SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

VII. volebné obdobie

23 Správa

vlády Slovenskej socialistickej republiky o zámeroch skvalitňovania životného prostredia miest a obcí vo volebných programoch Národného frontu v rokoch 1981-1985 a vyhodnotenie štruktúry investičnej časti

akcie "Z"

I.

Základným poslaním socialistickej spoločnosti je zabezpečovať všestranný hmotný a kultúrny rozvoj každého jednotlivca a celej spoločnosti. Zdravý rozvoj možno plnohodnotne zabezpečiť len v kvalitnom životnom prostredí. Preto je starostlivosť o životné prostredie, prírodné zdroje a neopakovateľné bohatstvo prírody v socialistickej spoločnosti zakotvená v základných politických dokumentoch. Politické smernice a úlohy v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia vytýčil XIV. zjazd KSČ, ktoré ďalej konkretizoval na príslušné päťročné obdobia XV. a XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS. Hlavné smery a ciele v starostlivosti o životné prostredie boli nadväzne rozpracované do úloh, ktoré zabezpečujú formou opatrení príslušné ústredné orgány štátnej správy a národné výbory.

V širokej škále problémov tvorby a ochrany životného prostredia zaujíma jedno z popredných miest výstavba sídiel, ich vnútorná úprava a celkový vzhľad. Pri výstavbe miest a obcí, ich vnútornej úprave a údržbe a vytváraní optimálnych podmienok občanov pre prácu, bývanie a oddych majú nezastupiteľnú úlohu národné výbory.

Pre splnenie tohto poslania sa národným výborom vytvárajú podmienky predovšetkým v štátnych a hospodárskych plánoch a rozpočtoch. K skvalitňovaniu životného prostredia miest a obcí významne prispieva aj využívanie miestnych zdrojov a iniciatívna a aktívna účasť občanov, spoločenských organizácii združených v Národnom fronte,

podnikov a závodov na vytváranie spoločenských hodnôt, ktoré pozitívne prispievajú k uspokojovaniu materiálnych a duchovných potrieb občanov.

Výsledky plnenia úloh národných výborov v starostlivosti o životné prostredie v SSR v období 6. päťročnice

* Základným dokumentom na usmerňovanie starostlivosti o životné prostredie v SSR v období 6. päťročnice bola Súborná koncepcia starostlivosti o životné prostredie do roku 1990, ktorú schválila vláda SSR v roku 1974 a Súbor opatrení na ochranu a zlepšovanie životného prostredia v hlavnom meste SSR Bratislave schválený vládou SSR v roku 1978.

Obidva dokumenty analyzovali vývoj a súčasný stav životného prostredia v SSR a v hlavnom meste SSR Bratislave. Súčasne sa stali hlavným nástrojom systematického komplexného rozvoja všetkých úsekov a oblastí ochrany a tvorby životného prostredia, ako aj riadenia a kontroly praktického zabezpečovania úloh, ktoré sa dotýkali všetkých prvkov a zložiek prírodného, obytného a pracovného prostredia, organizačných foriem práce, výskumu, výchovy a propagácie.

Národné výbory a ústredné orgány štátnej správy vychádzali pri určení svojich úloh v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia aj z koncepcie tvorby a ochrany sídelnej zelene schválenej vládou SSR v roku 1979, ako aj z jednotlivých uznesení vlády SSR, ktoré sa dotýkali tvorby a ochrany životného prostredia.

Národné výbory a ústredné orgány štátnej správy vychádzajúc z uvedených koncepcií vypracovali vlastné koncepcie a súbory konkrétnych opatrení na zlepšenie životného prostredia. Okrem toho národné výbory úlohy tvorby a ochrany životného prostredia miest a obcí zahrnuli do volebných programov Národného frontu.

Vychádzajúc z Koncepcie ochrany a tvorby životného prostredia v SSR do roku 1990 rada Stredoslovenského KNV schválila v roku 1975 koncepciu ochrany a tvorby životného prostredia v Stredoslovenskom kraji s vytýčením hlavných cieľov na roky 6. päťročnice. V roku 1981 vykonala analýzu plnenia opatrení obsiahnutých v koncepcii i na základe zistených nedostatkov, ako aj pozitívnych trendov stanovila základné úlohy a ciele ochrany a tvorby životného prostredia na roky 7. päťročnice. Ich realizovaním sleduje postupné riešenie najdôležitejších ekologických problémov investičnou výstavbou, modernizáciou a zefektívnenie technológií zlepšujúcich životné prostredie, plné využitie ekologických zariadení a lepšie využitie publikačných prostriedkov pre propagáciu činnosti a opatrení pôsobiacich na skvalitňovanie životného prostredia.

Východoslovenský krajský národný výbor schválil opatrenia smerujúce k zlepšeniu ochrany a tvorby životného prostredia na plenárnom zasadaní v roku 1974. Na základe nich jednotlivé odvetvové odbory pod gestorstvom krajskej komisie pre životné prostredie vypracovali odvetvové koncepcie ochrany ovzdušia, vôd, poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, znižovania hlučnosti, skládkovania a likvidácie tuhých a komunálnych odpadov, tvorby sídelnej zelene a pod. Nakoľko pri praktickom realizovaní odvetvových koncepcií chýbala vzájomná nadväznosť, boli dopracované do Súhrnnej koncepcie starostlivosti o životné prostredia vo Východoslovenskom kraji do roku 1990, ktorú schválilo plenárne zasadanie Východoslovenského KNV v júli roku 1980. Súhrnná koncepcia komplexne a systémovo hodnotí súčasný stav životného prostredia v kraji podľa jednotlivých zložiek a funkčných okruhov. Poukazuje na ťažiskové problémy, naznačuje trendy vývoja životného prostredia do roku 1990, obsahuje koncepciu riešenia negatívnych vplyvov na životné prostredie a úlohy pre jednotlivé orgány a národné výbory vo Východoslovenskom kraji.

Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy vypracoval Koncepciu a súbor opatrení na ochranu a zlepšenie životného prostredia v hlavnom meste SSR Bratislave do roku 1990 ešte v roku 1978. Koncepcia komplexne rieši všetky otázky spojené s ochranou a tvorbou životného prostredia a je základnou smernicou pre činnosť všetkých výrobných a nevýrobných organizácií, ktoré pôsobia na území hlavného mesta SSR Bratislavy pri zabezpečovaní ochrany a tvorby životného prostredia.

Západoslovenský krajský národný výbor doteraz ešte nevypracoval súhrnnú koncepciu ochrany a tvorby životného prostredia. Tieto otázky riešil len so schválením päťročných plánov rozvoja hospodárstva kraja, respektíve len čiastkovo v súvislosti s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu a vôd.

Národné výbory, ako aj ústredné orgány štátnej správy riešenie otázok ochrany a tvorby životného prostredia zaradujú do ročných plánov rozvoja hospodárstva s cieľom, aby hospodárske úlohy boli realizované súčasne so zabezpečovaním zdravých životných podmienok pre obyvateľstvo, aby nedochádzalo k nadmerným negatívnym zmenám v krajine vo faune a flóre, a aby pri optimálnom využívaní všetkých zdrojov bol zabezpečený sústavný ekonomický rozvoj krajiny.

Dbajú, aby v súlade s dosiahnutým stupňom hospodárskeho rozvoja urýchlene riešili existujúcimi metódami a prostriedkami zlepšenie situácie v najviac postihnutých oblastiach a zložkách životného prostredia. Súčasne prostredníctvom výrobnej sféry vyvíjajú také výrobné postupy a finálne výrobky, ktoré nebudú ohrozovať kvalitu životného prostredia a produkovať ďalej nespracovateľný odpad. Zameriavajú

sa na zníženie exhalátov vypúšťaných do ovzdušia, vôd a pôdy, na obmedzenie hlučnosti, vibrácie a likvidácie tuhých priemyselných odpadov, na budovanie čistiarní odpadových vôd a na rozširovanie a údržbu verejnej a sídelnej zelene.

Plnením ťažiskových úloh Súbornej koncepcie starostlivosti o životné prostredie v SSR na obdobie 6. päťročnice, Súboru opatrení na ochranu a zlepšovanie životného prostredia v hlavnom meste SSR Bratislave, úloh stanovených v krajských koncepciách ochrany a tvorby životného prostredia a vo volebných programoch Národného frontu sa podarilo obmedziť narastanie úniku škodlivín do životného prostredia a vytvoriť predpoklady pre jeho zlepšenie v 7. päťročnici.

Za najvýznamnejší úspech plnenia úloh koncepcie a súboru opatrení na zlepšovanie životného prostredia v hlavnom meste SSR, možno považovať skutočnosť, že požiadavka chrániť a vytvárať zdravé životné prostredie vnikla do povedomia celej spoločnosti ako základná požiadavka života a podmienka jej rozvoja. V dôsledku tohoto stúpla aktivita občanov, národných výborov, spoločenských organizácií, a aj prístup hospodárskych pracovníkov k riešeniu týchto problémov sa stal cieľavedomejší a dôslednejší. Veľkým prínosom pri usmerňovaní a kontrole plnenia úloh starostlivosti o životné prostredie bola aktívna účasť straníckych orgánov, čo pozitívne ovplyvnilo zvyšovanie úrovne celospoločenského systému životného prostredia a prehĺbilo dôslednosť zabezpečovania úloh.

Hlavný cieľ v 6. päťročnici v globále za celé územie Slovenska zastaviť zhoršovanie životného prostredia sa dosiahol. Postupné zlepšovanie životného prostredia v najviac znehodnotených oblastiach sa taktiež podarilo plniť, aj keď so značnými problémami v Bratislave, na Hornej Nitre, na Pohroní a v priestore Košíc. Na Považí sa položili základy k podstatnejšiemu zlepšovaniu životného prostredia v 7. päťročnici budovaním rozhodujúcich čistiarní odpadových vôd v Ružomberku a v Žiline a rekonštrukciami viacerých závodov.

Množstvo exhalátov unikajúcich do ovzdušia v jednotlivých rokoch S. päťročnice zostalo približne na rovnakej úrovni. Ich kvalita sa však zlepšila rekonštrukciami jestvujúcich a zavádzaním nových výkonných odlučovacích zariadení a technológií, ako aj úpravou palivovo-energetickej základne v prospech plynu. Podarilo sa totiž znížiť únik niektorých, pre zdravie obyvateľstva najnebezpečnejších Škodlivín, a to zlúčenín fluóru, sírouhlíka, kysličníkov dusíka. V dôsledku rozvoja motorizácie však narastalo množstvo exhalátov z dopravy. Presmerúvanie dopravy, jej koncentrácie na okružné komunikácie, budovanie "zelených vĺn" a výkonných križovatiek zaostávalo za nárastom škodlivín. Ochrana zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove a aj v ďalších oblastiach postupovala dôsledne. Zvýšilo sa však ohrozenie lokálnych

studní v poľnohospodárskych oblastiach priesakom priemyselných hnojív a pesticídov, z ktorých až 20 % sa dostáva do vodných horizontov. Celkové množstvo nečistôt vypúšťaných do vôd v období 6. päťročnice mierne stúplo. Rozostavané a ukončené čistiarne odpadových vôd na najdôležitejších tokoch (Dunaj, Váh, Hron a Hornád) by mali priniesť v priebehu 7. päťročnice zníženie nečistôt cca o 40-45 %. Zhoršuje sa však situácia na ostatných riekach Slovenska, najmä na Nitre a Ipli. Nedoriešeným problémom ostáva využívanie kalov z čistiarní odpadových vôd. Z priemyselných kalov sa začali intenzívnejšie využívať celulózo-papierenské kaly na kompostovanie, intenzívnejšie sa využíva aj karbidové vápno v CHZWP Nováky.

K ozdraveniu najznečistenejších tokov mala prispieť aj likvidácia zastaralých celulózok. V roku 1979 bola ukončená rekonštrukcia celulózky Vranov, avšak kvalita vody v Laborci je kritická. Naproti tomu likvidácia výroby celulózy v Turčianskych celulózkach a papierňach Martin sa na kvalite rieky Turca prejavila. Rekonštrukcia Stredoslovenských celulóziek a papierní v Žiline a v Ružomberku s budovaním čistiarní odpadových vôd prispejú k zlepšeniu kvality vôd na Váhu.

V priebehu 6. päťročnice sa nepodarilo dosiahnuť obrat v znehodnocovaní pôdy. Zábery pôdy boli väčšie, než bolo spoločensky zdôvodnené. Rekultivácie devastovaných pôd boli zriedkavosťou. Pomerne úspešne sa darí plniť úloha znižovania hluku a vibrácií v pracovnom prostredí a pri výrobných linkách. Sústavne však narastá hluk z dopravy. Využívanie tuhých odpadov, či priemyselných, komunálnych alebo poľnohospodárskych výrazne nepokročilo. Neuspokojivý stav je aj pri ich skládkovaní. Nenarástlo síce množstvo neorganizovaných skládok, naopak budovanie organizovaných skládok naráža na investičné a prevádzkové problémy. Úlohy zamerané na zabezpečenie kvalitnejších prípravkov na ochranu rastlín, na zdokonalenie ich registrácie, na biologickú ochranu proti živočíšnym škodcom a na obmedzenie aplikácie chemických látok leteckým poprašovaním sa splnili len čiastočne. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR vylúčilo používanie chlórovaných uhľovodíkov v oblasti Žitného ostrova a v II. ochranných pásmach zdrojov pitnej vody.

Opatrenia na ochranu lesného fondu sa splnili. Zvýšila sa účinnosť postihu za poškodzovanie lesov, starostlivosť o vyčlenené lesné oblasti a autorita ochrannej lesnej služby. V rokoch 6. päťročnice sa ďalej vypracovala koncepcia obytného prostredia, koncepcia zelene, zásady prestavby historických jadier a rajonizácie cestovného ruchu. Vydali sa zákony na ochranu poľnohospodárskej pôdy, lesov, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a ďalšie. Proti pôvodným zámerom sa oneskoruje novelizácia zákonov na ochranu ovzdušia a na ochranu

prírody. Celoštátne zaostáva právne nedoriešené využívanie a likvidácia tuhých odpadov a rámcový zákon o životnom prostredí.

Úspechom bolo, že od roku 1978 sa ročne v priemere o 4 % znižoval počet pracovníkov vystavených riziku hluku III. kategórie (nad 100 decibelov) a vytvorili sa územnoplánovacie a projektové podmienky na znižovanie komunálneho hluku v najfrekventovanejších častiach sídiel. Citlivejším urbanistickým a architektonickým riešením nových častí miest sa postupne vytváralo kvalitné obytné prostredie. Obdobne sa skvalitnilo aj pracovné prostredie, a to najmä zlepšením hygienicko-sanitárneho vybavenia, osvetľovania, vykurovania, vetrania a zlepšením akustických riešení. Zriadením ďalších chránených oblastí a aktivizáciou dobrovoľných ochrancov prírody sa skvalitnila ochrana prírody a krajiny.

Popri týchto úspechoch treba však poukázať aj na rad problémov, ktoré sa v priebehu 6. päťročnice nepodarilo odstrániť. Doposiaľ najväčšie problémy pretrvávajú v technologickom zabezpečení a realizácii ekologických zariadení, pri ochrane poľnohospodárskej pôdy a pri používaní agrochemikálií, ktorých značná časť uniká do vodných zdrojov, v oneskorovaní výstavby objektov občianskej vybavenosti a terénnych a sadových úprav.

Nedoriešené zostali v mnohých prípadoch vonkajšie a vnútorné priestory priemyselných, skladových a poľnohospodárskych závodov, čím sa zvyšuje prašnosť a znižuje bezpečnosť a estetické pôsobenie pracovného prostredia. Zaostáva likvidácia a využívanie odpadov ako druhotných surovín. Neorganizovaným skládkovaním odpadov sa znehodnocujú cenné suroviny, zvyšuje sa záber pôdneho fondu a únik škodlivín do prostredia.

Na ochranu a zlepšenie životného prostredia pozitívne pôsobili aj opatrenia národných výborov, ktoré zabezpečovali na ochranu ovzdušia, vôd, poľnohospodárskeho pôdneho a lesného fondu podľa príslušných právnych predpisov v správnom konaní.

V roku 1981 predložila štátna technická Inšpekcia ochrany ovzdušia národným výborom 24 návrhov na uloženie pokuty organizáciám a 40 zodpovedným pracovníkom organizácií v celkovej výške 1537 tis. Kčs. Z toho národné výbory do konca roka realizovali 51 návrhov. Ostatných 13 návrhov na uloženie pokút, ktoré bolí predložené v priebehu posledného štvrťroka doteraz ešte národné výbory nedoriešili. Na dôslednejšie vykonávanie opatrení na ochranu ovzdušia nepriaznivo vplýva aj to, že národné výbory vyšších stupňov v odvolacom konaní neúmerne znižujú pokuty organizáciám, ktoré im uložili mestské národné výbory. Napr. Okresný národný výbor vo Vranove znížil n. p. Bukóza Vranov pokutu zo 114 556 Kčs na 8000 Kčs, Okresný národný výbor v Poprade n. p. Tatraľan Kežmarok zo 100 000 Kčs na 5000 Kčs a Okres.

ný národný výbor v Galante n. p. Duslo Šaľa z 501 000 Kčs na 100 000 Kčs.

Nekompromisnejšie postupujú proti znečisťovateľom vôd vodohospodárske orgány národných výborov, ktoré uložili v roku 1981 organizáciám 376 pokút vo výške 8 697 tis. Kčs a 182 zodpovedným pracovníkom pokuty vo výške 62 450 Kčs.

Naproti tomu nedostatočne využívajú svoje oprávnenie na ukladanie pokút organizáciám a ich zodpovedným pracovníkom za neoprávnené zaberanie poľnohospodárskej pôdy a nevykonanú ochranu porastov pred škodcami poľnohospodárske orgány.

Dôslednejšie by mali postupovať aj odbory územného plánovania a stavebného poriadku pri vydávaní stavebných povolení a nepovoľoval realizovanie investícií, ktorých uvedenie do prevádzky bude spôsobovať znečisťovanie ovzdušia nad zákonom stanovené normy. Na odstránenie týchto nedostatkov sa vyžaduje, aby rady okresných národných výborov účinnejšie kontrolovali činnosť svojich odborov v oblasti výkonu štátnej správy a ukladali im konkrétne úlohy na zabezpečenie ochrany a využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Prínos volebných programov Národného frontu pre skvalitňovanie životného prostredia v 6. päťročnici.

Značný prínos pre tvorbu a ochranu životného prostredia mali úlohy, ktoré NV zabezpečovali v rámci volebných programov Národného frontu a organizovania socialistickej súťaže národných výborov. Podstatnú časť týchto úloh tvorí svojpomocná budovateľská činnosť občanov a organizácií zameraná na zveľaďovanie a skrášľovanie obcí a miest v akcii "Z". Jej realizovaním sa prispieva k uspokojovaniu základných každodenných životných potrieb obyvateľstva, vrátane životného a pracovného prostredia. Plnením úloh volebných programov Národného frontu a akcie "Z" sa vybudovali viaceré zariadenia a stavby, ktoré zlepšujú vzhľad miest a obcí a svojím účelom prispievajú k zlepšeniu ochrany a tvorby životného prostredia.

V rokoch 1971- 1980 bolo vybudovaných 2670 km vodovodov a kanalizácií, 2995 km miestnych komunikácií, 2194 autobusových čakární, 137 vodných nádrži, 765 ha zelených plôch, 818 detských ihrísk, 470 športových štadiónov, 1977 ostatných športových zariadení, 141 kúpalísk a bazénov, 54 zberní surovín a rad ďalších objektov.

V oblasti realizácie ochrany a tvorby životného prostredia prostredníctvom volebných programov NF občania, hospodárske organizácie a spoločenské organizácie združené v Národnom fronte dobrovoľnou a svojpomocnou činnosťou prispeli vo všetkých krajoch k zlepšeniu

estetického vzhľadu miest, okolia obytných domov, závodov a objektov.

V hlavnom meste SSR Bratislave sa v rozvoji mestskej zelene práce orientovali nielen na jej budovanie v nových sídliskách, ale aj na rekonštruovanie a obnovu. Novou výstavbou sa rozšírili plochy verejnej zelene tak, že na Jedného obyvateľa pripadá 29, 8 m2 zelenej plochy. V akcii "Z" v 6. päťročnici sa vybudovalo viac ako 324 tisíc m2 zelených plôch, 18 km vodovodov a kanalizácií, 2 vodné nádrže, 3 kúpaliská, 97 km bezprašných miestnych komunikácií, dobudoval sa park K. Šmidkeho, zriadilo sa 36 detských a 28 športových ihrísk a pod.

V Západoslovenskom kraji bolo vybudovaných 343 km vodovodov, 47, 5 km kanalizácií, 44 detských a 66 športových štadiónov, 2 zberné surovín a 518 tis. m2 nových zelených plôch.

V Stredoslovenskom kraji sa v tomto období zabezpečovali hlavné ciele ochrany a tvorby životného prostredia výstavbou 372 km vodovodov, 34 km kanalizácií, 16 zberní surovín, 19 vodných nádrží, 18 kúpalísk, 714 tis. m2 zelene, 15 malých čistiarní odpadových vôd a iné.

Občania vo Východoslovenskom kraji v rámci plnenia úloh VP NF odovzdali do užívania 263 km vodovodov, 31 km kanalizácií, 788 tis. m2 zelených plôch, 75 detských ihrísk, 94 športových štadiónov, 10 kúpalísk a ďalšie.

Vo všetkých krajoch a v hlavnom meste SSR Bratislave nepriaznivo pôsobí z hľadiska hygienického a estetického tuhý komunálny odpad, ktorý tvorí asi 10 % z celkových odpadov a ostatný odpad z priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Problémy spojené s odstraňovaním komunálneho odpadu, ako aj odpadu z priemyselnej a poľnohospodárskej výroby sa nedarí uspokojivo riešiť ani plnením úloh volebných programov Národného frontu.

Množstvo tuhého komunálneho odpadu sa zvýšilo na jedného obyvateľa z 211 kg v roku 1975 na 253 kg v roku 1980 a v roku 2000 sa ráta so vzrastom 270 kg na osobu. Na jeho zber sa používa 461 601 kusov 110 litrových nádob a 36 456 kusov 1100 litrových nádob-kontajnerov. Stále sa prejavuje nedostatok 1100 litrových kontajnerov, najmä vo veľkých mestách, v kúpeľných, rekreačných a turistických oblastiach.

Služby spojené so zberom a odvozom tuhého komunálneho odpadu zabezpečuje so 681 mechanizačnými prostriedkami 1958 pracovníkov pri cykle odvozu vo veľkých mestách 3-krát za týždeň, v okresných mestách 1 až 2-krát v týždni a v obciach raz za týždeň, resp. raz za dva týždne.

Zhromažďovanie tuhého komunálneho odpadu a jeho odstraňovanie je dosť živelné. Vykonáva sa prevažne skládkovaním na neorganizovaných menších alebo väčších skládkach, ktorých je v SSR asi 10 000

a na niekoľkých skládkach, ktoré spínajú niektoré z podmienok riadneho skládkovania. Iba v malej miere sa tuhý komunálny odpad kompostuje. V súčasnej dobe sa spaľovanie uskutočňuje iba v Bratislave, avšak v 7. päťročnici sa uvažuje s výstavbou spaľovní tuhého komunálneho odpadu v Banskej Bystrici a v Košiciach. Podobne v rokoch 8. päťročnice sa uvažuje s výstavbou ďalších 5 spaľovní, a to v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline a v Prešove.

Komplexné zabezpečenie technicko-organizačných opatrení na úseku zhromažďovania odpadov, ich odvozu na miesta využitia či odstránenia, ktoré uložila vláda SSR uznesením č. 274/1978 predpokladá budovať riadené skládky odpadov ako základného smeru zhromažďovania a využívania odpadov a rozvíjať ostatné formy zhromažďovania a využívania odpadov ako zdrojov druhotných surovín a energie.

Úlohy starostlivosti o životná prostredie v SSR v 7. päťročnici a prínos volebných programov Národného frontu pre ochranu a tvorbu životného prostredia.

Súhrnným prierezovým dokumentom na zabezpečenie úloh ochrany a tvorby životného prostredia v SSR v rokoch 7. päťročnice je "Súhrnná koncepcia starostlivosti o životné prostredie v SSR na obdobie 7. päťročnice s výhľadom do roku 2000", ktorú Ministerstvo výstavby a techniky SSR v spolupráci s gestorskými rezortami, ústrednými orgánmi, KNV a NVB vypracovalo na základe uznesenia vlády SSR č. 223/1980 a ktorú vláda SSR schválila uznesením č. 100/1982.

Pri vypracovaní koncepcie sa využili skúsenosti z doterajšieho plnenia úloh starostlivosti o životné prostredie, zohľadnili sa poznatky, ktoré sa od roku 1974 dosiahli vo vede a výskume životného prostredia a premietli sa do nej úlohy pre oblasť životného prostredia uložené XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS.

Súhrnná koncepcia sa zameriava na postupné riešenie najdôležitejších ekologických problémov investičnou výstavbou, na modernizáciu a zefektívnenie technológií, ktoré súčasne zlepšujú životné prostredie, na plné využitie jestvujúcich ekologických zariadení, na dôslednejšie zabezpečovanie neinvestičných činností, organizačných, mobilizačných a publikačno-propagačných prostriedkov pre skvalitňovanie životného prostredia.

Z koncepcie schválenej vládou SSR na roky 7. päťročnice vyplývajú pre národné výbory tieto hlavné zásady a ciele:

1. Udržovať a skvalitniť životné prostredie ako základnú potrebu a súčasť životnej úrovne súbežne s delovými programami národného hospodárstva. Efektívnym zhodnocovaním surovín, materiálov, palív

ä energie a následne plynných, kvapalných a tuhých odpadov ako druhotných surovín súčasne zlepšovať životné prostredie.

2. Nepripustiť zhoršovanie kvality ovzdušia, vôd a pôdy v územiach, kde sa prekračujú normami stanovené koncentrácie pri budovaní nových, ako aj pri rekonštrukciách, modernizácii alebo rozširovaní existujúcich zariadení a obytných súborov.

3. Likvidovať postupne najväčšie zdroje znečistenia v priestoroch, lokalitách a úsekoch tokov, v ktorých je výrazne narušené životné prostredie, organizovať výrobu smerom k málo a bezodpadovým technológiám a využívať odpady ako zdroje druhotných surovín a energie.

4. Chrániť dôsledne územia s veľmi kvalitným životným prostredím ako zázemia pre rekreáciu, liečbu, výskum a základňu genetických fondov fauny a flóry. Nepripustiť v týchto územiach rozširovanie takých činností, ktoré by mohli narušiť ich kvalitu.

5. Povoliť na ostatných územiach SSR nevyhnutné narastanie škodlivín z bežného rozvoja hospodárstva len do výšky normou prípustných hodnôt.

6. Nepripustiť výstavbu nových investícií, ktoré nebudú ako organická súčasť zabezpečené nevyhnutnými ekologickými zariadeniami.

7. Aktivizovať rezorty, národné výbory všetkých stupňov a prostredníctvom volebných programov Národného frontu spoločenské organizácie, podniky, družstvá a obyvateľstvo, aby zabezpečovali zlepšenie a skultúrnenie životného prostredia najmä neinvestičnou činnosťou, dôslednou údržbou výrobných a ekologických zariadení, technologickou disciplínou, účelným hospodárením so surovinami, materiálmi a výrobkami, ozeleňovaním a čistením priestranstiev, efektívnejším organizovaním dopravy a neškodným odstraňovaním nevyužiteľných odpadov.

8. Posilniť postavenie národných výborov pri usmerňovaní a kontrole ochrany a tvorby životného prostredia v územiach ich pôsobnosti a vyžadovať od nich, aby dôsledne uplatňovali sankčné postihy vyplývajúce z príslušných právnych predpisov voči organizáciám i jednotlivým osobám zodpovedným za znečisťovanie ovzdušia, vôd, ochranu a využívanie poľnohospodárskeho pôdneho a lesného fondu.

9. Zvýšiť účinnosť vedy, výskumu, výchovy, výuky, osvetovej a publikačno-propagačnej činnosti v oblasti starostlivosti o životné prostredie ich odborným skvalitňovaním, dopracovať podklady pre ustanovenie a fungovanie uceleného legislatívno-právneho, organizačno-riadiaceho, informačného a vyhodnocovacieho systému starostlivosti o životné prostredie.

10. Sprísniť kontrolnú činnosť a dozor v zmysle záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS dôsledným uplatňovaním sankcií za porušovanie zákonov a noriem v oblasti starostlivosti o životné prostredie.

Okrem toho v obytnom prostredí zabezpečiť kvalitatívne zmeny a urbanistickej tvorbe a v riešení objektov s cieľom lepšej diferenciácie priestorov pre rozvoj spoločenského života osobných kontaktov, pre oddych a detské hry.

V koncepcii prostredia pre prácu efektívnejšie využívať priemyselné zóny, spájať a spoločne prevádzkovať energetické, vodohospodárske, dopravné a ostatné zariadenia s cieľom zvýšiť hospodárnosť a znížiť únik škodlivín do prostredia.

V kultúrno-spoločenskom prostredí dôraz klásť na vyššiu kultúru a estetická hodnotu prostredia s vysokými nárokmi na čistotu, bezpečnosť prevádzky peších zón a na riešenie problémov hlučnosti.

V koncepcii krajinnorekreačného prostredia riešiť každodenné prostredie pre odpočinok a zotavenie vo väzbe na bývanie a aj na pracovné prostredie, koncomtýždňové zotavenie v priamej väzbe na mestá a na okolitú krajinu, s cieľom znižovať veľké nároky na dopravu. Využívanie jestvujúcich a budovanie nových rekreačných priestorov riešiť v súlade s vládou schválenou koncepciou cestovného ruchu SSR.

Na úseku ochrany čistoty ovzdušia je žiadúce do roku 1985 udržať stav, ktorý bol v roku 1980 a ktorý predstavoval únik exhalátov 1, 3 mil. t ročne. Dokončením rozostavaných a plánovanou rekonštrukciou zariadení znížiť do roku 1985 únik exhalátov do ovzdušia na Strednom Spiši o 72 %, v Žiarskej kotline o 38 %, na Dolnej Orave o 17 %, v Bratislave o 16 %, na Hornej Nitre o 8 % a v Košiciach o 5 %.

Na úseku ochrany vodných zdrojov klásť ako hlavný cieľ dôslednú ochranu významných vodohospodárskych oblastí. V zásobovaní obyvateľstva vodou riešiť odstránenie predpokladaného deficitu 4800 l/sek k roku 1985 využívaním lokálnych zdrojov. Značnú pozornosť venovať ochrane vodných zdrojov, ktoré sú kontaminované priesakmi z aplikácie umelých hnojív. Do konca 7. päťročnice čistotu tokov zlepšiť hlavne rozostavanými čistiarňami odpadových vôd na Váhu a Hrone. Množstvo čistených vôd zvýšiť z 829 mil. m3 na 1435 mil. m3.

Pri ochrane pôdneho fondu naďalej uplatňovať prísne opatrenia proti nadmerným úbytkom pôdy, sprísniť režim používania umelých hnojív a ochranných prostriedkov, zvýšiť biologickú ochranu a využívanie organických hnojív. Dôraz klásť na zúrodňovanie pôdy. Do roku 1985 realizovať 79 tis. ha závlah, 80 tis. ha odvodnenia, 300 km úprav vodných tokov a 12 mil. m3 objemu malých vodných nádrží v celkovom investičnom náklade 3, 9 mld Kčs. Do konca 7. päťročnice zúrodniť 307 tis. ha ornej pôdy, 123 tis. ha lúk a pasienkov a 12 tis. ha viníc a sadov neinvestičnými prostriedkami vo výške 4, 4 mld Kčs.

Na riešenie hluku v pracovnom prostredí konkrétnymi opatreniami znížiť počet pracovníkov vystavených hluku nad 100 db a zastaviť

nárast počtu pracovníkov, pracujúcich v prevádzkach s hlukom vyšším ako je 95 db. V mestách riešiť hlukové pomery lepšou organizáciou dopravy, najmä v tých častiach, kde hladina komunálneho hluku prekračuje hodnotu 75 db.

V koncepcií sa kladie dôraz aj efektívnejšie využívať tuhý komunálny a priemyselný odpad ako druhotné suroviny. Navrhuje sa doriešiť plánovací, cenový mechanizmus a legislatívno-právne zabezpečenie využívania a likvidácie odpadov.

Priemetom všetkých negatívnych javov do územia bolo stanovených 7 najviac postihnutých oblastí SSR o rozlohe 590 km2 (1, 2 % rozlohy SSR), v ktorých žije zhruba 460 tis. obyvateľov (9, 2 % obyvateľov SSR). Sú to priestory Bratislava, Žiar nad Hronom, Dolná Orava, Košice, Horná Nitra, Jelšava a Stredný Spiš. Tieto oblasti zahrňujú len tie územia, ktoré sú objektívne preťažené viacerými druhmi škodlivín nad normami prípustnú koncentráciu. V koncepcii sa vymedzujú aj lokality postihnuté nadmerným znečistením ovzdušia, hlukom a odpadmi. Z hľadiska čistoty tokov sa navrhuje riešiť úsek Váhu medzi Ružomberkom a Novým Mestom nad Váhom, Nitry od Novák po Topoľčany, Hrona od Dubovej po Zvolen, Slanej od Gemerskej Hôrky, Hornádu od Košíc, Ondavy od Hencoviec a celý úsek Dudváhu a malého Dunaja.

Zo spracovanej súhrnnej koncepcie starostlivosti o životné prostredie pre 7. päťročnicu s výhľadom do r. 2000 vyplýva, že v riešení tejto rozsiahlej a zložitej úlohy sa dosiahli v SSR už viaceré úspechy, a to aj napriek tomu, že súčasný rýchly rozvoj priemyslu, palivovo-energetickej základne, poľnohospodárstva a bytového hospodárstva pôsobí na rozhodujúce zložky životného prostredia nepriaznivejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Súčasný stav realizácie úloh a opatrení v tejto oblasti ukazuje na potrebu ich dôslednejšieho plnenia, vrátane celospoločenskej kontroly dosiahnutia kvality životného prostredia. Riešenie ekologických problémov sa stáva stále viac nevyhnutným ekonomickým problémom. Naše národné hospodárstvo stráca každodenne značné prostriedky nevyužitými rezervami a nedostatkami v uplatňovaní málo a bezodpadovej technológie výrobných a užívateľských procesov. V tomto smere je stále aktuálnejšia požiadavka postupnej revízie udelených výnimiek, ktorými sa povoľuje znečisťovanie prostredia, a tým nižší podiel zhodnocovania surovín a materiálov.

Veľké rezervy má naša spoločnosť v cieľavedomom usmerňovaní vedomia ľudí k ich aktívnejšiemu a kolektívnejšiemu prístupu k vytváraniu životného prostredia tak v obytnom, pracovnom, kultúrno-spoločenskom, ako aj rekreačno-rehabilitačnom prostredí. V zlepšení tohto prístupu, t. j. vo vytváraní optimálnych podmienok pre prácu, bývanie a zotavenie pri vysokej produktivite a maximálnej pohode, sa musí


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP