SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
20 Návrh
štátneho záverečného účtu
Slovenskej socialistickej republiky
za rok 1981
Správa
k návrhu štátneho záverečného účtu
Slovenskej socialistickej republiky
za rok 1981
I. Súhrnná charakteristika vývoja národného hospodárstva SSR
Plnenie úloh štátneho plánu a štátneho rozpočtu prebiehalo v roku 1981 v zložitých podmienkach, vyvolaných najmä ťažkosťami pri získavaní surovinových, materiálových a energetických zdrojov, ale aj ich efektívnom zhodnocovaní v reprodukčnom procese. Napriek tomu vzrástol ekonomický potenciál i tvorba hmotných zdrojov. Dynamika bola však nižšia, ako sa predpokladalo v ročnom pláne. Z pozitívnych výsledkov medzi najvýraznejšie patrí prekročenie úloh v dodávkach priemyselných výrobkov pre finálne smery ekonomického užitia produkcie. Ďalej sa uskutočňovali štrukturálne zmeny priemyselnej výroby v prospech odvetví s nižšou energetickou náročnosťou, u ktorých je predpoklad vyššieho zhodnocovania surovín a materiálov. Dosiahlo sa zníženie spotreby materiálu v ústredne riadených štátnych hospodárskych organizáciách. Vo viacerých oblastiach sa však vyskytli problémy, ktoré znížili dosahovanú efektívnosť národného hospodárstva.
Naďalej pretrvávala značná nerovnomernosť v plnení záväzných ukazovateľov plánu. V porovnaní s rokom 1980 sa zvýšil podiel organizácií neplniacich plán ako celok o 4, 2 % na 54, 6 %.
Značné odchýlky od plánovaných úloh sa zaznamenali v stavebníctve, menovite v odvetví stavebnej výroby. Stavebné dodávateľské organizácie nesplnili plán základnej stavebnej výroby o 5, 3 %. Rozsah prác bol v porovnaní so štátnym plánom nižší o 1, 6 mld Kčs. Úlohy v záväzných ukazovateľoch plánu nesplnilo 73 % podnikov. Tento vývoj spolu s nižšími dodávkami strojov a zariadení sa prejavil v nesplnení úloh investičnej výstavby, najmä dokončovaní stavieb, uvádzaní kapacít do prevádzky, v odovzdávaní bytov do používania a v znižovaní rozostavanosti.
Vývoj plnenia úloh v poľnohospodárstve je charakterizovaný rozdielnymi výsledkami rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré mali negatívny vplyv na dosiahnutie vnútornej proporcionality tohto odvetvia. V rastlinnej produkcii u prevažnej väčšiny plodín sa dosiahli nižšie hektárové úrody ako v roku 1980 i v porovnaní s priemerom za 6. päťročnicu. Objem živočíšnej produkcie v porovnaní s rokom 1980 mierne vzrástol a v podstate dosiahol úroveň plánu.
Diferencované plnenie výrobných úloh, nedostatočná miera inovácie výrobkov a prínosov vedecko-technického rozvoja spôsobili, že sa nezabezpečili úlohy v dodávkach tovarov, a to najmä v štruktúre a kvalite. Dopyt sa nepokryl v niektorých druhoch tovarov priemyselného a potravinárskeho charakteru.
Zaostalo plnenie ukazovateľov, ktoré majú z hľadiska Súboru opatrení rozhodujúcu pôsobiť na využívanie intenzívnych faktorov rozvoja. Nezabezpečil sa plánovaný objem ani vnútorná štruktúra upravených vlastných výkonov, nežiadúco sa vyvíjala rentabilita nákladov a výrobných fondov, a to i v porovnaní k roku 1980.
Značné odchýlky sa prejavili v zhodnocovaní a zefektívňovaní procesu spoločenskej výroby a nadväzne v tvorbe zisku. Nezabezpečilo sa plánované znižovanie materiálnej, energetickej, mzdovej a finančnej náročnosti výroby, zvyšovanie účinnosti základných prostriedkov a ekonomiky zásob. Nepriaznivé výsledky sa zaznamenali v prekročení plánovanej nákladovosti v spotrebe palív a energie.
Rozdielne výsledky sa dosiahli v plnení produktivity práce z upravených vlastných výkonov. Priemysel úlohu v podstate splnil, zatiaľ čo stavebníctvo zaostalo za plánovanou úrovňou i za úrovňou roku 1980.
Dosiahnuté výsledky na viacerých úsekoch signalizujú, že adaptácia na náročnejšie podmienky sa neuskutočnila v žiadúcej intenzite. Počet zaostávajúcich podnikov v realizácii vecných, osobitne kvalitatívnych úloh bol naďalej veľký. V celom rade organizácií dochádzalo v priebehu celého roka k prehlbovaniu nepriaznivé; ekonomickej situácie.
Uvedené disproporcie vo vývoji národného hospodárstva spôsobili, že sa nedosiahli zámery plánu vo zvyšovaní efektívnosti ekonomiky. Nesplnil sa plán tvorby národného dôchodku a spoločenskej produktivity práce. Nezabezpečili sa úlohy v zhospodárňovaní výrobného procesu a tiež prínos z technického rozvoja nezodpovedal spoločenským potrebám.
Napriek odchýlkam v štruktúre hmotných a finančných zdrojov v roku 1981 sa vcelku darilo zabezpečiť úlohy v oblasti osobnej a spoločenskej spotreby. Vzrástli peňažné príjmy obyvateľstva a mierne tiež osobná spotreba. Prírastok vkladov a hotovosti obyvateľstva dosiahol približne rovnakú úroveň ako v roku 1980.
II. Realizácia Štátneho rozpočtu SSR
Koncepcia, na ktorej bola založená vyrovnanosť štátneho rozpočtu SSR na rok 1981 vychádzala z predpokladov splnenia úloh štátneho pilnú rozvoja národného hospodárstva s dôrazom na splnenie kvalitatívnych ukazovateľov.
Nedostatočnú tvorbu zdrojov podnikovej sféry už pri stavbe rozpočtu bolo treba zabezpečiť povolenými úľavami odvodov zo zisku podľa odvodového zákona, aby sa plánované potreby v oblasti Investícii a prevádzky mohli realizovať.
Ohrozenie rozpočtovej a finančnej rovnováhy sa ešte viac prejavilo po schválených úpravách štátneho plánu, keďže došlo k zníženiu výkonov a zisku a tým aj k zníženiu odvodov do štátneho rozpočtu. Preto k zabezpečeniu vyrovnanosti štátneho rozpočtu na rok 1981 bolo treba vykonať niektoré opatrenia i v oblasti maloobchodných cien a osobitné reštrikčné opatrenia vo výdavkoch rozpočtu. Uznesenie vlády SSR č. 220/81 sa viazali v rozpočtoch ústredných orgánov a národných výborov v IV. štvrťroku neinvestičné výdavky vo výške 2-3 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo 357, 9 mil. Kčs a blokovali nevyčerpané investičné prostriedky v sume 468, 5 mil. Kčs. Táto úloha sa súhrnne nielen splnila, ale i mierne prekročila.
Pozitívnu úlohu pri realizácii štátneho rozpočtu zohrali v roku 1981 aj závažné hospodárnostné limity na komplexné cestovné, na občerstvenie, pohostenie a dary, na propagáciu a opatrenia na zhospodárnenie autoprevádzky.
Na základe splnomocnenia vlády SSR schválený štátny rozpočet SSR sa v súlade s celoštátnym postupom upravil o vplyvy zo zmeny plánu zahraničného obchodu, čo malo vplyv na zvýšenie cenových prirážok a zrážok v zahraničnom obchode o 281, 0 mil. Kčs a zníženie odvodu zo zisku o 108, 1 mil. Kčs. V nadväznosti na to zvýšili sa dotácie zo štátneho rozpočtu federácie o 389, 1 mil. Kčs.
Plánované príjmy takto upraveného rozpočtu sa po zohľadnení finančného zúčtovania vzťahov podnikov a organizácií so štátnym rozpočtom splnili na 99, 6 %, v tom vlastné príjmy na 99, 0 % a výdavky na 99, 6 %.
Uvedené opatrenia viedli k tomu, že sa zabezpečila rozpočtová rovnováha s miernym prebytkom 16, 9 mil. Kčs. Tento pozitívny výsledok finančného a rozpočtového vývoja v roku 1981 však nemožno preceňovať, lebo rozpočtová rovnováha bola len sčasti zabezpečená intenzívnymi faktormi rastu.
1. Príjmy Štátneho rozpočtu SSR
Na celkových príjmoch štátneho rozpočtu SSR 73 138, 0 mil. Kčs sa podieľali vlastná príjmy sumou zodpovedajúcou 35, 13 % podielu. Dosiahnutá úroveň vlastných rozpočtových zdrojov bola tak nižšia ako zámery rozpočtu.
Rozhodujúcou mierou na celkovom objeme vlastných príjmov participujú príjmy zo socialistického hospodárstva sumou 13 004 mil. Kčs.
Na daniach a poplatkoch od obyvateľstva prijal štátny rozpočet SSR 11 968 mil. Kčs.
Na Integrovaných zdrojoch štátneho rozpočtu čs. federácie sa podieľal štátny rozpočet SSR dotáciami a subvenciami vo výške 47 439, 1 mil. Kčs, z čoho pripadlo na účelové subvencie 22 466, 6 mil. Kčs a na globálne dotácie 24 972 mil. Kčs.
a) Odvody Štátnych hospodárskych organizácií riadených ústrednými orgánmi SSR
Odvody štátnych hospodárskych organizácií sa vplyvom nepriaznivého vývoja v tvorbe zisku splnili na 94, 1 %, a sú v porovnaní so schváleným rozpočtom nižšie o 711, 8 mil. Kčs. Úhrn odvodov najnižšie splnili v rozhodujúcich rezortoch: ministerstvo priemyslu na 87, 0 %, ministerstvo poľnohospodárstva a výživy na 96, 1 % a ministerstvo stavebníctva 98, 0 %.
Z pohľadu salda vzťahov k štátnemu rozpočtu je situácia tiež veľmi rozdielna. Štátny rozpočet SSR predpokladal v ročnej relácii pasívne saldo 3, 4 mld Kčs. Dosiahnutá skutočnosť je však až 4, 3 mld Kčs. Z rezortov s kladným rozpočtovým saldom nenaplnil predpokladaný objem rezort priemyslu o 870 mil. Kčs, čo je iba 75, 8 % plánu. Na druhej strane rezort poľnohospodárstva a výživy prekročil pasívne saldo na upravený rozpočet o 320 mil. Kčs.
b) Ostatné odvody a príjmy
Plán odvodu dane zo mzdy sa splnil vo výške 11 583 mil. Kčs, čo zodpovedá 100, 5 %. Prekročenie ročného plánu dane zo mzdy o 53 mil. Kčs znamená súčasne vzrast oproti roku 1980 o 454 mil. Kčs.
Odvody Slovenskej Štátnej sporiteľne predstavujú 548 mil. Kčs a odvody Slovenskej štátnej poisťovne 295, 6 mil. Kčs. Oproti roku 1980 vzrástli o 93, 9 mil. Kčs. Rast je spôsobený tak z novej sústavy riadenia v odvetví peňažníctva a poisťovníctva, ako aj z vyššieho rastu výkonov a relatívneho zníženia nákladov v týchto organizáciách.
Príjmy z činnosti ústredných orgánov a nimi riadených rozpočtových organizácií sa splnili na 118, 7 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje sumu viac ako 1, 7 mld Kčs. Najnižšie plnenie vykázal rezort priemyslu (79, 9 % ročného objemu).
2. Výdavky štátneho rozpočtu SSR
Z hľadiska základných rozdeľovacích proporcií výdavky Štátneho rozpočtu SSR smerovali predovšetkým na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo (45, 6 %) a na rozvoj hospodárstva (44, 9 %).
a) Prídely štátnym hospodárskym organizáciám
Na financovanie investičnej výstavby štátnych hospodárskych organizácií sa poskytli, v súlade s plnením hmotných úloh investičného plánu a so schválenými zásadami pre poskytovanie investičných dotácií, prostriedky v sume 3 077, 8 mil. Kčs, čo je 88, 3 % zámerov rozpočtu. Použité prostriedky sú nižšie ako v roku 1980 o viac ako 1 mld Kčs.
V dôsledku nesplnenia vecných úloh nevyčerpali sa dotácie najmä v rezortoch ministerstva lesného a vodného hospodárstva (375, 7 mil. Kčs), ministerstva stavebníctva (114, 2 mil. Kčs) a ministerstva zdravotníctva (11, 5 mil. Kčs).
V organizáciách ministerstva poľnohospodárstva a výživy sa naopak prekročil limit dotácií o 166, 8 mil. Kčs. Týmito prostriedkami sa riešil výpadok zdrojov štátnych majetkov v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok a zčasti sa krylo povolené prekročenie objemu investícií.
Rozpočet neinvestičných dotácií sa splnil na 101, 2 %, keď sa vyčerpalo 9 862 mil. Kčs. Najviac prostriedkov sa použilo na dotácie zlepšujúce hospodársky výsledok (7, 9 mld Kčs) a do zdrojov na rozdelenie 1, 8 mld Kčs, čím sa riešil nedostatok zdrojov prevádzkovej oblasti rezortu stavebníctva, ako aj v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby.
b) Výdavky rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám
Výdavky na investície ministerstiev, ostatných ústredných orgánov a podriadených rozpočtových organizácií sa splnili na 1448, 9 mil. Kčs, čo je 85 % rozpočtu. Nerealizovali sa úlohy predovšetkým v rezortoch ministerstva lesného a vodného hospodárstva (51, 3 %), priemyslu (58, 6 %) a u Slovenskej plánovacej komisie (32, 1 %).
Neinvestičné výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií vrátane dávok sociálneho zabezpečenia sa uskutočnili v sume 37 502, 6 mil. Kčs, čo predstavuje 102, 0 % rozpočtu. Rastom neinvestičných výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií sa finančne zabezpečoval ďalší proporcionálny rozvoj odvetví spoločenskej spotreby a úlohy rozvoja vedy a techniky.
c) Príspevky jednotným roľníckym družstvám
Jednotným roľníckym družstvám sa poskytli zo štátneho rozpočtu SSR príspevky v sume 4 017, 8 mil. Kčs, čím sa ročný zámer rozpočtu prekročil o 147, 7 mil. Kčs. Zvýšené požiadavky na štátny rozpočet vyplynuli najmä z rastu investičných príspevkov na plánované dokončenie rozostavaných objektov pre živočíšnu výrobu a z diferenciálnych príplatkov. Ďalšie nároky súviseli so značnými odchýlkami od plánovaného vývoja v rastlinnej výrobe.
d) Dotácie a subvencie národným výborom
V roku 1981 sa poskytli národným výborom globálne dotácie na vyrovnanie rozdielu medzi vlastnými rozpočtovými príjmami a celkovými neinvestičnými potrebami, po zohľadnení povinných úspor (uzn. vlády SSR č. 220/81) v plánovanej výške 9 481, 1 mil. Kčs a účelové subvencie na zabezpečenie investičnej výstavby a niektorých ďalších subvencovaných úloh národných výborov v sume 9 053, 6 mil. Kčs.
III. Investičná výstavba, rozvoj vedy a techniky
V rezortoch riadených vládou SSR sa úlohy plánu investičnej výstavby realizovali na 95, 3 %, z toho stavebné práce na 92, 4 %. Realizácia stavieb nad 2 mil. Kčs RN bola tiež nepriaznivá, keď sa dosiahlo plnenie iba na 88, 2 %. Plánované úlohy sa s výnimkou chemického priemyslu, poľnohospodárstva a spotrebných družstiev nedosiahli ani v jednom odvetví. Na 18 stavbách sa nesplnili stavebné práce so sklzom 344, 1 mil. Kčs a na 22 stavbách dodávky technologických zariadení v sume 312, 4 mil. Kčs. Na 9 stavbách sa realizovalo plnenie plánu pod 80 %.
Nedodržanie plánovaných režimov stavieb a nadväzné neplnenie vecných úloh postupových termínov spôsobilo, že na 10 stavbách neboli odovzdané plánované kapacity do skúšobnej prevádzky.
Nepriaznivým javom v investičnej výstavbe je nekomplexnosť uvádzania jednotlivých technologických súborov do prevádzky, predlžovanie doby skúšobnej prevádzky, ako aj nekomplexnosť dokončovania stavieb. Tým výsledky plnenia plánu investičnej výstavby v priebehu roku 1981 zaznamenali odklon od určených zámerov v hmotnej a odvetvovej štruktúre.
Financovanie investičných potrieb štátnych hospodárskych organizácií v odvetviach ústredne riadených orgánmi SSR sa realizovalo na 96, 5 %, t. j. sumou 17 587, 6 mil. Kčs, z toho splátky Investičných úverov 3 463, 2 mil. Kčs (103, 1 %).
Vo financovaní sa realizovali zámery štátneho rozpočtu, keď pri využití vlastných zdrojov (10 789, 3 mil. Kčs) a plánovaných dotácií (3 077, 9 mil. Kčs) sa sledovalo ďalšie zrovnomernenie úverového zaťaženia v jednotlivých VHJ a podnikoch. Celkové úverové zaťaženie na zostatkovej cene základných prostriedkov bolo na konci roku 1981 v odvetviach riadených ústrednými orgánmi SSR 13, 4 % a oproti roku 1980 sa len mierne zvýšilo.
Vo všetkých formách bytovej výstavby sa dokončilo 31 638 bytov, čo predstavuje iba 73, 9 % z úloh ročného plánu. V porovnaní s rokom 1980 to bolo menej o 16 359 bytov. Nízke plnenie bolo spôsobené v prevažnej miere v dôsledku nerovnomerného začínania a dokončovania bytov v predchádzajúcich rokoch.
V dodávateľských formách sa dokončilo 19483 bytov, t. j. 67, 9 % ročného plánu a o 14 877 bytov menej ako v roku 1980. Z dokončených bytov ku koncu roku 9100 bytov bolo neskolaudovaných.
Vo svojpomocnej výstavbe rodinných domov sa dokončilo 11 362 bytov, čo predstavuje 87, 4 %. Vo svojpomocnej družstevnej výstavbe sa dokončilo 793 bytov, t. j. 79, 3 %.
V súlade so štátnym plánom technického rozvoja sa na pracoviskách výskumnej a vývojovej základne SSR riešilo 118 výskumných a vývojových úloh. Ich zameranie smerovalo najmä na riešenie lepšieho zhodnocovania materiálov, surovín, palív a energie, na inováciu výrobkov s kvalitatívne vyššími úžitkovými vlastnosťami. Ďalej tiež na zvýšenie rastu produktivity práce uplatňovaním nových efektívnych technológií a na tvorbu a ochranu životného prostredia.
V súlade s plánom sa dokončilo riešenie 18 úloh, ktorých priemerná doba riešenia bola 4, 7 roka.
Najväčšie nedostatky v rámci cyklu výskum - vývoj - výroba - použitie boli v poslednej fáze. Z plánovaných realizačných úloh v prvom až treťom roku výroby sa zabezpečila realizácia 261 úloh, t. j. 90 %. Nezabezpečilo sa splnenie 24 úloh, z toho v organizáciách rezortu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR 10 úloh (plnenie na 79, 6 %), v organizáciách Ministerstva priemyslu SSR 5 úloh (88, 4 %).
Uplatnenie výsledkov technického rozvoja nezodpovedalo možnostiam a potrebám intenzifikácie národného hospodárstva. Nestalo sa ešte základným činiteľom racionalizácie výroby pre vyššie zhodnocovanie energie, surovín, materiálov a pre zvýšenie exportnej schopnosti ekonomiky.
IV. Spoločenská spotreba
Zo štátneho rozpočtu SSR a rozpočtov národných výborov sa na spoločenskú spotrebu vynaložilo 48 389, 1 mil. Kčs, čo je o 3, 2 % viac ako v roku 1980, z toho 88 % (42 659, 3 mil. Kčs) smerovalo do neinvestičnej oblasti. V porovnaní s rokom 1980 je to viac o 2 906, 9 mil. Kčs, v prepočte na obyvateľa viac o 526 Kčs.
V investičnej oblasti sa použili prostriedky v sume 5 729, 8 mil. Kčs (t. j. na 99, 9 %), v porovnaní s rokom 1980 menej o 1 392, 9 mil. Kčs. Prostriedky sa použili najmä na rozvoj materiálno-technickej základne v školstve a zdravotníctve.
Neinvestičné výdavky na sociálne zabezpečenie tvoria viac ako polovicu výdavkov spoločenskej spotreby. V porovnaní s rokom 1980 sa zvýšili o 439, 7 mil. Kčs, pri celkovom objeme 21 405, 2 mil. Kčs.
Na celkových výdavkoch sociálneho zabezpečenia sa 56 % podieľali dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa v úhrne vyplatili v sume 12 010 mil. Kčs. Rast celkového objemu týchto dôchodkov o 383 mil. Kčs súvisí s rastom počtu dôchodkov a tiež ich priemernej výšky.
Na realizácii úloh v oblasti nemocenského poistenia pracovníkov a členov výrobných družstiev sa vynaložilo zo štátneho rozpočtu 7 695, 7 mil. Kčs. Nevyčerpanie rozpočtovej čiastky takmer o 100 mil. Kčs je dôsledok zníženia chorobnosti.
Na podporu rodín s deťmi a ostatné dávky peňažnej pomoci pre rodiny s deťmi sa vyplatilo 5533 mil. Kčs, čo je viac o 24 mil. Kčs ako v roku 1980. Pritom zámer rozpočtu sa splnil na 98, 4 %. Najväčšia časť z toho pripadá na prídavky na deti, ktoré dosiahli 4 365, 7 mil. Kčs, pri plnení plánovaných úloh na 95, 5 %. Neplnenie objemu týchto výdavkov čiastočne súvisí s nepriaznivým populačným vývojom.
Oproti roku 1980 vzrástli neinvestičné výdavky na zdravotníctvo o 3, 9 %, pri celkovom čerpaní 6 411 mil. Kčs.
Uplatnenie nových progresívnych metód liečenia sa prejavilo v raste výdavkov na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, ktoré dosiahli sumu 1 544, 7 mil. Kčs, čo je viac o 6, 4 % ako v roku 1980. V dynamike rastu týchto výdavkov Je súčasne premietnutá zvýšená cenová úroveň dovážaných farmaceutických surovín. Výdavky na lieky na obyvateľa dosiahli 230, 9 Kčs, čo je oproti roku 1980 viac takmer o 11 Kčs.
Na úseku starostlivosti o matku a dieťa sa zvýšená pozornosť venovala umiestňovaniu detí v detských jasliach. Umiestnilo sa v nich 47 962 detí, čo je v porovnaní s rokom 1980 viac o 1060 detí. I napriek dosiahnutým výsledkom, stav ešte stále nezodpovedá uplatňovaným požiadavkám zo strany zamestnaných rodičov, najmä v mestských aglomeráciách.
Na rozvoj školstva sa v roku 1981 vynaložili prostriedky v sume 7 996, 2 mil. Kčs, čo je o 124, 2 mil. Kčs viac ako v roku 1980. Tým sa vytvárali podmienky na realizáciu "Projektu ďalšieho rozvoja čs. výchovno-vzdelávacej sústavy" a na zabezpečenie materiálno-technickej základne a modernizácie vyučovacieho procesu vo všetkých druhoch škôl a školských zariadení.
Smennosť vyučovania na školách v roku 1981 dosiahla 7, 7 %, čo znamená zhoršenie ukazovateľa v porovnaní s rokom 1980 o 0, 3 % v dôsledku nástupu silnejších populačných ročníkov.
Na neinvestičné potreby vysokých škôl sa vynaložilo 1 524 mil. Kčs, čo je o 5, 1 % viac, ako v roku 1980. Rast výdavkov súvisí predovšetkým s rastom poslucháčov denného štúdia. Na vysokých školách vo všetkých formách štúdia sa vzdelávalo 59 256 študentov.
Na realizáciu kultúrnej politiky sa z celkových rozpočtových výdavkov vyčerpalo 1 482, 3 mil. Kčs, čo je viac oproti roku 1980 o 90, 8 mil. Kčs. Vo výdavkoch v oblasti kultúry sa uplatňoval diferencovaný prístup k štruktúre výdavkov a priorít plnenia plánovaných úloh. Pri vynakladaní prostriedkov sa pozornosť sústreďovala na oblasti jednotlivých foriem umenia, osvety i výmeny kultúrnych hodnôt najmä medzi socialistickými štátmi. Na ústredne riadené organizácie kultúry sa vynaložilo 500, 5 mil. Kčs, čo je o 9 % viac ako v roku 1980.
V oblasti kultúry sa zabezpečovala ako prioritná úloha obnova a údržba kultúrnych pamiatok a budovanie mestských pamiatkových rezervácií. Na tieto účely sa vynaložili prostriedky v sume 359 mil. Kčs.
V. Hospodárenie národných výborov
Výsledky finančného hospodárenia za rok 1981 ukazujú na rad pozitívnych výsledkov, ale i na viaceré problémy, ktoré sa národným výborom nepodarilo odstrániť a naďalej pretrvávajú.
Splnenie plánovaných úloh charakterizujú tieto dosiahnuté výsledky rozpočtového hospodárenia:
Rozpočtové príjmy sa splnili v objeme 32 481, 5 mil. Kčs (vrátane doplnkových zdrojov). Oproti roku 1980 vzrástli o 0, 8 %.
Výdavky rozpočtov národných výborov dosiahli objem 31 679, 3 mil. Kčs, čím sa zámery splnili na 100, 3 %.
Národné výbory vykázali výsledok rozpočtového hospodárenia v sume 393, 2 mil. Kčs. Výsledok rozpočtového hospodárenia tvorí zdroje fondu rezerv a rozvoja národných výborov na rok 1982.
Plánované zdroje národných výborov na rok 1981 sa v súhrne prekročili o 905, 8 mil. Kčs. Na tomto prekročení sa podieľajú predovšetkým doplnkové zdroje. Nesplnili sa plánované úlohy v tvorbe vlastných
rozpočtových príjmov o 2 %. Národné výbory nevyčerpali plánované zdroje zo štátneho rozpočtu o 3, 3 %, najmä pre nepriaznivý vývoj v investičnej výstavbe.
Plánované úlohy vo vlastných rozpočtových príjmoch sa nesplnili vcelku ani v územnom priereze f okrem Stredoslovenského kraja). Vlastné príjmy sú nižšie i v porovnaní s rokom 1980. Pri relatívne nízkom plnení vlastných rozpočtových príjmov sú značné odchýlky aj v štruktúre ich plnenia.
Na zabezpečenie celospoločenských úloh a rozvoj materiálnotechnickej základne národných výborov, ako i vyrovnanie ich rozpočtu, sa zo štátneho rozpočtu SSR na rok 1981 čerpalo 18 534, 7 mil. Kčs, t. j. 96, 7 %. Nepoužité zdroje predstavujú 639, 8 mil. Kčs, z toho 203, 4 mil. Kčs sú úspory, ktoré mali zabezpečiť národné výbory na základe opatrení vlády ČSSR vzhľadom na nepriaznivý vývoj v tvorbe zdrojov štátnych rozpočtov. Zostávajúca časť 436, 5 mil. Kčs predstavuje neplnenie úloh v investičnej výstavbe a v ostatných výdavkoch subvencovaných zo štátneho rozpočtu.
Z rozpočtov národných výborov sa použilo 31 679, 3 mil. Kčs, t. j. 100, 3 % rozpočtového zámeru. V porovnaní s rokom 1980 sa použilo v neinvestičnej oblasti viac výdavkov o 680 mil. Kčs, kým v investičnej oblasti menej o 846, 9 mil. Kčs.
Celkové výsledky v plnení rozpočtu výdavkov nepriaznivo ovplyvňovala investičná výstavba, ktorej úlohy sa nerealizovali v objeme ani v tempe, aké predpokladal plán a rozpočet.
V odvetvovom priereze sa úlohy investičnej výstavby najnižšie splnili v ťažiskových odvetviach spoločenskej spotreby: v školstve 89, 7 %, v zdravotníctve 92, 6 %, v kultúre 84, 1 % a v sociálnom zabezpečení 92, 3 %.
Priaznivé výsledky dosiahli národné výbory v plnení volebných programov v rámci investičnej časti akcie "Z". Hodnota diela dosiahla 1 382, 8 mil. Kčs a oproti plánovanej sa prekročila o 123 mil. Kčs. Podiel finančných nákladov predstavoval 69 %.
Záver
Hospodárením v roku 1981 začal sa intenzívny zápas za splnenie záverov XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS. Bol to rok, v ktorom sa postupne uvádzali do praxe nové princípy Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Dosiahnuté výsledky svedčia o tom, že hospodársky a sociálny rozvoj sa v základných smeroch zabezpečoval, aj napriek pôsobeniu ďalej sa zhoršujúcich vonkajších i vnútorných podmienok.
Súčasne však pretrvávali viaceré problémy a niektoré nedostatky
sa ešte prehĺbili. Nedostatočne sa zabezpečovala strategická línia intenzifikácie národného hospodárstva, zvyšovanie efektívnosti a kvality všetkej práce, uplatňovanie výsledkov vedy a techniky. Nepodarilo sa tiež zvládnuť úlohy v investičnej výstavbe, ani zvýšiť konkurenčnú schopnosť nášho exportu. Výslednicou vplyvu týchto i ďalších faktorov je nižšia ako plánovaná tvorba celospoločenských zdrojov.
Prevažná časť nedostatkov súvisí s nedostatočnou účinnosťou riadiacej práce na všetkých stupňoch. Treba konštatovať, že riadiaca sféra sa zatiaľ len pomaly prispôsobuje cieľom a možnostiam, ktoré vytvára súbor opatrení.
Výsledky v prvých mesiacoch roku 1982 potvrzdujú, že ďalej pokračujú niektoré negatívne javy, ako pokles účinnosti výrobných fondov, výplata nezaslúžených miezd, nedostatočné zhospodárňovanie výroby. Odrazom toho je značne neproporcionálna tvorba zisku v hospodárstve SSR z ročných úloh a neuspokojivé plnenie príjmových zdrojov štátneho rozpočtu SSR.
O to viac sa v súčasnosti vyžaduje rozhodnejšie nastúpiť cestu aktívneho riešenia nedostatkov tak, aby sa prekračovaním úloh v ďalšom období vyrovnal doterajší výpadok zdrojov a zabezpečilo splnenie celoročných úloh. Nesplnenie tohoto zámeru by vážne ohrozilo realizáciu úloh, ktoré sa vytýčili pre zostávajúce roky 7. päťročnice.
Príloha 1
Záverečné účty štátnych fondov
Slovenskej socialistickej republiky
za rok 1981
Obsah: Správa k záverečný účtom
1. Štátneho fondu vodného hospodárstva
2. Fondu ochrany ovzdušia
3. Štátneho fondu pre zúrodnenie pôdy Tabuľková časť
Správa k záverečný účtom
1. Štátneho fondu vodného hospodárstva
Štátny fond vodného hospodárstva svojou činnosťou aktívne ovplyvňoval v roku 1981 rozvoj účelových vodohospodárskych stavieb určených na odstraňovanie zdrojov znečisťovania vôd. V súlade s jeho štatútom sa poskytli účelové dotácie na
- výstavbu mestských kanalizačných čistiarní (33, 5 % z celkových poskytnutých dotácií)
- výstavbu priemyselných čistiarní odpadových vôd (46, 2 %)
- zariadenia na ochranu vôd pred poľnohospodárskym znečistením (4, 6 %)
- iné vodohospodárske akcie (15, 3 %).
Základným zdrojom fondu boli príjmy z náhrad za znečisťovanie povrchových vôd platené podľa nariadenia vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. v sume 558, 9 mil. Kčs (nesplnenie celoročného predpokladu o 85, 1 mil. Kčs). Nižšie dosiahnuté príjmy v porovnaní s rozpočtom spôsobili osobitné opatrenia vykonané v technológii výroby a v spôsobe vypúšťania odpadových vôd najmä v podniku Slovnaft Bratislava.
Ostatné zdroje fondu tvorili splátky pôžičiek poskytnuté socialistickým organizáciám v minulých rokoch najmä na výstavbu zariadení na likvidáciu a zníženie znečistenia tokov odpadovými vodami vo výške 23, 7 mil. Kčs, úroky z vkladov a pôžičiek (3, 9 mil. Kčs), ako aj vratký dotácií podľa usporiadania finančných vzťahov a nesprávne použitých dotácií z minulých rokov (9, 3 mil. Kčs).
V súlade so štatútom fondu sa prostriedky použili predovšetkým vo forme dotácií hospodárskym organizáciám, národným výborom a spoločenským organizáciám v sume 493, 8 mil. Kčs (83, 2 % z ročného objemu). Za ročným rozpočtom zaostalo čerpanie dotácií na výstavbu mestských kanalizačných čistiarní o 28, 9 mil. Kčs najmä v dôsledku zaostávania na stavbách v Ružomberku a Žiline. Neplnenie ročnej úlohy u priemyselných čistiarní v čerpaní dotácií na výstavbu zariadení
na čistenie odpadových vôd o 70, 2 mil. Kčs bolo dôsledkom neplnenia vecných úloh.
Ostatné dotácie v plánovanej výške 143, 7 mil. Kčs sa použili najmä v súvislosti s budovaním stavieb miestneho významu národnými výbormi v akcii "Z", hydrologickými prácami pre vodohospodárske podniky riadené národnými výbormi, úpravy odtokových pomerov pre vodohospodárske podniky a rybárske organizácie.
Stav finančných prostriedkov Štátneho fondu vodného hospodárstva sa počas roku znížil o 300, 2 mil. Kčs; zostatok v sume 78, 9 mil. Kčs sa ponecháva na financovanie plánovaných úloh v roku 1982.
2. Fondu ochrany ovzdušia
Schválený rozpočet Fondu ochrany ovzdušia na rok 1981 predpokladal vyrovnané finančné hospodárenie so zdrojmi i potrebami vo výške 22 mil. Kčs.
Príjmy fondu sa splnili na 104 % ročného predpokladu, čo je v porovnaní s minulým rokom viac absolútne o 7, 1 mil. Kčs i relatívne o 32, 7 bodov. Značný nárast príjmov v porovnaní s výsledkami minulého roka spôsobili vrátené nepoužité dotácie (Slovenské magnezitové závody Košice, Papierne Harmanec, Cukrovar Šurany) v sume 7, 1 mil. Kčs. Hlavný zdroj fondu - poplatky organizácií za znečisťovanie ovzdušia však zaostali za ročnou úlohou o 6, 4 mil Kčs najmä v dôsledku pozitívnych technicko-organizačných opatrení realizovaných u rozhodujúcich znečisťovateľov ovzdušia v Stredoslovenskom a Východo-slovenskom kraji.
Výdavky Fondu ochrany ovzdušia sledovali realizovanie opatrení na ochranu ovzdušia prostredníctvom dotácií Energetickým závodom Košice (4, 4 mil. Kčs), závodom SNP Žiar n/Hronom (7, 2 mil. Kčs) a Slovenským magnezitovým závodom Košice (12 mil. Kčs), čo znamenalo prekročenie rozpočtovaného objemu dotácií absolútne o 1, 6 mil. Kčs a relatívne o 7, 2 %.
Zostatok finančných prostriedkov Fondu ochrany ovzdušia k 31. 12. 1981 v sume 17, 7 mil. Kčs bude zdrojom na financovanie plánovaných úloh Fondu v roku 1982.
3. Štátneho fondu na zúrodnenie pôdy
Štátny fond na zúrodnenie pôdy v súlade so svojím základným zameraním orientoval i v roku 1981 svoju činnosť na ochranu a zveľaďovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a to financovaním budovania melioračných zariadení, najmä závlah, vodných nádrží a úpravy vodných tokov.
Základným zdrojom príjmov fondu boli odvody za záber pôdy poľnohospodárskej výrobe, ktoré sa objemom 493, 4 mil. Kčs splnili na 89, 7 % z ročnej úlohy. Na plnenie plánovaných úloh fondu sa poskytli príspevky zo št. rozpočtu SSR v rozpočtovanej výške 385 mil. Kčs. Neplánovaným zdrojom príjmov boli splátky pôžičiek a vratký dotácií z minulých rokov.
Investičné výdavky v čiastke 558, 3 mil. Kčs boli vynaložené na financovanie melioračnej výstavby v celkovom objeme 606, 0 mil. Kčs. V rámci tohoto objemu boli v roku 1981 odovzdané do užívania 5076 ha závlah, 16 636 ha odvodnenia, 69, 7 km úprav vodných tokov a 4065 tis. m3 vodných nádrží. Plán investičnej výstavby sa splnil na 101, 2 %.
V roku 1981 sa vykonalo neinvestičné zúrodnenie pôdy v objeme 924, 2 mil. Kčs a boli odovzdané do užívania kapacity o výmere 73 017 ha zúrodnenej poľnohospodárskej pôdy. Na tento objem boli v rámci neinvestičných výdavkov fondu uvolnené subvencie vo výške 417, 2 mil. Kčs. Na prevádzku, opravy a údržbu hlavných melioračných zariadení v správe ŠMS Bratislava sa z fondu vynaložilo 146, 4 mil. Kčs.
Vytvorené zdroje Štátneho fondu pre zúrodnenie pôdy vo výške 1 161, 3 mil. Kčs v plnej miere pokryli jeho potreby (1129, 9 mil. Kčs), pričom aktívny zostatok k 31. 12. 1981 v sume 31, 4 mil. Kčs sa ponecháva fondu ako doplnkový zdroj príjmov v roku 1982.