SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

18. schôdza

24. októbra 1985

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

Správa o plnení Programového vyhlásenia vlády SSR

Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 20. júna do 24. októbra 1985

Otázky poslancov

Bratislava 1985

VII. volebné obdobie

Stenografická správa

o 18. schôdzi Slovenské) národnej rady v Bratislave 24. októbra 1985

18. schôdza Slovenskej národnej rady 24. októbra 1985

Prítomní:

Predseda SNR Viliam Šalgovič, CSc.:

podpredsedovia SNR Ing. Ján Gregor, Anna Kretová a Dezider Krocsány;

138 poslancov podľa listiny o prítomnosti;

členovia vlády SSR: predseda prof. JUDr. Peter Colotka, prvý podpredseda vlády Ing. Július H a n u s, podpredseda vlády a predseda Slovenskej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj rozvoj, podpredseda vlády Ing. Jaroslav Kanský, minister financií Ing. František Mišeje, minister-predseda Výboru ľudovej kontroly RSDr. Štefan Ferencei, minister priemyslu Ing. Štefan Urban, minister práce a sociálnych vecí Ing. Kazimír Nagy, minister vnútra Ing. Štefan Lazar, minister obchodu Ing. Jaroslav Z e l k o, minister stavebníctva Ing. Dušan M i k l á n e k, CSc., minister lesného a vodného hospodárstva Ing. Vladimír Margetin, minister zdravotníctva akademik Emil Matejiček, minister školstva prof. Ing. Juraj Buša, CSc., minister kultúry národný umelec Miroslav Válek, minister spravodlivosti prof. JUDr. Ján P j e š č a k, DrSc.;

generálny prokurátor SSR JUDr. Martin Kováč; vedúci ústredných orgánov štátnej správy SSR.

Ospravedlnení poslanci:

Anna Erentová, Jozef Fierančik, Vincent F o l d e s, Viera Fridrichová, František K u ľ k o, Miloš Marko, Ladislav Mihálik, Pavel Smola, Jozef Trepáč, Oľga V r š a n s k á.

(Začiatok schôdze o 9. 00 hodine. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa čl. 104 ods. 2 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii zvolalo Slovenskú národnú radu na jesenné zasadanie dňom 1. októbra 1985.

V rámci tohto zasadania otváram 18. schôdzu Slovenskej národnej rady a všetkých vás srdečne vítam.

Dovoľte mi, aby som i vo vašom mene srdečne privítal na dnešnej schôdzi Slovenskej národnej rady členov Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, prvého tajomníka Ústredného výboru Slovenska súdruha Jozefa L e n á r t a (potlesk) a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra Colotku (potlesk). Vítam medzi nami i ďalších členov Predsedníctva a Sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.

Srdečne vítam na našej schôdzi člena Predsedníctva Českej národnej rady a predsedu Stálej pracovnej skupiny Predsedníctva ČNR pre brannú výchovu súdruha Antonína S l a v í č k a (potlesk), vítam členov vlády Slovenskej socialistickej republiky, prizvaných hostí, ako aj vás všetkých prítomných.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, podľa zistenia je prítomných na dnešnej schôdzi 138 poslancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča schváliť tento program schôdze:

1. Správa o plnení Programového vyhlásenia vlády SSR

2. Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 20. júna do 24. októbra 1985

3. Otázky poslancov.

Súdružky a súdruhovia, navrhuje niekto z vás zmenu alebo doplnenie programu?

(Nikto. )

Dávam hlasovať. Kto súhlasí s programom tak, ako som ho predniesol, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. ) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila program 18. schôdze.

Prvým bodom programu je

správa o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej socialistickej republiky.

Prosím člena Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra C o l o t k u, aby predniesol správu.

Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka:

Vážený súdruh prvý tajomník ÚV KSS, vážený súdruh predseda SNR, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,

vláda Slovenskej socialistickej republiky predstupuje pred Slovenskú národnú radu so správou o plnení svojho programového vyhlásenia v období, keď sa na základe uznesenia 15. zasadania ÚV KSČ pozornosť straníckych, štátnych a hospodárskych orgánov, organizácií, Národného frontu a miliónov pracujúcich ľudí zameriava na čo najlepšie splnenie úloh tohtoročného plánu, a tým aj celej siedmej päťročnice. Súčasne sa v prítomnom období intenzívne pracuje na príprave plánu na rok 1986 a na vyprofilovaní programu nášho ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja na najbližšie päťročné obdobie, ktorý schváli XVII. zjazd KSČ. Aj dnešný odpočet výsledkov, ktoré sme dosiahli, a v spojitosti s tým, aj podnety, ktoré vzídu z tohto rokovania, považujeme za dôležitú súčasť prípravy na zvládnutie nových úloh rozvoja Slovenskej socialistickej republiky a celej našej československej socialistickej vlasti.

Máme za sebou obdobie náročnej a činorodej práce pri zabezpečovaní cieľov Programového vyhlásenia vlády SSR z roku 1981. V úsilí o jeho naplnenie sme sa priebežne riadili uzneseniami, ktoré v priebehu rokov 7. päťročnice prijal ÚV KSČ a na podmienky Slovenska rozpracúval ÚV KSS, aby bližšie konkretizovali postup pri realizácii úloh stanovených XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS. Vláda SSR vo svojej činnosti vychádzala ďalej z uznesení Slovenskej národnej rady a Federálneho zhromaždenia i uznesení federálnej vlády. V rámci vymedzenej kompetencie zabezpečovala vláda SSR svoje úlohy v úzkej spolupráci s federálnou vládou i vládou Českej socialistickej republiky.

Vo vedomí, že riešenie problémov v jednej oblasti podmieňuje úspešný vývoj v ostatných oblastiach spoločenského života, snažila sa vláda SSR dôsledne plniť všetky svoje funkcie - hospodárskoorganizátorskú, kultúrno-výchovnú i mocensko-správnu. Svojou činnosťou sa v súlade s federatívnym usporiadaním štátu pričiňovala o upevňovanie československej socialistickej štátnosti a rozvoj jednotnej československej ekonomiky, o posilňovanie socialistickej zákonnosti a zároveň zdokonaľovanie právneho poriadku, o rozvíjanie a účinnejšie uplatňovanie zásad socialistickej demokracie.

Veľmi náročné úlohy musela vláda zabezpečovať v hospodárskej oblasti. Vyplynulo to zo zložitosti podmienok nášho ďalšieho ekonomického rozvoja. Podstatne sa totiž znížili a niekde i vyčerpali extenzívne zdroje rastu. Zúžili sa - vzhľadom na prudký vzostup cien i dostupnosť na svetových trhoch - možnosti zadovažovania potrebných zdrojov palív a surovín cestou dovozu. Pre zostrenú konkurenciu, uplatňovanie ochranárskej politiky i diskriminančné opatrenia zo strany kapitalistických štátov, ale často aj pre zaostávanie určitých našich výrob za technickým pokrokom vo svete zhoršili sa tiež podmienky odbytu našich výrobkov na svetových trhoch.

Tieto nepriaznivé vplyvy sa vystupňovali zvlášť na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, keď sa k nim ešte pridružili problémy vyplývajúce z nesplnenia úloh v poľnohospodárskej výrobe. Na tieto skutočnosti sa muselo prihliadať v roku 1982 pri dopracovaní siedmeho päťročného plánu, keď sa úlohy stanovili o niečo nižšie, ako sa pôvodne počítalo v zjazdových dokumentoch i v našom programovom vyhlásení. Nižšie tempá rastu výroby, najmä na prvé roky päťročnice neznamenali však zníženie náročnosti úloh, lebo ich bolo nevyhnutné zabezpečovať pri podstatnom obmedzení materiálových a energetických vstupov. Zvládnutie týchto zložitých podmienok a obnovenie dynamiky hospodárskeho rozvoja vyžadovalo maximálne sústrediť pozornosť vlády a celej riadiacej sféry na mobilizáciu všetkých rezerv, na vyššie využívanie disponibilných zdrojov, na širšie rozvíjanie aktivity a plnšie využívanie iniciatívy pracujúcich, na zvyšovanie účinnosti riadenia, upevňovanie poriadku a disciplíny.

Výsledky siedmej päťročnice, od záveru ktorej nás delia prakticky už iba dva mesiace, predznačujú, že náročné vytýčené ciele vcelku dosiahneme, a to tak celoštátne, ako aj na Slovensku. Rozhodujúce úlohy, stanovené zákonom SNR o siedmom päťročnom pláne, sa splnia v rámci určeného rozpätia. Tvorba národného dôchodku sa za uplynulých päť rokov zvýši o 14, 4 %, čo je o dva body viac, ako stanovil plán. Rýchlejšiu dynamiku dosiahne v porovnaní s plánom tak priemyselná výroba, ktorá sa zvýši zhruba o 20 %, ako aj poľnohospodárska výroba, ktorá vzrastie oproti predchádzajúcemu päťročnému obdobiu o 11 %. Vyššia tvorba zdrojov umožní nielen dosiahnuť, ale aj prekročiť ciele v osobnej i spoločenskej spotrebe nášho obyvateľstva. Prekročí sa tiež predpokladaný objem investičných prác, aj keď objemovému prekročeniu úloh nezodpovedá vždy a všade aj jeho vecný, či celospoločenský prínos.

Rozvoj hospodárstva na Slovensku sme dosiahli rastom celkového ekonomického potenciálu, keď sa počet pracujúcich vo výrobnej sfére zvýšil o 4, 6 % a vybavenosť pracovníkov základnými výrobnými prostriedkami o 32, 4 %. Nové základné výrobné prostriedky predstavujú v prevažnej miere technicky dokonalejšie stroje a zariadenia. Osobitne treba zdôrazniť, že došlo k ďalšiemu zlepšeniu kvalifikačnej skladby pracovníkov, a to najmä vstupom vyššieho podielu absolventov vysokých a stredných škôl do zamestnania. Vláda vyvíjala úsilie, aby mladí ľudia vstupujúci do života boli začleňovaní na pracovné miesta zodpovedajúce absolvovanej príprave na povolanie a vyžadovala zlepšovanie podmienok pre rýchle zapracovanie sa mladých pracovníkov tak, aby mohli čo najviac uplatniť svoje nadanie a si schopností i ambície v záujme celej spoločnosti.

Pri obmedzení surovinových a palivových zdrojov najmä v prvých rokoch päťročnice bolo zložité dosiahnuť optimálne využitie pracovnej sily i základných výrobných fondov. K tomu bolo potrebné dostať ekonomiku na cestu intenzívneho rozvoja. Výsledky za posledné roky hovoria, že sme na túto cestu nastúpili. Dosahuje sa predstih rastu národného dôchodku pred rastom spoločenského produktu, čo znamená, že celkove vo výrobnom procese na rozdiel od predchádzajúceho obdobia klesá podiel výrobnej spotreby. Rozhodujúcu úlohu to zohrávalo úsilie riadiacich i radových pracovníkov, záväzky na počesť 40. výročia SNP a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, socialistické súťaženie zamerané na vyššie zhodnocovanie materiálových vstupov, zlepšovanie akosti i úžitkových vlastností výrobkov, na racionálne znižovanie spotreby palív, energie, kovov i znižovanie prepravnej náročnosti. O progresívnosti vývoja svedčí aj priemerné medziročné znižovanie podielu materiálových nákladov na výkonoch. Pre porovnanie: v piatej päťročnici predstavovalo 0, 2 %, v šiestej 0, 5 % a v siedmej päťročnici 1, 1%. Pomerne rýchly rast priemyslu a ďalších výrobných odvetví sme dosiahli iba pri jednopercentnom raste spotreby palív a elektrickej energie, pri zachovaní spotreby základných hutníckych materiálov na úrovni roku 1980, pri poklese pohonných hmôt o 11% a pri úspore krmív na 1 mil. Kčs živočíšnej produkcie o viac ako 5 %. Je to očividný pokrok, ale nevyjadruje hranicu našich možností. Skôr nás burcuje, aby sme umnejšie a lepšie využívali jestvujúce rezervy.

Vyššie zhodnocovania energie a surovín, rastúca technická vybavenosť práce spojená s vyššou kvalifikáciou pracovníkov boli rozhodujúcimi činiteľmi rastu produktivity práce. Meraná upravenými vlastnými výkonmi bude v roku 1985 oproti východiskovej základni vyššia o 26 %. Na prírastku čistej produkcie v národnom hospodárstve sa bude podieľať takmer 90 %-ami. Vďaka tomu vzrastie aj rentabilita hospodárskej sféry na Slovensku z 3, 4 % v roku 1980 na 5, 8 % predpokladaných v tomto roku. Treba však vidieť, že v doterajšom intezifikačnom úsilí sa mobilizovali v prevažnej miere ľahšie dostupné rezervy a že niekde nastali aj nežiadúce formy úspor, napr. v zanedbávaní údržby a opráv, čo je v rozpore s intezifikačným procesom i celospoločenskými záujmami. V porovnaní s vyspelými priemyselnými krajinami je u nás materiálová a energetická náročnosť i spotreba živej práce na jednotku národného dôchodku ešte stále príliš vysoká. To znamená, že máme ešte značné rezervy v racionalizácii štruktúry našej výroby i v technickej, úrovni a kvalite našich výrobkov. Rad podnikov sa zatiaľ nedokázal vyporiadať s náročnejšími podmienkami cenového vývoja i na svetových trhoch, dopravných taríf, zmien dotácií a intervencií. Preto zlepšovanie hospodárskych výsledkov, odstraňovanie stratovosti Časti podnikov, zvyšovanie tvorby finančných prostriedkov pre vlastnú reprodukciu zostáva naďalej živou a vysoko aktuálnou úlohou. Platí to tým viac, že ciele, ktoré si vytyčujeme pre budúce obdobie, vyžadujú nielen udržanie, ale si priam vynucujú vystupňovanie intezifikačného trendu rozvoja.

Medzi trvalé a rozhodujúce faktory intezifikácie patrí predovšetkým uplatňovanie vedecko-technického rozvoja. Kládli sme naň osobitný dôraz pri tvorbe siedmeho päťročného plánu, keď boli schválené programy technického rozvoja pre vybrané oblasti, ktorými sa stanovili konkrétne výskumné úlohy, ich nositelia, termíny ukončenia, spôsob a rozsah ich zavedenia do praxe. V intenciách 8. zasadnutia Ústredného výboru KSČ bol prijatý súbor vecných i systémových opatrení týkajúcich sa metodickej a právnej úpravy plánovania a riadenia vedeckotechnického rozvoja; opatrení zameraných na urýchľovanie celkového procesu inovácie, jeho previazanosti s plánmi investičnej výstavby i na prehĺbenie medzinárodnej spolupráce, vrátane zefektívnenia licenčnej politiky. Pre zvýšenie úrovne riadenia vedy a techniky, najmä zlepšenie koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy bola ustanovená Slovenská komisia pre vedecko-technický a investičný rozvoj. Vzhľadom na nedlhý čas jej pôsobenia bolo by predčasné žiadať okamžite veľké výsledky. Očakávame však, že jej koncepčná a operatívna činnosť i pôsobenie smerom k rezortom a k hospodárskej sfére významnou mierou ovplyvní urýchlenie vedecko-technického pokroku.

Prijaté opatrenia začínajú prinášať niektoré pozitívne výsledky. Uplatňovanie technického pokroku v technológii výroby i v inovácii výrobkov sa nesporne prejavilo vo vyššom zhodnocovaní surovín a materiálov, v úsporách energie, v raste produktivity práce, teda v plnení základnej úlohy našej ekonomiky - v intezifikácii. Prispelo k tomu jednak využívanie výsledkov našej vlastnej vedeckovýskumnej základne, účinnejšia spolupráca s vedeckovýskumnými pracoviskami v Sovietskom zväze a v ďalších socialistických krajinách, ale aj absorbovanie vedecko-technického pokroku cestou nákupu licencií a technologických zariadení.

Z odvetví riadených vládou SSR dosahujeme výraznejšie výsledky v rozvoji malotonážnej chémie, vo výrobe celulózy, vo využívaní nových, progresívnych technológií v stavebníctve a vo výrobe stavebných hmôt, v šľachtení poľnohospodárskych plodín a zvierat. Zapojením ústavov Slovenskej akadémie vied, ako aj vysokých škôl usilovali sme sa napomáhať tiež pri riešení úloh technického rozvoja v odvetviach riadených federálnymi ústrednými orgánmi. Z niektorých dôležitých výsledkov možno uviesť zvládnutie výstavby a prevádzky jadrových elektrární, vývoj a výrobu systému malých elektronických počítačov a elektronických prvkov, vývoj a výrobu robotov a manipulátorov a ďalších. O technickom napredovaní priemyslu na Slovensku svedčí aj vzrast podielu Výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne na výrobu tovaru, a to z 9, 4 % v roku 1980 na očakávaných 14, 65 % v roku 1985. Je to trend zaznamenateľný, ale v žiadnom prípade nie dostatočný, vzhľadom na potreby domáce i zahraničné.

Na rozvoj vedeckotechnickej základne na Slovensku vynakladáme značné investičné a neivestičné prostriedky. V rokoch siedmej päťročnice vzrastá počet jej pracovníkov o 13, 6 %, pričom sa zvýšil podiel vedeckých a vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov a posilňovali sa najmä predvýrobné etapy v priemyselnom výskume. Tu ešte stále máme rezervy a v tomto smere ich budeme tiež aktívnejšie využívať. Pokračujúcou koncentráciou kapacity vedeckovýskumnej základne na rozhodujúce úlohy dosiahlo sa v uplynulých troch rokoch skrátenie priemernej doby riešenia úloh zo 4, 6 na 4, 1 roka. Pokrok, ale každopádne tiež nedostatočný. V záujme užšieho prepojenia práce vedeckých a výskumných ústavov s výrobnými podnikmi sme napomáhali vzniku a činnosti prvých vedecko-výrobných združení a presadzujeme vytváranie ďalších. Potrebnú prioritu dostalo - a budeme dbať na to, aby malo i naďalej - dodávateľské zabezpečovanie výstavby poloprevádzkových a overovacích jednotiek.

Porovnanie rýchlosti a úrovne inovačného procesu u nás a vo svete ukazuje, že ešte nedosahujeme žiadúcu dynamiku, že vynaložené prostriedky neprinášajú v primeranom čase a rozsahu patričné efekty. Preto musíme dôkladne premyslieť, ale i realizovať opatrenia na zvýšenie výkonnosti našej vedeckovýskumnej základne, jej užšie prepojenie s výrobou, aby sa výsledky výskumu čo najrýchlejšie doviedli do konštrukcie a do výroby. To vyžaduje ďalšiu koncentráciu síl najmä na vybrané odbory výroby, kde máme najväčšie výhľady na úspech a tiež cieľavedomé rozvíjanie vedeckotechnickej a hospodárskej medzinárodnej spolupráce a deľby práce, najmä so Sovietskym zväzom a ďalšími krajinami RVHP. Na všetkých stupňoch riadenia musíme dôsledne a s plnou vážnosťou uplatňovať už doteraz prijaté i pripravované systémové i ďalšie opatrenia na stimulovanie vedecko-technického pokroku, ale aj na postih zaostávania v tejto oblasti, čo, pochopiteľne, musí ísť ruka v ruke.

Pri hodnotení prínosu našej vedeckovýskumnej základne i pri vyjadrení požiadaviek na jej vyšší vklad v budúcom období, nemôžeme opomenúť spoločenskovednú oblasť. V uplynulých rokoch sme privítali diela takého významu a dosahu, akými sú Encyklopédia Slovenka, päťzväzkové Dejiny SNP, Pedagogická encyklopédia a ďalšie práce, ktoré obohacujú naše poznanie a prispievajú k riešeniu závažných otázok nášho rozvoja. V súčasnosti, keď sa nás spoločenskovedný front, predovšetkým v základnom výskume orientuje na kľúčové problémy budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, očakávame jeho výraznejšiu účasť na rozpracovaní ťažiskových úloh všetkých oblastí spoločenského života, na tvorbe dlhodobého výhľadu i riešení aktuálnych otázok.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Pri zabezpečovaní úloh hospodárskeho rozvoja vláda dbala o to, aby hospodárstvo na Slovensku plnším využívaným zdrojov a podmienok čo najviac prispievalo k realizácii rozhodujúcich cieľov jednotnej československej ekonomiky, k obnoveniu jej dynamiky a prehĺbeniu rovnovážneho vývoja vo vnútorných, ako aj vo vonkajších vzťahoch. Dosiahnuté tempá vo vývoji

viacerých základných ukazovateľov - o niektorých som sa už zmienil - boli na Slovensku aj v období 7. päťročnice o niečo rýchlejšie ako celoštátne. Predovšetkým zvýšil sa podiel Slovenska na tvorbe národného dôchodku z 29, 2 % v roku 1980 na 30, 5 % v roku 1985, na priemyselnej výrobe z 28, 9 % na 30, 0 %, na poľnohospodárskej produkcii z 32, 3 % na 32, 8 %. Vyplýva to z vyššieho prírastku pracovníkov a základných výrobných prostriedkov, ale aj z ďalších faktorov, ako je osvojenie a zvládnutie náročných výrob, alebo intenzifikácia poľnohospodárskej výroby. Sme si vedomí, že musíme ešte zvýšiť úsilie, aby sme s porovnateľnými podnikmi a odbormi v ČSR držali krok najmä v dosahovaní kvality a technickej úrovne výrobkov, v hospodárnosti, rentabilite a efektívnosti vývozu. Musíme pritom podčiarknuť: dnes až nestačí iba toto už tradičné porovnávanie s českými podnikmi, ale vedno s nimi musíme usilovať o dosiahnutie parametrov popredných výrobcov vo vyspelých krajinách, čo je, pochopiteľne, úloha omnoho náročnejšia.

V programovom vyhlásení vlády v roku 1981 sme sa osvedčili, že budeme usilovať, aby hospodárstvo na Slovensku účinnejšie prispelo k rovnovážnemu vývoju československej ekonomiky. Pozitívne výsledky sme dosiahli v zlepšení rovnováhy v jednej z najcitlivejších oblastí, t. j. vo vonkajších vzťahoch. V uplynulých rokoch dynamika rastu hmotného objemu vývozu prevýši tempo rastu priemyselnej výroby viac ako dvojnásobne a tempo rastu národného dôchodku viac ako trojnásobne. Nemôžeme však byť spokojní s vývojom dosahovaných vývozných cien vo vzťahu k našim veľkoobchodným cenám. Plnenie plánovaných príjmov z exportu sme museli často zabezpečovať vyšším rastom hmotného vývozu, ako sme počítali, a to hlavne vo vzťahu k nesocialistickým štátom. K rovnovážnejšiemu vývoju vonkajších vzťahov prispievalo hospodársvo na Slovensku aj vyššou úspornosťou pri dovozoch, čo pravda tiež nemožno hodnotiť iba z jedného hľadiska pretože vieme, že miestami to znamenalo aj spomalenie samotného vybavenia našich podnikov, a to je, pochopiteľne, tá nepriaznivejšia stránka veci.

V súlade s celoštátnymi zámermi dbali sme o dodržiavanie stanovených proporcií v užití národného dôchodku tak pokiaľ ide o zníženie miery investovania, ako aj rast osobnej a spoločenskej spotreby. Zlepšením vybilancovanosti medzi príjmami a výdavkami obyvateľstva, cenovými úpravami a najmä zvyšovaním dodávok do trhových fondov prehĺbila sa celková i štrukturálna rovnováha na vnútornom trhu. V oblasti spoločenskej spotreby, ktorá predstavovala najdynamickejšiu položku užitia

národného dôchodku, dbali sme najmä o to, aby sa uspokojovali najnaliehavejšie potreby a postupne sa prerokovali niektoré ešte existujúce rozdiely medzi ČSR a SSR vo vybavenosti zariadeniami, najmä v oblasti sociálnych a zdravotníckych služieb.

Dovoľte, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, prejsť k jednotlivým odvetviam hospodárstva a oblastiam nášho spoločenského života a dať do vašej pozornosti problémy, ktoré sme sa spoločne usilovali riešiť a ktoré nám prichodí zvládnuť.

V úsilí o obnovenie dynamiky a o intezifikáciu rozvoja mala rozhodujúci podiel priemyselná výroba. V nej sa odohrávali najvýraznejšie štrukturálne zmeny. Spočívajú na jednej strane v programovanom útlme materiálové náročných výrob a na druhej strane v pomerne rýchlej dynamike rozvoja odvetví, v ktorých sa materiálové vstupy vysoko zhodnocujú kvalifikovanou prácou. V súlade s tým sa najrýchlejšie rozvíjalo strojárstvo a elektrotechnický priemysel, kde pri diferencovanom raste výroby v jednotlivých odboroch sa očakáva oproti plánovanému 44 %-nému zvýšeniu výroby za päťročnicu až zhruba 50 %-ný vzrast.

Vláda, vedomá si dôležitosti týchto odvetví riadených federálnymi orgánmi, dbala o to, aby všetky jej orgány a národné výbory zodpovedne plnili svoje úlohy voči strojárstvu, hutníctvu, palivám a energetike. Túto svoju povinnosť osvedčila najmä pokiaľ ide o prípravu kvalifikovaných pracovníkov, o nábor pracovníkov, výstavbu bytov a ďalších zariadení pre stabilizáciu pracovných síl.

Výroba v odvetviach riadených vládou SSR mala síce plánom stanovenú nižšiu dynamiku, ale to vôbec neznamenalo nižšie nároky na riadiacu a organizátorskú prácu ministerstiev a ďalších článkov riadenia. Veď plánované zvýšenie výroby v týchto odvetviach o 10, 3 % za päťročnicu sa dosiahne pri obmedzených vstupoch niektorých rozhodujúcich surovín, najmä pri znížení spracovania ropy o 1, 7 mil. ton. To si, pochopiteľne, vyžiadalo realizovať zásadnejšie štrukturálne zmeny.

Najvýraznejšie sa to prejavilo v chemickom priemysle, ktorý sa začal v oveľa väčšom rozsahu ako v predošlých päťročniciach orientovať na rozvoj malotonážnej kvalifikovanej chémie. Z plánovaných zámerov sa úspešne realizovali a realizujú výroba cyklohexanonu, intezifikácia výroby kaprolaktanu, zavedenie špeciálnych typov polyetylénu, polyvinilchloridu, rozšírenie výroby polypropylénu, metakrylátu, začatie výroby vytlačovanej a lisovanej technickej gumy a najmä dôležitých výrobkov kvalifikovanej chémie, ako sú antioxidant CD a progresívne agro-