SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
20. schôdza
15. mája 1986
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1985
Návrh Ústavnoprávnebo výboru SNR na uvoľnenie sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie
Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na voľbu sudcov z povolania sudov Slovenskej socialistickej republiky
Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 12. decembra 1985 do 15. mája 1986 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 18. a 19. schôdzi Slovenskej národnej rady
Otázky poslancov
Bratislava 1986
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
o 20. schôdzi Slovenskej národnej rady v Bratislave 15. mája 1986
20. schôdza Slovenskej národnej rady 15. mája 1986
Prítomní:
Predseda SNR: Viliam Šalgovič, CSc.;
Podpredsedovia SNR Ing. Ján Gregor, Anna Kretová, Dezider Krocsány;
134 poslancov podľa listiny o prítomnosti;
členovia vlády SSR: predseda Prof. JUDr. Peter Colotka, podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Pavel Hrivnák, podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj Ing. Václav Vačok, minister financií Ing. František Mišeje, minister predseda Výboru ľudovej kontroly RSDr. Štefan Ferencei, minister priemyslu Ing. Štefan Urban, minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Ján J a n o v i c, CSc., minister práce a sociálnych vecí Ing. Kazimír Nagy, minister vnútra Ing. Štefan Lazar, minister stavebníctva Ing. Dušan M i k l á n e k, CSc., minister lesného a vodného hospodárstva Ing. Vladimír Margetin, minister zdravotníctva akademik Emil Matejíček, minister školstva Prof. Ing. Juraj B u š a, CSc., minister kultúry národný umelec Miroslav Válek, minister spravodlivosti Prof. JUDr. Ján P j e š č a k, DrSc., minister obchodu Ing. Jaroslav Z e l k o;
námestník generálneho prokurátora SSR JUDr. Pavol K i s, predseda Najvyššieho súdu SSR JUDr. Ján B e n č u r a;
vedúci ústredných orgánov štátnej správy SSR. Ospravedlnení poslanci:
Štefan Fábry, Jozef Feriančik, Viera Fridrichová, Július H a n u s, Anna Haššanová, Elena L i t v a j o v á, Ladislav Martinák, Ladislav Mihálik, Ľudovít P e z l á r, Jozef R i p č u, Pavel Smola, Anna Šimeková, Rozália Tóthová, Bohuš Trávniček,
(Začiatok o 9. 00 hod. ) Predseda Šalgovič, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia,
otváram 20. schôdzu Slovenskej národnej rady, na ktorej vás srdečne vítam. Dovoľte mi, aby som v mene vás všetkých čo najsrdečnejšie medzi nami privítal člena Predsedníctva Ústredného výboru KSČ a prvého tajomníka Ústredného výboru KSS súdruha Jozefa L en á r t a (potlesk).
Rovnako srdečne vítam vládu Slovenskej socialistickej republiky na čele s jej predsedom, členom Predsedníctva Ústredného výboru KSČ súdruhom Petrom C o l o t k o m (potlesk).
Vílam medzi nami ďalších členov Predsedníctva a Sekretariátu Ústredného výboru KSS, ako aj prizvaných hostí.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
podľa zistenia je prítomných na dnešnej schôdzi 134 poslancov, takže podľa čl. 109 ústavného zákona o československej federácii Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča schváliť tento
program schôdze:
po prvé: Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1985,
po druhé: Návrh Ústavnoprávneho výboru SNR na uvolnenie sudcov z povolania zo sudcovskej funkcie,
po tretie: Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky na voľbu sudcov z povolania súdov Slovenskej socialistickej republiky,
po štvrté: Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 12. decembra 1985 do 15. mája 1986 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 18. a 19. schôdzi Slovenskej národnej rady,
po piate: Otázky poslancov.
Súdružky a súdruhovia,
navrhuje niekto z vás zmenu alebo doplnenie návrhu programu? (Nikto. )
Dávam hlasovať. Kto z vás súhlasí s programom dnešnej schôdze tak, ako som ho predniesol, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že sme program schôdze schválili.
Prvým bodom programu je
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej socialistickej republiky za rok 1985.
Návrh ste dostali ako tlač 118.
Prosím ministra financií Slovenskej socialistickej republiky súdruha Františka M i š e j e h o, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky odôvodnil návrh štátneho záverečného účtu.
Minister financií SSR Ing. Mišeje:
Vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
vláda SSR predkladá na schválenie návrh štátneho záverečného účtu SSR za rok 1985.
Súhrnne sa v ňom hodnotia výsledky finančného hospodárenia výrobnej a nevýrobnej sféry a plnenie úloh štátneho rozpočtu SSR v poslednom roku 7. päťročnice. Hodnotenie nadväzuje na analýzu
plnenia uznesenia XVI. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky strany.
Z hodnotení vyplýva, že napriek niektorým zložitostiam vo výrobných i ekonomických podmienkach sa v uplynulých rokoch ďalej upevnili pozitívne tendencie rozvoja nášho hospodárstva. Úlohy štátneho plánu sa vcelku splnili i prekročili.
Dynamicky rástli hmotné zdroje a v súlade s tým aj tvorba úžitkových hodnôt pre uspokojovanie potrieb obyvateľstva a skvalitňovanie jeho životnej úrovne. Rozhodujúci podiel na tom mal rast priemyselnej výroby, ktorá sa v roku 1985 oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 4, 8 %. To umožnilo zrýchliť oproti plánu aj rast tvorby národného dôchodku. Naďalej pokračoval proces realizácie štrukturálnych zmien v hospodárstve.
Prekročenie tvorby hmotných zdrojov umožnilo realizovať vyšší objem dodávok do trhových fondov i na vývoz.
V súlade s rozvojom ekonomiky sa vyvíjali peňažné príjmy obyvateľstva a celková osobná spotreba. Pokračoval rozvoj jednotlivých odvetví spoločenskej spotreby, ktoré sú významným činiteľom realizácie zámerov rastu životnej úrovne obyvateľstva.
Finančná politika sa v uplynulom roku orientovala na urýchlenie dynamiky tvorby finančných i rozpočtových zdrojov predovšetkým na základe intenzívnejšieho využívania výrobných činiteľov a na hospodárne a efektívne vynakladanie prostriedkov. I jej pôsobením sa vytvárali predpoklady pre ďalší rozvoj hospodárstva a životnej úrovne.
Ak hovoríme o pozitívnom plnení plánovaných úloh, nemôžeme nevidieť, že vývoj nebol na všetkých úsekoch rovnako úspešný. V hospodárstve zostal rad nevyriešených problémov a nevyužitých rezerv. Za osobitne nepriaznivý Jav považujeme značné, väčšinou neodôvodnené rozdiely medzi organizáciami v intenzifikácii a zhospodárňovaní výroby. Tvorbu nových hmotných zdrojov naďalej ovplyvňovali pomerne vysoké vklady do reprodukčného procesu, najmä do nových výrobných zariadení a ich nedostatočné využívanie. To súčasne vyvolávalo vysoké nároky na finančné zabezpečenie a na štátny rozpočet.
Napriek týmto i ďalším problémom v rozvoji ekonomiky splnili sa plánované úlohy v tvorbe finančných zdrojov v hospodárskej sfére, avšak diferencovane v rámci odvetví a VHJ. Mobilizáciou zdrojov a ich účelným používaním sa zabezpečila vyrovnanosť v rozpočtovom hospodárení.
Objem príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu SSR dosiahol 85, 7 mld Kčs s miernym prebytkom príjmov cez 2 mil. Kčs.
Dôležitým zdrojom vlastných rozpočtových príjmov, ktorým plánovaný objem sa prekročil o 3, 6 %, boli odvody hospodárskych organizácií a predovšetkým odvody z výsledkov hospodárenia. Najmä na ich raste, v nadväznosti na zvyšovanie zisku sú závislé možnosti ďalšieho rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva a uspokojovanie rastúcich potrieb v oblasti osobnej a spoločenskej spotreby. To je aj hlavný dôvod systematického a narastajúceho tlaku na výraznejšie zvyšovanie tvorby finančných zdrojov v chozrasčotnej sfére uplatňované i prostredníctvom programov zvyšovania efektívnosti a výkonnosti.
Z prostriedkov štátneho rozpočtu SSR sa finančne zabezpečovali plánované potreby národného hospodárstva, investičný a vedeckotechnický rozvoj a ďalšie úlohy. Štátny rozpočet plnil významné úlohy vo vzťahu k životnej úrovni obyvateľstva, najmä v rozvoji odvetví spoločenskej spotreby.
Na financovanie investičnej výstavby štátnych hospodárskych organizácií sa použili v nadväznosti na plnenie hmotných úloh plánu dotácie v sume 3 mld Kčs, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 200 mil. Kčs viac. Investičné potreby hospodárskej sféry sa zabezpečovali predovšetkým jej vlastnými zdrojmi, investičným úverom a zo štátneho rozpočtu len v ekonomicky a spoločensky odôvodnených prípadoch.
V súlade so závermi 8. zasadnutia ÚV KSČ a zasadnutia ÚV KSS sa stále väčší dôraz kládol na rozvoj vedy a techniky, aby jej výsledky zabezpečovali novú kvalitu ekonomického rastu a prechod hospodárstva na cestu intezívneho rozvoja.
Vo vedecko-výskumnej základni organizácií ústredne riadených vládou SSR sa v minulom roku použilo na neinvestičné úlohy technického rozvoja 2, 9 mld Kčs, z toho zo štátneho rozpočtu 1, 5 mld Kčs. Čoraz viac je však naliehavé zvyšovanie účinnosti vynakladaných prostriedkov na rast spoločenskej efektívnosti, racionalizácii a inovácie výroby a na zvyšovanie technickej úrovne a kvality výrobkov.
Na úlohy poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu sa zo štátneho rozpočtu poskytli prostriedky v sume takmer 13 mld Kčs, 7. toho jednotným roľníckym družstvám 6 mld Kčs. Dbáme pritom, aby sa zvyšovala produkcia a súčasne prehlboval chozrasčot. Náročné sa preto postupuje v prípadoch, kde pretrváva neodôvodnená rozdielnosť v dosahovaných efektoch, v organizáciách s rovnakými podmienkami hospodárenia.
V uplynulom roku sa naďalej realizovala aktívna finančná a rozpočtová politika aj vo vzťahu k rozpočtovému hospodáreniu národných výborov. Celkový objem rozpočtových zdrojov národných výborov presiahol 38 mld Kčs, čo je o 5 % viac, ako sa uvažovalo v rozpočtoch. Prevažná časť prostriedkov, takmer 30 mld Kčs, smerovala na financovanie spoločenských služieb a činností pre obyvateľstvo. Vytvárali sa tak podmienky pre zvýšenie úrovne a kvality platených i neplatených služieb a pre zlepšovanie životného prostredia.
V rozpočtoch národných výborov sa vytvárali potrebné predpoklady pre realizáciu bytovej výstavby a technicko-občianskej vybavenosti sídlisk. Na tieto účely sa vynaložilo vrátane príspevku na družstevnú bytovú výstavbu celkove 7 mld Kčs. Výraznejšie sa nepokročilo v modernizácii zastaralého bitového fondu. Problémy sú naďalej v zabezpečovaní komplexnosti sídlisk.
Významne sa na zlepšení kapacitného vybavenia spoločenskej infraštruktúry podieľa akcia "Z". Vytvorilo sa v nej dielo v hodnote 1, 4 mld Kčs, vybudovalo sa celkove 1 330 objektov, z toho 27 objektov s rozpočtovým nákladom nad 5 mil. Kčs. Získala sa takto kapacita ďalších 6215 žiackych miest v školských zariadeniach, v jasliach pribudlo 350 miest, vybudovala sa sieť vodovodov v dĺžke 198 kilometrov, pribudlo 5 zdravotných stredísk, 190 miest v zariadeniach sociálnej starostlivosti, 158 telovýchovných a športových zariadení, ďalšie predajné plochy a verejná zeleň.
V posledných rokoch nadobúda osobitný význam riešenie ekologických problémov. Súčasné potreby, najmä však utváranie podmienok života v budúcich rokoch si vyžadujú s plnou vážnosťou zabezpečovať ochranu čistoty vôd, zlepšiť ovzdušie vo vybraných najviac postihnutých oblastiach, účinne chrániť poľnohospodársky pôdny fond a naďalej zveľaďovať lesné bohatstvo. Vynakladanie prostriedkov na tieto účely nechceme chápať podľa zúžených hľadísk, ale s vedomím, že ide o perspektívne utváranie podmienok života našej spoločnosti. V starostlivosti o životné prostredie zabezpečovanej národnými výbormi sú viaceré pozitívne výsledky. Zvýšenú pozornosť však budeme venovať najmä budovaniu čistiacich zariadení, i ďalším naznačeným problémom.
Zvýšila sa aktivita národných výborov v širšom využívaní formy združovania prostriedkov. V uplynulom roku sa na financovanie spoločných akcií použilo takmer 450 mil. Kčs, čo je o vyše 17% viac ako v predchádzajúcom roku. Vo výsledku sa prejavuje koncepčnejšie využívanie možností, ktoré dáva novelizovaný zákon o národných výboroch, ako aj väčšie pochopenie zo strany združujúcich sa organizácií pre riešenie spoločných úloh v mestách a obciach. Pravda, zdroje pre združovanie si musia podniky a organizácie vytvoriť vo svojom hospodárení. Popri pozitívnych výsledkoch je však v tejto
oblasti viacero rezerv, ktoré je potrebné využiť v nasledujúcom období.
Na zabezpečovanie zámerov finančnej politiky vplýva tiež realizácia opatrení programu hospodárnosti schválená na obdobie 7. päťročnice a ďalšie opatrenia v rozpočtových výdavkoch.
Program hospodárnosti sa celkove darilo presadzovať, preto ustupujú prejavy neprimeraných nárokov, neskromnosti a niekde aj plytvania. Zabezpečovanie úloh v zhospodárňovaní však neprebiehalo všade tak rýchle, ako si to vyžadovali potreby spoločnosti. V nasledujúcom období bude potrebné účinne rozvíjať systém hospodárnosti a v nadväznosti na to zvyšovať aj aktivitu celého kontrolného systému. Predovšetkým riadice orgány musia oveľa rozhodnejšie eliminovať prejavy nehospodárnosti.
Súdružky, súdruhovia,
rozhodujúcou úlohou, na ktorú sa trvalé sústreďuje naša pozornosť, je zabezpečovanie strategickej línie vo zvyšovaní efektívnosti a výkonnosti hospodárstva.
Popri viacerých pozitívnych výsledkoch v plnení úloh plánu i rozpočtu, nedarí sa zatiaľ realizovať proces intenzifikácie hospodárstva s potrebnou dynamikou a účinnosťou. Najmä ak hodnotíme doterajší vývoj kritériami náročnosti budúcich úloh, ako to zdôrazňoval v politickej správe na XVII. zjazde KSČ generálny tajomník ÚV KSČ a prezident republiky s. Husák, nie sú v tejto oblasti dôvody k spokojnosti.
Kvalitatívna stránka reprodukčného procesu sa nevyvíjala na všetkých úsekoch v súlade s programovými cieľmi a možnosťami ekonomiky. Napriek plneniu plánovaných úloh i medziročnému prírastku tvorby zisku sa nedosiahol vo viacerých odvetviach a VHJ žiadúci obrat v efektívnosti. Nedosiahlo sa plánované zníženie celkovej nákladovosti o 0, 16 %. V priebehu celej päťročnice sme sa osobitne potýkali s problémami v odstraňovaní stratovosti.
Aj v uplynulom roku v našich rozhodujúcich rezortoch hospodárilo ešte so stratou 25 ústredne riadených organizácií, ktoré vykázali stratu takmer 1, 2 mld Kčs. Sratovosť sa koncentruje do odborov spracovania dreva a výroby celulózy a niektorých podnikov textilného priemyslu. V poľnohospodárskej prvovýrobe a službách sa tento problém týka 29 podnikov so stratou 203 mil. Kčs. S obdobnými problémami sme sa stretávali aj v niektorých odvetviach hospodárstva národných výborov, najmä s neodôvodnenou stratovosťou viacerých podnikov reštaurácií. Popri podnikoch, ktoré pristupujú iniciatívne k riešeniu problémov svojej efektívnosti, sú podniky, v ktorých sa stanovené zámery hospodárskej politiky nezabezpečujú so
všetkou dôslednosťou a adekvátne daným podmienkam. Očakávali sme, že v riešení problémov efektívnosti a zvyšovaní rentability sa výraznejšie prejavia opatrenia programov zvyšovania efektívnosti a výkonnosti, ktoré spracovali rozhodujúce hospodárske rezorty. S výsledkami nemožno vyjadriť plnú spokojnosť, najmä tam, kde sa programy nepresadili po línií riadenia na podnikovú úroveň a do posilnenia celospoločenského záujmu predovšetkým v oblasti vedeckotechnického rozvoja, v efektívnosti investovania a zahranično-obchodnej činnosti.
Na vývoj zhospodárňovania výroby nepriaznivo pôsobí aj to, že sa nedostatočne prehlbujú chozrasčotné princípy hospodárenia, ako aj zásluhovosť v odmeňovaní.
Vedeckotechnický rozvoj sa vo väčšine podnikov zatiaľ pomaly presadzuje pri komplexnom riešení problémov zvyšovania efektívnosti. Prínosy vedy a techniky sa v žiadúcej miere neprejavujú v kvalite, spoľahlivosti, životnosti, funkčnej účinnosti - jednoducho v raste úžitkovej hodnoty výrobkov a najmä v zhodnocovaní materiálových vstupov a energií. Predovšetkým vo zvyšovaní akosti sú z hľadiska využívania vedeckotechnického rozvoja rozsiahle rezervy. O tom svedči najmä neuspokojivý vývoj a úroveň dosahovaných zahraničných cien, ale aj rozsah reklamácií a rastúce náklady na opravy, výrobkov.
Znižovanie materiálnej a energetickej náročnosti výroby zostáva aj pre ďalšie obdobie jedným z rozhodujúcich faktorov rastu efektívnosti a znižovania výrobnej spotreby. Jeho zabezpečenie je predovšetkým závislé na uplatňovaní progresívnych technológií a na realizácii efektívnych štrukturálnych zmien vo výrobe. Materiálne zdroje bude potrebné prednostne orientovať tam, kde sa zabezpečí ich najvyššie zhodnocovanie.
Nezlepšuje sa ani využívanie základných výrobných fondov. V rezorte priemyslu výťažnosť strojových základných prostriedkov bola na úrovni roku 1984, pričom v ľahkom a chemickom priemysle sa táto zhoršila. Podľa hlavných smerov hospodárskeho rozvoja na 8. päťročnicu tento nepriaznivý vývoj je nevyhnutné urýchlene a rozhodne riešiť. Cestou k tomu je plnšie časové a výkonové využívanie výrobných fondov, najmä technicky progresívnych a dosahovanie projektovaných parametrov na nových kapacitách. Vyžaduje to, aby sa reprodukcia základných fondov zabezpečovala na kvalitatívne vyššej úrovni, a to tak v smerovaní investícií do odvetví a odborov výroby, ako aj v ich skladbe, kde rozhodujúcu časť nových investícii musíme orientovať do strojov a zariadení.
V investičnej výstavbe sa výraznejšie nezlepšuje doba a plynulosť výstavby, neuspokojivo sa plnili úlohy v uvádzaní nových kapacít
do prevádzky a dosahovaní projektovaných technicko-ekonomických parametrov. Zaostávanie v dosahovaní technicko-ekonomických parametrov na nových kapacitách sa zaznamenalo najmä v organizáciách drevospracujúceho priemyslu, ale i na niektorých kapacitách v ľahkom priemysle. Obdobné problémy pretrvávali i na nových kapacitách v potravinárskom priemysle. Účinnosť opatrení, ktoré sa doteraz prijali v tejto oblasti, sa zatiaľ dostatočne neprejavila.
Pri zabezpečovaní potrieb rozvoja našej ekonomiky a zvyšovania jej efektívnosti stále rastie význam zahranično-obchodných vzťahov. S tým súvisí aj požiadavka rýchlejšieho zvyšovania exportnej schopnosti nášho hospodárstva a efektívnosti vývozu. Zo štátneho rozpočtu SSR sa na rozdiely vnútorných a zahraničných cien pri vývoze poskytli za minulý rok dotácie v sume 4, 7 mld Kčs. Ukazuje to, že sa plnenie úloh vo vývoze nezabezpečuje všade takými výrobkami, pri ktorých možno dosahovať vyššie ceny a primerané zhodnotenie. V efektívnosti vývozu úlohy, nesplnili najmä viaceré organizácie celulózo-papierenského priemyslu a výrobno-hospodárska jednotka Slovakotex. Od hospodárskych organizácií žiadame, aby pružnejšie reagovali na zmeny dopadu zahraničného trhu, na vývoz ponúkali progresívne technicky pokrokové výrobky, zvyšovali kvalitu produkcie a zabezpečovali pohotovú servisnú činnosť.
Zásadný význam pre rast efektívnosti našej ekonomiky má spolupráca s krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a osobitne so Zväzom sovietskych socialistických republík. Zabezpečujú sa tým stabilné podmienky pre hospodársky rozvoj, zdroje surovín, palív a energie i ďalších progresívnych výrobkov. Pre prehlbovanie týchto vzťahov má osobitný význam schválený program dlhodobej hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce so ZSSR do roku 2000. Na jeho zabezpečenie musíme preto sústrediť prvoradú pozornosť všetkých zainteresovaných orgánov i organizácií.
Ďalšie rezervy úspešnej realizácie procesu intenzifikácie vidíme v prehlbovaní pracovnej disciplíny, v prehlbovaní autority a kvality, plánovania, v stimulácii odmeňovania, v cenovej politike i v ďalších oblastiach hospodárskej činnosti. Osobitne v hospodárskych plánoch, v ich častých zmenách, ale i v zásluhovosti pri odmeňovaní sme mali niektoré problémy.
Pôjde nám o to, aby každý podnik i výrobno-hospodárska jednotka rovnomerne dosahovali priaznivé hospodárske výsledky. Musíme vynakladať veľké úsilie a tvorivo hľadať vlastné možnosti a rezervy. Preto budeme pristupovať k hodnoteniu práce hospodárskej sféry s využitím náročnejších kritérií, ktoré by lepšie vystihovali prínos jednotlivých podnikov pre spoločnosť a dlhodobý vývoj výrobno-hospodárskych jednotiek z hľadiska efektívnosti.
Vážené súdružky, súdruhovia,
v súlade s tvorbou hmotných a finančných zdrojov v hospodárstve sa zabezpečoval ďalší rast osobnej i spoločenskej spotreby. Dosiahnutá životná úroveň sa ďalej skvalitnila.
Celkové peňažné príjmy obyvateľstva vzrástli o 3, 3 % a výdavky
o 3, 7 %. Pri medziročnom raste maloobchodného obratu o 4, 2 % prejavili sa nedostatky v štruktúre ponuky niektorých druhov, najmä priemyselných výrobkov, ale i sortimentné, časové a miestne nedostatky v zásobovaní potravinami. Trvalé je platná požiadavka, aby výroba i obchod uspokojovali potreby občanov nielen z hľadiska objemu, ale aby sa rešpektoval aj záujem o pestrejší sortiment, kvalitu, technickú úroveň a v neposlednom rade i módnosť výrobkov. To si však vyžaduje pružnejšie zmeny vo výrobkovej štruktúre spotrebného tovaru a sústavné zlepšovanie služieb obchodu.
Viaceré priaznivé výsledky sa zaznamenali aj v rozvoji platených služieb pre obyvateľstvo. Ich rozšírenie o nové druhy služieb a úroveň kvality však nie je zatiaľ všade v súlade s požiadavkami občanov. Je potrebné, aby sa ďalej zlepšovali tiež materiálne podmienky pre rozvoj miestnej výroby a služieb. Priaznivo sa vyvíjali aj peňažné služby poskytované štátnou sporiteľňou a poisťovňou, ktorých činnosť sa významne podieľa na zabezpečovaní úloh v raste životnej úrovne a posilňovaní životných istôt občanov.
V rozvoji životnej úrovne obyvateľstva v našom socialistickom hospodárstve majú mimoriadny význam služby, ktoré štát poskytuje bezplatne vo všetkých zariadeniach a formách spoločenskej spotreby.
Výdavky rozpočtu v tejto oblasti sa orientovali predovšetkým na plné zabezpečenie úloh vo zvyšovaní úrovne vzdelanosti, zlepšovaní zdravotného stavu obyvateľstva, vytváranie vhodných sociálnych podmienok pre život starých a chorých občanov a tiež na zabezpečenie úloh v oblasti kultúry.
Na tieto potreby občanov sa použilo 60 mld Kčs. Oproti roku 1984 je to viac o vyše 3 mld Kčs a nad zámery štátneho rozpočtu o 1, 1 mld Kčs. Výdavky rástli vyšším tempom ako celoštátne v záujme dosahovania zámerov rozvoja odvetví spoločenskej spotreby a postupného znižovania rozdielov v jej úrovni medzi územnými celkami.
Rozhodujúca časť výdavkov, takmer 27 mld Kčs, pripadá na výdavky sociálneho zabezpečenia. Oproti roku 1984 ich objem vzrástol takmer o 1, 7 mld Kčs. Dávky dôchodkového zabezpečenia dosiahli sumu 17. 5 mld Kčs. Počet osôb poberajúcich dôchodok dosiahol vyše
1 milióna 135 tisíc a priemerná výška starobného dôchodku dosiahla 1 353 Kčs.
Ďalšiu významnú skupinu výdavkov na sociálne zabezpečenie tvoria výdavky na propopulačné opatrenia, ktoré sa poskytujú rodinám
s deťmi, predovšetkým formou peňažných dávok, ako sú prídavky na deti, peňažná pomoc v materstve, materský príspevok, podpora pri narodení dieťaťa. Celkové výdavky, na základné populačné dávky dosiahli objem 6, 7 mld Kčs a medziročné vzrástli o takmer 400 mil. Kčs. Dokumentuje to starostlivosť našej spoločnosti o rodiny s deťmi a dynamický populačný vývoj.
Na neinvestičné potreby školstva sa z rozpočtov vynaložilo 9, 5 mld Kčs. Prostriedky sa použili najmä na postupnú realizáciu potrieb prestavby československej výchovnovzdelávacej sústavy.
Skvalitnilo sa zabezpečovanie prevádzky predškolských zariadení, základných i stredných škôl. Celkove sa zabezpečila starostlivosť v materských školách o 249 tisíc detí, čo je 92, 1 % z príslušnej vekovej kategórie. V dennom štúdiu na gymnáziách a stredných odborných školách študuje 122 tisíc žiakov a na vysokých školách 49 tisíc študentov.
Zvýšila sa materiálno-technická základňa pre výučbu, ubytovanie, sociálne zabezpečenie študentov, ako aj modernizácia vyučovacieho procesu. V rámci budovania nových kapacít sa odovzdalo do užívania 1 £80 lôžok v nových vysokoškolských internátoch a vo vysokoškolských jedálňach kapacity; pre podávanie 1 450 hlavných jedál denne.
Rozsah zdravotníckych služieb poskytovaných obyvateľstvu sa každoročne rozširuje. Prostriedky, sa pritom orientujú nielen na liečenie chorôb, ale stále vo väčšom rozsahu na účinné prechádzanie a znižovanie chorobnosti. Lôžková kapacita zdravotníckych zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa zvýšila na 57 600 postelí. Zaostáva však plnenie zámeru v budovaní materiálnej základne, a to najmä v hlavnom meste SSR Bratislave, kde lôžková kapacita na 1 000 obyvateľov je celoštátne najnižšia. Na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál sa z rozpočtu vynaložilo zhruba 2, 1 mld Kčs, čo je oproti roku 1984 viac o 149 mil. Kčs. V plnom rozsahu sa zabezpečujú finančné prostriedky, na plánovitý rozvoj kúpeľnej starostlivosti o pracujúcich i doliečovacie akcie pre deti.
Na rozvoj kultúry sa zo štátneho rozpočtu a rozpočtov národných výborov vynaložili neinvestičné prostriedky v sume takmer 1, 7 mld Kčs, čím sa plánované úlohy realizovali na 117 %. Vytvorili sa tak podmienky pre rozšírenie a skvalitnenie činnosti inštitúcií kultúry, rozvoj umenia a osvety, divadiel a knižníc.
Prostriedky sa orientovali tiež na obnovu kultúrnych pamiatok a modernizáciu kultúrnych zariadení. Len na obnovu národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových rezervácií sa vynaložilo zo štátneho rozpočtu 197 mil. Kčs. Naviac národné výbory na ostatné kultúrne pamiatky vynaložili 173 mil. Kčs. Rozšírila sa sieť osvetových zariadení, ktoré plnia významné politicko-spoločenské poslanie.
Záverom k celej oblasti spoločenskej spotreby chcem dodať, že aj pre tieto odvetvia plne platia kritériá efektívnosti. Musí nám ísť
o to, aby sa prejavmi nehospodárnosti a prílišnou administratívou nestrácali možnosti zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb.
Vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
XVII. zjazd KSČ a zjazd KSS stanovili pre celú našu spoločnosť náročné ciele a úlohy v Hlavných smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky, 1986-1990 a výhľadovo do roku 2000. V súčasnom období na všetkých úrovniach hospodárskeho riadenia
i v organizáciách pristupujeme k tvorivému rozpracovaniu a zabezpečovaniu vytýčených cieľov a úloh hospodárskej a sociálnej politiky KSČ.
V podmienkach ekonomiky SSR sa sústreďujeme predovšetkým na urýchlenie rastu efektívnosti v prospech rozvoja jednotnej československej ekonomiky.
Rozhodujúci význam má znižovanie materiálnej náročnosti výroby a obehu, rýchlejšie tempo rozvoja odborov a výrob náročnejších na kvalifikovanú prácu a progresívnejší vývoj technicko-ekonomickej úrovne výrobkov. Je nutné dôsledne zabezpečiť štátne cieľové programy racionalizácie spotreby palív, energie a kovov. Musíme dosiahnuť vyššiu realizačnú spôsobilosť našich výrobkov na zahraničnom a vnútornom trhu.
Na každom pracovisku treba hľadať cesty zlepšovania rentability hospodárskej činnosti, dopracovať a dôsledne realizovať programy odstraňovania stratovosti podnikov a výrob.
Naše intenzifikačné zámery si vyžadujú širšie zapájať ekonomiku do medzinárodnej deľby práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie a hlavne zvýšenie obratu výrobkov zo ZSSR.
Plánom i sústavou ekonomických nástrojov bude potrebné utvárať náročné prostredie, posilňovať chozrasčotnosť a zásluhovosť, lepšie stimulovať pracovné kolektívy i jednotlivcov na dosahovaní čo najvyšších ekonomických efektov. Naliehavosťou je podstatne zvýšiť kvalitu a účinnosť priamej riadiacej práce. Z organizačných štruktúr odstrániť nadbytočné články riadenia a ďalej zjednodušovať riadiaci aparát, zvyšovať Jeho kvalifikovanosť a výkonnosť.
Toto úsilie bude potrebné spájať s aktívnejšou účasťou pracujúcich na uskutočňovaní vytýčených úloh pri lepšom využívaní ich socialistickej iniciatívy, kvalifikácie a upevňovaní pracovnej a technologickej disciplíny.
Úsilie o rozvoj ekonomiky a rast jej efektívnosti je základným východiskom hospodárskej a sociálnej politiky KSČ pri zvyšovaní