nejednom prípade k uplatneniu sankcií za porušenie právnych predpisov došlo až na základe opatrení nadriadených orgánov alebo upozornení prokurátorov. Prokurátori v roku 1981 v 78 prípadoch za pasívne organizácie podali voči ich pracovníkom na súde návrh na náhradu škody.
Hutné stavby v Košiciach nevymáhali náhradu za škodu 40 000, - Kčs, ktorá im vznikla zaplatením pokuty za to, že uzavreli dohodu o pracovnej činnosti so 14 pracovníkmi bez predchádzajúceho súhlasu ich zamestnávateľa. Súd na návrh mestského prokurátora zaviazal zodpovedného pracovníka nahradiť škodu vo výške jeho jednomesačného zárobku.
Agrokomplex v Košiciach náhradu škody za pokutu 32 499, - Kčs za mimoriadne znečistenie rieky Torysy odmietol vymáhať s odôvodnením, že zodpovední pracovníci nekonali úmyselne a boli postihnutí osobnými pokutami. Nárok organizácie na náhradu škody musel na súde uplatniť mestský prokurátor v Košiciach.
ONV v Rožňave na upozornenie okresného prokurátora a pobočky ŠBČS uložil pokuty za nepovolenú stavebnú činnosť deviatim poľnohospodárskym organizáciám. Náhradu za túto škodu uplatnili iba dve JRD. Ostatné organizácie neuplatnenie nároku na náhradu škody odôvodnili tým, že nepovolenú výstavbu začali na základe "odporúčania nadriadených orgánov". Okresný prokurátor prešetruje podmienky na podanie návrhu na priznanie náhrady škody namiesto pasívnych organizácií.
JRD v Ponikách, okr. Banská Bystrica, odmietlo uplatniť náhradu škody za pokutu 50 000, - Kčs (za poškodenie diaľkového kábla) s odôvodnením, že príslušný pracovník družstva bol už kárne postihnutý a má dobré pracovné výsledky, hoci uloženie kárneho opatrenia organizáciu nezbavuje povinnosti vymáhať náhradu škody. Okresný prokurátor zisťuje podmienky na podanie návrhu za pasívne družstvo.
Novochema v Leviciach nevymáhala náhradu za pokutu 45 856, - Kčs,
ktorá jej bola uložená za to, že do obehu uviedla výrobky bez toho, aby ich prihlásila na povinné hodnotenie. Nevymáhanie náhrady škody vysvetľovala tvrdením, že v organizačnom poriadku nie je ustanovené, kto má splniť túto povinnosť.
Kablo v Bratislave označoval svoje výrobky značkou, ktorá nebola schválená. Náhradu škody za pokutu, ktorá mu bola uložená za neoprávnené používanie značky, nevymáhal s odôvodnením, že bol nútený organizácii Elektroodbyt dodávať aj neschválený výrobok.
Rovnako odôvodnil aj Závod výpočtovej techniky v Bratislave nevymáhame náhrady za pokutu 151 373, - Kčs, ktorá mu bola taktiež uložená za to, že do obehu uvádzal neschválený výrobok.
V posledných troch uvedených prípadoch už ani prokurátor nemôže zabezpečiť nápravu, lebo uplynula jednoročná premlčacia lehota od zaplatenia pokuty. Prokurátor však preskúma, či nie sú splnené podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči pracovníkom, ktorí zavinili premlčanie nároku na náhradu škody.
Nie sú zriedkavé prípady, že organizácia vymáha náhradu škody v rozpore so zákonom
Mostáreň n. p. Brezno za škodu 20 000, - Kčs uplatnil nárok za jej čiastočnú náhradu voči šiestim pracovníkom v čiastkach 50, - Kčs až 200, -Kčs, hoci bol povinný uplatniť nárok najmenej vo výške jednomesačného zárobku každého pracovníka.
STS v Trnave za škodu 10 000, - Kčs vymáhala náhradu od dvoch pracovníkov po 1 000, - Kčs. Okresný prokurátor preto na súde podal návrh na náhradu škody vo výške jednomesačného zárobku týchto pracovníkov.
Niektoré organizácie v snahe čo najmiernejšie postihnúť zodpovedného pracovníka, uplatňujú proti nemu náhradu škody iba v minimálnom rozsahu. Zákon síce dovoľuje takýto postup, keď sú splnené požadované podmienky, ale nie je na mieste tam, kde podiel náhrady škody je zjavne neprimeraný jej celkovej výške a jej spoločenskej závažnosti.
Organizácie, ktoré pri vymáhaní nároku na náhradu škody nepostupujú v súlade so zákonom, si môžu vziať príklad zo Železničného staviteľstva v Bratislave a Gumární 1. mája v Púchove.
Železničné staviteľstvo v Bratislave za pokutu 50 000 Kčs uplatnilo náhradu škody v maximálnom rozsahu trojmesačného zárobku 10 110, -Kčs. Gumárne v Púchove za pokutu 300 000, - Kčs uplatnili náhradu škody vo výške 77 249, - Kčs voči ôsmim pracovníkom vo výške ich troj, prípadne dvojmesačných zárobkov.